Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU


Sedmohradsko. Cestovanie za našou históriou II. časť

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Sedmohradsko. Cestovanie za našou históriou II. časť

Odoslať pre Svetomír za Pi jún 10, 2016 3:34 pm

pokračovanie I. časti


Krajina plná paradoxov
      Najväčším paradoxom je asi fakt, že mnohí Rumuni sú potomkovia Dákov, ktorí dobili pred r. 70 n.l. celkom veľké územie. Až po Nitriansky Hrádok. No Rimania zatúžili po ich zlate, striebre a soli, ktoré sa v hojnom množstve nachádzalo v centrálnom pohorí dnešného Sedmohradska a zaútočili r. 101 a potom r. 106, kedy Trajan definitívne Dáciu dobyl a obyvateľstvo, ktoré neutieklo do hôr, zdecimoval. Rimania práve preto tam postavili najmenej sedem opevnených miest a doniesli veľkú skupinu Rimanov, ktorí spravovali hospodárenie v provincii Dacia. No r. 271 Rimania vraj pod tlakom iných dobyvateľov z Dácie vraj odišli. Azda len formálne. Tak, ako Američania z miest, kde viedli vojny a je tam ropa. Po Rimanoch ostali vystavané pevnosti, z ktorých niektoré obyvateľstvo rozobralo ako stavebný materiál. Rimania tam boli teda pomerne krátko. 165 rokov. Napriek tomu Rumuni sami seba považujú za potomkov Rimanov, pretože v ich jazyku je vraj cca 30% latinských slov. Mnoho ulíc nesie názov po Trajanovi a Decebalovi, obom stavajú sochy na ich slávu. Zvláštne, ako keby sme my stavali pomníky trebárs Hitlerovi, Dabačovi zároveň. Rimanov v r. 282 vystriedali slovanskí Vandali, ktorí boli zložení z množstvom rodov, ktorí si svoje sídla pomenovali podľa seba. Napr. Gepidi.  Hovorí sa aj o Gótoch, ktorí putovali spolu s Vandalmi práve zo Škandinávie, kde spolu žili vedľa seba pravdepodobne v symbióze. Do zeme, ktorá oplývala úrodnou zemou, riekami, zlatom, striebrom, meďou a najmä kamennou soľou chceli ísť mnohí. Navyše tam je bezpečné hradba hôr z východu. Len čo Vandali s Gótmi poobsadzovali už vybudované pevnosti a udomácnili sa tu, prevalcovali ich tu na chvíľu Huni a o tristo rokov zasa padli do kaganátu Avarov. Vládu Avarov si ale predstavujme ako vládu silnej skupiny výpalníkov, ktorí nemali pevné sídlo, ale kočovali po krajine a priživovali sa, vyberali si ďaň“ za ochranu. Od starousadlíkov. Určite Avari nepredstavovali národ, ktorý sa usadil. Napriek tomu si tu Slovania po vojne s Gótmi a aj veľkej časti svojich Vandalov postupne vybudovali prosperujúce spoločenstvo na rieke Mureš a Someš a Križ, až po Ukrainské hranice, a toto si nazvali Veľkou Moravou. Tento celok bol budovaný mnoho sto rokov. Nevznikol len tak v IX. storočí, ako si čítame v dejepise. Odtiaľto oblúkom cez Karpaty zaútočil Mojmír na Slovensko a Pribina zrejme sám pochopil, že musí z Nitry preč. Mojmír pripojil tieto zeme až po Bohémiu (tá patrila do vplyvu Frankov), čím vznikli provincie Morava a Nitra. Alebo ak chcete - zjednotená Malá Morava. Po jeho smrti sa v týchto provinciách stal správcom Svätopluk z rodu Mojmírovcov, ktorý dobyl opačne Veľkú Moravu v Sedmohradsku a pozdejšie ku svojej ríši pripojil Slavónsko, Čechy a časť Sliezska, Slavóniu. Vytvoril novú Veľkú Moravu, mocnú ríšu, ktorá sa týmto stala mocnou krajinou v Európe, ktorej sa Riman a Frank už bál. Svätopluk vzišiel z dynastie začínajúcej Vandalským kráľom Ratimirom, ktorého syn Svetimír mal syna Svätopluka. Zvonimír, pozdejší chorvátsky kráľ vraj pochádza z tohto istého rodu. Rovnako, ako sedmohradské knieža Gabriel Bethlen, ktorý postavil pevnosť v Oradei a mal v erbe čierneho havrana, ako všetci Vandali.
