Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU


Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

{STRÁNKOVANIE}

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za St december 14, 2016 3:15 pm

First topic message reminder :


Článok písaný pod keltským krížom existujúcim cca 700 rokov pred Kristom

    Najdôležitejší všeobecný mýtus, ktorý je príčinou tápania európskych historikov nášho a minulého storočia je mýtus o sťahovaní národov v 5. – 6. storočí, ktorý sa mal stať vplyvom príchodu Hunov. Druhý mýtus je škatuľkovanie kmeňov, národov a národností podľa chybného prvotného zaradenia starogréckymi, neskôr rímskymi geografmi a zmätok v zaradení národov podľa mien, názvov, ktoré jednotlivým kmeňom a národom dali rôzne iné národy. Tak jeden kmeň, či národ nadobudol niekoľko mien a je problém sa v tej spleti vyznať.  My sami máme málo sebavedomia k tomu, aby sme určili sami seba. Bráni nám v tom práve spomenutý mýtus. A ak sa historik v škole učil staré poučky a dostal z ich ovládania titul, cíti záväzok zotrvať v naučenom.  Napr.: Ak máme kmeň Búrov a pritom vieme, že obyvateľom Borského Mikuláša sa hovorí Búré, nemali by sme to ignorovať a trvať na tom, že Búri bol samostatný národ. Pravdepodobne to bol kmeň patriaci do národa Suavov – Slávov, takmer určite totožných s Quadmi (lat. Qadorum), kováčmi, a Markomanov, čiže ochráncov marky = hranice, ktorých podľa toho pomenovali Frankovia. Úplne rovnako je to s každou rodinou, „kmeňom“, ktorý obýva „svoj“ laz na Záhorí, či na strednom Slovensku, na Kysuciach. Čo laz, to meno, a možno aj názov kmeňa. Ale názov kmeňa nie je názov národa. Tak sa postupne učíme chápať, že najmenšou podmnožinou spoločenstva je rodina - Kopečkovci, Klobásovci, potom kmeň – (Búri, Hermundúri, Lugovia-Lužici a pod) tak okres Myjavania, Košičania..., kraj Šarišania, Záhoráci, národ Sloveni pričom môže a nemusí tento národ limitovať práve rovnaká DNA! Národ - Vandali, Vindi, Veni, Váni a tak spoločenstvo národov – SloVANIa. Do relatívne stabilného osídlenia prichádzali kočovné, nezávislé zložky iných národov hľadajúcich miesto na usadenie sa a tí prinášali nielen inú DNA, ale aj iné kultúry, zvyky, technológie a nechali stopy v našom jazyku. Pretože sa ale zaoberáme najmä dejinami Slovenov, Slovanov, všimnime si ich kočovanie, ich cesty krajinou a osudom. Konkrétne si všimnime Vánov. Našich jednoznačných prapredkov, ktorým dali mená Rimania Qadorum (kováči), Frankovia Markomani (ochráncovia hranice – nemecky marky) a pod. Zrejme my sami sme sa označovali ako Váni, neskôr Suavi, Suévi. Viď záhorácke „do Mauacek“. Čiže Slávi. Potom Sloveni, teraz Slováci. Slovinci, Chorváti, Poliaci a pod.  


Jazero Van, okolo neho mestečká Van, Nachičevan, Tatvan, neďaleko Jerevan všetko pod Araratom.

    Príchod žiadneho okupanta v minulosti nemal za následok úplný odchod domáceho obyvateľstva. Boli tu Kelti, Rimania, Góti, Huni, Avari, Frankovia, Maďari, Tatári, Napoleon, Kutuzov, Nemci, Rusi a nikdy domáce obyvateľstvo neodišlo nikam, ostalo doma a pretrpelo každú dobu. Preto nemá oporu v logike ani tvrdenie, že sme sem niekedy pred niekým ušli pred príchodom toho-ktorého kmeňa, či národa a len vďaka tomu sa konečne ocitli tu, v strednej Európe.  Jedinou výnimkou je Tatársky vpád a genocída obyvateľstva, s následným príchodom kráľom privolaných profesií z rôznych kútov Európy. Kolonizácia najmä za Karola Róberta. Napriek tomu sme autochtónne obyvateľstvo v strednej Európe.
    Ako náhle ľadovec po poslednom zaľadnení opustil strednú Európu cca r. 8000 p.n.l. a vyschli jazerá, ktoré vytváral Dunaj (obrovské Pannónske jazero a neskôr menšie Biele Jazero (medzi Karpatami a Bakoňským lesom), toto obrovské územie osídlili Slovania vrátane Sedmohradska z Valachie (Moesie) po Solun od 8 – 5 tisícročia p.n.l. Okraje tohto jazera (sladkovodného mora) boli osídlené ešte skôr. Dokumentujú to vykopávky. Slovania prišli sem pravdepodobne až z okolia jazera Van z východného Turecka. Pravdepodobne toto jazero dalo názov kmeňu – alebo kmeň pomenoval jazero podľa seba – Váni. Kto si nechal urobiť test DNA, ten dostal s výsledkom aj smer prúdenia jeho haploskupiny a ak sledujeme haplo R1a1, jednoznačne tabuľka v prílohe výsledkov dokumentuje, že moje tvrdenie nie je výmyslom.foto mapky
    Samozrejme, že sťahovanie národov v zmysle postupného presúvania sa, kočovania za pastvinami existovalo od nepamäti. Ale nie tak, ako sme sa učili na dejepise, že odišiel celý národ. Odišla len jeho fyzicky schopná zložka, najmä ktorá nebola pripútaná nehnuteľným majetkom. K tomu dochádza i dnes. Podľa našich vedcov, keby sme uvažovali ako oni,  by sme o 100 a viac rokov mohli napísať, že Slováci sa odsťahovali do Dublinu, či do Londýna. A nebola by to pravda. Odišla tam len mladá generácia ničím nepripútaná k vlasti, nemajúca zdroj obživy. Rovnaké, či podobné to bolo aj pred 1500, či 2500 rokmi. Z uvedeného dôvodu je pre mňa úsmevné čítať dejiny písané podľa šablóny:  Prišli sem Kelti, teda Slovania tu neboli, Kelti odišli, prišli sem Góti....a Slovania sem prišli až po vyprázdnení územia v 5. – 6. storočí. A toto keď tvrdí doktor historiografie a zastáva túto tézu ako axiomu, potom mám obavy o jeho vzdelanie a jeho logiku. Dejiny sa takto chápať nemajú, lebo celkom určite takto ani neprebiehali. Dejiny prebiehali jednoduchšie a kontinuálnejšie. Navyše vieme, že istý čas sa Slovania pridali k Hunom a lúpili spolu. Preto sťahovanie Slovanov vyvolané práve Hunmi nemá logiku. Boli predsa spojenci.

Ako to bolo s Germánmi?

