Počet komentárov
Svetomír (313)
 
walibuk (208)
 
Amin (193)
 
igor1235 (107)
 
Valamir Magyár (56)
 
Vlado (38)
 
Jas (29)
 
juraj (26)
 
Logofat Valassky (21)
 
Peter Per. (18)
 

Najčítanejšie príspevky vložil:
Svetomír
 
Amin
 
Valamir Magyár
 
walibuk
 
Jas
 
igor1235
 
amatér
 

Najviac diskutoval tento týždeň
Svetomír
 
igor1235
 
Franti Vandal
 

Najviac komentárov tento mesiac
Svetomír
 
Amin
 
walibuk
 
igor1235
 
Jas
 
slavoslav
 
Valamir Magyár
 
Vlado
 
Janus
 
Lekalo
 


Bitka na Ipli r. 469, neznámy zápas Slovanov s Ostrogótmi

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Bitka na Ipli r. 469, neznámy zápas Slovanov s Ostrogótmi

Odoslať pre Svetomír za St december 07, 2016 9:57 pm



   Táto téma by si azda zaslúžila širšie rozpracovanie. V známej histórii sa udialo viacero bitiek, ktorých spracovanie by mohlo vyjsť knižne. To ale prenechám niekomu fundovanejšiemu. Tento článok by mohol byť inšpiráciou, možno provokáciou na takýto počin. Uspokojím sa s tým, že naznačím, odhadnem, ako to mohlo v skutočnosti byť. Azda sa k pravde čím viac priblížim. Spomeniem tri bitky, ktoré som si musel všimnúť, keď som sa zaoberal Vandalmi, Hunmi a našou históriou prvého tisícročia n.l., ktorá sa neudiala tak dávno a predsa je zahalená hustou hmlou.
    O tom, že časť Slovanov žila veľmi dlho spolu s Gótmi svedčí napr. fakt, že oba národy sa niekedy na začiatku letopočtu (?) pohli spolu z „ostrova“ Skanza a na troch lodiach sa preplavili na pevninu (Jordanes). Vylodili sa  v delte Visly, kde sa na chvíľu usadili. Niektorí išli po súši, po Jutskom poloostrove, kade sem pred mnohými rokmi prišli zo strednej Európy. Tam ich spomína Ptolemaios v Geografii.  Góti pod velením kráľa Beriga, Vandali pod Filimírom, synom veľkého Gadarica, vraj piatym kráľom za histórie ich existencie na „ostrove“ Skanza.  Pretože jedna loď bola pomalšia, nazvali posádky tých dvoch „gepau, gepanta“, čo znamenalo v reči Gótov  „pomalý, nemotorný“. Z toho potom názov Gepidi. Jordanes tvrdí, že Gepidi sa odčlenili z pôvodných Gótov a stali sa z nich slovanskí Gepidi, či Vandali. Nad touto vetou som sa zamyslel, pravda bude uprostred – Góti boli Góti a Vandali boli Vandali , ale Góti ich pri tejto ceste prekrstili posmešným „gepanta“ na Gepidov.
Ktovie.... Predsa už pred tým Vandali mali názov Váni od Vanského jazera v dnešnom Turecku. Len si pozrime na mape – najväčšie jazero v Škaninávii, práve kde tiež žili sa nazýva podľa nich – Vännern. Gepidi sami seba teda nazývali Váni, Vandali, Vandi, Vendi. Podľa Orbiniho zachovalého vandalského slovníka to boli jednoznačne Slovania. Napriek tomu nám historici tvrdošijne vravia, že to boli Germáni. A nielen oni. Ale aj Markomani, Qadi, Sueby, Heruli a pod. Vandali boli Slovania, ktorí žili v  tuhom zväzku s Gótmi. Oba národy vtisli svoju pečať viditeľnú dodnes vo Švédsku. V krajine, kde by sme to nepredpokladali je bohatá toponýmia, ktorá má slovanský základ. Podľa Jordanesa Góti ovládali slovanskú reč a Slovania reč gótsku a žili ako bratia. A to nielen v Škandinávii, ale oni spolu putovali na juh Európy. Vyrazili na člnoch. Ktovie, koľko krát sa tie člny museli obrátiť, aby previezli na pevninu všetkých pasažierov. Mnohokrát. Prechodne sa usadili v delte Visly. Góti sa strastiplne  dostali až k Dnepru, odtiaľ do Transylvánie, kde po lúpení v Macedónii, Moesii a Grécku sa rozišli Góti na Vizigótov, ktorí odišli až do Itálie, Ostrogóti zostali v Transylvánii, kde opäť vytvorili federáciu so Slovanmi - Vandalmi, ktorí tam dorazili podľa rímskych zápisov r. 282. Sťahovanie týchto národov ale nespôsobili Huni, ale oni sami. Vandali vandili, vandrovali, vlastne kočovali. Ale vo veľkom a s prestávkami neustále.

