Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU

Najnovšia diskusia
» Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?
Today at 9:12 am pre Svetomír

» Ariáni a ariánstvo na Slovensku a v Európe
Today at 8:55 am pre Svetomír

» Avari a vznik 1. kniežatstva Slovenov v Panonii
Št apríl 19, 2018 6:56 am pre walibuk

» Svätopluk – vzostup a pád ríše.
St apríl 18, 2018 3:35 pm pre Anonymný

» Veľkomoravské záhady Milan Ferko
Po apríl 16, 2018 8:09 pm pre walibuk

» Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia
So apríl 14, 2018 9:02 pm pre walibuk

» Sloveni, Slovenky, Slovensko, Slovenija, slovenčina
St apríl 11, 2018 1:32 pm pre igor1235

» Pôvod Slovanov
Po apríl 09, 2018 11:33 am pre igor1235

» História a politika
Pi apríl 06, 2018 1:58 am pre Vlado

» PRAVIDLA MODERÁCIE A DISKUSIE
Pi marec 16, 2018 1:13 pm pre Amin

» Velká Morava v súvislostiach podla prameňov
Po marec 12, 2018 4:07 pm pre igor1235

» Rimania na Slovensku III diel
Po marec 12, 2018 5:34 am pre Svetomír


Rimania na Slovensku III diel

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Svetomír za Po február 05, 2018 6:29 pm


Marcus Aurelius Verus


Hrad Gemer, krajina zvaná podľa hradu

    Po Ipli sme sa dostali k Rimavskej Sobote, z Rimavskej Soboty na východ bol Hrad Gemer, z ktorého sa nezachovalo takmer nič. Bol úplne zborený v 16. storočí. Medzi ruinami sa našli mince Mateja Korvína. Historický názov bol Gomorum, Gomurum, Gumur. Znie to veľmi latinsky. Že by Castrum romanum? Z toho neurobíte Gomorum. Latinsky múr je murum. V rannom stredoveku kamenný múr, bolo niečo veľmi vzácne a výstredné, stavalo sa najmä z dreva. Kládol som si pri Gemeri otázku: bol hrad pomenovaný podľa vtedajšieho cisára ako jeho pevnosť? Núka sa nám hneď trojica. Gordian I., Gordian II. a Gordián III. Mohol to byť teda hrad Gordanova pevnosť, Gordanum murum? Ako Gordanove stavenia, murovania? Postavené r. 238? Alebo „až“ 244? Časom skrátené na Gomurum? Čiže niečo omnoho staršie, ako by si želali miestni dnes? Maďari totiž z toho urobili Gömör (znie to tak maďarsky, ale bez významu), z čoho Slováci urobili neskôr Gemer. Je to uveriteľné? Pre mňa uveriteľnejšie, ako variácie podobných slov od Litvy po Perziu. Nad hradom Gemer, na vrchu, ktorý oddeľuje sedlo od hradu, stálo predsunuté opevnenie. Hrad predstavuje obvodové valy, v ktorého centre sa nachádzala murovaná „citadela,, hradu na umelo navŕšenom pahorku. Takže ide o zaujímavú kombináciu ostrožného hradu a hradu z hliny. Po južnom svahu hradného kopca sú jednoznačné terasy ako stopa po vinohradoch. Treba povedať, že osídlenie v tejto časti Slovenska nebolo kontinuálne. Boli tu najmenej tri genocídy – Tatári, mor v dvoch vlnách, Turci, a potom vysídľovanie po II. svet. vojne. Genocídy azda horšie, ako na západnom Slovensku. Tým sa stalo to, že nový ľudia nemali info o minulosti, tradície silne absentujú a preto aj tá ignorácia najstarších pamiatok. Na viki sa hovorí o vinohradoch, aj v erbe má dedina Gemer hrozno. Nie symbol hradu. Heraldika sa tvorila, keď hrad už nebol? Je to možné. Dnes tam už nie sú ani vinice, ani hrad.
Fotografie z miesta, kde bol gemerský hrad sú aj tu:http://www.slovenskehrady.sk/gemersky-hrad/obrazok-okno/3


erb obce Gemer


Hradný kopec hradu Gemer, pod ním vľavo plnička minerálnej vody Gemerka


Rarita obce Gemer je socha geniálnej cigánskej huslistky Cinka panna


Zaujímavosťou obce Gemer je aj skutočnosť, že na cintoríne sa takmer nenachádzajú kríže. Obec je takmer čisto protestantská, s kostolom, ktorý má na veži betlehémsku hviezdu, sú to pozostatky ariánov na Slovensku. V susednej Tornali majú na kostole kohúta, teda umiernení protestanti.Neuznávajú kríž - mučiarenský nástroj.


    Pozrieme  aj blízku Tornaľu. Názov Tornaľa je zložený – Torna je pomaďarčená tureň (lat. turnum), veža. Alja znamená vedľa, pri. Dedina Vedľa veže. To v histórii Tornali napísané nie je napriek tomu, že obyvateľstvo hovorí najmä po maďarsky (57%). Ruiny rozprávať nevedia. A mesto si ich nevšíma, nespomína ich ani vo svojej histórii. http://www.mestotornala.sk/z-historie.phtml?id3=15882 Neuveriteľné ignoranstvo. Ani v tomto zozname pamiatok ju neuvádzajú.Akokeby nikdy nebola. A pri tom dodnes stojí na kraji parku jej torzo. http://www.mrprislanej.eu/products/pamiatky-mesta-tornala/ Kuriózne je, že v mestskom erbe je pritom len veža a poľnohospodárske náčinie. Vinohradnícky nôž a otočné čerieslo. Netvrdím, že vežu postavili práve Rimania. Kto vlastne a kedy doniesol k nám názov turňa, turnum? My máme svoje „veža“. Nakoniec zistíme, že ani to nie je naše :-).