    Človek je tvor omylný a ľuďmi boli aj vedci ako Ptolemaios, Strabón, či Taccitus. Ak Strabón niekedy na prelome letopočtov napísal vo svojej Geografii, že celá severná Európa je obývaná Germánmi, a nazval ju preto Germániou a od neho to opisovali Tacitus, Ptolemaios, ktorý svoje „poznanie“ zovšeobecnil na širšie územie Európy. A všetci ostatní vedci dodnes tvrdia to isté, je tu systémová chyba, ktorú by sme mali konečne odstrániť. Pretože vážne deformuje celé poňatie dejín nášho kontinentu.
   Ako prvý sa teda o Germánoch ako o zvláštnej etnickej skupine zmienil antický zemepisec Strabón,  ktorý ich označil za barbarskú skupinu v severnej Európe, podobnú Keltom. Hneď druhý bol Julius Caesar vo svojom spise „Zápisky o vojne galskej“ (Commentarii de bello Gallico). Pôvod názvu Germánov je pravdepodobne skomolenina raného germánskeho slova Gaizamannoz (muži s oštepami). Starí Rimania označovali za Germánov v širšom zmysle viacero  kmeňov. Možno predošlý názor je správny, ale meno German mohlo vzniknúť aj jednoduchšie – v Rumunsku je rozšírená toponýmia Gherman, Herrmann a teda tento názov mohol byť práve od slov Herr – ako pán a mann – ako muž. Herrmann – pán, čiže nadriadený. Pre riešenie záhad sa prikláňam spravidla k jednoduchším možnostiam, život plynie na jednoduchosti.
Na Strabónov omyl upozorňovali rôzni učenci už dávnejšie. Známy je napr. Adam z Brém, kronikár biskupa Adalberta (1030 – 1081), ktorý napísal: „Sclavania je najväčšia provincia Germánie, obývaná Winulmi, ktorých som kedysi nazval Wandali; je desaťkrát väčšia než naše Sasko, obzvlášť ak započítame Čechov a Poliakov, ktorí žijú za Odrou, keďže ani zvykmi ani jazykom  sa neodlišujú v zmienenej Sclavanii.“ Adam z Brém je známy aj v tom, že už vtedy tvrdil, že Zem je guľa, poznal severný pól a napísal jedovatú poznámku:  „ príčinou christianizácie polabských Slovanov bola snaha vyberať cirkevnú daň“.


      A teraz si prezrite  dobre juh Švédska.  Nájdete tam zľava kraj Bohuslän, potom Gotland, zem Gótov, čiže zem vyznávačov boha, bohov (Got = boh). Nad ním je Gottburg – Goteborg (mesto Gótov), východnejšie rieku Morum (Moravu), s rovnomenným mestom, rieku Nätru (Nitru), s mestom Nätraby a keď sa lepšie posnažíte, nájdete aj napr. Lemesjö – Lemešany. Úžasné je, že rozmiestnenie týchto miest korešponduje s rozmiestnením miest v Československu – Bohemia, Morava, Nitra , Lemešany. Je viacero názvov miest,  dedín a riek v súčastnom Švédsku, ktoré nám rezonujú v ušiach. Napríklad mestá, dediny ako Bysättra (Bystrá), Sala (Šaľa), Tärna (Trnava), Gråssjön (Krasjon –Krasno), pri ňom dediny Rada a Mira, Bačka, Mørkri (Mokrý), Vindeln (Vinidi), Vindelalven, Blattnik selo, rieka Granan, Granö (Hron) na severe Švédska..., Krokom,  Rödön, Rödånäs (Rodná), Byssträsk (Bystrica) na jazere Byssträsket (Bystrické), Hornmyr (Horný mir ako náš Budimír), Bellvik (belavý, belij, biely), Drobak (Drobný), Ravnåsen (Ravná – Rovná zem), Bogajell (Bog – Boh), Skåla, , atď. Keď si pozrieme krajinu tisícich jazier a močiarov, len si potvrdíme, čo sme sa učili v škole o Slovanoch: žili v močiaroch ....Lenže ten juh Švédska sa odľadnil neskôr, ako naše zemepisné pásmo. A práve preto, lebo ústupom ľadovca sa odkrývali a ožívali nové pastviny, začalo sa aj s postupným osídľovaním omnoho neskôr, ako v južnejších častiach Európy. A jedným z národov, vlastne len jeho časti, ktoré dorazili na tieto plochy boli Váni, Vandali, ktorí odišli zo svojho starého domova. Najpresvedčivejšou je v tomto tvrdení toponýmia. Pomenovanie dedín, miest, kopcov, riek a pod. Hlavné mesto Vánov Vänersborg na najväčšom  jazere Škandinávie Väner. Dediny Vanneboda, Vansbro a množstvo už spomenutej toponýmie so slovanským základom. Zem Bohuslan na západe krajiny so starodávnym hradom Bohuš je krikľavým príkladom slovanského osídlenia Vánmi. Aj keď sa dnešní Švédi snažia vysvetliť jeho názov cez nórštinu. Lenže oproti Vansborgu je Göteborg - mesto a obec v provincii Västergötland s rovnomenným jazerom Vättern – Västern,  západným jazerom. Mesto Göteborg v reči Švédov – Gótov  hovorí Gottburg – mesto Gótov. Ale Švéd napr. zo severu to bude čítať ako Jöteborg. Samozrejme, aj ostatné mená písané s počiatočným „G“ číta ako „J“. Tento prepis G na J, či opačne pochádza ešte zo stredoveku. Aj u nás sa písalo „gak“, nie „jak“. Bolo to ešte za Bernoláka. Nedávno. Podobne narobilo nejasnosti písanie názvov v gréčtine. Gréci nemali V, písali B a potom z Velehradu bol Belehrad a opačne. Blízkosť miest Gottburg (pôvodne Jötburg? Potom sa Góti majú čitať ako Jóti?) a Vansborg a všeobecné premiešanie miest a dedín s germánskou a slovanskou toponýmiou svedčí o tom, že v čase vzniku toponýmie Slovania a Góti tuto nažívali v úzkej federácii, zrejme s rovnakými právami. Dokonca to oprávňuje predpokladať, že na toto územie mohli prísť spolu. Ak priznáme podobnosť, až zhodnosť uvedenej toponýmie s toponýmiou Slovenska, potom je takmer isté, že Váni prišli sem s hotovou toponýmiou a pomenúvali novú zem podľa svojich zažitých názvov z domova. Podľa toho, kto odkiaľ pochádzal.
    Ale zastavme sa pri názve Nitra. Je známe a dokázané, že Nitra bola už mnoho storočí p.n.l. pomerne veľkým strediskom Keltov. Nespomeniem si na to, kto práve týmto faktom aj vysvetlil názov mesta Nitra. Od keltského slova had = neitra. A naozaj sa práve tu rieka doslova hadí, skrúca. Podobne je tomu aj na juhu Švédska, kde je Natraby = Nitra na rieke Nitra, ktorá sa v tom mieste tiež podobne hadí. Naše mesto Nitra teda mohli založiť, alebo aspoň pomenovať Kelti. Kelti, s ktorými sme tu žili už veľmi dávno pred n.l.


Na mapke vidíme aj názvy území v dnešnom Švédsku: Västra Gotaland, čiže západná zem Gótov a Östergötland, východná zem Gótov. Góti teda sa nerozdelili na Ostgótov a Västgótov v dnešnom Rumunsku vplyvom bitky s Gepidmi = Vandalmi, ako tvrdia svetoví vedci, ale oni už takto rozlíšení prišli na toto územie. Všimnite si, ako ich názvy skomolili dejepisci: Vizigóti a Ostrogóti. S tých názvov naozaj nie je jednoznačné, že sa jedná o východných a západných Gótov.  Skôr názvy evokujú ako ostrých a vodných Gótov (víz – maď. voda). No a okrem toho, čo tu predkladám mám ešte zaujímavejšiu vec. Na mapke vidíme, že je tu mnoho toponýmie so spoločným menom Gal. Galten, Galtero, Galby, Gälbo, Galtás, Galtasen, Galtabäck a pod. Galmi = „svetlokožcami“ – biely ako mlieko = gal ich nazvali  Rimania. Ryšavých surových nahých útočníkov s bielou pokožkou. Kelti – Gali – Galati, mali „skončiť“, usadiť sa  v pásme Bretónsko – Nemecko – Dánsko – Anglicko, najmä Wales. Lenže prítomnosť galskej toponýmie v južnom Švédsku naznačuje, že Kelti, taktiež len niektorí, putovali ďalej, neostali len v tomto pásme. Pritom putovanie Keltov zaznamenávame od Transylvánie cez Slovensko na západ už min 700 rokov p.n.l. Samozrejme len tých Keltov, ktorí boli schopní putovania a výbojov s tým spojených. Týka sa to takmer všetkých putujúcich národov: ak nemali dosť svojich zásob na cestovanie, lúpili a „zaujali“ novú zem aj mečom. Človek, ktorý nemá nič je schopný a ochotný zabíjať aj pre chlieb. Kelti nám aj na Slovensku zanechali dva názvy (okrem Nitry a ktovie, ktorých ešte)  – Stará Gala, Nová Gala. Z Galy nám Maďari urobili Gyalu a my sme potom zo Starej Gyaly urobili Hurbanovo a z Novej Gyaly zasa Dulovce.