Prvá bitka. Vandali kontra Góti

    Vandali sa samozrejme skladali z mnohých kmeňov. Prišli spolu s Gótmi do prostredia (Transylvánie), kde pred nimi už žili Dákovia, Roxoláni (Rugovia = Rusíni) a azda aj iné Slovenské kmene. Táto zmes tu existovala v dobe, ktorú Rumuni označujú ako Geto-Dácku. R. 106 udupal túto symbiózu Trajan, ustanovil provinciu Dacia, vyraboval zlato a striebro, na čo po 165 rokoch Rimanov vystriedali práve Góti s Vandalmi, Gepidmi.  Ale práve tam kráľ Gepidov Fastida začal zbraňami útočiť na Gótov. On ako prvý porušil zmluvu o pokrvnej príbuznosti. Zistil totiž, že jeho národu sa ušla horšia zem, horšia poloha, ako Gótom. Možno práve preto, lebo boli pomalší. Góti dorazili na lepšie prví. Fastida poslal vyslancov za Ostrogotom, ktorý vládol spoločne Ostrogótom, aj Visigótom. Keď kráľ Ostrogót Thorismund vyslyšal posolstvo, že Gepidi si sťažujú, že sú uzavretí v horách a on má lepšiu zem a robia si nárok mať lepšiu zem aj za cenu vojny, pochopil, že sa vojne nevyhne. Považoval túto vojnu za zločineckú a bratovražednú. Bitka prebehla  na rieke Auha pri dedinke Galtis, maď Gáldtő. Tak priblížil túto udalosť medzi Vandalmi a Ostrogótmi Jordanes. Historici hľadali túto bitku na rieke Prut.  Ale z  Prutu urobiť Auhu, a pritom tam žiaden Galtis, ani nič podobné nie je, sa mi zdá zlé. Pravdepodobnejšie mi znela Maruša a-u-a, Auha.  Ak rieka Auha je rieka Maruša, Mureš (skomolenina Auha bola pravdepodobne gótskym slovom), tak dedina Galtiu je na nej stále.  Teda bitka by mohla byť práve tam. Kráľ Fastida z prehratej bitky pozde večer ušiel do svojich hôr. Okrem toho, ak Jordanes písal, že Gepidi prišli z hôr bojovať o lepšiu zem, má to logiku, Galtiu je na rovine pri veľkej rieke. Táto bitka sa asi neodohrala na rieke Prut, táto preteká prevažne po rovine, kde nie je núdza o dobrú zem. Ale v Transylvánii núdza je. Gáldtő znamená jazero Gálov. Zaujímavé je, že vo Švédsku nájdeme dediny s podobným názvom: Galtåsen, Galtås, Galten, Galtäs, Galtabäck, Galtero...Škoda, že Jordanes nenapísal, kedy sa bitka odohrala. Ale podľa toho, že Vandali = Gepidi boli Rimanmi zastavení v Transylvánii r. 282, zrejme došlo k bitke pri delení územia, na ktoré prišli. Teda neskôr, ako r. 282. Viktor Timura v knihe Zamlčané dejiny spomína, že sa to stalo r. 335 a pri bitke padol vojvoda Vandalov Vasimir. Veľká časť Vandalov po tejto prehre odišla začiatkom 5. storočia na východné Slovensko, skupina Silianov sa prechodne vrátila až do Sliezska. Tento prechod je zdokumentovaný Rimanmi. Azda moja lokalizácia spomenutej bitky je presnejšia, ako bol predpoklad historikov. Zo spolužitia Vandalov a Gótov nám v slovníku zostalo niekoľko slov. Najznámejšie je "blind" - išiel na blind - na slepo". V tejto bitke padol aj kráľ Ostrogótov Thorismund. Jordanes napísal, že Ostrogóti do takej miery smútili za svojim kráľom, že 40 rokov nemali kráľa. Ostrodóti cez jeho smrť znenávideli naveky Gepidov.Syn Thorismunda volal sa Berimud, ten ale opovrhoval Ostrogótmi, preto sa nestal jeho nástupcom, ale odišiel na západ k Visigótom.


