Počet komentárov
Svetomír (313)
 
walibuk (208)
 
Amin (193)
 
igor1235 (107)
 
Valamir Magyár (56)
 
Vlado (38)
 
Jas (29)
 
juraj (26)
 
Logofat Valassky (21)
 
Peter Per. (18)
 

Najčítanejšie príspevky vložil:
Svetomír
 
Amin
 
Valamir Magyár
 
walibuk
 
Jas
 
igor1235
 
amatér
 

Najviac diskutoval tento týždeň
Svetomír
 
igor1235
 
Franti Vandal
 

Najviac komentárov tento mesiac
Svetomír
 
Amin
 
walibuk
 
igor1235
 
Jas
 
slavoslav
 
Valamir Magyár
 
Vlado
 
Janus
 
Lekalo
 


Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

{STRÁNKOVANIE}

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Svetomír za St február 17, 2016 12:18 am

First topic message reminder :

    Územie Slovenska bolo odpradávna priesečníkom kultúr, vojenských ťažení, či obchodných ciest. Všetci, ktorí na tomto území žili, zanechali nezmazateľné stopy či už v našej povahe, ale najmä na mnohých, pre nás dodnes záhadných miestach. Podobnosť 6000 rokov starých črepov hlinených nádob jaskýň Slovenského krasu s črepmi predmínojskej civilizácie na Kréte, Svodínsky rondel, ktorý mohol slúžiť ako observatórium na pozorovanie slnka a mesiaca, slávny Val obrov – Fossa giganteum, o ktorom sa zmieňuje už polyhistor Matej Bel, tiahnúci sa od Sitna cez Dudince až k rieke Ipeľ. Kúsok ďalej na sever sa v Kremnických horách nachádza záhada azda najzvláštnejšia.
Velestúr a jeho záhada
   
    Nad  Kremnicou je kopec o ktorom domáci vedia, že už v predhistorických dobách pútal pozornosť našich predkov a pravdepodobne bolo na ňom obetisko bohovi Velesovi – Volosovi – Volovi(?) - Turovi. Boh Veles, taktiež ochranca hovädzieho dobytka, turov, bol rovnocenný najvyššiemu slovanskému bohu Perúnovi. Ten vrch sa volá Velestúr.



    Týči sa výškou 1254 m nad starou najkratšou cestou medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Len 15 min chôdze od vrchu je starý hostinec pre pocestných pamätajúci Máriu Teréziu. Vrch pripomína obrovskú homoľu na ktorú akoby niekto niekedy urobil obetný kamenný stôl. Andezitová vyvrelina zvetráva len nebadane po nerovnakých vrstevniciach v niekoľkých impozantných stĺpoch spolu tvoriacich plošinu. Práve na tomto mieste sa nachádza nápis, ktorý nezasvätenci považovali za „diablovo písmo“. Rúnové písmo je podstatne staršie, ako hlaholika, ktorú zdokonalili Cyril s Metodom! Bývalý kremnický archivár pán Pavel Križko tento nápis r. 1860 našiel a publikoval prostredníctvom Matice slovenskej v časopise Sokol r. 1862.  


    Za radosť z tohto úžasného objavu sa ovšem dočkal posmechu a podozrievania z podvodu, že nápis nechal zhotoviť on sám, najmä od kremnického katolíckeho farára Michala Matunáka, ktorý bol po Križkovi archivárom mesta Kremnica. Pozrime sa teda najprv na prekreslený nápis na andezitovej skale:
   

Tento nápis ako prvý dešifroval sám objaviteľ, no jeho interpretácia nebola celkom správna. Až o desiatky rokov ho preložil do lepšej verzie moravský bádateľ Antonín Horák. Ale aj on sa dopustil malej nepresnosti – nevysvetlil správne termín“po turu“ .
Stará správa znie takto:
Riadok 1: prěchachsilianotmoranezru
Riadok 2: michkremenitjuteturvivsiagra
Riadok 3: daiběgodepoturudvěstěte
Riadok 4: osmdst
Ak rozdelíme slová, vyzerá táto správa takto:
„Prěchach Silian ot morane zrumich Kremenitju te Turv i vsia grada i bě gode po Turu dvěste te osmdst.“
Analyzujme si postupne každé slovo:
Prěchach – prichádzajúci
Silian – názov agresora, kmeňa Siling zo skupiny národov nazývanej Vandalmi.
ot morane – zvádza vás rozumieť to ako „od Moravy.“ Malo by to logiku.  Ale ochotnejšie som prijal verziu predošlých bádateľov, že v dávnej minulosti sa používalo aj iné označenie svetových strán, na aké sme zvyknutí. Vieme, že Morena je slovanskou bohyňou zimy a smrti. Preto ot morane môže znamenať aj „od severu“.
zrumich – zbúral, ostali po ňom rumy, zrúcaniny, zhorenisko...
Kremenitju –Ak by bol nápis naozaj autentický, potom Kremnica má najstaršiu písomnú zmienku o existencii osídlenia na Slovensku. A nielen na Slovensku! To vytvára veľmi reálny predpoklad,, že aj mnohé iné osídlenia Slovenska sú podstatne staršie, ako si myslíme. Kremnica predsa celkom určite neexistovala sama ako sídlo Slovanov v tej dobe!
te – v minulosti sa toto slovo chápalo ako spojka a (transkripcia z latinčiny. Zhotoviteľ poznal latinský pravopis?)
Turv – označenie kraja Turiec, alebo hradu Zniev, ktorý spomína Belo IV. ako castrum Turus? Možno autor namiesto posledného písmena „s“ napísal omylom „v“.
i vsia grada – a všetky ostatné sídla, hradiská (?)
i bě gode po Turu – v priebehu roka  po Turiciach, čiže v júni (môj malý príspevok k objasneniu významu nápisu). Doposiaľ sa malo za to, že to bolo „po Ture“ čiže letopočet po nejakom „Ture“. Vraj po veľmožovi menom Tur(?). Turany majú vo svojom erbe hlavu tura...
Nasledujúci číselný údaj je dvěstě te osmdst, pravdepodobne údaj v  juliánskom letopočte.
Tur bol posvätný v Európe, aj v starom Grécku najmä u Mínojcov (Kréta), v Ríme, ale aj v Egypte,  Indii. Len na Slovensku máme minimálne 8 obcí a osád, ktorých názov je odvodený od tohto slova. Zrejme podľa neho je nazvaná aj rieka Turiec, Turiec ako krajina, Turany ako mestečko a hrad Tur (castrum Turus), ktorého dnešný názov je Zniev. Sviatok TURICE, ktorý sa konal 50 dní po Morene – Veľkej noci. Čiže koncom mája, až začiatkom júna. Tento sviatok bol v minulosti veľmi dôležitý (znamenal oslavu novej plodnosti, príchod novej úrody...) a tak, ako mnoho iných „pohanských“ sviatkov, čiže staroslovanských, bol spojený s kresťanskými sviatkami. Rovnako pohltili kresťanské sviatky naše Hromnice, Morenu, Turice, Letnice, Dožinky, Dušičky, Kračún (krátky deň) – Vilija (Vianoce)...
„Prichádzajúci Silian od severu zbúral Kremnicu a Turiec a všetky hradiská v roku dvestoosemdesiat po Turiciach. „
toto je správa z velestúrskeho kameňa pretlmočená do našej dnešnej reči.
   Hlavnou otázkou nápisu je jeho autenticitu a pravdivosť výpovede. Nedôvera k nemu pretrváva dodnes. Profesionálny historici sú opatrní. Ak chceme skúsiť dokázať pravosť nápisu, musíme absolvovať exkurziu do dejín.
Čo musím spomenúť o Silianoch?
 
