Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU


Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

{STRÁNKOVANIE}

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za St december 14, 2016 3:15 pm


Článok písaný pod keltským krížom existujúcim cca 700 rokov pred Kristom

    Najdôležitejší všeobecný mýtus, ktorý je príčinou tápania európskych historikov nášho a minulého storočia je mýtus o sťahovaní národov v 5. – 6. storočí, ktorý sa mal stať vplyvom príchodu Hunov. Druhý mýtus je škatuľkovanie kmeňov, národov a národností podľa chybného prvotného zaradenia starogréckymi, neskôr rímskymi geografmi a zmätok v zaradení národov podľa mien, názvov, ktoré jednotlivým kmeňom a národom dali rôzne iné národy. Tak jeden kmeň, či národ nadobudol niekoľko mien a je problém sa v tej spleti vyznať.  My sami máme málo sebavedomia k tomu, aby sme určili sami seba. Bráni nám v tom práve spomenutý mýtus. A ak sa historik v škole učil staré poučky a dostal z ich ovládania titul, cíti záväzok zotrvať v naučenom.  Napr.: Ak máme kmeň Búrov a pritom vieme, že obyvateľom Borského Mikuláša sa hovorí Búré, nemali by sme to ignorovať a trvať na tom, že Búri bol samostatný národ. Pravdepodobne to bol kmeň patriaci do národa Suavov – Slávov, takmer určite totožných s Quadmi (lat. Qadorum), kováčmi, a Markomanov, čiže ochráncov marky = hranice, ktorých podľa toho pomenovali Frankovia. Úplne rovnako je to s každou rodinou, „kmeňom“, ktorý obýva „svoj“ laz na Záhorí, či na strednom Slovensku, na Kysuciach. Čo laz, to meno, a možno aj názov kmeňa. Ale názov kmeňa nie je názov národa. Tak sa postupne učíme chápať, že najmenšou podmnožinou spoločenstva je rodina - Kopečkovci, Klobásovci, potom kmeň – (Búri, Hermundúri, Lugovia-Lužici a pod) tak okres Myjavania, Košičania..., kraj Šarišania, Záhoráci, národ Sloveni pričom môže a nemusí tento národ limitovať práve rovnaká DNA! Národ - Vandali, Vindi, Veni, Váni a tak spoločenstvo národov – SloVANIa. Do relatívne stabilného osídlenia prichádzali kočovné, nezávislé zložky iných národov hľadajúcich miesto na usadenie sa a tí prinášali nielen inú DNA, ale aj iné kultúry, zvyky, technológie a nechali stopy v našom jazyku. Pretože sa ale zaoberáme najmä dejinami Slovenov, Slovanov, všimnime si ich kočovanie, ich cesty krajinou a osudom. Konkrétne si všimnime Vánov. Našich jednoznačných prapredkov, ktorým dali mená Rimania Qadorum (kováči), Frankovia Markomani (ochráncovia hranice – nemecky marky) a pod. Zrejme my sami sme sa označovali ako Váni, neskôr Suavi, Suévi. Viď záhorácke „do Mauacek“. Čiže Slávi. Potom Sloveni, teraz Slováci. Slovinci, Chorváti, Poliaci a pod.  


Jazero Van, okolo neho mestečká Van, Nachičevan, Tatvan, neďaleko Jerevan všetko pod Araratom.

    Príchod žiadneho okupanta v minulosti nemal za následok úplný odchod domáceho obyvateľstva. Boli tu Kelti, Rimania, Góti, Huni, Avari, Frankovia, Maďari, Tatári, Napoleon, Kutuzov, Nemci, Rusi a nikdy domáce obyvateľstvo neodišlo nikam, ostalo doma a pretrpelo každú dobu. Preto nemá oporu v logike ani tvrdenie, že sme sem niekedy pred niekým ušli pred príchodom toho-ktorého kmeňa, či národa a len vďaka tomu sa konečne ocitli tu, v strednej Európe.  Jedinou výnimkou je Tatársky vpád a genocída obyvateľstva, s následným príchodom kráľom privolaných profesií z rôznych kútov Európy. Kolonizácia najmä za Karola Róberta. Napriek tomu sme autochtónne obyvateľstvo v strednej Európe.
    Ako náhle ľadovec po poslednom zaľadnení opustil strednú Európu cca r. 8000 p.n.l. a vyschli jazerá, ktoré vytváral Dunaj (obrovské Pannónske jazero a neskôr menšie Biele Jazero (medzi Karpatami a Bakoňským lesom), toto obrovské územie osídlili Slovania vrátane Sedmohradska z Valachie (Moesie) po Solun od 8 – 5 tisícročia p.n.l. Okraje tohto jazera (sladkovodného mora) boli osídlené ešte skôr. Dokumentujú to vykopávky. Slovania prišli sem pravdepodobne až z okolia jazera Van z východného Turecka. Pravdepodobne toto jazero dalo názov kmeňu – alebo kmeň pomenoval jazero podľa seba – Váni. Kto si nechal urobiť test DNA, ten dostal s výsledkom aj smer prúdenia jeho haploskupiny a ak sledujeme haplo R1a1, jednoznačne tabuľka v prílohe výsledkov dokumentuje, že moje tvrdenie nie je výmyslom.foto mapky
    Samozrejme, že sťahovanie národov v zmysle postupného presúvania sa, kočovania za pastvinami existovalo od nepamäti. Ale nie tak, ako sme sa učili na dejepise, že odišiel celý národ. Odišla len jeho fyzicky schopná zložka, najmä ktorá nebola pripútaná nehnuteľným majetkom. K tomu dochádza i dnes. Podľa našich vedcov, keby sme uvažovali ako oni,  by sme o 100 a viac rokov mohli napísať, že Slováci sa odsťahovali do Dublinu, či do Londýna. A nebola by to pravda. Odišla tam len mladá generácia ničím nepripútaná k vlasti, nemajúca zdroj obživy. Rovnaké, či podobné to bolo aj pred 1500, či 2500 rokmi. Z uvedeného dôvodu je pre mňa úsmevné čítať dejiny písané podľa šablóny:  Prišli sem Kelti, teda Slovania tu neboli, Kelti odišli, prišli sem Góti....a Slovania sem prišli až po vyprázdnení územia v 5. – 6. storočí. A toto keď tvrdí doktor historiografie a zastáva túto tézu ako axiomu, potom mám obavy o jeho vzdelanie a jeho logiku. Dejiny sa takto chápať nemajú, lebo celkom určite takto ani neprebiehali. Dejiny prebiehali jednoduchšie a kontinuálnejšie. Navyše vieme, že istý čas sa Slovania pridali k Hunom a lúpili spolu. Preto sťahovanie Slovanov vyvolané práve Hunmi nemá logiku. Boli predsa spojenci.

Ako to bolo s Germánmi?

    Človek je tvor omylný a ľuďmi boli aj vedci ako Ptolemaios, Strabón, či Taccitus. Ak Strabón niekedy na prelome letopočtov napísal vo svojej Geografii, že celá severná Európa je obývaná Germánmi, a nazval ju preto Germániou a od neho to opisovali Tacitus, Ptolemaios, ktorý svoje „poznanie“ zovšeobecnil na širšie územie Európy. A všetci ostatní vedci dodnes tvrdia to isté, je tu systémová chyba, ktorú by sme mali konečne odstrániť. Pretože vážne deformuje celé poňatie dejín nášho kontinentu.
   Ako prvý sa teda o Germánoch ako o zvláštnej etnickej skupine zmienil antický zemepisec Strabón,  ktorý ich označil za barbarskú skupinu v severnej Európe, podobnú Keltom. Hneď druhý bol Julius Caesar vo svojom spise „Zápisky o vojne galskej“ (Commentarii de bello Gallico). Pôvod názvu Germánov je pravdepodobne skomolenina raného germánskeho slova Gaizamannoz (muži s oštepami). Starí Rimania označovali za Germánov v širšom zmysle viacero  kmeňov. Možno predošlý názor je správny, ale meno German mohlo vzniknúť aj jednoduchšie – v Rumunsku je rozšírená toponýmia Gherman, Herrmann a teda tento názov mohol byť práve od slov Herr – ako pán a mann – ako muž. Herrmann – pán, čiže nadriadený. Pre riešenie záhad sa prikláňam spravidla k jednoduchším možnostiam, život plynie na jednoduchosti.
Na Strabónov omyl upozorňovali rôzni učenci už dávnejšie. Známy je napr. Adam z Brém, kronikár biskupa Adalberta (1030 – 1081), ktorý napísal: „Sclavania je najväčšia provincia Germánie, obývaná Winulmi, ktorých som kedysi nazval Wandali; je desaťkrát väčšia než naše Sasko, obzvlášť ak započítame Čechov a Poliakov, ktorí žijú za Odrou, keďže ani zvykmi ani jazykom  sa neodlišujú v zmienenej Sclavanii.“ Adam z Brém je známy aj v tom, že už vtedy tvrdil, že Zem je guľa, poznal severný pól a napísal jedovatú poznámku:  „ príčinou christianizácie polabských Slovanov bola snaha vyberať cirkevnú daň“.


      A teraz si prezrite  dobre juh Švédska.  Nájdete tam zľava kraj Bohuslän, potom Gotland, zem Gótov, čiže zem vyznávačov boha, bohov (Got = boh). Nad ním je Gottburg – Goteborg (mesto Gótov), východnejšie rieku Morum (Moravu), s rovnomenným mestom, rieku Nätru (Nitru), s mestom Nätraby a keď sa lepšie posnažíte, nájdete aj napr. Lemesjö – Lemešany. Úžasné je, že rozmiestnenie týchto miest korešponduje s rozmiestnením miest v Československu – Bohemia, Morava, Nitra , Lemešany. Je viacero názvov miest,  dedín a riek v súčastnom Švédsku, ktoré nám rezonujú v ušiach. Napríklad mestá, dediny ako Bysättra (Bystrá), Sala (Šaľa), Tärna (Trnava), Gråssjön (Krasjon –Krasno), pri ňom dediny Rada a Mira, Bačka, Mørkri (Mokrý), Vindeln (Vinidi), Vindelalven, Blattnik selo, rieka Granan, Granö (Hron) na severe Švédska..., Krokom,  Rödön, Rödånäs (Rodná), Byssträsk (Bystrica) na jazere Byssträsket (Bystrické), Hornmyr (Horný mir ako náš Budimír), Bellvik (belavý, belij, biely), Drobak (Drobný), Ravnåsen (Ravná – Rovná zem), Bogajell (Bog – Boh), Skåla, , atď. Keď si pozrieme krajinu tisícich jazier a močiarov, len si potvrdíme, čo sme sa učili v škole o Slovanoch: žili v močiaroch ....Lenže ten juh Švédska sa odľadnil neskôr, ako naše zemepisné pásmo. A práve preto, lebo ústupom ľadovca sa odkrývali a ožívali nové pastviny, začalo sa aj s postupným osídľovaním omnoho neskôr, ako v južnejších častiach Európy. A jedným z národov, vlastne len jeho časti, ktoré dorazili na tieto plochy boli Váni, Vandali, ktorí odišli zo svojho starého domova. Najpresvedčivejšou je v tomto tvrdení toponýmia. Pomenovanie dedín, miest, kopcov, riek a pod. Hlavné mesto Vánov Vänersborg na najväčšom  jazere Škandinávie Väner. Dediny Vanneboda, Vansbro a množstvo už spomenutej toponýmie so slovanským základom. Zem Bohuslan na západe krajiny so starodávnym hradom Bohuš je krikľavým príkladom slovanského osídlenia Vánmi. Aj keď sa dnešní Švédi snažia vysvetliť jeho názov cez nórštinu. Lenže oproti Vansborgu je Göteborg - mesto a obec v provincii Västergötland s rovnomenným jazerom Vättern – Västern,  západným jazerom. Mesto Göteborg v reči Švédov – Gótov  hovorí Gottburg – mesto Gótov. Ale Švéd napr. zo severu to bude čítať ako Jöteborg. Samozrejme, aj ostatné mená písané s počiatočným „G“ číta ako „J“. Tento prepis G na J, či opačne pochádza ešte zo stredoveku. Aj u nás sa písalo „gak“, nie „jak“. Bolo to ešte za Bernoláka. Nedávno. Podobne narobilo nejasnosti písanie názvov v gréčtine. Gréci nemali V, písali B a potom z Velehradu bol Belehrad a opačne. Blízkosť miest Gottburg (pôvodne Jötburg? Potom sa Góti majú čitať ako Jóti?) a Vansborg a všeobecné premiešanie miest a dedín s germánskou a slovanskou toponýmiou svedčí o tom, že v čase vzniku toponýmie Slovania a Góti tuto nažívali v úzkej federácii, zrejme s rovnakými právami. Dokonca to oprávňuje predpokladať, že na toto územie mohli prísť spolu. Ak priznáme podobnosť, až zhodnosť uvedenej toponýmie s toponýmiou Slovenska, potom je takmer isté, že Váni prišli sem s hotovou toponýmiou a pomenúvali novú zem podľa svojich zažitých názvov z domova. Podľa toho, kto odkiaľ pochádzal.
    Ale zastavme sa pri názve Nitra. Je známe a dokázané, že Nitra bola už mnoho storočí p.n.l. pomerne veľkým strediskom Keltov. Nespomeniem si na to, kto práve týmto faktom aj vysvetlil názov mesta Nitra. Od keltského slova had = neitra. A naozaj sa práve tu rieka doslova hadí, skrúca. Podobne je tomu aj na juhu Švédska, kde je Natraby = Nitra na rieke Nitra, ktorá sa v tom mieste tiež podobne hadí. Naše mesto Nitra teda mohli založiť, alebo aspoň pomenovať Kelti. Kelti, s ktorými sme tu žili už veľmi dávno pred n.l.


