Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU


Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

{STRÁNKOVANIE}

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za Po jún 13, 2016 1:53 pm

First topic message reminder :

O našich grófoch
Ten, kto sa zaoberá s históriou si nemôže nevšimnúť, že veľká časť slovenskej aristokracie pochádzala zo Sedmohradska. Len namátkou spomeniem niektoré mená:  Nádašdi, Bocskay, Rákoczi, Apafi, rod Erdodi, Andrási,  Batáry, Báthory, Baťa, Battyanyi, Zápoľský, Pállfy, Teleki, Siládi, Csík Čík, Székely, Sekula, Nadlaki, Lányi, Tokoly, Vesselenyi, Csáky (naj Matúš Čák Trenčiansky pochádzal zo Sedmohradska), Paulíny, Esterházi, Kemény, Serényi, Serédi, Paulínyi, Keményovci, Vesselényi, Huszár, Bánfy, Bethlen, Kellemen, Szabó, Petri, Zichy.
    Pochádzali zo Sedmohradska, mali tam rodiny, majetky, zázemie, prečo odtiaľ odišli a prišli práve na Slovensko, kde život pulzoval inak, ako u nich doma? Odkiaľ sa nabrali toľkí vznešení Maďari so Slovanskou krvou? Odkiaľ vzali bohatstvo, ktorým si tu kupovali pôdu, titul, nechali si stavať paláce? Opäť som si spomenul na to, čo mi povedal kamarát kriminalista: za každým veľkým majetkom je trestný čin. Aký trestný čin by mohol byť za majetkami týchto grófov? Je tam spoločný menovateľ? Všetci prišli zo Sedmohradska. Prišli ako bohatí. Akáže paralela s dnešnou dobou! Alebo to mali z dolovania vzácnych kovov v Sedmohradsku? Iste, aj toto je reálne.
...a Moravania si podľa vzoru Staromaďarov oholili hlavy a bojovali, (lúpili) s nimi...aj vy ste naďabili tento zápis z bitky pri Bratislave r. 907 vo Fuldských análoch? Je všeobecne známy. Predsa tam Moravania spolu so Satromaďarmi rozdrvili Bavorov.  A potom chodili lúpiť a zbíjať po Frankoch, Bavoroch, Rimanoch a po všetkých bohatých krajinách. Kto sa z lupu vrátil živý, mohol mať plné vrecko. Kto sa nevrátil, toho mŕtveho okradli protivníci, alebo vlastní. Slovensko-maďarský Klondike. Priateľstvo s Maďarmi, cudzou krvou spečatené naveky! Lenže toto bohatstvo už nechceli legalizovať tam, kde ich poznali, kde sa vedelo, že je to darebák a lump a na jeho zlate je krv...a dali si biele rukavičky, pomaďarčili mená, zmenili identitu. A ich potomkovia už mali vystarané. Boli vzdelaní, naučili sa dobrým spôsobom, chceli sa vyrovnať západnej šľachte (ktorá prišla k majetkom podobným spôsobom, ale skôr a túto fázu mala za sebou, zabudla na krv). Prečo odišli najmä na Slovensko? Nuž, tu každému rozumeli. Predsa to boli naši – Vandali! Nepíšem o každom z nich. Len sa pokúšam vysvetliť si nahlas, prečo toľkí... Samozrejme tu nechcem tvrdiť, že na všetkých menách, ktoré som spomenul je krv a lúpeže. Pokúšam sa uhádnuť, prečo mnohí z nich potrebovali odísť zo svojho domova a hrnuli sa na Slovensko.  