Bitka Vandalov = Gepidov s Ostrogótmi sa udiala pravdepodobne na rieke Mureš pri dedine Galtiu. Gepidi sa porazení vrátili so svojim kráľom Fastidou do hôr. Dajme tomu na Moigrad

     Už som písal, že po slovanskom osídlení zostala v dnešnom Sedmohradsku obrovská slovenská toponýmia, slovanské stopy v jazyku Rumunov, v ich zvykoch, receptoch, kultúre a pod. Túto zmes národov, ktorá obývala Transylvániu napadli cca r. 375 Huni. Je známe, že podrobené národy s nimi s Hunmi vytvorili obrovskú koalíciu. Spolu s Hunmi nielen žili, naučili sa ich jazyk, ale aj s Hunmi chodili bojovať, lúpiť. Pre Rímske impérium a nezjednotených Alamanov, Frankov, Bavorov a Sasov to bola veľmi vážna hrozba.

Druhá bitka. Slovania kontra Huni (Ostrogóti)

    Po katastrofálnej bitke na katalaundských poliach (Aetius kontra Attila r.451) a rok po smrti Attilu (453) vzniklo povstanie takmer všetkých partnerov Hunov proti nim pod vedením kráľa Gepidov Ardaricha  (Arkadius, Aldigar).  Prebehla obrovská bitka, pri ktorej boli Huni porazení. Najvernejší spojenec Attilu  Ardarich zosnoval sprisahanie, ktoré sa podarilo. Zaujímavé je, že pritom Huni mali vraj podporu Ostrogótov. Ostrogóti boli asi v tej podpore nedôslední -  nedokázali síce zradiť a pridať sa k opozícii, ale nepomáhali Hunom tak účinne, aby spolu zvíťazili.  Najstarší Attilov syn Ellak bol zabitý, Ernac pravdepodobne s časťou vojska opustil krajinu a najmladší Denzigich sa so svojimi vojakmi zdanlivo poddal.  Na bojisku vraj ostalo 30 000 Hunov. Toto sa stalo r. 454 (455) na rieke, ktorú som identifikoval ako Čierna rieka (Cerna) pri Hunedoare (Hunom ublížiť). Azda práve na tom mieste, kde sa to stalo je dnes Cernakerestur (rum. Cristur) , Čierny Kríž Pána cca 9 km od Hunedoary. Historici túto bitku chcú identifikovať podľa zlej stopy – rieky Nedao, ktorá neexistuje. Pri tomto konštatovaní sa zatiaľ každý historik zastavil a miesto nenašiel. Pre poriadok uvediem, že v tejto bitke sa bili Góti najmä kopijami, Gepidi mečom, Rusi (Ruteni) kopijami, Suávi pešo mečami, Huni lukami a Alani ťažkým zbrojom (Jordanes).

