Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU

REGISTRÁCIA NOVÝCH ČLENOV JE OBNOVENÁ

Ak máte problém s registráciou, môžete sa prihlásiť cez Facebook - kliknite na TOPIC´IT



Join the forum, it's quick and easy

Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU

REGISTRÁCIA NOVÝCH ČLENOV JE OBNOVENÁ

Ak máte problém s registráciou, môžete sa prihlásiť cez Facebook - kliknite na TOPIC´IT

Slovensko a Sloveni
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.
Najnovšia diskusia
» Pôvod Slovanov
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptyUt marec 12, 2024 3:42 pm pre igor1235

» Pôvod človeka
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptyUt marec 12, 2024 3:38 pm pre igor1235

» Najnovšie archeologické výskumy na Slovensku
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptySo február 03, 2024 11:45 am pre igor1235

» Koľko rokov má Slovensko?
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptyUt január 16, 2024 2:24 pm pre igor1235

» Uhorský zákonník Tripartitum
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptyŠt december 28, 2023 4:28 pm pre igor1235

» Vandali, Vindi, Veneti, Vinduli, Suebi, Suavi, Kvádi, Markomani
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptyPo december 25, 2023 2:28 pm pre igor1235

» Metodov hrob
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptyNe november 26, 2023 1:36 pm pre igor1235

» MAPY STARÉHO SLOVENSKA
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptySt november 15, 2023 6:09 pm pre igor1235

» Ako sa tvorí história
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptyPi september 15, 2023 9:21 am pre igor1235

» História a politika
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptySt september 13, 2023 10:22 am pre igor1235

» Slovensko, Slováci - štátnosť, štátotvorný národ
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptyŠt jún 15, 2023 3:27 pm pre igor1235

» Dejiny Veľkej Moravy – hanba slovenskej historológie, časť III.
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia EmptyUt máj 02, 2023 8:36 pm pre igor1235


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Jas Po január 15, 2018 8:25 pm

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia P1000410
Čaro Trenčianskeho hradu v noci

Matúš Čák Trenčiansky, Rímsky nápis na Trenčianskej hradnej skale, legenda o Studni lásky, či Legenda o pustovníkoch Svoradovi a Benediktovi... Mnohí ľudia poznajú Trenčín práve pre tieto udalosti a osobnosti. Trenčín však skrýva ešte iné tajomstvo, ktoré môže prevýšiť významom aj tie spomenuté.
Nadväzujem na neznáme trenčianske hradiská, ktoré objavil pán Alan Dolog. Dovolím si však vysloviť niekoľko nových teórií o dejinách Trenčína, ktoré sa nebudú zhodovať so všetkým, čo bolo dodnes napísané. A i keď sa môžem v niečom mýliť, v niečom môžem mať pravdu, cieľom tohto fóra je sa spoločnými príspevkami dopátrať čo najbližšie pravde. Verím, že mojím zrnkom tomu prispejem.

Stručný popis Trenčína a jeho okolia

Trenčín sa nachádza na dôležitej križovatke starodávnych, nielen obchodných, ale aj vojenských a správnych ciest. Jantárová cesta bola orientovaná juh-sever cez územie dnešných miest Bratislava (Carnuntum), Cífer-Pác (pri Trnave), Beckov, Trenčín (Laugaricio), Žilina, Čadca a pokračovala na sever. Druhá cesta viedla smer západ-východ z Moravy cez Brno, Uherský Brod, Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Zvolen a napojila sa na Hodvábnu cestu, ktorá pokračovala na východ. Staré cesty boli využívané samozrejme už v praveku a s rozvojom obchodu boli čoraz viac frekventované. Dnešné hlavné cesty vo väčšine prípadov kopírujú tie prastaré, ktoré boli v každej dobe vymedzené a určené geologickými pomermi a podmienkami. Museli obchádzať vysoké nepriechodné hory, najmä v zime, ktoré boli aj nebezpečné pre riziko odcudzenia majetku. Priamo rozvodím  a údolím riek však tiež neviedli, pretože močiare boli nepriechodné, vodné toky neboli regulované tak ako dnes. Výnimkou sú spevnené cesty, brody a mosty.