Na mapke vidíme aj názvy území v dnešnom Švédsku: Västra Gotaland, čiže západná zem Gótov a Östergötland, východná zem Gótov. Góti teda sa nerozdelili na Ostgótov a Västgótov v dnešnom Rumunsku vplyvom bitky s Gepidmi = Vandalmi, ako tvrdia svetoví vedci, ale oni už takto rozlíšení prišli na toto územie. Všimnite si, ako ich názvy skomolili dejepisci: Vizigóti a Ostrogóti. S tých názvov naozaj nie je jednoznačné, že sa jedná o východných a západných Gótov.  Skôr názvy evokujú ako ostrých a vodných Gótov (víz – maď. voda). No a okrem toho, čo tu predkladám mám ešte zaujímavejšiu vec. Na mapke vidíme, že je tu mnoho toponýmie so spoločným menom Gal. Galten, Galtero, Galby, Gälbo, Galtás, Galtasen, Galtabäck a pod. Galmi = „svetlokožcami“ – biely ako mlieko = gal ich nazvali  Rimania. Ryšavých surových nahých útočníkov s bielou pokožkou. Kelti – Gali – Galati, mali „skončiť“, usadiť sa  v pásme Bretónsko – Nemecko – Dánsko – Anglicko, najmä Wales. Lenže prítomnosť galskej toponýmie v južnom Švédsku naznačuje, že Kelti, taktiež len niektorí, putovali ďalej, neostali len v tomto pásme. Pritom putovanie Keltov zaznamenávame od Transylvánie cez Slovensko na západ už min 700 rokov p.n.l. Samozrejme len tých Keltov, ktorí boli schopní putovania a výbojov s tým spojených. Týka sa to takmer všetkých putujúcich národov: ak nemali dosť svojich zásob na cestovanie, lúpili a „zaujali“ novú zem aj mečom. Človek, ktorý nemá nič je schopný a ochotný zabíjať aj pre chlieb. Kelti nám aj na Slovensku zanechali dva názvy (okrem Nitry a ktovie, ktorých ešte)  – Stará Gala, Nová Gala. Z Galy nám Maďari urobili Gyalu a my sme potom zo Starej Gyaly urobili Hurbanovo a z Novej Gyaly zasa Dulovce.


Galskou toponýmiou Francúzska som podrobne neprešiel, nech stačí, že najmä časť Bretónska voláme zem galského kohúta. mapa Gallo Francúzsko, Nemecko a štáty Beneluxu už Rimania podľa Keltov nazvali Gália. No a keď prvá várka Vandalov „vandila“ na západ (niekedy pred začiatkom našeho letopočtu), založila s Alanmi dve kráľovstvá v Španielsku: Andalúziu (Vandalúziu) a Gallíciu. Znovu je tu základ slova Gál. Gallícia bolo kráľovstvo na severozápade dnešného Portugalska a Španielska, Vandalúzia bola južne, s najväčšou Barcou na svete: Barcelonou.
Mnoho priezvisk aj na Slovensku je od Gála. Gál, Gallo, Gallovič, Gallík, Galata...hlavne na Gemeri, kde boli dobývané rudy kovov.


Gallovia v Eorópe


Galovia v Taliansku


    Zaujímavé je, že najväčšiu hustotu toponýmie so základom Gal nájdeme v južnom Rumunsku, Transylvánii. Viď mapku. Galgau, Galapaia, Galu, Galešť, Gallensdorf, Galešu, Galtofani, Galicea, Galicea Mare, Galaceni, Galaciuiu, Galicea, Galdau znovu, Galáci, Galtešť, Galbeni, Galtiu, Galbinaši. Samozrejme, veď Góti sa pohli začiatkom nášho letopočtu – cca r. 150 smerom do stredu Európy a Aureliánus ich zastavil, keď chceli prejsť cez Dunaj r. 272. Druhý krát ich zastavil r. 277 Probus a zahnal ich späť až na severnú Moravu. Lenže oni zhora obišli Karpaty a prešli až k Čiernemu moru. Vandali, ich spolucestovatelia sa od nich oddelili a pokračovali cez slovenské priesmyky, zborili Kremnicu i vsja grada (tak je to napísané na skale o Velestúre – Viď môj článok na tomto portáli) a r. 282 ich zastavil Riman v Transylvánii, kde sa opäť stretli s Gótmi. Ale Góti v tom čase už mali za sebou dobyvačné tiahnutie Gréckom a celou Moesiou a mali rozdelenú úrodnú zem aj s povodím rieky Mureš – Maruša – Morava.
    Ale vráťme sa ku Gótom. Na tej istej mape máme vedľa Galov aj Ghermandorf, Hermannstadt, Gherman dva krát a  tri krát Ghermanešť. Pričom mená so základom Gal a Gherman sú na území neďaleko seba. Doslova sa prekrývajú. To nie je náhoda. Vieme, že na tomto území Góti boli. Góti od slova Gott = Boh. Góti – Kelti – Ghermani? Alebo z tohto územia niekedy dávno p.n.l. odišli ako Kelti a vrátili sa ako Ghermani? Zem Bohuslan vo Švédsku, pevnosť Bohuš (Človek vyznávajúci boha = Gót?) a pevnosť Bohuš pri Arade s Ghermanom je azda súvislosť napovedajúca o rovnakom osídlení.  No a ak názvy s Galom, Ghermanom a Slovanskou toponýmiou sú susedské vo Švédsku, Rumunsku a potom aj vo Francúzsku: viď mapa – je tam Gallo a hneď mesto Vannes...je to jasná správa o tom, že tieto dva národy putovali tisícročie spolu, navzájom sa prepojili aj geneticky, mená jedných boli menami druhých. Najmä mená kráľov a vojvodov boli preberané vzájomne. Hermanarich, Tedorus, Valamír, Vidimír, Želimích, Ardarich, Teodorich a pod. A toto je príčinou zmätku, do ktorého bol uvedený ako prvý Strabón, od ktorého sa dodnes preberá omyl o Vánoch, Vandaloch, Kvádoch, Markomanoch a pod, že to všetko boli Germáni. NEBOLI. LEN ŽILI v úzkom zväzku s nimi.


Cintorín Kluž. Všimnite si nápis: aici odihnesc intru dominul = tu odpočíva v mene pána. Odihnesc = odpočíva. V Rumunčine!

    Samozrejme, aj v Taliansku sa zachovala galská toponýmia. Predsa tam skončili Vozigóti, aj Ostrogóti. Prikladám mapku.
    Predošlý článok bol o bitkách medzi Vandalmi=Gepidmi a Gótmi na rieke Maruša, kde sa po storočiach spoločného života prvý krát proti sebe postavili kvôli pocitu krivdy v obsadzovaní novej zeme, ktorá už ani zďaleka nebola taká jednotvárna, ako Škandinávia a delenie si územia bolo problematickejšie.   Druhý krát boli proti sebe, keď všetci Slovania dobili Hunov a Góti boli na strane Hunov. Dajme tomu, že Góti nedokázali zradiť spojenca, ale využili možnosť síce nezradiť, ale pomáhať v boji neúčinne. Fantazírujem. Tretí krát sa proti sebe postavili tieto skupiny na rieke Ipeľ a napriek tomu, že Góti Slovanov porazili, nadobro sa vzdali spoločného života a odišli smerom na Itáliu, kde aj skončili. Keď si ale prečítame predošlý článok o tých bitkách dôkladne, pochopíme, že vzájomne prospešnú a veľmi dlhodobú koexistenciu Keltov (Gótov) a Vánov ukončili vlastne Váni neprijateľným konaním voči Gótom. Nie je známe, že by Kelti na Slovensku, ani v širokom okolí sa správali voči autochtónnemu obyvateľstvu agresívne. To priateľstvo medzi nimi a Slovanmi vzniklo pravdepodobne už hlboko pred tým, než spolu odišli až na „ostrov“ Skanza. Už vtedy, keď spolu na Slovensku spracovávali kovy a razili napr. v Bratislave mince?

Ako opísali Rimania Keltov?

    Ako vyzerali títo vášniví dobrodruhovia? Nuž, bojovníci a príslušníci vládnucej vrstvy merali 180-190 cm, niektorí aj viac ako dva metre. Ostatní muži boli v priemere o 10-15 centimetrov nižší, ženy dosahovali výšku 150-160 cm. Polybios približne dvesto rokov pred Kristom spomína Galov ako hrôzostrašných a mohutných bojovníkov. Ich ženy sa vraj výškou a silou vyrovnali mužom. „Galovia, pretože sú vysokí, pohŕdajú každým mužom nízkej postavy," poznamenal si Caesar. Títo vyznávači kultu tela dbali na to, aby nestučneli. Strabón píše, že si bojovníci verejne merali objem pása a trestali každého, u koho prekročil uznávanú mieru.  (To by sa zišlo dnes medzi nami!)  Tmavovlasí Rimania a Gréci si na Keltoch všímali hlavne modré oči, jemnú pleť a svetlé, až ryšavé vlasy. Skopírované z netu.


Časté meno v Rumunsku: Ghermann


Je neuveriteľné, koľko vieme o Keltoch a je neuveriteľné, ako málo vieme o svojich dejinách prvého tisícročia n.l. Príčina?


Pri svojom pátraní som naďabil ešte na dve zaujímavosti:
    Na povodí rieky Prut v Rumunsku, práve v oblasti, kde boli Góti  je mestečko Manta. No a na Slovensku máme Mantákov okolo Medzeva, Štósa. Pritom v toponýmii tento názov nemá na mieste oporu. Obyvateľov spomenutého mestečka volajú Mantáci. Ale tí vôbec netušia, prečo sa takto volajú. Zabudli. Samozrejme, že ako do Dobšinej, tak aj do Medzeva mohli sa ku germánskym starousadlíkom neskôr pridať nové vlny nemeckých prišelcov, práve takých, ktorí po r. 1300 doniesli správu o sv. Hildegarde. Najznámejší Manták, čiže človek patriaci do Medzeva,  je náš prezident Schuster. Tu by bolo vysvetlenie: nárečie akoby nemecké môže byť vlastne reliktom starej Gótštiny (?). Už dávno mi vŕta v hlave, prečo je pod Dobšinou obec Gočovo. Nie je to Gótovo? Vlachovo je nad ním, to si vysvetliť vieme. O tom, že sa po Keltoch v širokom okolí Dobšinej našli pre Keltov charakteristické bansko-kutacie štôlne tzv. pingy, o tom niet pochýb. Podobne je tomu s nárečím v Dobšinej, ale to sa volá Bulinerčina a títo zasa pochádzajú z Bindenu pri Rýne. Potvrdzuje to obraz sv. Hildegardy, miestnej svätice z Bingenu v miestnom kostole a polievka „FISCHlebert“, čiže rybacia, hoci v Dobšinej ju varia zo zemiakov. V Dobšinej rýb takmer nebolo. Prišli baníci od Bingenu na územie, ktoré poznali ešte ako Kelti – Góti?
    Druhou zaujímavosťou je slovo Tót, Tóth. Mnohí si lámu hlavu, prečo je toto meno tak časté, prečo nás Maďari volajú Tóti, či „buta Tóti“.
Toutatis (tiež Teutates) je keltský boh uctievaný v Gallii a Británii, známy aj z diela antického autora Luciána. Na základe etymologie jeho mena je obvykle považovaný za kmeňového ochrancu. Meno božstva je azda odvodené od spojenia: „teuto – tatis“ (otec kmeňa, domáci, vlastný boh, otec domova – teuto – človek, ktorý tu má domov), ktorý bol aj bohom vojny v rímskej Gallii. Slovania mali svojho „Domaníka“, bôžika, ktorý ochraňoval domácnosť pred zlom. Bol to ekvivalent boha Tautisa ? Domaníky vyrábali z dreva aj v Domaníkoch  Smile .


Aj ja som si jedného domaníka vyrezal  Smile .


Pevnosť Bohuš je vlastne vodný hrad


foto pevnosti Bohuš
Dvaja velitelia pevnosti Bohuš sa volali Thott
•  1555-1563 Tage Ottesen Thott
•  1634-1640 Otte Thott


Najznámejším Tótom bol Otto Thott  (1703 - 1785), dánsky gróf, štátny minister, bol majiteľom obrovskej knižnice.


Galská toponýmia v Taliansku

Alebo som napísal celé zle a mýlim sa ja?

So súhlasom autora Alana Dologa zverejnil Svetomír 14.12.2016


Naposledy upravil Svetomír dňa Ne december 18, 2016 3:20 pm, celkom upravené 7 krát.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre walibuk za Št december 15, 2016 8:49 am

Dal si si s tým článkom vela práce, ako vždy. Si však pripravený na kritiku?
avatar
walibuk

Počet príspevkov : 288
Points : 295
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Re : Germáni a Slovania. Kto sme ? Kto boli oni ?