Asi 8-9 km severne od Hunedoari je Csernakeresztur, Cristur

Tretia bitka. Góti kontra Slovania, odchod Gótov od Slovanov na Rím

    Po tomto oslobodení sa z hunského jarma, sa národy samozrejme chceli rozvíjať bez vplyvu toho druhého, zaujať „svoje“ územie.  Lenže strata spoločného nepriateľa má za následok stratu svornosti. V rámci tohto súperenia v roku 468 král Ostrogótov  Valamir bojoval proti zvyšku Hunov pod vedením Attilovho najmladšieho syna Dengizichsa = Dzindziga. (Odvtedy nám v jazyku ostal „taký malý dzindzík ?“) V boji padol Valamír (425 – 469, syn Vandalariusa), ktorý bol bratom Teodemira. Územie zomrelého brata Valamíra si rozdelili s tretím bratom Vidimirom. Valamír pri povzbudzovaní svojich Ostrogótov totiž padol z koňa a bol prepichnutý oštepom. Góti Valamíra na mieste pomstili. Je známe, že Góti vo svojej rozpínavosti chcel zatlačiť aj Skírov na sever od svojich sídiel na strednej Tise. V tej, dajme tomu zmätočnej dobe, vytiahol kráľ Suebov Hunimund, ktorého kráľovstvo bolo priľahlé k Ostrogótom na severe, na drancovanie do Dalmácie cez zem Gótov.  Pritom drzo ulúpil aj evidentne ostrogótske stádo dobytka. Ostrogótsky kráľ Theodimir zastavil Suevov (Suavov, Slévov...) pri Balatone a zajal kráľa Suévov Hunimunda. No po čase Hunimunda prepustil. Azda za výkupné? O niečo neskôr, ale stále r. 468, alebo na začiatku roka 469 vpadli Skiri z Tisy do oblasti Gótov. Vraj ich k tomu nahuckal Hunimund z pomsty. Podľa všetkého príčinou samotnej bitky na Ipli bol Suavský kráľ Hunimund. (Podľa mena azda mal niečo spoločné s Hunmi (?)). Azda práve preto sa bitka udiala práve na hranici ríše  Suavov a  Pannoniou.
Všetky predošlé šarvátky a príkoria vyvrcholili v bitke na rieke Bolia. Podľa prameňov (napr. Herwig Wolfram History of the Goths)
https://translate.google.sk/translate?hl=cs&sl=en&u=https://books.google.sk/books%3Fid%3DxsQxcJvaLjAC%26pg%3DPA264%26lpg%3DPA264%26dq%3Dbattle%2Bon%2Bthe%2Briver%2Bbolia%26source%3Dbl%26ots%3DcXDlA5PjH1%26sig%3Da8Pysqb7m5r8AdIpuL59IfrQoGs&prev=search

to je rieka Ipeľ. Bitka uvedená v angl. wiki ako Batle of Bolia. Odnepamäti sa udávajú miesta bojov ako bitky na riekach – bitka na rieke Nedao, na rieke Lech, na Done, na Volge, na Slanej, na rieke Allia, na Missisipi, na rieke Somme, na Pijave...
    Rieka Bolia je identifikovaná viacerými historikmi zhodne. Udáva sa, že je to rieka na rozhraní Slovenska a Maďarska. Názov Bolia, (boľačka, bolía, bolesť),  bol azda práve od tej bitky,  kde zostalo na bojisku vraj zasa 30 000 mŕtvych. Je to najväčšia bitka, ktorá sa odohrala na území Slovenska v stredoveku, o ktorej nič nevieme. Neučili sme sa o nej, nezachytil som ju v žiadnej historickej knihe okrem uvedenej. Dedukujem, že názov Bolia, ktorý rieka dostala prekryl jej nejaký predošlý názov. Potom Maďari skomolili Bolia na Iboya, Ipoly (Ipoj) a Sloveni potom z toho urobili Ipeľ. Podivná cesta názvu jednej rieky.