Galskou toponýmiou Francúzska som podrobne neprešiel, nech stačí, že najmä časť Bretónska voláme zem galského kohúta. mapa Gallo Francúzsko, Nemecko a štáty Beneluxu už Rimania podľa Keltov nazvali Gália. No a keď prvá várka Vandalov „vandila“ na západ (niekedy pred začiatkom našeho letopočtu), založila s Alanmi dve kráľovstvá v Španielsku: Andalúziu (Vandalúziu) a Gallíciu. Znovu je tu základ slova Gál. Gallícia bolo kráľovstvo na severozápade dnešného Portugalska a Španielska, Vandalúzia bola južne, s najväčšou Barcou na svete: Barcelonou.
Mnoho priezvisk aj na Slovensku je od Gála. Gál, Gallo, Gallovič, Gallík, Galata...hlavne na Gemeri, kde boli dobývané rudy kovov.


Gallovia v Eorópe


Galovia v Taliansku


    Zaujímavé je, že najväčšiu hustotu toponýmie so základom Gal nájdeme v južnom Rumunsku, Transylvánii. Viď mapku. Galgau, Galapaia, Galu, Galešť, Gallensdorf, Galešu, Galtofani, Galicea, Galicea Mare, Galaceni, Galaciuiu, Galicea, Galdau znovu, Galáci, Galtešť, Galbeni, Galtiu, Galbinaši. Samozrejme, veď Góti sa pohli začiatkom nášho letopočtu – cca r. 150 smerom do stredu Európy a Aureliánus ich zastavil, keď chceli prejsť cez Dunaj r. 272. Druhý krát ich zastavil r. 277 Probus a zahnal ich späť až na severnú Moravu. Lenže oni zhora obišli Karpaty a prešli až k Čiernemu moru. Vandali, ich spolucestovatelia sa od nich oddelili a pokračovali cez slovenské priesmyky, zborili Kremnicu i vsja grada (tak je to napísané na skale o Velestúre – Viď môj článok na tomto portáli) a r. 282 ich zastavil Riman v Transylvánii, kde sa opäť stretli s Gótmi. Ale Góti v tom čase už mali za sebou dobyvačné tiahnutie Gréckom a celou Moesiou a mali rozdelenú úrodnú zem aj s povodím rieky Mureš – Maruša – Morava.
    Ale vráťme sa ku Gótom. Na tej istej mape máme vedľa Galov aj Ghermandorf, Hermannstadt, Gherman dva krát a  tri krát Ghermanešť. Pričom mená so základom Gal a Gherman sú na území neďaleko seba. Doslova sa prekrývajú. To nie je náhoda. Vieme, že na tomto území Góti boli. Góti od slova Gott = Boh. Góti – Kelti – Ghermani? Alebo z tohto územia niekedy dávno p.n.l. odišli ako Kelti a vrátili sa ako Ghermani? Zem Bohuslan vo Švédsku, pevnosť Bohuš (Človek vyznávajúci boha = Gót?) a pevnosť Bohuš pri Arade s Ghermanom je azda súvislosť napovedajúca o rovnakom osídlení.  No a ak názvy s Galom, Ghermanom a Slovanskou toponýmiou sú susedské vo Švédsku, Rumunsku a potom aj vo Francúzsku: viď mapa – je tam Gallo a hneď mesto Vannes...je to jasná správa o tom, že tieto dva národy putovali tisícročie spolu, navzájom sa prepojili aj geneticky, mená jedných boli menami druhých. Najmä mená kráľov a vojvodov boli preberané vzájomne. Hermanarich, Tedorus, Valamír, Vidimír, Želimích, Ardarich, Teodorich a pod. A toto je príčinou zmätku, do ktorého bol uvedený ako prvý Strabón, od ktorého sa dodnes preberá omyl o Vánoch, Vandaloch, Kvádoch, Markomanoch a pod, že to všetko boli Germáni. NEBOLI. LEN ŽILI v úzkom zväzku s nimi.


Cintorín Kluž. Všimnite si nápis: aici odihnesc intru dominul = tu odpočíva v mene pána. Odihnesc = odpočíva. V Rumunčine!

    Samozrejme, aj v Taliansku sa zachovala galská toponýmia. Predsa tam skončili Vozigóti, aj Ostrogóti. Prikladám mapku.
    Predošlý článok bol o bitkách medzi Vandalmi=Gepidmi a Gótmi na rieke Maruša, kde sa po storočiach spoločného života prvý krát proti sebe postavili kvôli pocitu krivdy v obsadzovaní novej zeme, ktorá už ani zďaleka nebola taká jednotvárna, ako Škandinávia a delenie si územia bolo problematickejšie.   Druhý krát boli proti sebe, keď všetci Slovania dobili Hunov a Góti boli na strane Hunov. Dajme tomu, že Góti nedokázali zradiť spojenca, ale využili možnosť síce nezradiť, ale pomáhať v boji neúčinne. Fantazírujem. Tretí krát sa proti sebe postavili tieto skupiny na rieke Ipeľ a napriek tomu, že Góti Slovanov porazili, nadobro sa vzdali spoločného života a odišli smerom na Itáliu, kde aj skončili. Keď si ale prečítame predošlý článok o tých bitkách dôkladne, pochopíme, že vzájomne prospešnú a veľmi dlhodobú koexistenciu Keltov (Gótov) a Vánov ukončili vlastne Váni neprijateľným konaním voči Gótom. Nie je známe, že by Kelti na Slovensku, ani v širokom okolí sa správali voči autochtónnemu obyvateľstvu agresívne. To priateľstvo medzi nimi a Slovanmi vzniklo pravdepodobne už hlboko pred tým, než spolu odišli až na „ostrov“ Skanza. Už vtedy, keď spolu na Slovensku spracovávali kovy a razili napr. v Bratislave mince?

Ako opísali Rimania Keltov?

    Ako vyzerali títo vášniví dobrodruhovia? Nuž, bojovníci a príslušníci vládnucej vrstvy merali 180-190 cm, niektorí aj viac ako dva metre. Ostatní muži boli v priemere o 10-15 centimetrov nižší, ženy dosahovali výšku 150-160 cm. Polybios približne dvesto rokov pred Kristom spomína Galov ako hrôzostrašných a mohutných bojovníkov. Ich ženy sa vraj výškou a silou vyrovnali mužom. „Galovia, pretože sú vysokí, pohŕdajú každým mužom nízkej postavy," poznamenal si Caesar. Títo vyznávači kultu tela dbali na to, aby nestučneli. Strabón píše, že si bojovníci verejne merali objem pása a trestali každého, u koho prekročil uznávanú mieru.  (To by sa zišlo dnes medzi nami!)  Tmavovlasí Rimania a Gréci si na Keltoch všímali hlavne modré oči, jemnú pleť a svetlé, až ryšavé vlasy. Skopírované z netu.


