Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU

Najnovšia diskusia
» Mikulčické Valy – vytriezvenie z „Veľkej Moravy“ v jej údajnom „centre“
Today at 1:40 pm pre Svetomír

» Sloveni, Slovenky, Slovensko, Slovenija, slovenčina
Today at 6:40 am pre Svetomír

» MAPY STARÉHO SLOVENSKA
Yesterday at 12:28 pm pre igor1235

» KEĎ SA POVIE VANDAL
So október 14, 2017 11:05 pm pre Amin

» Velká Morava v súvislostiach podla prameňov
Pi október 13, 2017 2:57 pm pre igor1235

» Najnovšie archeologické výskumy na Slovensku
St október 11, 2017 11:22 pm pre Svetomír

» Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka
St október 11, 2017 8:28 pm pre Jas

» História a politika
Ne september 24, 2017 10:58 pm pre Amin

» Veľkomoravské mincovne v Nitre a v Oradei ?
Pi september 15, 2017 8:53 pm pre Amin

» Ariáni a ariánstvo na Slovensku a v Európe
Pi september 15, 2017 12:00 pm pre igor1235

» Anton Semeš, Vánius a Nitria pri Alexandrii
Ut september 05, 2017 8:18 pm pre Svetomír

» Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?
St august 23, 2017 7:46 pm pre Svetomír


Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku II. časť

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku II. časť

Odoslať pre Svetomír za Ne jún 12, 2016 10:49 am

Pokračovanie

Vandali - páni Dácie. Mocná krajina Mojmírovcov
    Rimania teda z Transylvánie (Sedmohradska) odišli. Možno r. 271. Dajme tomu, že je pravda, že veľkú časť rímskeho obyvateľstva Rimania presťahovali do pokojnejšej Moesie, čiže za Karpaty a až tak došlo k potýčke s Gótmi, ktorí zbúrali Sarmizetegusu. Dajme tomu, že po r. 282 odišli úplne a v krajine prevzali moc Vandali a Góti. No je dokumentované, že tieto dve spoločenstvá mali konflikt, pri ktorom zahynul r. 335 vandalský kráľ Vasimír. Pravdepodobne pred, alebo po tejto udalosti odišla veľká časť Vandalov späť na sever. Gazdovia najmä do okolia Tople (povrdzuje to toponýmia okolo Tople, Torysy), Silingovia do priestoru Žilina – Moravské Sliezsko. Podľa Jordanesa to bolo okolo r. 340 n.l. V Ražňanoch pri Sabinove boli nájdené základy vraj rímskej stavby 25 x 15m a pri obci Ostrovany bol nájdený honosný hrob vandalského kráľa veľmoža.  Obidva kmene sa ale nezdržali dlho, nie všetci, ale veľká časť znovu odišla r. 406 spolu s Alanmi, Markomanmi a Kvádmi až do Španielska, vytvorili Vandalúziu a Gallíciu...ostatné bolo spomenuté. Na to do karpatského oblúka vpadli Huni. Pohroma za pohromou.
    Ale väčšina ostala v Sedmohradsku, pretože archeológia dokladá ich prítomnosť kontinuálne ďalej. Rovnako slovanská toponýmia sa zachovala len preto, lebo ju mal kto udržiavať. Je vysoko pravdepodobné a logické, že ľudia v tomto priestore si budovali svoje príbytky, obrábali pôdu a ťažili nerastné suroviny pretože takto to potrebovali k životu. Odolávali vpádom votrelcom, či to boli Bulhari, Gréci, alebo Byzancia. Pikantné je, že časť Hunov sa po smrti Attilu stiahla najmä do priestoru Sedmohradska, kde žijú dodnes. Csíkovia=Sekulovia, Székely, vedia, že sú potomkami kráľa Attilu. Po strate sily, po ich porážke im neostávalo iné, než sa usadiť a žiť životom poľnohospodára tak, ako to videli u Slovanov. Sekulovia teda tvorili skupinu výbojných hord, ktorým sa hovorí Huni. Pretože boli dobrými bojovníkmi, boli zapojení do obrany tejto krajiny. Chránili hranice, teda Marku. Boli - Markomani. Pravdepodobne po istom čase mieru vpadli do Sedmohradska Avari a vyberali si výpalné pri občasných návštevách. Lenže život v krajine šiel ďalej, polia bolo treba obrábať, z baní dolovať rudu a spracovávať ju. Aby sme si to lepšie vedeli predstaviť: aj ruské vojská tu boli 22 rokov a život domorodcov v krajine sa nezastavil. Vandali boli dobrými kovospracovateľmi, ich obchod so zbraňami vynášal rovnako, ako u Kotínov hľadajúcich (kutajúcich) rudu a Kvádov, či vlastne Kováčov, ktorí z tejto suroviny vyrábali zbrane aj pre Rím, pre každého, kto zaplatil. Azda to bolo tak už za Alexandra Macedónskeho Veľkého. Avari boli nepríjemní výpalníci a všetky národy, či kmene by sa ich radi zbavili. Ich kaganát tiež nebol vždy pri moci, ba dokonca boli r. 796 nútení požiadať o ochranu cisára Karola Veľkého. Bolo to práve po vojnách s ním a jeho synom Pipinom, ktoré ich vyčerpali. Avari sa chceli vraj 799 po porazení Ericha, vojvodu friaulského a jeho zabití, usadiť a požiadali Karola o vymedzenie priestoru. Ako dôvod uviedli to, že ich Slovania neustále prenasledujú. Dôležitý údaj! Ten im určil r. 805 krajinu od dnešného Gyoru po Szombathely. Bolo to v sobotu, preto Szombathely . Avarov ale na hlavu porazil a vyvraždil Vonomír. Zdroj znova komolil meno, jednalo sa o Vojnomíra, chorvátskeho kráľa (vládol 791 – 810). Naša veda ale uvádza, že Avarov porazil Karol Veľký, čo ale nie je pravda, jeho výprava prišla neskoro, už bolo po boji. Uvádzajú chorvátske zdroje. Vojnomír pochádzal z dynastie Mojmírovcov. Keby sa totiž narodil v chorvátskom prostredí, jeho meno by bolo Ratimir. Pretože chorvátsky vojna je rat. Opäť je tu meno s koncovkou „mír“, ktoré s obľubou používali Vandali. Fuldské anály uviedli toto vyúčtovanie len lakonicky, nejednalo sa o ich úspech. Meno Vojnomír nepatrí do mien, ku ktorému by sa priznávala historiografia Nitrianskeho kniežatstva, alebo ešte menších opevnených miest českej Moravy. Nemáme preň vysvetlenie a veda je spokojná. Porážka Avarov bola rovnako veľká udalosť, ako porážka Turkov a naša veda len kopíruje správy o „úspechu“ Karola Veľkého, lebo čerpe z tendenčných prameňov.
  Život plynul a v Nitre sa nám oženil „istý“ Pribina, či Prvina, s princeznou z rodu Wilhelmovcov z bavorského Trangau a z lásky dal pre ňu postaviť kostol, ktorý vysvätil arcibiskup Adalrám asi r. 828. Bol to kostol katolícky.  Knieža Pribina bol posledným kniežaťom slobodnej Nitry. Uvádza naša of. historiografia. Je možné, že tým svojim sobášom s Nemkou a vysvätením rímskokatolíckeho kostola natoľko popudil knieža Mojmír I., že tento zaútočil veľkým oblúkom nie zo západu na východ, ale práve opačne cez Hornád, Pohronie, Považie odrezal Pribinu od posíl a tak tento bol nútený so svojimi vernými odísť bez boja. Najprv ku švagrovi, priateľovi Ratbodovi, ktorý ho uviedol ku kráľovi Ľudovítovi Nemcovi. Ten ho prikázal pokrstiť. Bola to kráľova podmienka, aby s ním vôbec vyjednával. Ľudovít Nemec mal prezývku Pobožný.  Jediná správa o Mojmírovom útoku je „Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov“ z r. 870, ktorý spomína, že Pobedim, Majcichov, Sišské Tomášovce a Čingov práve niekedy v tomto období zničil oheň. Zanikla aj Ostrá Skala na Orave. Rovnako zničil aj bohaté a mocné hradisko nad Bojnou Zaujímavý údaj. Ak totiž Mojmír útočil z Mikulčíc, nikto nevysvetlil, prečo šiel až na Čingov na to, aby vyhnal Pribinu z Nitry. Zaujímavá chvíľa nastala, keď Pribina poprosil Ľudovíta Nemca o pomoc proti Mojmírovi. Ľudovít váhajúc túto pomoc odmietol. Mojmír bol totiž veľmi mocný protivník. Ani Ratbod mu pomoc neposkytol a Pribina sa ubral túto pomoc hľadať u Bulharov, potom v Slavónsku k svojmu príbuznému, kniežaťu Ratimirovi (Chorvátskemu). Takto sa potuloval bez zeme, bez domova 10 rokov. V roku 838 však Ratbod dobyl Ratimirovo kniežatstvo, takže Pribina utiekol k Salachovi, kniežaťu Kranska, ktorého územie vtedy už pravdepodobne patrilo do franského Korutánska, ovládaného Radbodom. Salacho zmieril Pribinu s Radbodom a pomohol mu získať späť priazeň kráľa Ľudovíta Nemca. Tu si zapamätajme meno Salacho. Možno je to meno Salan, či Zalan, ktoré budeme spomínať neskôr. Po tomto zmierení Ľudovít Nemec dal súhlas na to, aby sa Pribina so svojim synom usadil na Dolnej zemi v okolí Balatonu. Môžeme tušiť, že svojim pokrstením – prijatím sviatosti katolíckej, Pribina Mojmíra natoľko rozčúlil, že tento mu nastražil pascu. Vieme, že Pribina bol nakoniec predsa lapený a zavraždený Mojmírom r. 861. Oficiálne sa uvádza, že padol za nevyjasnených okolností v boji Ratboda s Rastislavom. Mojmír mal pravdepodobne iný názor na katolícky krst. Je silne pravdepodobné, že ak Vandali, ktorí došli v 150 ročnej vojne s Rímom až do Ríma a dva týždne ho plienili, tak Mojmír bol tiež už veriaci arián a bral jeho katolícky krst, aj progermánske správanie sa Pribinu ako zradu. Preto rozšíril svoj priamy vplyv na Nitru a Moravu. Silný vplyv ariánstva v nitrianskom kniežatstve bol tak jednoznačný, že ešte aj dnes na Krškancov (Obec pod Nitrou) pokrikujú „ariáni, ariáni“, hoci už ľudia zabudli, čo to znamená, ale pamätajú si, že to bolo niečo hanlivé – zrejme tú hanlivosť vymysleli katolíci, aby ich ponížili. A opačne, dnešné cirkvi, najmä katolícka nielenže negovala ariánsky krst, vyhlasovala, že nie je pravý, ale dnešní veriaci už ani netušia, že nejaké ariánstvo bolo a v čom spočívalo.  