Velká Morava – dlhá tradícia, Svätopluk ako zradca národa
    Ak teda vieme, že Vandali boli v Sedmohradsku od r. 282, potom je jasné, že „Merehani“ budovali túto vlasť 600 rokov a priamo susedili s „Marharmi“, celkom určite koexistovali vedľa seba a azda sami seba aj považovali za jeden útvar s voľným prepojením vládnucej skupiny. My sme sa učili, že Veľká Morava vznikla až Mojmírovým vojenským ťažením za Pribinom, ale de facto to mohol byť zásah v zemi, ktorú už dávno pred Mojmírom vandalskí vládcovia považovali za krajinu svojho vplyvu. Skôr áno, ako nie.
    R. 867 Rastislav poveril  svojho synovca Svätopluka vládnutím v  Nitrianska. Morava – Slovácko, a juh, patrila pod Nitru od nepamäti. No už o tri roky Svätopluk vypovedal poslušnosť svojmu strýkovi (Rastislavovi) a zveril Nitrianske kniežatstvo pod ochranu Franskej ríše. Vedel, že vo svojej zrade musí mať proti mocnému Rastislavovi spoločníka, ochranu. Ako to dopadlo, to už vieme. Rastislav ho za to chcel dať zavraždiť, Svätopluk ho preľstil a Rastislav putoval do väzenia ku Frankom. Svätoplukov krok po 1200 rokoch môžeme aj dnes s rozhorčením  hodnotiť ako sprostú vlastizradu, zásadnú chybu, pretože narušil celistvosť krajiny. Po tomto čine očakával od Ľudovíta Nemca, že ho potvrdí za vládcu Moravy, no on do Nitry poslal Engelšaka a Viléma ako miestodržiteľov. (Neveril človeku, ktorý zradil vlastnú krajinu.) Svätopluk bol spolu s Metodom uväznený. Nebodaj v tejto zrade asistoval aj Metod. Azda prehodnotíme aj to, komu sme nechali postaviť sochu na Bratislavskom hrade a koho to velebíme ako svätca – zákonodarcu, zvestovateľa evanjelií! V Nitriansku rok na to vypuklo veľké povstanie proti spomenutým nemeckým regentom, ktoré viedol mojmírovec Slavomír. Svätoplukovi sa v tomto vzniknutom probléme podarilo nahovoriť kráľovi Ľudovítovi, že povstanie dokáže zastaviť on a Ľ. Nemec nebude riskovať nič. Prepustil preto Svätopluka a Metoda a akonáhle sa dostal Svätopluk s franským vojskom k Devínu,  zradil z hradu Frankov a protiútokom ich rozdrvil. To bola druhá zrada.  So svojim vojskom potom vošiel do centra VM (Sedmohradska) a toto si „pripojil“ k Nitriansku.  Prečítajme si teraz, čo píše česká Vikipédia o Svätoplukovi: Roku 882 Svatopluk vtrhl jako spojenec východofranského panovníka Karla III. do Východní marky (východofranské hraniční území, dnes součást Rakouska) a vypudil odtud markrabata Viléma a Engelšalka. Ti se přidali k silám Arnulfa Korutanského (pozn.: ten měl syna Zwentibolda neboli Svatopluka), který proti Svatoplukovi uzavřel spojenectví s Bulhary. Bulhaři se pak útokem na Velkou Moravu zmocnili některých Svatoplukem dobytých území v dnešním východním Maďarsku. Svatopluk následně Bulhary vyhnal a podařilo se mu tak v letech 883 a 884 připojit k Velkomoravské říši celou Panonii.
Prečítajte si to najprv ako zástancovia teórie, že centrum VM bolo na Morave, či v Nitre a potom s pohľadom z centra VM v Sedmohradsku. Ktorá verzia vychádza logickejšie?
    Svätopluk pripojil ešte Slavónsko, Čechy, časť Maľopoľska...územie VM zväčšil niekoľkonásobne. 894 umiera. Zanecháva dvoch synov, ktorí si krajinu rozdelia na dve časti. Svätopluk II si ponecháva Nitru s najbližšími územiami, Mojmírovi II prislúchal možno ekvivaletný zvyšok, najmä Banát, Bihor, Maramureš (aj dnes je to Veľká Morava, pretože Mare je po rumunsky veľký a Mureš je Morava), Sedmohradsko. Zámerne nepopisujem ďalšie zeme, pretože po smrti Svätopluka delenie pokračovalo. Spod vplyvu VM unikali vzdialenejšie zeme, osamostatňovali sa. Napr. polabskí Srbi, Lužania,  Češi, južné Malopoľsko, na strane druhej Slavónsko, časť Panónie. Bratia sa zvadili a od smrti svojho otca viedli proti sebe vojnu najmenej 9 rokov. Niet sa čo čudovať. Ich otec nebol dobrým vzorom k súdržnosti! Občianska vojna. V krajine vládla beznádej, nenávisť, závisť, strach. Synovia, ktorí by mali ísť obrábať zem išli proti svojim do boja. Okrem toho bol národ aj napriek snahám Rastislavovým aj nábožensky nesúrodý. Boli tu tradiční Bohania vyznávajúci po tisícročia Perúna a suitu slovanského božstva.  Bohania – pohania sa svojej viery, tradícií a povier samozrejme, zriecť nechceli.  A bola tu spomenutá skupina ariánov, najmä vo vládnucej vrstve. Je známe, že ariánstvo vydržalo do 8. – 9. storočia. Možno aj dlhšie.  Lenže v krajine boli ešte Dákovia so svojim vyznaním,  ktorí nezabudli na svoju slávnu minulosť. Sekulovia, potomkovia Hunov, ktorí tiež nezabudli na svoju slávnu minulosť a nezávislosť...Trochu Bulharov, Srbov, Chorvátov a trochu Rusínov...Mnohonárodný štát, v ktorom sa vládne ťažko. Najmä vtedy, ak ho začne rozožierať občianska vojna medzi bratmi. To už každý chce byť slobodný, samostatný, nezávislý, chce mať znovu pokoj pre rodinný  život. Stačí potom to, že vládca zvýši kvôli vojne dane, či má hárem a poddaní nie, alebo preferuje jednu skupinu voči druhej. Bohužiaľ, toto všetko bolo v tej dobe aktuálne. Mojmír II, ktorého v Sedmohradsku niektorý kmeň, pravdepodobne Dákovia, skomolili na Menumoruta, si nestihol urobiť dobrý vzťah s poddanými, alebo to podcenil, či nemal záujem. No aj keď boli nesúdržní, predstavovali pomerne veľkú vojenskú silu. Odhad počtu obyvateľov východnej časti VM (myslím tým Sedmohradsko), ktorá bola podstatne viac zaľudnená, ako východná (Panónia, Nitriansko a Morava) je 700 000 – 1000 000 ľudí. Do prostredia, kde prebiehala občianska vojna, prostredia, ktoré sa nepodarilo zjednotiť ani nábožensky prišli cca r. 904 Starí Maďari.
    O nástupe Staromaďarov je len jeden ucelený zdroj a to je dielo Gesta Hungarorum (Skutky Maďarov). Napísal ho anonymný notár kráľa Bela. Nazvali ho Anonymus. Dokonca v Budapešti má sochu. Odhaduje sa, že to bol notár Belu I. Je to najpravdepodobnejšie. Toto dielo je u nás zaznávané, pretože je tendenčné. Je napísané ako oslava príchodu Maďarov. Mnohých historikov pohorším konštatovaním, že túto kroniku Staromaďarov je treba čítať s úctou, pretože nič iné, lepšie, o tejto epoche nemáme a bytostne sa nás, Slovákov týka. Keď si nevšímame poklonky a vety obdivujúce Arpáda a ostatných jeho súčastníkov, a prečítame ho bez predpojatosti, pochopíme, že notár zaznamenal skutky tak, ako sa naozaj mohli stať.  Mne je jasné, že nám na Geste vadí najmä to, že Mojmír bol v úzkych a súhlasil so sobášom jeho nedávno narodenej dcéry (vraj Felície) s nedávno narodeným synom Arpáda Zsoltom. A tak bez boja, po praslici...Ale poďme poporiadku.
    Maďari si uvedomovali, že ich prichádza cca 50 000 (z maďarských zdrojov) a pred nimi je ľudnatá zem s mocnými vládcami a títo sú rozvadení. Napriek tomu neboli dosť silní ani na to, aby porazili hociktorého z nich. Lenže Arpád dobýval územia našej krajiny nielen mečom a ohňom, ale hlavne lsľou. Bol v úzkych, ženy jeho národa pobili aj s deťmi a starcami Pečeňovia v Etelkoze, kým on s bojovníkmi išli lúpiť k Bulharom a on, ak jeho národ mal žiť ďalej, potreboval k bojovníkom ženy. Akékoľvek. Je teda logické, že musel najmä vyjednávať a preľstiť. Podarilo sa. Práve preto, lebo vstúpil do rozvráteného prostredia. Prví, ktorí sa otočili proti Mojmírovi II boli Sekulovia, Székelyi, Csíkovia. Pretože Arpád vymyslel, že Maďari sú potomkovia Attilu a on si prišiel do zeme, ktorú Attila pred ním ovládal, teda on je oprávnený ju prevziať späť. Tým mal Mojmírovských ochráncov južných hraníc pri sebe. Druhá nebezpečná myšlienka, ktorú zasial do národa Mojmírovho, najmä do tých, ktorí Mojmíra nenávideli, bola: „ak si sprostý sedliak, nikdy sa nebudeš mať dobre. Zo sedla je svet slobodný a so šabľou zarobíš rýchlejšie a viac, ako hrdlačením na poli a poslušným posluhovaním zemepánovi“. Toto bola devastačná myšlienka, ktorá rozleptala Mojmírove kráľovstvo. Vlastní ho zradili, oholili si hlavy podľa maďarského vzoru, dali sa k Maďarom. Mojmírovi ostal na jeho obranu len zvyšok verných. Dokonca bola situácia, keď musel ujsť do hôr aj s jednou zo svojich žien, s ktorou mal čerstvo narodenú dcérku vraj Felíciu. V tomto položení mu Arpád navrhol spomenutý sobáš, ktorým obaja vlastne spečatili osud nielen Mojmíra, ale celej krajiny. Mojmírovi mal Arpád sľúbiť, že ho nechá vo svojej zemi vládnuť do svojej smrti. Mojmír ovšem do roka umrel (906) a r. 907 sa už bitky pri Bratislave nezúčastnil. Arpád umrel alebo v onej bitke, alebo hneď po nej, umrel v ten istý rok.
    Anonymus spomína aj vyjednávanie Arpáda so Svätoplukom II o tom, aby mu prechodne dovolil pásť svoje stáda na pustej zemi od Tisy po Slanú. Svätopluk mal za súhlas dostať 12 krásnych bielych koní, dvanásť krásnych dievčat, bojovníkov, kožušiny a iné dary. Aj keď tie dary odmyslíme, faktom ostáva skutočnosť, že Maďari takmer bez boja túto krajinu obsadili. Najmä Nitriansko. Dokonca ešte pred tým, ako vyjednávali s Mojmírom II o svadbe. Je to logické – zdrojom potravy boli ich stáda, ktoré im dávali mlieko a mäso, potrebovali sa pásť hneď. (Ktovie, či nejaké stáda mali, ak boli vlastne na úteku...:-)). Sám Annonymus poznamenáva, že Maďari po „zaujatí vlasti“ ďalej lúpili, lebo to bolo ich zvykom...a mnohí sa z konečnej bitky nevrátili. Veď hej, z bitky pri Lechu sa vraj vrátili siedmi z 10 000. S tým sa Anonymus nepochválil. Len konštatuje, že Maďari aj po zaujatí vlasti pokračovali v lúpežiach a výbojoch a ich to vyčerpávalo.
    Rumuni majú z tej doby svojho hrdinu, ktorým bol vojvoda Gelu. Tento vládol vnútornému Sedmohradsku so sídlom v Kluži, alebo Balgrade – Belehrade. Dá sa to len prepokladať z vyjavenia bitky s prichádzajúcimi Maďarmi. Gelu vedel, že sa blížia popri rieke Someš do vnútrozemia a tak im šiel s vojskom naproti. Na mieste, kde sa vlieva Jabloňový potok (Almaš) do Somešu je najužšie miesto, kade  museli Maďari prejsť a tam ich čakal. Je to brána do tohto kraja. Lenže Maďari pod vedením gyulu Tuhutuma (Tetényiho) sa rozdelili a prekvapili Gelu aj z druhej strany. Dedina, kde bola bitka najhroznejšia sa dnes nazýva Tihau, slovensky Ťažoba. Gelu z boja ledva ušiel a dal sa cvalom na svoj hrad. Anonym nepíše, ktorý. Len napísal, že tam, kde sa vlieva potok Capuš (Kapuš – Brána) do rieky Someš, čo je cca 50 km od bojiska, strelil Tuhutum šíp do Gelu a ten padol z koňa a umrel. Na tomto mieste je dnes mestečko Gilau – Gelov. Gelu bolo pravdepodobne skomolené meno Belo, Beloslav. Tu odhadnem, že ak Beloslav vládol v Belehrade, musel byť z rodu Mojmírovcov. Napriek tomu, že Rumuni tvrdia, že Gelu bol jeden z troch vládcov Dácie, ktorý bol čistý Dák .  Gilau je od Kluže len 15 km. Nevedno, či Gelu utekal pre pomoc do Kluže, či až do Balgradu. Preto nevieme s istotou, kto vládol nad pevnosťou Carolina v tej dobe. No vie sa, že pevnosť Karolina padla Maďarom, pretože títo ju nielen premenovali na Fehérvár – Biely hrad, ale odvtedy bolo dedičným sídlom gyulu. Aj tento fakt kontinuity sídla zemepána potvrdzuje, že Belehrad bol tradičným centrom moci od r. 106. Sedmohradsko si pod Maďarmi žilo ako slobodná maďarská autonómia po kráľa Štefana.
     Gyula nebolo vtedy meno, ale funkcia. Volený veľvezír Staromaďarov mal hodnosť nazvanú „kende“. Ním sa stal Arpád, keď ho po sťatí svojho otca Álmoša zvolili za – kende. (Pozn. Staromaďari mali zásadu, že ak veľvezír neustráži svoju zem pred nepriateľom, nesmie vstúpiť na novú zem, ktorú si Maďari vybrali ako novú. K tomuto skutku sa Maďari neradi priznávajú. Povesť o Somotore – smutnom kare teda pravdou asi je.) Druhý v poradí, niečo ako duchovný vodca bol – „gyula“. Podľa uvedeného Rumuni premenovali mesto z Balgradu na Alba (biela) Iulia (gyula) od 18. storočia. Dovtedy to bol Biely hrad vo všetkých možných jazykoch. Najznámejší gyula, ktorý sídlil v Balgrade bol vnuk Tuhutuma Prokuj, ktorý sa dal ako prvý zo Staromaďarov pokrstiť východným obradom na dvore byzantského cisára, aby si tak zaistil pokoj zo strany Byzancie. Prijal meno Štefan. Jeho dcéru Šarlotu si zobral za manželku kráľ Štefan I. Aj toho vysvätil najprv gréckokatolícky biskup. Až neskôr konvertoval na katolícku vieru.  O tom sa u nás tiež nespomína rado. Aby sa títo dvaja v letopisoch od seba jasne odlíšili, písal sa Štefanovi I. prídavok „kráľ“. Hoci bol Štefanom prvým, nebol krstený za Štefana ako prvý. Preto máme na Slovensku, napr. v Martine a v Nitre gréckokatolícke kostoly sv. Štefana „kráľa“. Týmto sobášom vlastne pripojil kráľ Sedmohradsko, ktoré si žilo svoj nezávislý život až do tohto sobáša, k Uhorsku. Spomeniem ešte jednu vec, týkajúcu sa názvu Čanád, kraja na sútoku Tisy a Murešu. Stojí tam mesto Segedín. Na sútoku bol hrad pomenovaný podľa syna bulharského panovníka Glada, ovládajúceho pred príchodom krajinu pod Sedmohradskom Volal sa Ajtoň. Ajtoň dlho vzdoroval kráľovi Štefanovi, nechcel ho uznať za svojho kráľa. Preto ho zrejme na pokyn kráľa zabil Čanád, syn Doboka a za to mu kráľ daroval Ajtoňov hrad aj s jeho manželkou a odvtedy sa tento hrad – kraj nazýva Csanád. Krajinu smerom na západ od Banátu a Čanádu spravoval akýsi Zalan. Tu si spomeňme na Kranského vojvodu Salacha. Podobnosť mien pokušuje. Aj Koceľ bol vlastne Zalan. Veď býval v Zalavári, či v hrade Šaľa.., bol Šalan? Spomínaný Zalan bol v čase príchodu Maďarov vojvodom južnej Panónie. Ten tiež z nejakého dôvodu sa nespojil s Mojmírovcami, aby Maďarov úspešne odrazili. A tak postupne prišiel o zem aj Zalan. Zaniklo malé Pribinovi požičané kráľovstvo Koceľa. Ostala len Sclabenia,, dnešná Slovenija.
Toľko o dobíjaní Sedmohradska, Banátu a Bihoru Maďarmi, ako to vnímam ja po prečítaní „Gesty“ a mnohých iných zdrojov aj z internetu, najmä z chorvátskych a slovinských zdrojov.  

Zopár postrehov jazykových reliktov slovenských slov v rumunčine.
    Keď som šiel okolo mäsny v Rumunsku, zaujali ma názvy mäsových výrobkov. Pri reči, ktorej som nerozumel mi udreli do očí názvy: salám, šunka, ale aj slanina.
    V potravinách mali „mac“, čiže mak, sejú „ovos“, ako my.
    Veľkým prekvapením bol pre mňa nápis na jednej zvonici: Clopotnita (čítaj Klopotnica. Hneď mi bolo jasné, že tuto sa zakonzervovalo slovo, ktoré už v našej slovnej zásobe nemáme, nahradili sme ho slovom „zvonica“. Logicky klopotnica označuje miesto, stavbu, odkiaľ sa klopaním zvolávajú ľudia, niečo sa klopaním oznamuje. Áno, u nás sa zachovala „klopačka“, ktorou sa zvolávali baníci do práce.
    Ešte väčším prekvapením v Rumunsku bolo, keď ma Rumuni presviedčali, že bryndzu do Rumunska doniesli Slováci. Už som písal o tom, že bryndzu pod názvom brnzá poznajú nielen v Rumunsku, ale všade tam, kde Vandali boli. Napr. na Korzike v Porto Veccio ju dostanete pod názvom brnza. My nemáme toľko sebavedomia, aby sme toto nahlas povedali, ale hovoríme opak: bryndzu doniesli Valaskí kolonizátori v 15. storočí. Pritom si človek má myslieť, že to doniesli Kelti . Akoby sme boli až takí sprostí, ťe ani bryndzu nevymyslíme!

