Počet komentárov
Svetomír (313)
 
walibuk (208)
 
Amin (193)
 
igor1235 (107)
 
Valamir Magyár (56)
 
Vlado (38)
 
Jas (29)
 
juraj (26)
 
Logofat Valassky (21)
 
Peter Per. (18)
 

Najčítanejšie príspevky vložil:
Svetomír
 
Amin
 
Valamir Magyár
 
walibuk
 
Jas
 
igor1235
 
amatér
 

Najviac diskutoval tento týždeň
Svetomír
 
igor1235
 
Franti Vandal
 

Najviac komentárov tento mesiac
Svetomír
 
Amin
 
walibuk
 
igor1235
 
Jas
 
slavoslav
 
Valamir Magyár
 
Vlado
 
Janus
 
Lekalo
 


Metodov kláštor vo Veľkom Varadíne ?

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Metodov kláštor vo Veľkom Varadíne ?

Odoslať pre Svetomír za Po august 08, 2016 11:05 pm

Nagy Várad, Veľký Varadín (slovenská podoba mena mesta je od maďarského Nagy – veľký, várad – opevnené mesto), Oradea – rumunská podoba názvu je znovu od maďarského Ó – starý, radea – várad – maďarská skomolenina hradu. Dnešná Oradea je veľká, azda 220 tisícové univerzitné mesto so silne promaďarským obyvateľstvom. Práve tam prebieha rozsiahla rekonštrukcia centra z peňazí židovskej komunity Oradei, Debrecína a peňazí EU (Dozvedel som sa to od pracovníčky magistrátu). Je vzdialená cca 100 km od svojho „partnera“ Aradu. Spolu so Satu Mare a Temešvárom uzavierali východnú Pannoniu.
    Pre dejiny Slovákov, Slovanov majú pravdepodobne vyšší štatút mestá Oradea a Arad. O Arade som napísal dôvody v článku „Metodov hrob v sídle Svätopluka“. Opieral som sa najmä o svedectvo arabského kupca, ktorý celkom dobre popisuje Svätoplukovu pevnosť v Arade a o starú mapu, ktorá celkom presvedčivo zobrazuje túto pevnosť na poloostrove rieky Morava. Ovšem Oradea je zaujímavá z ekumenického dôvodu. Je ním Gorazdovo svedectvo  o vyhnaní 200 Metodových učencov, žiakov Svätoplukom po smrti Metoda. Špekuluje sa o tom, že toto vyhnanie spôsobil vlastne vtedajší Nitriansky biskup, franský – moravský biskup Wiching, ktorý dosiahol u Svätopluka r. 885 – 886 zrušenie slovanskej liturgie a vyhnanie Sedempočetníkov a 200 žiakov k bulharskému cárovi Borisovi. Bolo to na základe listu od  pápeža Štefana V. „Quia te zelo fidei“, kde napísal:  „aby ani jedna prašivá ovca nenakazila celé stádo z našej moci rozkazujeme ich zadržať a ďaleko vyhnať od vašich hraníc“. Pochopiteľne v podstate išlo o boj medzi východným a západným rítom, ktorý dodnes má stopy v Transylvánii napr. také, že katolícke biskupstvo (maďarské)  v Alba Iulii vykonáva obrady katolícke so silnými prvkami východného rítu. Toto sa môžete dočítať napr. na ich webstránke. Sami to priznávajú. Je možné, že pôsobenie RKC v Alba Iulii bolo síce katolícke, ale bolo podriadené panovníkovi, ako to bolo uzákonené v Byzancii. Samozrejme, že práve v pásme Satu Mare – Oradea – Arad – Temešvár bola ostrá hranica ortodoxného  východného a prozápadného rítu, kde Rím sa všemožne snažil a aj dosiahol podriadenosť panovníkov pápežovi, cirkvi. Tento fakt vplyvu je symptomatický pre Veľkú Moravu, pretože práve Rastislav vyslaním poslov do Byzancie r. 862 poprosil o učencov, čím vlastne uzavrel zmluvu o vplyve Byzancie na Veľkú Moravu.  
    Podľa svedectiev zo „Života sv. Gorazda, Klimenta, Nauma a Angelára boli učeníci vyhnaní počas 40 dňového pôstu, teda po 20. februári po väznení a vyhladovaní nahí sprevádzaní najatými franskými vojakmi na koňoch k Dunaju. Pomerne dobré pojednanie o tejto kresťansko-politickej ére urobil Andrej Škoviera v knihe „Vyhnanie Metodových učeníkov z Veľkej Moravy“, ktorá je dostupná tu: http://www.academia.edu/2517807/Vyhnanie_Metodov%C3%BDch_u%C4%8Den%C3%ADkov_z_Ve%C4%BEkej_Moravy.
    Pán Anton Semeš napísal „Keďže ich vyháňali cez rieku Kriš, Temeš a Baktu, tak to nemohlo byť inde, len v sídle tamojšej moravskej moci vo Veľkom Varadíne, (Veligrad, Gross, Wardein, Nagy Várad). Tam na starom mieste postavil veľkú baziliku aj Ladislav I. ešte ako knieža. A zasvätil ju patrocíniu: Dormitio B. M. Virginis čiže môžeme pokojne povedať, vzhľadom na indície, odkiaľ ich vyhnali a kade ich viedli na juh, že to bolo sídlo moravskej moci Veľký Varadín. Kto neverí, nech si prečíta Porfyrogeneta. Aj tí, predaní Židom a dovezení do Benátok na galeje, boli Božím zásahom zachránení (vykúpení) a mohli s veľkou radosťou zaspievať si po vyslobodení večer prekrásny žalm: …sieť sa pretrhla a my sme sa zachránili.“
    Moje zistenie: V Oradei nad riekou Kriš (Kríž) existuje komplex troch katolických stavieb. Zľava je tu budova biskupstva postavená v druhej polovici XVIII. storočia.