RKC ho vymazala z našich hláv. Pretože ariánska viera bola ľudskejšia, prijateľnejšia, Kristus nebol božím synom, ale prorokom, (božím synom bol asi tak, ako sme všetci božie dietky ) nevstal z mŕtvych a farár bol podriadený svetskému vládcovi, teda dane sa platili len jemu. Arianci totiž boli chudobní mnísi, prípodobní Kristovi v zmysle: rozdaj svoj majetok a nasleduj ma“. RKC po tisícročia zhŕňa majetky, aby sa nielen vyrovnala úrovni svetskému vládcovi, ale práve cirkev, arcibiskupovia vysväcovali kráľov, ktorí im kľačali pri nohách a prisahali na kríž, bozkávali biskupom ruky. Čo ak Mojmír vyhnal Pribinu, lebo toto nechcel dopustiť. Príchod RKC znamenal pre poddaných dvojité zdanenie, dvojité podriaďovanie sa, dvojité roboty na panskom. Kto by to dobrovoľne príjmal? Okrem toho sa nemáme samozrejme rozpamätať na to, že Vandali rozvrátili Rím. Z názvu kmeňa Vandal Rím urobil hanlivé slovo. Nuž a kto by chcel byť Vandalom, keď je to označenie naničhodníka? Rovnako, ako z ariánov urobili bludárov a prenasledovali ich.
     Koceľ po smrti Pribinu pokračoval vo vládnutí na Dolnej zemi. Nielenže vybudoval Šaliansky hrad (Zalavár), čiže Blatnohrad, ale podieľal sa na vytvorení kniežatstva Slovinského a bol v kontakte aj s Chorvátskymi bánmi a kráľom. Slovinci uvádzajú Pribinu, ako aj Koceľa ako svojich vládcov, ktorí mali rozhodujúci podiel na vytvorení slovinského (Sclavinského) kráľovstva.
    Tu pripojím len na ilustráciu a oživenie pletku z Nitry: keď Pribina odchádzal z Nitry, nechal tu vraj svoje dcéry, ktoré zabezpečil tým, že im rozdal svoje majetky. Pôdu s poddanými, dedinami. Šarlote, ktorá mala domácke meno Šarluška dal dedinu, ktorá sa pomenovala podľa nej – Šarluška. Kataríne, ktorú volali Kajsa dal susednú dedinu hneď v susedstve. Volala sa Kajsa. Dnes obe dedina splynuli v jednu: Lužianky. A konečne Ivanke dal svoje majetky pod Nitrou, kde je Ivanka pri Nitre. Dajme tomu, že „na každém šprochu pravdy trochu“.
    Mojmír aby poistil svoj vplyv, alebo aj ariánsky vplyv na čo najväčšie územie, na územie obývané Slovanmi, pripojil vtedy zároveň aj Moravu. Čechy boli pod vplyvom Frankov, na tie si vtedy netrúfol.
    Z toho všetkého, čo som tu už uviedol sa dá vytušiť, kam mierim. Áno, Mojmír nielenže patril do dynastie vandalských Mojmírovcov , ale nikdy nemal sídlo v Nitre, či Mikulčiciach, nebodaj vo Valoch, či Starom měste. Mojmír  pochádzal z panovníckej rodiny Vandalov, ktorí prevzali po Rimanoch v Sedmohradsku moc, tú obhájili aj voči Hunom, Avarom a konieckoncov aj Gótom, ktorí z priestoru pravdepodobne poväčšine odišli. Je vysoko pravdepodobné, že aj Vojnomír, kráľ Chorvátsky, ktorý vládol s titulom „knez“ patril do dynastie  Mojmírovcov, ktorí kontinuálne vládli v Sedmohradsku a  kontrolovali aj pred pripojením Nitry a Moravy ku svojej ríši toto územie. Vládli aj v Chorvátsku a Slovinsku, kde sa spomína Stojmir a Ratimir s prídavkom Chorvátsky. Je to dôležitý údaj, pretože odlišuje Ratimíra, otca Svetimíra a starého otca Svätoplukovho od Ratimíra chorvátskeho. Po tomto Ratimirovi vládol Slovincom Pribina do r. 861, po ňom jeho syn Koceľ. Nerozumiem, prečo o týchto skutočnostiach majú vedomosti slovinský a najmä chorvátski historici a naši s nimi nehovoria. Posledný z rodu Mojmírovcov Dmitar Zvonimír bol chorvátskym kráľom v r. 1075 – 1089. Zaujímavé meno má chorvátsky knez – vojvoda Budimir, ktorý vládol v r. 740 – 802. Ktovie, čo s ním má spoločné obec Budimír nad Košicami.
    Je dôležité dodať, že Pribina z vďaky za to, že dostal časť Panónie do dedičnej držby verne obhajoval a chránil Franskú ríšu pred útokmi Veľkej Moravy. Bol jej verným vazalom. Toto sa píše oficiálne na Slovensku. No len zastavte sa, bratia, nezmysel! Ako mohol Pribina z oblasti Zalaváru ovplyvňovať pohyb z Veľkej Moravy, ak Veľká Morava mala mať centrum v Mikulčiciach, či kdekoľvek inde na Morave? Nijako. Mohol byť platný jedine tak, že vytváral nárazníkovú zónu v Pannónii pred útokmi z východu, ak Veľká Morava bola na východe.
    Roku 1772 bol v Bavorsku objavený dokument „Descriptio civitatum et regionum ad septentrionalem plagam Danubii“ ("Popis miest a a regiónov na severnej strane Dunaja"), v ktorom autor nazvaný Bavorský geograf urobil akúsi inventúru kniežatstiev z obdobia IX. storočia bez ich lokalizácie, ale spomína ich po sebe tak, ako ich polohu vníma smerom od Franskej ríše. O presnej polohe sa špekuluje. Podstatné ale je, že jasne uvádza, že „Marharii habent ciuitates XI. Vulgarii regio est inmensa et populus multus habens ciuitates V. eo quod multitudo magna ex eis sit et non sit eis opus ciuitates habere. Est populus quem uocant Merehanos, ipsi habent ciuitates XXX. Iste sunt regiones quae terminant in finibus nostris. Isti sunt qui iuxta istorum fines resident. Osterabtrezi, in qua ciuitates plusquam C sunt. Miloxi, in qua ciuitates LXVII. Phesnuzi habent ciuitates LXX...“ V slovenskom preklade:“ Marharii majú 11 miest. Vulgarii sú rozsiahle územie a početný ľud, majúci 5 miest; napriek tomu, že ich je mnoho, nemajú zvyk stavať mestá. Je ľud, ktorý nazývajú Merehani;tito majú 30 miest. To sú územia, ktoré hraničia s našimi končinami. Títo sú, ktorí sídlia vedľa týchto krajin: Osterabtrezi, kde je viac, ako 100 miest, Miloxi, kde je 67 miest. Phesnuzi majú 70 miest...“