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Kotlin10
Považské údolie

Listina so súpisom a ohraničením majetkov Nitrianskeho biskupstva uvádza, že od čias jeho založenia (koniec 11. – začiatok 12. storočia) mu prináleží tretina z trhového, prevozného a mostného mýta v Trenčíne. Historické pramene poukazujú, že v Trenčíne existoval most cez Váh už minimálne od konca 11. storočia. Pred mostom sa tu nachádzal brod alebo prievoz cez rieku, to sa dnes už presne určiť nedá.
Trenčianska kotlina je významná nie len tým, že ňou preteká rieka Váh a križujú sa tu dve významné cesty, ale strategickú polohu jej dodávajú aj obklopujúce hory. Biele Karpaty ju lemujú zo západu, Považský Inovec z juhu, medzi nimi preteká Váh cez zúženú dolinu pri Trenčianskych Bohuslaviciach - Beckove, Strážovské vrchy ju strážia z východu. Severne od Trenčianskej kotliny pokračuje ďalej Považská nížina, ktorá končí až pri Púchove. Považská nížina, do ktorej ústí mnoho významných ciest a priesmykov všetkými smermi má svoje centrum v zúženom mieste pri Trenčíne, nad ktorou sa po oboch brehoch Váhu vypínajú dva vŕšky: Trenčianska hradná skala s Brezinou – západný výbežok Strážovských vrchov a vrch Chochel so Skalkou pri Trenčíne – východný výbežok Bielych Karpát.
Všetky tieto faktory predurčili oblasť Trenčína stať sa územno-správnym centrom veľkého územia. Od najstarších čias sa tu usádzali ľudia, centralizoval obchod, remeselnícka výroba, poľnohospodárstvo, ale aj kultúrny a duchovný život. Analýza Považskej nížiny nás odkazuje na jej najvýznamnejšie a najstrategickejšie miesto Trenčín – Skalka nad Váhom. Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Mapa10
Považské údolie s vyúsťujúcimi priesmykmi a označením dôležitej Moravskej a Jantárovej cesty