Erb mesta Tornaľa


Hrad Gemer, pod ním strážna veža v Tornali


Pozostatky strážnej turne v parku v Tornali


Tureň = veža vybudovaná na travertínovej kope niekdajšieho prameňa minerálizovanej vody, dnes Gemerky


Útulok pod vežou môže byť mladý a nemusí


Veža je obohnaná dvojitými valmi rovnako, ako bol obohnaný hrad Gemer


Dnešný prameň = vrt pre občanov, vpravo v pozadí v parku je veža



Rímska cesta do pevnosti Palota

    Z Tornale pokračujeme dolinami na severovýchod. Pred nami je cesta cez nádherný kaňon Slanej, do Rožňavy, Krásnej hôrky cez starú cestu Drnava, Kováčová, Lúčka s bratríckym kostolíkom a potom za Bôrkou hore kopcom, a dolu úzkou a nebezpečnou Zádielskou dolinou. Aj táto cesta istý čas spájala Gemer a (Abov) východ Slovenska. Vážim si Rimanov viac. Myslím, že touto hroznou cestou cez 300 m  hlboký úzky kaňon oni ani náhodou nechodili. Nebudem napínať. Keď idete dnešným horským prechodom Soroška, tak na Turnianskej strane vpravo pod prvou ostrou ľavotočivou zákrutou je zárez do kopca. Ak sa dáte tým zárezom dolu k viniciam, pôjdete po starej rímskej ceste vytesanej do vápenca. Domáci ju tak volajú. Rímska. Bola funkčná a jediná ešte r. 1778. Tieto veci dokumentoval miestny historik p. František Štefán, ktorý mi to stihol pred smrťou povedať. Rimania mali toľko chochmesu, že nielen zrazili z kamenného svahu, aby urobili cestu, ale na miestach, kde predsa ostala nebezpečná a hrozilo, že sa vozy vyvrátia, vytesali do kameňa hladučké ryhy presne na rázvor kolies. Tie sa v tých koľajach dokonca vedeli oprieť a tak zachovali stabilitu voza. Lepšie koleso zodrané, ako voz vyvrátený. Domáci si neskôr robili vozy podľa rozchodu týchto koľají, aby vedeli hladko prejsť. Klesáme rovno do viníc, ktoré sa tiahnu 11 kilometrov južným vápenatým svahom, kde sa tradične odnepamäti pestuje vinič nad obcou Hrušov. Svahy sú rozdelené pásmi neskutočných návrší kamenia, ktoré vinohradníci za dlhé storočia nakopili, aby získali vinice. Najprácnejšie vinice na Slovensku. Taký boj o úrodnú zem nevidíte ani v Chorvátsku. Dorába sa tu veľmi kvalitné víno a najlepšie paradajky v živote som jedol práve tu. (Po staronitriansky: ak žú, lepšé som nemau.) Tieto vinice sú aj západným smerom k Silickej Jablonici. Zvláštne je, že východnejšie smerom ku Košiciam je tiež rovnaký svah toho istého krasu a tam už nie je tradícia pestovať vinič. Nemal tam kto založiť tradíciu.


Cesta zo Sorošky cez vinice Hrušova existovala ešte r. 1778


Vpravo klesanie zo Sorošky do Abovskej doliny, vľavo šipka ukazuje rímsku cestu


Ešte dnes sú viditeľné koľaje vysekané podľa rázvoru rímskych vozov


Rímska cesta bola jediná cesta z Rožňavskej kotliny do Abova ešte v 18. storočí


Rázvor rímskych vozov nemal ani meter (?)


Začiatkom 19. storočia už bola vybudovaná nová cesta po úbočí Horného vrchu, ktorá je užívaná aj dnes.

    Pokračujeme cez Jablonov nad Turnou. A tu si spomeňme, čo vysádzali Rimania (a azda nielen oni) popri cestách? Ovocie od smädu. Stromy poskytovali tieň a vytyčovali cestu. Hrušov, Jablonov. Aj popri starej ceste cez Silicu (Sedlicu – dedinu usadenú v doline - sedle na planine. Takto je zapísaná v starých listinách) rastie dodnes nápadne veľa divých hrušiek. Sú tak dobré, že sme ich aj zavárali. Zachovali sa prirodzeným rozmnožovaním, ako v Jelenci jedlé gaštany? No a dole pod planinou Je Silická Jablonica. Čiže správne by malo byť Sedlická Jablonica. Tiež to nie je náhoda.

Hrhov, Görgő, Gordiánov (palác?)