      Nápis vypovedá, že názov kmeňa, národa, ktorý spôsobil pohromu na Turci boli Silingovia - Siliani. Siliani - silný(?).  Silingovia – Siliani tvorili spolu s Hasdingami (Gazdovia?), (vraj germánske kmene) a azda i s ďalšími národmi, či kmeňmi,  spoločenstvo Vandalov, ktorí pôvodne žili na juhu Škandinávie. Prezrite si dobre juh Švédska!  Nájdete tam zľava kraj Bohuslän. Nad ním je Gottburg – Goteborg (mesto Gótov), východnejšie rieku Morum (Moravu), s rovnomenným mestom, rieku Nätru (Nitru), s mestom Nätraby a keď sa lepšie posnažíte, nájdete aj napr. Lemesjö – Lemešany. Úžasné je, že rozmiestnenie týchto miest korešponduje s rozmiestnením miest v Československu – Bohemia, Morava, Nitra , Lemešany. Je viacero názvov miest,  dedín a riek v súčastnom Švédsku, ktoré nám rezonujú v ušiach. Napríklad mestá, dediny ako Bysättra (Bystrá), Sala (Šaľa), Tärna (Trnava), Gråssjön (Krasjon –Krasno), Mørkri (Mokrý), Vindeln (Vinidi), Vindelalven, rieka Granan Granö (Hron) na severe Švédska..., Rödön, Rödånäs (Rodná), Byssträsk (Bystrica), Hornmyr (Horný mir ako náš Budimír), Bellvik (belavý, belij, biely), , Drobak (Drobný), Ravnåsen (Ravná – Rovná zem), Bogajell (Bog – Boh), Skåla, jazero Byssträsket (Bystrické), atď. Keď si pozrieme krajinu tisícich jazier a močiarov, len si potvrdíme, čo sme sa učili v škole o Slovanoch: žili v močiaroch ....
   Ako a kedy sa Slovania do Škandinávie dostali, to nevieme. To, že tam dodnes sú dokazujú testy DNA, ktoré nie je možné oklamať. Slovanská haploskupina R1a v južnom Švédsku predstavuje až 20% . Je možné pripustiť, že sa z pôvodnej vlasti – stredu Európy sťahovali na sever ako časť národa za pastvou, zemou, pretože severský ľadovec pred začiatkom letopočtu ustupoval a odhalili sa neobrábané pasienky...Vieme ale, že Vandali sa na začiatku letopočtu  pohli cez Jutský poloostrov (Dánsko) na juh a najprv došli do Sliezska, Sliezsko – Silesia – Silánia (?) zem, kde žijú Siliani. Istý čas sa zdržali teda v Sliezsku. No už r. 271 ich rímske vojská cisára Aureliána vytlačili od Dunaja na sever a ďalšie dve bitky Rimanov s „Venétmi“ z toho istého kočovného spoločenstva boli zaznamenané r. 277 priamo na brehoch Dunaja, odkiaľ ich Probus zahnal vysoko na sever dnešného Slovenska. Pochopili, že musia zvoliť inú trasu na juh. Dali sa cez Turiec a z nápisu na Velestúre vieme, že r. 280 spustošili Turiec a Kremnicu. Tých istých  Vandalov – Silingov, r. 282  Rimania zastavili na rieke Mureš  (Maruši, či Morave) v Transylvánii. Pozrite sa na Rumunsko. Pri rieke Mureš nenájdete len obec s názvom Šilindia v Aradskej (Hradskej) župe, ale aj množstvo obcí so slovanským názvom, napr.: Tarnowa, Bogata (na Mureši), Miska, Razbojeni,. Severnejšie od Murešu sú Dumbrava – Dúbrava, zaujímavý názov obce: Tureni, Turda (opäť základ slova TUR) Ďalej dediny Vlaha, Stolna, Magura, Poiana (Polana), Baba, Breza, Huta, Gostila, Zlatna, Dobra, Braznic ( Breznica), Lesnic (Lesnica), Deva, Rovina, Branisca (Branisko – bránisko), Tarnava, Slatina a ďaľšie . Rieky Krasna, Bystrica, Moldava, Maruša – Morava – Mureš - Murava...Spomenuté obce slovanského pôvodu nie sú totožné s obcami a lazmi, kde žijú Slováci presídlení v 18. – 19. storočí do Banátu a Biharu.
     Po konflikte s Gótmi, v ktorom tam padol r. 335 vodca Vandalov Vasimir, s veľkou časťou kmeňa odišli na východné Slovensko (Hasdingovia) a k Moravskej bráne – Sliezsko (Silingovia)  Pravdepodobne po nich je pomenovaná naša slovenská Žilina, ovšem oni ešte  ďalšiu  Žilinu  založili pri Novom Jičíne, dnes časť Nového Jičína. Zaujímavé je, že Jičín, aj Nový Jičín má uvedený rovnaký pôvod mena mesta. Od kráľovnej Jitky – Jitčin – Jičín. Zrejme sa nemohli už z nejakého dôvodu vrátiť do Jičína, založili si preto Nový Jičín (najprv Starý Jičín vedľa neho a potom Nový). Áno, je to moja domnienka. Ale vychádzam z toho, že pri pomenovaní sídla s prívlastkom Nový musel existovať aj predchádzajúci,  pôvodný. Prívlastok k názvu musí predsa mať svoje opodstatnenie. Tu len dodám, že s Vandalmi museli tiahnuť aj Góti – susedia Vandalov tiež zo Škandinávie. Alebo sa stretli s Gótmi, ktorí obsadili ešte pred tým toto územie. Vodca Vandalov sa volal Vasimir. Mohli teda byť Vandali jednoznačne protogermánske spoločenstvo? Podľa toho, že ich vodca sa volal Vasimir sa dá naopak predpokladať, že to boli naozaj slovanské kmene a nie Germáni....  Nepravidelné striedanie mien vodcov Vandalov bolo napr.: Vasimir, Vidimir, Valamir, Vilimir, Želimir a Alarich, Teodorich, Hermanarich Geiserik si je treba všimnúť pred definitívnym názorom – boli to Germáni, či Slovania....Alebo to bola dočasná federácia dvoch rozdielnych etník? Gótov a Slovanov?  História  o Slovanoch má málo správ. Málo sa hovorí o tom, že Vandali dobili Andalúziu (Vandalúziu), potom sa dostali do severnej Afriky, 19.10.439 dobili Kartágo odkiaľ potom r. 455 na lodiach vyplienili Rím? Odvtedy je vandalizmom činnosť pri ktorej niekto bezdôvodne ničí cudzí majetok. Čo sa nepodarilo štyri roky pred nimi Hunom ako spoločenstvu kmeňov a národov, ktorí patrili do ich ríše, podarilo sa Vandalom. No stihol ich trest. Nemali v Afrike potrebné zázemie a ukradnuté bohatstvo spôsobilo ich rozprášenie Berbermi s Rimanmi. Prvý vraj zbabelo ušiel vtedajší kráľ Vandalov Gelimir (Želimír) a tým demoralizoval svoj národ...Vandali sa rozpŕchli roztrúsení i nad Dunaj, kde nahradili, alebo čiastočne sa asimilovali s pôvodnými obyvateľmi? Existujú správy, že Siliani sa ešte dlho potom v malých skupinkách vracali do Sliezska, či na Slovensko do svojej pôvodnej vlasti.
   Máme niečo spoločné so Švédmi? Okrem toho, že tri švédske korunky predstavujú Švédov, Gótov a Vandalov je tu všetko to, čo som už uviedol. A niečo navyše! Pomenovanie časti obyvateľstva v Škandinávii, ktorá taktiež putovala po Európe bola  nazvaná Svébi, Slévi, Suévi („u“ namiesto „l“ – takto sa hovorí na Záhorí...Švédi a Suévi. Že sa vám to spodobuje??? Rovnako kmeň Búrov nechal u nás stopu: Plavecký Mikuláš = Búré. Čiže Búri. Nie sú to pozostatky kmeňa Búrov?
     Švédi považujú za otca národa svojho kráľa Gustáva I. Vasu (1496-1560). Vasa bola domáca skratka Vasimira(?). Bol prvý švédsky kráľ Germán, alebo ...? Pán A.F.Zvrškovec bádal v dejinách Švédska a zistil, že  keď v roku 1697 umrel švédsky kráľ Karol XI, čítali  pohrebnú reč, ktorú v Štokholme 24 novembra 1697 na zhromaždení švédskeho dvora prečítal oficiálny kráľovský ceremoniár. Tu je časť z nej :
Placzewnaja recz na pogrebenie togho prez segho welemozneiszago i wysokorozdennagho knjazja i ghossudarja Karolusa odinatsetogho swidskich, gothskich i wandalskich (i proczaja) korola, slavnagho, blaghogowennagho i milostiwagho naszego ghossudaja (!), nynjeze u bogha spasennagho. Kogda jegho korolewskogo weliczestwa ot duszi ostawlennoe tjelo, s podobajuszczjusae korolewskoju scestju, i serserdecznym wsich poddannych rydaniem byst pogrebenno w Stokolnje (!) dwatset-scetwertago nowemrja ljeta ot woploszczenia bogha slowa 1697…
     Tento text sa dochoval a je umiestnený v súbore kódexu univerzity v Uppsale. Komu bola určená táto reč v Škandinávskej krajine? Akú národnosť mal zomrelý kráľ? Akou rečou rozprával ešte vtedy kráľovský dvor???“
     Pohrebná reč bola napísaná o cca 15 storočí neskôr oproti obdobiu, s ktorým sa zaoberáme s Vandalmi, Silianmi.  Jazyk rozlúčky s kráľom má veľa spoločného s poľským jazykom. Aj jazyk, ktorým sa rozpráva v Sliezsku je poľský, rovnako nárečia východného Slovenska sú silne ovplyvnené týmto jazykom....vieme, že Hasdingovia sa prechodne usadili na východnom Slovensku. Boli sami? Alebo ich sprevádzali – dnešní - Poliaci? Áno, východné Slovensko bolo aj neskôr pod vplyvom poľských kráľov. Ale môže to byť aj preto, že toto územie  už poznali skôr ako miesto svojho pobytu...? Hasdingovia, to sú dnešní východniari?
        Pri mojom pátraní po Silingoch, či Silianoch ma Google Earth priviedol aj do južného Tirolska do dediny Sillian. Názov je foneticky identický s názvom kmeňa na Velestúre. Bolo by zaujímavé za tým pátrať. Názov mestečka vraj dal románsky výraz silicana – štrkový potok...červík pochybností mi vŕta v hlave.
Stopa po Silianoch ostala v Tunise dodnes. Južne od bývalého Kartága (Tunis). Je tam mesto Siliana, podľa ktorého je pomenovaná veľká úrodná, obrábaná krajina o rozlohe cca 20 000km2, čiže skoro ako polovica Slovenska.  Vedľa bývalého Kartága je krajina Ariana. Siliani boli silní ariáni...na severe Afriky boli konečne v teple  !

Ako to teda bolo?
      A teraz sa vráťme k Velestúru. Správa z tejto skaly chronologicky zapadá do historického  diania okolo Vandalov. Križko nie celkom správne rozlúštil znenie nápisu, navyše odhadoval jeho vek na 3000 – 3500 rokov. Údaj 280 pochopil ako letopočet až neskôr. Preto podľa Horáka nemohol byť falšovateľom! A napriek tomu sa dnešní historici s ním nemienia zaoberať. Dokonca nápis sami Kremničania nezaradili do historických pozoruhodností, lebo ho stále považujú za falzum.  Nápis na Velestúre vyhotovil niekto, kto mal silnú pohnútku tak konať. Správu o vyplienení Kremnice a Turca zaznamenal na skalu neďaleko kultového miesta – vraj keltského . Nepochybujem o tom, že nápis je vzácna historická a kultúrna pamiatka v našej republike a zaslúži si opateru a hlavne našu pozornosť. Je skvelým dôvodom zájsť si do prekrásneho kraja Kremnických lesov  na vlastné oči vidieť tento kamenný dokument. Kremnica bola a je jednou z prístupových brán do zasľúbenej zeme Turiec. Turiec má superstrategickú  polohu. Bola to krajinná  pevnosť. Vôkol je chránený vysokými,  v tej dobe ťažko preniknuteľnými horami, na severe strmými údoliami, kde rieka Váh meandrovala a povodňami zaplavovala severný prístup do tejto nádhernej, rovinatej, na pašu bohatej zeme s dostatkom prameňov vody. Táto krajina svojimi vlastnosťami vyhovovala nielen Slovanom, ale aj Hunom. Ale o tom azda inokedy.
    Všetky uvedené skutočnosti zapadajú do seba a vytvárajú možný  sled udalostí. Všimnime si aj ďalší súvisiaci fakt. Kresťanstvo na našom území existovalo podstatne skôr, ako ho „priniesli“ Cyril a Metod. Je možné, že práve Vandali (Venéti, Vinidi, Váni, Silingovia, Hasdingovia) prevzali kresťanstvo od Alánov, ktorí do Panónie prišli pravdepodobne z Arménska už ako pokrstení okolo roku 250. Nesmieme ignorovať fakt, že v Ríme sa konala r. 251 pápežská synoda, ktorej sa zúčastnilo 61 biskupov. Jeden z nich bol biskup zo Subora (pri Nitre), ďalší z Jágru (Eger) a biskup menom Successus z Briggetia (Komárno). Ak teda existoval  r. 251 biskup, bola tu už kresťanská základňa, nižší kňazi. Čiže už časť obyvateľstva prítomná pred vpádom Vandalov tu mohla byť pokrstená. Alebo tou základňou mohli byť i práve pokrstení Aláni a oni vybudovali prvý, zrejme drevený kláštor na Zobori pri Nitre?  Vandali pochopili, že ak prijmú kresťanstvo, budú patriť k vyvoleným...prijali ho.  Práve preto dostali Venéti (Slovania) konečne r. 335 od cisára Konštantína Veľkého povolenie usadiť sa v Panónii. No oni zrejme prijali ariánske kresťanstvo - kde Kristus nebol syn boží, ale človek – prorok, ako Budha, či Mohammed. (Pikantné je, že ariánov Konštantín Veľký - otec katolíckej cirkvi,  prenasledoval, no sám sa pred smrťou nechal pokrstiť ariánskym kňazom! Oľutoval, čo činil?). Navyše Vandali odmietali rovnoprávnosť moci svetskej a cirkevnej. Zrejme aj kvôli zavedeniu cirkevných daní. Dovtedy totiž kňaz bol podriadený svetskej moci. Vzniklo 150 ročné povstanie proti Rímu a toto vyvrcholilo jeho dobytím r. 455. Tu spomeniem, že neskoršie ariánstvo malo na Slovensku veľmi pevné korene. Ešte dnes na futbale pokrikujú na Krškančanov„ariánci, ariánci“. (Krškany – obec pod Nitrou).
Ale poďme teda lúštiť nápisy v Kremnických vrchoch.

