Počet komentárov
Svetomír (313)
 
walibuk (208)
 
Amin (193)
 
igor1235 (107)
 
Valamir Magyár (56)
 
Vlado (38)
 
Jas (29)
 
juraj (26)
 
Logofat Valassky (21)
 
Peter Per. (18)
 

Najčítanejšie príspevky vložil:
Svetomír
 
Amin
 
Valamir Magyár
 
walibuk
 
Jas
 
igor1235
 
amatér
 

Najviac diskutoval tento týždeň
Svetomír
 
igor1235
 
Franti Vandal
 

Najviac komentárov tento mesiac
Svetomír
 
Amin
 
walibuk
 
igor1235
 
Jas
 
slavoslav
 
Valamir Magyár
 
Vlado
 
Janus
 
Lekalo
 


Anton Semeš, Vánius a Nitria pri Alexandrii

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Anton Semeš, Vánius a Nitria pri Alexandrii

Odoslať pre Svetomír za St február 17, 2016 4:10 pm

 Je úplne prirodzené, ba bytostne samozrejmé, že zanietení ľudia hľadajú v minulosti svojho národa najlepšie momenty dejín, na čo by sme všetci potom mali byť hrdí. Jedným takýmto dobrovoľným historikom je aj dôstojný pán „kňaz na odpočinku“ Dr. Anton Semeš, nar. 30.1.1930, ktorý 20 rokov viedol katolícky samizdat. V dôchodku zriadil v Prešove knižnicu pre seminaristov Gréckokatolíckej cirkvi s 13500 knihami a tam prežil ako knihovník 13,5 roka. V knižnici nesedel so založenými rukami, ale pustil sa s obrovským entuziazmom do štúdia histórie. Práve dnes má 86 rokov, žije v Petržalke.

Dr. Anton Semeš v zápalistom výklade našich dejín

Nechal som vytesať sochu Vánia
    Pán Anton Semeš spísal svoje poznámky k našej Slovenskej histórii v knihe „Nie sme tu odvčera“ a chodí prednášať na pozvanie po celom Slovensku. Jeho dve prednášky v Nitre a v Bratislave si viete pozrieť tu : https://www.youtube.com/watch?v=tmiGZbbShRs, https://www.youtube.com/watch?v=aCd469kVtXA.
    Pán Semeš našiel v cirkevných zdrojoch niekoľko skutočností, ktoré sú pre našu históriu podstatné, ale  sú oficiálnou vedou zatiaľ ignorované. R. 20 n.l. vyvrcholila potreba ostrahy jantárovej cesty od brodu cez Dunaj (Brigetio) popri Váhu na sever tým, že sa rímsky cisár Tibérius vybral za limes romanus, na druhú stranu Dunaja, kde vtedy „sedeli“ Kvádi a oslovil človeka s autoritou menom Ván, Vano, Vaňo. Dal mu titul rex Vanius a poveril ho správou nad územím, po ktorom prechádzala dôležitá obchodná trasa. Tzv. Jantárova cesta neslúžila len na dopravu jantáru, po cestách prúdil tovar, peniaze, moc, politika, vplyv.  Vániovo „kráľovstvo“ trvalo 30 rokov, kým sa voči nemu nepostavili synovci Vangio a Sidonio (Vango a Sido?). Všimnite si pamiatku na krajinu Van v menách. Títo synovia jeho sestry ho vyhnali  k Rimanom, ktorým vlastne slúžil. Vanius vraj dožil ako samotár pri Neziderskom jazere, kde mu Rimania poskytli azyl za jeho vernú službu. Z mýta, ktoré kupci za ochranu platili bol Vanius a jeho družina zabezpečený. Po tomto „kráľovi“ zostala nielen písomná zmienka v archívoch Ríma, ale aj v našej prastarej literatúre, kde ju p. Semeš objavil vďaka jeho znalosti latinčiny. Je tu ešte jedna stopa, ktorú som zasa objavil šťastnou náhodou ja. Na starej vojenskej mape okolia Nitry som našiel pomenovanie dávneho osídlenia: Wániowe lazy. Sú zaznačené presne, preto nebol problém ich nájsť.  Nachádza sa cca 0,5 km naľavo od cesty Nitra – Hlohovec vo veľmi hustom lesnom poraste. Lokalita súhlasí z literárnym prameňom: strážnica bola nad strategickou cestou na vyvýšenom mieste, zrejme na hranici kráľovstiev  Vánia a Nitry. Z druhej strany jeho krajiny mal Vánius hranice s kmeňom Búrov (Borský Mikuláš – Búré aj dnes), Marahanov, či Moravanov, na severe to boli Lugovia (Luhačovice) s Hermundúrmi, na juhu sa stretal s Jazygami (Jásberény a pod). Žiaľ, meno Nitrianskeho, či iného miestokráľa z tejto doby je nám neznáme. Zatiaľ. Je to zvláštne.