Zaujímavé archeologické nálezy a písomné pramene

38 000 – 32 000
pred n. l. 
Mladopaleolitické osídlenie na Brezine (szeletiénska stanica), nájdené boli kamenné radiolaritové úštepy – čepele, rydlá, škrabadlá, retušéry...
5000 – 3000
pred n. l.
Neolitická osada Želiezovskej kultúry v južnej časti Trenčína (Sídlisko Juh – Brezina?). Nález najstaršej keramiky na území mesta. Má tenkostenný črep, zdobený rytými líniami, žliabkami a vrypmi.
1800 – 1500
pred n. l.
Počiatok doby bronzovej na území Trenčína. Boli nájdené dôkazy o existencii opevnených remeselníckych osád v lokalitách na hradnej skale a v Čerešňovom sade na Brezine z obdobia Únětickej kultúry a Maďarovskej kultúry.
1200 – 700
pred n. l.
Ľud Lužickej kultúry mladšej doby bronzovej husto osídlil okolie Trenčína. Na Trenčianskej hradnej skale a v priľahlej časti Breziny vybudovali opevnené hradisko a žiarové pohrebisko v centrálnej časti mesta.
500 – 0
pred n. l.
Doba železná - Na Trenčianskej hradnej skaleBrezine boli zistené stopy početného osídlenia ľudu Púchovskej kultúry.
2. – 1. storočie
pred n. l.
Doba laténska - Na Trenčianskej hradnej skaleBrezine existovalo opevnené sídelné a obchodné stredisko z obdobia neskorého Laténu, ktorého keltské obyvateľstvo udržiavalo obchodné vzťahy s Keltami na strednom Dunaji, ako o tom svedčí nález zlatej keltskej mince typu Athena Alknis a dve strieborné tetradrachmy typu Biatek bratislavských Bójov v bývalej Pollakovej tehelni.
Druhá polovica
2. storočia
Germánske (nie nemecké) sídliskové nálezy (keramika) z Pollakovej tehelne, kde sa našli aj rímskoprovinciálne výrobky. Boli to najmä prstencové misky z jemnej sivej hliny, panónska tehlová keramika i sivá keramika s okolkovanou výzdobou,  poháre s prehýbanými stenami, reliéfne zdobená keramika - terra sigillata, vyrábaná v hrnčiarskych dielňach v strednej a východnej Galii, hlinený kahanec, kovové spony na spínanie odevu i výrobky zo skla. Germánske osídlenie je doložené aj na ďalších miestach, v centre mesta, na území kasární a na návrší Brezina.
179M.V. Maximianus, legát II. légie pomocnej nechal vytesať na dnešnú hradnú skalu votívny nápis o víťazstve v bitke pri Trenčíne.
Koniec
8. storočia
Na nivách pri ceste vedúcej do Nozdrkoviec bolo objavené pohrebisko s 13 hrobmi, z ktorých 5 bolo slovanských. Našli sa v nich ostrohy, nožíky, meč, sekerky, kresadlo, a rozličné nádoby. V tomto období sa pochovávalo pod mohylové násypy. Niekoľko mohylových útvarov bolo skúmaných aj v Kubrej.
9. storočieNález meča o ostrôh dokladá existenciu kniežacieho prostredia. Rotunda na Trenčianskom hrade pravdepodobne pochádza z čias Veľkej Moravy
9. - 10. storočiePretrvávajúca veľkomoravská kultúra - nálezy ďalšieho významného slovanského hradiska i pohrebiska na Skalke pri Trenčíne
1074Pred týmto rokom napísal päťkostolský biskup Maurus legendu o svätých Svoradovi a Benediktovi, ktorí žili ako pustovníci na Skalke pri Trenčíne. (Maurova legenda)
1091Kosmasova kronika uvádza, že Břetislav, syn českého kniežaťa Vladislava po spore so svojím otcom ušiel s viac ako 2000 bojovníkmi k uhorskému kráľovi Ladislavovi I., ktorý ich dočasne usadil „v zemi Baan“ pri hrade Trenčín.
Nálezy zo Skalky]
Osídlenie Skalky datujú odborníci na základe archeologických nálezov od neskorej doby kamennej (okolo r. 2800 pred Kr.), cez staršiu a mladšiu dobu bronzovú, cez staršiu a neskorú dobu železnú, až do staršej doby rímskej.  Samotná Skalka mala výhodnú strategickú polohu, takže bola ideálnym miestom na zakladanie sídiel. V posledných obdobiach tu sídlil ľud púchovskej kultúry.
Nezmazateľné stopy zanechali na Skalke a v blízkom okolí starí Slovania v podobe hradiska a pohrebiska z 9. stor. Na Skalke bol objavený kostolík z počiatkov uhorského štátu bol pri výstavbe diaľnice v r. 1995.
Rozsiahly cintorín na náhornej plošine sa stal miestom posledného odpočinku zomrelých v 11. a 13. storočí
Hradisko v Trenčianskych Bohuslaviciach
Mimoriadne bohaté nálezy zlatých a strieborných mincí, ktoré boli razené vo viacerých keltských oblastiach v priebehu 1. storočia pred Kr., sa najnovšie objavili na hradisku v Trenčianskych Bohuslaviciach. Prostredníctvom diaľkového obchodu sa sem dostali i prvé rímske mince.

Hradiská a sídliská v Trenčíne

Pri návšteve Trenčína som sa išiel sám presvedčiť o spomínaných hradiskách, o ktorých píše bádateľ A. Dolog v článkoch. Myslím si, že čísla o ktorých rozprával vôbec neboli prehnané. V lesoparku Brezina sa nachádza veľký hradištný komplex, pozostávajúci z 2 centrálnych hradísk, ku ktorým sú lupienkovito pridané ďalšie hradiská. Celkový počet hradísk zatiaľ nie je známy, podarilo sa mi vypátrať 6 hradísk. Som si však istý, že pri ďalšej mojej návšteve sa toto číslo zvýši.

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 1964a10
Mapa Trenčína z roku 1964