Valaská kolonizácia Slovenska

    Valachov považujú vedci za Keltov. Ja nie som študovaný etnológ, ale vo mne táto veta vyvoláva nie úsmev, ale smiech na plné hrdlo. Ak Porfyrogenet označil Vandalov za Germanov, mohol mať na to dôvod. Toto slovo mohlo byť nejakým spôsobom naozaj spojené so Slovanmi a my už nevieme ako. Ale ak „vedec“ označí Valachov za Keltov, to už je dôvod zapnúť červenú kontrolku! Vedec pokračuje - voľne naznačím: Valašská kolonizácia Slovenska začala cca r. 1337. Najznámejšie lokality, kde sa usadili ľudia, ktorých sme označili „Valasi“ v prvej vlne boli pastieri v Makovickom panstve, kde založili 17 osád, ale títo kočovali a potom sa usadili v Tibave (1338). Na severnom Zemplíne okolo 14. storočia založili Ubľu a Ulič. Prišli aj na severný Spiš, ale potom sa presunuli na Gemer. Najznámejšie lokality, kde sa konečne usadili natrvalo boli Úhorná a Pača (Paša).
    Nemusím byť vedec, keď pochádzam z Gemera a dobre poznám aj Šariš a Zemplín. Bez rozmýšľania môžem povedať, že títo ľudia v týchto dedinách si hovoria Rusnáci, či Rusíni a prišli naozaj v spomenutom období na pozvanie kráľa uhorského, aby doplnili obyvateľstvo, ktoré mu na týchto miestach chýbalo po Tatárskom vpáde. Najlepšie poznám obce Pača a Úhorná, kde sa vie, že boli pozvaní najmä ako drevorubači do lesov, aby pomáhali uhliarom vyrábať drevené uhlie pre drnavskú železiareň a samozrejme, boli zároveň aj pastiermi, aby sa uživili aj poľnohospodárstvom. Na všetkých týchto miestach sa hovorí po rusnácky, teda predpokladám, že z Rumunska odišla veľká skupina týchto rusnácky hovoriacich Valachov, pastierov  a zachovali si dodnes svoj jazyk a veľmi svojráznu povahu a zvyky. Povedzte mi, čo vedie „vedca“ k tomu, aby napísal takú s prepáčením, somarinu, že Valasi boli Kelti? Pretože je tu podobnosť slova Walesan? Takto totiž napísal! Toto je vedecké konštatovanie? Ak si povie pseudovedec, že Allah je skomolenina Valacha, poviem si, že: veď je to len amatér. Ale ak majiteľ doktorátu napíše Kelti = Valasi, potom je tu systémová chyba.
    Druhá veľká vlna prisťahovalcov z Rumunska nastala v 16. storočí, až začiatkom 17. storočia. Azda znovu na pozvanie kráľa po porážke a odchode Turkov? Prisťahovalci sa usídlili na Gemeri, Malohonte, Liptove, Orave a prešli až do Valašského Meziříčí, Radhoště a Vsetína. K tejto kolonizácii mal už r. 2008 vážny postreh PhDr. Rudolf Irša. Prisťahovaní ľudia nemali žiadne jazykové problémy, neboli pozorované ani žiadne relikty v ich jazyku, ktoré by ich odlíšili od domáceho obyvateľstva. Veľmi dôležitý postreh! No ja presa jeden dodám. Tiež dôležitý.
Výnimka „ ä „.
      Rumunsko je druhou blízkou krajinou z dvoch v Európe, kde sa používa ä. Napr. osem je šäpte, vpravo je dräppa... Prečo to súvisí len a len so Slovenskom? Prečo to súvisí napr. s Gemerom, kde je Vlachovo – Valachovo, Bystré, kde hovoria ä veľmi radi? Alebo v Honte, či na Liptove, Turci? Pretože práve tam smerovali tzv. Valasi z Rumunska v poslednej vlne? „Kotor motor ide do Bystriäho“? Áno, najmä na Gemeri to „ä“ niektoré obce až preháňajú. Najmä v lokalite Revúca, Jelšava, Ratková, Rožňavské Bystré, Štítnik a - Vlachovo. Nikto dodnes nevysvetlil, ako je možné, že tzv. Valaská kolonizácia Slovenska, ktorá prebehla v 16. storočí bolo jednoduché navrátenie sa Slovákov domov, na Slovensko z Valašska, čiže z Rumunska. Aké navrátenie? Kedy tam odišli? Nič také nie je predsa oficiálne zdokumentované. Dostali sa Rumunska už veľmi dávno a vedeli o tom, že existuje Slovensko, kam sa môžu odobrať? Ako je možné, že títo ľudia nedoniesli so sebou rumunský jazyk, ktorý by aspoň útržkami zotrval na Gemeri, Honte, či Liptove? Práve tam sa s obľubou hovorí mäkko, s dôrazom na „ä“. Prehlasované „ä“ na východe, či západe Slovenska nepočujete. A vyzerá to tak, že tú bryndzu naozaj doniesli na Slovensko Valasi. Ale tí Valasi neboli Rumuni. Boli to SLOVÁCI, ktorí naučili robiť bryndzu aj Dákov, Rumunov. No a odkiaľ sa vzali Slováci v Rumunsku sme už hovorili – prišli tam najneskôr r. 282 n.l.
Ale vrátime sa od ilustrácií k hľadaniu centra Veľkej Moravy. Mojim posledným argumentom, ktorý má byť nepriamym dôkazom slovenská toponýmia Sedmohradska.

Slovanská, slovenská toponymia Sedmohradska
    Pokúsil som sa vypísať z mapy, ktorú mám k dispozícii a rovnako aj za pomoci programu Google Earth čím viac názvov riek, dedín, miest, kopcov so slovansky znejúcimi názvami. Odhadujem, že som našiel  cca 400 názvov. Moje hľadanie nepovažujem za seriózne, určite ich je podstatne viac. Mal som pomerne hrubú mapu a Google Earth je na takéto hľadanie nepohodlný. Prosto vyčítal som len to, čo sa mi dalo. Možno mi ušlo tak o 20 – 30%. Samozrejme, ťažšie sa určujú názvy, ktoré boli pomaďarčené natrvalo, či prechodne pred tým, ako ich Rumuni porumunčili.  Predpokladám, že konečný počet by mohol prevýšiť číslo 1000. A azda som aj skromný. Nadchli ma najmä názvy s dvojhláskou ia, ktorá je pre slovenčinu typická. Kozia, Husia a pod. Samozrejme tieto názvy sú v Rumunsku aktuálne, ľahko si to overíte. Podotýkam, že Slováci, ktorí prišli do Banátu, či Bihoru v 18. storočí už mali len malú šancu niečo pomenovať, prišli do už pomenovaných lokalít.
Rieky a jazerá: Prut, Mureš = Morava, Kriš = Kríž, Capuš = Brána, Almaš = Jabloňový, Someš, Temeš = Temná, jazero s menom Iezer – Jezer – pričom jazero sa rumunsky povie lacul, pripomína to našu Izru, jazero Rovina, rieka Toplica.
Pohoria: Apušeni = Krušné hory, Rapa rošie = Raparoše = červené rapavé kamene na stráni, tri sedlá s názvom Príslop (máme dva aj na Slovensku), kopec Pleaša = Pleša, Plešivec, kopec SLOBODA nad Aiudom, Magura, sedlo Bukeš, Ruská, kopec Príslop.
Mestá a dediny v tejto práci uvediem všetky názvy v jednom odstavci ako sumár, len u niektorých zdôrazním ich polohu:
Jasi, Holboka, Cuza Voda, Miroslava, Bogdanešť, Dúbrava, Slobozia, Vanátori, Poieni, Grajdúri, Pobrovát (probovať?), Gherman, Craiova = Krajová, Slatina, Gorj, Dolj, Covasna (Kvasná, alebo Kováčňa?), Baratka (Bretka), Turia, Silindia = Žilina, Lipova, Konop, Šimeleu Silvanei = Slivkový Šimel (šimel je druh koňa), Hodoš, Checheš (Čecheš), Branisko, Gura sada, Hondol (doly, bane), Nojag (Nošak, Nožak), Pricaz (Príkaz), Pišinci, Spata (Špata?), Lopušnica, Dobrešť, Topla, Klatova, Kamna, Hodiš, Vasoaja (Vasilaja?) Dieci, Krocna, Dežná, Rešita, Bukošnica, Botvašnica, Vrani, Oravice, Karasova, Klokotiči, Lupac – Lupak, Anina, Moravica (nie je na rieke Morave, ale na mokrine, morave), Bodonoš, Vojvoz, Varzal, Bihor, Nová Huta, Stará Huta, Židáreň, Siplak, Fogaš, Čerpotok, Ritoblaga, Plopiš, Gemelčička, Jaz, DobraIlja, Brešnica, Rovina, Peleš Ribica, Blaj Curila – Blaž Kúrila?), Luna, Vlaha,  Panic (Poniky), Maerište (Merište), Terebešti (Trebišov), Prodanešť, Radaia, Huseni, Blažení (Blajeni), Bruznic (Brusnica, Brusník, Brusno), Bara, Krivobara, Vizma, Cosarii (Košári), Šanovica, Topolovacu mare – Veľký Topoľovec, Petrovaselo - Petrova dedina, Vladimirescu pri Arade, Bujac – Bujak (Býk), Tauc, Pri Arade – Ineu, maď Borošjeno, slov. Vinjanka) Maďar počul v názve Ján – vinjan, preto Boroš (vínny) Ján pozor, je tam jazero ROVINA, (lacul Rovina) a rieka Biely Kríž v centre je pevnosť, hrad. , Šikula (Sekula? Od Sekulov?., Pilu – Píla, Miška, Cipár, Moroda maďarská skomolenina Moravy!, Galša je Kaloša, Dobročina, Cašeiu (Košice?), Dej – Deš - Dež, Baile Boghiš, Boghiš, Bozieš, Leš (Les), Lešmir, Gilau = Gelov, je tam hrad na sútoku riek Capuš a Šomeš, Beiuš – Beluš, Branisca = Branisko, Cozla – Kozla, Letka, Trezna – Trestná, Plesca – Pleška, Rastolc ...stolec, Bezded, Cernuc, Ribica, Solište, Zdrapce, Bukeš, Ribicana, Riška, Prohodište, Prevaleni, Dobroč, Obarša, Toplica, Magura, Belejeni, Groši, Vidra, Burda, Toroteni, Bejuš (Beluš?), Kuracele, Rakeš, Dobrešť, Vališ, Sekáč, Pleskavica, Gurahont, Deti, Dežna, Hotar, Crasna (Krásna), Pusta. Calastelec (Carastrelec?, Crištelec, Doba, Dobrín, Bobota (na Slovensku sedlo Boboty), Letka, Ložná, Makova, Tinkova, Krivina, Kireš, Botova, Turnu ruieni, Kamena, Kozia, Husia, Pogara, Gruni, Aršuri, Egreš, Studena, Topla, Prisažnica, Plugova, Volvašnica, Dobraja, Ruska, Teregova, Lunkovica, Veredin (Varadin?), Slatina, Bukošnica, Petrošnica, Zlakna, Mirošov, Olcna, Svinica,Toplica, Koprivnica, Kukova, Kujimir, Tarna Mare (Veľká Trnava, Nová Mikula, Mikula, Nišipeni, Egreš, Peleš, Lechnica, Huta, Tur, Veleni...neďaleko Cluju – západne je Žičíš (Jichiš)... Oraštie (Oráčie), Tarnava, Dud, Magura, Dieci, Chisundia (Čisundia), Brazii (Brehy), Tisa, Groš, Pleškuta, Laz, Dezna, Bohani (to sme my – Pohani), Sušani, kopec Plešul, Beliu, Vanátori, Cipár, Miška, Píla, Dorobanci, Kurtici, a Macea, čiže Máčaj, Radna, Zabranci, Chelmac, Žulica, Cela, Slatina, Kapalnáš, Solište, Kalník, Dobarka, Lupša (Ľupča), Preluka, Budeni, Benik, Drašov, Kolibi, Ohaba, Vinohrad, Totoi (Tótov – Slovákov), Straža, Medveš, Razbojeni, Kiclov, DumbravaDeleni, Vlaha, Liteni, Jara, Božu, Pata, Mihalc (Michalovce), Copaceni (Kopáčeni),
V Krušných horách Dobroč, Tarnavica, Toplica, Banpotok, Hollóko (holý kameň) ,  Ivaniš, Nekrilešť, Gabrovica, Gabrova Horná, Gabrova Dolná, Kozia,  Craiova – Kráľova,Brašov – Prašov, pri Oradei Palota, dedina postavená do kríža, inak Kiskopács, čiže Malý Kopáš,  Dedrad, Goreni, Batoš, Gledin, Vitava, Dumbrava, Deda, Rastolica (Radostná – z maď. Maros Ratostnya ,
Okolo Hunedoari – nápadne veľa slovanských mien , bane na železo - Račitova, sedlo Príslop s kostolom a KLOPOTNICOU (klopačkou?), Toplica, Mladin, Goles, Dabača, Peštenica, Pešteana, Bojka, Batiz, Bacia, Rusi, Bucova (Buková), Gura zlata, pri nej hrad Kolt, Ostrov, Clopotiva – Klopotivá, Crivadia (Krivá diera – kraj je plný krasových útvarov..) Turnul – Turňa, strážna veža veľkého priemeru, pri nej Bolesti, nedaleko Banica s krásnym krasovým kaňonom,Petrošani, Petrila, smerom z Kluža na Oradeu: Kološ, Koločná, Dolu, Raška, Beliš, Rašicele, Murani, Kovači, vedľa Temeš. Bukova, Parca (Barca?), Calnic s hradom Kalník pod Šebešom pod Alba Iuliou, Targu Murešu – moravský trh, Corunca – Korunka
Banát
Hrneacova – Hernákova, Stanciova - Stankiova, Teš, Lukarec, Cralovac – Kráľovič, Gizela, Hodoš, Babša, Paniova, Targovište, Balinc, Cutina – Kutina, Cladova – Kladová, Topla, Bichigi – Bičíky, Povergina, Zorani, Košava, Brazova, Koševica, Kosešť, Baštea – Bašta, Dolná Krivina, Darova, Sacosu Mare – Veľký Sakoš, Bazoš, Seceani – Sekani, Paleu = Palov, Geti – netreba prekladať, jasný dôkaz prítomnosti slovanov – Getov.