Nápis na Velestúre teda považujme za vylúštený. Podľa tohoto nápisu si zostavme abecedu týchto rún a porovnať si ju z inými známymi rúnami:
      Už na prvý pohľad nás prekvapí, že „naše“ rúny sú najpočetnejšie, pokrývajú takmer celú abecedu a dokonca obsahujú aj dvojhlásky ja, je, ju. Azda pisateľ, očividne Slovan, ovládal v treťom storočí n.l. písmo dokonalejšie, ako boli iné známe rúny?



Náhrobný kameň ?
   
    Medzi Velestúrom a Smrečníkom sa vraj nachádza kameň, nazvaný ako „Kameň pod Smrečníkom“, alebo „náhrobný“. Tento kameň som nenašiel. Preto namiesto fotografie ponúknem jeho náčrt, ktorý sa nachádza v knihe Antonína Horáka „O Slovanech úplne jinak“.

     Podľa abecedy v predošlej tabuľke si sami prečítame nápis ako: „RVCHLCHVRUJAC, nasleduje nečitateľné písmeno označené ako „o“, potom  „H“ a ležaté „S“. Zvláštne, že je napísané horizontálne,  pričom písmeno „s“ je v texte na Velestúre časté a vždy bolo zhotovené vertikálne. Ak porovnáme písmeno „ja“ s ostatnými rúnami, pripadá ako nepatričné, či folklórny ornament. Samozrejme, pri odkresľovaní mohol A. Horák opäť urobiť chybu. Kríž nad nápisom vpravo hore má vraj oznamovať, že sa jedná o náhrobný kameň. Ak by na mieste, kde kameň je, ak by sa našli nejaké pozostatky po  hrobe, potvrdila by sa autenticita kameňa ako náhrobného a nápis by sa po potvrdení veku hrobových artefaktov celkom určite mohol považovať za pravý. Stal by sa dôležitým kamienkom pravdy o týchto rúnach.     Celkom určite ste si všimli, že tento text je akoby najstarší. Starší, ako je remeselne bezchybne vyrytý nápis na Velestúre?  Jazyk textu je akoby najstarší, veľmi málo zrozumiteľný. Rozumieť mu a súhlasiť s dešifrovateľom sa dá len za pomoci dobrej fantázie. Hoci písmo je totožné s ostatnými nápismi.
Vesněbog
     Ďalší známy úlomok kameňa, ktorý našiel pán Križko na ceste z Kremnice na Velestúr  ako úlomok, bol odvezený ešte v 19. Storočí do Matice slovenskej sa nachádzal v širšom okolí Velestúra. K dispozícii je opäť len jeho náčrt :


     Text na tomto úlomku stély bol dešifrovaný Križkom a Horákom ako „Věsnebog, žart“. Čiže meno bohyne Vesna. K rozlúšteniu nám opäť postačí naša abeceda, s malou obmenou písmena „ě“ – je. Čiže namiesto jednej paličky v strede oblúka sú tu dve paličky. Azda kozmetická úprava...písmo sa vyvíjalo? Slovo ˇžart“ je vysvetlené ako žartvisko – obetisko, obeť.




Kameň, ktorý prezradil zhotoviteľa nápisu

    Ako s posledným som sa zaoberal s nápisom na kameni, ktorý je pri studničke nad poľovníckou chatkou nad obcou Horné Pršany. Opäť sa jedná o Kremnické vrchy, historickú cestu z Kremnice do Banskej Bystrice, opäť je to miesto vyhľadávané. Studnička.
Situácia vyzerá takto:

     Kameň je ohrievaný vyvierajúcou a stekajúcou vodou, preto nápis na ňom zvetral omnoho menej, ako nápis na Velestúre. Velestúr je bičovaný vetrom, vodou, mrazom, písmo zvetráva omnoho skôr, ako ten nad Hornými Pršanmi.


   Nápis na kolmej časti kameňa bol vyhotovený inou rukou, iným dlátom a takmer nie je zvetraný.  
    Nad týmto nápisom je na horizontálnej strane kameňa rúnový nápis:


     Tento kameň vraj našiel až r. 1905 Dr. Ján Petrovích.  Križko sa o tomto kameni nikdy nezmienil.  To tvrdil Horák. No Belo Polla  tvrdil opak. Našiel v matičiarskych Zborníkoch doklad o tom, že aj tento nápis pod studničkou poznal. Bol rozlúštený ako: „Rovnajte vrch cisáru Kristu napĺňajte luhy.“ Napísal, že autorom je neznámy mních pustovník. Navyše tento kameň považoval za hraničný medzi vtedajšími župami.
Antonín Horák tento nápis prekreslil a jeho dešifrovanie bolo takéto:

       Porovnajme náčrt s fotografiou a zistíme, že nesprávne prekreslil písmeno – siedme zľava v druhom riadku je L. Bez čiarky uprostred. Na fotografii je to jasne vidieť, že tam žiadna čiarka v strede L nie je. Rovnako v treťom riadku prvé písmeno identifikoval ako „s“. Celkom určite sa ale jedná o „k“. Ak si vezmeme našu abecedu kremnických rún, text rýchlo rozlúštime:
Prvý riadok:                                „ U nas krěstanov
Druhý riadok:                               panue slepota !“
U nás kresťanov panuje slepota !
Tretí riadok :  Všimnite si celkom naľavo je šípka hore, čo je písmeno „t“ a dvojbodka. Potom je väčšími písmenami vyryté niečo ako podpis“ Pils“.
Štvrtý riadok:   v tomto riadku akoby už neboli používané rúny. Prvé písmeno čítam ako „f“. Druhé vyzerá ako malé „a“ našej novodobej abecedy. Ak by toto písmeno by malo byť ešte rúnové, potom sa to podobá na „r“. Nasleduje grécke  omega Posledné písmeno je akoby zrkadlovo napísané malé písané „a“. Všimnite si „nožičku“ na ľavej strane na fotografii! Ak si pozrieme grécku abecedu, potom malé písané „rho“ sa píše presne tak. Ak je pred ním omega, potom skúsme toto písmeno čítať tiež, ako grécke, teda „rho“, čiže „r“ Posledný riadok by sme teda mohli čítať, ako
„ f „  „a“ (alebo „r“)   „o“   „r“