Časté meno v Rumunsku: Ghermann


Je neuveriteľné, koľko vieme o Keltoch a je neuveriteľné, ako málo vieme o svojich dejinách prvého tisícročia n.l. Príčina?


Pri svojom pátraní som naďabil ešte na dve zaujímavosti:
    Na povodí rieky Prut v Rumunsku, práve v oblasti, kde boli Góti  je mestečko Manta. No a na Slovensku máme Mantákov okolo Medzeva, Štósa. Pritom v toponýmii tento názov nemá na mieste oporu. Obyvateľov spomenutého mestečka volajú Mantáci. Ale tí vôbec netušia, prečo sa takto volajú. Zabudli. Samozrejme, že ako do Dobšinej, tak aj do Medzeva mohli sa ku germánskym starousadlíkom neskôr pridať nové vlny nemeckých prišelcov, práve takých, ktorí po r. 1300 doniesli správu o sv. Hildegarde. Najznámejší Manták, čiže človek patriaci do Medzeva,  je náš prezident Schuster. Tu by bolo vysvetlenie: nárečie akoby nemecké môže byť vlastne reliktom starej Gótštiny (?). Už dávno mi vŕta v hlave, prečo je pod Dobšinou obec Gočovo. Nie je to Gótovo? Vlachovo je nad ním, to si vysvetliť vieme. O tom, že sa po Keltoch v širokom okolí Dobšinej našli pre Keltov charakteristické bansko-kutacie štôlne tzv. pingy, o tom niet pochýb. Podobne je tomu s nárečím v Dobšinej, ale to sa volá Bulinerčina a títo zasa pochádzajú z Bindenu pri Rýne. Potvrdzuje to obraz sv. Hildegardy, miestnej svätice z Bingenu v miestnom kostole a polievka „FISCHlebert“, čiže rybacia, hoci v Dobšinej ju varia zo zemiakov. V Dobšinej rýb takmer nebolo. Prišli baníci od Bingenu na územie, ktoré poznali ešte ako Kelti – Góti?
    Druhou zaujímavosťou je slovo Tót, Tóth. Mnohí si lámu hlavu, prečo je toto meno tak časté, prečo nás Maďari volajú Tóti, či „buta Tóti“.
Toutatis (tiež Teutates) je keltský boh uctievaný v Gallii a Británii, známy aj z diela antického autora Luciána. Na základe etymologie jeho mena je obvykle považovaný za kmeňového ochrancu. Meno božstva je azda odvodené od spojenia: „teuto – tatis“ (otec kmeňa, domáci, vlastný boh, otec domova – teuto – človek, ktorý tu má domov), ktorý bol aj bohom vojny v rímskej Gallii. Slovania mali svojho „Domaníka“, bôžika, ktorý ochraňoval domácnosť pred zlom. Bol to ekvivalent boha Tautisa ? Domaníky vyrábali z dreva aj v Domaníkoch  Smile .


Aj ja som si jedného domaníka vyrezal  Smile .


Pevnosť Bohuš je vlastne vodný hrad


foto pevnosti Bohuš
Dvaja velitelia pevnosti Bohuš sa volali Thott
•  1555-1563 Tage Ottesen Thott
•  1634-1640 Otte Thott


Najznámejším Tótom bol Otto Thott  (1703 - 1785), dánsky gróf, štátny minister, bol majiteľom obrovskej knižnice.


Galská toponýmia v Taliansku

Alebo som napísal celé zle a mýlim sa ja?

So súhlasom autora Alana Dologa zverejnil Svetomír 14.12.2016


Naposledy upravil Svetomír dňa So október 21, 2017 9:30 am, celkom upravené 8 krát.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 549
Points : 646
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down


len tak pomimo

Odoslať pre len tak pomimo za St december 28, 2016 9:53 pm

Páni, "ste vedle, jak tá jedle". "Kováči" absolútne nedáva zmysel. To akože celý kmeň nič nerobil, len kul? Aha- kulaci. Vy tu cvengrošíte, aj s Hromníkom. Quadi sú ale podľa mňa kočovníci, lebo Quo vadis je latinsky "kam ideš", ako som tu už kdesi čítal. A podľa toho to bol nejaký kočovný kmeň Rimanov, asi dezertéri z vojska. Už si medzi vami pripadám ako jazykovedec. Nič v zlom, vaše úprimné slovančenie je síce chvályhodné, ale len ak sa dáte na beletriu. Kovadios, to bude asi prastarogrécky.  QUA je vlastne skratka z AQUA - takže vodnári. To preto, že bývali pri veľkej rieke, zrejme sa živili rybolovom.To už ovláda len Hromník - κοβαδιοσ - to by ale mohli byť aj Oráči, ktorí používali na oranie ťažký konský záprah, akurát, že v tom čase sa oralo s volmi. Lebo "kov" je grécky ťažný kôň. Možno sa mýlim a preto tým boli tak odlišní, že mali také meno. Mohli to byť tiež povozníci, podľa toho koňa. Quadi môžu byť ak KLADI. Ak žili pri Váhu, tak zrejme ťažili drevo a splavovali klady.  Alebo to boli jednoducho Zlodeji, lebo L sa mení na R a naopak, čiže Kradi. Nechcem skončiť tým, že napíšem veľkú knihu hovadín, tak už radšej končím. Radšej aj vy by ste mohli, aspoň na tému Quadi sú Kováči. A malá hádanka na koniec: kto sú to Hromgroši?

len tak pomimo
Anonymný


Návrat hore Goto down

ale no - len tak pomimo

Odoslať pre igor1235 za Št december 29, 2016 10:33 am

každý národ mal svojich kočovníkov, no neznamená to, že zrazu sa všetci komplet zdvihli a zmizli. Možno svoj názor opierate o http://www.kwaad.net/Quadi.htm ... každý národ mal svoje dominantné - najčastejšie, najfrekventovanejšie slová, v našom prípade to bola aj ťažba rudy, drahých kovov a ich výroba od nepamäti. Ďaľší príklad Uhorsko, patrilo medzi najbohatšie krajiny práve vďaka tomu. Už len fakt, že ste vymenovali niekoľko zosmiešňujúcich príkladov, znamená aj Vašu neistotu, tápanie. Boli a sme kočovníci aj dnes napr. 160 000 ľudí mimo Slovenska a len v Čechách 30 000 mladých ľudí. Vieme, že sme Sloveni ... ale, kde sú naše korene ? To Vaše " kočovníci " je naozaj veľmi málo.

igor1235

Počet príspevkov : 245
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Len tak pomimo

Odoslať pre Len tak pomimo za Št december 29, 2016 1:28 pm

To nie je tápanie, tie moje príklady majú rovnakú logiku ako tie vaše. Vám pripadajú smiešne, ale vyrobiť z Quadov Kováčov je rovnako neopodstatnené, čiže aby som použil vaše hodnotenie, smiešne. Nemám nič proti Hromníkovmu pokusu, či nápadu. Ale smiešne je brať to ako hotovú vec, fakt. Lebo ten jeho nápad nemá oporu v žiadnych dôkazoch. To, že nám môže "kvuad" pripomínať "kovať" je veľmi málo na dôkaz. Okrem iného, tak silná špecializácia, ktorá by dala meno celému kmeňu je nepravdepodobná. To boli časy, keď všetci robili všetko´.

Len tak pomimo
Anonymný


Návrat hore Goto down

Len tak pomimo : Kto sme ?