Odoslať pre igor1235 za Št december 15, 2016 9:48 am

Vďaka Svetomír. Veľmi zaujímavé, dobrý postreh.  Na našu škodu, máme iba toponýmiu, logiku, hľadanie súvislostí, skomolené názvy nášho národa letopiscami, veľmi málo priamych listinných dôkazov, mäkký znak-písmeno cyriliky Ь vyjadrujúce podľa Wiki iba ultrakrátku samohlásku i, no kľudne by znak Ь mohol byť vyjadrenie pre zvýraznenie spoluhlásky napr. ІГОРЬ a ďaľšie, čiže nie k Slovienom , ale Rastic pozval C+M k Slovenom ... potom postrehy slovenských historikov z mnohonárodnostného Uhorska, Maticu Slovenskú, ktorá okrem záslužnej práci, svojim spôsobom poškodila históriu Slovenska a to mizernou podporou a neuvedením do obehu Uhorských dejín z 1875 od Jonáša Záborského, politikum mocenských režimov, nasleduje archeológia, kroniky obcí a oficiálna historiografia SAV, ktorá to stále nezohľadňuje... a sme na začiatku.
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre walibuk za Št december 15, 2016 3:49 pm

Prepáčte, ráno v tom chvate som sa zle vyjadril, takže opravujem sa, Svetomír, si pripravený aj na pozitívnu kritiku?

Velmi dobre napísané, hlavne obsahovo, keď budem mať viac času, tak napíšem pár doplňujúcich drobných pripomienok. Ale čo kolvek by som napísal, tak sa v tomto tvojom pohlade na zaludňovanie Európy s tebou stotožňujem.
avatar
walibuk

Počet príspevkov : 288
Points : 295
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Opravené

Odoslať pre Amin za Pi december 16, 2016 1:05 am

Tiež trocha o tom istom zasa trocha inak: www.irsa.szm.com/irsa.blgz.cz/O-Slovanoch-a-Germanoch-200.html

A k hradiskám.sk : úbohé až smiešne, ale autor sa asi považuje za historika a dláždi si takými dehonestujúcimi článkami cestu medzi svojich..... a naivní lajkujú...


Naposledy upravil Admin dňa Pi december 16, 2016 9:53 pm, celkom upravené 2 krát.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za Pi december 16, 2016 9:53 pm

Ďakujem Svetomírovi a už nefunguje ani tá stránka na hradiskách, ale nevstúpili si do svedomia ani do rozumu, len je to na inej adrese, čiže treba vymazať to: http://  a dať len www.hradiska.sk/2016/12/kedy-prisli-slovania-na-slovensko.html
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Vlado za Pi december 16, 2016 9:56 pm

Buďme prosím k ním tolerantný. Nikto nemôže za to, že sa narodí s modrými alebo hnedými očami, alebo že sa narodí blbý. S tým sa nedá nič robiť. Akurát na oči sa dajú dať farebné šošovky, ale rozum sa do hlavy naliať nedá. Ani keď sa pred meno napíše titul, tak to nepomôže.... len to vyzerá ešte blbšie.
avatar
Vlado

Počet príspevkov : 49
Points : 53
Join date : 08.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Pi december 16, 2016 10:12 pm

Vlado, je to inak. Oponentovi nehovorme, že je hlúpy. Má málo informácií. Potrebuje čas, aby ich získal. Hlúpy je ten, kto označí článok za hlúposť bez toho, aby sa pýtal. Aby si nechal vysvetliť, čo nevie. Hlúpy je ten, kto vedome zotrváva v nevedomosti. Naše dvere sú otvorené, pán, ktorý si hovorí Orgoň sa tu nemusí prihlásiť pod týmto menom. Ale môže sa pýtať. Myslím, že mu tu radi poskytneme info. Ostatne, stačí sa tu začítať a je to. Možno po čase príde na to, že nie je tu len Třeštík a Kučera. Alebo nám dokáže, že sa mýlime my. Vyhlásenie z jeho, či našej strany nič nerieši, nikoho nikam neposunie, len sa zabuchnú dvere. A o to by nemalo ísť nikomu z nás. Mýlim sa?
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za Pi december 16, 2016 10:17 pm

Vážení,
diskutujme k nášmu článku, Svetomír si dal kus roboty, zaslúži si, aby sme sa mu na to pozreli.

Napr. Gala je dnes slovensky "hoľa" (gola - gora - hora).  Nie "holý vrch" , ale hora.
A pokiaľ ide o Keltov, sú aj také názory, že je to vlastne jedna skupina so Slovanmi, ktorých západná vetva bola romanizovaná a germanizovaná, zatiaľ čo v strednej a východnej Európe časom pre nich prevládlo označenie Slávi - Slovania. Rozdiel medzi materiálnou kultúrou Slovanov zo 6.-9. storočia a keltskou je zapríčinený hospodárskym úpadkom, ktorý súvisel s rozpadom rímskej ríše, pričom duchovná kultúra bola v podstate tá istá. Len si predstavme, ako by sa zmenila naša materiálna kultúra, keby skrachovali všetky ekonomické veľmoci (a vtedy bola v podstate len jedna). Zastavila by sa výroba počítačov, aut, zanikli by továrne, lebo by nemali odberateľov. Vrátili by sme sa k poľnohospodárstvu s konskými a volskými povozmi a namiesto plastových fliaš by sme si plietli košíky  a strúhali nádoby z dreva. A trvalo by stáročia, než by sa znova zdvihla materiálna kultúra, alebo by sa ani nezdvihla, lebo by tú našu (v podstate dnes už čínsku) zasa prevalcovala iná. Myslím, že takto sa treba pozerať aj na Keltov a Slovanov. Nie ako na odchod a príchod národov, ale len alebo hlavne ako na zmeny materiálnej kultúry v dôsledku hospodárskych konjuktúr a kríz.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Vlado za Pi december 16, 2016 10:48 pm

Hlupák je ten, kto nie je ochotný prijať nové informácie. Kto toho nie je schopný, je idiot. Ešte máme aj naivných ľudí a potom máme ľudí neinformovaných. Kam patrí Orgoň, neviem. Ak je len neinformovaný a ani netuší, čo pácha, to sa dá pochopiť, veď takí sme boli na začiatku všetci.  

Že by Galovia boli Horali?
avatar
Vlado

Počet príspevkov : 49
Points : 53
Join date : 08.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za So december 17, 2016 8:24 am

Admin, v tomto nebudem súhlasiť s vami. Kelti (Góti) boli jedna "fajta :-), my druhá. Obidve skupiny sa podľa Rimanov správali barbarsky = nemali v boji systém, ako Rimania, Kelti útočili spravidla nahí a živelne, Rimania boli jednotne oblečení, útočili usporiadane...Toponýmia Švédska je jasne rozlíšená na toponýmiu germánsku a toponýmiu pošvédštenú so slovanským základom. Dokonca aj Góti boli jasne rozlíšení na východných a západných. Prelínanie by sme mohli pripustiť v ekumenizme, kde Kelti mali mnohobožstvo, ako my, ale pritom Kelti to vnímali tak, že boh je jazero, boh je kopec, boh je rieka...my sme to vnímali (pokiaľ viem) tak, že sme mali bohov zodpovedných za udalosti - hlad, smrť, búrka, blesk, jar, úroda...Tu by sa mohol, vyjadriť Valamír, on sa vyzná do DNA, tam je to tiež rozlíšené. Samozrejme dochádzalo k miešaniu. S Keltmi sme stavali veľmi podobné opevnenia, ťažili sme a spracovávali rudy a azda aj razili spolu v BA peniaze. Náš postoj v živote bol ale diferencovaný nielen v šikovnosti (Gepanta - Gepidi - ťarbáci :-), čo nemusíme brať celkom vážne (ale nemôžeme tiež uvažovať spôsobom - čo sa nehodí škrtnime, alebo :hrdosť nám nedovolí). Predsa si nemôžeme nevšimnúť, že existuje jazyková odlišnosť už vo Švédsku, či v Rumunsku. A ak by som mal dobrý odhad, že DObšiná a Medzev sú jazykové relikty Gótov, potom je to jasné. To sa asi nedá dokázať. Ja sa na to necítim. Hoci v piatich rokoch som tou rečou rozprával a moja DNA má okrem prevahy R1a aj keltskú krv. Kelti, Góti boli v podstate dosť zásadoví - napr. odmietli sa priamo postaviť Hunom pri Alarichovom puči. Na strane druhej Suavi im (Ostrogótom) ukradli stádo dobytka pri Balatone, keď išli lúpiť k bratom do Dalmácie...no nepáči sa mi to.
Po Keltoch sa nám dochovali krásne umelecké predmety, zbrane, nádherný štít...a najmä zachovalo sa po nich obrovské množstvo správ, zvykov, po Slovanoch z tohoto obdobia hlinené črepy a kosti, pracovné náradie a zbrane. Samozrejme aj zvyky, ale...neporovnateľne menej správ. Mýlim sa? Mám na mysli roky p.n.l.
To spolužitie s Keltmi sme si užívali už pred n.l. na našom dnešnom území a bolo pre oboch prospešné. Trúfam si predpokladať, že sme rozdielne nielen národy, ale aj rasy - genotypy. Zájdite do Walesu, alebo Írska, tam sa to dá citiť.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre igor1235 za So december 17, 2016 9:31 am

zase trošku na uvoľnenie : v realite poznáme aj Gaľa bývalého poslanca EP, potom spústu Gálov na Slovensku a z filmovej histórie poznáme ešte živých dvoch Galov- Horalov : Obelixa a Asterixa ...Skôr si myslím, že by sme mohli načrtnúť, pod akým menom- menami sme v skutočnosti fungovali, keďže napr. podľa Ottovho náučného slovníka, jeho US ekvivalentu Webster family Concise Dictionary, Steinhubel (Nitrianske kniežatstvo) a slovenskej či českej Wikipédie (Slovania-Slované), boli Slovania otroci ... alebo inak : sami sebe katmi  Smile  

Znenie slovenskej Wikipédie v časti Názov je zrejme opísané z českej Wikipédie Slovane časť Etnonymum:

" V kronikách a letopisoch sú označovaní rôzne, napríklad Sloveni, Sclavini, Anti, Veneti, Venedi, ale je sporné, či sa niektoré z týchto názvov naozaj vzťahujú na Slovanov.

Pôvod slova Sloveni [j. č. Slovenin] (a tým aj Slovania, Slováci a Slovinci) je sporný. Uvádza sa napríklad:
názov rieky
slovný kmeň *slo-/*sla- vo význame voda; indoeurópsky slovný kmeň *kleu- vo význame tiecť (spodobňovalo sa na -sleu- -slav -slov...)
osoba menom Slov (Sloveni sú potom "Slovovi ľudia")
slovo otrok (pozri nižšie)
drávidské slovo "Solveni" vo význame vyznávači [boha] Volosa/Šivu - teória Cyrila A. Hromníka (juhoafrického etnológa slovenského pôvodu)
podľa kmeňového božstva Slava (Slova), podľa ktorého bola pomenovaná rieka (Dunaj) - teória R. Iršu
Staršie sa predpokladala súvislosť:

so slovom "slovo", ktorá je prakticky nemožná, pretože prípona -enin (a pod.) sa vyskytuje len s názvami lokalít, ale lokalita s kmeňom Slov- (*Slovy) nie je doložená, alebo
so slovom "sláva", ktoré je však zrejme neskoršieho pôvodu
Vysoká frekvencia etymológie súvisiacej s vodou je podporovaná aj teóriou, že Slovania zrejme svojho času obývali jazerné, pobrežné a prímorské oblasti (Baltu). Boli výborní plavci a vedeli sa aj potápať.

V najstarších zmienkach (neskorá antika, včasný stredovek) o Slovanoch v gréckych, latinských, arabských (ale aj iných) textoch sa príslušné slovo vždy začína na skl- (sclavus; sklav; saqáliba; skloven atď.) a nie na sl-, pričom tvary na skl- znamenali v latinčine, arabčine a podobne v tomto období aj otrok ("sclavus" označoval aj rímske putá pre otrokov). Na to existujú dve vysvetlenia. Jednak je možné, že -k- bolo vsunuté do pôvodného tvaru z dôvodu ťažkej výslovnosti skupiny -sl- v daných jazykoch (v latinčine a gréčtine existuje len skupina -zl-, arabské slovo zrejme pochádza z latinského) a slovo Slovania nemá s otrokmi nič spoločné alebo - čo je veľmi pravdepodobné - slovo otrok v spomínaných a iných jazykoch vzniklo zo slova Slovania, pretože Slovania (východná Európa) tvorili (popri Germánoch, Baltoch a Ugrofínoch) v neskorej antike hlavný rezervoár otrokov. Je však tiež možné, že názov Slovan naopak pochádza zo slova sklavus/saqáliba a pod. (otrok) v spomínaných jazykoch, pričom je pozoruhodné, že tento súvis spomína už Juraj Papánek v roku 1793 vo svojom Historia gentis Slavae, kde v kap. II tvrdí: "Meno Slovanov nepochádza zo slova Sláva, ale z arabského pomenovania Seclaba, pretože vraj (quod) Seclaba jazykovým skreslením (per corruptionem linguae) je odvodené v slove Sclava".... "
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za So december 17, 2016 12:04 pm

"Vysoká frekvencia etymológie súvisiacej s vodou je podporovaná aj teóriou, že Slovania zrejme svojho času obývali jazerné, pobrežné a prímorské oblasti (Baltu). "

Toto som už nechcel do článku montovať. Ale k vašej vete niečo dám :-).
Najmä v Rumunsku je tomu tak. Prekvapilo ma množstvo dedín, ktoré majú v názve "voda". Za Karpatami. Vo valachii, Moesii. Na riekach Dunaj, Prut. Ale niektoré sú aj v Transylvánii.
Slatina - min 3x, Iezer, Cuza Voda min 4x, Tepeš Voda (čítaj Cepeš), Štefan Voda, Mihaj Voda, ...
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za So december 17, 2016 2:07 pm

Svetomírovi:
Netreba rátať dohromady koše a banány. Kelti a Slávi neboli súčasníci a to je to podstatné. Tak ako my nie sme súčasníci s obyvateľmi Slovenska povedzme v 19. storočí.