Hradisko I.
Centrálne hradisko má zo západnej strany miestami val 10m vysoký (!) s primerane impozantnou priekopou. V porovnaní s inými opevneniami je to trenčianske „nevýslovné a ničomu známemu nepodobné“. Udivoval ma zachovalý sklon 10m valu, ktorý mal max. stúpanie cca 50°, akoby ho boli postavili len nedávno. Musí mať veľmi pevnú a kvalitnú konštrukciu, ktorá odolala zubu času (drevené rošty, výstuže, kamenné vence a výplne), pretože donedávna bola celá Brezina aj s Trenčianskym hradom pasienkom a boli intenzívnejšie vystavované erózii. Za týmto valom a priekopou sa rovnobežne tiahne ďalší val, za ktorým sa nachádza náhorná plošina s Pamätníkom 69. umučeným na Brezine počas povstania SNP. Na plošine sa nachádza niekoľko veľkých jám, ktoré pripomínajú lomy po ťažbe kameňa, možno na stavbu opevnenia, ktoré mohli obývajúci súčasne využiť po skončení ťažby na stavbu prístreškov, aby sa ukryli pred vetrom, alebo ako ohradu pre dobytok - táto možnosť sa mi však zdá nepravdepodobná. Zvieratá bývali v ohradách, ale nie blízko domov, kvôli zápachu. V jednej z jám je obnažená skalná stena, prikláňam sa k tvrdeniu p. Dologa, že jej rozmery by mohli zodpovedať vodnej cisterne. Pozdĺž bočného svahu náhornej plošiny  - akropoly je vybudovaný obranný val, využívajúci z východnej strany prudký prirodzený svah. Hradisko  malo 2 brány, cesta ním prechádzala popod akropolu do Hradiska III, z ktorej odbočka vedie aj na náhornú plošinu.
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9117
Jama č.1 na akropole po ťažbe kameňa


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Panora11
Jama č. 2

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9118
Jama č. 3


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9119
Jama č. 3


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9012
10-metrový val, pohľad z akropoly

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Panora14
Panoráma od cesty pod akropolou


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9013
Priekopa fotená z valu

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9014
Akropola s cestou, pohľad z valu

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9015
Dva stromy symbolizujúce niekdajšiu bránu

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9111
Pohľad na bránu smerom od Hradiska III.


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 2_voj_10
Stopy po opevnení na Brezine, Trenčín, 2. voj. map.

Hradisko II.
Dnešný Trenčiansky hrad leží na tzv. Trenčianskej hradnej skale. Tá sa stala už od najneskôr Doby bronzovej opevneným sídliskom Lužickej a Púchovskej kultúry. Vďaka svojej vyzdvihnutej polohe voči Hradisku III., ktorého ¾ obvodu tvorí skalná stena je druhým centrálnym hradiskom. Počas obdobia Veľkej Moravy (pravdepodobne staršia, ako sa uvádza) tu bola postavená 4-kochálna rotunda ariánskeho vierovyznania. Ďalšou stavbou zo stredoveku je hradná veža pochádzajúca z 11. storočia, z ktorej sa postupne sformoval Trenčiansky hrad. Dnešné kamenné múry stále stoja na valoch niekdajšieho hradiska, z južnej strany sa zachovala aj časť priekopy. Na hlinito-drevené valy sa stavali drevené palisády, kamenné múry na rovinný terén, mierny val alebo skalu. Zo statického hľadiska, ťažký kamenný múr (bremeno) umiestnený na pomerne nízkom vale s malou priekopou nemohol byť postavený už vyšší, inak by nastala svahová deformácia valu a múr by mohol spadnúť.

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia P1000512
Trenčianska hradná skala

Hradisko III.
Nachádza sa na mieste dnešného čerešňového sadu. Tvoria ho 2 roviny oddelené terasou cca uprostred hradiska. Z južnej strany je dodnes zreteľný val s priekopou (dnes ňou vedie cesta) s výškou približne 2m, z východnej strany využíva prirodzený strmý terén pahorku, preto tu nebolo nutné stavať val. Medzi vyššou terasou a týmto zrázom vedie cesta do Hradiska I, ktorá je voči terase nižšia o 2m. Podľa starších máp sa val nachádzal aj na západnej strane medzi ním a Hradiskom IV. Toto hradisko, alebo skôr medzihradie, je vnútorným prepájajúcim hradiskom medzi Hradiskami I, II a IV. Jeho tvar sa lievikovito rozširuje smerom od Hradiska I.


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Panora12
Panoráma hradiska na Čerešňovom sade s priľahlou časťou Breziny vpravo


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9114
Dolná terasa hradiska na čerešňovom sade


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9115
Cesta od Trenčianskeho hradu cez Čerešňový sad


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Panora13
Panoráma z hornej terasy hradiska smerom na sever


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Panora10
Zráz s cestou a hornou terasou na Čerešňovom sade

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9112
Jarok vedúci k prepojeniu Hradísk I. a III.


Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9113
Úzka šija medzi Hradiskami I. a III., šírka šije cca 8-10m.


Hradisko IV.
Strmý svah Breziny nad mestom je v skutočnosti prírodný neprístupný obranný prvok hradiska zo západnej strany. Tento svah sa na juhu v ostrom uhle spája s valom a priekopou existujúcimi dodnes, ktoré hradisko chránia z východu. Ako je zvykom, sú využívané ako cesty. Vedľa sa rozprestiera milionárska štvrť, ktorá ohrozuje hradištný komplex. Na sever sa nadpája na kamenný múr Trenčianskeho hradu. Na tomto hradisku sa našli archeologické nálezy z doby kamennej staré až 40.000 rokov.

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 1_voj_10
Zakreslené hradisko na Brezine, 1. voj. map.

Hradisko V.
Na Hradisku V. sa nachádza umelo vybudovaný pahorok s výškou cca 10m, ktorého pôdorysná plocha je veľmi malá na to, aby tam boli umiestnené iné objekty ako strážna vyhliadková veža. Kóta pahorku je najvyššia so všetkých hradísk. Zároveň slúžilo ako nárazníková obranná zóna z južnej strany kniežacieho Hradiska I. Hradisko využíva viaceré prírodné jarky a strmé svahy na Brezine.[/justify]

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9010
Umelý kopec, výška 10m

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Img_9011
Malá plošina na kopci, pravdepodobne pre strážnu vežu

Hradisko VI.
Podľa archeologických nálezov sa nachádzalo ďalšie hradisko na návrší niekdajšej Pollakovej tehelni. Dnes túto oblasť pohltila mestská zástavba. Na starších mapách je vidieť vhodnú morfológiu terénu pre postavenie ďalšieho hradiska, ktoré by chránilo západné valy hlavného Hradiska I. Dodnes je zreteľne vidieť náhornú plošinu, na ktorej stoja rodinné domy. Na východe sa nadpája na Hradisko V.

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 1964_n11
Zachovalé časti hradísk na mape z roku 1964

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 1964_n10
Zakreslenie rekonštrukcie niekdajšej podoby hradiskového komplexu v Trenčíne

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 1964_n12
Rekonštrukcia niekdajšej podoby hradiskového komplexu v Trenčíne

Záver
Podľa terénneho prieskumu, analýzy územia a usporiadania jednotlivých hradísk celý komplex slúžil nie ako obranná pohraničná pevnosť, ale ako centrum a sídlo miestodržiteľa – kniežaťa aj s jeho armádou, hlavné „mesto“ veľkého územného celku, ktoré v prípade obrany bude schopné odolať veľkému útoku. Ako nás história naučila, Trenčiansky hrad bol skutočne nedobytný, pokiaľ hrad dobýjali priamym útokom a nie lsťou. Hradisko I. – s najvyššie položenou akropolou s pomedzi hradísk a najmohutnejšími valmi slúžilo ako sídlo vyššej spoločnosti, šľachty – miestneho kniežaťa. Každé jedno hradisko malo svoj funkčný charakter ako sídlo kniežaťa, sídlo vojenskej posádky stálej a prechodnej, zbrojnica, sklady obilia a iných potravín, úkryt dobytka a ľudí v prípade nebezpečenstva, strážna funkcia, administratívna atď...
Z terénu je badať, že valy tvoriace jednu časť sú postavené rôznou technikou a v rôznych obdobiach. To je dôkazom, že hradiská boli obnovované a používané dlhšiu dobu. Poškodenie mohlo nastať pri dobýjaní alebo poveternostnými vplyvmi a katastrofami. Pôdorysnou plochou patrí medzi najväčšie hradiská a hradištné komplexy na Slovensku.
Približná plocha hradiskového komplexu = 300.000m2 = 30ha
Približný vonkajší obvod komplexu = 4,5km
Väčšiu hodnotu dosiahla iba Bíňa s plochou 107ha, ide však o hradisko na rovine. Nitrianske hradiská dosahujú plochu 27ha, ktoré sú ale roztrúsené na väčšom území. Z výšinných hradištných komplexov je ten trenčiansky najväčší.
K hradiskám nepochybne patrili pridružené hradiská nad Kubrou s množstvom polozemníc, kde žila nižšia vrstva obyvateľstva, na Skalke a nad Drietomou.
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 1964_d10
Detail zmapovania pozostatkov hradiska na mape z roku 1964