Tento nápis je šokujúci z viacerých dôvodov:
• Text je  napísaný rovnakými rúnami ako nápis na Velestúre. Pri zväčšení detailov pozorujeme rovnakú hladkosť vytesaných znakov, rovnakú hĺbku písma, veľkosť. Ako si ale vysvetliť, že „náhrobný“ nápis je písaný v ťažko lúštiteľnej slovančine, druhý v protoslovančine, či chorvátčine (Velestúr) a pršiansky v takmer novodobej slovenčine? Jedná sa predsa vždy o ten istý druh písma! V čase používania rún by ale vetu: “U nás kresťanov panuje slepota!“ nenapísali! Všimnite si medzery medzi jednotlivými slovami. Aj to nás utvrdzuje o správnosti lúštenia.
• Druhým faktom, ktorý upúta už pri studničke, či na fotografii, je výkričník na konci vety. Tento výkričník k tejto vete podľa novodobého pravopisu logicky patrí. Zdôrazňujem, novodobého. Výkričník a iné interpunkčné znamienka sú novodobá záležitosť zavedená celkom určite v stredoveku!
• Pod týmto nápisom je text „Pils“. Vyzerá to na podpis. Prvé písmeno zvádza síce čítať, ako „k“ pre jeho sklon. Všeobecne si zhotoviteľ na sklone písmen v tomto nápise veľmi nedal záležať. Ak  by to mohol byť podpis človeka menom Pils, Pilsius... Meno, na ktoré som si ako Dobšinčan spomenul, pretože som sa práve tam, v mojej „kolíske“ začal zaoberať históriou.  V Dobšinej, ktorá bola taktiež baníckým mestom  aj s nemeckým obyvateľstvom, pôsobil farár menom Gašpar Pils...Vľavo od mena je nenápadná šípka a za ňou dvojbodka. Tejto značke nebola ani v minulosti venovaná pozornosť, nikto ju neočistil . Posledne som ja tento nápis očistil ryžovou kefou, ale tejto šípke som tiež nevenoval pozornosť. No na fotografii je a potrebovala vysvetlenie. Nedalo mi to a nakoniec som si uvedomil, že táto skratka patrí pred podpis a tituly. Je to rúnové „t“ a skratka je titulo, titulovaný. Opäť je za ňou novodobé interpunkčné znamienko - dvojbodka, ktoré neexistovalo v dobe rún.
• V poslednom riadku je napísané pravdepodobne „fa(r)or.  Ale ak máme podpis Pils, potom sa môže jednať o skratku – farár ordinár. Pričom slovu farár rozumieme, no ordinár podľa slovníka cudzích slov má význam biskup. Ale zároveň titul ordinár používali vysokoškolskí profesori. Boli akoby hodnostne na jednej úrovni. Ak ale napísal v skratke „farár“, potom nebol biskupom, pretože biskup je vyšší titul a napísal by si len „ordinár“ =  biskup, episkopus“...
• Zarážajúce je, že nápis na Velestúre  Antonín Horák r. 1970 rozlúštil, či skôr upresnil Križkovu verziu celkom hodnoverne. Text je logický, zapadá do historického kontextu dejín Vandalov – Silingov – Silianov. Ale pršiansky nápis zanechal nedešifrovaný, resp. dešifrovaný veľmi nedokonale, nepresvedčivo. Pritom abeceda, ktorú si rovnako ako ja, musel postupne empiricky zostaviť, ho musela priviesť k dešifrovaniu tohto jednoduchého a krátkeho textu z Pršian. Alebo text dešifroval a kvôli jeho významu ho zakamufloval? Bol tak hlboko veriaci, že ho to pobúrilo a zatajil skutočný význam textu? Rozlúštenie doslova znásilnil tak, aby bol v kontexte s velestúrskym?
• Rovnako až do očí bijúci fakt: Križko rozlúštil tento nápis, ako“: „Rovnajte vrch cisáru Kristu napĺňajte luhy.“ Text má ale až 36 znakov. Lenže tento nápis pozostáva len z 32 znakov! 33 je výkričník! A tretí, štvrtý riadok vyzerá byť logicky ako podpis. Kamufloval aj on pravé znenie textu pre svoje náboženské presvedčenie? Ako mohol zrazu pri dešifrovaní tých istých písmen používať úplne inú abecedu? Okrem toho si všimnite na fotografii pršianskeho nápisu, že autor mal miesto na písanie a preto si aj mohol dovoliť dodržať odstup medzi jednotlivými slovami, ktoré súhlasia s mojim rozlúštením. Aj to potvrdzuje, že lúštim správne.
• K týmto faktom ešte z dovolením p. Dr. Rudolfa Iršu, profesionálnym historikom pridám ďalší. Skonštatoval  pri našej debate o tejto problematike, že ak zhotoviteľ nápisu na Velestúre udal letopočet 280, tento nápis nemohol byť písaný v treťom storočí n.l. Je preukázané, že juliánsky kalendár sa na Slovensku začal používať po nariadení cisára Karola Veľkého  24.12.800. Zhotoviteľ teda urobil chybu. Nápis vznikol omnoho neskôr, ako r. 280.
   Celý tzv. pršianský nápis má spoločné s velestúrskym to, že je vydlabaný kvalitne, kvalitným nástrojom, rovnako zvetraný napriek tomu, že voda zo studničky steká po kameni a v zime mrzne na ľad. Naproti tomu nápis z r. 1954 vyzerá byť v detailoch ako vytesaný včera! Je to ostatne vidieť aj na datovaných značkách z r. 1842, ktoré som našiel na hrebeni cestou na Velestúr. Sú to symboly Kremnice vyznačujúce chotárne hranice extravilánu mesta. Tie sú vydlabané podobne širokým dlátom, ale podstatne hlbšie, ako rúny.




     Posledný zaujímavý symbol, ktorý tu uvediem som našiel taktiež na starobylej ceste Kremnica – Horné Pršany. Pekne vydlabaný slovenský dvojkríž na trojvrší na skale pri vysielači tesne nad Hornými Pršanmi:



Zhrnutie zistených faktov:
   
    Ak by neexistoval pršianský nápis, potom tvrdenie oponenta pána Pavla Križku, objaviteľa velestúrskeho nápisu, náhrobného kameňa a nápisu „Věsnebog“ by sme odmietali ako ohováranie a závisť slávy z objavu nápisov meniacich históriu. Pršianský nápis mení pohľad na všetky nápisy. Skúmaním písma digitálnym zväčšovaním detailov vidieť rovnakú techniku dlabania, zhodné zvetrávanie, takmer rovnakú veľkosť písma, akoby ich zhotovovala tá istá zručná osoba. Pršianský nápis by teda mal tvoriť jednu kolekciu nápisov z tej istej doby.
     Text na „náhrobnom“ kameni je v takmer nezrozumiteľnej slovanskej reči, Velestúr nesie nápis v akejsi chorvátčine, či protoslovančine a konečne pršiansky rúnový nápis je takmer v novodobej slovenčine bez nutnosti vysvetľovania. O rúnach sa ale vie, že od ich použivania sa postupne upustilo cca v druhom storočí n.l. Ako je možné, že vývoj jazyka od takmer nezrozumiteľného, cez protoslovanský až po novodobú slovenčinu dokumentujú rúny z tretieho storočia n.l.?
     Novodobý výkričník, omega v podpise a fakt, že Horák nevylúštil tento text správne napriek jeho jednoduchosti sú prinajmenšom čudné faktory, ktoré nedávajú logiku. Niekto nám naznačuje, že vie latinsky a pozná aj gréčtinu?
     Velestúrsky nápis spochybňuje použitie údaja „dvestoosemdesiat“ z juliánskeho kalendára.
    Kremnické rúny obsahujú  viac písmen, ako porovnateľné rúny, ktoré poznáme. Nielenže zahŕňajú aj samohlásky, ale podľa rozlúštených textov obsahujú aj dvojhlásky. Mali Slovania v Kremnických horách už na začiatku letopočtu tak dokonalé rúny? Dokonalejšie, ako Alpské, Etruské, Venétske?  Napriek tomu ostali zachované len a len na niekoľkých kameňoch v Kremnických horách  popri starobylej ceste do Banskej Bystrice a nikde inde? Alebo zostavil písmo jednotlivec omnoho neskôr podľa známych rún, aby „ilustroval“ výlučne cestu z Kremnice do Banskej Bystrice?  Niekto, o kom p. Križko netušil? Zhotoviteľovi veľmi záležalo na tom, aby tieto nápisy boli nájdené. Preto ich vyhotovil na pomerne frekventovanej ceste, dokonca pri studničke, kde sa logicky zastaví aj dnešný turista. Táto cesta sa používala ešte aj v druhej svetovej vojne. Dokumentuje to fakt, že ju spevňovali na niektorých miestach ruskí vojaci štetovaním (vrážaním kameňov do cesty), ktorí prepravovali tadeto ťažkú techniku počas SNP.
     Ak si zhrnieme všetky fakty, nápisy pravdepodobne vznikli v čase, keď zhotoviteľa trápilo nielen to, že „U nás kresťanov panuje slepota !“, ale v ňom silnelo aj národné povedomie, cítil svoju príslušnosť k Slovenom. Nápis na Velestúre vyhotovil celkom určite preto, lebo bol presvedčený o tom, že  Kremnici takto dáva kamenný doklad o jej,  dnes 1700 ročnej existencii a bol by to zároveň doklad, že Slovania tu boli podstatne skôr, ako tvrdila a stále tvrdí oficiálna historiografia. Slovenský dvojkríž ako posledný z kamenárskych prác, ktorý som našiel na starobylej ceste Kremnica – Banská Bystrica pekne ilustruje túto slovanskosť, národnú hrdosť, obrodenie. Ak ho vytvoril ten istý autor. Prečítajme si životopis možného autora Pilsa, ktorý som zostavil z dostupných prameňov.
Kto bol Gašpar Pils, Pilcz, Pilc, Pilsius, Pilesius, Pilcius, Pilecius , Casparo Pilcio?
     Narodil sa v evanjelickej rodine na Spiši v Spišskom Podhradí (vtedy sa volalo Kirchdrauf)  r. 1526. Sú pramene, ktoré udávajú rok narodenia 1522. Materinskou rečou mu bola síce spišská nemčina – mantáčtina, ale medzi deťmi sa naučil po slovensky. Študoval v Košiciach a v Prešove. Po štúdiách nie je zdokumentovaných cca 24 rokov života. Potom pracoval ako učiteľ od r.1570 v Humennom, od r. 1573 v  Košiciach. Univerzitu ukončil v nemeckom Wittenbergu až ako 50 ročný (1574 – 1576). Reformátorské myšlienky Martina Luthera ešte silno rezonovali na tejto univerzite, kde prednášal. Pils bol na týchto štúdiách známy ako zúrivý odporca Flacionárov. Inými slovami: bol rodený revolucionár a chcel meniť svet.  Vie sa, že napr.  s Bardejovskými teológmi viedol spory o správnosti maľovania „Večere pánovej“ a proti učeniu M. Luthera vzniesol verejne 79 argumentov, ktorými chcel reformovať jeho učenie.  Po štúdiách sa vrátil  do Uhorska, bol vysvätený za farára v poľskom Briegu (Brzeg) a pôsobil ako dvorný kňaz hornouhorského hlavného kapitána Jána Ruebera pochádzajúceho z Nemecka. Zároveň bol tam aj učiteľom do r. 1579, kedy sa stal farárom vo Veľkom Šariši. Nevydržal ani tam ovšem dlho, odišiel do Blatného Potoka (Sarospatak), kde sa stal vysokoškolským profesorom na evanjelickom kolégiu. Totiž gymnázium, ktoré dal r. 1531 založiť Peter Perényi, zemepán, ktorý podporoval myšlienky reformátorstva, luteránstva. r. 1550 dostalo štatút internátneho kolégia, čiže univerzity. Profesori tejto vysokej školy sa titulovali ako „ordinári“. Tento titul používal teda aj Gašpar Pils. Vyučovali sa tu hlavne tieto predmety: rétorika, dialektika, teológia, filozofia, latinčina, gréčtina a hebrejčina. Škola mala vysokú, európsku úroveň a hlavne bola známa tým, že produkovala nezvyčajne slobodných, vedychtivých ľudí. Veď sám Gašpar Pilc sa preslávil až kategorickým reformátorstvom. Bol známy tvrdým odporom voči výzdobám kostolov v Kežmarku spolu so Šebastiánom Lamom.  Bol sympatizantom kalvinizmu, čiže patril medzi tzv. kryptokalvinistov. Ovládal slovom, aj písmom nemčinu, slovenčinu, maďarčinu, latinčinu a gréčtinu. Chodil na rôzne schôdze a evanjelické synody, ktoré sa konali pomerne často aj v Kremnici, pretože práve vtedy tam prebiehali ťažké zápasy o reformáciu. Konkrétne tam sa konali tieto synody r. 1536, 1558, 1569, 1577 a 1580. Výsledok bol, že Kremnica sa stala mestom evanjelikov. Mestá s nemeckým obyvateľstvom medzi sebou živo komunikovali. V čisto evanjelickej Kremnici v tej dobe boli  2 cirkevné zbory, väčší nemecký s dvomi a menší slovenský s jedným kňazom. Okrem toho boli zriadené aj evanjelické školy. Bola tu aj škola vyššieho stupňa tzv. latinská.
   Mal 58 rokov, keď sa oženil (znovu?). So svojou manželkou sa nasťahoval do Dobšinej, kde prevzal ev. farnosť na jar 1584. Tu sa dopočul o svojom predchodcovi Andreasovi Fischerovi (1529-1540) . Navonok bol evanjelikom, ale patril k tzv. anababtistom, novokrstencom. Prví anababtisti sa vyformovali vo Wittenbergu r. 1521. Prenikli postupne aj na Slovensko. Žili v spoločných dvoroch ako jednotná komunita, preto ich obviňovali z nezriadeného manželského života. Živili sa svojpomocne rôznymi remeslami. Odmietali akúkoľvek svetskú, či cirkevnú poslušnosť. Ježiš bol pre nich len učiteľom mravnosti, nie nadpozemskou osobou. Práve ich najznámejším predstaviteľom bol Andreas Fischer. Ten pôsobil r. 1529 v Kremnici, kde sa aj narodil. Potom v Levoči, Spišskej Novej Vsi, Švedlári a v Dobšinej. Nakoniec ho v Smolníku zajal vojenský veliteľ Horného Uhorska Katzianer. Podarilo sa mu ale ujsť na Moravu. No vrátil sa znovu na Gemer, do Dobšinej, kde ho ale gemerský župan František Bebek nechal na jar r. 1540  zlapať a  zhodiť ako kacíra z veže Krásnej Hôrky. Gašpar Pils prišiel do Dobšinej na jar 1584. No už 14.10. 1584 večer vtrhli do Dobšinej Turci, mesto vypálili, starých povraždili a do zajatia vo Fiľakove odvliekli 350 mladých ľudí. Medzi nimi aj jeho manželku, ktorá v čase prepadu mala pôrodné bolesti. Na ceste do Fiľakova umrela. Farár Pils stihol zadným vchodom z fary ujsť do neďalekého lesíka. Odvtedy sa ten lesík volá farárov. Za to si vyslúžil povesť zbabelca a z Dobšinej navždy odišiel. Stal sa farárom v Kecerovských Pekľanoch (1585) , ale už r. 1586 bol znovu kazateľom v Kežmarku. O rok neskôr sa vrátil do Sarospataku, kde sa stal rektorom tejto univerzity. Ale od r. 1602 do smrti r. 1606 potom pôsobil ako ev. farár v Markušovciach. Dožil sa 80 rokov. Na tú dobu to bol veľmi úctihodný a ojedinelý vek. Turecký prepad Pilc opísal vo svojej knihe „Brevis narratio devastationis dirreptionis Oppidi Topscha per Turcas factae, Anno 1584. Do nemčiny z latinského rukopisu preložené a vytlačené v Košiciach r. 1795. V tomto malom dielku ovšem podáva najmä filozofické stanovisko a dôvodí, prečo k tragédii došlo. Vyhol sa podrobnostiam o odvlečení jeho manželky. Práve tam na str. 29 ale spomenul termín „slepota kresťanov“. Pršany: „U nás kresťanov panuje slepota !“..
   Gašpar Pilsius bol farárom, profesorom (ordinárom), ba dokonca rektorom  v Sárospataku. Písal náboženské spisy, piesne, príležitostné básne. Bol oduševneným bojovníkom za reformáciu cirkví, najmä evanjelickej. Doslova nepokojná duša, ktorá nikde nevydržala dlho pre jeho názory. Jeho brat Ján bol vraj tiež ev. farárom.
   Chcel byť veľmi dôsledným reformátorom evanjelickej cirkvi, no jeho diela boli na synodách 1589, 1593 v Prešove, 1595 v Spišskej Novej Vsi a r. 1597 v Levoči odsúdené ako kacírske. Je známe, že Pils napísal svoj podrobný životopis, no predpokladá sa, že práve kvôli udalosti v Dobšinej ho pred smrťou  zničil. Záhadným pre nás ostáva jeho život od štúdií po rok 44 veku. Obdobie cca 24 rokov, ktoré v jeho známom životopise nie je zdokumentované (Ráth). Pravdepodobne to bolo obdobie, kedy pôsobil ako mnohí jeho rovesníci ako učiteľ v bohatých rodinách.  Aj striedanie farárov z Kremnice do Dobšinej poukazuje styk medzi týmito banskými mestami s podobným obyvateľstvom. Najkratšia cesta medzi týmito mestami, ale aj do rodného Spiša viedla cez Kremnické vrchy, do Banskej Bystrice, Horehroním na východ.  Tento človek bol kapacitou reformácie európskeho významu a je teda vysoko pravdepodobné, že sa zúčastňoval minimálne evanjelických synod v Kremnici.