Kelti, ktorí sa rozšírili viacej na západ, splynuli, alebo asimilovali tamojšie staršie obyvateľstvo a boli asimilovaní novším obyvateľstvom. Tí ktorí zostali na našom území, resp. v širšom priestore zasa čelili alebo aj "neučelili" iným vplyvom. Z tých našich sú Slovania, z tých iných sú Angličania, Francúzi, Íri..... Otázne je, nakoľko boli tí "naši" Kelti poslovančení, resp. nakoľko si udržali pôvodný jazyk, kultúru, gény, čo sa rozišlo pod cudzím vplyvom a čo bolo následkom prirodzených zmien. A treba zobrať do úvahy aj rozdielne hospodárske prostredie. Je treba si uvedomiť, že súdiac podľa materiálnej kultúry sme my na zač. 21. storočia na Slovensku celkom iným národom, než aký tu žil pred sto rokmi. Napr. v ČR žije dokonca aj celkom iný národ z hľadiska náboženského. Nakoniec aj podľa duchovnej kultúry žije na Slovensku celkom iný národ ako pred sto rokmi. Jazykové pamiatky v hroboch nenájdeme a kamenné pomníky mali pred sto rokmi hlavne nemecké a hebrejské nápisy. Slovenské drevené kríže dávno spráchniveli. Pritom keď porovnáme zachované keltské jazykové pamiatky zo slovenskými, je zrejmé, že ide o ten istý jazyk. Môžeme argumentovať, že ide o jazyk indoeurópsky a že v tom čase bol slovanským jazykom veľmi podobný aj germánsky jazyk. Nuž, ale čo to v skutočnosti dokazuje? To, že išlo o spoločný indoeurópsky jazyk, alebo to, že išlo o jazykom jeden národ, ktorý sa pomiešal s inými až na okrajoch Európy a tak vznikli odlišné národy z toho prastarého? A kde sú tie najčistejšie relikty toho prastarého národa? Na okrajoch Európy, kam ich vytlačili iní, alebo v centre? Určite, riešenie sa ponúka aj podľa polohy pozorovateľa. Otázne je, či sa ponúka správne riešenie.
Ani genetika v tom veľa nenapovie, lebo aj väčšina môže byť asimilovaná menšinou, ktorá jej odovzdá domáci jazyk, tradície.... Z dejinami je to tak, že patria tomu, kto sa k nim hlási. Nezáleží nakoniec ani na jazyku, na kultúre, na génoch ani na skutočnej kontinuite. Stačí tá kultúrna, historická, ideologická. Ak sa my nehlásime k dejinám ľudí, ktorí tu žili pred nami, prihlásia sa k nim iní a budú ich.


Naposledy upravil Admin dňa So december 17, 2016 2:11 pm, celkom upravené 3 krát.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za So december 17, 2016 2:08 pm

Igorovi:
Slávi – Sklávi – je to len hranie sa so slovíčkami. Arabi ani Gréci či Rimania nepomenovali Slovanov Slovanmi (ani Slávmi). Slávov máme tak dávno a na tak veľkom priestore, že na to nemali šancu. Len prevzali naše meno a usilovali sa ho pripodobniť niečomu, čo im bolo známe. Grécki aj latinskí autori takmer zásadne prekladajú cudzie mená do svojho jazyka, pričom nie vždy ide o skutočný „preklad“. Často ide len o použitie zvukovo podobných slov. Starovekí autori neboli nesmierne múdri a vševedúci „vedci“. To boli niečo ako naši archeológovia, historici, jazykovedci a dedinské babky, ktorí svoje názory, najčastejšie založené na neznalosti alebo len povrchnej informácii  povýšili na pravdu a keďže nemali konkurenciu, stali sa autoritami. A kedže nemáme iné pramene, nezostáva nam nič iné, len ich brať do úvahy. Ale nie ako „písmo sväté“ o ktorom sa nediskutuje a nepochybuje. Ani dnes, keď stretnem na ulici starú babku a spýtam sa jej na pôvod názvu dediny, neberiem jej slovo za „písmo sväté“, ale beriem to ako kuriozitu, ktorá môže mať dávny pôvod, ale mohla si to aj práve vymyslieť. Ja to zapíšem a stane sa z toho historický doklad. O dve tisíc rokov úctivo citovaný.
Tým som chcel povedať, že slovo Sláv, ani meno Slovanov nevysvetlíme z cudzieho zdroja, rozhodne nie z gréckeho, či latinského. Meno Sláv sa objavuje dávno predtým, než sa z Arabov túlajúcich sa kdesi v púšti stal agresívny národ. Aj Papánkov názor je len kuriozita, inak nestojí za zmienku. Papánek sa, pravdepodobne, chcel blysnúť svojou vedomosťou latinčiny a gréčtiny, svojou sčítanosťou a preto odmietol domáce vysvetlenie. To už bežne robili, na škodu veci, všetci stredovekí aj starovekí kronikári.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre igor1235 za So december 17, 2016 4:41 pm

Dobre, takže Slávi(Slavs) - Sclaveni, Sclavíni, Sclavus, Sklavini ... to je staré pomenovanie pre súčasných Slovanov OK ? Existuje ešte nejaké iné, staré pomenovanie Slovanov ? napr. Suobenoi ?
A teraz to najdôležitejšie a najťažšie : dnešný Slovák, národ to širokej starej rodiny Slovanov... má aké preukázateľné pomenovania v dobovom poradí- línii-historickej doby-veku od najstaršieho známeho až po dnešok? (napr. Suobenoi,... Quadi,Suebi, atď... Marehani, Marhari atď, atď ... Sloveni, atď,atď ... Slováci )
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za So december 17, 2016 7:38 pm

Na poslednú otázku by vedel dať dobrú odpoveď niekto, kto o tom takmer nič nevie a tak mu je všetko jasné.

Boli Slovania skôr ako sa nazvali Slovanmi (Slávmi...)? Existovala Jana Nováková predtým, ako sa vydala za Nováka?

Pokiaľ ide o rodokmeň, ten sa nedá spoľahlivo urobiť, keď sa nezachovala matrika a potomkovia si nepamätajú predkov. Kto boli Quadi, Jazygovia, Bori, Goti, Vandali.... nevieme. Len sem tam máme nespoľahlivé správy od dobových autorov a zväčša ani tie.Môžeme predpokladať, teoretizovať, ale nemôžeme vylúčiť, že ten istý kmeň časom zmenil jazyk aj povedomie. Môžeme ho spolu s archeológmi nechať vyhynúť, keď potomkovia začnú používať iné hrnce, alebo môžeme len zobrať na vedomie, že začal používať iné hrnce a prípadne aj iné meno.
Je len na nás, koho všetko chceme považovať za svojich predkov. Ak predkov pani Novákovej nebudeme považovať za jej predkov preto, že majú iné meno, a za predkov nebudeme považovať ani rodičov manžela, lebo tých prehlási za svojich predkov rodina jeho sestry, tak budeme s prácou na rodokmeni hotoví raz dva. Môžeme však za svojich predkov považovať aj všetkých, čo bývali v našom dome pred nami. Alebo ich považovať za cudzích. Je to len na nás. Lebo nejde len o genetiku. Národ netvoria gény. národ tvorí kultúra, spoločné povedomie, jeden dom. A to povedomie, ten dom nemuseli stavať len naši genetickí príbuzní.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre igor1235 za So december 17, 2016 8:36 pm

Chápem a prepáčte moju trúfalosť. Rád by som poznal "dejinné medze", v akých sa bezpečne môžu pohybovať súčasní Slováci ... či si môžeme povedať, sme starobylý národ od napr. 8 storočia povestní Rasticovi Sloveni (vraj Slovieni) resp. patríme iba k starobylému národu Slovanov ako kto, čo ... už x rokov alebo ... ? Môže Velestúr a znaky ovplyvniť našu históriu ?
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Starobylý slovenský národ

Odoslať pre Amin za So december 17, 2016 10:02 pm

igor1235 napísal:Chápem a prepáčte moju trúfalosť.  Rád by som poznal "dejinné medze", v akých sa bezpečne môžu pohybovať súčasní Slováci ... či si môžeme povedať, sme starobylý národ od  napr. 8 storočia povestní Rasticovi Sloveni (vraj Slovieni) resp. patríme iba k starobylému národu Slovanov  ako kto, čo ... už x rokov alebo ... ? Môže Velestúr a znaky ovplyvniť našu históriu ?

O Velestúre časom niečo napíšem a asi mnohých svojim názorom nepoteším. Ale nebudem predbiehať.
Na otázku či sme starobylý národ je odpoveď veľmi jednoduchá. Samozrejme, že sme starobylý národ. Máme to dokonca zakotvené v ústave a Svätopluk to hrdo demonštruje pred Bratislavským hradom. Preto toľko vadil a určite aj stále vadí "Prešpurákom". Čiže prihlásili sme sa k dejinám našich predkov, nevenovali sme ich susedom. Sú preto naše. Starobylý národ Slovanov existoval, ale tak dávno, že nám zmizol takmer bez stopy, zostali po ňom len tri obrovské staroveké spoločenstvá - známi Anti, Sloveni a Veneti. Slováci sú potomkovia všetkých troch týchto spoločenstiev, resp. ich častí. Nielen antických Slovenov, ale navyše ešte aj Sarmatov - Chorvátov, Antov a Venetov. Ako národné spoločenstvo odlišné od ostatných sa mohli sformovať vtedy, keď žili na území oddelenom od ostatného slovanského územia. Mne to vychádza na obdobie  Avarskej ríše, aj keď väčšina územia Slovenska bola mimo nej. Nad ňou však bola Samova ríša, ako zväz venetských (slovanských) kmeňov. Časť tejto ríše spolu s územím veľkej časti Avarskej ríše sa stala územím, na ktorom sa opäť formovali do samostatného spoločenstva Sloveni, avšak rozdelení do niekoľkých správnych útvarov. Opäť boli z veľkej časti zjednotení za Svätopluka. A potom opäť rozdelení. A z jedna z týchto rozdelených časti sa na Slovensku v novoveku prehlásila za národ (ako v prípade aj ostatných európskych národov v rámci národného obrodenia). Za národ sa prehlásili pod Pribinovou a Svätoplukovou zástavou. Zrejme celkom realisticky usúdili vtedajší národovci, že ísť ďalej nemá zmysel, že veľkú slovenskú ríšu si už podelili iní, nám zostal z nej len kúsok  a celé jej dejiny - ak budeme chcieť. Takže minimálne máme svoje historické korene v časoch Pribinu a Svätopluka ako stredoveký národ, ktorý je potomkom starovekého spoločenstva Slovenov. A doplním ešte - celé dejiny Slovenov, lebo sme jediní, ktorí sa k nim majú sem tam aj chuť hlásiť. Chorváti, Srbi, Poliaci a Ukrajinci či Česi, ako najbližšie slovanské národy okolo sa vzhliadajú v inej odnoži svojich predkov.


Naposledy upravil Admin dňa Pi december 23, 2016 12:07 am, celkom upravené 1 krát.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Môže Velestúr a znaky ovplyvniť našu históriu ?

Odoslať pre Svetomír za So december 17, 2016 10:36 pm

Áno, celkom určite. Aby ste nemuseli čítať celú moju prácu len pár viet.
Nápis nad Hornými Pršanmi je písaný rovnakým písmom, ako velestúrsky. Pod tento nápis sa autor podpísal, určil som azda správne jeho identitu a odhadol aj dôvody, prečo to napísal. Velestúrsky nápis mohol napísať rovnaký autor. Prečo si to myslím je rozobraté v tej práci. Ak to napísal farár ordinár Pils Gašpar, potom by ma zaujímalo, odkiaľ čerpal informáciu, že Silian zboril Kremenitju. Pretože táto informácia môže byť pravdivá. Pretože Siliani (jedna zložka Vandalov) naozaj mala snahu prejsť na juh cez Dunaj a bola dokumentovaná bitka medzi Rimanmi a nimi r. 272 a potom r. 277. Potom máme nápis na Velestúre, že Silian tade prešiel a raboval, no a nakoniec máme jasnú správu u Rimanov, že ich zastavil v Transylvýnii r. 282 a dal im právo tam bývať - a chrániť hranicu od východu. Ostatné som popísal vo viacerích článkoch. Vyzerá to, že to teda naozaj tak bolo a v tom prípade Kremnica má minulosť - slovanskú minulosť - už od nepamäti. Lebo r. 280 ju Silian zboril. Lenže Kremenitja sotva bola vo vzduchoprázdne. Myslím, že by sme si mohli dupnúť s oprieť sa o nápis na Velestúre ako na dôkaz, že Slovania tu boli min 500 rokov skôr, ako sme sa učili v škole. Nehľadať nijaké kultové správy v tom, ale o jednoduchú správu z tlače. A hlavne: mali by sme si ten nápis vážiť a chrániť. Aj keby mal "len" 400 rokov. Doteraz sa toho nápisu obávali vedci, že je, a či nie je falzifikát. Definujme si falzifikát...ak je to jasná správa, potom je dôležité, či bol napísaný r. 280, alebo r. 1584?