Ľudovít Stárek a Trenčín

Čo má spoločné Ľudovít Stárek, Rímsky nápis na hradnej skale a lesopark Brezina?
Ľudovít Stárek (30. 3. 1803 Bratislava – 22. 3. 1863 Trenčín) študoval na nižšom gymnáziu v Trenčíne, kedy mal možnosť sa s okolím Trenčína bližšie spoznať. Vyššie gymnázium absolvoval v Nitre, kde potom študoval teológiu, kde bol vysvätený za kňaza v roku 1826. Popri pastoračných povinnostiach venoval pozornosť dejepisu. V Žiline usporiadal mestský archív a spracoval jej prvé syntetické dejiny. Stárek sa vrátil do Trenčína v auguste 1845, kde aj zomrel v marci 1863. Stal sa riaditeľom gymnázia a zároveň rozvíjal svoju bádateľskú vášeň. Usporiadal najstaršiu časť dejín mesta, spísal zoznam najstarších a najdôležitejších listín (Elench-katalóg), v nemčine vydal Sprievodcu po trenčianskej hradnej zrúcanine a obrysy kráľovského slobodného mesta a hradu Trenčín. Propagoval kult trenčianskych pustovníkov svätého Andreja-Svorada a Benedikta. Dal zrekonštruovať niektoré objekty na Skalke.
Roku 1852 znovuobjavil nápis na trenčianskej hradnej skale. Bol známy už v stredoveku, časom však upadol do zabudnutia, pretože ho zakrývali stromy.  Spomínaný rok počas silnej víchrice na Považí vyvrátilo topoľ, ktorý zakrýval nápis. Odpis odkrytého nálezu poslal na rozlúštenie epigrafovi Theodorovi Mommsenovi. Pre nesprávnu interpretáciu nemecký špecialista najskôr označil nápis za falzifikát. Dlhotrvajúce polemiky o pravosti antickej pamiatky pomohli rozlúsknuť maďarskí historici, ktorí Mommsenovi poslali sadrový odliatok. Stárek sa tejto satisfakcie už nedožil. Paradoxne, Viedenská archeologická spoločnosť ho prijala za svojho člena už o rok po zverejnení objavu.
Nad mestom začal postupne zalesňovať holé kopce v okolí Trenčianskeho hradu. Spočiatku skúšal sadiť všelijaké druhy stromov, žiadnemu sa tam však nedarilo. Stárek bol z toho zúfalý, až sa mu po rokoch snaženia podarilo zalesniť holé kopce brezami – odtiaľ názov Brezina. Lesný park prvotne dostal na počesť svojho zakladateľa názov Ľudevítov. V Bratislave mu vydali v r. 1852 publikáciu Wegweiser in der Trentchiner Burg-Ruine und Umrisse der Geschichte der k. Freistadtund Burg Trentschin, kde zhrnul svoje poznatky o kultúrnych hodnotách a histórii Trenčína. Ľ. Stárek odvodzoval názov Trenčín od Ptolemaiovho Trisson-Tritson.
Ľudovít Stárek bol popri kňazskom povolaní zanietený a rozhľadený historik. Keď v roku 1852 objavil rímsky nápis, čakal veľkú senzáciu a gratuláciu, namiesto toho sa dočkal iba posmeškov, neuznania a odsudzovania do konca svojho života, za domnievané „sfalšovanie“ dejín. Istú dobu dokonca hrozilo zničenie Rímskeho nápisu. Utiahol sa. Keďže mal trenčianske dejiny veľmi dobré zmapované nielen z dokumentov, ale aj z terénu, určite mu nemohli uniknúť valy, priekopy a jamy na Brezine, ktoré na holých pastvinách priam kričali. Nechcel aby túto ďalšiu senzáciu postihol rovnaký osud, preto sa rozhodol opevnenie pred očami ľudí skryť a silou mocou zalesniť. Aby tu počkala na dobu, keď bude veda ochotná prijať skutočnosť, že Trenčín bol kedysi najmocnejším miestom vo svojom okolí.