Detail vojenskej mapy s Waniovými lazmi

    Tento kraj bol zaujímavý pre viacerých, pretože neďaleko lazov mal majer Nitriansky biskup, tiež zaznačené v tejto mape ako Bishofshof. A konečne v tesnom susedstve sú Krvavé Šenky (Blutiger). Krčma so škaredou povesťou, ktorú vlastnil Ladislav Očkaj (László Ocskay, alebo Rákocziho blesk ). Kvádi spracovávali kovy, ktoré hľadali hľadači – kutači - Kotíni tam, kde sa nachádzal. V pohorí Tríbeč, Kremnických, či Štiavnických vrchoch, v Slovenskom Rudohorí. Náleziská boli extrémne zaujímavé od neolitu pre celú Európu. Na juhu pod Kvádmi strážili „marku“ Markomani. Merkovali hranice s Panóniou(?). No a tu sme pri druhej téme...
    Druhý mimoriadne zaujímavý poznatok uvedený na str. 47 spomenutej knihy je zmienka o tribúte, ktorý Kvádi r. 180 museli odovzdať Rimanom za škody, ktoré im spôsobili pri vpádoch do „ich“ Panónie v podobe 13 000 ozbrojených jazdcov a deputátom ošípaných pre rímske vojská.  Tu si dovolím poznámku, že tento kontigent nebol prvý, pán Semeš mi hovoril o prvom takom kontigente 10 000 jazdcov za prehratú bitku od Markomanov a Kvádov v Panónii už r. 9-12  pred letopočtom, čo malo zásadný význam v dejinách kresťanstva, ale týmto sa nebudem zaoberať v tomto článku. Pikantné je, že po našej debate sa zmienka o prvom známom kontigente tesne pred našim letopočtom v knihe NEOBJAVILA. Po r. 180 ešte nasledovali ďalšie odvody pre Rím, ktoré Rimania taktiež využívali ako žoldnierske vojská na miestach, kde mali v ríši nepokoje. Kvádski vojaci boli v rímskych provinciách veľmi nápadní, pretože nielen rozprávali rečou, ktorá sa nepodobala na žiaden jazyk ríše, ale namiesto sukní, v ktorých chodili Rimania nosili nohavice. Boli nápadne svetlejšej pleti, mali spravidla modré oči, plavé vlasy. A hlavne boli urastení, veľmi dobrí bojovníci. Ich zjav v Egypte bol výnimočný – i dnes Arabi predajú blondínu za stádo tiav... Žoldnieri odchádzali na vlastnom koni s ostrohami, kopijou, ktorú volali „pika. Odtiaľ: „začal od piky“. Neskôr si zarobil na rímsku dýku a inú výstroj. Rimania nielenže doplnili svoje stavy vojska zdecimované morom a cholerou, ale dobre platili. Zároveň oslabili „nepriateľa“, ktorý ho dráždil za Dunajom. Mazaná stratégia. Ale tu si musíme uvedomiť, aká bola vtedy hustota obyvateľstva, že bolo možné taký odvod chlapov splniť. Na týchto misiách si kvádski chlapci celkom dobre zarobili a vrátili sa domov ako bohatí, vážení ľudia, ktorí poznali svet. Kto sa vrátil...Samozrejme boli to dobre vycvičení vojaci, ktorí poznali taktiku boja Rimanov a preto boli neskôr pre Rím neskôr nebezpeční. Ale málo platné, zakaždým nás z Panónie vyhnali a platili sme pokutu.
    A teraz to podstatné. Bolo viacero miest, kam smerovali kvádski žoldnieri. Ale najčastejším miestom bol Egypt, ktorý bol pre Rimanov zaujímavý,  tam ich trápili nepokoje.
    V knihe A. Semeša je množstvo faktov, ktoré by mali byť inšpiráciou pre našich historikov a archeológov na overenie a zdokonalenie poznania našej histórie. Ja som si teda všimol zmienku o žoldnierskych kontigentoch v staroveku. Hlavne fakt, ktorý v knihe chýba (asi na to prišiel pozdejšie): nevie si spomenúť, ktorý archeológ vykopal neďaleko Alexandrie kamenný oblúk brány, na ktorej bolo vytesané „Nitria“. Tento poznatok v kontexte registrovaných kvádskych kontigentov má ambíciu byť pravdepodobne exaktným dôkazom o tom, že v Egypte sa vyskytol názov objektu identický s názvom mesta na Slovensku. Veľká posádka vojska z našej zeme si na pamiatku hrdo nazvala tento tábor podľa svojho hlavného mesta(?). Ak by tomu tak bolo, bolo by to nielen dojemné, ale najmä jasná výpoveď o našej minulosti. V Egypte! Keby starý pán vedel narábať s vymoženosťami, ktoré poskytuje dnešná PC technika, rozviedol by túto, a nielen túto záležitosť viac a kniha by mala nesporne obrovský rozsah. Ale to je už na nás, mladších. Najsprávnejšie by bolo, keby sa toho ujali „odborníci“ platení z daní občanov.