České zdroje spochybňujú hodnovernosť tohto zoznamu. Na druhej strane ale priznávajú, že existovali dve Moravy, ktoré spolu susedili a susedili aj s Bulharmi. V histórii by nemalo pre jeden a ten istý dokument platiť „čo sa nehodí, škrtnime“. Nuž ak existovali dve Moravy, potom jedna mala 30 miest a druhá 11. Jedna bola veľká, druhá tri krát menej ľudnatá. O tej väčšej píšu Češi, že existovala „snad někde na Slovensku“. Vedec používa formuláciu ako baba na trhu : „snad někde na Slovensku“. Ale v IX. storočí na Slovensku nie je dokumentovaná väčšia populácia, ako na Morave. Táto poznámka je absolútne nevedecká, nie je možné vo vede uspokojiť sa s takýmto konštatovaním, ale pátrať po pravde, po skutočnostiach. Sme povinní odpovedať si na otázku, ako to naozaj bolo. Existovali teda dve Moravy. Jedna mala 11 miest, druhá 30. Ak si porovnáme hustotu obyvateľstva ešte i dnes v strednej Európe, potom nám ostáva len územie Moravy a Nitrianskeho kniežatstva dajme tomu až po Užhorod ako Marharia (hoci východ bol istý čas v moci Bulharov). Srbsko v tom čase patrilo Bulharskému knezu.  Zostáva nám pre Merehanov len krajina od rumunského oblúka Karpát na východ. Inak by Marharia nemohla susediť s Merehanmi. V múzeu v Alba Iulii je tabuľka odhadu počtu obyvateľov na území Banátu, Čanádu, Bihoru, Sedmohradska, Maramurešu a Satu Mare v XIV. – XVI. storočí. Vychádza im, že v tomto období tam žilo takmer 1,7 mil ľudí. Uvedomme si, či toľko ľudí mohlo v tom čase žiť v spojenom kniežatstve Mikulčíc a Nitry. Samozrejme s tým, že krajinu ohraničovala z juhu rieka Dunaj,  kde končil vplyv Nitrianskeho kniežatstva.
    Ak konečne uznáme, že Veľká Morava rozlohou, aj počtom obyvateľov, tá naozaj Veľká Morava na rieke Mureš -  Morave – veľkej rieke, bolo kniežatstvo Mojmíra, potom sa nám rozjasní vo všetkých ohľadoch a prestaneme natláčať mocenské centrum VM do Mikulčíc, Starého mesta či do Nitry. Uvedomíme si, že keď Mojmír pripojil Nitru a Mikulčice k svojej veľkej zemi, tieto sa stali vlastne provinciami Veľkej Moravy. De facto tomu tak bolo aj pred tým, pretože Mojmír I. uznal za potrebné vyhnať Pribinu z Nitry za správanie nezlučiteľné z jeho filozofiou. Čiže ani konštatovanie, že Pribina bol posledným kniežaťom slobodnej Nitry neobstojí. Ak uznáme existenciu Merehanov, potom je logické, že na Mojmírovom ťažení za Pribinom padli Čingov, Spišské Tomášovce a nakoniec až Mikulčice. Tým prechodom odrezal Mojmír Pribinovi pomoc a jasne naznačil, že s ním nechce bojovať, ale musí z Nitry odísť. I stalo sa. Potom má logiku to, že pri pochode z východu padol Čingov. Samozrejme dokumentuje to aj fakt, že Spiš už patril pod vplyv Nitry. Mojmír bol tvrdý, nekompromisný vládca, ktorý mal rešpekt aj u Ľudovíta Nemca. Napriek tomu, že Frankovia tvrdili, že Vandali sú hrubí a neokrôchaní, musel ich rešpektovať.
    Moravy teda existovali dve. Ich spojením vznikla Morava, ktorú si všimol Konštantín VII. Porfyrogenet (odetý v purpure) ako „hé megalé anababtos Morabia“ v diele De Administrando Imperio, (O spravovaní ríše), ktoré napísal v r. 948 až 952, čiže 40 rokov po jej zániku. Práve on podrobne popisuje, ako Maďari zabrali územie Veľkej Moravy rozprestierajúce sa na riekach Maroš, Tisa, Kriš, Temeš a Someš. Nechápem, prečo sa toto tvrdenie ignoruje. Konkrétne uvádza: "V susedstve Turkov (Maďarov) sídlia tieto národy: na ich západnej strane je krajina Frankov, na severe sídlia Pečenehovia a na južnej strane je Morava, totiž krajina Svätoplukova, ktorú títo Turci(Maďari) úplne spustošili a zaujali. Zo strany hôr susedia s Turkami (Maďarmi) Chorváti....
...Turci (Maďari) sa po vyhnaní Pečenehmi usadili vo svojej terajšej domovine. V nej sa nachádzajú niektoré staré významné pamiatky. Ako prvý treba spomenúť most cisára Trajána nachádzajúci sa na začiatku krajiny Turkov (Maďarov)( Oblúkový Trajanov most cez rieku Dunaj pri meste Drobeta Turnu Severin). Na tri dni cesty od tohto mosta sa nachádza Belehrad, v ktorom je aj veža svätého a veľkého cisára Konštantína. Na spiatočnej ceste je pri ohybe rieky dva dni cesty od Belehradu takzvané Sirmium. Za týmito miestami sa rozprestiera nepokrstená Veľká Morava, ktorej sa zmocnili Turci (Maďari) a v ktorej predtým vládol Svätopluk.
Územie jasne vymedzené, ale ignoruje sa a úsmevne naďalej, skúšame natláčať centrum VM do Mikulčíc a okoliu. To už pridám smajlíka .
Teraz si preložme termín „megalé anababtisti Marabia“. Anababtistos rozumieme tak, že táto Morava nebola krstená ani východným, ani západným obradom. To, čo ale vieme o Vandaloch nás oprávňuje predpokladať, že VM bola krstená ariánskym vyznaním kresťanstva, čo ale neuznávali ani grékokatolíci, ani rímskokatolíci. Pre oba obrady ariánstvo bolo bludárstvom a teda ľudia pokrstení v tomto obrade boli u nich považovaní za nepokrstených. Presne to isté sa mohlo týkať aj Pribinu, ktorý mohol byť arián a nahneval Mojmíra, lebo sa oženil s rímskou katolíčkou a ešte k tomu Nemkou. .
    Ďalší prameň, ktorý nám jasne hovorí o dvoch Moravách, alebo ak chcete dvoch centrách navzájom prepojených: "Tvojej horlivosti chceme dať na vedomie, že keď náš spolubrat Metod, najdôstojnejší arcibiskup cirkvi moravskej, prišiel spolu s Tvojím verným Zemežizňom pred prah svätých apoštolov Petra a Pavla a pred našu pápežskú tvár..."
"Aj toho kňaza menom Wiching, ktorého si k nám poslal, vysvätili sme ako zvoleného biskupa svätej nitrianskej cirkvi; prikázali sme mu, aby svojho arcibiskupa vo všetkom poslúchal, tak ako to sväté kánony učia."
List pápeža Jána VIII.(872-882) "Industriae Tuae" kniežaťu Svätoplukovi I. jún r.880.
Predsa je z uvedeného jasné, že v Svätoplukovi pápež spája Nitra s Moravou (českou). Navyše je z textu jasné, že Wiching bol biskupom v Nitre a Metod na Morave. Azda sa niekedy dozvieme, na ktorej. Logicky vychádza, že  ak centrum Veľkej Moravy bolo v Sedmohradsku, bol tam. Presnejšie v Balgrade, dnešnej Alba Iulii. Pretože Wiching vystačil pre Marharov = Malú moravu sám. Mám na mysli Nitru a Moravu (českú) v jednom celku s centrom v Nitre. Ak Svätopluk bol v Nitre, potom tu bolo aj sídlo biskupa Wichinga. Ostatne táto skutočnosť nie je spochybňovaná, ani nejasná. Ak Veľká Morava v Sedmohradsku bola tri krát ľudnatejšia, Metod mal mnoho práce tam.
Teraz si všimneme zápisy vo Fuldských análoch týkajúce sa Rastislava a Veľkej Moravy.
Rok 846. Po oslávení veľkonočných sviatkov sa Ľudovít Nemec rozprával s Lotarom a chcel ho zmieriť s Karolom. Keď v tejto záležitosti nedosiahol nijaký výsle¬dok, približne v polovici augusta sa vybral s vojskom proti moravským Slovanom, ktorí sa pokúšali (od neho) odtrhnúť. Tu urobil poriadok a podľa svojich predstáv urovnal pomery a ustanovil im za vládcu Rastislava, Mojmírovho synovca. Potom sa vrátil domov cez Čechy s veľkými ťažkosťami a so stratami vo svojom vojsku.
Mnoho sa špekuluje o tomto návrate cez Čechy. A dokonca to bolo z veľkými ťažkosťami a so stratami. Rozumiem tomu rovnako, ako predo mnou p. Valamír Magyár. Ľudovíta Nemca na jeho spiatočnej ceste prenasledovali Vandali a spôsobili mu straty a ťažkosti. A preto, lebo mu zablokovali jeho cestu, ktorou chcel ísť, musel nelogicky pokračovať po bojoch s nimi cez nepohodlné Čechy, Českomoravskú vysočinu. Môj výmysel. Ale reálny, lebo VM bola na východe. Anály nepíšu, že tie straty nastali v Čechách. Ani nemohli, pretože Čechy boli v tej dobe pod jeho nadvládou.


