Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU

Najnovšia diskusia
» Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?
Today at 9:12 am pre Svetomír

» Ariáni a ariánstvo na Slovensku a v Európe
Today at 8:55 am pre Svetomír

» Avari a vznik 1. kniežatstva Slovenov v Panonii
Št apríl 19, 2018 6:56 am pre walibuk

» Svätopluk – vzostup a pád ríše.
St apríl 18, 2018 3:35 pm pre Anonymný

» Veľkomoravské záhady Milan Ferko
Po apríl 16, 2018 8:09 pm pre walibuk

» Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia
So apríl 14, 2018 9:02 pm pre walibuk

» Sloveni, Slovenky, Slovensko, Slovenija, slovenčina
St apríl 11, 2018 1:32 pm pre igor1235

» Pôvod Slovanov
Po apríl 09, 2018 11:33 am pre igor1235

» História a politika
Pi apríl 06, 2018 1:58 am pre Vlado

» PRAVIDLA MODERÁCIE A DISKUSIE
Pi marec 16, 2018 1:13 pm pre Amin

» Velká Morava v súvislostiach podla prameňov
Po marec 12, 2018 4:07 pm pre igor1235

» Rimania na Slovensku III diel
Po marec 12, 2018 5:34 am pre Svetomír


Rimania na Slovensku II diel

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Rimania na Slovensku II diel

Odoslať pre Svetomír za So február 03, 2018 9:42 am


Ak vedci náhodou čítali prvú časť, prosím ich, aby túto časť už nečítali, nie je to pre ich oči, mohlo by to ublížiť.

Via antiqua cez naše Slovensko?

    Už z prvého dielu Rimanov na Slovensku nepriamo vyplýva, že Rimania nielen dobili a obsadili juh západného Slovenska, ale že popri vojenským záujmom tu bol záujem aj o obchodné cesty. Nielen o jantárovu cestu na sever. Brod pri Bratislave, Bernolákovo, Boldog, Komjatice, Semerovo, Dudince, Rimavská Sobota... Body, ktoré nás vedú na východ. Budem odvážny, ak napíšem, že sa možno jednalo o hodvábnu cestu? Aj? Toto podozrenie vyslovil Jas. Po ceste boli aj komnaty, kde sa dalo prespať. Komnatice – Komjatice. Tie mohli byť práve na križovatke ciest.


Semerovo. Doska Marca Aurelia je nanovo osadená na suché miesto.