Historicky doložené názvy Trenčína




150 – 160 n. l.: Leukaristos
Klaudios Ptolemaios (asi 85 – asi 165) vo svojom diele Geografiké Hyfegesis (Návod ku geografii) napísaný v rokoch 150 – 160.
179 n. l.: Laugaricio / Leugaricio
Názov lokality LAVGARICIO(NE) na Trenčianskej hradnej skale bol zapísaný rímskym vojskom v zime z roku 179 na 180 v znení:


  • VICTORIAE
  • AVGVSTORV(m)
  • EXERCITVS QVI LAV
  • GARICIONE SEDIT MIL(ites)
  • L(egionis) II DCCCLV
  • (Marcus Valerius) MAXIMIANVS LEG(atus) LEG
  • (ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

„Na počesť víťazstva [alebo: Na víťazstvo/Víťazstvu) cisárov z vojska [alebo: a vojska/Vojsko], ktoré táborilo [alebo: ležalo/sídlilo/usadilo sa/rozprestrelo sa] v Laugariciu, 855 vojakov II. légie Marcus Valerius Maximianus, legát II. pomocnej légie dal vyhotoviť.“
Nápis som si sám preložil, aby som si bol istý a s prekladom viac-menej súhlasím.
V každom prípade, nehovorí len o prezimovaní 855 vojakoch niekde v blízkosti Trenčianskej hradnej skaly, ale aj o víťazstve, ktoré dosiahlo cisárstvo a légia v tejto oblasti. Rímska armáda, pokiaľ sa utáborila na cudzom území, si stavala dočasné tvrdze štvorcového pôdorysu. V Trenčíne na to ale nebol priestor v močaristom údolí Váhu.  Ich náhradným prechodným sídlom sa mohli stať trenčianske hradiská, ktoré mohli dobyť spomínaným víťazstvom na rímskom nápise.
Klasická rímska légia pozostávala približne z 5120 vojakov. Výraz „Adiutricis“ = Pomocná je prívlastok légie, ide o plnohodnotnú légiu v pravom slova zmysle. Náš Marcus Valerius Maximianus slúžil napr. v légiách: Legio I Adiutrix (Pomocná), Legio III Augusta (Cisárska), Legio V Macedonica (Macedónska), Legio XIII Gemini (Dvojča). Pre rímsky spôsob taktiky boja je dôležité zachovávať požadovaný počet vojakov, kde má každý svoju špecifickú úlohu, ako trubači, bubeníci a iní, ktorí dávajú taktické signály veliteľom a vojsku, centurioni (stotníci), ikononosiči portrétu cisára, nosič posvätného zvieraťa légie, jazda administratívna, jazda bojová... Každý jeden vojak je dôležitý. Zatiaľ sa nedá inak vysvetliť počet 855 vojakov, ako stratami v bitke pri Trenčíne. Hroby a pozostatky sa nemusia tak ľahko nájsť. Padlých vojakov pozbierali a spálili na „hranici“, aby zabránili šíreniu moru, zbrane a výzbroj tiež nebola lacná záležitosť.
Druhý rímsky nápis potvrdzujúci historickosť toho trenčianskeho sa zachoval v alžírskej Záne vo forme LEUGARICIO.
Mladšie doložené názvy
Trenchin (1193), Trincinensis (1208), Trinchiniensis (1229), Trencyn (1232), Trusun (začiatok 13. st.)
Trenčiansky hrad
„V zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 sa spomína provincia Vag na strednom Považí. Vzhľadom k dobe založenia biskupstva v poslednej tretine 10. storočia, je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol už koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom tejto provincie. Najstaršia písomná zmienka o Trenčianskom hrade sa však nachádza už v presnejšie nedatovanej správe v Uhorských gestách. Viaže sa k roku 1067, kedy prebiehali boje medzi uhorským kráľom Šalamúnom a českým kniežatstvom.“
„Samotné mesto Trenčín sa spomína v tzv. Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113 ako mýtna a trhová osada pod Trenčianskym hradom. Zdá sa, že napriek maďarskému záboru sa na okolí Trenčína udržala pôvodom slovanská šľachta. V roku 1241 sa spomína trenčiansky župan Bogomer, ktorý viedol obranu Trenčianskeho hradu proti Tatárom. Tatársky vpád, ktorý v tomto a nasledujúcom roku vyľudnil značnú časť Uhorska, smeroval jedným prúdom zo severnej Moravy Vlárskym priesmykom koncom apríla na Trenčín. Podhradská osada bola zrejme zničená, ale samotný hrad, v tom čase isto aspoň z časti kamenný, útoku odolal.“
-         - Koniec 11. st.:  Provincia (územie) Vag
       Nepochybne mala aj správne sídlo, ktoré sa však nespomína.
-         - Rok 1067: spomína sa Trenčiansky hrad,  226 rokov pred mongolským vpádom (tatármi).
-        - Rok 1241: Trenčiansky hrad ako jeden z mála v Uhorsku odolal mongolskému vpádu. Z toho plynú nasledujúce možnosti:
o    Bol kamenný – ťažko podpáliteľný
o  Mal veľmi dobré opevnenie. V tom čase z juhu ešte nebolo hviezdicové protiturecké opevnenie, vo funkčnosti museli byť ešte hradiská – predhradia.
o    Kombinácia týchto možností
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Rytina10
Plán Trenčína, Váh ešte nedávno tiekol popod hradnú skalu, rok 1657