Rok 855. Aj kráľ Ľudovít sa musel vrátiť bez víťazstva, keď sa s malým úspe¬chom vypravil s vojskom proti moravským Slovanom a ich kniežaťu Rastislavovi, ktoré proti nemu povstalo. Radšej sa rozhodol dočasne nechať nepriateľa, chrá¬neného vraj veľmi pevným valom, na pokoji, než utrpieť v nebezpečnom boji veľké straty. Jeho vojsku sa napriek tomu podarilo spustošiť veľkú časť ich kraji¬ny plienením a požiarmi a vyhubiť aj nemalé množstvo nepriateľov túžiacich napadnúť kráľovský tábor. Neostalo to však bez odvety, lebo keď sa kráľ vracal späť, Rastislav na čele svojho vojska ho znepokojoval a vyplienil a spustošil mno¬hé pohraničné kraje ležiace za Dunajom.
Tu je to jasne napísané. Druhý krát sa pokúšal Ľ. Nemec Rastica poraziť, napodarilo sa, ale Rastic ho z krajiny hnal až domov a tam mu narobil škody v krajine. Veľmi zaujímavý údaj, ktorý je taktiež u nás ignorovaný. Azda spomínaný  val bola pevnosť v Biharei? Ak by to bol hrad, či pevnosť, azda by napísali pevnosť. Lenže spomínajú jasne: VAL. A takéto hradisko je v tejto krajine len jedno – v Biharei nad Oradeou. Toto by sa nemalo asi ignorovať...neskromne dodám, je to môj objav valov v Banáte ako pevnosť VM.
Rok 864. Kráľ Ľudovít sa v auguste vypravil s veľkým vojskom za Dunaj a obľahol Rastislava v akomsi hrade, ktorý sa v reči onoho národa nazýva Dowina (t.j..; Dievča). Ten sa však neodvážil bojovať s kráľovskými vojskami, a keď sa presved¬čil, že nemá kam uniknúť, okolnosťami donútený vydal toľko a takých rukojem¬níkov, ako si želal kráľ. Okrem toho sa ešte spolu so všetkými svojimi veľmožmi prí¬sahou zaručil, že bude kráľovi stále zachovávať vernosť, čo však vôbec nedodržal.
Z hradu Devín nemal naozaj kam uniknúť, pretože ten, kto obkľúčil hrad Devín, diktoval podmienky, mohol hrad vyhladovať. Pevnosť sa stala pri obliehaní väzením. To platilo pre mnohé hrady, ktoré nemali únikovú cestu.  Hlodá vo mne červík, že Rastic naozaj bol v tomto prípade na hrade Devín v Sedmohradsku a Svätopluk zradil Frankov na inom Devíne – pri Bratislave. Alebo aj on bol na sedmohradskom Devíne. Pre Rastislava to bola skúsenosť, že hrad síce vyzerá zdola mohutne a bezpečne, ale nezaručí mu dobrý pocit bezpečia a je vydierateľný. Celkom určite tento útok  bola dobrá škola.  (Hrad Deva bol na príkaz kráľa Belu IV. Prestavaný a zväčšený po tatárskom vpáde. Za chrabrosť ho dostal do držby majiteľ ešte staršieho neďalekého hradu Calnic = Kalník. Stalo sa v r. 1270 – 1272.)
Rok 869. Slovania, ktorí sa nazývajú Česi, znepokojujú častými nájazdmi pohraničné územia Bavorov. Vypaľujú niektoré osady a odvádzajú odtiaľ do zaja¬tia ženy. Proti nim poslal kráľ Ľudovít dočasne iba obrancov týchto krajov dovte¬dy, kým sa sám v príhodnej chvíli nechopí zbrane proti týmto odpadlíkom, aby pomstil krivdy spáchané na svojich ľuďoch. Karloman sa v boji dvakrát stretol s Rastislavovými vojskami a vždy odišiel ako víťaz, pričom získal nemalú korisť. Túto skutočnosť oznámil listom svojmu otcovi.  Karlomanov vazal Gundakar, ktorý sa mnohými krivými prísahami a ľstivými úkladmi veľa ráz spreneve¬ril Ľudovítovi a jeho synom, opustil vlastného pána a pridal sa k Rastislavovi. Keď chcel ako Katilina bojovať proti svojej vlasti, bol zabitý. Vraví sa, že Gundakar, keď sa Karlomanovi vojvodcovia blížili k miestu bitky, povedal tým, na čelo kto¬rých ho postavil Rastislav: „Bojujte statočne a chráňte svoju vlasť, lebo ja vám v tomto boji nebudem pomáhať, pretože svätý Emerám a ostatní svätí, pri ktorých ostatkoch som prisahal zachovávať vernosť kráľovi Ľudovítovi a jeho synom, držia môj štít a moju kopiju, dolu tlačia moje ramená a spútavajú ma zo všetkých strán, akoby som bol zviazaný remeňmi. Preto nevládzem zodvihnúť ani ruku k ústam.“ Len čo to onen nešťastník dopovedal, pri prvom útoku našich klesol mŕtvy. Od Pána sa mu dostalo zaslúženej odplaty za jeho vierolomnosť. Keď to oznámili krᬾovi, rozkázal, aby všetci spoločne za hlaholu zvonov v celom Regensburgu chvá¬lili Pána za záhubu nepriateľa.