Odoslať pre igor1235 za Št december 29, 2016 1:52 pm

logicky Teuton-German-der Deutche, Boii-Česko, Maďari-Uhorsko-Maďarsko atď ... no dobre, vymenili sme si protestné nóty a teraz ak Vás môžem poprosiť, máte okrem kočovníctva niečo naviac k téme, Kto sme ? Very Happy


Naposledy upravil igor1235 dňa Št december 29, 2016 4:58 pm, celkom upravené 1 krát.

igor1235

Počet príspevkov : 245
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

pre "len tak pomimo"

Odoslať pre Svetomír za Št december 29, 2016 4:50 pm

Existencia Kvádov naozaj nemá priamy dôkaz, že to bol slovanský kmeň. To je pravda. Ale rovnako neexistuje priamy dôkaz na to, čo sa celkom bohapusto a všeobecne tvrdí o Vandaloch, Kvádoch, Markomanoch, Gepidoch, Heruloch a pod, že boli germánske kmene. Ak ale by sme chceli pripustiť, že Slovania z malého územia rieky Pripjať obsadili v krátkom čase 2/3 Európy, potom tlieskame oficiálnej dogme (lebo ani na to nie sú priame dôkazy) a vzdávame sa logiky v prospech nelogiky.
Kvádi, Markomani a ostatní "Germáni" po uznaní za Slovanov nám zrazu poskytnú logické súvislosti vývinu Slovanov v Europe. Nech sa páči, môžete si vybrať.

Svetomír

Počet príspevkov : 549
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre walibuk za Št december 29, 2016 5:26 pm

Svetomír, vzásade súhlasím s tým čo si napísal a súhlasím aj s tým, že pomocníkom historikov okrem archeológie je aj toponýmia a dnes aj skúmanie ludskej DNA. Každá s týchto oblastí skúmania našej minulosti je schopná vydať nám svedectvo a na nás je, aby sme toto svedectvo interpretovali korektne.
Dovol mi preto pár pripomienok k tvojmu článku, v ktorom vidím tvoj osobný rast a aj jemné korekcie tvojho vnímania ako sa procesy osídlovania nášho kontinentu udiali.

Hneď v úvode článku píšeš: "Najdôležitejší všeobecný mýtus, ktorý je príčinou tápania európskych historikov nášho a minulého storočia je mýtus o sťahovaní národov v 5. – 6. storočí, ktorý sa mal stať vplyvom príchodu Hunov." ale vzápätí koriguješ túto jednoznačnú prvú vetu a píšeš: "Samozrejme, že sťahovanie národov v zmysle postupného presúvania sa, kočovania za pastvinami existovalo od nepamäti. Ale nie tak, ako sme sa učili na dejepise, že odišiel celý národ. Odišla len jeho fyzicky schopná zložka, najmä ktorá nebola pripútaná nehnuteľným majetkom. K tomu dochádza i dnes. "

Z predchádzajúcich tvrdení vyvodzuješ záver : "Príchod žiadneho okupanta v minulosti nemal za následok úplný odchod domáceho obyvateľstva." a vzápetí zasa pridávaš korekciu tej jednoznačnosti a píšeš: "Jedinou výnimkou je Tatársky vpád a genocída obyvateľstva, s následným príchodom kráľom privolaných profesií z rôznych kútov Európy.".

V podstate spochybňuješ sťahovanie národov ako proces popisovaný historikmi a považuješ ho za proces prirodzený stále trvajúci, v minulosti aj dnes. Napriek tomu však v svojich prácach opisuješ sťahovanie národov, najmä Vandalov a Gótov, ale vnímaš to len ako odchod časti národa z domoviny. Tu sa musím zastaviť a položiť otázku, kto odišiel? Odišla len časť elity so svojimi vojenskými družinami? Odišli sedliaci, ktorí nemali dostatok pôdy a stali sa z nich bezzemkovia a trvale hladujúci? Odišla spoločensky neakceptovatelná komunita ako homosexuáli, zlodeji, psychopati, násilníci, premiešaní s dobrodruhmi?
Druhá otázka je, aká velká časť národa ostala a ako velká časť národa sa dala do pohybu, kolko ich bolo?
A musím sa pýtať ďalej, čím sa živili po ceste a čím sa živili keď dorazili do ciela. Sám prípúšťaš že lúpením, ale domyslime do konca, čo tento spôsob obživy znamenal. Sedliacka osada mala v tom čase pár domov, povedzme že šesť. Každá rodina mohla mať v zásobárni 3 tony obilia, dve tri kravky, zo 10 prasiat a pár kôz, spolu 1000 kg mäsa. V osade boli teda zásoby spolu 18000 kg obilia a 6000 kg mäsa, spolu 24000 kg poživne. Zdá sa to vela, ale ak útočníkov bolo 50 tisíc, tak sa ušlo na jedného len 0,5 kg potravy. S toho sa dá vyžiť, ale nič moc. Ak ich bolo 25 tisíc, tak to bolo kilogram jedla denne. Na druhej strane to znamená, že táto putujúca a lúpežiaca spoločnosť musela denne zlikvidovať jednu sedliacku osadu. Nemuseli nutne mužov pozabíjať, ženy znásilniť a predať ich aj s deťmi do otroctva. Ak ich "len" okradli a ponechali osudu, tak to znamenalo pre nich jednoznačný ortiel, hladomor a smrť väčšiny z nich. Za presúvajúcimi sa Gótmi, Vandalmi a inými národmi ktorým sa dostalo miesto v starých spisoch ostávala len zničená a vyludnená krajina. Preto môžu archeológovia zaznamenať striedanie kultúr, zmeny črepov, vrstvy bez osídlenia a vyvodzovať z toho ďalekosiahle závery. Ale zároveň to potvrdzuje aj to čo píšeš, do zdecimovanej krajiny sa mohla nasťahovať iná komunita napr. Kelti, čo však neznamenalo to, že tá stará úplne zahynula. Ona zostala, možno len v zlomku pôvodného počtu a nedokázala si ubrániť najlepšie pozemky, museli ustúpiť na okraj komunity prišelcov a aj prevziať jej kultúru, teda čiarky na hrncoch, tvary spon a podobné artefkty, archeológom tak milé. Ak mali trochu šťastia, tak nielen že prežili, ale mohli sa znovu rozmnožiť a zaludniť svoju krajinu. Tento proces mohol trvať stáročia. Keď komunita prišelcov bola zdecimovaná ďalšou vlnou presídlencov, tak scénar sa zopakoval. Jasno do tohoto procesu však nevnesú črepy a archeológia, ale skúmanie DNA.
Preto som presvedčený, že teória o autochnónnosti Slovákov nie je v rozpore s poznatkami a závermi archeológov.

walibuk

Počet príspevkov : 366
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Št december 29, 2016 5:48 pm

Ďakujem, walibuk, takto si predstavujem oponentúru.
Na obe otázky ale mám len jednu odpoveď. To, že kto konkrétne odišiel nevieme, ani vedieť nebudeme a nevieme presne, ako sa stravovali. Ak si prechod predstavíme so stádom dobytka, potom aj máme odpoveď. Prípadne ak sa obzrieme na Maďarov, Hunov a iné kočujúce kmene, potom je tu jednoznačná odpoveď: zdržiavali sa pri prechodoch pri riekach a živili sa aj, alebo najmä, rybolovom. A lovom divej zveri.Vieme, že národy dokázali práve pri veľkých riekach takto prezimovať. A to boli zimy inakšie, ako máme teraz. To nám potvrdzuje aj dendrológia. Neustále sťahovanie sa, presnejšie kočovanie je predsa doložené nespochybniteľne. Jedna zložka národa bola usídlená pevne na svojom gazdovstve, jedna kočovala. V podstate si dávaš veľmi logickú odpoveď v druhej časti. Prelínanie sa a akoby striedanie národov asi málokedy bolo totálne. Vždy existovala nejaká koexistencia dvoch, troch, aj viacerích kmeňov. Len si vezmime tu pretriasaných Galov, Slovanov a Dákov v Transylvánii. Alebo ak chceš, je tu paralela, ktorú sme zažili. Už som ju tu spomenul. Rusi. Boli tu 25(?) rokov. Ale len hŕstka. Nás bolo 4,5 mil, ale historik o 100 rokov napíše: boli tu Rusi. No a čo. Boli sme tu aj my. A takto vidím aj dávnejšiu minulosť. Samozrejme v inej hustote obavateľstva.