            V kraji SALAŠ (Salaj)              
    Jibou je Žipov (aj na východnom Slovensku!), je tam kaštieľ Vesselényiových, vedľa je Cuceu, maď. Kucsó, slov. Kučov, Husia, Braglez je Brehlez, Straja – čítaj  Stráža s rovinkou na kopci!!!, Neršova, Leghia 2, Valeni – Magyarvalkó – Valkovňa vyrábali valky – nepálené tehly, Nearšova, Šimišna (šmišna – smiešna), Magulice – Machulince?, Jac – Žak – Žakarovce, Bozna – Bohzná?, Zalau – Žalov, Žiaľov? ,  Bočica, Dobrín, Doba, Deleni,  Nocik, Deja – Deša, Domnín, Bic – Býk,  Ratín, Iaz – Laz, Ratovei – Radová, Marín, Miraslau – Miroslav, Gradište de Munte a Prihodište :-). Alebo Čoklovina, Banica, Breazova, Clopotiva, Ostrov , Malé Okolište, Sibiu = Nagy Sebény = na Slovensku je Kiss Sebény = Sabinov, Sebeš
Veľmi som sa pobavil na skutočnosti, že sme Rumunom pomenovali tretinu krajiny a oni nám priznávajú štatút migranta. No nie je to milé  ?
To, že niektoré dediny sú uvedené viac krát nie je omyl, ale pravda. V Rumunsku neplatí zásada, že sa názvy nesmú opakovať. To, že sa názvy Moravy vyskytujú ako maďarské skomoleniny: Moroda, Morva, Maróta, Moroda a rumunské Mureš, Murešu a pod. nesmieme prehliadnuť na mape Rumunska. Od týchto sú odvodené aj priezviská: Murešan, Morót, Morvay, čo sú ekvivalenty našich priezvisk Moravčík, Moravec, Moravan. Špeciálne postavenie má priezvisko Bernat, Bernad, Bernath. Márne by ste hľadali pokrvné puto týchto priezvisk, je to názov funkcie, ktorý sa vyskytuje všade tam, kde boli Vandali. Napr. aj v Andalúzii. Znamená to výbercu daní pre zemepána.
    Ak si niekto dopodrobna prečíta zoznam slovansky znejúcich obcí v Sedmohradsku, ktoré tu spomínam, a ak je to niekto zo Šariša, či Zemplína, čiastočne z Gemera, musí nadobudnúť presvedčenie, že Sedmohradsko má veľa spoločné s východným Slovenskom. Ale konieckoncov aj s Hontom a Liptovom. To niečo, čo má spoločné sú ľudia, ktorí si pomenovávali tieto mestá, dediny, kopce a rieky. Predsa ak je na Slovensku Eperješ a tam tiež, čo je náš Prešov, potom podobnosť mesta Trebišov, Sabinov, Žipov, Vyšný Žipov, Michalovce, Trhovište, Chlmec, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Michalovce, Dobroď, Salište a Slanec, Dúbrava, Klokočov, Trnava pri Laborci, Slovenská Kaina a Cainei (prečo teda Slovenská?), Brezany, Brezovička, Lipany, Lipová, Lipníky, Bukovce, Brezov, Vyšná Jablonka, Sebeš a hrad Sebeš nad Prešovom, Kapušany pri Prešove a Veľké Kapušany, Jinna v Sedmohradsku – čítaj Žinná, a Snina u nás, Glogovác = Vladimirescu= Hlohovec, Varadia de Mureš =  maď. Tóthvárad =  Slovenské mesto nad Moravou, Belgrad,Ciacova – Kyjakova, Ostrov – Ostrovany, Raslavice a ďalej uvediem len názvy z vých. Slovenska, ktoré majú paralelu v Sedmohradsku: Svinia, Dobroslava, Breznička, Brezovica a pod., Koprivnica, Okrúhle, Čelovce, Kalnište, Žipov, Kručov, Slovenská Volová, Jablonka, Kujimír, Mirošov, Svidník, Olcnava (Olcna Mureš), Maková, Tinková, Krivina, Kolonica, Rakovce, Ľubuša, Bukovce... to sú predsa nespochybniteľné dôkazy kontinuity etnika oboch oblastí. Teda Prof. Viktor Timura sa celkom určite nemýli, ak tvrdí, že Hasdingovia, po našom prosto: gazdovia, ich časť naozaj odišla zo Sedmohradska a usadila sa na Východnom Slovensku. Vtedy pravdepodobne rozprávali ešte čistou slovenčinou. Od ostatnej časti Slovenska sa začali odlišovať až od obsadenia Slovenska poľským kráľom Boleslavom Chrabrým. Východné Slovensko bolo pod vplyvom Poľska podstatne dlhšie. Ale najlepšie som si nechal na koniec. Na Východnom Slovensku je obec Marhaň. No nič lepšie som nemohol nájsť! Marhaň je predsa pomenovanie, ktoré sa nápadne podobá na označenie obyvateľov Veľkej Moravy Bavorským geografom: Merehani majú 30 miest, Marhari 11. A sme znovu pri dvoch Moravách, ktoré zjednotil do jednej Mojmír, neskôr ju ešte viac zväčšil na chvíľu Svätopluk.
Podiel cirkví na rozdelení mocného útvaru Veľká Morava
    Už v predošlom som spomenul, že Ľudovít Nemec dal po zrade vlastného štátu Svätoplukom zavrieť a spolu s ním aj Metoda. Veľmi vážny krok, keď vieme, že franského kráľa volali aj „Pobožný“. Samozrejme, že mi napadlo, že na Metoda mal zálusk kvôli jeho poslaniu: preložiť liturgiu do staroslovienčiny. Zvláštne to ale začína byť vtedy, keď si všimneme, že zmienka o tomto zatvorení Metoda sa nepertraktuje v našich oficiálnych dejinách. Spomína sa len zatknutie Svätopluka a potom sa oslavuje jeho šikovnosť, s akou preľstil Frankov a potom ich prepadol. O Metodovi mlčíme. Prečo asi? Ďalšou je otázka, prečo po Metodovej smrti (6. apríla 885, dožil sa asi 72 rokov) vyhnal Svätopluk jeho učeníkov včetne Sedempočetníkov z krajiny? Už som v príchode Maďarov naznačil problémy vyplývajúce z rozdelenia obyvateľov. Žiada sa mi rozobrať to podrobnejšie. Patrí to do dejín VM.
    Je všeobecne známe o Slovanoch, že boli Bohania. Teda mali svojich bohov, ktoré uctievali. Najhlavnejším bohom bol Perún, alebo tiež jeho ekvivalent Veles – Volos. Ďalší bohovia boli asi dvadsiati, tých rozpisovať nebudem, kto chce, nájde si ich vyhľadávačom. Podstatné je, že Slovania mali svoju bohanskú liturgiu, zvyky, povery, ktorými žili po tisícročia. Tých zvykov a povier bolo neúrekomBola to spleť príkazov, zákazov a obmedzení, veľmi komplikované. V Sedmohradsku, ako som napísal, existovali veľké komunity Dákov, Thrákov, Hunov, ktoré mali svoj duševný život nekompatibilný so Slovanským. (U Dákov som si nie istý, žili dlho s Getmi...). Existovali tu ešte menšie skupiny Srbov, Chorvatov, Rusínov, (Češi až v 15. storočí ako Husiti), ktorí mali tiež svoje zvyky. Do tohto prostredia prichádzali vyháňaní kresťania z rímskej ríše od začiatku jej existencie. Najmä na Slovensko. Zaujímavým faktom je konanie pápežskej synody v Ríme r. 251, ktorého sa zúčastnili biskupi zo Zobora, Brigetia (Komárno) a Jágra (Eger). To je najstaršia dokumentovaná udalosť v kresťanstve nášho územia. Jasne dokumentuje, že tu bola už vybudovaná sieť pastorov, nad ktorými boli biskupi. Na to sa akosi nemáme rozpamätať. Veď kresťanstvo nám doniesli CaM, že? Neskôr, cca v VI. VII až VIII. storočí prenikali k nám mnísi zo Škótska, ktorí šírili kresťanstvo tiež. Je možné, že priniesli práve ariánske vyznanie, pretože táto skutočnosť bola dokumentovaná najmä vykopávkami v Bojnej, ktorá bola zničená Mojmírom I. Ovšem nie pre ariánsku vieru.  Ariánska viera je dokumentovaná na Slovensku dlhšie, ako v Nemecku, kde sa tvrdí, že už v VIII. storočí tam bola na ústupe. Azda vyhnaní mnísi odtiaľ prichádzali k nám. Do tejto rôznorodosti náboženstiev a vyznaní prišiel Konštantín s Metodom s východným obradom. Ale po cca 10 rokoch sa odišli „pokloniť“ katolíckemu pápežovi a vrátil sa už len Metod, ktorému odmietli vydať 42 ročné telo zomrelého brata Konštantína, v ťažkom stave pokrsteného na Cyrila. Vrátil sa ako katolík. To už bol teda poriadny chaos. Prvé čo urobil, napísal Zakon sudnyj ljudem. Jeho prvý odstavec znel:
„Každá dedina, v ktorej sa konajú obete, alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedinei. Tí, ktorí konajú obete a prísahy, nech sú predaní aj s majetkom a získaný výnos nech sa rozdá chudobným (mojim kresťanom).“
Človek, ak sa zamyslí nad dôsledkami tohto hrozného donucovacieho zákona, stráca dôvod oslavovať Metoda už len kvôli tomuto bodu zákonníka. Predstavme si príkoria z neho vyplynuvšie, násilie, ponižovani, okrádanie a na druhej strane neuveriteľný spôsob obohacovania katolíckej cirkvi. Mnoho útrap doniesol ľuďom  Metod, cirkev katolícka s ním. Len si uvedomme, že napr. zavedením cirkevnej dane sa ľud zdanil dvojnásobne – zemepánovi a cirkvi. Okrem toho boli poddaní povinní chodiť na panské a rovnako farárovi. A keď mali chvíľu voľna, do kostola odriekať, ako nie sú hodní, aby vošiel pán pod ich strechu a „moja vina, moja preveľká vina...“ Samozrejme celý chaos s poňatím duchovenstva prospel k triešteniu Veľkej Moravy. Teraz nebudem rozoberať príkoria, ktoré spôsobila v neskorších dobách. Navyše sa striedal latinský obrad s nemeckým a potom starosloviensky. Toto všetko spôsobilo, že Veľká Morava bola menej súdržná po príchode CaM, ako predtým. Rím vedel, že má dočinenia s krajinou, v ktorej sídlia potomkovia Vandalov a inštaláciou RKC sledoval aj to, aby sa Slovania už nikdy nerozpamätali na to, čo vykonali Rímu r 455. Som presvedčený, že aj toto je dôvod, prečo máme tak málo svojich dokladov o našom živote a tápame pri hľadaní pravdy.
    Tu ešte pridám skutočnosť, ktorá sa mi vidí ako neštandardná: katolícka cirkev sa nielenže vyrovnala postavením zemepánovi, ale ho vlastne predčila, lebo kráľa vysvecoval arcibiskup, kráľ kľačal pred ním na kolenách, prisahal na kríž a bozkával mu ruku. Špecialitou v Nitre je skutočnosť, že ešte aj hrad, ktorý normálne patrí zemepánovi (dnes štátu) patrí katolíckej cirkvi. Zaujímavé. Nuž, Nitra nebola sídlom centrálnej moci, nebola svetskou mocou kontrolovaná ako pevnosť Karolina, ktorá patrí Rumunskej republike, resp. mestu Alba Iulia..