V auguste zhromaždil kráľ Ľudovít vojsko a rozdelil ho do troch zborov. Potlačením srbskej opovážlivosti poveril svojho menovca a dal mu k dispozícii Durínčanov a Sasov. Bavorom však prikázal, aby šli na pomoc Karlomanovi proti Rastislavovmu synovcovi Svätoplukovi, ktorý sa chystal na vojnu. Sám si však ponechal pri sebe Frankov i Alamanov a hodlal s nimi bojovať proti Rastislavovi. Keď sa už mali vojská vydať na pochod, kráľ ochorel. Preto musel na čelo svojho zboru postaviť najmladšieho zo svojich synov Karola a nechať na Pána výsledok boja. Keď Karol na čele vojska, ktoré mu kráľ zveril, prišiel k onomu nevýslovnému rozsiahlemu a všetkým starodávnym nepodobnému Rastislavovmu hradisku, spoliehajúc sa na pomoc Božiu, zničil požiarom okolité opevnenia na tomto úze¬mí a všetkého, čo našiel ukryté v lesoch alebo zakopané na poliach, sa zmocnil. Všetkých, ktorí sa s ním stretli v boji, zahnal na útek alebo pobil. A rovnako aj Karloman ničil ohňom a mečom kráľovstvo Rastislavovho synovca Svätopluka. Keď bolo celé územie spustošené, zišli sa bratia Karol a Karloman a blahoželali á navzájom k víťazstvu, ktoré im zoslalo samo nebo.“
Sú len dve pevnosti v Sedmohradsku, dvaja kandidáti na tento názov: nevýslovne rozsiahlemu a všetkým starodávnym nepodobnému Rastislavovovmu hradisku. Z jednou mám problém. Volá sa totiž ešte aj dnes MOIGRAD. Mojmírov hrad. Samozrejme, že so tam našiel nad kultúrnou vrstvou, kde boli červené rímske črepy, črepy zjavne z pozdejšej Veľkomoravskej (?) doby. Úplne iného vzhľadu, vzhľadu, ktorý som pred tým videl v Ponitrianskom múzeu v Nitre, Zlatých Moravciach, alebo najmä v Alba Iulii (Balgrade). Druhá pevnosť, ktorú Góti nezbúrali, ale bola kontinuálne osídlená po dochode Slovanmi bol Balgrad. Na ten si Góti už netrúfli. Azda práve preto, lebo tam boli už aj Vandali. Pevnosť Karolina, ktorú som tu spomínal. Toto bola nevýslovná Rasticova pevnosť. Samozrejme, že nebola podobná žiadnemu starodávnemu hradisku. Pretože na rozdiel od Moigradu nebola vybudovaná na kopci s dobrým výhľadom, ale na obrovskej ploche nad nivou Moravy a hlavne: biely kamenný múr vysokým 5 – 6 m bol lepší, ako valy, či klasický hrad. Bol vyhotovený z veľkých kamenných blokov spojených pevne maltou, a teda nebolo možné tento múr rozobrať, prebúrať baranidlom. Tieto pevnosti postavili Rimania tak, že mali vo vnútri niekoľko studní a veľké sklady potravín, ktoré sa dopestovali na mimoriadne úrodných poliach v nive rieky. Čiže ich obliehanie by nebolo úspešné. Logicky si ju vybral vládca ako najstrategickejšie položenú pevnosť chránenú viacnásobnými pevnosťami, riekou a pohorím. Tam pri nej a v nej som pochopil aj inú zákonitosť u Slovanov. Všimnite si tu slovanskú filozofiu, slovanskú povahu: neútočí, hospodári na svojom poli a o iných sa nestará. To Góti, Rimania, Frankovia, Huni, Avari, Maďari, Turci, Nemci, Američania, Francúzi, Angličania a podobní prekonávajú veľké vzdialenosti s úmyslom vraždiť, lúpiť a páliť. Slovan (i Rus) sedí doma, ale veľmi účinne sa bráni.  Mne to vychádza, že veľkosť kaganátu Avarov je len odhadnutá. Vandalov v Sedmohradsku sa to nemuselo týkať.
A ešte jeden postreh z pozorovania dedín už od detstva:
    Poddaní museli mať domy namaľované na modro. Zemepáni ich mali biele. Biela je farba vznešenosti. Keď niekto prišiel do dediny ako cudzí, jednoducho sa orientoval. K pánovi šiel za bielou farbou. Ale pamätám si ešte z detstva, že naozaj, na dedinách boli mnohé domy ešte aj pred 50 rokmi natreté na modro, kaštiele boli biele. Našiel som prameň, ktorý toto vysvetľuje, až som bol rád, že logiku mám v poriadku. Z prameňa: https://rasovetypy.wordpress.com/2012/08/19/arijci/ môžete vyčítať, že je to prastarý pozostatok z árijského delenia ľudí na kňazov, ktorých symbolizovala farba biela, potom bojovníkov červená a poľnohospodárov modrá. Netušil som, že toto delenie má viac, ako 4000 rokov.
Aj pevnosť v Balgrade (Belehrade) bola z bieleho kameňa. Bola drahá – materiál sa musel dovážať. Pretože bola biela, bola určená pre najvyššieho zemepána. Vtedy to bol Rastislav, Rastic. On spravoval ťažbu v neďalekej dedine Zlatna, ťažbu soli v Turde a ostatných kovov na okolí. Kto bol v tom čase v Moigrade, to som nezistil. Ale črep zo slovanskej doby hovorí jasnou rečou. Kto by odmietal toto tvrdenie, nech sa páči do exteriérovej expozície histórie v Karoline. Uvidí tam obydlie Rimanov,  do ktorého dodatočne Slovania vybudovali studňu.  (Spomenul som si na vtip, keď Američania Rusom poslali najtenší drôt na svete a Rusi do neho uroboli dieru .) Myslím, že lepší dôkaz je už len výstava exponátov z VI. – X. storočia v múzeu v pevnosti Karolina, kde je množstvo artefaktov veľmi podobných Nitre a Zlatým Moravciam a Bojnej. Napriek tomu všetkému Rumuni nie sú ochotní priznať Slovanom štatút usadlíkov, ale štatút migrantov. Pritom Rimania tam boli oficiálne 165 rokov, Slovania „prechádzali“ Sedmohradskom 600 rokov a toponýmia je výrazne proslovanská, ba budem smelý, lebo mi to toponýmia dovoľuje, slovenská. Prepáčte, bratia Češi a Moraváci, viem, že je to tak. Musíte to predýchať. Ostatne Moraváci ani nie. Ak nájdu chuť rozpamätať sa na to, že sme hovorili jednou rečou . Toponýmia nie je vymyslená, je reálna, len som ju zosumarizoval. Viem, že nedokonale v množstve. Mnohé názvy mi ušli pre moju nepozornosť, alebo preto, lebo boli pomaďarčené, porumunčené, skomolené.
    Tu sa žiada napísať ešte jeden fakt, ktorý vás nahnevá, ale stal sa. Rumuni v r. 2002 – 2011 kopali v priestore medzi najstarším palácom označeným na orientačnej mape číslom 4 a katedrálou sv. Michala – č. 3. Vykopali niekoľko slovanských hrobov, jeden je vystavený v múzeu. Bol to vysoký muž vraj z X. storočia. Ktovie, kto to bol? Stálo by za to urobiť test DNA. Pri rozsiahlych vykopávkach boli nájdené základy rotundy z X. storočia, ktoré čiastočne prekryla stavba katedrály sv. Michala.  Po tom, ako prebehol výskum, bola celá plocha nanovo zasypaná a zatrávnená. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Rotunda totiž už nepatrila do obdobia rímskej doby. Tu som si spomenul na trpkú vetu Cauceskovu: naše múzeá sú pre Rumunov, nie pre cudzích. Dokonca slovanské artefakty sa v minulosti ani nezbierali. O tejto rotunde sa dozviete len z panela v múzeu. V legende je strohé: rotunda z X. storočia vyznačená žltou farbou. Bodka. V priestore umiestnili len info z vykopávok z r. 2011, kde v susednom priestore našli stavbu po Aureliánovi. To bola väčšia sláva. Žiaľ, rotunda, dôkaz christianizácie v dobe VM je znovu pod zemou. Veľmi horká pilula! Rumuni sa k slovanskej minulosti neradi priznávajú. Sami o sebe tvrdia, že sú potomkami Dákov a Rimanov, pritom keď sa prejdete po ktoromkoľvek meste, či dedine v Sedmohradsku, vidíte slovanské typy ľudí, ako napr. v Nitre, či v Košiciach. Je to markantné najmä v Alba Iulii.
Rok 871. Rastislavovho synovca Svätopluka obvinili pred Karlomanom z never¬nosti a uväznili ho. Moravskí Slovania v domnienke, že ich vojvoda zahynul, usta¬novili si za vládcu akéhosi kňaza Slavomíra (kňaz bol hodnosťou svetskej moci, nie cirkevnej. To cirkev tento titul ukradla pre seba, keď sa chcela vyrovnať svetskej moci !), ktorý bol príbuzným uväzneného vojvodu, a hrozili mu smrťou, ak nebude chcieť vládnuť nad nimi. Ten teda z donútenia s nimi súhlasil, začal bojovať proti Karlomanovým vojvodcom Engilschalkovi a Wilhelmovi a pokúšal sa ich vyhnať z obsadených miest. Tí však bojovali proti povstalcom s veľkým úsilím, a keď niektorých z nich pobili, donú¬tili Slavomíra na ústup.