    V tomto kraji som dlho pôsobil a veľmi dôverne ho poznám, preto sa mi priam ponúkla ďalšia lokalita, ktorá mohla byť vojenským táborom, pevnosťou. A to nie hocijakým! Predošlé názvy Jablonica, Hrhov, Jablonov naznačujú podľa toho, čo sme čítali cestu k niečomu. To niečo je nad neďalekou obcou Hrhov. Prírodná terasa, na ktorej je dnes cintorín. Rovný, ako stôl. Ten je akoby ohradený niečím, čo pripomína stopy po základoch po obrovskej stavbe, či opevnení. Tomuto miestu sa ešte dnes hovorí Palota. Čiže veľká, honosná stavba lat. pallatinum - palác. Stavba o rozmeroch cca 130 x 220 m. Teda významné miesto. Tu v podstate končí 11 km dlhý pás vinohradov. Napriek tomu, že južný vápenatý svah pokračuje ešte mnoho kilometrov východným smerom už sa vinice objavujú len sporadicky. Rovnako nikdy som nevedel pochopiť, že cez rovnaký vápenný kopec v Maďarsku, len kilometer vzdušnou čiarou južne, sú totožné svahy a tam po víne ani slychu. Áno, Palotu využili aj uhorskí králi. Traduje sa, že tadeto utekal Belo IV. pred Tatarmi z prehratej bitky pri Muhi (Slaná) 11.4. 1241. Vtedy sa vraj to bola jeho prvá zastávka po nočnom prepade Tatármi na Slanej -  na Holubej skale, kde mal jesť holubie vajcia a krajina sa mu tak zapáčila, že sa sem neskôr  vrátil a nechal vybudovať Palotu, na ktorej sa často zdržiaval. (Čo je to pri kráľovských povinnostiach po tatárskom vpáde často?) Tam chodil k dobrému vínu a za poľovačkami. Teda víno sa tam dorábalo už pred Belom IV. K tomu sa dnešné obyvateľstvo Hrhova (Görgő) hrdo hlási.  Kvôli nemu ohŕdnu aj to, že Hrhov má o 1000 rokov staršiu minulosť, ako si dnes nahovárahú :-). Ani ja som netušil, že po mnohých rokoch budem písať o Rimanoch v Palote. Domáci budú hájiť sídlo Bela IV., ja tuším Rimanov, ktorí tu boli o 900 rokov skôr a teda aj obec mohla vzniknúť dávno pred Arpádovcami. Najneskôr r. 244(?). Už len preto, že po odchode Rimanov (r.375?) tam bolo kde sa usadiť a bolo tam množstvo hotového stavebného materiálu po Rimanoch. Predsa si musíme uvedomiť, že ak by hociktorý arpádovec postavil Palotu o rozmeroch 130 x 220 m, potom by ju postavil väčšiu, ako mal sídlo v Ostrihome, či v Stoličnom Velehrade.  Možno Belo IV. len  využil miesto, kde niekedy bola rímska stavba a na mieste, kde  bol  zrovnaný terén s veľmi dobrým výhľadom, si dal postaviť nejaký poľovnícky dom. Aj ten miestni časom rozobrali na svoje domčeky a vínne pivnice. V Hrhove nechal postaviť niektorý z cisárov Gordián I., II., III palác, pallatinum, palotu rovnako, ako ju postavil omnoho menšiu na hrade Gemer? Gordianum, Gregorianum, Gergev, Görgő, Hrhov, či paláce na západnom Slovensku.  A ľudia sú tam výnimočne pyšní. Teraz budú mať ešte lepší dôvod. Ako sa z tým vyrovnajú, je na nich. Oni budú mať radšej tú verziu o Belovi IV. :-). Prečo je tomu tak? Pretože práve tu platí, že do tohto kraja sa naozaj prisťahovali pomaďarčení Sloveni od Tisy a Sedmohradska, ako píše Sasinek.  Prišli sem, do Tatármi vyľudneného kraja a tak neexistuje u nich nejaká pamäť na rímske časy. Jedinú rukolapnú oporu nám dáva rovno kráľ Belo IV., ktorý v listine pre Turňu n/B udeľuje Oláhom = Románom = Rimanom zvláštne výsady. Pozor, nie je Oláh, ako Oláh. Slovom Oláh boli označovaní aj Cigáni pochádzajúci z Rumunska Sarkozy, Bihari a pod. To je ovšem logické, pretože do Sedmohradska Rimania nasťahovali obyvateľstvo z celej vtedajšej ríše, čím ho romanizovali. Maďari ich nazvali Oláh = Vlach = Riman. Spadali do toho aj títo oláski cigáni, ktorí v porovnaní s inými cigáňmi ani cigáňmi nemusia byť. Myslím, že patria k úplne inému národu.


Hrhov, nad dedinou je cintorín v Palote


Palota detail, vľavo vyvieračka


Cintorín v Palote v krásnom krasovom amfiteátri


Na cintoríne sú pozostatky základov budov


Vyvýšenina v línii stromov naznačuje bývalú líniu opevnenia tábora


Terén je veľmi starostlivo zrovnaný


Stavebným materiálom sú bohaté zásoby travertínového tufu, ktorý sa neustále tvorí vypadávaním vápenca z vody vytekajúcej z vyvieračky Hlava


Silná vyvieračka z jaskynného systému s názvom Hlava 50 m od pevnosti

    Jeden môj dobrý priateľ z obce Hrhov, prekvapený z toho, čo píšem, mi po prečítaní mojej práce poslal úžasnú správu. Bezprostredne pri Pallote v Hrhove sa našiel v minulom storočí zlatý pečatný prsteň, ktorého nápis je Marculin Bucoleo. Táto správe potvrdzuje moju domnienku v tom, že toto miesto malo kontakt s kráľovským palácom v Konštantínopoli. V  paláci Bucoleon (leon je lev) sídlil aj cisár Michal III.opilec, ktorý poslal Rastislavovi učencov Konštantína a Metoda. Palác sa vraj začal stavať v 4. storočí, ale neustále bol rozširovaný až do 11. storočia. https://en.wikipedia.org/wiki/Boukoleon_Palace

    Ale,  zaujímavé je aj to, že Bonifác z Montferratu (asi 1150 – 4.9.1207) bol markýzom a vodcom štvrtej križiackej výpravyhttps://cs.wikipedia.org/wiki/Bonif%C3%A1c_z_Montferratu. Ten sa tretí krát oženil práve s dcérou Belu III Margitou, sestrou Bela IV. Tento markíz po dobití Konštantínopoľa nedostal trón mesta, preto si založil kráľovstvo v Solúne.   V monografii Hrhova sa píše, že poľovnícke sídlo v lokalite Pallota využíval už Belo III. Možno aj tento pán bol jeho hosťom aj tu v Hrhove. Ale to len fantazírujem.

    Teraz seriózne. O prsteni sa píše tuto: http://www.snm.sk/?archeologicke-muzeum-zaujimavosti-zbierkoveho-fondu , odtiaľ som stiahol aj fotografiu toho prsteňa. V texte monografie obce Hrhov sa píše, že prsteň patril grófovi Marculinovi z Bucaleoy z 13. storočia a o prsteni sa vedú odborné diskusie.