Literatúra a diela:
Literárny miestopis okolia Košíc, regionálna bibliografia, Elena Kolivošková, Verejná knižnica Jána Bocatia Košice 2001
• Epinikion Praeceli Cum Turcis Commisi, Et Victoriae incruentae militorum Sedröensium, 9.7.1578, Pilc Gaspar, Bardejov
• Himni tres, Pilc Gaspar, 1598, Viszoly
• Merkzeichen, daten ein Schäflein Christi zu erkennen sei, Pilsius Gaspar
www.ecav.sk
• Brevis narratio devastationis dirreptionis Oppidi Topscha per Turcas factae, Anno 1584. Krátke rozprávanie o spustošení mesta Dobšiná fiľakovskými Turkami dňa 14.10.1584 (vyšlo v 3 jazykoch) Z nemčiny do maďarčiny preložil Samuel Klein. Z maďarského prekladu Torok betorése Dobsinára (vydané r. 1903 „Sajó vidék“ v Rožňave) prekladu do slovenčiny preložila Mária Macková a za spolupráce viacerých autorov vydala tlačiareň Roven s.r.o. Rožňava r. 2013 ako „Vpád Turkov do Dobšinej 14. Októbra 1584“.
Zaujímavou stranou tejto útlej knižočky je str. 29, kde sa cituje Gašpar Pils. Hovorí o slepote kresťanov a chodníku hlúposti. Naráža na nesúdržnosť, chamtivosť a hlúposť ľudí, ktorá vlastne spôsobila aj túto tragédiu v Dobšinej. O slepote kresťanov čítame aj na skale nad Hornými Pršanmi .Zrejme túto vetu používal pán farár často .
• Assertio regularium, Zerbst 1589, Pilsius Gaspar - spis bol namierený proti ortodoxným luteránom Gregorovi Stanšičovi a Severínovi Škultétymu.
• György Ráth, Pilcz Gáspár és ellenfelei : Adalék a hazai kryptokálvinizmus hitvitázó irodalmához, Budapest, 1893, http://www.worldcat.org/title/pilcz-gaspar-es-ellenfelei-adalek-a-hazai-kryptokalvinizmus-hitvitazo-irodalmahoz/oclc/254306059  


http://epa.oszk.hu/00000/00021/00084/pdf/028-085.pdf od Ráth Gyorgy
• Ivan Šomjan, Velestúr, www.tajnedejiny.sk
• Belo Polla, Archeológia na Slovensku  minulosti (1986)
• Anton Semeš, Nie sme tu od včera, International association Semes-Semmes 2014
• Viktor Timura, Zamlčané dejiny,2014
• ŠtefanŠmálik,Prvá diecézav strednejEurópe, http://www.smalik.szm.com





Záver o nápisoch

   Je autorom nápisov ten istý človek?  Najdôležitejším spoločným znakom týchto nápisov je, že zhotoviteľ používal rúny, ktoré si zostavil z viacerých známych rún a Futharku (jedna z prehistorických abeced). Majú „z každého rožku trošku“ a navyše sú dotvorené o spoluhlásky ja, je, ju. Toto písmo bolo použité len v Kremnických horách. Autorom je Gašpar Pils po r. 1576, kedy sa stal ordinárom?
Pred nami je mnoho práce!

   Napínavý príbeh teraz končí nečakaným rozuzlením, ktoré síce mení pohľad na nápisy v Kremnických horách, ale zároveň dokumentuje, aké sú dejiny komplikované a ich lúštenie spravidla nikdy nie je konečné. Aj v mojom bádaní sú ešte otázniky, ktoré moji pokračovatelia budú vedieť vylúštiť lepšie, ako ja. Najpodstatnejšie na celej veci totiž ani nie je, že nápisy boli pravdepodobne zhotovené v 16. storočí farárom – ordinárom Gašparom Pislcom, Pilsom, Pilsiusom. Najdôležitejšie je, že Pils odniekiaľ vedel, že Silian r. 280 „zrumich Kremenitju“. Musel existovať prameň, odkiaľ toto vedel. Predsa tento nápis presne zapadá do historického deja v treťom storočí n.l. ! Ak je toto pravdou, potom Kremnica má tak starý doklad o existencii, o akom sa môže mnohým mestám Európy len snívať! Tento nápis nás provokuje pokračovať v hľadaní a samozrejme prepísať dejiny! Je príliš pohodlné odmietať jeho pravosť a zotrvávať v histórii, ktorú za nás písali cudzí historici!