Medzitým Karloman prepustil na slobodu Svätopluka, pretože mu nikto neve¬del dokázať zločiny, z ktorých bol obvinený. Poctený kráľovskými darmi sa vrátil do svojho kráľovstva na čele Karlomanovho vojska, akoby chcel bojovať so Slavomírom. Tak to totiž ľstivo prisľúbil Karlomanovi, ak mu umožní návrat do vlasti. Často však ľudí neopatrných a priveľmi sebavedomých stihne potupa, čo sa pri¬hodilo i tomuto vojsku. Keď ostatní budovali tábor, Svätopluk vstúpil do starého Rastislavovho hradiska, a ihneď porušil vernosť a zabudol na svoju prísahu, čo je naostatok slovanský zvyk (Akoby u Frankov nebývali zrady!Len si spomeňme na Gundakara!). Svoje sily a schopnosti vynaložil nie na porážku Slavomíra, ale na pomstenie urážky, ktorú mu spôsobil Karloman. S veľkým voj-skom napadol nič netušiacich a málo ostražitých Bavorov v ich tábore a mnoho z nich zajal živých. Takmer všetkých ostatných pobil okrem tých, čo sa skôr prezieravo vzdialili z tábora (aj tak sa dá komentovať zbabelý útek ). A tak sa všetka radosť Noričanov z mnohých pred¬chádzajúcich víťazstiev premenila na smútok a nárek. Keď sa o tom dopočul Karloman, veľmi sa vydesil zo záhuby svojho vojska. Donútený okolnosťami pri-kázal zhromaždiť všetkých rukojemníkov, ktorí sa nachádzali v jeho kráľovstve, a vrátil ich Svätoplukovi. On však dostal iba jediného muža Ratboda, a aj ten bol polomŕtvy.
    Ďalším argumentom na lokalizáciu VM, ktorý mi  poskytujú známe historické pramene je v štúdii pána, ktorý si zo skromnosti hovorí Valamír Magyár  Dejiny Veľkej Moravy – hanba slovenskej historológie, citujem:“ Nielen zahraniční historici, ale aj veľká časť našich úplne ignoruje slovanské písomné záznamy (veľkomoravské, bulharske a ruské), ktoré sa zachovali v opisoch. Ide predovšetkým o životopisy Metodových nasledovníkov, vyhnaných Svätoplukom. Život Klimenta od Teofylakta Orchidského hovorí:  „XIV. ...túžili za Bulharskom, na Bulharsko mysleli, dúfali že Bulharsko im dá odpočinok. Ale aj v ňom by sa boli sklamali keby neboli ukrývali svoju cestu. Preto sa aj snažili ukrývať sa pred všetkými očami, trpiac núdzou v pokrme a odeve a zakúšajúc všelijaké pohromy...
... XV. Kliment, vezmúc so sebou Nauma a Angelára, dal sa na cestu vedúcu k Dunaju....“
Potom nasleduje opis zázračného vzkriesenia syna ich hostiteľa a Životopis pokračuje:
„XVI. ....Keď stihli na breh Dunaja uvideli veľký tok a preto aj neprechodný, zviazali tri trámy lipovou kôrou, ochraňovaní silou zhora preplavili sa cez rieku, a utekajúc pred potopou kacírstva podľa prozreteľnosti božej zachránili sa pomocou trámov. A keď prišli do Belehradu, do mesta najslávnejších z tých, čo ležali pri Dunaji, prišli k Boritakanovi ...“
V súčasnej slovenskej publikácii je pred poslednou citovanou vetou text veľmi násilne a úplne zbytočne a nezmyselne prerušený vsunutým nadpisom  -  „V Belehrade a potom v Bulharsku.“Akoby to nebolo jedno!
Zrejme aby si čitateľ nevšimol, že takmer okamžite ako svätci prekonali Dunaj boli v Belehrade.
V „Druhom slovanskom živote Nauma“ sa to už urobiť nedalo. Preplávanie Dunaja a príchod do Belehradu sú totiž opísané v jednej jedinej vete – „...Hneď sa ponáhľali k veľkej rieke Dunaj a tu vďaka motlidbe a božiemu zázraku zväzujú tri brvná viničom a vyzývajú meno svätej Trojice, prechádzajú na druhý breh rieky a dostávajú sa do Belehradu. Tu im knieža Raduslav vzdal veľkú úctu ....“  
Tento text by bol asi úplne iný, ak by Svätoplukom vyhnaní učeníci (zvyšok sedempočetníkov a tí ďalší) museli cestovať z Nitry, či Mikulčíc. Ale to žiadnemu vedcovi doposiaľ nevadilo. Napísali množstvo textu. Vykonštruovaného. Pritom z rovnakých praktík obviňujú historikov amatérov. Ignorovanie historických faktov, starých zápisov, vyberanie hodiacich sa materiálov a ignorovanie nehodiacich...kto tu zavádza a deformuje históriu a dostáva za to tituly pred a za meno a celoživotnú mzdu na teplúčkom mieste za to, že vychováva ďalších a ďalších „historikov memorujúcich deformované dejiny? Keď sa pomýli amatér, je rojko. Omyly tzv. vedcov sa dodnes memorujú zo skrípt a „odbornej“ literatúry. Ten, kto má moc má pravdu. Lenže dnes v dobe internetu človek môže porovnávať vedomosti aj v okolitých zemiach a čuduje sa, že naši historici nevedia o faktoch, o ktorých píšu napr. Rumuni, Slovinci, či Chorváti. A pritom pán Prof. Kučera robil nedávno dokonca veľvyslanca v Chorvátsku. Po príchode domov vyhlásil, že Slováci nemajú ani 10% vedomia o svojej histórii v porovnaní s Chorvátmi. Konieckoncov je to aj dobre. Sú ušetrení od nezmyslov a zavádzania. Nedoniesol od nich inú správu? Nenaučil sa tam, čo spája nás s Chorvátmi? Nedozvedel sa, že r. 1089 práve tam umrel posledný kráľ, kráľ chorvátsky z rodu Mojmírovcov?  Dmitar Zvonomír (1075 – 1089) ? Prečo? Varum? Whye? Za čem???