    Tak sa pozrime na ten prsteň. Vedľa rovnoramenného kríža, ktorému sa hovorí aj grécky, alebo aj ariánsky je vľavo zvláštna značka. Akoby číslica dve a v nej vlajka na dlhej žrdi. Vpravo od kríža čítame písmená, ktoré sú vlastne urobené tak, aby boli čitateľné až po otlačení vo vosku. Takže aby som nenapínal. Na prsteni je napísané: MARCULIN. IC.D BUCA.LEO  . A teraz si to skúsme vylúštiť. Po mene Marculin je jednoznačný letopočet, ktorý si akosi nikto nevšimol (?) IC.D jednoznačne znamená rok 399. Potom je skratka BUCA. a LEO. Tu si spomenieme, že palác BUCALEO, čiže palác, ktorý niesol symbol LEVA. V tomto paláci v Konštantínopoli vládol aj cisár Konštantín III opilec, ktorý Rastislavovi poslal Konštantína a Metoda.
Takže rozlúštenie nápisu je: MARCULIN 399 BUCALEO + a značka akoby dvojka s vlajkou.Na prsteni je málo miesta a šetrí sa skratkami, preto rok, kedy vznikol napísali nie 1399, ale bez jednotky, 399.
My vieme, že palác Bucaleo zbúrali Turci práve niekedy v tom čase, lebo keď sa po paláci  r. 1356 šiel prejsť turecký vládca Mehmed, ten už bol v ruinách a on sa tam išiel pozrieť, aby si pohladkal svoje ego, že ho jeho vojaci niekedy zbúrali. Môžeme predpokladať, že Konštantínopol mal jednoznačné kontakty (viď princeznú Alicu v Turni a dcéru Bela III. Margitu vydatú za Bonifáca) a tak je možné, že "náš" Marculin ušiel pred Turkami práve do Hrhova, či Turni a v Hrhove prsteň stratiť.
Podstatné je, že je tu preukázaný kontakt vo veľkom štýle priamo na Konštantínopol, čiže Carihrad, Istanbul.


Prsteň nájdený v Hrhove bezprostredne v susedstve Paloty

K prsteňu je na webe Slovenského národného múzea komentár: Zlatý pečatný prsteň z 13. storočia s kolopisom gotickými písmenami označujúcom osobu pôvodného majiteľa. Prsteň našiel pri stavbe domu a do zbierok SNM AM odovzdal železničiar z Hrhova (Východné Slovensko).
Dovoľujem si upozorniť múzeum na chybu, nevšimli si letopočet na prsteni, je to o storočie neskôr.


    Myslím, že sa jedná o mimoriadne vzácny prsteň a Hrhov je pravdepodobne dedinou, kde Rimania mali svoje významné sídlo, možno vojenskú stanicu o rozlohe 220 x 130 m.  O mnoho storočí neskôr sa tu občas mihol aj kráľ Belo III. a Belo IV. Tento prsteň patril niekomu, kto mal zrejme sídlo v cisárskom paláci Bukaleo v Carihrade a mal právo vystavovať rozhodujúce listiny v mene paláca. Jednalo sa teda o mimoriadne významného človeka, o tom niet pochýb.

    Nebolo by ovšem histórie, keby v nej nemohlo byť aspoň jedno ale. V tomto prípade je to ale tak, že rovnako, ako sa letopočet na prsteni mohol krátiť z 1 399 na 399, mohol sa krátiť aj z letopočtu 6 399. To znamená z letopočtu Byzantského, pretože v tomto prípade sa jedná jednoznačne o byzantský šperk. Určuje to nápis Bucaleo.
Byzancia nepatrila pod rímskeho cisára Karola Veľkého, ktorý rozhodol pre jeho rímsku ríšu r. 800, že sa bude počítať letopočet od domnelého narodenia Krista. Preto ani nepríjmala príkazy z Ríma. Teda je možné aj to, že prsteň je omnoho starší a letopočet na prsteni 6 399 si vieme upraviť odpočítaním "byzantskej nuly 5508" na náš letopočet, teda rok 891. V tom prípade prsteň spadá do obdobia Veľkej Moravy, kedy sme mali rovnako čulé kontakty. Preto je na zváženie pre archeológov, či naozaj lokalita Pallota by nemala byť prezkúmaná veľmi detailne. Až tento výzkum by definitívne určil, kto má a nemá pravdu.
Priateľovi veľmi pekne ďakujem za inšpiráciu!

    Gemer bol krajom poľovačiek aj pre kráľa Ondreja III., ktorý si nechal postaviť menší zámoček v mieste, kde je obec Kráľ. Najstaršou pamiatkou dnes je klasicistický kaštieľ postavený v roku 1767 na tomto staršom jadre.
Turňa nad Bodvou.
    Pokračovanie tejto cesty bolo zrejme do Košíc - (Cassovia https://sk.wikipedia.org/wiki/Ko%C5%A1ice) sme na skok. Cassovia. Hm. Via = cesta. Tak teda pri Casso – vii by sme mali prísť na to, ČO lákalo Rimanov ísť až tak ďaleko na východ, a možno prídeme na to, čo dalo názov mestu. Čo je to „Casso“? Dal som si do prekladača. Casso znamená „pripnúť, pripojiť.“ Bola to teda cesta, ktorá sa pripájala k nejakej inej ceste a stala sa z nejakého dôvodu dôležitá? Nová spojnica? Kde? S čím?
    Vzápätí mi ale pripadá moja myšlienka o názve zbytočnou fantáziou. Predsa je tu dedinka Kojšov, Kojšova hoľa len 20 km od Košíc.  V Košiciach dodnes žije rod Koš. A nielen v Košiciach, ale aj v Nitre. Aj pri Prievidzi je dedina Koš. Už sa aj oficiálne pripúšťa, že práve toto by mohla byť varianta vzniku Cassovie, resp Villa Cassa, polatinčená Košova Osada. Košov valal (villa). Šarišania dve „l“ dodržali :-). Ktovie, či mesto dalo názov rodu, či opačne. I tak še da, i tak še da :-).
    Na ceste do Košíc je ešte zaujímavosť. Turňa nad Bodvou. Vždy som si myslel, že názov Turňa je od Turnianskeho hradu nad dedinou. Až do chvíle, kedy som čítal, že rod Tornayovcov tu bol už pred vznikom hradu na kopci. Prvý hrad bol dole v dedine na mieste, kde dnes stojí už takmer ruina novodobejšieho kaštieľa. Na jednej rytine ale jasne vidieť, že oproti starému hradu je rotunda a v pozadí kostol. Podľa názvu mestečka Turňa – turnum sa zrejme jednalo o strážnicu. Veža bola pri stavbe nového kaštieľa zbúraná. Boli Tornayovci a dedina nazvaní práve podľa tejto turne? Bola táto turňa predsunutou strážnou stanicou pred Palotou? Rovnako, ako hrad Gemer mal svoju turňu? V dnešnej  Tornali , ktorá bola tiež pod hradom Gemer na prístupovej ceste. Spomeňme si na Trenčín. Aj ten mal svoju tureň – Trenčiansku Turnú. Tri turne v názve, tri paralely – veža pod hradom v mieste, kde bola prístupová cesta zo smeru,  ktorý bol rizikový.


