Počet komentárov
Svetomír (313)
 
walibuk (208)
 
Amin (193)
 
igor1235 (107)
 
Valamir Magyár (56)
 
Vlado (38)
 
Jas (29)
 
juraj (26)
 
Logofat Valassky (21)
 
Peter Per. (18)
 

Najčítanejšie príspevky vložil:
Svetomír
 
Amin
 
Valamir Magyár
 
walibuk
 
Jas
 
igor1235
 
amatér
 

Najviac diskutoval tento týždeň
Svetomír
 
igor1235
 
Franti Vandal
 

Najviac komentárov tento mesiac
Svetomír
 
Amin
 
walibuk
 
igor1235
 
Jas
 
slavoslav
 
Valamir Magyár
 
Vlado
 
Janus
 
Lekalo
 


Ako Veľká Morava a Močenok k názvu prišiel ? Opäť o Slovenskom mori.

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Ako Veľká Morava a Močenok k názvu prišiel ? Opäť o Slovenskom mori.

Odoslať pre Svetomír za Ne február 28, 2016 5:41 pm

Tento môj článok vznikol cca 3 mesiace po tom, čo Dr. Irša na svojom portáli zverejnil svoj príspevok k tejto téme pod názvom Na počiatku bolo more. Tento článok admin zverejnil aj na tomto fóre. Čestne vyhlasujem, že som svoj článok písal bez vedomia o tomto jeho článku. K jeho napísaniu som dospel pri pátraní po tom, prečo sa Močenok volá Močenok.
     Dajme si do tej našej histórie trocha geológie. Geológia Zeme sa mení a ovplyvňuje chod dejín. Dávnejšie udalosti, osídlenia, konfigurácie terénu dali meno krajinám, usadlostiam, vrchom. Vieme, že niekedy sa dalo suchou nohou prejsť z Afriky z dnešného Tunisu na Sicíliu. Vieme, že ľadovec poslednej doby ľadovej ešte pred 2000 rokmi len ustupoval v Škandinávii a vznikali obrovské plochy pastvín, na ktoré sa sťahovali aj Slovania na „novú zem“. Príkladom sú „naši“ Vandali, Vandráci. ...
     Aj Slovensko bolo, a ešte je modelované premenami Zeme. Tatry nám stále stúpajú a odchádzajú do Poľska. Ešte nedávno tu boli činné sopky, veľké vývery horúcej vody…napríklad spod Zobora. Keď si pozrieme reliéfnu mapu Európy, upúta nás nížina uprostred hôr, o ktorú sa dnes delia štáty Rakúsko, Maďarsko, Slovensko, Ukrajina, Rumunsko a Srbsko. Pred cca 600 000 rokmi bola táto nížina dnom obrovského sladkovodného jazera, ktoré vytváral Dunaj s ostatnými svojimi prítokmi. Dunaj len pomaly sa predieral cez úsek v Transylvánii, ktorému dnes hovoríme Železné vráta, ktoré dlho odolávali ako pevná hrádza priehrady. Toto obrovské jazero sa drasticky zmenšilo, keď Dunaj odstránil poslednú prekážku v tomto úseku. Jazero vytieklo do mora. Po vysušení celej tejto obrovskej plochy siahajúcej až na náš Zemplín sa mohlo začať osídľovanie.