    Nápis pri studničke nad H. Pršanmi som síce rozlúštil a publikujem pravdepodobne ako prvý. Stal sa kľúčom k poznaniu pravdy o nápisoch? Tým sa mi azda podarilo definitívne očistiť meno čestného a veľmi múdreho evanjelika pána Pavla Križku a naopak kremnický katolícky farár Michal Matunák, dehonestátor povesti pána Križku, vychádza z tohto bádania ako človek, ktorý možno z nevedomosti a prílišnej horlivosti a povrchnosti šiel nesprávnym smerom.
   A prečo vlastne Gašpar Pils vyhotovil tieto nápisy práve v Kremnických horách? Teda minimálne pršiansky? Chodil tadeto na synody reformátorov. Vedel, že v tomto pohorí, popri ceste, ktorú poznal,  je dostatok veľkých balvanov z materiálu, ktorý zvetráva veľmi pomaly. Doma, na Spiši, či Zemplíne, kde pôsobil by odhalenie bol dôvod na trest smrti. Tu v „cudzom“ prostredí to bolo bezpečnejšie. Aj napriek tomu, že na nápisy si zostavil písmo odpozorované zo starých rún. Nechcel skončiť, ako jeho predchodca Andreas Fischer. Práve preto, lebo bol veľmi opatrný sa dožil 80 rokov. V dobe, keď sa bežný človek dožil sotva polovice. Veď kvôli úteku od vlastnej ženy pri útoku Turkov ho nazvali zbabelcom a zradcom! Bol rebelom s malou odvahou. Mal ale silnú potrebu podeliť sa s večnosťou o svoje vedomosti a pocity. Nielen v napísaných a neustále verejnosťou odmietaných reformátorských traktátoch, ale niečo chcel vyryť do večnej skaly, ako odkaz pre pokolenia. Bola to jeho revolta do večnosti! Preto nápisy šifroval tak, aby ich raz niekto slobodnejší, či odvážnejší mohol vylúštiť. Koniec koncov,  kľudne si mohol na túto prácu najať kremnického kamenára, alebo šikovného baníka. Ten ani nemusel vedieť, čo vyrýva do kameňa! Mal to na papieri nakreslené, dostal za to pár denárov... Skúšal som doma do podobného kameňa tesať baníckym kladivkom a želiezkom. Kúpil som ako cca 300 ročné na burze. Tieto nápisy sa dali vyrobiť aj pomocou nich. Nápis nad Hornými Pršanmi bol vyrytý trochu chaoticky. Písmená nemajú sklon tak usporiadaný, ako na Velestúre. Kolmica sa lepšie robí na kolmej skale, ako na horizontálnej.
Navyše v jeho okolí (Spiš) sa nevyskytovali horniny s tak pomalým zvetrávaním, ako práve tu, v okolí Kremnice. Je možné, že tzv. náhrobný kameň pod Smrečníkom je naozaj písaný rúnovým písmom v predhistorických dobách a Pilsa inšpiroval. No to by sa ale malo overiť priamo v teréne, kde kameň leží. Ak by sa tam naozaj našli pozostatky pohrebiska, potom by táto verzia mohla byť správna. Ale to by sa musela oficiálna archeológia k tejto veci musela postaviť menej odmietavo, ako je tomu dnes. Les rýchlo zmaže stopy a potom sa už nikto nedozvie, či to náhodou nebolo aj takto. Ale – hrobový nápis v akoby slovančine by len potvrdil, čo mnohí dnes predpokladajú: existenciu kontinuálneho osídlenia veľkej časti Európy slovanským obyvateľstvom a mýty o príchode Slovanov do karpatského oblúka by boli vyvrátené. Udeje sa tento výskum v čo najkratšom čase?
   Biele miesta našej histórie! Kedy kto popíše skutočnosti, na ktoré sa nevieme, či nemáme rozpamätať? Kde je naša pamäť národa? Koľkokrát sa vymenilo obyvateľstvo v našich dedinách? Len Tatári vyvraždili cca 2/3 obyvateľstva v Uhorsku. S nimi sa stratilo aj množstvo pamätníkov. Lúpežné kmene a národy, ktoré nás mnohokrát prevalcovali spálili naše archívy, rozkradli, čo malo hodnotu.  Tí to robili živelne. No existovalo tu ešte omnoho horšie – cieľavedomé ničenie všetkého, čo pripomínalo našu minulosť. Sami si odpovedzte na to, kto potreboval systematicky vymazávať našu  pamäť na to, že tisícročia sme mali svoje slovanské božstvo, že istá časť obyvateľstva napriek tomu prijala kresťanstvo v najčistejšej forme, uznávali Ježišovo učenie vo svojej jednoduchej podstate a Ježiša ako syna prostého človeka. To všetko bolo krvou a mečom potlačené, tvrdohlavci, celé dediny, ktoré sa nedali pokrstiť „po novom“ boli predané do otroctva, výťažok rozdaný chudobným (kresťanom) a ich majetok prepadol „chrámu“ – ako to napísal  Metod v zákonníku nazvanom „Zakon sudnyj ljudem“. Na príjmanie nového krstu podľa Ríma, meniť vierovyznanie z tzv. pohanstva, pravoslávia, či pozdejšie z ariánstva na rímskokatolícke vierovyznanie boli donucované celé dediny. Systematicky boli likvidované drevené chrámy, drevené monastiry – sobory - kláštory, školy...vymazávala sa akákoľvek pamäť na minulosť.... Na to všetko sa už nikdy nemáme rozpamätať. Systematickú likvidáciu robila aj maďarizácia, fašizmus a posledne komunisti. Navyše, žiaľ, sme národ, ktorý sa o svoju  minulosť veľmi nestará a nezaujíma o pamiatky a svedectvá. Azda aspoň táto vlastnosť postupne zanikne a zmení sa prístup obyvateľov k histórii.. Kto nepozná svoju históriu, tápa do budúcnosti! No k poznávaniu histórie je treba mať najprv plný žalúdok. A o tom to je!
    Možno by bolo správne urobiť „panoptikum“ týchto kremnických kameňov na dôstojnom mieste v Kremnici, kde by bola umiestnená aj kópia nápisu z Velestúra? A nakoniec čerešnička na torte: medzi partnerské mestá Kremnice patrí aj Nový Jičín. Mesto, ktoré pravdepodobne založili tí, ktorí Kremnicu r. 280 vyplienili.  Samozrejme, že to neuvádzam, aby som vyvolal emócie. Len ako perličku. Kremničania! Je načase dať si velesturský nápis do zoznamu vašich pozoruhodnosti a chrániť ho ako oko v hlave a čím skôr urobiť minimálne sadrový odliatok!

Krvavé svedectvo?
Tzv.  „hrobný kameň“ s rúnami Križko situuje medzi Velestúr a Smrečník. Na ceste pod týmito vrcholmi je hostinec, dnes Chata Hostinec, ktorý pamätá Máriu Teréziu. Slúžil na občerstvenie pocestných a kupcov putujúcich do Banskej Bystrice. Bol tiež prepriahacou stanicou koní. K tomuto hostincu sa viaže povesť o tom, že ak neopatrný pocestný ukázal, že má veľa peňazí, že sa mu na jarmoku darilo, už nemusel dôjsť do doliny. Práve k tejto povesti sa môže viazať existencia náhrobného kameňa. Je možné, že v horúčkovitej snahe pošpiniť pamiatku p. Križku dal Michal Matunák tento kameň zasypať. Pozývam verejnosť do pátrania s touto hororovou zápletkou.
Dovetok k H. Pršanom
   Nad kameňom s popísaným rúnovým nápisom, asi 5m vyššie, pod ktorým vyviera prameň pitnej vody sa nachádza okrúhliak veľkosti kravskej hlavy, na ktorom je pomerne nekvalitne urobený nápis:                              1872 P I L T Z                     Dvojka je dobovo cifrovaná.
   Pavel Križko našiel tento kameň pred týmto dátumom a nápis azda aj rozlúštil. Pretože ale bol zbožným človekom, nezverejnil správny preklad nápisu, ale úplný nezmysel. No zverejnil meno zhotoviteľa. Takto sa mohol o tomto nápise dozvedieť pravdepodobný potomok Pilsovcov, horár z Ortútov menom Piltz a aby dal vedieť, že pri nápise bol, vyryl svoje signum aj s letopočtom. Alebo farár ordinár Gašpar Pils sám pôsobil vo svojom mladom veku v Kremnici, či jej okolí a mohol mať tu potomstvo, alebo tu pôsobil jeho brat Ján ako farár a Gašpar za ním chodieval, pritom vytesával do skál symboly a nápisy. V každom prípade rúnový podpis „Pils“ s nápisom 1872 Piltz súvisí. To nemôže byť náhoda. Dokonca horár Piltz mohol poznať nápis ako rodinné tajomstvo, ktoré sa odovzdávalo 250 rokov z pokolenia na pokolenie.    
                   

Detail dvojky pre tých, čo majú pochybnosti


Krásne výhľady z Kremnických hôr na Banskobystrickú stranu


Hostinec pod Velestúrom pamätá Máriu Teréziu


Na Velestúre je pravda o Slovanoch

Voľné pokračovanie s mnohými prekvapeniami je v článku o tom, že Veľká Morava mala mocenské centrum v Sedmohradsku.
Text, tabuľka porovnania rún a fotografie: Alan Dolog
uverejnené so súhlasom autora
Svetomír
štúdia vznikla 7.12.2014


Naposledy upravil Svetomír dňa So január 14, 2017 3:51 pm, celkom upravené 3 krát.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down


Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Anonymný za St január 04, 2017 10:36 pm

Zaujímam sa, tak z vlastnej zvedavosti o vývoj kresťanstva v náväznosti aj na staršie "náboženstvá" a takáto informácia ma prekvapila. Pozeral som nejaké prednášky a takto si aspoň dopĺňam obraz. A chaos mám aj v tých všetkých kmeňoch. Tam som v koncoch. Spája ich ale podobný jazyk, ako ste to naznačil aj v texte. Napr. švédština. A pardon Arianstvo.
Jediné, čo s Vami nesúhlasím je sú preklady tých runových nápisov. A prosím neurazte sa, vidím, že sa o to zaujímate ale podľa mňa a možno aj iných to bude inak.

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Anonymný za Št január 05, 2017 12:55 am

Jo, a tí Ariáni, Arián mali recht. A nakoniec kresťanstvo aj tak ovládli mocenské chúťky a pokračovalo v budovaní ríše. A tak sa to deje a deje a deje.

A tento príspevok už mal ísť k predmetnému článku.. Držte sa témy, prosím. Svetomír

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Slavikovi

Odoslať pre Svetomír za Št január 05, 2017 6:31 am

"Jediné, čo s Vami nesúhlasím je sú preklady tých runových nápisov."