Jeden fakt, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že ho písal Pils je skutočnosť, že tento druh písma je endemit (prenesený význam). Nielenže nikde v Europe, ale ani na Slovensku nie je známe jeho opakovanie. Toto písmo zostavil Pils podľa dovtedy známych rún, najmä podľa alpských, možno etruských. Možno ešte niečo ráno napíšem, teraz toľko.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za So december 17, 2016 11:09 pm

O Velestúre máme síce debatu inde, takže ak by sa nám to tu rozbehlo, odporúčam prejsť tam. Vyjadrím sa preto, dúfam, len stručne: FALZIFIKÁTOM velesturský nápis byť nemôže. To by niekde musel byť aj originál.
Či je pravý? Samozrejme, že je pravý, nie je to kopia iného nápisu.
Oznamuje nejakú udalosť. Netvrdí o sebe samom nič. Nepredstiera, že má dve tisícročia, ani jedno, dokonca nepredstiera absolútne žiadny svoj vek. Len oznamuje udalosť.
To že to niekto pochopil tak, že nápis je z roku 280 po Turovi, nech to už malo byť kedykoľvek, je vec toho, kto to pochopil ako chcel. Nápis to netvrdí. Netvrdí kedy vznikol! Oznam napr. v Bratislave- bronzová tabuľka v dlažbe, že na "tomto mieste bola v roku XXXX upálená posledná bosorka" je pravý či falošný? Nuž ak sa naivne domnievame, že pochádza z toho roku, tak sa nám môže javiť falošný. Ale chyba je v našej hlave, nie v tom nápise.
Nápis teda vznikol dodatočne. O tisíc rokov, alebo neskôr? Dôležité pre to kedy vznikol je nielen skúmať runy a rukopis, ale aj to, ducha akej doby nápis odráža. A odkiaľ mohla byť informácia na ňom uvedená. Či je informácia správna, alebo nesprávna. Či je vedome prispôsobená (sfalšovaná) a či nie. Nápis je nepochybne pravý, o informácii, ktorú obsahuje, to však tvrdiť môžeme, ale môžeme aj pochybovať. Ale to je už iná história. Nech je to akokoľvek, naše dejiny tým nezačínajú, ani nekončia.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Ne december 18, 2016 8:35 am

V tomto článku som napísal viacero informácií. V diskusii sa prejednáva najmä to, či Ghermani, Góti mohli, alebo nemohli byť potomkami Keltov. Samozrejme boli. Rovnako, ako medzi nami žijú ich potomkovia, sme aj potomkami spomenutých národov.  Tak, ako admin píše o tom, že ľudia, národy, spoločenstvá sa menia veľmi rýchlo, naopak mnoho z oblasti kultúry, duchovna, ale aj etiky pretrváva v nás a bude pretrvávať z dôb, o ktorých som písal.
Zatiaľ ani jeden príspevok neneguje toponýmiu, ktorú som si všimol, možnosť toho, že Bulinerčina a Mantáčtina môžu, či nemôžu byť reliktom keltským, či gótskym. Samozrejme, že k tomu je treba štúdium jazykovedcov. Mali sme jedného, ktorý zdokumentoval bulinerčinu a vyslovil otázku podobnú mojej. Bol to jazykovedec - germanista Doc.PhDr. Juraj Valiska, CSc. Žiaľ, knihu som v slabej chvíľke daroval.
K Tótom mi reagoval jeden bádateľ súkromne, kde to kvituje ako nové. Azda je to aj správne dedukované. Myslím, že z doteraz publikovaných variácií a verzií najprijateľnejšie. Vyplýva z toho najmä to, že Maďari nás zosmiešnili na niečom, čomu nerozumeli. Takže žiaden buta Tóth, ale človek vyznávajúci boha. Čo boli všetky národy doteraz. Nič dehonestujúce. Dehonestujúce je to vlastne pre toho, kto to použil ako nadávku.

Doporučujem pozrieť si týchto 6 častí filmu o Keltoch (cez 5 hodín).
https://www.youtube.com/watch?v=uiivs9oQEdE
zaujímavá je zmienka o Gotodinovi...got = boh Odin. Hovoríme o Keltoch. Gotodin. Keby som sa volal inak, už by som mohol fantazírovať - Got odin = jeden boh :-). A ktovie. Z Godina je aj meno mesta Edinburg.


aj tu sa dá odsledovať časť mojich dedukcií a pozorovaní
https://en.wikipedia.org/wiki/Goths
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Lekalo za Ne december 18, 2016 11:49 am

Tú otázku kto sme a kto boli oni by sa patrilo rozšíriť ďalej do histórie. Čo tak kultúry popolnicových polí? V akom vzťahu k nám je lužická kultúra, do akej miery sú to naši predkovia? Po čakanskej kultúre sa na Slovensku našlo druhé najstaršie bronzové brnenie v Európe a mohyly ktorých vnútorná konštrukcia sa viacmenej zhoduje s tým ako Homér popisuje pohreb Hektora v Iliade. Potom nositelia tejto kultúry z južného Slovenska zmizli, spolu s veľkou časťou lužickej kultúry a zároveň na balkáne začala brutálna invázia Dórov do antického Grécka a Mykénskej ríše. Prišli až do Malej Ázie, kde takmer dorazili Chetitskú ríšu. Pochádzala časť tých Dórov z kultúr dunajských popolnicových polí? Po ich odchode úroveň kultúry a zaľudnenie územia súčasného Slovenska dosiahli podobný stupeň až kdesi v stredoveku. Poznám archeológa múzea v Bystrici, v oblasti od Kremnických vrchov cez Staré Hory až po pomedzie Nízkych Tatier a Starohorských vrchov súkromne našiel zvyšky niekoľkých masívnych hradísk podobných pevnosti Rmíz u Laškova v Česku, ale odmieta to zverejniť kvôli detektoristom. Rozsah toho čo leží v zemi v tej oblasti je tak veľký, že možnosti súčasnej slovenskej archeológie na to proste nestačia a nedokázali by to uchrániť pred zlodejmi a to je len pomerne malá časť Zvolenskej kotliny. Ktovie čo by sa dalo nájsť napr. v oblasti od Žarnovice po cca Radobicu...
Mimochodom, predminulý rok sa pri Moštenici (kde sa tiež nachádza pomerne veľké hradisko lužickej kultúry) našiel skupinový nález bronzových ihlíc a točených náramkov. Datované sú do doby cca 1200 p.n.l. Je to najväčší skupinový nález ihlíc tohto typu a čo je zaujímavé, jediný nález ihlíc tohto typu mimo územie Pohronia, Ponitria a Liptova je v Rumunsku v župe Maramureš. Ukazuje to, že pohyb ľudí a tovaru medzi rudnými revírmi Slovenska a Rumunska tu existoval nejakých 1000+ rokov predtým než sa bavíme o Mojmírovej Morave v Sedmohradsku.

Lekalo

Počet príspevkov : 19
Points : 19
Join date : 28.10.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za Ne december 18, 2016 11:55 am

S tým, že Góti boli potomkami Keltov sa dá súhlasiť. Ich slovanská toponýmia v južnom Švédsku naznačuje, že ak je to pravda, tak potom aj Slovania sú potomkovia Keltov a Góti boli germanizovaní až po tom, čo sa presunuli do Švédska. Odtiaľ už ako Germáni zasa kolonizovali slovanské územia v dnešnom Nemecku. Alebo boli Góti jazykom rovno slovanským kmeňom, čím sa rieši záhada, kde sa vzali germánske kmene v staroveku až kdesi pri Čiernom mori. Ale aj ako prípadní neslovanizovaní potomkovia Keltov mali blízko ku Slovanom, ak mali spoločných predkov a ich odlíšenie nastalo až v dôsledku neskorších vplyvov. Tak sa potom mohli vracať medzi svojich príbuzných ako iné etnikum, pričom aj títo príbuzní prešli premenami. napr. na etnogenéze Slovanov sa  podieľali napr. Sarmati, možno práve to spôsobilo premenu Keltov na Slovanov, pričom tam, kde nebol sarmatský vplyv, ale napr. rímsky, sa Kelti romanizovali. Návrat týchto len čiastočne romanizovaných Keltov sa nám pootm javí ako príchod cudzieho etnika (vracali sa po Dunaji, smerujúc k Čiernemu moru z ekonomických príčin - tam je aj riešenie pôvodu biatecov - napodobenín rímskych a gréckych mincí).
Rozdiel medzi materiálnou kultúrou Keltov spred nášho letopočtu a Slovanov v 6-10. storočí nie je rozdielom etnickým, je to rozdiel ekonomický. Veď aj Sarmati boli veľmi zruční remeselníci, napr. zlatníci a ich umenie v slovanskom prostredí zaniklo. Ale nie preto, že oni splynuli s domácim obyvateľstvom,ale preto, že sa zmenili hospodárske pomery a zlatníci stratili odberateľov. A časom sa zmenilo aj kultúrne prostredie, ideológia. Neznalcom, napr. archeológom, sa to javí ako výmena obyvateľstva.
Rozšírenie "germánskych" kmeňov po strednej a južnej Európe je prácou historikov, ktorí nepochopili proces etnogenézy a preto aj kmene ktoré boli germanizované považovali od počiatku za germánske. To je aj prípad Švábov na počiatku ktorých stoja Suebi, čiže Suevi - Slévi - Slávi. Tí Slávi, ktorí boli germanizovaní, sa stali nemeckým kmeňom.
Porovnanie nemeckých nárečí so slovanskými poukazuje, že počiatkom stredoveku nemčina obsahovala množstvo základných slovanských slov. Samotná nemčina je natoľko ovplyvnená slovanskými jazykmi, že nebyť skomolenej výslovnosti slovanských slov, tak by sme ju mnohí vnímali len ako len veľmi vzdialený slovanský jazyk. Ako sa dá dokomoliť výslovnosť pritom dobre ukazuje iný germánsky jazyk - angličtina výslovnosťou napr. latinských slov.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Vlado za Po december 19, 2016 1:44 am

Na hradiskách sa rozbehla vďaka tunajším diskutujúcim na podobnú tému ako je tunajšia búrlivá diskusia. Podľa nich vraj táto diskusná stránka je "obskúrna". Čiže preložím to do slovenčiny: „pokútna, temná, podozrivá“. Asi preto, že tunajší diskutujúci neprezentujú protislovenské a protislovanské postoje. Milí diskutujúci, keď chcete vyzerať seriózne a vedecky, musíte sa naučiť pľuvať na Slovanov, zosmiešňovať ich pôvod a dejiny, tak ako to celkom nenápadne ale dôsledne robia na zmieňovanej stránke. Musíte nadávať na pomery na Slovensku a túžiť po tom, odsťahovať sa niekam na západ, aby ste tam robili sluhov a novodobých otrokov. Tak sa zbavíte toho hanlivého pomenovania "slave, sclave" a spolu s Pakistáncami, Indmi, Arabmi a Nigerijčanmi sa stanete plnoprávnymi občanmi demokratickej Európy niekde vo VB. Ak to samozrejme stihnete, než nám z toho nášho Zväzu demokratických európskych republík vystúpi (skratka ZDER - od slova zdierať).

Poliaci považujú ľud popolnicových polí za predkov historických Slovanov. Poliaci sú hrdí národ, aj preto, že nedopustili, aby si u nich budoval niekto kariéru pľuvaním na ich dejiny. Tam archeológovia a historici pracujú v záujme svojho národa a nie proti jeho záujmom. To neznamená, že nie sú dosť vedeckí... Odbornosť sa neprejavuje kadením do vlastného hniezda, ako si to myslia "vedci" na Slovensku.
avatar
Vlado

Počet príspevkov : 49
Points : 53
Join date : 08.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Po december 19, 2016 6:58 am

Som rád, že existujú portály, ako hradiská, alebo apsida. Buďme vďační a tešme sa, že či amatér (hradiská), alebo prof. historici (apsida) zbierajú, prinášajú nám informácie, ktoré využívam aj ja pri svojom fantazírovaní o histórii našich predkov.  Hradiská práve preto, že pochádzajú od laika si môžu dovoliť aj niečo, čo sa nepáči nám, ale aj profesionálom. Orgoňov omyl, v ktorom vytrvalo zotrváva pramení v jeho zúfalom zotrvávaní v tom, čo si pracne naštudoval z oficiálnych zdrojov. Toho sa povinne držia aj vyštudovanci a najmä autori skrípt a kníh. Orgoň to napísal, lebo inak nevie (zatiaľ) a nemal v úmysle poškodiť našu minulosť. Verím tomu, že nie. U neho je to menej tragické, ako u mladých profíkov na hystoriwebe.