V Šarovciach nostalgicky spomínajú na rímskeho cisára

    Marcus Aurelius písal svoje Hovory k sebe v lokalite, ktorej sa dodnes hovorí Slovenská brána. Je to najužšie miesto, kde bola pevnosť strážiaca toto miesto, pevnosť - kláštor Hronský Beňadik. Tu Hron (Gran, Granum = granica – hranica medzi „Daciou“ a Nitriansko-trenčianskom?) preteká cez lesnatú, hornatú úžinu tvoriacu prírodný uzáver územia. Ak mala byť akákoľvek rímska, alebo obchodná cesta smerom na Rimavskú Sobotu, potom po nej museli byť ďalšie strážnice, opevnenia, pamiatky. Rimavská Sobota. V jej historiografii sa vysvetľuje jej názov tak, že sa v nej v sobotu konali pravidelné trhy. Logické. Ale nikde sa nevysvetľuje, prečo Rimavská. Asi to máme chápať, že je to od rieky Rimavy. Lenže prečo rieka je Rimava? Niektorí píšu, že bola rinavá, špinavá :-). Najväčším fantastom pri hydronýmii je Šimon Ondruš. Branislav Varsík len konštatuje stav pred príchodom Maďarov a po nich. Príklad etymológie rieky Nitry máme tu: http://ladislavbarabas.blogspot.sk/2011/03/povod-hydronyma-nitra.html, kde si všimnime najmä odvodenie od Netra = had, užovka. Dôležité je všimnúť si paralelu so škandinávskou riekou Netra a rovnakým mestom ne jej sútoku s Baltským morom. Bližšie pravde bude tvorba mien riek tak, že prvá časť určuje názov. Sú autori, ktorí tvrdia, že „ava“ je voda, rieka. Mali by potom vysvetliť aj slová dúbrava (dubový les), kurňava (fujavica), Stupava a pod. Rim-ava, Mor-ava, Nitr-ava, Tib-ava, Jelš-ava, Trn-ava, Rud-ava. Rieky so slovenskou príponou ženského rodu bez konkrétneho významu. Rimava by nám mohla šepkať o prítomnosti Rimanov (?). Nikto nedal doposiaľ uspokojivé vysvetlenie názvu.
    Dôležitou pomôckou v hľadaní ciest a pevností, kde istý čas premávali a sídlili Rimania je prítomnosť vinohradov. Je u nás veľa južných svahov. Ale len na niektorých je vinič. Prečo? Rimania zakladali vinohrady kade chodili? Ako Gréci? Oporu k tomuto tvrdeniu máme už u cisára Probusa, ktorý nechal svojim vojakom vysadiť vinohrady na úpätí Fruškej gory (Fruktová (ovocná) gora) a dovolil vinič rozmnožovať. Práve v čase moru (na ktorý vo Vindobone – Viedni, umrel r. 180 aj sám Marcus Aurelius, keď si medzitým odskočil do Sýrie potlačiť povstanie a tam sa infikoval) pili zásadne víno pred strachom z tejto choroby. Pred strachom z vody, ktorá bola podozrivá ako pôvodkyňa nákazy. V stredoveku dlhodobo, hlavne bohatí  ľudia, nepili vodu, ale víno. Poznám  jednu kadibudku inštalovanú priamo nad horskú bystrinu, ktorá dodnes veselo slúži v jednom kraji. Odfotím? Neodfotím? Ešte nedávno potoky a rieky slúžili ako stoky. Voda odniesla, čo bolo treba a neostal po tom ani smrad. „Praktické“. Práve preto ešte pred 50 rokmi sme celkom samozrejme nachádzali smetiská na brehu riek a povodeň sa  považovala za božie upratovanie. Aj tak sú rieky stokami dodnes a v mori plávu obrovské ostrovy z plastov.

Rímska, Rimavská pevnosť v Rimavskej Sobote?

     Cez Google earth som sa pozrel na okolie Rimavskej Soboty. Poznám to veľmi dôverne. Je tam vyvýšenina, z ktorej je dobrý výhľad na krajinu, na cestu, ktorá bola krajom na východ. Pri použití historických snímkov lokality sa mi akoby vyrysovali základy stavby s rozmermi 130 x 100 m, aká je v Stupave.  Svetlá pravouhlá stopa po vápne. Môžem sa ale mýliť. Neďaleko, čo by kameňom dohodil je tam záhradkárska osada menom Vinice. Vinice okolo RS vôbec nie sú. Volá sa tak záhradkárska osada. Nepíšem to preto, aby som tvrdil, že to bola rímska pevnosť. Píšem to preto, aby miestny archeológ zobral rýľ a šiel sa tam pozrieť. Až on povie, či sa Dolog trafil, alebo nie. Ale na to, aby sme volali mesto Rimavskou Sobotou nestačí konštatovanie, že tu boli v sobotu trhy. To boli aj v Bratislave. A nemá prívlastok Rimavská. Chcete oponovať, že to je od rieky Rimavy? Keby bola od Rimanov, bola by Rímska? Pre týchto čitateľov oznamujem, že Rimania mali mimo svojho Ríma názvy rôzne. Napr Romajovia, Romovia, Romejci, Rimani. Stačí si prečítať starých autorov. Ani nie starý Ratkoš spomína Romajov.


