Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU


Ako sa tvorí história

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Ako sa tvorí história

Odoslať pre Valamir Magyár za Po jún 11, 2018 6:42 pm

Byl prvorozeným synem Mojmíra I. (+asi 846), moravského knížete a zakladatele dynastie Mojmírovců, či alespoň jeho příbuzným? Chtěl se „jen“ osamostatnit, nebo plánoval ovládnout celou Moravu? Podle historiků se nedá žádná z těchto variant vyloučit… velká číst života Pribiny (+asi 861), vládce Niranského knížectví, se jednoduše ztrácí v mlze. Každopádně to zřejmě byl konfliktní muž. S Mojmírem I., jemuž je nejspíš formálně podřízen, se dostává do sporu a tvrdě za to zaplatí.

Tak začína článok v mesačníku History revue 6, nazvaný – Rozhádal se kníže Pribina úplně s každým?  
Autor Milan Urban sa zrejme veľmi netrápil tým, aby napísal odborne podložený článok, lebo ako na najvyššiu autoritu sa opakovane odvoláva na PaedDr. Jindřicha Františka Bobáka, ktorý nie je historik, ale spisovateľ a vyštudovaný učiteľ češtiny a dejepisu, autor kníh - Zajíček Strakaté Ouško, Neuvěřitelné dobrodružství cvrčka Jeronýma a jeho kamarádů, Zlaté dno, Proměny lásky a ďalších.  

Úvahy o apriórne podriadenom postavení Pribinu ako Mojmírovho vazala je nesmierne obľúbené klišé českých historikov určitého obdobia. Tento názor neraz vyslovil aj Dušan Třeštík, podľa ktorého išlo o spor vnútri kmeňa, pričom Mojmír nad Pribinom presadzoval svoju autoritu podobne ako ju presadzoval nad ostatnými kniežatami. Pribinovo vyhnanie bolo podľa neho právnym aktom. Nuž a na čom je táto úvaha založená? Na ničom. Nejestvuje žiadna indícia ktorá by mohla byť podkladom pre takúto domnienku, je to len ničím nepodložený pokus pomasírovať si trochu české (či skôr moravské) sebavedomie. (Mimochodom, podľa môjho názoru úplne zbytočne, pretože pokiaľ ide o dejiny, Česi si vôbec nepotrebujú dvíhať sebavedomie, a už vôbec nie takýmto spôsobom.)
Proti naozaj nijako nepodloženej špekulácii, že Pribina bol Mojmírovým podriadeným, veľmi logicky namietol  doc. Miroslav Lysý, PhD., na Historywebe v článku - Ako nazývať obyvateľov „Veľkej“ Moravy?  z 25. januára 2016: „... je medzi stredovekármi (samozrejme nie slovenskými) časté pokladať Pribinu za Moravana, ktorý sa dostal do sporu s hlavným moravským kniežaťom Mojmírom a ten ho mal napokon vypudiť. S týmto riešením sa však nedá súhlasiť najmä preto, že Pribina by v takom prípade musel patriť medzi moravskú elitu, ktorú pokrstil pasovský biskup Reginhar v roku 831. Vieme však, že Pribina bol pokrstený až po svojom vyhnaní. Preto Pribinu za Moravana zrejme pokladať nemôžeme.“ To je naozaj logický argument. Je jasné že pasovský biskup nepokrstil tisíce Moravanov osobne, pokrstil ich kniežatá, tak ako sa to robilo všade. Národ potom prijal náboženstvo vládcov. Keby bol Pribina súčasťou Mojmírovej elity, Mojmírov miestodržiteľ, nevyhnutne by musel byť pokrstený tiež.
Aj skutočnosť, že si dal vysvätiť „na s vojom vlastnom majetku“ kostol salzburským arcibiskupom Adalrámom celkom jasne svedčí o Pribinovej nezávislosti. Niečo také nemohol urobiť ako Mojmírov podriadený, ako jeho vazal. Dal vysvätiť kostol „in sua proprietate“ - na svojom vlastnom majetku.
Ale aj ďalšie state článku Milana Urbana vzbudzujú úsmev. Hneď v nasledujúcej sa píše:

Jako hejno kobylek se přižene Mojmírovo vojsko k Nitravě (dnešní slovenská Nitra) kde Pribina sídlí. Píše se zřejmě rok 853 (možná 836) a moravský kníže se rozhodl se svým rivalem skoncovat. Po krátkém boji dobývá místné hradiště a jeho muži se pouštějí do drancování. Pribinovi se podaří i s malým synkem Kocelem (+874)na poslední chvíli uprchnout.