Naposledy upravil Svetomír dňa Ut november 01, 2016 9:15 am, celkom upravené 3 krát.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 477
Points : 568
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

doplnenie tejto časti

Odoslať pre Svetomír za Št júl 07, 2016 10:03 am

Článok som doplnil o tieto veci: Zdôvodnenie prečo sa Ľudovít Nemec vracal z Moravy cez Čechy ako prvý zdôvodnil p. Valamír Magyár, ja som sa s tým stotožnil. Menumorut je pravdepodobne skomolenina označenia Mojmíra II, syna Svätopluka, ktorý vládol Morave (východnej), preto ho volali - skomolili Mojmír na Menu, Morut je skomolenina Moravy (maďarsky Morava - Moroda, Moruta), čiže Menu Morut, moravský Mojmír.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 477
Points : 568
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

https://rasovetypy.wordpress.com/2012/08/19/arijci/

Odoslať pre Logofat Valassky za Po október 03, 2016 9:20 pm

Spominana Web stranka uvadza aj tuto vetu:
"Sem proniknuvší árijské kmeny nahradily už zde usazené bílé kmeny (např. Etrusky) a úplně je pohltily. "
Ak vychadzame z toho, ze Etruskov pohltili Rimania, tak by to znamenalo, ze arijska protolatincina musela byt dost podobna arijskej protosloviencine. Predsa boli arijci schopni nejako medzi sebou komunikovať. Ako by asi mohla takato rec vyzerat? Existuju teorie ze rumuncina vobec nieje vychodny zastupca romanskych jazykov, ale akysi endemit prezivsi z cias kedy sa obe árijské vetvy este len zacali oddelovat z povodneho praprudu.

Logofat Valassky

Počet príspevkov : 21
Points : 21
Join date : 27.09.2016

Návrat hore Goto down

Indicia - zakladatel valasskeho panovnickeho rodu Tichomir?

Odoslať pre Logofat Valassky za Po október 03, 2016 9:59 pm

Dynastie Basabarů je pojmenovaná podle svého zakladatele Basabara I. Valašského, který získal pro Valašsko nezávislost na Uherském království. Otcem Basabara byl Thocomerius, valašský vojvoda a vazal uherského krále, který zemřel za neznámých příčin roku 1310.

A este jeden zahaltovany vyskum dna balasskych panovnikov
(o 7dni)
New culture minister halts DNA project aiming to unveil the mysteries of Romania’s medieval kings


Ani Rumuni, tak ako Slovaci sa nedaju hadzat do jedného vreca. Aj Rumuni maju svoje konspiracne weby a tlak laickej verejnosti. Sila proti od kryt ani under zakladnych pravd je strach politicky. Sila za odkryvanie zakladny ch pravd je vsak ako na Slovensku, tak aj v Rumunsku zatial prislaba, aby prevazila tu prvu silu. Privlastnovanim si "pravnukami praotca" s vyhradzovanim exkluzivneho prava dedicstva tejto druhej sile nijako nepamatam aby ziskala vseobecnu politicku podporu. Pokial si bude kazdy v Karpatskom obluku skriabkat tunelovym videnim na svojom piesocku, ostanu len konspiracne weby.

Logofat Valassky

Počet príspevkov : 21
Points : 21
Join date : 27.09.2016

Návrat hore Goto down

Tochomer = Tocharian?

Odoslať pre Logofat Valassky za Ut október 04, 2016 8:42 pm

Ak by bola tato indicia spravna mohlo by to znamenat rozlustenie hadanky preco v Karpatskej kotline stale prevlada R1a aj napriek tolkym invaznym vlnam z Azie. Znamenalo by to ze nielen Kumani mohli mat arijsky povod. Tento genofond by mohol korelovat s vysledkami analyz Cavalliho Sforzu

Logofat Valassky

Počet príspevkov : 21
Points : 21
Join date : 27.09.2016

Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.