Keď si zadáme do googla slovo Nitria, zobrazí sa nám šokujúca správa. Pod týmto názvom vám google nájde aj  kláštor, ktorý založil sv. Marek (umrel ako mučeník r. 68) pri delte Nílu. Viď https://en.wikipedia.org/wiki/Nitria_%28monastic_site%29, alebo https://en.wikipedia.org/wiki/Wadi_El_Natrun a ďalšie. Dozvieme sa aj to, že kláštor bol pomenovaný Nitria podľa neďalekého jazera obsahujúceho sódu – nátron. Nuž radšej siahli po nátrone, než po fakte, že tam boli vojaci z Nitrie? Názov vysvetľoval človek nič netušiaci o histórii miesta? Neďaleko Nitrie je aj Kellia (Cellia) a Scetia, čiže Skýtia. Cellia je bývalý rozložitý kláštor, kde bývali mnísi v buňkách-cellulách. Skýtia - niekto siahol po Skýtoch, pretože chcel uchovať pamiatku na nejakých ľudí z oblasti, kde sa vyskytujú ľudia hovoriaci neznámym jazykom (a nosia nohavice  Very Happy )?
Ale keď si klikneme na : https://en.wikipedia.org/wiki/Macarius_of_Alexandria, a potom na https://cs.wikipedia.org/wiki/Koptsk%C3%A1_pravoslavn%C3%A1_c%C3%ADrkev, zistíme, že pôvodný kláštor azda zanikol a vedľa neho bol postavený nový, ktorý založil sv. Marek (Macarius) o 300 rokov pozdejšie. Vraj dodnes na bráne i súčasného kláštora = pevnosti je nápis „Nitria“. Na jestvujúcich fotografiách GE (Google Earth) som nápis nenašiel. Chcelo by to vycestovať. Ak si zájdeme pomocou programu GE na nílsku deltu pod Alexandriu na súradnice takmer v púšti: 30stupňov17min34.44“S a 30st.28min44.72“V, nájdeme nielen spomenutý kresťanský kláštor, ale aj stopy po „nejakom“ sídlisku s murovanými domami. Dnešné miesto vykopávok, kde sa našiel onen kameň s nápisom Nitria. Názov  Nitria z nátronu, nátronovej púšti,  nátronového jazera rezonuje na internete ako hodnoverná informácia. No nemohli si urobiť naši Nitrianci tábor niekde inde, aby odvolávka na nátron neplietla hlavy archeológom? 