Dobová kresba Turňa nad Bodvou. Vpravo je turňa, veža, ktorá existovala ešte na začiatku 19. storočia


Dnešný pohľad z rovnakého miesta. Tie domy vpredu sú, samozrejme, veľmi mladé, v čase kresby neexistovali.


Vľavo prvý dom, dnes fara, kde bola turňa, ktorá dala mestu názov


Vľavo časť starého kaštieľa postavená na mieste, kde stál ranostredoveký hrad, vpravo kostol, ktorý je na kresbe vidieť v pozadí.


Na zrúcanine  paláca je vidno aj ploché tehly nápadne sa podobajúce na rímske tehly.


Priečelie paláca


Podľa textu na priečelí sa jedná o justičný kráľovský palác



    Je tu ešte názor, že táto Turňa n/B nie je pomenovaná od veže, ale od tŕnia, teda je Trnavou. Lenže: V najstaršej správe o tejto lokalite sa píše v liste pápeža Inocenta III., ktorý píše kňažnej Elis - Alica z Antiochie, ktorá sem ušla pred islamom a jej  16.7. 1198 sľubuje ochranu v Turni. A 31.5.1243 píše Belo IV., že oslobodzuje ľudí v Olasi de Turnave z právomoci comesa paroliachisa a dáva im výsady. Podľa iných listín z tohto obdobia vieme, že v starom Uhorsku termín Olasy označoval Rimanov. Dokonca vieme, že Spišské Vlachy je presne ten prípad a tu sa presne uvádza, že tam boli Vlachy z Valónska. To je dnes Belgická krajina, kde boli tiež niekedy Rimania a mohlo ísť o  presťahovanie sa nejakých vojakov práve tu. Olassy z Valónska neboli teda oláski cigáni. Ollasy de Turnava môže byť najstarší názov Turne nad Bodvou. Máme doložených Rimanov a ešte aj turňu – vežu. Alebo strážnu, alebo rotundu. Teda rímske turnum nad riekou Bodva. Turňa nad Bodvou.


Erb mestečka Turňa nad Bodvou.
Dva levy chránia vežu, na ktorej je dvojkríž. Lev je symbolom kráľa. Dvaja králi chránili Turňu? Bol to Belo IV. a ešte niekto? Lenže tá veža je turňa. Turnum. Nebodaj sú tie dva levy nie králi, ale cisári. To by bolo ovšem terno. Marcus Aurelius a Commodus, ktorí vládli spolu?
Tá žena s dieťaťom, ktorá má v ruke atribúty vládcu - zemské jablko múdrosti a žezlo môže byť práve kňažná Elis z Antiochie? Na žezle je symbol ľalie, čiže vznešenosti, ktorý smel užívať len ten, kto mal právo - vznešený. Teda je to kňažná Elis z dieťaťom.Ako inak by sa dal vysvetliť tento erb? On totiž nie je vysvetlený v dostupných materiáloch.

Tak, ako pri Tornali nikto erb nevysvetľuje, nie je vôľa. Miestnych to netrápi. Život začal s príchodom Arpáda. Zaslepenosť až to bolí.

Prečo cesta na východ?

    Ostáva otázka, prečo Rimania  v II. storočí hľadali cestu východným smerom. Bola ich  cesta k provincii Dácia zrazu neprístupnou? Cesta k zlatému a striebornému prameňu, ktorý začal vysávať už Trajan od r. 106? To by mohol byť dôvod. Druhý je Slovenské Rudohorie, cesta ku kovom, aj drahým, a výrobcom zbraní v našom Rudohorí. Ale je tu je ešte jeden veľký dôvod – opál na Dubníku. Jediný zdroj „kameňa šťastia“ vo vtedajšom svete.