Keď som prečítal Vlada, pomyslel som si: aj mňa by občas mohol niekto zaradiť medzi nepriateľov národa, keď tu konštatujem negatívne veci napr. o Svätoplukovi. Ja sa snažím o objektivitu. Ak Svätopluk mal negatívne konanie, tak ho pomenujem. Rovnako sa mi nepáčila správa o tom, ako Suavi ukradli dobytok Ostrogótom a ešte poštvali za to Skýrov na Gótov. Tých zrád a kolaborácií sa nájde dosť aj v iných národoch. Aj v dnešku. Také poznámky, ako utrúsil na Hradiskách Sláv Sklav, že majme trocha hrdosti, páni, nemajú miesto v našom slovníku, ak chceme byť objektívni. Chcem, aby v mojom hľadaní bolo čím menej politiky. Na druhej strane samozrejme mi lichotí, ak nájdem pozitívne správy a tie zdôrazním. Ale nie je na mieste robiť to, čo robia Rumuni dodnes (Cauceskova doktrína), že zámerne ignorujú fakty o inom, ako o Dákoch a Rimanoch. Pritom je tragikomické, že sú pyšní na Rimanov, ktorí práve Dákov Trajan zdecimoval.

Dajme čas Orgoňovi, aby zistil, kde je sever. Veď aj nám chvíľu trvalo, kým sme ho našli, nie?
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za Po december 19, 2016 12:31 pm

Pestovať záujem o históriu sa dá z rôznych dôvodov. Aj z dôvodov propagandy, aj tej nepriateľskej medzi nami. Na to existujú rôzne granty, ktoré sa rozdávajú v záujme vedy a kultúry - teda vraj. V skutočnosti tie zaujímavé čiastky sa dávajú v celkom inom záujme. Už napr.  Šafárika si kúpila Karlova univerzita a urobila z neho Šafaříka. Dnes nakupujú zasa iné univerzity prostredníctvom grantov, ktoré dostávajú, možno ani netušia od koho a prečo. V tom Poľsku je skutočne iná situácia, aj keď ani tam nie je všetko ružové. Keď Lech Walensa nedávno navrhol pripojiť Poľsko k Nemecku Poliaci ho ani nevysmiali, ani nevypískali. Historici (vrátane všetkých z pomocných vied historických) vždy slúžia komusi - či už štátnej propagande, alebo protištátnej, alebo verejnej mienke. A z rôznych výkladov sa vytvára potom obraz aj u tých, čo chcú byť objektívni. Svetomír prevzal názor na Svätopluka z protislovenskej propagandy, ktorú šíri najmä SAV a ľudia okolo - často nevedomky. Ťažko by sme o nejakom politikovi, a Svätopluk bol politikom, mohli povedať, že je vzorom cnosti a morálky. S takými vlastnosťami sa človek nepresadí ani v kláštore. Svätopluk bol iný a preto bol úspešný. Čo sa dialo v tom čase vo Franskej ríše, na byzantskom dvore a inde? Príbuzní sa vraždili v boji o moc a slávu, otec bojoval proti synovi, syn proti otcovi. Matka sa pokúšala zavraždiť vlastného syna, aby mohla vládnuť so svojim milencom. A my máme sypať popol na hlavu Svätoplukovi preto, že použil úskok aby sa dostal z franského zajatia a označovať ho preto za zradcu?
SNP bola zrada na nemeckom národe? Aj Rumuni zradili nemecký národ? Alebo nemecký národ zradil všetkých vtedy, keď porušil mierové dohody a vyzbrojil sa a začal s agresiou? Môžeme to analyzovať donekonečna a hádať sa, kto bol lepší či horší. Skutočnosť je taká, že lepší sú vždy víťazi. Okrem iného aj preto, že len víťaz si môže dovoliť byť ten lepší. Ale k tomu víťazstvu sa musí najprv prebojovať. A zbrane určuje protivník.
Na svoje úspechy by sme mali byť hrdí a to aj vtedy, ak sme ich dosiahli na úkor alebo v súboji s inými. Nie je našou povinnosťou byť lepší. K dejinám sa dá pristupovať z rôznych pozícií. Aj s ohnutým chrbátom, obdivujúc len to cudzie, čo je neresť známa nielen u Slovanov, ale všeobecne u ľudí s malým duchom. Takže tak to zrejme myslia tí, čo vyzývajú trocha k hrdosti na to svoje, domáce. Kto sa má pýšiť našimi úspechmi, keď nie my?

To, že naši predkovia kohosi olúpili, raz sa pridali na jednu stranu, raz na druhú, tak to predsa chodí nielen vo veľkých vojnách, ale všade okolo nás, tak sa správame aj my dnes. Nepriateľ, protivník sa zradiť nedá. Dajú sa zradiť len vlastní ľudia. Nepoznám z dejín žiadny prípad, že by Svätopluk zradil vlastných Slovenov. Metodovi žiaci boli šíriteľmi cudzej ideológie a agentami cudzej mocnosti. Ak by sme už mali hovoriť o zrade, za tú by sa dalo maximálne považovať pozvanie Cyrila a Metoda. Lenže, dobre vieme, že títo boli pozvaní ako zbraň proti agentom Frankov. Keď prešli zo strany Byzancie na stranu Ríma, na tú istú, na ktorej boli aj franskí agenti - ich kňazi, stali sa nadbytočnými. To oni - Metod so svojimi učeníkmi zradili a začali tak prispievať k rozkolu v rámci Svätoplukovej ríše. Ak zasiahol a vyhnal ich, možno len dajúc Wichingovi voľnú ruku, zachoval sa štátnicky múdro. Keďže nakoniec sa zbavil aj Wichinga a hájil záujmy svoje ríše proti všetkým naokolo, zaslúži si hocijaké iné označenie, ale ťažko označenie zradcu. Ak to pravoslávni, glorifikujúc Rastislava, považujú za zradu, tak maximálne prevzali názor kohosi, kto žil v inom sväte, najskôr v tom kláštore, odtrhnutý od reality. Ale kto pozná pomery v kláštoroch, tak vie, že ani tam nepanuje len láska a morálka.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Po december 19, 2016 5:11 pm

Admin, neviem si pomôcť, ale na základe toho, čo som si preštudoval zatiaľ o Svätoplukovi sa mi jeho počínanie viac nepáči, ako páči. Nie som si vedomý toho, že by som bol ovplyvňovaný propagandou nejakej cirkvi.

Šafárik sa dobrovoľne podpisoval ako Šafařík.


Naposledy upravil Svetomír dňa Ut december 20, 2016 4:58 am, celkom upravené 1 krát.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za Po december 19, 2016 10:55 pm

Šafařík je typický príklad nákupu mozgov. Svätopluk je zasa iná kapitola, možno nám niekto napíše článok a tam si o tom podiskutujeme.
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Nová správa k problematike

Odoslať pre Svetomír za Št december 22, 2016 1:17 pm

http://nadhlad.com/content/sloveni-najgermanskejsi-germani

Rád by som poznal autora tohoto článku. Veľmi dobre napísané.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za Št december 22, 2016 2:44 pm

Autor je tam uvedený, ale zaujímavé sú aj poznámky v diskusii, ktoré to všetko aj bez "vedeckých dôkazov" zhrnuli do pár viet, napr.:

Samozrejme, ako nazývať obyvatelstvo v minulosti je vždy otázne, ale ... ako ináč ich nazvať, tých R1a, ako Slovania? Základný bod článku je vlastne v tom, či sem R1a prišli niekedy v 6.7 a tak storočí ... alebo ďaleko predtým. A, kto neverí na zázraky, tak neverí na také rýchle a bezbolestné prechody.

Proste, táto krajina a ľudia v nej boli nazývaní rôzne, ale zatial vždy nakoniec vydifundovala ich podstata. Kedysi, ako svedčí mapka, to bola Germánia, ale keď sa s tými vladykmi znadviazal naozaj kontakt (s takzvanými Kvádi a Markomanmi sa, žial, nič také nezachovalo) - teda keď sa nadviazal prvý kontakt, ajhla, slovansky oni hovorili. Prišli práve tesne pred tým z východu? Ale kdeže.

Potom tu siahali Frankovia - a keď odtiahli, zas tu boli Sloveni. Potom Avari, nato sa vytvorilo Uhorské královstvo, aj Mongoli tu boli krátko, potom tu bolo Turecko, Rakúsko a zasa Maďarská "osveta" - a napodiv, zas sa v 20 storočí vynorili Slovieni. Prišli azda práve v roku 1918, tesne pred založením republiky? Ale vlastne to neboli Slovieni, to boli zas len Česi - slovenská časť, že áno. Aby som to zhrnul, odkedy oko histórie dokáže vidieť, vždy to boli Slovieni - len sa to stále mýtologom, a klamárom nechce páčiť:-)
avatar
Amin

Počet príspevkov : 301
Points : 623
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre igor1235 za Pi december 23, 2016 11:37 am

Admin, prepáčte prosím, sami medzi sebou robíme chyby.  Možno by bolo dobré ujednotiť sa v názoroch na správne pomenovanie názvu Sloven, keďže vieme o českom pokuse p. Polívku názov Sloven zdegradovať alebo aspoň ovplyvniť (viď. časť História a politika) : napr. takto http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/166-historia3/1033-ako-je-to-s-tou-naou-starosloveninou ... ako pokračovať, či už na tom nezáleží ?
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre walibuk za Pi december 23, 2016 11:59 am

Sloveni sú podla mňa tí, ktorí sú priamymi predkami dnešných Slovákov, Slovincov, Slavóncov. Slovania sú jazyková skupina.
Slovieni je to čo je, teda môžu to byť Sloväni, či Sloveni, nič nám však nebráni používať Sloveni a Slovania.
avatar
walibuk

Počet príspevkov : 288
Points : 295
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Pi december 23, 2016 12:06 pm

Walibuk súhlasím, sme Sloveni. Máme priamych bratov Slovenov v Slovenii. Ale priami bratia sú aj Češi, Chorváti, Srbi, Ukrajinci, Poliaci, Rusi a pod.
Sľúbil si niečo doplniť.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre walibuk za Pi december 23, 2016 2:58 pm

Češi sú nám jazykovo najbližší, ale majú inú R1a1 ako máme my.
Slúbiť som slúbil, ale dostal som od manželky ultimátum :D .
avatar
walibuk

Počet príspevkov : 288
Points : 295
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Dodatok

Odoslať pre Svetomír za Po december 26, 2016 1:46 pm

K článku pridávam dodatok.
Ján Steinhubel v knihe Nitrianske kniežatstvo popisuje udalosti, ktoré sa vyskytujú v mojich článkoch, ale nepátra, kde je rieka Nedao, rieka Bolia, nepátra, kto boli Gepidi, Vandali a Suávi. Automaticky preberá staré osvedčené poučky, že to boli Germáni. Ale píše niečo, čo dopĺňa môj článok Germáni a Slovania tým, že na str. 19
„Na jeseň r. 473 ostrogótsky kráľ Tiudimír so synom Teodorichom a so svojim národom opustil Pannoniu a odtiahol do byzantskej Mézie. Menšiu časť Ostrogótov odviedol Tiudimirov mladší brat Vidimír cez Noricum do Itálie a po Vidimírovej smrti jeho rovnomenný syn z Itálie do južnej Gálie k Visigótom. V r. 488 Ostrogóti pod vedením svojho kráľa Teodoricha Veľkého opustili Méziu a odišli do Itálie.“
Táto správa môže vysvetliť práve striedanie toponýmie Gal a Gherman v Mézii (východnom Rumunsku). Pôvodné mená so základom Gal doplnili novšie názvy Gherman. Že by možný dôvod na rozlíšenie nových usadlíkov? Vysvetľuje to práve skutočnosť, že meno Gal je rozšírenejšie, meno Gherman sa týka vlastne len Moesie.  Musím ale dodať, že podľa dnešnej toponýmie, o ktorej píšem to skôr vyzerá tak, že Ostrogóti zašli až za Moesiu Inferior, dostali sa až za karpatský oblúk.


jedná sa o Moesiu Inferior, samozrejme
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Kto sme a ďaľší názor

Odoslať pre igor1235 za St december 28, 2016 2:00 pm

blúdením po internete  : http://www.cez-okno.net/clanok/oknom-historie/slovensko-na-ptolemaiovej-mape-iii ... žeby predsa len Quadi -Kováči, Kovali ?
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

len tak pomimo

Odoslať pre len tak pomimo za St december 28, 2016 3:13 pm

Blúdením po internete sa dá nielen zablúdiť, ale aj zblbnúť. Tým nevylučujem, že Quadi môže byť skomolenina zo Slavi - Suavi. Robiť z nich kováčov, to chce ešte lepšiu fantáziu. Je to ničím podložené, čiže nepodložené tvrdenie. Dá sa aj napísať, že je to hlúposť.
Burov máme dodnes v strednej časti Záhoria v oblasti medzi Kútmi a Malackami. Quadi žili južne od nich, z čoho vychádza oblasť južného Záhoria, čiže približne medzi riekou Moravou a Malými Karpatami a Malackami a Devínom. Meno nemá základ v nemčine a zrejme ani v slovanských jazykoch. Keďže sa v teréne ani dnes nevyskytuje, na rozdiel od Burov napr. , tak je možné, že je to cudzie pomenovanie, alebo je to pomenovanie podľa kmeňového boha - Quada. Takého z písomných prameňov nepoznáme, čo však nič nedokazuje. Môže ešte ísť o preklad mena do cudzieho jazyka, alebo o napodobnenie domáceho mena. Pôvod mena môže byť tiež rôzny, aj cudzí...

len tak pomimo
Anonymný


Návrat hore Goto down

reakcia na článok - upozornil Igor

Odoslať pre Svetomír za St december 28, 2016 3:26 pm

Slová Ing. Klebana sú slová politika, ktorý sa začítal do dejín a v najlepšom svedomí urobí zavery – ako politik. Nebudem pátrať, kto od koho opisoval, že German je od hrmenia. Pre mňa je jasné, že Germán, hovoriaci jednoznačne germánskym jazykom aj dnes (Góti žijúci vo Švédsku) si nepožičal slovenské slovo na to, aby sám seba označil slovom german, ale je mi bližšie a uveriteľnejšie, že slovo German vzniklo od nemeckého (germánskeho) Herr mann = pán = muž. Hermann, Ghermann, Germán. Je to uveriteľnejšie, ako sa docvengrošovať (ten termín je z dielne iného autora, len kopírujem :-)) od hrmenia ku Germánom.