Nížina obklopená horami – bývalé dunajské sladkovodné more

Vytečením veľkého jazera sa pred Dunaj s postavila ďalšia prekážka. Tzv. „malé vráta“ – maďarsky „Veroce“ za dnešným Ostrihomom. Preto po veľkom sladkovodnom mori ostalo menšie jazero, cca 100x150 km, ktoré vypĺňalo celú Západoslovenskú nížinu a časť západnej Panónie, takmer až po Balaton. Dnes sa táto časť Maďarska volá Bakonyi. Táto rovina má nadmorskú výšku 100 – 125 m. Podložie tvoria štrky, ktoré sa ťažia na mnohých miestach. Stačí odkryť 1 – 3 metre znamenitej ornice a máme vodnú hladinu so štrkovou baňou.  
    To celé mohlo vzniknúť vďaka pevnej skalnatej prekážke Malých vrát medzi Ostrihomom a Nagymarosom. Pohorie Piliš (Pleš), ktorým si Dunaj musel prehrýzť cestu. Do Dunaja sa tam zahrýza ostrý zub pohoria. Ostrý... Možno Ostrý chlm. holm. Chlm – nezarastený pahorok. Piliš – pleš, nezarastený pahorok. Dnes je pred tým zubom mesto Ostrihom. (Alebo je názov Ostrihom z Hronu, ktorý sa práve tam ostro vlieva do Dunaja?) V tomto mieste sa rieka najprv valila v obrovských vodopádoch, ktoré duneli do ďaleka. Nie som sám, ktorý sa domnieva, že práve toto dunenie dalo rieke meno. Pozrite si na priloženej mape, kade vytekali vody všetkých riek, vlastne už Dunaja z tohto jazera, pred prerazením Malých vrát.


Jednoznačne to ukazuje terén nad Stoličným Belehradom, kde je jasne vymytý kanál spojený s terajším korytom Dunaja. Čiže výtok bol cca 65 km juhozápadne od Ostrihomu pod mestečkom Kisbér. V extraviláne mesta Mór (nemecky Moor = vresovisko), ostali po navŕšení malých hrádz menšie jazerá v bývalom koryte Dunaja, lepšie povedané, hlavného výtoku zo spomínaného jazera.

Moor nemecky znamená vresovisko


Jedno z jazier ako pozostatok koryta Dunaja pri Móre


Druhé jazero v Móre naznačujúce koryto Dunaja


Hrádzami urobili Maďari z vresovísk jazerá

Vďaka spomenutej prekážke Dunaj vytváral veľké jazero, do ktorého vtekali aj rieky Hron, Váh (už pri Seredi), Nitra, Ipeľ a pod. Na štrkovom dne bývalého, ešte treťohorného  morského dna sa v tomto jazere po tisícročia ukladalo bahno – jemný humózny íl, z ktorého sa vytvorila dnešná pôda. Váh naplavil najfajnovejšiu zmes humusu z obrovského hornatého územia. Len sa pozrite najmä na okolie Galanty. Najlepšia černozem na Slovensku vôbec. Práve toto svedčí o tom, že Váh ukladal tento humus na mieste, kde sa do tohto jazera vlieval. Jazero postupne klesalo a bahno sa ukladalo v miernych terasách, ktoré kopírovali klesanie hladiny jazera tak, ako Dunaj postupne prerážal prekážku. Práve tam dnes staviame logistické centrá, ako zmyslu zbavení!!! Trestuhodné! Pôda Žitného ostrova už nie ja tak kvalitná, ako pôda pri Galante. Pozostatkom spomínaného sladkovodného „mora“ je známe Neusiedlerské more (Neusiedler see) v Rakúsku. Česky Neziderské (skomolenina nedozírneho?), maďarsky Fertő tó – bahnové jazero...Keď tento proces končil, pretože Dunaj si konečne prehrýzol cez spomenutý úsek dostatočne hlboké koryto, voda klesala a z „mora“ sa stala močarina, márava“. Podľa absencie stôp osídlenia tejto oblasti sa dá predpokladať, že sa to stalo asi pred 5 000 – 3500 rokmi. Vznikla veľká, naozaj veľká močarina, bahónia, márava. Bažina s lužným lesom. Určite to dlhú dobu pripomínalo prales okolo Amazonky s množstvom prietokov, z ktorých nám ostal dodnes Malý Dunaj. Posledne sme sa „márali“ vo veľkej povodni jarného Dunaja r. 1965.
    Keď márava vyschla približne do dnešnej podoby, začali ju ľudia osídľovať. Žili na Veľkej Marave, Morave. Z „morského dna“ sa zvetrávaním stala ornica relativne rýchlo. Pôda postupne vysychala, zrážky premývali pôdu, aby sa stala veľmi úrodnou nížinou.
Vtedy ešte Veľká marava nevedela, že sa o pár storočí narodí Svätopluk a bude vládnuť Veľkej Morave…