     R. 469 sa odohrala teda v Pannonii (tak je to uvedené) nad riekou Ipeľ bitka medzi Ostrogótmi (vraj 20 000 mužov) pod velením Teodemira (Tiudimira) s bratom Valamírom proti koalícii síl Suebov (Markomanov a Quadov) iné zdroje hovoria o Suavoch z krajiny Suavov, Herulov (vraj 10 000 mužov) , Rugov, čiže Rusínov (vraj 5000 mužov),  Skírov = Skýtov (vraj 5000 mužov) pod Edikom a Alarikom z centrálnej Tisy (zaujímavé, že aj vo Švédsku je dedina Skirasjon), spolu s Odoakerom a Jazygov z rodu Sarmatského (vraj 3000 mužov) pod velením kráľov Beuky (Beucas) a Babaia. Boli tam vraj aj Alani a Herulovia,  nie je o nich viac info. Túto koalíciu mal prísť podporiť pluk z Rímskej ríše cisára Lea I.(401 – 474, vládol 457 – 474), ktorý ale došiel na bojisko, vraj keď bolo rozhodnuté. Vysvetlenie je asi v tom, že cisárovi Leonovi I. robil magistra millitum Aspar, ktorý bol pôvodom Gót – Alan a nepodporoval nápad zastaviť Gótov v postupe na Rím. Na strane Slovanskej koalície velili aj Hunimund, Edeko, Onouphus (Huniwulf) a Alaric.
    Akiste neušlo vašej pozornosti, že Góti mali slovanské mená, Slovania akoby hunské, i gótske...jeden dôvod je, že sa jednalo o zmiešané partnerstvá. Alebo tomu bolo ako dnes. Naše deti majú mená pozbierané z rôznych národov, len naše slovanské tradičné ostali na chvoste. Nič nové pod Slnkom. Len menami sa orientovať v národnostiach nedá spoľahivo.
V tej bitke padol ešte jeden dôležitý muž. Bol to Edekon, otec Odoakera, o ktorom ešte budem písať.
    Toto všetko som napísal preto, aby som objasnil podľa dostupných zdrojov, spravidla anglických, o čo v bitke išlo. Môj prínos spočíva nielen v ponuke týchto udalostí zhrnutých do jednej správy, ale najmä  v pokuse identifikovať presné miesto tejto bitky. Pretože len máloktoré miesto bitiek v stredoveku je presne identifikované. Je to tretia bitka, pri ktorej sa pokúsim o lokalizáciu.
    Bitka bola teda na rieke Bolia = Ipeľ. Bol  som zvedavý, kde presne. Kilometer po kilometri som prešiel celý tok rieky pomocou Google Earth a zastavil som sa na názve Balog nad Ipľom. Balog. (Na Slovensku je aj Čierny Balog, kde Prof.  Šimon Ondruš autor knihy  Odtajnené trezory tvrdí, že Čierny je od Čierneho Hrona (Čierny Balog sa volal pôvodne Čierny Hronec)  a Balog je od drevoskladu po staronemecky – lenže prídavok Balog dostal až v 19. storočí. ) Takže „náš“ Balog asi nebude od drevoskladu. A čo ak je to od veľkej bolesti – bolák?  Veď sme prehrali. Áno, fantazírujem. Nie menej, ako hľadajúci historik, či detektív. Ale poďme do dediny. Cca 400 m pred samotnou obcou je na návrší kaplnka okolo nej starý cintorín. Po nej asi 300 m, stále pred dedinou, je prastarý kostol ohradený pravdepodobne husitským opevnením so strieľňami. Prečo kostol tesne pred dedinou? Prečo 300 m od kostola kaplnka v poli pri ceste? Prečo tieto stavby nie sú v dedine, ako v každej ostatnej?  