Potom je tu najväčšia bazilika postavená v barokovom štýle v dnešnom Rumunsku. Trojloďový obrovský kostol s dvoma vežami pôsobí ťažko, človek má v ňom pocit ničoty a malosti. Ešte aj kľuka na hlavných dverách je vo výške cca 180 cm, aby mal človek pocit malosti už pri príchode doň. Kostol bol postavený na vysvätenej pôde, kde pred tým stál kostol ešte za arpádovca Ladislava I. Svätého, ktorý mal byť v ňom pochovaný r. 1116. Tento kostol bol silne poškodený pri tatárskom vpáde r. 1240. Ovšem neskôr bol znovu opravený, znovu poškodený pri tureckom vpáde no a opäť bol kompletne zruinovaný za panovania Gabriela Bethlena v Oradei (1613 – 1629).



Čiže na tejto pôde je bazilika štvrtým, možno piatym kostolom v poradí, pretože poslednou sakrálnou, obrovskou budovou vpravo je jednoposchodový, impozantný 10 m široký a  280 m dlhý kláštor, s veľkorysým arkádovým priečelím, ktorý sa javí ako mimoriadne stará budova. Ak by sa preukázalo, že tento kláštor je najstaršou budovou komplexu a azda najstaršou budovou Oradei, potom vedľa neho existoval kostol, prinajmenšom rotunda už za existencie Metoda. Výzkum chýba.





pohľad zboku na časť budovy

svarga na dverách

    Budova, ktorá je ale rozhodujúca je práve tento kláštor. Na fotografiách vidíme, že je to stavba, ktorú tvoria 0,8 - 1 m hrubé múry a je len jednopodlažná. Bola postavená v dobe, kedy statika bola problémom, preto bola radšej stavaná do dĺžky, ako do výšky. Okná na boku  sú malinké, akoby zachované pôvodné. Jednoduchá budova je zdobená nadokennými oblúkmi, ktoré sú novodobé, vybudované v jednom štýle v baroku. Veľkolepou ozdobou tejto budovy je ale arkádový chodník akoby pasáž pozdĺž. Odhadujem, že aj tieto arkády pribudli k budove počas prestavby v baroku. Budova tvorí ulicu s názvom Rad hrobu kanonikov (Strada Șirul Canonicilor). Tento rad je tvorený desiatimi samostatnými nerovnakými budovami, ktoré boli vraj postavené taktiež v Baroku. Existencia tejto budovy by mohla napovedať, že tuto bol seminár ešte za Metoda a odtiaľ boli r. 856 vyhnaní jeho učeníci. Toto miesto by spĺňalo popis cesty – prvú prešli rieku Kriš...
Strada Șirul Canonicilor je v doslovnom preklade Ulica hrobu kanonikov. Kanonik je kňaz vykonávajúci slávnostné bohoslužby v určitom kostole. Ak z tohoto miesta vyhnal Svätopluk kanonikov a študentov teológie, potom je to názov, ktorý môže pripomínať túto udalosť? Nie všetci boli vyhnaní. Niektorí boli na mieste likvidovaní.


Naposledy upravil Svetomír dňa Pi január 06, 2017 10:39 am, celkom upravené 1 krát.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Metodov kláštor vo Veľkom Varadíne ?