Močenok, alebo Mučeník?
Bol Močenok rybárskou osadou?
    Ešte donedávna som bol zástancom tých historikov, ktorí sa domnievali, že obec Močenok sa má správne nazývať Mučeník. Že ho na Močenok skomolili napr. Maďari. Prečo Mučeník? Preto, lebo sa v ňom mal narodiť sv. Gorazd, ktorý mohol byť mučeníkom – mohol umrieť násilnou smrťou za svoju vieru? Lenže dodnes sa nezistilo nielen to, ako umrel, ale ani kde. Sú dve pravdepodobné alternatívy. Albánsky Berat (bývalý Belehrad, Velehrad), alebo Bulharsko, kde po vyhnaní sedempočetníkov a učeníkov sv. Metoda títo mali odísť práve tam.
    Druhý dôvod, ktorý zvádzal nazvať Močenok Mučeníkom je pravdepodobnejší. Keď Cyril a Metod prebrodili Dunaj pri Komárne (Briggetium), pravdepodobne išli starou cestou do Nitry. Ich cesta viedla cez Močenok. Mali vážny dôvod sa tu aj zastaviť. Odtiaľ totiž vraj pochádzal prvý známy učenec, šíriteľ evanjelíí - Gorazd. Jemu podarovali kúsok kosti z pápeža sv. Klementa, ktorý umrel mučeníckou smrťou pri Čiernom mori. Gorazd bol darom tak nadšený, že nechal postaviť drevený kostol, kde mala relikvia posvätné miesto a aj kostol bol tomuto svätcovi zasvätený. Keď ľudia chodili do toho kostola, hovorili: ideme „do mučeníka”. Takže v jestvujúcej obci Močenok bolo miesto, ktoré volali Mučeník”.
Drevený kostol vyhorel asi pri tatárskom vpáde (píše sa síce, že pri Tureckom, ale vieme, že kostoly vypálili aj s ľuďmi v prvom rade Tatári (aj tak r. 1241 kostol mal najmenej 350 rokov). Ak by ho vypálili Turci, mal by cca 700 rokov. Je menej pravdepodobné, aby na tú dobu vydržala drevená stavba tak dlho. Až r. 1763 postavili nový murovaný kostol sv. Klementa, ktorý stojí dodnes a vraj v oltári je aj kostička, ktorú sa pred požiarom vtedy zachránili.
    Výtokový objekt z dunajského jazera nad obcou Mór (Maďarsko) je v nadmorskej výške cca 200 m n.m. Stred obce Močenok je v nadmorskej výške 143 m n.m. To by znamenalo, že v čase najvyššej vody bolo aj územie Nitrianska pod vodou. Ako si Dunaj robil cestu cez „Malé vráta“, voda klesala ale podľa kvality pôdy sa držala na úrovni cca 125 m veľmi dlho. Vtedy sa ukladala z vôd Váhu najlepšia pôda nad Galantou, či pod Močenkom. Terajšie územie Močenka už bolo obývateľné a ľudia z tejto osady sa celkom kľudne mohli živiť aj ako rybári. Počas topenia snehu sa zodvihla hladina jazera a osada sa „močila“ na vlhkej pôde. Takto sa úplne logicky ponúka jej názov: Močenok. Močenok leží na návrší, ktoré tvorí  hnedozem, ale po svahu do nížiny sa prudko mení na černozem.

Pekne vidieť prechod hnedozeme do černozeme
Na dne “jazera” asi 1 km od dediny je vzácne slanisko Szíky. Szíky znamená po maďarsky presolená, zásaditá pôda. Rastie tam len nekvalitná tráva a zopár zvláštnych, vzácnych rastlín. Pásavajú tam aj dnes ovce, kozy a kone. Neďaleko je pooraná roľa. Černozem s množstvom okrúhliakov – asi z treťohôr. Okrúhliaky sa nachádzajú len v najnižších častiach dna. Szíky vznikli tým, že dunajská voda tu veľmi dlho vysychala a preto sa tu koncentrovali soli, vo vode rozpustené minerály. Do tohoto jazera sa vlieval aj Dlhý kanál (Zúgó – Hučiaci), ktorý preteká obcou. O prechode hnedozeme do černozeme v spomenutej úrovni jazera sa môžeme presvedčiť na jeseň, na jar, keď nie je pokrytá vegetáciou, keď je zoraná.