Záver
    Ak čo len na chvíľočku pripustíme, že centrum VM bolo v Sedmohradsku a to dokonca nie len 50 rokov, ale niekoľko sto rokov, začíname uvažovať v úplne iných geografických dimenziách. Pohybujeme sa vo veľkej zemi, prestaneme tápať a naivne natláčať centrum VM do malinkých a chabých opevnení na českej Morave, alebo do Nitry, byť seriózne vybudovanej pevnosti, ale malinkej, či dokonca na rôzne iné, absurdné lokality. Tápalo sa preto, lebo nebola ochota uveriť najstarším zápisom, najmä Análom z Fuldy, i Anonymovmu Gesta Hungarorum. Veda je deformovaná politickou a cirkevnou mocou, preto aj keď niekto na stope VM bol, neprerazil a ktovie, či aj moje informácie budú dosť silné na to, aby politicko spoločenský tlak dnes prerazili.
    VM ostala „zakliata“ na dlhé storočia práve preto, lebo ležala v prostredí, kde dnes nie je štát patriaci do slovanského prostredia, kde ale, paradoxne, prevláda slovanská DNA R1a – hovorím o Sedmohradsku. Pochopiteľne, ľudia tam sú vychovávaní ako vlastenci, hrdí Rumuni, ktorí nie sú ochotní súhlasiť, že majú slovanskú krv. To isté je prítomné aj v Maďarsku. Národná hrdosť Maďarov, či Rumunov je udržiavaná na úrovni s vysokým štandardom, kvôli ktorému tu panuje neochota rozpamätať sa na časy minulé. V duchu Cauceskovho výroku: naše múzá sú len pre Rumunov...
    Uvedomujem si, koľko literatúry, skrípt, učebníc, článkov bolo napísaných, naučených, vyskúšaných, koľko je z nich titulovaných absoloventov, koľkí vysoko učení ľudia písali nezmysly, ignorovali a ignorujú skutočnosti, ktoré ukazujú jasne do Sedmohradska, Moigradu, Alba Iulie,  = Belehradu, Devína, či zemných valov v Biharii. Celý dlhý proces hľadania, tápania bol a je ovplyvňovaný aktuálnou spoločenskou objednávkou, čím bola a je deformovaná pravda o Veľkej Morave. Nielen u nás na Slovensku, ale najmä v Čechách, na Morave, v Nemecku. Rumunsko tieto veci kamufluje zahrabávaním rotundy a archeologickým antivýskumom pomocou buldozéra a tvrdí, že Slovania tadeto len prechádzali. Maďarsko si stráži svoje neuralgické body, medzi ktoré patrí napr. sťatie Álmoša, Petofiho, príčinu smrti Arpáda a samozrejme dejiny Veľkej Moravy a zo všetkého najviac genetiku svojich občanov. Okrem toho vystavuje svätoštefanskú korunu, ktorá vznikla síce až 200 rokov po jeho smrti a dodnes nenarovnali ani ten krížik na nej, ktorý sa skrivil, keď zlodejovi vypadla z ruky. Tých sebaklamov je viacero, Ferko ich dobre popísal.
    Azda budem aj ja akýmsi novým Ferkom. Počítam s tým, že moju prácu budú historici v prvom rade ignorovať. Mnohí ju budú považovať za nevedeckú, zavádzajúcu a zlú, či až škodlivú. No najpravdepodobnejšou reakciou bude to, že napadnú nie myšlienky, ale mňa, že som si dovolil búrať koncepciu hľadania pravdy o našej histórii.
    Nie som prvý na svete, kto spochybnil mocenské centrum VM. Prvý známy pochybovač je slovenský historik p. Juraj Sklenár, ktorý  už r. 1784 publikoval dielo „Vetustissumus magnae Moravie situs et primus in eam Hungarorum ingressus et incursus [Najstaršia poloha Veľkej Moravy a prvý vpád a vstup Maďarov do nej“, v ktorom nielen tvrdil, že Nitru nikdy Maďari nedobili, tá dobrovoľne vstúpila do zväzku s nimi. Konieckoncov, nebyť Nitry, ani kráľ Štefan by sa nestal kráľom. Okrem toho situoval sídlo VM do bulharskej Mézie.
    V r. 1971 vydal poľsko - maďarský američan Imre Boba, dielo „Moravia's History Reconsidered : A reinterpretation of Medieval Sources“, v ktorom sa pokúša umiestniť VM do kniežatstva okolo Sremskej Mitrovice (Sirmium).
    Potom tu je Péter Püspöky-Nagy, podľa ktorého existovali dve Moravy. Centrum "Veľkej" Moravy hľadal podobne ako Sklenár a Boba v Sirmiu. Na juhu údajne siahala k srbskej rieke Morave a na severe zaberala južnú časť priestoru medzi Dunajom a Tisou. Malá" Morava bola totožná s Moravou v dnešnej Českej republike a neskôr bola Svätoplukom pripojená k "Veľkej Morave".
    No a často sa spomína nemecký historik Martin Eggers, ktorý r. 1995 vo svojej dizertačnej práci „Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? [„Veľkomoravská ríša“ – skutočnosť alebo fikcia?“ Podľa Eggersa Avari aj po rozpade kaganátu zohrávali dôležitú úlohu na územiach severne od Dunaja, ale pod inými menami. Nálezy na Morave prisudzuje podobne ako Boba etnickej skupine s avarskou tradíciou, ktorou sa v Čanáde začala rozvíjať Veľkomoravská ríša smerom k Nitre a českej Morave.
    No a konečne posledný zaznamenaný pokus umiestniť mocenské centrum Veľkej Moravy priamo do Sedmohradska oficiálne urobil r. 2008 PhDr. Rudolf Irša vo svojej práci „NAJSTARŠIE DEJINY SLOVENSKÝCH KRÁĽOVSTIEV alebo ako Slováci prišli o dejiny“ na portáli http://www.cez-okno.net/clanok/najstarsie-dejiny-slovenskych-kralovstiev-alebo-ako-slovaci-prisli-o-dejiny . Tiež hovorí o dvoch Moravách, pričom zdôrazňuje pôvod Svätopluka  v Nitre. Existenciu Moravy v Sedmohradsku síce vyznačil na ním vytvorenej mapke, ale nijako ju nevysvetlil, neurčil centrum moci, sídlo a pôvod  Mojmíra, jej obyvateľov pomenúva Porfyrogenetovským „Merehani“.
  Ponúkam vám teda svoj pohľad na celú záležitosť. Okrem presného vymedzenia pôvodu obyvateľov Veľkej Moravy v Sedmohradsku som presne vyznačil miesto, miesta, kde bola umiestnená centrálna moc. Aj valy v Biharii považujem za svoj „objav“, ktorý samozrejme od tejto chvíle čaká na potvrdenie správnosti vykopávkami. Verím, že som prispel aj svojim objasnením názvov Markomani, Kvádi, Kotíni a pod, ako to mohlo byť s tými „kmeňmi“ naozaj a všimli ste si ešte zopár poznámok, postrehov, ktoré zmenia váš pohľad na históriu a historiografiu vôbec. Skúste to prijať odo mňa ako názor laika, ktorému vôbec nie je jedno, čo sa mu servíruje hoci z veľmi titulovanej hlavy. Napísal som to v najlepšej vôli, hoci moje vnímanie skutočností je ovplyvnené životnými skúsenosťami.
    Ďakujem svojej manželke, že podstúpila so mnou riziko a moje cestovné náklady J. Za to, že sa sama starala o gazdovstvo, kým ja som si užíval vzrušenia z poznávania sveta.
    Ďakujem svojmu priateľovi a konzultantovi, pánovi, ktorý si zo skromnosti hovorí Valamír Magyár za to, že s rovnakým entuziazmom so mnou zdieľal moje úspechy, aj neúspechy. Jemu som odovzdával poznatky, aby som si ich nenechal pre seba, ale ak by sa mi náhodou niečo stalo, aby existoval človek, ktorý by možno ešte lepšie dokázal tento problém popísať, argumentovať a objasniť namiesto mňa. Ďakujem mu, že mi pomáhal metodicky, aj mentálne, že som mohol z jeho podporou tento projekt zrealizovať.
    Doporučujem vám cez Google Earth ísť do Alba Iulie a pozrieť si pevnosť Karolina v centre mesta. A napadne vám: nevýslovná a ničomu nepodobná pevnosť Rasticova.