Opál je najkrajší a najdrahší slovenský drahokam


Prsteň s kameňom šťastia

To, že opál sa ťažil pre rímske trhy je doložené. To sú naozaj vážne dôvody. Najmä ak si uvedomíme, že v Dácii sa situácia prehrievala... Keď si pozrieme Staré mapy, vidíme, že Pannonia nebola príjemná na cestovanie najmä počas topenia snehov. Pamätáme sa na snehy ešte pred 50 rokmi. A povodne pri jeho topení. Okolie riek Slaná, Hornád, Tisa, to bolo hotové nešťastie. Najmä Tisa sa rozlievala do neskutočných rozmerov a to obmedzovalo použitie najdôležitejšieho prechodu Pannoniou na pol roka.
    Marcus Aurelius vraj uvažoval, že vytvorí provinciu Markomansko-Kvádsku aj pre potrebu strážiť túto cestu? Píše o tom sám aj jeho dejepisár Cassius Dio. Vraj uvažoval o tom veľmi vážne, keď už aj vybudoval v krajine striedavého nepriateľa vojenské stanice. Nielen Kelemantiu pri Iži r. 175, ktorá bola ale Kvádmi r. 179 dobytá a vypálená. Udržiavanie rímskej ríše bolo nesmierne nákladné, už len obrovské vojsko, ktoré slúžilo za žold bolo hltačom bohatstva. A vojen viedol Rím nepretržite stále v inom mieste ríše, ktorá bola nesmierna. Logisticky tieto cesty vojska neustále zlepšovali, nebol to problém. Len si predstavme rozlohu ríše! Markovi ale osud toto dokonať nedovolil. Zavŕšil to jeho priateľ Pertinax a jeho pokračovatelia. Markov syn Commodus život prehýril a nakoniec ho dala uškrtiť jeho milenka.
    Ale je tu ešte jeden vážny dôvod, ktorý Rimanov prinútil v Hrhove postaviť najväčšiu pevnosť. Boli to bojovní Vandali, ktorí vraj prvý krát prišli na východné Slovensko niekedy okolo r. 179 – 180 (Cassius Dio) a usadili sa najmä na dnešnom Šariši pozdĺž rieky Topľa, kam už Rimania nesiahali.
    Načrtnutými mnohými kontaktmi Rimanov priamo na našom území sa mohlo k nám dostať a podľa všetkého celkom určite aj dostalo prvé kresťanstvo. Spomeňme si na Cífer, kostol sv. Michala...Aj skutočnosť, že Briggetio bola síce pevnosť, ale nájdené pozostatky svedčia o tom, že mala aj obchodné a sociálne funkcie. Je dokumentované, že na synode v Ríme sa r. 251 zúčastnili biskupi zo Subora, Briggetia a Jágru... v akej podobe bolo toto kresťanstvo? Rímskokatolícke predsa len začalo vznikať až r. 325 Nikajským koncilom.
    Tak, ako sme si spomenuli hotel pre pocestných – Komnatice, Komjatice pod Nitrou, aj tu na východe máme viaceré hotelové toponymá. Kojatice pri Prešove, Čižatice, po starom Chyzete = chyžete a Komjatnú na Liptove, pri Ružomberku je jedna tiež.

Čo vy na to, pán brat?

    Keď som tento text čítal p. Semešovi, povedal: „pán brat, prekvapili ste ma, ale k tomu všetkému si pripíšte ešte jednu pevnosť, poslednú, čo stihli Rimania vybudovať na východe a to boli Kostoľany nad Hornádom. V podstate (vraj) za každými Kostoľanmi sú Rimania, lebo kostol je od slova castellum, čo neznamená kostol ako chrám boží, ale kaštieľ. Teda civilná stavba. Takže Kostoľany nebola pevnosť, ale tam býval nejaký správca, možno prorímsky naklonený vazal. Aj v Kostoľanoch je to na terase nad riekou. Ale chýbajú mi tam vinohrady. Nuž, ak tam neboli Rimania, bol tam ich vazal (?).
   P. Semeš mi povedal, že  človeku menom Marcus Annius Verus pridali prívlastok Aurélius (zlatý) práve vtedy, keď napodobil svojho predchodcu Trajana, ktorý vyraboval Daciu zo striebra a zlata.  Striebro a zlato sa na Slovensku nachádzalo, práve to možno zaplatilo vojenské ťaženie v Quadii, Sclabonii.  V náleziskách Rudohoria. A práve od dátumu, kedy filozof na tróne poznal miestne obyvateľstvo zblízka, sa v Ríme upúšťalo od mena barbar, ale objavujú sa mená kmeňov. Komentoval moju správu p. Semeš – latinár. O hodinu mi volal zasa: „a nezabudnite si tam dať aj to, že trahere je po latinsky preťahovať na lane tovar cez rieku. To znamená, že obec Veľké a Malé Trakany na východe pri Tise a Trakovice, kým Váh tiekol okolo nich znamenalo, že tam mali Rimania brod, prieplav, prechod cez rieku. Cez každú rieku, brod, sa vlastne preťahovali vozy na lane.“Odkazuje ujo Semeš.

Aby nemuseli Rimania zasa spoliehať na zázračný dážď

    Stará cesta do turnianskej doliny, z Plešivca  do Košíc neviedla okolo Rožňavy. Je kratšia, pohodlnejšia varianta. A menej strmá, ako som spomenul Sorošku. Tiež sa prekonáva pohorie Slov. krasu. Je to cesta cez Silicu a Silickú Jablonicu. Východzí bod je Gombasek. Maďarský názov Gombaszög je zloženina slov gomba je huba a szög je uhol. Na starých vojenských mapách napr. z r. 1763 je to Gombaszeg. Preklad: hubový klinec. Druhý nezmysel. Alebo je to od slova sek, zásek? Zásek, čiže zátaras, keď chcem niekoho zdržať? Vybudovali Rimania krkolomnú cestu zo Sorošky strmou stržou v kameni do Hrušova kvôli skúsenosti z Pohronia, pre čerstvú spomienku na „zázračný dážď“ ako spomína Cassius Dio príbeh z 11.6.172 vo svojich Dejinách Ríma, kedy ich Sloveni držali v obkľúčení na páľave a skoro ich tam zabili smärom?  Aby ich už nemohol nikto zasekať v rokline, kde nie je voda? Na prechode Gombasek – Sil. Jablonica to možné bolo. Na planine vodu takmer nenájdete. Práve preto je tam ešte dnes mnoho divých hrušiek? Smer prechodu cez Sorošku je v prevádzke dodnes, bez toho, aby si mnohí uvedomili, že jej dôvod je v „zázračnom“ daždi, že ju vytýčili Rimania. Od Plešivca vedie dodnes stará cesta na úpätí planiny nad riekou Slaná. Rastú na nej snežienky.