Cesta z RS na východ

    Dnes sa z Rimavskej Soboty pokračuje cestou na východ kopcovitým terénom. V minulosti ale to asi tak nebolo, išlo sa cestou najmenšieho odporu. No a práve tým smerom som našiel miesto nad cestou, kde je nielen akoby pôdorys dajme tomu pevnosti, ale aj pôdorys akoby rotundy. Nech sa páči:





Šahy, Tešmák. Cesta č. 527 je prastará cesta Via antiqua

Po ceste pred tým sú Šahy a Dudince

    Napovedá Peter Ivanič v diele Stredoveká cestá sieť na Pohroní a Poiplí. Jeho práca nie je objavná, ale pekne zhrnul dostupné pramene k tribológii Pohronia a Poiplia. Kto má záujem, môže si prácu prečítať tu: https://www.databazeknih.cz/knihy/stredoveka-cestna-siet-na-pohroni-a-poipli-331889.Len vyberiem zopár myšlienok. Cesty sa stavali tak, aby prekonávali čím menej prekážok. Logické. Nebola dôležitá len dĺžka cesty. Ľudia v stredoveku nepoznali cenu času. Podstatné bolo, aby sa dorazilo do cieľa. Nás zaujíma jeho konštatovanie stredovekej cesty od Ostrihomu cez Šahy, Krupinu do Zvolena a potom do Poľska. Ja si všímam cestu na východ – Lučenec, RS, Košice...Zaujímavý údaj je: popri cestách sa vysádzali divé jablone, hrušky a slivky. Najmä tam, kde nebola naporúdzi dlho voda. Aké múdre. Skoro, ako rímske . Okrem toho, že poskytovali ovocie od smädu, poskytovali aj tieň, vyznačovali cestu a v núdzi sa z nich robili záseky – zátarasy. Toto si ešte pripomenieme. Popri cestách sa stavali strážnice, hrádky, mýtne stanice, ktoré mali názov stráže, brány, bráništia, porty a bráče – brali mýto, neskôr kláštory s ubytovaním.. K tým bráčam poznámka. Aj meno Bernát, Berec je od daní. Prameň? Volá sa logika . Keď som prečítal Ivaniča, mal som dojem,  akoby dejiny začínali príchodom Maďarov.
    Šahy. Saag, šág. Tešmák. Toto mesto sa nachádza v  mieste, kde nížinu zužujú pohorie Matra a Ipeľ z juhu a Holý vrch zo severu. Tadeto musel prejsť každý na východ-západ. Majú tam cintorín o rozmeroch 220 x 130 m. Neďaleko Šiah je Tešmak (Tysmog) a listina s „via magma iuxta fluvium Ipul. Na rozdiel od vedca dám aj preklad: Veľká cesta pozdĺž rieky Ipeľ.  Bol som tam dnes. V Šahách som nič nehľadal, ak by tam aj bola nejaká rímska stavba, novšia zástavba ju zlikvidovala. Ale v Tešmáku som prezrel cintorín. Na prvý pohľad nič zaujímavé. Ale potvrdilo sa mi na mieste to, čo som videl cez Google Earth. Pozdĺž celej  južnej strany cintorína je náznak kopčeka, ktorý môže skrývať základy...musím sa tam vrátiť s čakanom, až bude teplejšie. Podobne vyzerajú zvyšky stavieb („komnát?“) v Komjaticiach pod kostolom. Tam som bol úspešný. Len na malom mieste som našiel zvyšky základov...


Tešmák cintorín detail. Ak som sa mýlil, toto potom zmažem.


Pozdĺž južnej strany cintorína viditeľná vyvýšeninka možno skrýva tajomstvo. Možno len hroby. Alebo


Poiplie je trvale podmáčané. V pozadí terasa s Tešmákom


Vľavo úpätie Mátry, potom Ipeľ, a cesta popod vinice pri Šahách. Tadeto musel prejsť každý. Ideálne miesto na postavenie stráže, mýtnej stanice a pod.

    Tak, ako ma zaujal Cífer a Ceki (Bernolákovo) názvom, ktorý podľa mňa pochádza od Rimanov, rovnako ma zaujali Šahy (Saag) a Tešmák (Tysmog, Tysmag). Tieto dva názvy nám chcú niečo povedať. So Šahami som si zatiaľ nijako neporadil. Tysmag ak je z latiny, potom je to niečo magické? Magio = kúzelné. This magic :-). Tento priestor je naozaj kúzelný najmä ak rovinu vypĺňa obrovské, niekoľko kilometrové jazero rieky Ipeľ a hory na oboch stranách. To sa len hrám. Nebite ma.