Autor nebol zrejme nikdy v Nitre. Stredoveký (veľkomoravský) hrad bol síce podstatne väčší ako je dnešný, ale to na veci nič nemení.  Horná časť hradného kopca, kde je dnešný hrad, je na strmej skale. Tam je aj neskororománska kaplnka sv. Emeráma, postavená niekedy koncom 12. storočia (alebo na začiatku 13. stor.), na mieste staršieho kostola z 11. storočia, ktorého zvyšky sa pod ňou našli. Niet pochýb že tam bol aj palác panovníka, teda ak by chcel Pribina „s malým synkem Kocelem na poslední chvíli uprchnout.“, musel by sa spustiť na lane z hradného opevnenia niekoľko desiatok metrov, dolu skalnou stenou, pričom je veľmi nepravdepodobné že hrad nebol obkľúčený aj zo severovýchodnej strany. Prípadne že by tam nebol ani žiaden pozorovateľ. Útek Pribinu na poslednú chvíľu môžeme odkázať do ríše bájok, akými nás občas historici kŕmia. Pribina ušiel aj s početnou družinou, so svojimi veľmožmi, masový útek po lanách spustených z valov až dolu, na úpätie skaly, je úplný nezmysel. Pribina nebol to žiaden Mojmírov miestodržiteľ, ktorý mal hrad len v správe, v takom prípade by s ním nemali prečo odísť početní slovanskí veľmoži, spomínaní v Spise o pokrstení Bavorov a Korutáncov pri vysvätení kostola v Blatnohrade. Šlo o stret dvoch vladykov, kniežat, pričom Mojmír bol v strete úspešnejší. A Pribina ušiel pred Mojmírovým vojskom blížiacim sa k Nitre oveľa skôr ako počas obliehania nitrianskeho hradu. A určite nebol ani Mojmírom najprv zajatý a následne (bez súdu) vyhnaný ako porazený nepriateľ, ako sa nevedno z akého dôvodu domnieva Ján Steinhübel. Vzbura sa netrestala vyhnaním. „Vyhnanie“ Pribinu ako neposlušného podriadeného je len ďalšie úporne opakované klišé. Prečo? Lebo pokiaľ by bol Pribina z Nitry vykázaný ako neposlušný podriadený, - „nie je možné vylúčiť ani predchádzajúci vplyv Moravanov na formovaní Nitrianska. V takomto prípade mohol byť Pribina Moravanom resp. spravovať Nitru už ako Mojmírov podriadený.“  To je citát zo slovenskej Wikipedie v hesle Veľká Morava (https://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_Morava )  kde opakujú názor Dušana Třeštíka. Pod tými Moravanmi ktorí mali mať taký významný vplyv na formovaní Nitrianska sa samozrejme myslia Moravania z dnešnej českej Moravy.

Aj ďalšia informácia v článku, že  - „Celé tři roky mezi nimi zuřila nelítostná válka, v jejímž průběhu Mojmír stále vítězil a Pribina prohrával,“ ako to „líčí současný autor Jindřich František Bobák“, je len bohapustý výmysel . Žiadne anály o trojročnej neľútostnej vojne nič nevedia. Zaznamenali  len, ako Pribina zháňal pomoc, a rozčúlený že mu Ľudovít Nemec neposkytol vojenskú pomoc  sa spojil na čas dokonca s jeho nepriateľom, kniežaťom Ratimirom. Na základe čoho tvrdí Jindřich František Bobák, že medzi vyhnaným Pribinom a Mojmírom zúrila celé tri roky neľútostná vojna?  Zdá sa že vie viac ako všetci historici, ktorí sa touto témou zaoberali. A pozná aj dôvod, prečo Ľudovít Nemec nedosadil na veľkomoravský trón v roku 846 Pribinu ale Rastislava: „Dal už mu víc než dost a o další vzrůst jeho moci nestál. Koneckonců – je to také jenom Slovan, i když ho na slovo poslouchá,“ vysvětluje Bobák.

Nuž logiku v tom ťažko hľadať. Namiesto toho aby Ľudovít Nemec  usadil na tróne tzv. Veľkej Moravy svojho verného a vďačného vazala Pribinu, dosadil na trón Mojmírovho synovca, mimochodom „také jenom Slovana“, ktorý sa mu ale čoskoro postavil na odpor. Prečo ho teda uprednostnil pred verným a vďačným Pribinom? Logickým krokom by bolo dosadenie Pribinu minimálne na nitriansky stolec, čím by bol Ľudovít vrátil všetko do pôvodného stavu a namiesto mocného, jednotného  štátu by bol mal v susedstve zase dve rozvadené kniežatstvá. Okrem nelogického vysvetlenia prečo nedosadil Ľudovít Nemec Pribinu na jeho kniežací stolec je v opise udalostí z roku 846 v Urbanovom článku aj ďalšie obľúbené, hoci ničím nepodložené klišé:

„V roce 846   … Ludvík II. Němec tehdy vytáhne s armádou proti Mojmírovi I., sesadí ho z knížecího trůnu a ….“

Žiaden z análov nepíše nič o „sesazení“ Mojmíra, ba dokonca žiaden z análov nepíše ani o tom, že by Ľudovít Nemec vytiahol s armádou proti Mojmírovi(!!) Fuldské anály píšu že vytiahol s vojskom proti Moravanom a  Bertiniánske anály uvádzajú že sa kráľ Ľudovít vypravil proti Slovanom (!!!). Pozoruhodné je, že kým Fuldské anály opisujú strastiplný návrat franského kráľa cez Čechy s veľkými stratami vo vojsku, Bertiniánske anály píšu že sa kráľ vrátil zdesený víťazstvom nepriateľa. Zosadenie Mojmíra je teda zase len ničím nepodložený výmysel, úporne opakovaný historikmi na oboch stranách rieky Moravy.

Veľmi pochybný je napokon aj útok z dnešnej Moravy, hoci českí a slovenskí historici žiadnu inú možnosť ani nepripúšťajú. Nitra mala v tom období rozlohu vyše 100 km², teda aj keby žil na jednom hektári len jeden jediný obyvateľ, malo by mesto 10 000 obyvateľov. Samozrejme, vtedajšia aglomerácia nemusela byť úplne súvislá, ale aby pripadlo na malú (napr. 5-člennú) rodinu 5 ha pôdy, tak to by muselo ísť o poľnohospodársku oblasť, nie o mesto. Nitra musela mať oveľa viac obyvateľov. Nuž a Josef Poulík, popredný český archeológ, ktorý sa zúčastnil vykopávok na Morave, v knihe Veľká Morava vo svojom  článku Svědectví výzkumů a pramenů archeologických o Velké Moravě napísal:  
„ …na knížecím mikulčickém hradě žilo v 9. stol. téměř 300 lidí, a je pravděpodobné, že celkový počet obyvatel na tomto opevněném sídlišti mohl být kolem dvou tisíc.   … je nepravděpodobné, že by ve Starém Městě u Uh. Hradiště žilo před rokem 900 asi 5000-6000 obyvatel,…“
Pokiaľ sa teda Mojmírovo vojsko prihnalo „Jako hejno kobylek …k Nitravě“ tak asi to nebolo vojsko prichádzajúce z dnešnej českej Moravy, kde v dvoch najvýznamnejších sídlach nežilo dokopy ani 7000 ľudí. Pretože len samotná nitrianska aglomerácia mala podľa niektorých odhadov vtedy možno až 50 000 obyvateľov.  (Pri hustote 5 ľudí na hektár!!!)

K nezmyselným tvrdeniam bez podkladu sa ale rovnako uchyľujú aj slovenské časopisy. V kvíze v týždenníku  Plus7dní  je napríklad otázka -  „Devínsky hrad bol sídlom veľkomoravského kniežaťa
a) Mojmíra  b) Svätopluka  c) Rastislava.“
  Ako správna odpoveď je uvedené c).

[You must be registered and logged in to see this image.]

Ako k tomu tvorcovia kvízu prišli nevedno. Lebo Devín bol asi ťažko mestské sídlo v ktorom sa konali trhy, ako to opisuje Ibn Rusta, jedno z dvoch najväčších miest v Svätoplukovej ríši. Nuž, aj takto sa tvorí história. Zdá sa že v ničom nezaostávame za našimi bratmi spoza rieky Moravy. U nich sídlil Rastislav v Mikulčiciach, u nás Rastislav na Devíne. Čo tam po faktoch. Tvoríme predsa históriu.


Valamír Magyár

Valamir Magyár
Spisovateľ

Počet príspevkov : 118
Členom fóra od : 22.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Ako sa tvorí história

Odoslať pre Vlado za Ut jún 12, 2018 11:38 pm

Ešte že sa tam nepíše o Přibinovi a Mojmíři.... ale aj toho sa možno raz dočkáme, vrátane Řostislava. Na druhej strane, ťažko možno zazlievať podobným autorom ich literárne diela. Píšu tak, ako ich to naučili v záujme ich politického výkladu dejín. My môžeme jedine predkladať svoj názor a prípadne vyvažovať ich poviedky vlastnými. Pokiaľ majú dostatok vlastných čitateľov a fanúšikov, ktorí sú ochotní uveriť len tomu, čo sa im páči, my jediné čo môžeme, našťastie, je, predkladať vlastný pohľad na vec. Tragédiou by bolo, keby sme mali moc im ich názor zakázať.
avatar
Vlado
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 68
Členom fóra od : 08.05.2015

Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.