Odoslať pre Svetomír za St január 04, 2017 6:49 pm

Ďakujem Blaženovi za vynikajúci typ, a to knihu, či skôr zošit od Jána Stanislava: Slovenská liturgia na Slovensku a sídlo Metodovo a Gorazdovo. Okrem iných veľmi zaujímavých vecí, ktoré tam spomína (a mnohé nespomína, obchádza a zamlčuje v prospech Nitry) je zmienka o tom, že keď Svätopluk súhlasil s tým, aby na pokyn pápeža (?), či Vichinga dal uväzniť Metodových žiakov a Sedempočetníkov, tak v kraji prebehlo také zemetrasenie, že sa rozvalili múry väzenia a dokonca aj niekomu putá spadli z rúk. Ak boli prikovaní na drevo, tak prečo aj nie.  Stanislav sa nás v knižke snaží presvedčiť, že popisované zemetrasenie sa mohlo stať aj v Nitre, pretože v Komárne občas býva slabé zemetrasenie flower  Very Happy  Very Happy  Very Happy . Stanislav očividne manipuluje nielen tým, ale aj zamlčiavaním priamych prameňov zo Života Klimenta, Života Nauma a Života Gorazda, kde sa popisuje nielen toto zemetrasenie, ale aj podrobne cesta, ktorou hnali nemeckí vojaci sedempočetníkov k Dunaju. Akosi sa nám nechce čítať, že ich hnali cez rieky Kriš, Baktu, Temeš k Dunaju a o tri dni pešej chôdze boli v Belehrade. No a čo sa týka zemetrasenia, tu je jednoznačné, že v Nitre boli zaznamenané zemetrasenia, ktoré sotva niekto pocítil. Nikdy neboli rozvalené, či popraskané budovy.  Zato v Oradei bolo napr. posledne zaznamenané r. 2015 27.6. a 16.10. Zaujímavé to bolo ale 22.12.2013, kedy bolo zemetrasenie priamo v Oradei so silou 6,7 Richtera a priamu správu o dôsledkoch máte aj s fotografiami tuto:https://translate.google.sk/translate?hl=cs&sl=ro&u=http://bihorstiri.ro/tag/cutremur/&prev=search. Vďaka tomuto prameňu som pochopil, prečo nielen kláštor, v ktorom bol Metod v Oradei (Veľkom Varadíne) má také hrubé múry a má len dve poschodia a dĺžku 270 m, ale aj neďaleký kostol sv. Ladislava s budovou biskupstva je z mimoriadne hrubých múrov. Myslím, že tento fakt je veľkým kameňov do skladačky, ktorú tu pred vami s Valamírom skladáme. Napriek tomu, že Ján Stanislav bol výborným historikom, manipuloval s faktami v prospech Nitry rovnako, ako to ešte stále robí Prof. Kučera a Mgr. Steinhubel. Zemetrasenia sú v Oradei pomerne časté a to aj pomerne silné. Najsilnejšie zemetrasenia bývajú presne v ohybe rumunských Karpát v dedinke Vracea, kde sú otrasy aj cez 10 Richtera. Zaujímavé, že tieto skutočnosti v našej tlači akosi chýbajú.

Ešte odkaz od p. Alana Dologa k sclabonii.sk. V poslednom článku došlo k posunu k lepšiemu. Nie je pravdou, že som nesúhlasil so zverejnením svojho mena, ak by potreboval spomenúť moje meno a prednášku v Trenčíne. Som rád, že prednáška nechala stopu aj v majiteľovi jedného portálu, ktorý sem vraj nechodí. Chýba už len sa odosobniť, zahrnúť naozaj všetky argumenty, ktoré tu na tomto portáli uvádzam spolu s Valamírom a čiastočne aj s adminom a urobiť experiment - skusmo premietnuť jestvujúce fakty a pramene o VM s priznaním jej ťažiska v Transylvánii, Banáte a Bihoru. Či sa tak nezbavíte nejasností. Zrazu sa vyjasní a všetko bude do seba zapadať. Ak nie vám, príde raz taký, ktorý nám dá za pravdu. Nedá sa donekonečna manipulovať, zamlčiavať a znásilňovať história nášho národa! Predsa je rúhaním nepriznať sa k zemi, ktorá bola našou min 600 rokov, na ktorej naši Slovenskí predkovia, vladykovia a kniežatá (králi) vytvorili našu slávnu, ale aj menej slávnu minulosť. Našu minulosť Slovenskú. Či sa nám to páči, alebo aj nie. Veda nie je o pocitoch a politike, ale o faktoch a indíciách. Rovnako, ako detektívka :-)

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.