Svetomír

Počet príspevkov : 549
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re : Germáni a Slovania. Kto boli oni ? Kto sme my ?

Odoslať pre igor1235 za Št december 29, 2016 6:04 pm

Doplním, čo už bolo hore o Germánoch povedané.  Podľa Kostnickej kroniky od Ulricha Richentala vydanej už aj u nás sa hovorí : Germáni, to sú nemecké krajiny a všetci čo hovoria po nemecky: Svätá rímska ríša, České kráľovstvo, Uhorské kráľovstvo, Poľské kráľovstvo, litovské vojvodstvá v Rusku, tie sú štyri: Praví Rusi, Červení Rusi, Bieli Rusi a Smolenské vojvodstvo. Ďalej patrí všetko v Podunajsku až po Grécko, Dánsko a Nórsko; kráľovstvo Flámsko, Brabantsko, Holandsko až po Francúzsko a Rýn, a až po Anglicko; všetci kresťania, čo tam žijú, patria k národu nemeckému. Aj tam je v mnohých oblastiach dosť pohanov, schizmatikov - to sú tí s gréckou vierou - a mohamedánov... včítane kresťanských národov, ktoré menuje : národ taliansky, germánsky, francúzsky, španielsky a národ anglický. Nemecký kronikár radí Slovanov medzi Germánov na základe používania nemeckej reči, podobne ako Maďari považovali všetkých Slovákov za Maďarov, ktorí hovorili po maďarsky ... a záver ? ... snáď by sa mohol konečne aj zjednotiť. A k tomu ešte zaujímavosti :
https://en.wikipedia.org/wiki/Proto-Indo-European_language
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b5/IndoEuropeanTreeDielli1.svg
https://books.google.sk/books?id=_21ZAAAAcAAJ&pg=PA102&lpg=PA102&dq=greeks+quadi&source=bl&ots=aFzkKCeCdO&sig=ggdutXFGuzvXs-MiVkhOmuQwE4A&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwitsOqPxJvRAhVC1BoKHe5CDu0Q6AEILzAD#v=onepage&q=greeks%20quadi&f=false


Naposledy upravil igor1235 dňa Pi december 30, 2016 10:15 am, celkom upravené 1 krát.

igor1235

Počet príspevkov : 245
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre walibuk za Št december 29, 2016 8:06 pm

V časoch sťahovania loveckých skupín Cromagnoncov - protogermánov popri pobreží severnej Európy sa istotne jednalo o malé skupiny, kmene, ktoré čítali možno stovku hláv, možno niečo viac. Taká skupina mohla využívať doplnkovú stravu, ako je lov rýb, alebo zber semien, napríklad lieskovcov. Ale museli mať dostatok svojej hlavnej lovnej zvere. Tej časom ubúdalo, prosto prebehla masívna devastácia zvere a lovci začali lovnú zver- dobytok pásť. Tento vývoj je znatelný do dnešných dní, takže okrem toponýmie, archeológie, či archeo DNA máme k dispozícii aj stravovacie návyky , severania jedia omnoho viac mäsa ako južania. Na severe Európy rastie tráva trochu intenzívnejšie ako v stepiach Ázie a tak chov dobytka na severe Európy nebolo typické kočovanie, kde kôň bol nevyhnutnosťou. Vyšlachtené kone pastierov sa nám nedochovali, zato máme zo severnej Európy dostatok plemien pastierskych psov. My sa teraz bavíme o období tesne po skončení doby ladovej, kde nemá žiaden význam baviť sa o názvoch kmeňov, ale isto má význam baviť sa o nich ako o našich možných predkoch.
Ak sa začneme baviť o dobe písomných záznamov / :D , to som teraz vymyslel/ tak stále musíme mať na zreteli počet tých ktorí sa presúvali. Ak Maďarskí historici tvrdia, že sem na naše územia, resp. na územie dnešného Maďarska prišlo 250 až 500 tisíc ludí, tak sa tomu môžme len zasmiať a povedať, nech sa páči, namodelujte takú situáciu a začnite prosím tým, kolko stoviek ton potravy potrebovali denne.
Podla mňa je zásadný rozdiel, či sa jedná o prvotné zasýdlovanie kontinentu po skončení doby ladovej, alebo o presunoch obyvatelov v čase, kedy už všade niekto sídlil. Keď sa Juti stretli na severe Európy s protoslovenmi, možno sa volali Váni, možno Vandi, krajina bola ešte osídlená málo a tak sa vedla seba pomestili pastieri aj polnohospodári. Výskum Y DNA v danej lokalite, napríklad Južného Švédska by nám povedal či to prebehlo násilným stretom, alebo ako tak mierumilovne. Iné to bolo, keď Kimbrovia hladali nový domov na území Rimanov a tento presun celého národa bol spojený s nevídaným krviprelievaním a v konečnom dôsledku vyvraždením Kimbrov Rimanmi.

walibuk

Počet príspevkov : 366
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto boli oni? Kto sme? - Quadi

Odoslať pre igor1235 za Pi január 06, 2017 2:51 pm

Len tak mimochodom  :

  • František Víťazoslav Sasinek: " Dejepisec Plinius (79 po Kr.) prvý je, ktorý označuje územie nášho Slovenska, keď píše, že keď za jeho doby Jazygovia panovali na Potisí, Dákovia (Getovia, Slováci) bývali nad Potisím až k Morave a Odre, súsediace so Svebami v Germanii. Dosaváď uhorskí a moravskí Slováci to územie obývajú. Tacitus (r. 100) ich zná na tomže území pod menom Quadov, a pod týmto menom zná ich na začiatku 5. stoletia i sv. Hieronym" viď : http://zlatyfond.sme.sk/dielo/98/Sasinek_Dejepis-Slovakov/2 kde sa vo vysvetlivkách píše :
    Dejepisci dosť si nalámali hlavy, prečo predkovia naši od Rimanov pomenovaní boli Quadami. Dľa môjho zdania znie to vlastne Vagii (Važania, Povážania); lebo „Qu“ je rovné písmene „V“ tiež v mene Quandalus miesto Vandalus atď.; podobne „g“ je miesto písmeny „d“ v mene Remidius miesto Remigius; Andel miesto Angelus atď.

    Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/98/Sasinek_Dejepis-Slovakov/2#ixzz4Uzxu0j00



  • Jonáš Záborský: „Národné meno Slovákov, muselo znieť prvotne Sloveni, pretože svoj jazyk nazývajú slovenský, nie slovácky. Nemci Slovákov volali Slavmi a Sclavmi. Pridávali k tomu vždy Marahenses, zriedka Moravenses. Prvotne sa nazývali Moravanmi len tí Sloveni, ktorí skutočne na rieke Morave žili, potom tam, kde sa moravská dŕžava rozšírila. Moravanmi boli nazvaní i Povážanci, zadunajskí Slováci v Panónii. Naproti tomu meno Slovenov teraz Slovákov, náležalo vlastne aj Moravanom. Všetci boli Moravani i Sloveni spolu. Meno Slovenov prináležalo im ako národu, meno Moravanov, ako príslušníkom dŕžavy moravskej, vzniklej na severnej Morave. Nemci dŕžavu nazývali moravskou, slovanské pramene dŕžavu nazývajú aj slovenskou. V 9. storočí boli Slováci nielen tam, kde sú, ale aj na rieke Morave i v dávnej Panónii, kde boli zmiešaní so Slovincami, Chorvátmi, Nemcami, Avarmi. Sloveni, ako domáce obyvateľstvo prežilo útlak Rimanov a lúpežných barbarov, Vlachov, Jazygov, Hunov, Markomanov, Kvádov, Avarov, nachádzajúcich sa rôzne, všade, pred Dunajom, v Panónii a v Potisiu.“ viď : ZÁBORSKÝ, Jonáš. Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových. 1. slovenské vyd. Bratislava : Slovart, 2012. 706 s. ISBN 978-80-556-0407-7. S. 9, 10


  • Richard Marsina : „Vzhľadom na to, že Slováci sú jedným z tých dvoch slovanských národov (druhým sú Slovinci), čo si nevytvorili vlastné etnonymum, pomenovanie „Slavus", vyskytujúce sa v latinských listinách od 13. storočia, keď ide o územie Slovenska a domácich ľudí bývajúcich na Slovensku, je vlastné Slovákom.. Pôvodným etnonymom tohto spoločenstva bolo Sloven, ktoré sa najneskôr v 15. storočí transformovalo pod cudzím vplyvom na Slovák, no ženská príslušníčka sa volala a dodnes volá Slovenka, jazyk nazývalo toto spoločenstvo vždy, až dodnes slovenským a územie, ktoré obýva, Slovenskom.“ http://www.litcentrum.sk/64010
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 245
Points : 269
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni? - slave, sclave

Odoslať pre igor1235 za Ut január 24, 2017 6:12 pm

Vlado napísal:Na hradiskách sa rozbehla vďaka tunajším diskutujúcim na podobnú tému ako je tunajšia búrlivá diskusia. Podľa nich vraj táto diskusná stránka je "obskúrna". Čiže preložím to do slovenčiny: „pokútna, temná, podozrivá“. Asi preto, že tunajší diskutujúci neprezentujú protislovenské a protislovanské postoje. Milí diskutujúci, keď chcete vyzerať seriózne a vedecky, musíte sa naučiť pľuvať na Slovanov, zosmiešňovať ich pôvod a dejiny, tak ako to celkom nenápadne ale dôsledne robia na zmieňovanej stránke. Musíte nadávať na pomery na Slovensku a túžiť po tom, odsťahovať sa niekam na západ, aby ste tam robili sluhov a novodobých otrokov. Tak sa zbavíte toho hanlivého pomenovania "slave, sclave" a spolu s Pakistáncami, Indmi, Arabmi a Nigerijčanmi sa stanete plnoprávnymi občanmi demokratickej Európy niekde vo VB. ....

Igor 1235 hovorí : podľa http://encyclopedia.thefreedictionary.com/Slavic+peoples ... V stredovekej latinčine slovo sclavus "otrok" bolo podľa všetkého zapožičané z byzantskej gréčtiny σκλάβος sklábos "otrok" a pochádzalo z nepochopenia slovanského autonymu (označujúcého rečníkov-hovorcov Slovanov - pre Byzanciu ťažšie pochopiteľná "otrocká" reč). Byzantský termín bol Sklavinoi. V stredovekej arabčine bol používaný termín Saqaliba ...
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 245
Points : 269
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Amin za Ut január 24, 2017 7:30 pm

K debate na tému Slave=Otrok mi napadá prirovnanie debate na tému k menu Nemec=Nemý. Neviem o tom, že by sa Nemci trápili vo svojich diskusiách nad tým, či ich predkovia boli skutočne nemí, keď ich tak nazývajú Slovania vo svojich jazykoch. Alebo či predkova Maďarov boli magori, keď sa jeden kmeň tak nazýval.
Myslím si, že pre nás je dôležité ako to meno vzniklo a čo znamenalo v slovanských jazykoch, lebo tam má svoj pôvod. To, že si to Arabi, Byzantínci, Gréci a iní spojili s iným významom je druhoradá vec, ktorá svedčí o ich neznalosti problematiky. Súvislosť tam nie je, je tam len podobnosť.

A okrem toho trpezlivo čakám, kedy si dikutujúci všimnú aspoň nadpis článku, či  so svojimi príspevkami nezablúdili inde, ako pôvodne chceli, alebo založia svoju vlastnú tému Very Happy tie ich názory by mohli byť užitočné, ale ktože ich nájde pri inej téme? Nebude to škoda? Svetomír

Alebo zmeniť nadpis:-)
avatar
Amin

Počet príspevkov : 353
Points : 679
Join date : 07.05.2015

http://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Ne január 29, 2017 8:47 am

Výskyt toponýmie so základom mena Gal, Galata kmeňa (Gótskeho - Germánskeho) v Moesii je možné spojiť s faktom, ktorý spomína Doc. J. Bednaříková v knihe Stěhování národů na str 186, kde píše o tom, že cisár Probus mal v Galii problémy s franskými zajatcami, ktorých v rokoch 277 - 278 presťahoval do "rímskeho Čiernomoria", čo je v našom ponímaní práve Moesia, kraj za Rumunskými Karpatmi. To môže vysvetľovať, že do krajiny, kde Góti pomenovali dediny ako Gherman sa zrazu vyskytujú dedina s názvom Gall.Tí zajatci tam vytvorili dediny a z kraja podnikali aj tam výboje v Malej Ázii, Grécku a pod.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 549
Points : 646
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Ut júl 11, 2017 3:56 pm

Metod Nečas v knihe My Slovania pred 2000 rokmi vysvetľuje slovo Hermann, German inak. A možno je veľmi blízko pravde. Toto slovo vzniklo u Frankov, kde skomolili latinské „ariman“ = vojak. Ariman - armáda...No a bol „her – man, herman, gherman. Podľa toho, kto to ako napísal. Aj územia a usadlosti, kde sa nachádzali poväčšine vojaci, lúpežníci bolo pomenované ako Hermanovce, Ghermani, Hermanešti a pod . V tom prípade ale nie Frankovia, ale už Gallovia, (Kelti?) to slovo používali a preto ostalo toto pomenovanie ako toponýmia napr. vo východnej časti Rumunska, v Moesii.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 549
Points : 646
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re : Germáni a Slovania. Kto sme ? Kto boli oni ?