Pán Kleban zaraďuje do výčtu slovanských kmeňov aj Gótov, Ostrogótov a Dákov. Je celkom isté, že Góti všeobecne boli kmene Germánske a Dákovia sú pravdepodobne aj geneticky, aj jazykovo predchodcami Rumunov a teda boli to pravdepodobne neslovania. Rovnako Švédi z čias začiatku letopočtu neboli Slovania a ani teraz ich už nemožno medzi Slovanov začleniť, pretože dnes už slovanský jazyk tam prakticky neexistuje a geneticky je dokázaná prítomnosť R1a 15 – 20% a to len na juhu Švédska, kde žili Vandali.

To, že si Riman zjednodušil pomenovanie na obyvateľov naddunajska na Qadorum neznamená, že všetci Suavi boli kováči a nie všetci kováči boli Suavi. Vychádzajúc z faktu, že sa dodnes zachovalo záhorácke nárečie ako etnikum so silnou odlišnosťou spodobujúcou l a v, je možné odvodzovať, že aj tu sa etnograf poddal dojmu, že všetci Slávi si hovoria Suavi. Ignoroval fakt, že grék nás nazýval Sclaveni. Teda my sami seba sme všeobecne nazývali pravdepodobne Slávi, Slaveni, Sloveni. Predsa máme neďaleko paralelu, ktorá to napovedá – sú to Slovinci, ktorí sami seba volajú Sloveni, Slovenija.
Pán Kleban si prečítal Ibn Rusta a manipuluje s jeho výpoveďou. Keby písal tak, že má jeho výpoveď pred sebou a nespoliehal len na svoju pamäť, potom by nemohol obísť pomerne presný popis, kde sídlil Svätopluk. „Na ostrove rieky Rútá mal hrad Ghrdáb, Grwáb“ a najvýchodnejšie mesto v krajine, za horou, ktorá oddeľuje jeho (Svätoplukovu) ríšu od Bulharov, Pečenehov a Rusov je mesto Vá´bńit. Len si to kľudne odkontrolujte v knihe Jána Paulínyho, nášho arabistu, ktorý preložil tieto vety. Kniha sa volá Arabské správy o Slovanoch. Ak si uvedomíme, že tento popis sa môže hodiť jedine na Arad, kde bol ostrov na rieke Rútá (Maruša) a na ňom Svätoplukova pevnosť ešte v 17. storočí a na východe Rumunska za priesmykom cez Karpaty, ktorý oddeľujú Sedmohradsko od „Pečenehov, Rusov a Bulharov“, potom jediné mesto na tejto ceste je Vlahica.  A to je mesto, ktoré Rusta skomolil na Vábnit. Pán Kleban pracuje štýlom: čo sa nehodí, škrtnime, alebo nespomeňme. Stará mapa, na ktorej je vyobrazená Svätoplukova pevnosť je v článku http://sloveni.forumsk.com/t30-topic. Túto mapu mám od riaditeľa múzea v Arade. Tak si prečítajte radšej celý šlánok, popisujem tam všetky tieto skutočnosti dosť podrobne.

Zlaté Moravce zohrali vo Veľkej Morave bezpochyby veľkú rolu a verím, že v jeho podzemí je mnoho svedectva o tom, ale toto mesto akosi neobteká rieka, ktorú by si arabský cestovateľ mohol všimnúť a nie je tam teda ani ostrov, na ktorom by mohol byť nejaký Svätoplukov hrad. Zmienka o ňom by bola aspoň v ľudovej slovesnosti.

Nitra je mesto pravdepodobne staršie, ako si môžeme myslieť. Ak vieme, že tu sídlili Kelti (potvrdzujú to nálezy), a neitra je po keltsky had (rieka Nitra sa hadí okolo nej aj dnes), potom nerozumiem, prečo sa bránime teórii, že ju pomenovali a možno aj založili práve oni.

Pánovi Klebanovi som napísal už dávnejšie, nech sa netrápi s etymologiou svojho mena. Tá je jednoduchá a jednoznačná. Na Šariši, kde som žil kňaza volajú nárečovo „pľeban“, čo je prevzaté od latinského plebanus, čiže duchovný správca. No a v niektorých dedinách ho volajú aj kleban. Asi tak, ako jedna pani z východu nepovie amfiteáter, ale antifiater. A vôbec ju to netrápi. Takže pán Kleban je Pleban. Divím sa, že neprijal moje vysvetlenie napriek tomu, že sám je Šarišan a toto vysvetlenie je jednoduché a priamočiare.
Celkovo nechápem, prečo v Prešove sa ide na toponýmiu a etymológiu tak zložito.

No a ostatná tretina jeho článku smeruje k jednote cirkvi, k tomu sa vyjadrovať nebudem.


Naposledy upravil Svetomír dňa St december 28, 2016 7:34 pm, celkom upravené 1 krát.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Kto sme : len tak pomimo

Odoslať pre igor1235 za St december 28, 2016 7:03 pm

Podľa Cvengroša , ďalší Suebsky (Suevsky) kmeň Quadi, rovnako ako Marcomani, sú v Tacitovom diele uvedení so slovanskou koncovkou. Výraz Quad je zaujímavým medzičlánkom medzi výrazmi HAD a GAD. Výraz had sa používa na Slovensku, Morave a v Čechách, gad-a poznajú Poliaci, Rusi, Chorváti, Srbi. Je zaujímavé, že verzia s G na začiatku sa vyskytuje nielen na severe, ale aj na juhu (týka sa to nielen slova had, ale zámeny spoluhlásky H a G všeobecne) od našich území, a je územne identická s výskytom pomerne známeho kmeňa Gótov. Quadi boli uctievačmi hada, rovnako ako Slovania ....
Podľa Hromníka, grécka forma mena Quadi je Kovádois. Rímsky cisár Marcus Aurelius sa s Quadmi - Kovadois zoznámil na Dunaji v rokoch 167-174, ale bližšie ich poznal až počas pobytu na Hrone v zime 179-180 a to v dobrom i zlom. V spomienkach sa k nim vracal aj na iných bojiskách napr. v roku 176 keď tiahol proti búrlivým Židom, uľavoval si s výkrikmi : „ O Marcomani, o Quadi, o Sarmatiani, konečne som našiel iných, ešte viacej neužitočnejších než ste vy. Zrejme dobývať kovádsku čiže hornú časť Quadia  v porovnaní s rovinatou Panóniou slovenského horného Uhorska, nebola vec ľahká ani pre skúsených Rimanov. Zem Kovádov (Quadov) bola zrejme spojená z dobývaním rúd na našom území. Takýchto miest bolo dokonalé množstvo včítane zachovaných mien a názvov pracovných prostriedkov napr. Kovaľ, kovadlina, kov, kujný, kovanie, podkova, okovy, kováčňa, kovadlo ap. Meno Kovád, Kovaľ sa mohlo objaviť v slovenskom Rudohorí už na konci 4. Tisícročia pr. Kristom a moderné priezvisko Kováč je jeho pokračovaním. Slovenské Kvádi demonštruje výrečne, ako sa starodávny, historicky veľmi významný a ľahko zrozumiteľný termín prechodom skrz nástupné jazyky koruptoval a časom stratil nie len svoju formu, ale aj svoj pôvodný význam a vedie často aj ku akademickým konfliktom. Preto by bolo najrozumnejšie, keby aspoň v slovenskej literatúre znova zaužívalo pôvodné meno slovenských Kovaľov v srdci Európy ...
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za St december 28, 2016 7:30 pm

S tým sa dá len súhlasiť. Ak konečne začnú písať dejiny ľudia cítiaci proslovensky, dozvieme sa presne to, o čom sa tu bavíme. Quadi bola skomolenina kováčov. Veď to je jednoduché, nemusíme sa cvengrošovať hlúpimi hadmi a podobne. Okrem poľnohospodárstva (lebo jesť bolo treba) sme hlavne kuli - meče, kopije (piky), ale aj motyky, čakany a srpy. Každý robil to, čo vedel. Ako poznám Slovenov, každý robil všetko :-). Ešte nedávno sme si vedeli opraviť pračku, zgenerálkovať auto a siať, aj žať. Až táto doba z nás urobila špecialistov, ktorí skapú pri prvej biede.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

len tak pomimo

Odoslať pre len tak pomimo za St december 28, 2016 9:53 pm

Páni, "ste vedle, jak tá jedle". "Kováči" absolútne nedáva zmysel. To akože celý kmeň nič nerobil, len kul? Aha- kulaci. Vy tu cvengrošíte, aj s Hromníkom. Quadi sú ale podľa mňa kočovníci, lebo Quo vadis je latinsky "kam ideš", ako som tu už kdesi čítal. A podľa toho to bol nejaký kočovný kmeň Rimanov, asi dezertéri z vojska. Už si medzi vami pripadám ako jazykovedec. Nič v zlom, vaše úprimné slovančenie je síce chvályhodné, ale len ak sa dáte na beletriu. Kovadios, to bude asi prastarogrécky.  QUA je vlastne skratka z AQUA - takže vodnári. To preto, že bývali pri veľkej rieke, zrejme sa živili rybolovom.To už ovláda len Hromník - κοβαδιοσ - to by ale mohli byť aj Oráči, ktorí používali na oranie ťažký konský záprah, akurát, že v tom čase sa oralo s volmi. Lebo "kov" je grécky ťažný kôň. Možno sa mýlim a preto tým boli tak odlišní, že mali také meno. Mohli to byť tiež povozníci, podľa toho koňa. Quadi môžu byť ak KLADI. Ak žili pri Váhu, tak zrejme ťažili drevo a splavovali klady.  Alebo to boli jednoducho Zlodeji, lebo L sa mení na R a naopak, čiže Kradi. Nechcem skončiť tým, že napíšem veľkú knihu hovadín, tak už radšej končím. Radšej aj vy by ste mohli, aspoň na tému Quadi sú Kováči. A malá hádanka na koniec: kto sú to Hromgroši?

len tak pomimo
Anonymný


Návrat hore Goto down

ale no - len tak pomimo

Odoslať pre igor1235 za Št december 29, 2016 10:33 am

každý národ mal svojich kočovníkov, no neznamená to, že zrazu sa všetci komplet zdvihli a zmizli. Možno svoj názor opierate o http://www.kwaad.net/Quadi.htm ... každý národ mal svoje dominantné - najčastejšie, najfrekventovanejšie slová, v našom prípade to bola aj ťažba rudy, drahých kovov a ich výroba od nepamäti. Ďaľší príklad Uhorsko, patrilo medzi najbohatšie krajiny práve vďaka tomu. Už len fakt, že ste vymenovali niekoľko zosmiešňujúcich príkladov, znamená aj Vašu neistotu, tápanie. Boli a sme kočovníci aj dnes napr. 160 000 ľudí mimo Slovenska a len v Čechách 30 000 mladých ľudí. Vieme, že sme Sloveni ... ale, kde sú naše korene ? To Vaše " kočovníci " je naozaj veľmi málo.
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Len tak pomimo

Odoslať pre Len tak pomimo za Št december 29, 2016 1:28 pm

To nie je tápanie, tie moje príklady majú rovnakú logiku ako tie vaše. Vám pripadajú smiešne, ale vyrobiť z Quadov Kováčov je rovnako neopodstatnené, čiže aby som použil vaše hodnotenie, smiešne. Nemám nič proti Hromníkovmu pokusu, či nápadu. Ale smiešne je brať to ako hotovú vec, fakt. Lebo ten jeho nápad nemá oporu v žiadnych dôkazoch. To, že nám môže "kvuad" pripomínať "kovať" je veľmi málo na dôkaz. Okrem iného, tak silná špecializácia, ktorá by dala meno celému kmeňu je nepravdepodobná. To boli časy, keď všetci robili všetko´.