Iste vám stačí dôvod, pre ktorý nesúhlasíte. Je to vaša slobodná vôľa. Niekto si zvolí správne, iný nie. Už to tak na svete chodí.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Anonymný za Pi január 06, 2017 3:01 am

Ono je zvláštne, že práve okolie Kremnice je bohato popísané týmito nápismi. Zlato ako vzácny drahý kov bolo už v dávnych dobách ceneným artiklom. Možno mesto vyrástlo na takom základe. Je to síce trocha mimo témy ale súvislosť by mohla byť.

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Svetomír za Pi január 06, 2017 7:28 am

Slavik2 napísal:Ono je zvláštne, že práve okolie Kremnice je bohato popísané týmito nápismi. Zlato ako vzácny drahý kov bolo už v dávnych dobách ceneným artiklom. Možno mesto vyrástlo na takom základe. Je to síce trocha mimo témy ale súvislosť by mohla byť.

Kremnica rovnako ako aj iné banské mestá má vo svojom okolí značky vytesané do kameňov, ktoré označujú hranice banského poľa tej ktorej bane. Samozrejme, že baníci vedeli tesať do kameňa aj písmo. To neprekvapuje. Prekvapuje až písmo runové. A zas toho tam až tak veľa nie je. Žiadne bohaté nápisy. Celkom bolo identifikovaných 5 kameňov s runovým písmom. A len na ceste medzi Kremnicou a BB v rozsahu cca 5 km. A bodka. To písmo ovládal len jeden človek. Inak by nebolo utajené. A on to v tom čase utajené mať potreboval.
Kremnica je špecifická ako banské mesto. Lenže pôvodný dôvod jej vzniku mohol byť čisto obranný - strategický. Totiž pre hladného poľnohospodára zlato nemalo takú hodnotu ako pre najedeného bojovníka. Kremnica mohla vzniknúť ako pevnosť na obranu cesty na Turiec. Pozrite si Turiec. Je to malá 300 km2 prírodná pevnosť s dostatkom pôdy a vôd. Stačilo zopár pevností na prístupové cesty...a oni sú tam dodnes. Aspoň toponymicky. Napr Vyšehradné nad Nitrianskym Pravnom. Zniev nad inou cestou. Strečno (Striežno). No a Silian tieto pevnosti zrumil, a hlavne vyraboval potraviny, keď tade prechádzal r. 280. O tom je predsa ten nápis. Nechápem, prečo by sme fantazírovali nad iným riešením tohoto nápisu, keď naše riešenie je konečné a máme aj "páchateľa". Aj pohnútky. Pre náš právny systém úplne postačujúce dôkazy.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Amin za Pi január 06, 2017 10:16 pm

Ešte sa len zhodnúť, kto bol tým páchateľom a kedy to bolo. Inak s tým, že všetko je dielom jedného človeka sa dá takmer bez výhrad súhlasiť. Až na ten črep, čo publikuje Križko a ktorý tuším nikde nie je v originále.

Amin

Počet príspevkov : 193
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Svetomír za So január 07, 2017 7:20 am

Ak vychádzame z toho, že sa nám nad H. Pršanmi autor podpísal a ešte uviedol aj svoje tituly, potom by sme sa toho mali držať. Nad kameňom, kde je nápis je ešte jeden, na ktorom je len podpis PILTZ a rok 1872. Tento nápis je celkom evidentne písaný iným nástrojom a oproti Pilsovým nápisom len tak ledabolo. Nápisy boli nájdené Križkom r. 1862 - 1867. Samozrejme to bola veľká senzácia a zvesť sa dostala aj k horárovi PILTZovi. A ten možno už o nápise nad Pršanmi ako horár vedel - nápis je pod studničkou, kde mohol na pochôdzkach neraz zájsť. O tom, či poznal význam nápisov môžeme len špekulovať. Ak ale Križko rozlúštil nápis na Velestúre a nápis nad Pršanmi rozlúštil ako : Rovnajte vrch cisáru Kristu napĺňajte luhy,“ potom ho podozrievam, že prípade kamufloval skutočný význam nápisu nad Pršanmi. Predsa musel takmer presne vylúštiť aj tento nápis, s ktorým sa ale ako veriaci evanjelik nestotožnil. "U nás kresťanov panuje slepota !". Ak poznal skutočný význam nápisu, vedel aj to, kto ho napísal a horár PILTZ sa o tom všetkom mohol dozvedieť aj priamo od Križku a mal motiváciu zvečniť sa pri studničke. Pravdepodobne bol taktiež evanjelikom. Pretože banské mestá s prevahou nemeckého obyvateľstva bolo nemeckého pôvodu a vydržali nápor rekatilizácie. Silná komunita evanjelikov je v BB a Kremnici dodnes. Gašpar Pils pochádzal zo Spiša, je doložené, že nemecky vedel a tak v rodine mohla nemčina trvať aj do čias PILTZa. Meno PILTZ sa dodnes zachovalo v Banskej Bystrici a okolí.

Ten črep, na ktorom je Vesnebog žiart má byť v originále v depozitári MS.

Ešte odpoviem aj na mailovú otázku od jedného pisateľa:"Ordinárom sa označoval aj lekár. Vlastne aj dnes sa "ordinuje". Podľa toho by Pils mohol pôsobiť nielen ako farár ale tiež ako lekár. Neviem, či evanjelici mali "ordinárov". Bolo by zaujímavé vedieť, či aj PILZ bol evanjelik. Rodokmeň do roku 1526 asi urobiť nejde, najstaršie matriky sú obykle z druhej polovice 17. storočia."

Z toho, čo bolo v zdroji o Gašparovi Pilsovi György Ráth, Pilcz Gáspár és ellenfelei : Adalék a hazai kryptokálvinizmus hitvitázó irodalmához, Budapest, 1893, http://www.worldcat.org/title/pilcz-gaspar-es-ellenfelei-adalek-a-hazai-kryptokalvinizmus-hitvitazo-irodalmahoz/oclc/254306059 , aj z jeho vlastných prác veľmi jednoznačne vyplýva, že sa venoval výhradne ekumenizmu a bol neuveriteľne aktívny. Jeho pôsobenie ako lekára je nepravdepodobné. Bol zamestnaný aj ako rektor a profesor na univerzite.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Amin za So január 07, 2017 10:40 am

Správnosť každého logického záveru je ovplyvnená argumentmi na základe ktorých sme k nemu dospeli. A ešte schopnosťou toho, kto záver vysloví, vybrať správne argumenty a logicky myslieť. To nebýva vždy.
„Ak vychádzame z toho, že sa nám nad H. Pršanmi autor podpísal....“ Áno, ak z toho vychádzame, ale na sto percent to dokázať nemôžeme. Omyl, vysvetlím nižšie. Sv.
Ak sa horár Piltz podpísal pri Pršianskom kameni, na ktorom je uvedené meno Pilsa, môžeme to síce považovať za náhodu, ale pravdepodobnosť tejto náhody je blízka k nule. Argumentovať síce môžeme, že do štatistiky pravdepodobnosti nemôžeme zahrnúť všetky kamene v okolí, ale len tie, na ktorých sú nápisy, ale zároveň môžeme argumentovať tým, že v Kremnici a okolí žili tisíce ľudí a nikto iný sa pri tomto kameni nepodpísal. Len ten, kto mal zhodné priezvisko s autorom textu, ktorý v tom čase ešte nebol rozlúštený. Teraz skúsme ešte logiku. Prečo sa pri kameni s menom Pilsa podpísal horár Piltz, keď ešte nemohol vedieť, že toto meno je na Pršianskom kameni uvedené. Logická odpoveď je, že to vedel, lebo druhá možnosť je nepravdepodobná. Ako to, že to vedel on a nevedel to Križko?  Križko zjavne nebol autorom nápisu. On ho dokonca ani správne neprečítal, napriek tomu, že mal k dispozícii abecedu z Velestúra.

Práve tu je kameň zakopaný: Križko poznajúc abecedu písma už pri Velestúre sa nemohol mýliť pri pršianskom kameni. To je absolutne vylúčené. Poznajúc abecedu z Velestúra som plynule prečítal nápis na kameni nad Pršanmi. Aj keby to skomolil, nie tak odlišne, ako to tlmočil v časopise MS. On veľmi dobre poznal ten nápis a horár tam mohol byť aj s ním a možno jediný vedel, kto to spískal. Práve preto sa tam s hrdosťou zvečnil.  Svetomír

Čo ponúka logika?
1. Križko to nevedel prečítať. 2. Križko to nechcel prečítať správne.
Najprv možnosť 2.: Nechcel. Preto, lebo sa mu text nehodil? Je to možné. Prečo sa mu nehodil? Lebo bol veriaci? Alebo preto, že text napísaný v slovenčine tými istými runami spochybňoval v správnom preklade Velestúrsky kameň?
Možnosť 1: Nevedel. Je to možné? Je. Je to možné v prípade, že Križko nebol natoľko schopný v lúštení, ako predpokladáme. To že sa s tým tak dlho moril, tomu nasvedčuje. Nakoniec mu s tým musel pomôcť Klemens. Keď to skúšal sám, nedopadlo to najlepšie, ako vidíme v prípade Pršianskeho kameňa. Nakoniec, na krátkom nápise si vylámali zuby aj iní, ktorí sa pustili do celkom jednoduchej práce, ktorá bola nad ich sily. Ich prehľad máme v Ducárovej práci.

Vysvetlenie, že to vedel a povedal to horárovi a napriek tomu publikoval iný text je tiež možné, ak sa pozrieme na vec tak, že všetko je možné, okrem nemožného, ktoré je možné tiež.