      Dnešní Rumuni sa považujú za potomkov Dákov, majú za symbol draka, ktorého radi vyobrazujú a stavajú mu sochy. Kto dal meno Thrákom, Dákom, keď majú symbol draka?
Pretože ich jazyk obsahuje cca 30% latinských slov, považujú sa aj za potomkov Rimanov. No zarputilo ignorujú fakt, že v ich slovnej zásobe je cca 25 – 30% slovanských slov a najmä pomenovanie miest, dedín, hôr a riek je rýdzo slovanské a množstvo pomenovaní prevzali od Maďarov, najmä na západe krajiny. Svedčí to o tom, že na spolužitie so Slovanmi majú zlé spomienky, žili s nimi podstatne dlhšie a azda Slovania s Dákmi nezaobchádzali najlepšie, ako s Rimanmi, alebo nevraživosť vznikla práve z faktu, že Slovania neubránili Sedmohradsko pred Maďarmi, ba dali sa s nimi do spolku a s nimi drancovali? No a voči Maďarom tu panuje silná averzia práve kvôli tomu, že vpadli do tohto priestoru a chceli ich násilne pomaďarčiť, ako ostatné národy žijúce v bývalom Uhorsku v 19.tom storočí. Toto všetko a ešte početná prítomnosť Romov a donedávna aj Nemcov spôsobilo nesúrodosť, nesúdržnosť obyvateľstva dodnes. Preto na jednej strane pomenúvajú ulice na počesť  dáckych kráľov Burebistu a Decebala, ale aj ich dobyvateľa Trajana. Stavajú im pompézne sochy . Na strane druhej ponechali, alebo len mierne pozmenili slovanské a maďarské názvy dedín, riek a pohorí. Stavajú sochy drakom, ale tolerujú Maďarom v ich zemi stavať sochy s. Juraja, ktorý kopijou prepicháva práve - draka. Hoci legenda o ruskom bohatierovi  Jurajovi súvisí s ich víťazstvom s Čínou. Na jednej strane stavajú sochy Avranovi Iancu, ktorý viedol povstanie proti Maďarom, no majú v mestách aj sochy A. Petofiho a L. Kossutha. Aby tých paradoxov nebolo málo, sú tam obrovské rozdiely medzi nádhernými mestami a dedinami, ktoré žijú na úrovni stredoveku. Priepastné rozdiely medzi chudobnými a extrémne bohatými. Tieto rozdiely sú aj medzi cigáňmi, ktorí žijú v nesmiernej špine a chudobe, ale existuje ich skupina žijúca v okázalom prepychu. Paradoxy pokračujú v ekológii, kedy v krajine nachádzame nádherné a pôvodné lesy, lúky a potoky bez regulácie v nesmiernej čistote, na druhej strane v centre Apusenov (Krušných hôr) nájdeme neuveriteľne hrozne zničenú krajinu po ťažbe zlata medzi dedinami Rosia Montana. Vinca, a Musca. Okrem rozrytej krajiny tam nájdeme hlavne obrovskú priehradu z bahna a kyseline sírovej (gudrónovú jamu), ktorá pochovala celú dedinu. Alebo absolutne nevkusne postavené a nafarbené rodinné domy v mestách. Neskutočne šokujúco pôsobí metalurgický kombinát postavený rovno pod oknami nádherného hradu Hunyadiovcov v Hunedoare. Paradoxami pokračujeme aj v ľuďoch. Krajinu rozdeľujú a zároveň spájajú cirkvi gréckokatolícka ortodoxná, katolícka, evanjelická, babtistická, kalvinská a ďaľšie. A takmer všetky cirkvi prekvitajú. Najmä ortodoxná. Rumuni stavajú asi najviac kostolov v Európe. Stretnete ľudí z nečistými úmyslami (ako všade), ale najmä ľudí úžasne úprimných, neskazených mamonom, neuveriteľne ochotných pomôcť, poslúžiť. Vo svojej úslužnosti môžu byť dokonca až nepríjemní. Paradoxy proste postihujú celú krajinu vo všetkých oblastiach. Na čokoľvek by ste sa opýtali, asi by som vám odpovedal : áno. Ešte aj rieky tam tečú normálne – meandrujú. Nie sú zregulované, aby odtiekli čím skôr, čo práve krajinu vysúša – ako u nás.