Len tak pomimo
Anonymný


Návrat hore Goto down

Len tak pomimo : Kto sme ?

Odoslať pre igor1235 za Št december 29, 2016 1:52 pm

logicky Teuton-German-der Deutche, Boii-Česko, Maďari-Uhorsko-Maďarsko atď ... no dobre, vymenili sme si protestné nóty a teraz ak Vás môžem poprosiť, máte okrem kočovníctva niečo naviac k téme, Kto sme ? Very Happy


Naposledy upravil igor1235 dňa Št december 29, 2016 4:58 pm, celkom upravené 1 krát.
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

pre "len tak pomimo"

Odoslať pre Svetomír za Št december 29, 2016 4:50 pm

Existencia Kvádov naozaj nemá priamy dôkaz, že to bol slovanský kmeň. To je pravda. Ale rovnako neexistuje priamy dôkaz na to, čo sa celkom bohapusto a všeobecne tvrdí o Vandaloch, Kvádoch, Markomanoch, Gepidoch, Heruloch a pod, že boli germánske kmene. Ak ale by sme chceli pripustiť, že Slovania z malého územia rieky Pripjať obsadili v krátkom čase 2/3 Európy, potom tlieskame oficiálnej dogme (lebo ani na to nie sú priame dôkazy) a vzdávame sa logiky v prospech nelogiky.
Kvádi, Markomani a ostatní "Germáni" po uznaní za Slovanov nám zrazu poskytnú logické súvislosti vývinu Slovanov v Europe. Nech sa páči, môžete si vybrať.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre walibuk za Št december 29, 2016 5:26 pm

Svetomír, vzásade súhlasím s tým čo si napísal a súhlasím aj s tým, že pomocníkom historikov okrem archeológie je aj toponýmia a dnes aj skúmanie ludskej DNA. Každá s týchto oblastí skúmania našej minulosti je schopná vydať nám svedectvo a na nás je, aby sme toto svedectvo interpretovali korektne.
Dovol mi preto pár pripomienok k tvojmu článku, v ktorom vidím tvoj osobný rast a aj jemné korekcie tvojho vnímania ako sa procesy osídlovania nášho kontinentu udiali.

Hneď v úvode článku píšeš: "Najdôležitejší všeobecný mýtus, ktorý je príčinou tápania európskych historikov nášho a minulého storočia je mýtus o sťahovaní národov v 5. – 6. storočí, ktorý sa mal stať vplyvom príchodu Hunov." ale vzápätí koriguješ túto jednoznačnú prvú vetu a píšeš: "Samozrejme, že sťahovanie národov v zmysle postupného presúvania sa, kočovania za pastvinami existovalo od nepamäti. Ale nie tak, ako sme sa učili na dejepise, že odišiel celý národ. Odišla len jeho fyzicky schopná zložka, najmä ktorá nebola pripútaná nehnuteľným majetkom. K tomu dochádza i dnes. "

Z predchádzajúcich tvrdení vyvodzuješ záver : "Príchod žiadneho okupanta v minulosti nemal za následok úplný odchod domáceho obyvateľstva." a vzápetí zasa pridávaš korekciu tej jednoznačnosti a píšeš: "Jedinou výnimkou je Tatársky vpád a genocída obyvateľstva, s následným príchodom kráľom privolaných profesií z rôznych kútov Európy.".

V podstate spochybňuješ sťahovanie národov ako proces popisovaný historikmi a považuješ ho za proces prirodzený stále trvajúci, v minulosti aj dnes. Napriek tomu však v svojich prácach opisuješ sťahovanie národov, najmä Vandalov a Gótov, ale vnímaš to len ako odchod časti národa z domoviny. Tu sa musím zastaviť a položiť otázku, kto odišiel? Odišla len časť elity so svojimi vojenskými družinami? Odišli sedliaci, ktorí nemali dostatok pôdy a stali sa z nich bezzemkovia a trvale hladujúci? Odišla spoločensky neakceptovatelná komunita ako homosexuáli, zlodeji, psychopati, násilníci, premiešaní s dobrodruhmi?
Druhá otázka je, aká velká časť národa ostala a ako velká časť národa sa dala do pohybu, kolko ich bolo?
A musím sa pýtať ďalej, čím sa živili po ceste a čím sa živili keď dorazili do ciela. Sám prípúšťaš že lúpením, ale domyslime do konca, čo tento spôsob obživy znamenal. Sedliacka osada mala v tom čase pár domov, povedzme že šesť. Každá rodina mohla mať v zásobárni 3 tony obilia, dve tri kravky, zo 10 prasiat a pár kôz, spolu 1000 kg mäsa. V osade boli teda zásoby spolu 18000 kg obilia a 6000 kg mäsa, spolu 24000 kg poživne. Zdá sa to vela, ale ak útočníkov bolo 50 tisíc, tak sa ušlo na jedného len 0,5 kg potravy. S toho sa dá vyžiť, ale nič moc. Ak ich bolo 25 tisíc, tak to bolo kilogram jedla denne. Na druhej strane to znamená, že táto putujúca a lúpežiaca spoločnosť musela denne zlikvidovať jednu sedliacku osadu. Nemuseli nutne mužov pozabíjať, ženy znásilniť a predať ich aj s deťmi do otroctva. Ak ich "len" okradli a ponechali osudu, tak to znamenalo pre nich jednoznačný ortiel, hladomor a smrť väčšiny z nich. Za presúvajúcimi sa Gótmi, Vandalmi a inými národmi ktorým sa dostalo miesto v starých spisoch ostávala len zničená a vyludnená krajina. Preto môžu archeológovia zaznamenať striedanie kultúr, zmeny črepov, vrstvy bez osídlenia a vyvodzovať z toho ďalekosiahle závery. Ale zároveň to potvrdzuje aj to čo píšeš, do zdecimovanej krajiny sa mohla nasťahovať iná komunita napr. Kelti, čo však neznamenalo to, že tá stará úplne zahynula. Ona zostala, možno len v zlomku pôvodného počtu a nedokázala si ubrániť najlepšie pozemky, museli ustúpiť na okraj komunity prišelcov a aj prevziať jej kultúru, teda čiarky na hrncoch, tvary spon a podobné artefkty, archeológom tak milé. Ak mali trochu šťastia, tak nielen že prežili, ale mohli sa znovu rozmnožiť a zaludniť svoju krajinu. Tento proces mohol trvať stáročia. Keď komunita prišelcov bola zdecimovaná ďalšou vlnou presídlencov, tak scénar sa zopakoval. Jasno do tohoto procesu však nevnesú črepy a archeológia, ale skúmanie DNA.
Preto som presvedčený, že teória o autochnónnosti Slovákov nie je v rozpore s poznatkami a závermi archeológov.
avatar
walibuk

Počet príspevkov : 288
Points : 295
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Št december 29, 2016 5:48 pm

Ďakujem, walibuk, takto si predstavujem oponentúru.
Na obe otázky ale mám len jednu odpoveď. To, že kto konkrétne odišiel nevieme, ani vedieť nebudeme a nevieme presne, ako sa stravovali. Ak si prechod predstavíme so stádom dobytka, potom aj máme odpoveď. Prípadne ak sa obzrieme na Maďarov, Hunov a iné kočujúce kmene, potom je tu jednoznačná odpoveď: zdržiavali sa pri prechodoch pri riekach a živili sa aj, alebo najmä, rybolovom. A lovom divej zveri.Vieme, že národy dokázali práve pri veľkých riekach takto prezimovať. A to boli zimy inakšie, ako máme teraz. To nám potvrdzuje aj dendrológia. Neustále sťahovanie sa, presnejšie kočovanie je predsa doložené nespochybniteľne. Jedna zložka národa bola usídlená pevne na svojom gazdovstve, jedna kočovala. V podstate si dávaš veľmi logickú odpoveď v druhej časti. Prelínanie sa a akoby striedanie národov asi málokedy bolo totálne. Vždy existovala nejaká koexistencia dvoch, troch, aj viacerích kmeňov. Len si vezmime tu pretriasaných Galov, Slovanov a Dákov v Transylvánii. Alebo ak chceš, je tu paralela, ktorú sme zažili. Už som ju tu spomenul. Rusi. Boli tu 25(?) rokov. Ale len hŕstka. Nás bolo 4,5 mil, ale historik o 100 rokov napíše: boli tu Rusi. No a čo. Boli sme tu aj my. A takto vidím aj dávnejšiu minulosť. Samozrejme v inej hustote obavateľstva.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 421
Points : 506
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re : Germáni a Slovania. Kto boli oni ? Kto sme my ?

Odoslať pre igor1235 za Št december 29, 2016 6:04 pm

Doplním, čo už bolo hore o Germánoch povedané.  Podľa Kostnickej kroniky od Ulricha Richentala vydanej už aj u nás sa hovorí : Germáni, to sú nemecké krajiny a všetci čo hovoria po nemecky: Svätá rímska ríša, České kráľovstvo, Uhorské kráľovstvo, Poľské kráľovstvo, litovské vojvodstvá v Rusku, tie sú štyri: Praví Rusi, Červení Rusi, Bieli Rusi a Smolenské vojvodstvo. Ďalej patrí všetko v Podunajsku až po Grécko, Dánsko a Nórsko; kráľovstvo Flámsko, Brabantsko, Holandsko až po Francúzsko a Rýn, a až po Anglicko; všetci kresťania, čo tam žijú, patria k národu nemeckému. Aj tam je v mnohých oblastiach dosť pohanov, schizmatikov - to sú tí s gréckou vierou - a mohamedánov... včítane kresťanských národov, ktoré menuje : národ taliansky, germánsky, francúzsky, španielsky a národ anglický. Nemecký kronikár radí Slovanov medzi Germánov na základe používania nemeckej reči, podobne ako Maďari považovali všetkých Slovákov za Maďarov, ktorí hovorili po maďarsky ... a záver ? ... snáď by sa mohol konečne aj zjednotiť. A k tomu ešte zaujímavosti :
https://en.wikipedia.org/wiki/Proto-Indo-European_language
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b5/IndoEuropeanTreeDielli1.svg
https://books.google.sk/books?id=_21ZAAAAcAAJ&pg=PA102&lpg=PA102&dq=greeks+quadi&source=bl&ots=aFzkKCeCdO&sig=ggdutXFGuzvXs-MiVkhOmuQwE4A&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwitsOqPxJvRAhVC1BoKHe5CDu0Q6AEILzAD#v=onepage&q=greeks%20quadi&f=false


Naposledy upravil igor1235 dňa Pi december 30, 2016 10:15 am, celkom upravené 1 krát.
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 183
Points : 201
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre walibuk za Št december 29, 2016 8:06 pm

V časoch sťahovania loveckých skupín Cromagnoncov - protogermánov popri pobreží severnej Európy sa istotne jednalo o malé skupiny, kmene, ktoré čítali možno stovku hláv, možno niečo viac. Taká skupina mohla využívať doplnkovú stravu, ako je lov rýb, alebo zber semien, napríklad lieskovcov. Ale museli mať dostatok svojej hlavnej lovnej zvere. Tej časom ubúdalo, prosto prebehla masívna devastácia zvere a lovci začali lovnú zver- dobytok pásť. Tento vývoj je znatelný do dnešných dní, takže okrem toponýmie, archeológie, či archeo DNA máme k dispozícii aj stravovacie návyky , severania jedia omnoho viac mäsa ako južania. Na severe Európy rastie tráva trochu intenzívnejšie ako v stepiach Ázie a tak chov dobytka na severe Európy nebolo typické kočovanie, kde kôň bol nevyhnutnosťou. Vyšlachtené kone pastierov sa nám nedochovali, zato máme zo severnej Európy dostatok plemien pastierskych psov. My sa teraz bavíme o období tesne po skončení doby ladovej, kde nemá žiaden význam baviť sa o názvoch kmeňov, ale isto má význam baviť sa o nich ako o našich možných predkoch.
Ak sa začneme baviť o dobe písomných záznamov / :D , to som teraz vymyslel/ tak stále musíme mať na zreteli počet tých ktorí sa presúvali. Ak Maďarskí historici tvrdia, že sem na naše územia, resp. na územie dnešného Maďarska prišlo 250 až 500 tisíc ludí, tak sa tomu môžme len zasmiať a povedať, nech sa páči, namodelujte takú situáciu a začnite prosím tým, kolko stoviek ton potravy potrebovali denne.
Podla mňa je zásadný rozdiel, či sa jedná o prvotné zasýdlovanie kontinentu po skončení doby ladovej, alebo o presunoch obyvatelov v čase, kedy už všade niekto sídlil. Keď sa Juti stretli na severe Európy s protoslovenmi, možno sa volali Váni, možno Vandi, krajina bola ešte osídlená málo a tak sa vedla seba pomestili pastieri aj polnohospodári. Výskum Y DNA v danej lokalite, napríklad Južného Švédska by nám povedal či to prebehlo násilným stretom, alebo ako tak mierumilovne. Iné to bolo, keď Kimbrovia hladali nový domov na území Rimanov a tento presun celého národa bol spojený s nevídaným krviprelievaním a v konečnom dôsledku vyvraždením Kimbrov Rimanmi.
avatar
walibuk

Počet príspevkov : 288
Points : 295
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Strana 1 z 2 1, 2  Next

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.