    Asi najstaršia zmienka o Tysmaku je z r. 1259, kedy sa v Stracinskej listine uvádza, že Andreas de Ztracin, manžel Iwany, dcéry Hudusa de Tysmog, ktorého vdova odkázala manželove majetky kláštoru v Šahách.

    Od Šiah po pravom brehu Ipľa, ktorý nebol zatápaný sa dostaneme cez Lučenec do Rimavskej Soboty.  Túto cestu ako hlavnú ako ranostredovekú spájajúcu západné a východné Slovensko mi potvrdzuje Branislav Varsik v knihe Slovanské (slovenské) názvy riek... Na tejto ceste, ktorá má v písomnostiach z r. 1424 v Šahách názov via magma antiqua (veľká antická = rímska cesta) už v tom čase mali Sloveni (pardon, Kvádi) strážne miesta, jednou z pamiatok je práve Dolná Strehová. Maďari na tejto rieke, ktorá tvorila už hranicu Uhorska rozmiestnili svoje stráže zo známych kmeňov: Keszi – Kosihy, Kürt – Krtíš, Nyék – Nekyje, dnes Vinica a Gyarmat – Ďarmoty. Ďakujem p. Varsikovi. Názov Ipľa síce nevysvetlil, ale predsa sme sa niečo dozvedeli . Pokračujme teda tou správnou cestou na východ. Je tu zaujímavý objekt, o ktorom sa naozaj len špekuluje komu patril, ako vzniklo meno, kedy mal svoju slávu.
Vyčítam p. Varsíkovi to, že pri pokuse zistiť pôvod mena rieky Ipeľ vôbec neuviedol, že rieka mala veľmi dlho, ešte v 18. storočí názov Bolia. Či to bolo od bolesti, o ktorej som písal pri bitke pri rieke Bolia, alebo od slova biela, môžeme špekulovať. Ale od vedca by som takýto prešľap neočakával.

Rímske kúpele Dudince

    Malá odbočka z cesty na východ je nutná. Skopíroval som z http://www.teraz.sk/regiony/najvacsou-raritou-dudiniec-kupele-rim/68496-clanok.html „Najväčšou raritou Dudiniec, ktorá je dodnes zahalená rúškom tajomstva, sú tzv. rímske kúpele. Kamenné vane v travertíne, vytvorené s veľkou pravdepodobnosťou ľudskou rukou, sú na základe názvu, ktorý sa dedil z pokolenia na pokolenie, spájané s Rímskou ríšou, siahajúcou začiatkom letopočtu až do týchto končín. To, že ich vytvorili rímski vojaci sa ale nedá doložiť, o prítomnosti Ríma v regióne však svedčia nálezy rímskych mincí z čias Neróna a Antonia Pia.“



Ako sa píše v aktuálnom sprievodcovi Dudincami, ktorý vydala Oblastná organizácia cestovného ruchu, na spojitosť s Rimanmi navádza povesť o objave liečivej vody. Hovorí sa v nej o víle Dudínke, ktorá našla strateného syna mocného rímskeho vojvodcu Aquillia. Za prísľub, že daruje slobodu zajatcom, dá vyrúbať lesy a zasiať pšenicu, zaviedla vojvodcu na breh jazierka so zázračnou liečivou vodou, kde ležal jeho syn. Vdýchla mu do úst život a odovzdala ho otcovi.“
Toto je oficiálne komentovanie kúpeľov. Dodám: samozrejme, že to vykonala ľudská ruka, príroda v tridsiatich dvoch prípadoch neurobí pravý uhol v travertíne, ktorý je amorfný. Podstatné je, že máme indíciu o prítomnosti Rimanov aj v tejto časti Slovenska.
Ale pre vedcov, ktorí sa predsa len dočítali až sem mám toto: https://www.napalete.sk/rimske-kupele-v-dudinciach-nevybudovali-rimania/ No samozrejme, že to nemuseli priamo Rimania. Samozrejme, že to miestni využívali. Bolo to ich, tak prečo nie? (Oni tí miestni aj stratili tie mince a vytvorili rozprávočku o Rimanoch, ktorá sa traduje dodnes. Ľuďom netreba veriť, tí nevedecky tárajú. Very Happy )
    Je treba spomenúť, že tento kraj je zaujímavý aj kvôli dedine, ktorá sa dnes volá nelogicky Plášťovce. Najstarší názov je villa Palast (1331). Palác. Žiaľ, nedá sa tušiť, kde by mohol niekedy ten palác byť. Ale názov celkom určite nebol len tak Palast. Isteže, miestni historici vysvetľujú pôvod od maďarských slov. Všetko začalo s ich príchodom. :-)