Informačná tabuľa na slanisku = dno niekdajšieho jazera
    Dnes už málokto verí tomu, že v 5.-6. storočí prebehlo sťahovanie národov, pri ktorom Slovania zaujali našu zem. Skôr je tu predpoklad, že naše územie Slovania obývali už pred 3 – 6 tisíc rokmi. Teda v čase, kedy už dunajské jazero nemuselo existovať, ale určite existoval obrovský močiar, striedaný jazerami, zvyškami po dunajskom jazere. Tento priestor bol osídľovaný len  veľmi pozvoľna zo suchého severu. Napriek tomu, že nie sú písomné pramene, ktoré by doložili existenciu Močenka pred letopočtom, môžeme na základe známych archeologických artefaktov z doby bronzovej jeho existenciu predpokladať. Rovnako aj jeho pomenovanie logicky vyplynulo z jeho polohy.
Záver hypotézy: Močenok je jedným z najstarších slovanských sídiel na Slovensku, kde už zrejme na okraji  rozvinutej obce bol postavený drevený kostol a tomu miestu sa hovorilo „Mučeník“. Teda pôvodný názov obce je jednoznačne Močenok. Podobnosť týchto slov spôsobila zámeny mien (Mocsenok, Mussenik) v starých písomnostiach. Močenok vznikol na bývalom poloostrove a územie Nitry bolo v tej dobe pod hladinou vody. Z toho sa dá usudzovať, že Močenok je jedno z najstarších sídlisk Nitranska. Je možné, že súčastníkmi osídlenia Močenka sú valy na Zobori a Žibrici (Zubor a Zubrica), azda i valy na Bojnej i. – III. Názov Močenok dokazuje podľa tejto geológie fakt, že už za čias existencie onoho dunajského jaezra tu bolo slovanské osídlenie, ktoré nazvalo močenok od močenia sa na brehu jazera. Ďalšie názvy dedín na brehovej čiare tohoto jazera sú napr.: Veľká Mača, Voderady, Báhoň a Blatné a možno aj Šamorín.
    Samozrejme to mohlo byť aj tak, že po opadnutí onoho jazera ostal "len močenok", ktorý sa nedal obrábať. Dnes je tam pusta - slanisko menom Síky.

hradiská Zobor a Žibrica
   Vrátim sa ku konštatovaniu, ktoré limitovalo možnosť osídlenia brehov nášho jazera. Keď si zájdeme na sever od Nitry, je tam obec Rybany. Dnes cez túto obec preteká riečka Bebrava, ktorá sa len sťažka mohla podieľať na názve Rybany. Potôčik s hĺbkou 10-20cm mohol dať obživu celej dedine? Ale ak si všimneme jej nadmorskú výšku, zistíme, že aj toto mohla byť rybárska osada na tomto jazere. Okrem toho Rybany patria k starým sídelným územiam Slovenska s lužickou kultúrou. Pôdorysné riešenie zástavby domov „do okruhlice“ je jedinečné na Slovensku. Je to starý spôsob výstavby slovanských osád do uzavretého kruhu alebo elipsy, ktorá chránila pred vetrom, slúžila ako výbeh pre domáce zvieratá, ako zhromaždisko, ihrisko pre deti a pod.
    Etymologické (názvové) stopy po mori, významnej vode, či močiari a blate sa zachovali na Slovensku, i v Maďarsku. Sú to najmä: Báhoň, neďaleké Blatné, Voderady, Močenok, Rybany, Mača. Mocsa, celý kraj Mosony, Balaton a pod. Je možné, že Dunajská Streda nie je pomenovaná od dňa v týždni, ale od „STREDU“ dunajského jazera.
    Poznámka na záver: Do okrúhlice sa stavali obce na celom Slovensku ešte pred 100 rokmi. Čiastočne zachovalé „okrúhlice“ môžeme pozorovať ešte v Rybníku n/Hronom, Čajkove, Hronských Kosihách, Hornej Seči, Kalnej n/Hronom, Loku a pod.
    Alan Dolog, 1/2016
So súhlasom autora zverejnil Svetomír


Naposledy upravil Svetomír dňa St september 28, 2016 7:17 pm, celkom upravené 3 krát.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.