Staršia cesta z Gombaseku do Silickej Jablonice, novšia, rímska, cez Sorošku do Jablonova

    Pýtate sa, prečo Rimania nepokračovali od Tornale južnejšie, aby sa vyhli kopcom? Pretože by sa dostali znova do problému prekonávať veľmi často a doširoka rozvodnené rieky Slaná a Hornád. Múdre bolo prekonať toky tam, kde boli menšie a povodne boli menej pravdepodobné.
    Kam viedla cesta Rimanov ďalej? Možno predsa len do Dacie, alebo sa napájala na hodvábnu cestu? Palota mohla byť najväčšia z uvedených pevností, mala dosah na dôležité body – zlato v Zlatej Idke, ale hlavne opál pod Dubníkom, ktorý bol známy v tej dobe ako jediný v známom svete „kameň šťastia“. Kto by ho nechcel mať? Bol a je drahší, ako zlato. Opálu bolo na gramy, jantáru z Baltu na kilá. Na prepravu opálu stačilo vrecko. Samozrejme tu mali  dosah aj do Medzeva, Štósu, kde mohli už vtedy kuť meče a iné predmety, o ktoré bol záujem. Palota sa nachádza v mimoriadne krásnom amfiteátri Slov. krasu. Cca 30 m od stavby vyviera z jaskynného systému, dodnes nesprístupnenému, doslova potok čistej vody, z ktorej milióny rokov kryštalizuje vápenný tuf, kameň, ktorý sa dá rezať pílkou a veľmi dobre sa z neho stavia čokoľvek, bol po ruke, lacný a relatívne ľahký. Všetky staršie domy sú z neho postavené. Príroda je tu aj dnes mimoriadne zazverená rôznymi druhmi zveri, rovina pod ňou poskytuje možnosť pestovať obilie. Pevnosť je zároveň schovaná v slepom turnianskom údolí na obchodnej ceste. Výborné strategické miesto na nerušené obchodovanie, kontrolu cesty. Doslova na mierový pobyt z diaľky kontrolujúci krajinu. Rimania v posádkach dostali po M. Aureliovi povolenie ženiť sa v mieste pôsobenia. Nebol to dobrý nápad cisára, ale vďaka tomu mohli ostať v miestach ich záujmu latinské mená. V Dobšinej to boli a sú rod Philadelphi – už si píšu jednoducho Filadelfi (bratská láska), rod Pellionis. V Banskej Bystrici Braxatoris, Molitor (mlynár), Faber (murár), Fabrici (kováčsky majster) a pod. Samozrejme netvrdím, že všetci majú pôvod v týchto misiách. Možno ani jeden. Mená migrovali a migrujú. Najmä dnes.

Na záver

    Záver je otvorený. Veď som tu dával množstvo otáznikov. To, čom som tu popísal môže naozaj svedčiť o tom, že Rimania boli na Slovensku prítomní minimálne po Košice a mali na to mnohé dôvody. Verím tomu, že na základe tohto článku niekedy zoberie nejaký archeológ náčinie a pôjde aspoň na Palotu do Hrhova a vykope rímsku venušu  Smile . Je tam ale cintorín, tak to kopanie bude obmedzené. Bez archeológie je ale moje písanie len predpoklad. Ale reálny, opierajúci sa o reálie.
Na Slovensku máme tri turne: Trenčianska Turná, Tornaľa a Turňa nad Bodvou. Všetky tri spája jedno: hrad a jeho turňa, strážna veža pred hradom zo strany, odkiaľ by mohol prísť nepriateľ. Ani jeden názov dediny, mesta nie je od „veže“, ale od „turne“. Bol by som potešený, keby sa minimálne ďalší nadšenci tomuto venovali a našli ešte jasnejšie dôkazy, že Slovensko bolo romanizované nielen v dobe Veľkej Moravy, ale že tu boli prítomní Rimania omnoho skôr. S nimi, samozrejme, aj kresťanstvo. Najmä si všimnime pochvalné slová Marka Aurelia: Kvádi sú pracovití a statoční ľudia. Keby tu bol Marcus dlhšie, napísal by aj negatíva. Ale našťastie, to nestihol  Smile .

Poznámka:
Treba rozlišovať pomenovania vychádzajúce od zvieraťa tura a od veže, turne. Od tura sú zrejme Turiec so všetkými príslušnými toponýmami a hydronýmami. Taktiež Stará Turá, Turany, Turie...Tie tri Turné sú určite od veže a pravdepodobne pri všetkých troch boli Rimania. Od nich poslovenčili naši slovo na tureň. Aj Podtureň. Zrejme aj slovo turnaj je od hier, zápasov s posvätným  turom. Preto tur aj tam, kde by sme ho nečakali. Napr. Turá na dolnom Hrone. Takže Tur nie je turn.

So súhlasom autora Alana Dologa zverejnil 18.2.2018 Svetomír



Naposledy upravil Svetomír dňa Po marec 12, 2018 6:23 am, celkom upravené 39 krát.
avatar
Svetomír
Kandidát na Veľmajstra
Kandidát na Veľmajstra

Počet príspevkov : 785
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Lekalo za Ne február 18, 2018 7:28 pm

Sveťo, výborný článok, vlastne celá rímska séria je perfektná a dúfam/verím že raz sa stane podkladom pre seriózny výskum tvojich zistení.
Čo ma zaujalo obzvlášť je akási koincidencia medzi súčastným cintorínom a obdĺžnikovým rímskym opevneným táborom. Predpokladáš to tak aj na západe pri cintoríne v Tešmáku a teraz aj v Hrhove. Mohlo by to byť tým že rímske posádky boli aspoň z časti kresťanské, v tábore mali nejakú modlitebňu s vysvätenou pôdou a po rozklade rímskej moci miestne kresťanské obyvateľstvo chcelo byť pochovávané v tejto (v tom čase možno jedinej v širokom okolí) vysvätenej pôde a tak sa postupne celé plochy týchto pôvodných táborov zmenili na pohrebiská?

Lekalo
Aktívny dopisovateľ
Aktívny dopisovateľ

Počet príspevkov : 86
Join date : 28.10.2016

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Svetomír za Ne február 18, 2018 7:39 pm

Lekalo bingo. Tak to vnímam a predpokladám. Všetko, čo som napísal (aj to, čo som nenapísal :-) nasvedčuje tomu, že Rimania jednoznačne našli na Slovensku Slovenov, nenapísali ani riadok o sťahovaní národov a môžeme ďakovať Maďarom, Nemcom a najmä Čechom, (jasné, že aj cirkvi kvôli maskovaniu arianizmu)  že kontinuita osídlenia bola zničená. Veľmi tomu pomohol tatársky plen. A potom Turci, mor.