Odoslať pre igor1235 za Ut august 22, 2017 11:18 am

Názor :

http://www.jassa.org/?cat=12
Archív kategória : Sloveni
článok :
The Slavs of Regino of Prüm (& Adalbert of Magdeburg)
Published November 25, 2016 Post authortorino


v preklade :
Slovania podľa Regina z Prumu ( a Adalberta z Magdeburgu ) :
kronikár Regino z Prumu ( 840-915 )

... okrem rozdielu v názve, prakticky s tým istým významom medzi dux Samo a king Dagobert roky 605-611, ma zaujala ďalšia vec : Regino píše o Slovanoch (Slavs), Čechoch(Bohemians), Moravanoch (Moravians) 876 a Moravských Slovanoch (Moravian Slavs) 890, ďalej konkrétne píše o Bulharoch, Rusoch a pod. ... ako je možné, že k názvom Slavs - Moravians - Moravian Slavs bol priradený preklad pre všeobecných Slovanov (Slavs) - Moravanom (Moravians) -  a k všeobecným Moravským Slovanom (Moravian Slavs), keď slovanské etniká-národy už vtedy mali svoje mená napr. Moravania, Češi, Rusi, Bulhari... teda po Moravanoch, kto vlastne boli Moravskí Slovania, ak hneď na začiatku sa píše o kategórii z archívu Sloveni ? ... nebude to v angličtine náhodu o dvoch Moravách a ich obyvateľmi na Veľkej Morave ? ... ďalej je zaujímavý zápis pre roky 890, 892 a 894 ... gróf Megingoz a jeho syn Svätopluk 892 ... a údaj Svätopluk ako kráľ Moravských Slovanov 890, 894 ....

na webe je aj zmienka Avaroch a Slovanoch ako spolubojovníkoch, Vandaloch, ako aj v poslednom článku zo života sv. Columbana (543 - 615), ktorý píše v čiastke 56 o tom, že Wendi sa tiež nazývajú Slavs ....
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 245
Points : 269
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za Ut august 22, 2017 5:28 pm

Takže to vyzerá tak, že ak "cudzí" prídu na to, čo sme, kto sme, potom azda nájdeme odvahu sami povedať "áno, sme to my, autochtónny národ Europy". Naši "vedci" vám budú tvrdošíjne tvrdiť opak.
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 549
Points : 646
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Re : Germáni a Slovania. Kto sme ? Kto boli oni ?

Odoslať pre igor1235 za St august 23, 2017 3:59 pm

Dovolím si zopakovať môj príspevok z článku História a politika :
" Ďalší fakt, ktorý nie je celkom známy širokej verejnosti, je dominantné postavenie slovenského jazyka ku ostatným slovanským národom. V tejto súvislosti spomenieme prácu amerického vedca a lingvistu prof. Pricea, ktorý považoval slovenčinu za kľúč ku všetkým slovanským jazykom” a za médium na dorozumenie sa s ostatnými Slovanmi. (John D. Price, The Key to all Slavonic Languages, SHF, Columbia Univerzity, New York, Dec. 15. 1943, 9. s.). Profesor J. Price túto myšlienku vyslovil na kongrese Slavistov vo Varšave. Poľská delegácia vyšla s návrhom, aby sa schválila definícia prvého slovanského jazyka, ktorej určujúcim bodom je slovenčina. Okrem českej skupiny všetky slovanské delegácie odhlasovali poľský návrh: Slovenský jazyk je najstarší a podľa neho sa potom vytvorili ostatné slovanské jazyky”. (Kanadský Slovák, Slovenčina, najstarší slovanský jazyk, Toronto, 23. marca 1989).

Ku vyššie uvedeným aj odborným vedeckým prácam ( Záborský, Marsina), ktoré pojednávajú o Slovákoch ako o najstaršom slovanskom národe, môžem uviesť aj historický prameň ruského stredovekého kronikára a letopisca Nestora (1056 – 1114) v letopise Povesti z dávnych čias opisuje predovšetkým dejiny Kyjevskej Rusi zhruba pre obdobie 850 - 1110, ako aj pôvod Slovanov a pozvanie Varjagov. Letopis, ale tiež uvádza :

Slovákov pod názvom „uhorskí Slovania“ resp. len „Slovania“  ako pôvodných Slovanov (majúcich aj meno „Slovania“) a menuje ich na prvom mieste v zozname slovanských „kmeňov“. Opisuje ich takto „Slovania, ktorí sedeli pozdĺž Dunaja, ktorých zaujali Uhri, i Morava, Česi i Ľachovia i Poľania, ktorí sa teraz volajú Rus“. Odlišuje ich od Moravanov, Čechov, Poľanov a podobne.Rehoľný mních kyjevského kláštora vo svojej práci Povesti dávnych liet obdobne tvrdí, že Slováci sú pôvodným a teda najstarším slovanským národom…"  ... z toho teda vyplýva, že anglický názov slovenského národa v Nestorovom ponímaní je Slavs resp. ako Moravian Slavs s doteraz s bližšie neurčenou lokalizáciou osídlenia Veľkej Moravy... Do toho zapadol aj záznam z kroniky Regina z Prumu, ktorý hovorí o Svätoplukovi, ako kráľovi Moravských Slovanov nie iba o kráľovi Moravanov ... po bitkách aj kráľa Slovákov už Veľkej Moravy, tj aj Čiech, Panónie ap.  ... Shocked


Naposledy upravil igor1235 dňa Št august 24, 2017 8:43 pm, celkom upravené 1 krát.
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 245
Points : 269
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Lekalo za St august 23, 2017 4:43 pm

Keď sme pri tom slovenskom jazyku, ktoré zo slovenských nárečí je podla Vás najstaršie alebo najpôvodnejšie (ak sa to dá nejakým spôsobom určiť)?

Lekalo

Počet príspevkov : 37
Points : 37
Join date : 28.10.2016

Návrat hore Goto down

Re: Germáni a Slovania. Kto sme? Kto boli oni?

Odoslať pre Svetomír za St august 23, 2017 7:46 pm

Najstaršie nárečie? Ktovie, či to niekedy niekto určil. Mám svoj názor, nemusí byť správny:
Východné Slovensko bolo celkom určite ovplyvnené poľskou rečou, i maďarčinou a nemčinou. Oblasti, kde sa ťažili rudy ovplyvnili Nemci (Góti?Kelti?Galovia?). Pás od Hontu cez Bystricu, Mikuláš, Martin vysoko pravdepodobne ovplyvnili Slováci, ktorí akože ako Valasi prišli z Rumunska (z Veľkej Moravy) a priniesli mäkčenie a široké ä. A ešte je veľmi charakteristická intonácia v týchto oblastiach, najvýraznejšia v Banskej Štiavnici a okolí. Široké ä len neochotne vyslovujú západniari, ale i výchorniari. Pritom nárečie Kysúc a Oravy je nápadne podobné šarištine a zemplínčine (ak si odmyslíme vplyv poľského jazyka na východ). Veľmi zvláštne sa hovorí na Gemeri - Štítnik, Revúca, Jelšava, Ratková, kde sa až preháňa s "ä". Poznal som nárečia celého Slovenska, aj Záhorie, Zamagurie a pod a všetky boli postupne ovplyvňované v stredoveku, len ťažko by som sa rozhodoval, ak by som mal v&ysloviť predpoklad, kde sa zachovalo niečo akože pôvodné. Ak by som si mal predsa len typnúť, potom by som si asi vybral Hont. Najmä Krupinu, Hontianske Tesáre, Lišov, Hontianske Moravce, Sbechleby, Domaníky a pod. Ale je to, samozrejme, veľmi osobné. Je to púhy typ. Pôvodné hľadajme najmä tam, kde sa neprichádzalo, ale odkiaľ sa odchádzalo. Na územie s rudami, priemyslom a pod sa prichádzalo a pôvodné sa stratilo. Čiže najpôvodnejšie je v najzaostalejších kútoch. Ale aj to nie všade :-)
Ešte dodám, že odchádzalo sa najmä z Hontu a Oravy, Kysúc. Myslím v rámci Slovenska. Myslel som si, že čisté nárečia nájdem v Banáte a Bihore. Nie je to tak. V Bihore sa mi jeden prihováral s východniarskym prízvukom, iný zasa akoby z Hontu. V Nadlacu to isté. V každoim prípade ale archaickou slovenčinou, čo sa mi zdalo veľmi pekné :-)
nie som jazykovedec, len sa hrám
avatar
Svetomír

Počet príspevkov : 549
Points : 646
Join date : 02.02.2016

Návrat hore Goto down

Strana 2 z 2 Previous  1, 2

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.