Na záver
    Ak si niekto dopodrobna prečíta zoznam slovansky znejúcich obcí v Sedmohradsku, ktoré tu spomínam, a ak je to niekto zo Šariša, či Zemplína, čiastočne z Gemera, musí nadobudnúť presvedčenie, že Sedmohradsko má veľa spoločné s východným Slovenskom. Ale konieckoncov aj s Hontom a Liptovom. To niečo, čo má spoločné sú ľudia, ktorí si pomenovávali tieto mestá, dediny, kopce a rieky. Predsa ak je na Slovensku Eperješ a tam tiež, čo je náš Prešov, potom podobnosť mesta Trebišov, Sabinov, Žipov, Vyšný Žipov, Michalovce, Trhovište, Chlmec, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Michalovce, Dobroď, Salište a Slanec, Dúbrava, Klokočov, Trnava pri Laborci, Slovenská Kaina a Cainei (prečo teda Slovenská?), Brezany, Brezovička, Lipany, Lipová, Lipníky, Bukovce, Brezov, Vyšná Jablonka, Sebeš a hrad Sebeš nad Prešovom, Kapušany pri Prešove a Veľké Kapušany, Jinna v Sedmohradsku – čítaj Žinná, a Snina u nás, Glogovác = Vladimirescu= Hlohovec, Varadia de Mureš =  maď. Tóthvárad =  Slovenské mesto nad Moravou, Belgrad,Ciacova – Kyjakova, Ostrov – Ostrovany, Raslavice a ďalej uvediem len názvy z vých. Slovenska, ktoré majú paralelu v Sedmohradsku: Svinia, Dobroslava, Breznička, Brezovica a pod., Koprivnica, Okrúhle, Čelovce, Kalnište, Žipov, Kručov, Slovenská Volová, Jablonka, Kujimír, Mirošov, Svidník, Olcnava (Olcna Mureš), Maková, Tinková, Krivina, Kolonica, Rakovce, Ľubuša, Bukovce... to sú predsa nespochybniteľné dôkazy kontinuity etnika oboch oblastí. Teda Prof. Viktor Timura sa celkom určite nemýli, ak tvrdí, že Hasdingovia, po našom prosto: gazdovia, ich časť naozaj odišla zo Sedmohradska a usadila sa na Východnom Slovensku. Vtedy pravdepodobne rozprávali ešte čistou slovenčinou. Od ostatnej časti Slovenska sa začali odlišovať až od obsadenia Slovenska poľským kráľom Boleslavom Chrabrým. Ale najlepšie som si nechal na koniec. Na Východnom Slovensku je obec Marhaň. No nič lepšie som nemohol nájsť! Marhaň je predsa pomenovanie, ktoré sa nápadne podobá na označenie obyvateľov Veľkej Moravy Bavorským geografom: Merehani majú 30 miest, Marhari 11. A sme pri dvoch Moravách, ktoré zjednotil do jednej Mojmír, neskôr ju ešte viac zväčšil na chvíľu Svätopluk.
    Samozrejme, najdôležitejšou správou, ktorú som doniesol domov je umocnenie presvedčenia, že Veľká Morava mala sídlo v Sedmohradsku, takmer určite v Belgrade = Alba Iulii, kde po r. 282 vystriedali Vandali Rimanov, prevzali moc a spravovali krajinu. Azda platili tribút Rimanom za prevzaté, vybudované opevnené mestá. Je totiž ťažko predstaviteľné len tak vyhlásiť: Rimania z Dácie odišli r. 272. Pritom existuje rímsky zápis, že r. 282 zastavili Vandalov v Sedmohradsku práve Rimania. Kto iný, ak tzv. domáce obyvateľstvo (Dákovia) bolo v tej dobe zdecimované a vyhnané do hôr Rimanmi. Vandali boli v tej dobe pravdepodobne schopní na to, aby spravovali už vybudované pevnosti, krajinu pre prospech nich, ale aj Rimanov.
A ešte jeden postreh z pozorovania dedín už od detstva:
    Poddaní museli mať domy namaľované na modro. Zemepáni ich mali biele. Biela je farba vznešenosti. Keď niekto prišiel do dediny ako cudzí, jednoducho sa orientoval. K pánovi šiel za bielou farbou. Ale pamätám si ešte z detstva, že naozaj, na dedinách boli mnohé domy ešte aj pred 50 rokmi natreté na modro, kaštiele boli biele. Našiel som prameň, ktorý toto vysvetľuje, až som bol rád, že logiku mám v poriadku. Z prameňa: https://rasovetypy.wordpress.com/2012/08/19/arijci/ môžete vyčítať, že je to prastarý pozostatok z árijského delenia ľudí na kňazov, ktorých symbolizovala farba biela, potom bojovníkov červená a poľnohospodárov modrá. Netušil som, že toto delenie má viac, ako 4000 rokov.

    Klaniam sa obyvateľom Sedmohradska, pretože ľudia v mestách sú čistotní, vzdelaní, veľmi ochotní pomôcť a najmä, sú inteligentní. Každý, koho som oslovil, kto mal menej, ako 45 rokov, vedel anglicky  Na dedinách sú ľudia srdeční, pracovitý, utrápený, jednoduchí. Rád sa do Sedmohradska vrátim, je to krásna krajina pripomínajúca naše Slovensko, no s panenskou prírodou. Myslím, že turisticky bude zaujímavá cesta, na ktorú sa ešte možno niekedy vyberiem, ale už nie sám. Sibiu, Sigisoara, Brašov, Transylvánske Alpy. Nech mi to život dovolí!
    Po napísaní tejto práce som si spomenul na môjho nebohého priateľa Šaniho Czirbusa z Rožňavy. Bol vynikajúcim amatérskym historikom, venoval sa histórii z pohľadu Maďarov a veľmi dobre sme sa dopĺňali. Česť jeho pamiatke! Šani, chýbaš mi. Aj Tebe ďakujem za pomoc!

Zverejnené so súhlasom autora cestopisu p. Alana Dologa
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.