    Prečo vznikajú takéto články? Pretože vnímame, ako nám oficiálna veda odmieta vysvetliť históriu pravdivo. Vidíme to, čítame to, cítime to. Tak si odpovieme sami...


Fotky budem pridávať potom. Doniesol som odtiaľ 2000 fotiek, tak sa to ťažko vyberá. Mám nafotené celé múzeum, interiéry pevností, mestá, ľudí, krajinu. A predsa som nafotil málo. Mapky prikladať nebudem, zlých mapiek je plný internet, čo ak vyrobím ďaľiu zlú?
Pridám ešte jeden postreh. V Rumunsku si za veľmi mierny poplatok kúpite právo fotiť v múzeu exponáty koľko chcete. V Ponitrianskom múzeu a v Bojnej som si tiež chcel nafotiť a zobrazovať exponáty na porovnanie. U nás sa to NEDOVOĽUJE. Dôvod: porušovanie autorských práv autorov exponátov. Nuž, zišiel by sa časový tunel, ktorým by som šiel poprosiť Mojmírových poddaných, aby mi dovolili fotiť. Problém by ale bol, ako im vysvetlím pojem fotiť. Tak som sa na to vykašľal. A sme doma. Zakázať, zakázať, zakázať. SME K SEBE ZLÍ !!!

    Prečo vznikajú takéto články? Pretože vnímame, ako nám oficiálna veda odmieta vysvetliť históriu pravdivo. Vidíme to, čítame to. Tak si odpovieme sami...

    Viacerí ste mi telefonovali, písali, že ste ma chceli skontrolovať, dali ste si vyhľadať názvy dedín a miest, riek v Rumunsku. Všetkým odkazujem, že tieto názvy je nutné zadať v rumunskom pravopise. Inak budete mať dojem, že som klamal.
Alan Dolog

zverejnil Svetomír


Naposledy upravil Svetomír dňa Pi apríl 28, 2017 12:18 pm, celkom upravené 12 krát.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 436
Points : 523
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down


Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre walibuk za Ut júl 19, 2016 10:43 pm

Nechcem v Slavomírovom vlákne rozoberať inú koncepciu, ešte by to mohol zmazať, čomu by som bol nerád, takže mi zrejme neostane nič iné ako napísať vlastný príspevok, z môjho uhlu pohladu. Vzhladom k tomu že nereaguje predpokaldám, že je na objavnej ceste po Sedmohradsku.
Sídlo Metoda, Wichinga, Svätopluka treba hladať v pavučine záujmoch Rímskeho biskupa a s procesmi ktoré v tých časoch prebiehali medzi svetskou a cirkevnou mocou. Pokúsim sa uplatniť aj tento pohlad. Len ma mrzí, že v Pramene k dejinám Slovákov a Slovenska II nie je uvedený materiál Život Klimenta, biskupa Bulharov, tento je čiastočne uverejnený v Kronike o Velké Moravě od L.E.Havlíka, pričom tento spis obsahuje zásadné informácie k lokalizácii sídla Arcibiskupstva Moravského, ale aj skryto pojednáva o politike pápežstva voči svetským vládcom.

walibuk

Počet príspevkov : 297
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za Ne január 22, 2017 7:27 pm

V knihe Petra Ratkoša Pramene k Veľkej Morave na str. 295 cituje autor Porfyrogenneta: Turci však vypudení Pečenehmi, odišli a usadili sa v zemi, kde teraz bývajú. Na tomto mieste sú niektoré staré pamiatky. Tak prvou je most cisára Trajána na začiatku Turecka, potom aj Belehrad na tri dni od toho mostu, v ktorom je aj veža svätého a veľkého cisára Konštantína, a opäť v zákrute rieky je takzvané Simium (Mitrovica), na dva dni od Belehradu, a za týmito Veľká Morava, a to nepokrstená, ktorú spustošili Turci, v ktorej predtým panoval Svätopluk.
    Toto sú teda pamiatky a názvy pri rieke Dunaja, čo však leží vyššie od týchto, kde je celé osadenie Turecka, pomenované je teraz podľa názvov tu tečúcich riek. Tie rieky sú nasledujúce: prvá rieka je Temeš, druhá rieka je Tuttis, tretia rieka je Maruša, štvrtá rieka je Kriš a opäť iná rieka Tisa. Nablízku Turkom na východnej strane sú Bulhari, kde ich oddeľuje Ister,rieka nazvaná i Dunajom, na severe Pečenehovia, na západe však Frankovia a na juhu Chorváti. Tých osem tureckých kmeňov však neposlúcha  svoje domáce kniežatá, ale majú úmluvu, že pri riekach na ktorejkoľvek strane nastane vojna, spolu budú bojovať so všetkou odhodlanosťou a horlivosťou. Majú však za prvú hlavu knieža z rodu Arpáda podľa postupnosti a dvoch iných a to dilasa (gyulu) a karchasa (karcaga), ktorí vykonávajú úlohu sudcu. Ale aj každý kmeň má náčelníka.
Myslím, že toto je po arabských spávach niečo ako klinec do hlavy tým, čo tu odmietajú moje predpoklady. Nielen moje.

Svetomír

Počet príspevkov : 436
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Amin za Ne január 22, 2017 9:29 pm

No a vyvstáva potom otázka, či aj Maďari majú napísané tie svoje dejiny dobre, lebo "na severe sú Pečenehovia". Mali by tam byť Poliaci. Alebo Sloveni v Nitre a Bratislave.
Koho teda myslel pod Pečenehmi okolo roku 950, resp. niekedy medzi rokmi cca 900-950 a pokiaľ boli na severe "Turci"? Pečenehovia za Karpatami by boli skôr na východ ako na sever.

Amin

Počet príspevkov : 310
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za Ne január 22, 2017 9:41 pm

Aby sme mali kompletku na stanovenie hraníc VM pokrstenej ešte pripomeniem, že Alba Iulia bola sídlom gyulu a Karcag pred Tisou (západnou hranicou prvej ríše Maďarov) sídlom karcaga. Z toho by mohlo vyplynúť, že sídlo Arpáda do rozšírenia ríše mohol byť  práve Nagy várad, ktorý Maďari po praslici zdedili po Mojmírovi II. Veľký Varadín. Veľký hrad - tradične aj pre Maďarov. A sme doma, stará mama. Pravdepodobne poznámka admina je trocha nepresnosti u Porfyho. Ibažeby v tom čase predsa len Pečenehovia mali vplyv aj na severe. To neviem.

Svetomír

Počet príspevkov : 436
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Valamir Magyár za Po január 23, 2017 7:01 pm

Amin napísal:No a vyvstáva potom otázka, či aj Maďari majú napísané tie svoje dejiny dobre, lebo "na severe sú Pečenehovia". Mali by tam byť Poliaci. Alebo Sloveni v Nitre a Bratislave.
Koho teda myslel pod Pečenehmi okolo roku 950, resp. niekedy medzi rokmi cca 900-950 a pokiaľ boli na severe "Turci"? Pečenehovia za Karpatami by boli skôr na východ ako na sever.

Pokiaľ by ale tí Turci (Maďari) sídlili v Sedmohradsku, kde je dodnes župa Maramureş, teda Veľká Morava, potom na sever od nich, na Ukrajine, sídlili Pečenehovia. Porfyrogenetov popis je v takom prípade správny. Podľa všetkých doterajších poznatkov sa Maďari usadili najprv v Sedmohradsku, dnešné Maďarsko dobyli až neskôr.
V roku 896 vraj Arpád obsadil Zátisie, teda dovtedy neboli ešte Maďari ani na západnom brehu Dunaja.  A do roku 896 zrejme ani na západ od Tisy. Miestom ich prvotného usadenia sa, bolo podľa všetkého Sedmohradsko. A na sever od nich v takom prípade boli Pečenehovia, sídliaci na Ukrajine.

Valamir Magyár

Počet príspevkov : 78
Join date : 22.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za Po január 23, 2017 7:55 pm

A takto postupne sa pekne dostaneme k Annonymovej Gesta Hungarorum. Nepísal chlapec hlúposti. Len našim kvázivedcom nepasovalo z toho práve to, že popisuje obsadenie centrálnej moci VM v tejto oblasti, tak ho vyhlásili za pamflet. Nuž, nie je to pamflet a bolo by načase zaradiť do nášho dejepisu túto krajinu za našu kolísku. Kto prečítal všetky články na tomto portáli týkajúce sa tejto problematiky, má jasno. Aspoň si myslím. Téma samozrejme nie je ukončená.

Svetomír

Počet príspevkov : 436
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Valamir Magyár za Po január 23, 2017 9:41 pm

walibuk napísal: Sídlo Metoda, Wichinga, Svätopluka treba hladať v pavučine záujmoch  Rímskeho biskupa a s procesmi ktoré v tých časoch prebiehali medzi svetskou a cirkevnou mocou. Pokúsim sa uplatniť aj tento pohlad. Len ma mrzí, že v Pramene k dejinám Slovákov a Slovenska II nie je uvedený materiál Život Klimenta, biskupa Bulharov, tento je čiastočne uverejnený v Kronike o Velké Moravě od L.E.Havlíka, pričom tento spis obsahuje zásadné informácie k lokalizácii sídla Arcibiskupstva Moravského, ...

Omyl. Žiadne zásadné informácie k lokalizácii sídla arcibiskupstva moravského Havlík neuvádza.  Špekulácie že  „metropolitní arcibiskupské sídlo bylo u, či spíše ve Velegradě v chrámu sv. Petra.“, - sú už dávno prekonané. V prameňoch z obdobia Veľkej Moravy veľkomoravské sídlo s menom Veligrad nie je doložené, nie je doložené ani v českých legendách až do 13. storočia. Prvýkrát sa veľkomoravský Veligrad spomína v legende z obdobia okolo roku 1300 (Vita antiqua sancti Procopii F). Pevnou súčasťou českej tradície sa veľkomoravský Veligrad stal až začiatkom 14. storočia vďaka Dalimilovej kronike, ktorá spomína Metoda, arcibiskupa velehradského, ktorý vraj vo Velehrade pokrstil české knieža Bořivoja. Ani archeológovia nedokázali osídlenie Velehradu vo veľkomoravskom období.
A tvrdenie českej Wikipedie, že Veľkú Moravu Porfyrogenetos  „umísťuje na Balkán, jižně od sídel Maďarů. (Spolu s dalšími argumenty to je pro některé badatele (Boba, Eggers, Bowlus) důvodem k úvahám, zda Velkou Moravu nehledat spíše na území bývalé Jugoslávie.)“ , -  je zase len zúfalý pokus obhájiť českú Moravu ako centrum ríše. Porfyrogenetos neumiestňuje Veľkú Moravu do Juhoslávie. Územie o ktorom píše je za tromi spomenutými pozoruhodnosťami, teda severne od Juhoslávie. Teda východné Maďarsko a rumunské Sedmohradsko. Iba malý kúsok Srbska je severne od Dunaja. Porfyrogenetos tiež úplne jasne napísal, že krajina Turkov (Maďarov) začína za Trajánovým mostom. Trajánov most bol pri rumunskom meste Drobeta Turnu Severin. Teda žiadna Juhoslávia ale Sedmohradsko. Poukazovanie na Juhosláviu je len účelové zavádzanie.
Pozor na Havlíka, nie je to spoľahlivý autor! Za každú cenmu chce obhájiť centrum na českej Morave.