Kláštorná pevnosť sv. Marka

Viditeľné stopy po stavbách Nitrie vedľa dnešného kláštora = pevnosti sv. Marka
    Ak si preštudujete toto : http://www.touregypt.net/featurestories/kellia.htm, dozviete sa o Nitrii, že ju obývalo asi 5000 mužov, kresťanov.. nuž 5000 reholníkov si predstaviť na jednom mieste neviem. Ale toľko vojska áno. S celou potrebnou infraštruktúrou. Pekárne, kuchyne, sklady... Obyvatelia Cellie boli mnísi. Bývali v malých príbytkoch na veľkej rozlohe, okolo kláštora rozptýlení tak, aby na seba nevideli, stretávali sa len občas... Tých prameňov je viac, napr. tento: https://citydesert.wordpress.com/2014/01/11/st-ammon-hermit-of-nitria/. Spravidla sa píše vždy o prastarých kláštoroch. Tie ale mohli byť založené v už opustených „kasárňach“ po našich vojakoch. Alebo existovali naraz, jeden druhého podporovali (?). Špekulácie. Ale nádejným smerom. Takými špekuláciami sa hemžia aj práce študovaných historikov.
    Ak je toto všetko pravda, potom sa zamyslime aj nad tým, aká stará je v skutočnosti naša Nitra. Je úsmevné, že v jej histórii píšeme, napr. že Slovania sem prišli v súvislosti sťahovania národov kvôli Hunom. Trpko čítam napr. aj tu: http://www.nitralive.sk/info-o-nitre/historia/484-historia-nitry5.
    Na vežiach koptského kláštora je vidieť  rovnoramenné kríže. Symbol „pravého“ kresťanstva je teda pôvodne tento kríž, nie kríž, na ktorom pribili Ježiša? Bol drevený kríž vlastne len mučiarenským nástrojom a jeho prenesenie do kresťanstva je omylom? Koptský (grécky Egypt je  kríž, je na https://cs.wikipedia.org/wiki/Koptsk%C3%A1_pravoslavn%C3%A1_c%C3%ADrkev. Zaujímavý je aj koptský názov pre rehoľníkov. Mních a monaška. Z toho naša mníška.
   
        Inšpiratívnych správ nájdeme v Semešovej knihe veľa. Stačí jedna jeho veta a v hlave sa vám môže rozbehnúť vlna nápadov a spojitostí. Táto kniha by mala byť povinnou čítankou našich, a nielen našich historikov.
    Osobitnú kapitolu má zmienka p. Semeša o synode usporiadanej pápežom Kornelom v pohnutých časoch po smrti cisára Deciho r. 251.  (Meno Deči je u nás časté v Nových Zámkoch – Laco Deči – saxafón.) Dečiovci po zabití cisára v bitke pri Abrite zrejme ušli na Slovensko ako mnohí Rimania pred ním. Spomenutej synody sa z našej oblasti zúčastnili biskupi z Agrie, Briggetia a Subura...vážna informácia zapadajúca do poznatkov o Alánoch, Vandaloch a rímskych kresťanoch, ktorí práve u Kvádov nachádzali azyl. Téma nielen do cirkevných dejín Slovenska.
    Tento článok som písal s úmyslom pozvať čitateľov do ďalšieho skúmania. Teším sa na vaše názory
Autor: Alan Dolog
so súhlasom autora zverejnil
Svetomír



Naposledy upravil Svetomír dňa St september 28, 2016 7:18 pm, celkom upravené 16 krát. (Reason for editing : [IMG]http://i67.tinypic.com/2eeyecy.jpg[/IMG])

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Kontakt

Odoslať pre Host za Pi október 21, 2016 1:42 pm

Viete mi prosim dat kontakt na pana Semesa?
Dakujem

Host
Anonymný


Návrat hore Goto down

Kontakt na pána Semeša

Odoslať pre Svetomír za Po október 24, 2016 4:14 pm

Mal som jeho adresu, aj tel. číslo, ale bolo mi to nanič, telefón spravidla nedvíha, mailovú sdresu nemá. Býva v Bratislave. Občas zavíta na prednášky do Nitry (každý druhý rok(?) - bol asi pred mesiacom.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Kontakt

Odoslať pre Host za Pi november 25, 2016 1:08 pm

Dobry den,
Spytam sa zas. Prosim ma niekto kontakt na pana Semesa?
Chcem zorganizovať prednášku na severe slovenska. Napiste prison pripadne kde sa obratit.
Dakujem

Host
Anonymný


Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.