Rád by som vedel, kde sa udiala príhoda s tzv. zázračným dažďom.

Pre rozsiahlosť článku som ho  rozdelil až na tri časti. Posledná (?) bude zverejnená po oteplení na východe.

So súhlasom autora Alana Dologa zverejnil 5.2.2018 Svetomír


Naposledy upravil Svetomír dňa Ne február 18, 2018 8:48 am, celkom upravené 2 krát.
avatar
Svetomír
Kandidát na Veľmajstra
Kandidát na Veľmajstra

Počet príspevkov : 785
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku II diel

Odoslať pre Valamir Magyár za Št február 08, 2018 7:03 pm

Rád by som vedel, kde sa udiala príhoda s tzv. zázračným dažďom.,...

Nuž svoje Hovory napísal „v zemi Kvádov, na rieke Granua“. No a rieka Hron je celá na Slovensku. Ani piaď nie je mimo. Takže niekde na Slovensku sa s vysokou pravdepodobnosťou udiala aj príhoda so zázračným dažďom. Na Horehroní to asi nebolo, tam nemali Rimania prečo pochodovať, zostáva teda oblasť dolného toku, nikde medzi Žiarom a ústím Hrona do Dunaja. To je tak asi 150 km dlhý úsek. Tok Hrona sa dá pozrieť aj na:
https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Hron_River_-_location_and_watershed_map.svg
Svetomír, je smutné že nejaké dôkazy o prítomnosti Rimanov na Slovensku musí zháňať na vlastné náklady amatér, kým naši historici sa o túto časť histórie až tak veľmi nezaujímajú. Nápis na trenčianskej skale je nepochybný dôkaz, ale žiadne ďalšie už naši historici a archeológovia nenašli. Hoci tí Rimania sa do Trenčína nemohli dostať vzduchom. Museli prejsť kus Slovenska.  Od Dunaja je to do Trenčína cca 150 km. Aj po brehu rieky Granua pochodovali rímske légie. Takže niečo tu po nich muselo zostať. Rimania si predsa robili tábory. To musí ale zisťovať prítomnosť Rimanov na Slovensku amatér, (povýšenecky odsudzovaný našimi profíkmi)?
Nuž nech ti to budúcnosť pripočíta k dobru.

P.S.
Doska Marka Aurélia v Semerove sa tam dostala len tak? Na vysekanie nápisu do kameňa treba nejaký čas. To asi ťažko robili legionári za pochodu,

Valamir Magyár
Kandidát na spisovateľa
Kandidát na spisovateľa

Počet príspevkov : 116
Join date : 22.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku II diel

Odoslať pre Duri2018 za So február 10, 2018 1:58 pm

Ja som si prečítal na Semerovskej stránke, tá tabula bola akže v hrobe, alebo na hrobe. Ktovie, možno rimanskom. ˇKtovie, či aj niekto kopal v hrobe, aby zistili, čo tam bolo myslím že keby kopali tak by napisali že tam aj niečo našli. Som prekvapený, aká dokumentácia taký prístup. Škoda.

Duri2018
Dopisovateľ
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 32
Join date : 13.01.2018

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku II diel

Odoslať pre Sponsored content


Sponsored content


Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.