Dajme tomu, že kostol je preto mimo dedinu, lebo je pri ňom cintorín. Takto sa kostoly stavali už za ariánov. Aby sa pochovávalo na vysvätenej pôde – okolo kostola. Kostol sám musel byť postavený možno už za ariánov, pretože nesie znaky románskej, či predrománskej stavby. Najmä štrbinové okno a rôzne výklenky a skrýše vo vnútri. A  kamenný portál vchodu k oltáru. Ale tá kaplnka? Je na najvyššom mieste v okolí, pritom na konci terasy nad rovinou alúvia rieky Ipeľ, ktorá je spravidla každú jar pod vodou. Na tejto vyvýšenej terase, na strategickom mieste, kde sa mohlo bojovať, je kostol, aj kaplnka.  Súper tu mohol čakať na boj na mieste, kde mal rozhľad. ...a v tej bitke r. 469 ostalo na bojisku množstvo tiel. Strašne veľa. To sa nepochováva. Kto by kopal toľko hrobov, kto by to pálil? To dopadlo rovnako, ako v bitke pri Muhi r. 1241 (Tatari proti Belovi IV.), či bitke pri Naissose, kde Priskos píše o množstve kostí pri rieke. Mŕtvoly sa nechali zotlieť na pôde a potom sedliak pozbieral kosti na kopu, azda ich aj prikryl vrstvou zeme, aby mohol na vyčistenej roli orať a na toto miesto postavil – kríž. Alebo kaplnku. Potom dedina vymrela napr. na mor, alebo Turek....a  už nebolo, kto by si spomenul, prečo kaplnka. Stará kaplnka časom padla. No a dobrým zvykom je kaplnky obnoviť, len tak, lebo kaplnka. A tak je tam na tom mieste kaplnka dodnes. Na samostatnom kopčeku na konci terasy, pri ceste, ktorá od nepamäti spája dedinu so svetom. Cesta celkom určite neviedla pozdĺž rieky, už som spomenul, Ipeľ sa takmer pravidelne vylieva. Ak je táto rozprávka pravdou, potom na tomto mieste tá bitka bola. Lebo niekde byť musela. Ipeľ nie je až tak dlhá rieka, aby sa nedala prezrieť za chvíľu a odhadnúť, kde to asi bolo. Ak by to bolo na sútoku Ipľa a Dunaja, ako predpokladajú niektorí maďarskí historici, nepísalo by sa o bitke na Ipli, ale na Dunaji. Jediné miesto, kde by to miesto nad Ipľom mohlo byť je práve kaplnka pri Balogu. Keď som to obchádzal, zašiel som aj na Obecný úrad, zastavil sa s ľuďmi. Nuž, ťažko je komunikovať s človekom, pre ktorého sa história obce začala Arpádovcami a kráľovskou korunou. Ich nezaujíma, čo bolo pred príchodom Maďarov. Ani sa nedivím, takto boli vedení od malička. Keď som si prechádzal pole na spomenutej terase, naďabil som na drobné úlomky zvetralých kostí. Možno aj zvieracích. Aj  okolo kaplnky v krtincoch jednoznačne boli. Lenže tam bol odnepamäti cintorín, tam to nie je divné. Je takmer nemožné nájsť priamy dôkaz o tom, že to bolo tak, ako predpokladám. Ale pravdepodobnosť,  že spomenutá bitka prebehla práve tu je, myslím, veľmi vysoká. Kosti až na malé čiastočky dávno zvetrali, zbrane pozbieral víťaz, zvyšok sedliaci, zhlodal zub času. Ten zhlodal aj stopy. Zostala kaplnka z úsmevnou legendou – postavil ju šľachtic, ktorý s vozom šiel popri rieke, zapadol tam a keď sa mu predsa podarilo dostať na túto terasu, z vďaky nechal postaviť kaplnku. Popri Ipli cesty neviedli. Táto krajina je vysoko podmáčaná a najmenej 3 mesiace v roku zaplavená.
Ešte zaujímavosť: Ako na kostole, tak aj na kaplnke bol použitý ako stavebný kameň čierny čadič. Kameň dovezený z neďalekého sopečného pohoria. Tým čiernym kameňom spevnili kedysi dávno aj mohylu okolo kaplnky. Vidno to nad poľnou cestou, ktorá ide okolo kaplnky k rieke, ktorou chodia poľnohospodári na pole pod terasou, keď nie je zaplavené.