Valamir Magyár

Počet príspevkov : 78
Join date : 22.02.2016

Návrat hore Goto down

Dejiny teórií o Veľkej Morave v Sedmohradsku

Odoslať pre Lesmir za Po január 23, 2017 10:18 pm

Bolo by určite zaujímavé, keby niekto, kto má lepší prehľad, zistil alebo napísal, odkedy sa objavuje názor, že Veľká Morava Konštantína P. je tam, kde je Sedmohradsko. Havlík a ostatní československí historici to určite nepísali. Ak si dobre pamätám, ani Sklenár, ani Imre Bob. Pritom to z toho textu K.P. skutočne vyplýva. To si skutočne nikto až doteraz nevšimol? To sa mi nechce zdať.

Veru, nevšimol. Ani vy. Smile   Pretože ste článok, ku ktorému diskutujete ešte neprečítal. V článku, aj v príslušnom cestopise sa o tom píše. Prajem príjemné čítanie. Pre istotu: článok má tri časti. Lebo softvér tohoto portálu to tak chcel. study Svetomír


Tak už som si to pozrel, aj iné. Ale ani tam ani vo vašej odpovedi som nenašiel to, na čo som sa pýtal. Presvedčil som sa, že Veľkú Moravu kladie Konsttantín Porfyrogennetos za Belehrad a do povodia riek v Rumunsku, teda do Sedmohradska. Ale to bolo v roku 950. Potom som našiel, že v roku 2006 to zopakoval Irša v knihe Magna Slovenia a v roku 2008 v knihe Najstaršie dejiny slovenských kráľovstiev. Medzitým od Sklenára až dovtedy som našiel len lokalizácie Veľkej Moravy do Srbska. Nechápem prečo obišli Sedmohradsko. Nezdá sa mi však,že by nikto, kto čítal K.P. si nevšimol, že on kladie Veľkú Moravu do Sedmohradska. Myslím si, že je to zapríčinené tým, že tie iné názory u nás boli ignorované a nikto ich nemohol publikovať.
To že spomínate Sklenára a Bobu a Hudeca a pod. nemá so Sedmohradskom nič spoločného. Teda neštudoval som všetko, ale aspoň si myslím, že oni o Sedmohradsku neuvažujú. Preto som napísal, že by nebolo od veci, keby sa na to pozrel niekto sčítanejší ako ja. Či skutočne oni o tom Sedmohradksu neuvažujú a či nie sú ešte aj iní autori, ktorí by o tom Sedmohradsku ako centre Veľkej Moravy písali. Teda medzi rokmi 950 a 2016. Prípadne aj zahraniční. Niekde som čítal, že Ukrajinci považujú Veľkú Moravu za svoju súčasť. Dokonca vraj píšu o tom, že Svätopluk bol ich panovník a sídlil v Kyjeve. A tiež som niekde , že Monumorout je stotožňovaný s Mojmírom, myslím, že o tom písali slovenskí historici. To znamená, že oni už museli tušiť, že to s tou Veľkou Moravou nie je tak, ako písali. To tuším vychádza z maďarských kroník.


Takže som myslel na článok na tému Dejiny teórií o Veľkej Morave v Sedmohradsku. Teda, že by ho mohol niekto napísať. Napísal by som, ale viac ako som napísal o tom neviem.


Naposledy upravil Lesmir dňa Ut január 24, 2017 5:18 pm, celkom upravené 2 krát.

Lesmir

Počet príspevkov : 14
Join date : 22.01.2017

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za Ut január 24, 2017 3:28 pm

Pre presnú lokalizáciu Velkomoravskej ríše a jej mocenského centra pridám ešte jednu myšlienku, ktorá mi napadla. Je to  (azda) logická vec, ktorá sama osebe vypovedá o tom všetkom, čo som napísal v tomto článku, čo napísal Valamír v článku o Maramureši a o Svätoplukovi.

Veľká Morava v čase prieniku nepatrnej skupiny maďarov (50 - 100000) mala pomerne vysokú zaľudnenosť (1 200 000). Ťažisko zaľudnenosti,moci vojenskej, hospodárskej, taktiež duchovenstva, v tej dobe  bola v dnešnom Sedmohradsku, Banáte, Bihore a Maramureši. To, že ríša padla ovládnutím Maďarmi práve v tejto časti svedčí o tom, že tej dobe bol panovník, s celou administráciou práve tu. Druhé centrum ríše Nitra nebolo nikdy dobité Maďarmi. Pretože sa  Maďarom poddalo dobrovoľne. Bolo to múdre štátnické gesto zvyšnej nitrianskej aristokracie, napr. rodín s menami Hunt, Poznan a pod., ktorí pochopili, že velenie, sila vojenská, i hospodárska padla a ak aj ich nemá stihnúť likvidácia či už zo strany Maďarov so Slovanskými povstalcami, alebo zo strany Franskej ríše, pridali sa v sebazáchove na stranu, kde tradične spolunáležali. Či už boli dve, alebo tri Moravy pred tým, podstatné je, že prevládol na tú dobu zdravý rozum a my by sme to mali dnes rešpektovať a prijať celé to dianie, zrady, prehry ako niečo, čo sa nás týka, je našou minulosťou a mali by sme prepracovať svoje dejiny v tom zmysle. Mali by sme prestať ignorovať fakt, že naša sila bola hlavne v krajine, ktorá už našou nie je. A nie nasilu akokoľvek sa snažiť napasovať Svätopluka ako panovníka po r. 888 do Nitry, či nejakého Szekesfehérváru, kde žiadna tradícia nebola. Maďari založili svoju vlastnú tradíciu neďaleko nášho bývalého mocného hradu Vyšehrad - v Ostrihome. Až neskôr si presťahovali korunovácie do Szekesfehérváru a po vzniku Rakúskouhorska vybudovali Budapešť ako hlavné mesto Uhorska.  Samozrejme, do našich dejín by sme mali konečne prijať aj tzv. Germánske kmene Vandalov, Kvádov, Suavov, Markomanov a ešte nejmenej 50 ďalších akoby Germánov.

Svetomír

Počet príspevkov : 436
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Valamir Magyár za St január 25, 2017 9:11 pm

Lesmir napísal:Bolo by určite zaujímavé, keby niekto, kto má lepší prehľad, zistil alebo napísal, odkedy sa objavuje názor, že Veľká Morava Konštantína P. je tam, kde je Sedmohradsko. Havlík a ostatní československí historici to určite nepísali. Ak si dobre pamätám, ani Sklenár, ani Imre Bob. Pritom to z toho textu K.P. skutočne vyplýva. To si skutočne nikto až doteraz nevšimol? To sa mi nechce zdať.

Sedmohradsko nie je samozrejme dokázaný, fakt, ale je oveľa pravdepodobnejšie ako Juhoslávia či česká Morava.
Dôvodov prečo o Sedmohradsku historici neuvažovali je viac. Naši jednoducho nechcú pripustiť, že by mohla tzv. Veľká Morava (teda jej centrum)  ležať aj mimo Slovenska a Moravy. Preto sa sústreďujú na nepodstatné maličkosti v Porfyrogenetovom texte aby ho mohli spochybniť. Napr., že napísal, že Veľká Morava bola nepokrstená. Vraj to nemohol písať o ríši ktorú máme na mysli, lebo tá bola predsa pokrstená. Vraj muselo ísť o nejaké nedávno dobyté územie.
(Prečo potom ale dávajú celej Svätoplukovej ríši názov podľa nejakého nedávno dobytého územia?)
Ďalej ich mätie že v spise je napísané že na juh susedili Maďari s „Veľkou Moravou“, v ktorej sa usadili Maďari. Toto mätie aj oponentov centra na českej Morave. Takto chápaný text ale nemá logiku. Maďari susedili na juhu s Maďarmi?
O tom že mohlo ísť len o štylistickú chybu som písal v článku Maramureš – krajina Svätoplukova.
Tretím dôvodom, pre ktorý aj zahraniční historici čo pochybujú o centre na českej Morave tápajú, kde centrum umiestniť, je nejasná severozápadná hranica Bulharska. Na niektorých mapách ide cez južné Sedmohradsko, na iných siaha na západe až po Dunaj a na sever po Budapešť, a sú aj mapy kde siaha až po Hron.
Proti tomu že hranica Bulharska siahala tak ďaleko do Panónie svedčia (nepriamo) dve veci:
1. Ak sa Maďari, porazení Bulharmi a vyhnaní z ich zeme, usadili vo veľkomoravskom pohraničí, kde sa vlastne usadili, keď v roku 896 Arpád drzo obsadil Zátisie? A potom neskôr aj Panóniu. Odkiaľ Maďari útočili? Kde dovtedy  žili? Zátisie je územie na východ od rieky Tisy.
2. Vyhnaní kňazi utekali do Bulharska, preplavili sa na biednej plti cez Dunaj a šťastne sa zachránili, príduc zakrátko do Belehradu. Keby hranica Bulharska siahala po Budapešť, prípadne až po Hron, nemuseli kňazi s nasadením života prekonávať Dunaj pri Belehrade.  
Stačilo prebrodiť Hron. Alebo obísť ohyb Dunaja pri Váce, odtiaľ je do Budapešti 45 km. (Z Nitry cca 180)
Historici, aj zahraniční, si napodiv nevšimli jednu zaujímavú maličkosť. Totiž, že jedna župa v Sedmohradsku sa volá Maramures, čo v rumunčine znamená Veľká Morava. Možno preto, že ich jednoducho vôbec nenapadlo uvažovať o Sedmohradsku. (Hoci myslím že jeden z nich o Sedmohradsku predsa len uvažoval)

Valamir Magyár

Počet príspevkov : 78
Points : 108
Join date : 22.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za St január 25, 2017 9:29 pm

Valamír k tomu "nepokrstená si sa ešte mohol dotknúť. Hoci sme si to už písali asi 2x, ale pre Lesmira, ktorý je tu nový a nesčítaný v našich "análoch" Very Happy zdôrazním, že pre Rím, rovnako pre Konštantínopoľ boli ariáni bludári a heretici, ktorým neuznali ani ich regulérny krst. Preto ktokoľvek píše o Morave nepokrstenej píše o ariánskej Morave.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 436
Points : 523
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Lesmir za St január 25, 2017 10:01 pm

Ten "Jeden" - to znie záhadne.
A k tej pokrstenej-nepokrstenej... myslím si, že sa to preceňuje, že naši predkovia mali celkom iné starosti, ako sa krstiť či nekrstiť. Kedy vlastne bola krajina "pokrstená"?
Keď si tam dosadili biskupa a všetci povinne platili cirkevné desiatky? Lebo ak tam len boli kňazi a ľudia postavili pár kostolíkov alebo sa nechalo pokrstiť len miestne knieža s družinou a svojimi piatimi manželkami, to asi nebola krajina "pokrstená".