Skúsme záver:
Križko nebol tvorcom Pršianskeho nápisu. Horár Piltz poznal obsah nápisu skôr, ako bol správne rozlúštený. Horárov autogram je napísaný iným písmom, iným nástrojom a iným  človekom, ako nápis na Pršianskom kameni. Horár teda nebude tvorcom nápisu na Pršianskom kameni. Nebude ním ani Križko.
Ešte tu máme názor A. Dologa, že Pršiansky nápis a nápis na Velestúre robila tá istá osoba.
Môžeme skúsiť ešte, že Piltz bol potomkom Pilsa a dedičstvo o nápise na Velestúre sa odovzdávalo v ich rodine po tri storočia. Vyzerá to logicky, ale je to konštrukcia, ktorá sa neopiera o žiadny dôkaz,len o podobnosť obidvoch mien.
Náhoda ako logický argument neobstojí. Piltz vedel, že nápis obsahuje meno jeho menovca. Samotný výrok súvisí s nápisom na Velestúre.  Je napísaný rovnakým písmom. Je však napísaný iným jazykom. Pršiansky nápis je odkazom, ktorý urobil tvorca Velestúrskeho nápisu tým, ktorých slepota raz opustí. Vyzerá to tak, že ten čas dodnes nenastal. Dôkazom je, že mnohí dnes veria v iné rozlúštenie nápisu, napr. Horákove alebo Križkove. Toto je, samozrejme, už len názor - hypotéza.

Svetomír dodáva:
Áno, nápisy sú písané tým istým - umelým písmom poskladaným zo známych run účelovo. Tento fakt spája všetky nápisy v okolí cesty Kremnica - BB. Sú ale napísané rôznymi jazykmi. Na Velestúre použil akoby staroslovanský jazyk, nad Pršanmi normálnu hovorovú dobovú reč (napísal krjestanov). To sa ovšem nijako neovplyvňuje, ani nevylučuje. Nie je to argument, ktorý by mohol spochybniť, čo tvrdím: autorom nápisov bol rektor, farár Gašpar Pils na konci 16. storočia.


Naposledy upravil Admin dňa Po január 09, 2017 11:24 am, celkom upravené 1 krát.

Amin

Počet príspevkov : 193
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Amin za So január 07, 2017 11:51 am

Nové riešenie je na celý nový článok. Niekoho poteší, niekoho nie. Ani riešenie A. Dologa neteší všetkých, aj keď to vyzerá na kompromis. Ani pokus J. Ducára neuspokojí tých istých. Jednoducho preto, lebo "pravoverní" veria, že nápis je aspoň zo štvrtého storočia, ak nie priamo z tretieho storočia. A tí ešte pravovernejší neveria, že to Križko prečítal správne a pridávajú ešte ďalšie tisícročia. Zhrnul by som to tak, že čím menej vedomostí veriacich, tým hlbšia viera a vyšší vek nápisov.

Amin

Počet príspevkov : 193
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Amin za So január 07, 2017 11:56 am

Problémom správnosti datovania Pršianskeho nápisu je (!). A ten je zároveň aj kľúčom k záhade. Nebyť toho, nemala by teória A. Dologa chybičku. Ale aj tak oceňujem, že vypátral farára Pilsa. Ak by urobil len toľko, urobil by veľmi veľa.


Naposledy upravil Admin dňa So január 07, 2017 12:25 pm, celkom upravené 2 krát.

Amin

Počet príspevkov : 193
Points : 507
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Amin za So január 07, 2017 12:17 pm

Radšej nech sa A. Dolog ide s J. Ducarom pozrieť na ten kameň znova, či je tam 1872 alebo 1879. Lebo ak má pravdu J. Ducár (1879), horár z príbehu letí ako raketa. Nič by to síce nezmenilo na riešení, len by jeden podozrivý moment v neprospech obidvoch vypadol.

Amin

Počet príspevkov : 193
Points : 507
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Svetomír za So január 07, 2017 12:38 pm

Asi viem, kam mierite. Ale letopočet je 1872. JEDNOZNAČNE. Pozrite fotografie. Dvojka je cifrovaná, klame, že je deviatka. Potom nezábúdajte na fakt, že Križko nápis nad Pršanmi NAŠIEL. Nevznikol pozdejšie. Je tu len možnosť, že autorom nápisu nad Pršanmi bol sám Križko. Križko mohol aj špásovať=ventilovať ako evanjelík: U nás kresťanov panuje slepota. Poznal tie runy a hodil to na Pilsa, ktorého našiel ako farára v archíve :-). Nuž, potom ale môžeme pokračovať , že....ale to radšej nenapíšem. ŽE BY.... sakra....možné to je. To by bolo v neprospech A. Dologa :-). Ducár favorizoval Riegra. Ale to p. Dolog myslím spoľahlivo vyvrátil. Ak ste trafil 10, potom p. Ducár môže napísať ešte jednu knihu. Alebo dodatok. Žiadalo by sa. Nuž, tak je to aj so sťahovaním národov. Sťahovali sa. Ale nielen v 5. 6 . storočí a naši predkovia tu neprišli iba raz :-).
Akosi horára by som z toho vypustil. Ten naškriabal PILTZ 1872. Nič viac. Uvedomme si že horár pravdepodobne  žil v dreveničke 4x4 m...na také niečo je potrebné vzdelanie. Ja viem, p. Križko sa po objave podozrivo málo bránil, ba neskôr úplne stíchol.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Amin za So január 07, 2017 2:27 pm

Vyzerá to skutočne na 1872. Nemyslím, že by to urobil Križko, keď ponúkol iný výklad nápisu. Ibaže by pochopil, ako to bolo a potreboval to kamsi pre kľud svedomia napísať pre tých, ktorí sa dovtípia. Alebo z nápisu pochopil pravý stav vecí a to už nechcel zverejniť. Už bola horúca pôda...Ale nebudem naťahovať, príspevok sem dám možno dnes. S tým o Riegerovi súhlasím. A Križko časom dospel...
Horár sa túla po hore a občas vidí aj to, čo iní nechcú aby videl.... :-). Kto vie....

Amin

Počet príspevkov : 193
Points : 507
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Svetomír za So január 07, 2017 6:44 pm

Tú dvojku v 1872 vidno lepšie, keď som zvýšil kontrast a dal čiernobiele. Nájdete to tu v strede: http://sloveni.forumsk.com/t49-topic

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Svetomír za So január 14, 2017 3:53 pm

Pre tých, čo majú pochybnosti som priložil detail dvojky z letopočtu 1872. Nech sa páči na článok, pozrite si sami. Presvedčivejšie potom už len zostáva ísť na kopec a pozrieť si to lupou na mieste.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Ivan za So január 14, 2017 4:04 pm

Už je tu aj cenzúra? (príspevok skrátil admin)
Radšej sa pozrite do odbornej literatúry. J. Ducár to napísal jasne. Čital ste Horáka? Hromníka? Cvengroša, Tkáča? Asi nie. Všetci sú hlúpy asi podľa vás. Velestúr bola svätyňa Vlasatého boha Stvoriteľa! Názov pochádza až z Tamilčiny. Preto tam po tej skaze dali ten pamätný nápis v roku 280. Vtedy Slovania menovali Ježiša Turom a preto napísali po Ture, po svojom Stvoriteľovi. Po žiadnych Turiciach.

Ivan

Počet príspevkov : 1
Points : 0
Join date : 29.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Svetomír za So január 14, 2017 4:20 pm

Cenzúra je tu nie na iný názor, ale na vyjadrovanie toho typu, aký tu predvádzate. Takto tu nediskutujeme. P. Dolog čítal toho celkom dosť. Prečítajte si aj vy niečo aspoň z tohoto portálu o rúnach,  a potom niečo napíšte.
Články na tomto fóre sa celkom určite vyrovnajú "odbornej" literatúre, ktorej autorov spomínate. Ak tá literatúra odbornou je. S výnimkou knihy p. Ducára, ktorý urobil súhrn zdrojov. Prečítajte si najmä článok, ku ktorému sa vyjadrujete. To je predsa najdôležitejšie. Nie si kliknúť bez prečítania a už aj útočiť. To sa tu netrpí. Tento portál nie sú topky.sk. Štýl vášho vyjadrovania sa nehovorí o p. Dologovi, ale o vás. Myslím, že mazanie takýchto výlevov je správne a žiadúce.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre Amin za So január 14, 2017 4:35 pm

Každá zásada má aj svoje výnimky a tými sú pravidlá slušnej a vecnej diskusie. Ak si myslíte, že A. Dolog nevie rozoznať dvojku od deviatky, pokojne to môžete napísať, ale treba zmeniť štýl. Napr. asi takto: "Podľa môjho názoru ide skutočne o deviatku a nie o dvojku, ako tvrdí A. Dolog. Tiež si myslím, že Križkove čítanie je lepšie ako Dologove, lebo verím, že lepšie prečítal Pršiansky nápis ten, kto rozlúštil runy."
Napríklad.
Potom môžete ešte osviežiť diskusiu názormi, ktoré ste uviedol. Odpovede sa asi dočkáte v tom zmysle, že myslieť si môžete aj to, že žijeme na Zemekocke. A až sa to pokúsite dokázať, celkom radi si o tom podiskutujeme. Ale, prosím, uvádzajte svoj názor aj s nejakým argumentom. A hlavne treba zvoliť aj správny spôsob. Inak nie je o čom diskutovať.  
Okrem toho, keď sa tu začneme vzájomne urážať a zhadzovať, zničíme si diskusiu. Treba čítať vzájomné názory s porozumením. Kategorické vyhlásenia nie sú žiadny argument. Ani odvolávanie sa na "autority". Teda u tých rozumnejších, ktorým je tento priestor určený.


Naposledy upravil Admin dňa St január 18, 2017 12:57 am, celkom upravené 1 krát.

Amin

Počet príspevkov : 193
Points : 507
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie

Odoslať pre slavoslav za Ne január 15, 2017 12:13 am

Pre Ivan:
Cenzúra ani nie, ale vybočenie z mantinelov ohraničujúcich všetky doposiaľ zistených záverov zozbieraných v čase a následne publikovaných vo všetkých prácach od prvej až po poslednú nie sú brané v úvahu, jedine, že by ste mali nejaké silné dôkazy potvrdzujúce Vaše tvrdenie opierajúc sa o čo i len čiastkové zistenia "relevantne dôveryhodných" prác logicky a dôkazovo podložených a tým následne vyvracajúcich všetky doterajšie, čím by ste nakoniec potvrdil, že sa na kameňoch v skutočnosti píše o velesovi. A žiadne pseudo-vedecké alebo konšpiračné práce, tých je tu už dosť.
Držím Vám palce.


Myslím si, že "tamilský Veles" bude od Hromníka a uvádza to J. Ducár vo svojej monografii.
Admin.

slavoslav

Počet príspevkov : 18
Points : 18
Join date : 13.01.2017

Návrat hore Goto down

Strana 2 z 2 Previous  1, 2

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.