Mapa chotára Balogu nad Ipľom


Odoaker, kráľ Ríma?
Syn Skýra Edekona, ktorý padol v bitke na Ipli sa už nevrátil domov, ale pokračoval v smere na Rím, dokonca akoby aj s velikou skupinou vojakov, povedal by som skoro geríl z rôznych národov, ktoré bitku s Ostrogótmi prehrali sa odovzdali do služieb Ríma. Rím im asi nesplnil ich očakávanie v nejakých výhodách, preto Odoaker zorganizoval sprisahanie, povstanie, kedy ho jeho gerily vyhlásili za svojho kráľa a spolu prevzali moc nad Rímom a po čase sa Odoaker stal prvým nerímskym panovníkom padajúceho impéria. Ešte stihol r. 477 ísť so svojim vojskom do Norika potlačiť povstanie Ruténov, pri ktorom pozabíjal 55 kňazov v Salzburgu. O tom je zápis na kamennej tabuli v umelej jaskyni v salzburgskom vrchu. Odoakera osud dohnal ako rímskeho panovníka, keď ho vlastnoručne zabil Teodor Veľký, syn Teodomíra, ktorý opanoval Ravennu a práve on dal bodku rímskemu impériu.


Doska, na ktorej sú vymenované národy, z ktorých sa po prehratej bitke na ipli pripojili k Odoakerovi vojaci, ktorí sa už nechceli, či nemohli vrátiť domov

Fotografie z Balogu nad Ipľom


Na najvyššom bode vpravo od cesty kaplnka


Kaplnka detail


Pri kaplnke je kríž


Terasa bitevného poľa (?)


Pohľad z bitevného poľa smerom na kaplnku


Situácia


Situácia opačný pohľad


Pohľad z bitevného poľa na kostol


Husitské opevnenie kostola so strieľňami


Kostol nie je možné odfotiť pre okolité stromy. Je doložené, že kostol tu stál už r. 1100.


Detail štrbinového okna na východnej stene kostola


Bývalé - pôvodné vchodové vráta do kostola, dnes je to pracovný vchod pre farára


Výklenok, v ktorom bola v dobe sporov o kráľovskú korunu Uhorska medzi Karolom Robertom a Václavom českým bola táto koruna uložená práve v tomto trezore. Obyvatelia Balogu sú na to patrične hrdí.


Ešte jeden uzamykateľný výklenok neďaleko toho s pokladom


Sumárny prehľad:
•  451 – Bitka na katalánskych poliach
•  453 - smrt Attilu;
•  454 - Bitka na rieke Čierna (Nedao) pri Hunedoare - Huny ( pravdepodobne s Ostrogótmi, ktorí bojovali na strane Hunov ") porazení;
•  468 - 469 - SCIRI většinou zničena Ostrogótmi, boj s Denzigitovými Hunmi;
•  469-470? - Hunimund kráľ  Suavov nájazdy na Dalmáciu, krádež dobytka Gótom; Thiudimir s Gótmi porazili Suavov pri Balatone;
•  469-470? – Bitka na Ipli – Ostrogóti porazili koalíciu Suavov (Markomani a Kvádi), Herulov, Alanov, Rutenov, Skirov
•  476 - Odoacer zosadí Romula Augusta - koniec Západorímskej ríše;
•  476 - 486 - Odoacer bojuje so svojimi žoldniermi ako Riman a poráža Rutenov v Noriku;
•  488/489 – Theodorik, syn Teodemira a jeho Ostrogóti vstúpili do Itálie;
•  488/489 - Longobardi z Čiech / strednej Labe sa pohybujú okolo bývalej ríše Rugov do severnej (?) Pannonii;
•  488 - 493 - Theodoricovi Góti sú proti Odoacerovi;
•  493 - Theodorik zabil Odoacera;
•  508 - Langobardi rozdrvili Herulov,  niektorí z nich emigrovali späť do Škandinávie
•  526 - Smrt Theodorica;
•  535 - 553 – vojna Gótov a Belisariusa - Byzantinci napadnli Italiu;
•  526-546 - Langobardi za kráľa Wacha sa presunuli do Pannonie na juh od Dunaja a porazlit místnych Suavov;
•  567 - Avari (vraj so Slovanmi) vstoupili do Panonie;
•  568 - Lombardi s kráľom Alboin opustili Panoniu a vstoupili do Italie bez odporu;

So súhlasom autora Alana Dologa zverejnil 8.12.2016 Svetormír


Naposledy upravil Svetomír dňa Ut december 13, 2016 5:53 am, celkom upravené 10 krát.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Bitka na Ipli r. 469, neznámy zápas Slovanov s Ostrogótmi

Odoslať pre Valamir Magyár za Št december 08, 2016 9:20 pm

Rieka Nedao, kde boli Huni porazení nejestvuje. Odkiaľ sa ale vzalo toto meno?
Hunedoara – Hu NEDOA ra - NEDOA - NEDAO.
Zrejme ide o skomoleninu. Huni boli porazení pri rieke _ _ _ _ pri Hu NEDOA ra, čo sa tradovalo skoro 100 rokov, až to bolo napokon zaznamenané ako rieka Nedao. To je najpravdepodobnejšie vysvetlenie mena nejestvujúcej rieky, kde bola bitka s Hunmi.
Podobne je zrejme v Jordanovi skomolený aj názov jazera pri ktorom sídlil (myslím) Tiudimir. Vraj Pelso. V Tatrách je kopa jazier ktoré majú veľmi podobné mená. Len v Panónii už Pelso nejestvuje. Možno šlo o všeobesné „ostrogótske“ pomenovanie znamenajúce - jazero.