Lesmír, nie je dôležité to, čo si myslíte vy. Študujte. Veľa študujte. A neberte to ako podpichovanie. Príjmite to ako dobrú radu.  Kladiete otázky, na ktoré sú odpovede aj na tomto portáli. Nechcite, aby sme prepisovali články do diskusie preto, lebo ste ich nečítali. To nejde. Vaša potreba písať je silnejšia, ako nutnosť čítať. V tom je problém. Svetomír.
avatar
Lesmir

Počet príspevkov : 14
Points : 16
Join date : 22.01.2017

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za Št január 26, 2017 1:31 pm

Prvým známym historikom, ktorý predpokladal, že centrum VM bolo v oblasti blízko karpatského oblúka bol Juraj Sklenár. Napísal: "Mýlia sa na celej čiare tí spisovatelia, ktorí tvrdia, že Maďari sa najprv zmocnili územia, ktoré sa rozprestiera medzi severnými brehmi Dunaja a Karpatami, a až potom obrátili svoje víťazné zbrane do Pannónie...Čo však rozprávajú starí historicio podmanení Veľkej Moravy Maďarmi, to sa všetko vzťahuje na tú Moravu, ktorá vznikla v Mézii a v Pannónii a ktorej záhuba , čo aká veľká, nijako nepostihla Moravu severnú, od južnej oddelenú Dunajom. Ba naopak, sem sa stiahli Moravania zahnaní z Pannónskych nížin."

Druhým historikom, ktorý r. 2013 článkom v časopise Vitalita jednoznačne spresnil Sklenářove predpoklady a jasne napísal, že sa jednalo o dve Moravy, pričom tá silnejšia a väčšia bola práve Morava v Sedmohradsku s pravdepodobným centrom v Moigrade. Nezávisle na ňom prišiel aj na tomto portáli p. A. Dolog s upresnením, že sa jednalo hneď o niekoľko centier a to hrad Devín, Balgrad, potvrdil Moigrad, ale najmä objavil jasnú súvislosť s VM v pevnosti v meste Arad a Oradea a konečne aj krátkodobú pevnosť z hlineného valu 200 x 240 m v blízkej Biharei. K tomu upozornil p. Valamír Magyár aj skutočnosť, že Maramureš je rumunsky dodnes Veľká Morava. P. Valamír nemohol s p. Dologom na cestu do Sedmohradska, ale robil mu podporu z tylu :-)  doma. Výskum pokračuje ďalej, je stále súkromný, pretože štátne inštitúcie našej historiografie odmietli prijať tieto výsledky, ba sa odmietli s p. Dologom aj stretnúť. Toho roku by mala byť vykonaná tretia a možno aj štvrtá cesta do oblasti, ako aj oblastí súnáležiacich. Uvidíme.



Vlado autor bol uvedený, ale sa zmazal. Ak ho znovu napíšem, zmaže sa zas.Je to zbytočne skromný človek.
Sklenára som citoval osdslova doslova.
Blažen Ovsený písal o Maramureši, v podstate len ju spomenul bez vážneho zaradenia medzi kandidátov VM, a to potom hneď aj tú myšlienku opustil. Opustil viacero myšlienok. Čítam ho. Jeho myšlienky sú hlavne o citoch - precítila som Mikulčice a zistila som, že nemohli byť hlavným mestom VM Smile čo k tomu dodať. Aj iní autori najprv akože trafili klinec po hlave a vzápätí myšlienku pokazili všelijakými vlasáčmi a o tom, že Maramureš nemôže byť Veľká Morava.


Sú aj historici, s ktorými si píšem, ale je to márny boj. Ja to chápem. Majú tituly z učiva, ktoré sa učili. Nie z toho, čo si myslia. Tí schopnejší si aj tak myslia svoje. Ale nesmú ani ceknúť. Napr. o ariánoch a datovaní stavieb tzv. románskych.


Naposledy upravil Svetomír dňa So január 28, 2017 9:57 am, celkom upravené 2 krát.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 436
Points : 523
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Vlado za Št január 26, 2017 3:01 pm

Sklenár kladie predsa Veľkú Moravu na sever dnešného Srbska a juh dnešného Maďarska, inde ako je Sedmohradsko.

Kto bol ten druhý historik, ktorý spresnil Sklenárove predpoklady vo Vitalite v roku 2003, nešlo by napísať presnejší odkaz na autora a článok? Rád by som si to pozrel. V komentári je nedokončená veta.

O tom, že Maramureš=Veľká Morava píše napr. už Blažena Ovsená v roku 2011 tu: http://sclabonia.sk/2011/01/patranie-po-velkej-morave/

Historici sa s niekým, kto má neoficiálnu verziu stretnúť nemôžu, lebo by prestali by byť dôveryhodní, keby sa stretali s "nedôveryhodnými" a nepreverenými ľuďmi...To ako keby sa smerák stretal so sasákom...
avatar
Vlado

Počet príspevkov : 49
Points : 53
Join date : 08.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Vlado za Št január 26, 2017 3:45 pm

Svetomír, ak napísal článok do Vitality v roku 2013 a podpísal sa, stačí uviesť ten článok, pozriem sa. Ale neverím, že by nesúhlasil, aby ste uviedol jeho meno k článku, ktorý napísal. Rád by som si s ním o tom Sedmohradsku podiskutoval.

O tom Maramureši ako Veľkej Morave, teda ako o význame mena bez ďalších historických súvislostí som čítal ešte skôr, ale Blaženu som uviedol, lebo bola po ruke.

Ku Svätoplukovi mám aj ja názor. Existuje alebo neexistuje doklad o povstaní proti Svätoplukovi? Aj podľa mňa neexistuje, je to výmysel. To by sme robiť aspoň na tomto fóre nemali. Ale nechám sa poučiť.
avatar
Vlado

Počet príspevkov : 49
Points : 53
Join date : 08.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za Št január 26, 2017 3:56 pm

Vitalita 1 a 3/2013.

Prameň k povstaniu? Malo by vám stačiť prečítať si tento Valamírov článok ešte raz.Ale ak chcete len prameň, potom je to napr. v Prameňoch k VM  a vo Veľkomoravských legendách od Ratkoša. Nič si tu nikto nevymyslel.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 436
Points : 523
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za Ne február 05, 2017 6:17 pm

Tak čo poviete, boli SLOVENI v Rumunsku, alebo nie? Smile . Nielenže boli. Ale boli Drahí Sloveni :-)

avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 436
Points : 523
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre igor1235 za Ne február 05, 2017 9:21 pm

už aj Rumuni začínajú trošku špekulovať o svojom pôvode :
http://www.historia.ro/exclusiv_web/general/articol/ceau-escu-se-vedea-un-fel-burebista-comunist-care-rezist-imperiului

Práca Andreja Škovieru : Vyhnanie Metodových učeníkov z Veľkej Moravy sa hovorí na str.43 ... odsek č. 3 Spor o Bulharsko, posledný odstavec ... Fakt, že Metod bol r. 870 ustanovený za arcibiskupa na stolec s. Andronika - čiže do Syrmia, tiež nie je bez ...

Vo Wikipédii : https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Maramure%C8%99
v časti skorý stredovek : ... V roku 880 Cyril a Metod vyhnaní z Veľkej Moravy, sa ihneď usadili na západ o Maramurešu a založili kláštory v neprístupných krásnych horských miestach ...

avatar
igor1235

Počet príspevkov : 202
Points : 220
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre Svetomír za Po február 06, 2017 12:59 pm

Veľmi sa čudujem Andrejovi Škovierovi, ktorý napísal vami spomenutú štúdiu ako doktor teológickej filizofiegréckej liturgie, že neuviedol veľmi podstatnú vec, ktorá mení faktografiu. Metod bol menovaný arcibiskupom v Sirmiu, ale misijným arcibiskupom. Zdanlivo nevýznamné slovo dáva logiku. Sirmium ako sídlo arcibiskupa v tej dobe celkom určite neexistovalo. Pretože ho ako sídlo arcibiskupstva najprv dobili r. 441 Huni a r. 582 ho totálne zničili Avari. Archidiecéza bola v Srieme obnovená de facto i de iure až r. 1500. Pápež vymenovaním Metoda sriemskym misijným arcibiskupom síce zachoval tradíciu, ale de facto Metod pravdepodobne nikdy Sriem nenavšttívil. Historici dodnes čítajú pramene na preskáčku, ignorujú dôležité slová a tak potom deformujú naše dejiny. Aj keď majú tituly pred a za menom. Metodovo sídlo sa pravdepodobne menilo so sídlom panovníka, pretože v tom čase platila podmienka, že arcibiskup musel byť v sídle panovníka. No a tu predpokladáme na základe indícií, či logiky, že Svätopluk mal sídlo v Nitre, ale po jeho expanzii to sídlo menil. Nebudem špekulovať o Veszpréme, Szekesfehérváre, či Mikulčiciach. Na to nemáme svedectvo. Ale máme arabské svedectvo o jeho sídle v Arade, o sídle arcibiskupstva v Oradei = Veľkom Varadíne a svedectvo, ktoré je nadmieru ignorované a to je svedectvo o veľkom zemetrasení, ktoré rozvalilo väzenie, kde boli Angelár, Kliment a Naum. Všetky tieto a iné skutočnosti vo svedectvách nesmieme vnímať ako zbierku právd, poloprávd a omylov, ale ako historický dobový dokument. Pisateľ zaznamenával veci, ktoré zažil, nie, o ktorých sa dopočul, či dočítal.


Naposledy upravil Svetomír dňa St február 08, 2017 6:42 pm, celkom upravené 1 krát.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 436
Points : 523
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre igor1235 za Po február 06, 2017 8:12 pm

podľa : http://istoriapopoarelor.blogspot.sk/p/statul-moraviei-mari.html    7 - 8 riadok od spodu
... Metod sa stáva dokonca arcibiskupom Sirmiu (867) so
súhlasom pápeža Adriana II. ... zaujímavý je však obrázok útoku na pevnosť - možno ilustračný ...
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 202
Points : 220
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Mojmírova Veľká Morava mala mocenské centrum aj v Sedmohradsku III. časť

Odoslať pre igor1235 za Št marec 16, 2017 11:35 am

https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Sklen%C3%A1r
https://en.wikipedia.org/wiki/Alternative_theories_of_the_location_of_Great_Moravia



Juraj Sklenár napísal dielo Vetustissimus Magnae Moraviae situs (1784) o polohe Veľkej Moravy a „zaujatí vlasti“ starými Maďarmi, ktoré viedlo k nacionalistickým sporom s maďarským historikom menom I. Katona. Územie Veľkej Moravy umiestnil až k územiu Srbska. Vydal viaceré príležitostné básne a ódy, inauguračné prejavy pri otváraní šk. roku na bratislavskom gymnáziu, spis o prírodných zvláštnostiach Uhorska (Rariora... ), v ktorých informoval o nálezoch zlata a drahých kovov i o zvláštnych rastlinách a zvieratách. Historický charakter má jeho kniha o pôvode a genealógii šľachtického rodu Baťánovcov (Origo...). Najvýznamnejšie je jeho dielo Najstaršia poloha Veľkej Moravy a prvý vpád a nájazd Maďarov na ňu (Vetustissimus...), ktoré vyvolalo polemiku s maďarským historikom Š. Katonom, poznačenú obojstrannou nacionálnou neznášanlivosťou. Pod vplyvom osvietenského kriticizmu prehodnotil v ňom Anonymovu kroniku, bránil politickú rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. S Jurajom Fándlym prepracoval a doplnil dielo J. Papánka Compendiata historia gentis Slavae. Jeho diela o Veľkej Morave mali národnoobranný charakter a napriek niektorým vecným nesprávnostiam obrodne pôsobili na národné zmýšľanie bernolákovskej i štúrovskej generácie.
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 202
Points : 220
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Strana 2 z 2 Previous  1, 2

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.