Samozrejme, seriózny archeologický výzkum je nevyhnutný. Zatiaľ je to všetko v úrovni predpokladov, hoci veľmi reálnych.

O tom, že časť rímskych posádok boli kresťania je predsa niekoľko kamenných dosák, ktoré som fotil. Toto nie je predpoklad. Je to overený fakt.
avatar
Svetomír
Kandidát na Veľmajstra
Kandidát na Veľmajstra

Počet príspevkov : 785
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Amin za Po február 19, 2018 12:53 am

Užitočnejší ako archeológ by bol v tomto prípade pre vec zapálený hrobár....
avatar
Amin
Kandidát na Majstra
Kandidát na Majstra

Počet príspevkov : 454
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Svetomír za Po február 19, 2018 6:54 am

Túto  myšlienku som mal už v Tešmáku. Našiel som ho. Ale smola.
"Keď tu prišli Maďari, tu bol len prales." Takto hrobár naučený zo školy vníma svet. Človeku Slováku je tam do plaču. Ale skúsim to v Hrhove znova. Mám kontakty. A v Rimavskej...uvidíme. Ak je pole zorané...

Erb mestečka Turňa nad Bodvou.
Dva levy chránia vežu, na ktorej je dvojkríž. Lev je symbolom kráľa. Dvaja králi chránili Turňu? Bol to Belo IV. a ešte niekto? Lenže tá veža je turňa. Turnum. Nebodaj sú tie dva levy nie králi, ale cisári. To by bolo ovšem terno. Marcus Aurelius a Commodus? Alebo dvaja z troch Gordianov? Heraldika je určite staršia, ako ju líči napr. Ladislav Vrtel v "Osem storočí slovenskej heraldiky". Lenže v tom prípade by sa jednalo o zlé vyobrazenie, symbol cisára bol orol na znaku


Naposledy upravil Svetomír dňa Po marec 12, 2018 7:15 pm, celkom upravené 1 krát.
avatar
Svetomír
Kandidát na Veľmajstra
Kandidát na Veľmajstra

Počet príspevkov : 785
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re : Rimania na Slovensku Iii. diel

Odoslať pre igor1235 za Po február 19, 2018 10:03 am

Sveťo, ej bisťu dobrá práca. Mohli sme byť rímskou provinciou ... zrejme sme odolali a čo všetko ešte nevieme Shocked
avatar
igor1235
Spisovateľ
Spisovateľ

Počet príspevkov : 358
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Duri2018 za Ut február 27, 2018 10:25 am

Sveťo, zamakal si si, ďakujem. Ešte som zvedavý na slúbené fotografie. To by som chcel vidiet našich vedcov, ako vo vnútri zúria. Nečakaj chválu. Búraš postvené teórie.

Duri2018
Dopisovateľ
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 32
Join date : 13.01.2018

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Duri2018 za Ne marec 04, 2018 8:02 am

Bingo, Sveto. Ideme kopat?

Duri2018
Dopisovateľ
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 32
Join date : 13.01.2018

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Svetomír za Ne marec 04, 2018 8:34 am

:-) ešte mám niečo v rukáve :-). Ale musím sa s tým popasovať. Len naznačím. Príbeh má pravdepodobne paralelu aj na Morave :-). Ešte mne samému sa to musí v hlave uležať :-). Bolo to silné :-) Po krajine sa nám tu motá hocijaký magister millitum AM. Stratil ten prsteň? Alebo ho stratili nebodaj vykrádači jeho hrobu??? Samozrejme fantazírujem. Ale treba to tam naozaj popozerať. Nevímať si to, ako doteraz by bolo doslova barbarstvom. Veď nás tak volali. Asi právom (?).
Kopať? Aby nás zavreli? Tam by mali vyštartovať archeológovia a pobehať to s detektormi a pôdnym radarom. Prv, než tam prídu s detektormi vykrádači.
avatar
Svetomír
Kandidát na Veľmajstra
Kandidát na Veľmajstra

Počet príspevkov : 785
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Svetomír za Ne marec 11, 2018 6:06 pm

Bol som na východe, aby som vám doniesol fotografie, ktoré dokladajú situáciu v teréne. Myslím, že takto článok je presvedčivejší. Tentokrát som si dôsledne prešiel terén okolo turne v Tornali, kde ma prekvapili dvojité valy, aké sa popisujú aj okolo hradu Gemer. Rímsky historik Dio popisuje najstaršie rímske opevnenia presne takto. Dvojité valy a pevnosť uprostred. Rimania mimo svojho územia začali stavať pevné kamenné múry až neskôr, v 1. storočí. Hlinené valy sa už považovali za provizórium.


Naposledy upravil Svetomír dňa Po marec 12, 2018 5:35 am, celkom upravené 1 krát.
avatar
Svetomír
Kandidát na Veľmajstra
Kandidát na Veľmajstra

Počet príspevkov : 785
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Lekalo za Ne marec 11, 2018 10:13 pm

Sveťo máš aj nejaké info že sa aktivizujú archeológovia na základe tvojich zistení? Lebo ak nie, tak ich treba chytiť a dotiahnuť ich tam za uši.

Lekalo
Aktívny dopisovateľ
Aktívny dopisovateľ

Počet príspevkov : 86
Join date : 28.10.2016

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Svetomír za Po marec 12, 2018 5:34 am

Nezrelé trnky sú sladšie, ako ovocie mojich prác.
avatar
Svetomír
Kandidát na Veľmajstra
Kandidát na Veľmajstra

Počet príspevkov : 785
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Rimania na Slovensku III diel

Odoslať pre Sponsored content


Sponsored content


Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.