Valamir Magyár

Počet príspevkov : 56
Points : 79
Join date : 22.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Bitka na Ipli r. 469, neznámy zápas Slovanov s Ostrogótmi

Odoslať pre Svetomír za Št december 08, 2016 9:35 pm

áno, tak som to dedukoval vo svojom článku  Moc Hunov definitívne zlomili Slovania. Nedao je rieka, ktorá sa volá Čierna rieka aj dnes.. na tomto portáli :-)

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Bitka na Ipli r. 469, neznámy zápas Slovanov s Ostrogótmi

Odoslať pre walibuk za Po december 12, 2016 7:23 pm

Kam Ty na tieto veci chodíš?



Naposledy upravil walibuk dňa Po december 12, 2016 7:33 pm, celkom upravené 1 krát.

walibuk

Počet príspevkov : 208
Points : 214
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Re: Bitka na Ipli r. 469, neznámy zápas Slovanov s Ostrogótmi

Odoslať pre Svetomír za Po december 12, 2016 7:27 pm

Posledné tohoročné prekvapenie mám ešte v rukáve :-). Mám to brať ako uznanie ? Shocked

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Bitka na Ipli r. 469, neznámy zápas Slovanov s Ostrogótmi

Odoslať pre walibuk za Po december 12, 2016 7:49 pm

Rozhodne ako uznanie, ja o tom neviem nič.
Akurát jedna vec ma neustále zaráža, že keď som bol v Jeseníkoch, tam som sa z knihy od miestneho historika dozvedel, že názov Jeseníky vznikol kartografickým omylom. V Čechách sa na počiatku obrodenia čítalo G ako J a mapách boli naznačené lúky v horách ako Gesenke, pri zmene mapy do Českého jazyka to kartograf, či len tlačiar prepísal ako Jesenke a tak boli hory pomenované podla mokrých lúk, v Nemčine Gesenke. Banálna historka, ale keď som bol tohto roku na mojej skoro dobrodružnej plavbe vo Švédsku, tak som si uvedomil tú podobnosť G =J, čiže Goteborg sa číta ako Jeteborg a obdobne aj iné mená začínajúce na G, Gotland je teda Jotland. Sú potom Góti správne Jóti?  Cez more oproti Švédsku a Nórsku je Jutský poloostrov, Jutland, alebo Jylland, to je Dánsko. Materská krajina z ktorej odtrhnutím vzniklo aj Švédsko, aj Nórsko. Pripadá mi preto foneticky zrejmé, že Jóti /Góti/ sú z Jotlandu, Jylandu. Ale potom odkial sa nám zobrala gotika, ten velkolepý stavebný sloh? Má sa volať Jotika? Alebo nie je gotika  pomenovaná podla Gótov ako sme sa učili, ale podla boha?
Takže to len taká úvaha na okraj, lebo tí Góti sa nám, tebe vyskytujú v textoch často.

walibuk

Počet príspevkov : 208
Points : 214
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Re: Bitka na Ipli r. 469, neznámy zápas Slovanov s Ostrogótmi

Odoslať pre Svetomír za Po december 12, 2016 8:27 pm

To, v čom ja len tak lietam Embarassed , je téma na seriózne vedecké spracovanie. Ja len provokujem, chcel by som zobudiť spiacich. Áno, aj toto záhadné prelínanie G a J je o tom. Aj Kelti asi neboli Kelti, ale....
musím pracovať - a už mi z toho aj šibe. Nevidím koniec. Ale na dôchodok krásna zábava.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Bitka na Ipli r. 469, neznámy zápas Slovanov s Ostrogótmi

Odoslať pre Svetomír za Ut december 13, 2016 7:29 am

za Bernoláka sa aj u nás namiesto J písalo G. Nič nové. Podobne aj po VM sa písalo nie Velehrad, ale Belehrad. Basil a nie Vasil. No a potom máme zmätky aj v Stoličnom Belehrade, či Velehrade. Velehradov bolo niekedy ako huby po daždi. Tí, čo putovali ho chceli mať so sebou. Aj v Albánii. Dnešný Berat.

Svetomír

Počet príspevkov : 313
Points : 388
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.