Kráľ Belo IV. po pustošivých nájazdoch Tatárov organizoval novú obranu a veľkú nádej vkladal do prestavby hradov. Na západnom Slovensku priamo na ruinách rímskych opevnení pozdĺž Dunaja, alebo v ich tesnej blízkosti, dal staršie hrady prestavať alebo budovať nové. Rovnako podporoval stavbu opevnení pozdĺž hlavných ciest a v strediskách menších správnych oblastí. Typickým objektom novej stavebnej činnosti na hradoch bola obytná veža, ktorej rímske vzory ešte stáli a rôznej forme už slúžili skôr ako jadrá niektorých uhorských hradov /Ostrihom, Spiš, Trenčín/.[1]
Nedopátral som sa, odkiaľ autor čerpal informácie.

Etymológia a historickosť názvu Trenčín/Laugaricio/Leukaristos




Teória val – priekopa
Nedávno som čítal indíciu, či nemôže mať Trenčín niečo spoločné s priekopou po anglicky TRENCH (čítaj trenč). Súčasťou priekopy je val, ktorý vytvára, tieto 2 slová nemožno od seba deliť, tvoria jeden celok, preto som spravil etymologickú analýzu oboch slov.
Val – murum lat.
-          Vägg švéd. - napr. rieka Váh-Vag-Vagus = hranica, prekážka
-          Wand nem.
-          Veggen nór.
-          Væg dán.
-          Vegg isl.
-          Fal maď. – fonetická zámena V a F. Od toho majú maďari Fal/falva ako názov pre obec. Osídlenia boli opevnené.
-          Balla ír.
-          Wal wal.
-          Bhalla šk. Gael.
-          Parede galíc.
-          Sienos lit.
-          Siena lot.
-          Sein est.
-          Seinä fín. - francúzka rieka Seina = hranica, prekážka
-          Sciana (сцяна) bielor.
-          Toíchos gréc.
-          Stena rus.
-          Stina ukr.
-          Stena bul.
-          Zid bos., srb., chor.
-          Mur alb.
-          Duvar tur.
 
Čo z toho vyplýva?
1.       V jazykoch pobaltských a slovanských lit., lot., est., fín., bielor., rus., ukr., bul. VAL = STENA, spoločný menovateľ je keltština, ňou bola pomenovaná francúzska rieka Seina
2.       V jazykoch juhoslovanských bos., srb., chor. VAL = ZID. Toto slovo poznáme v češtine ako ZEĎ/ZÍDKA = STENA
3.       Po alb., lat. VAL = MUR+um = múr, stena
4.       V germánskych jazykoch VAL = VAG
5.       Rieky ako Mura (Balkán), Seina (Francúzko), Hron (Granus – hranica), Váh, Morava(?) znamenajú val, stena, múr, prekážka, hranica. Rieky a hory boli geografické prvky, ktoré rozdeľovali krajinu, kmene a ich územia (najznámejšie Limes Romanum na Dunaji, Rýne, Sarmatské hory...) z dôvodu, že vytvárajú prirodzené prekážky, ktoré sú prechodné iba v niektorých miestach (priesmyky, brody) a ľahšie sa strážia. Iné rieky sa práve naopak stali centrom civilizácie. Funkcia rieky ako hranice alebo tepny sa striedala podľa rozdelenia krajiny.
6.       Váh nie je možno pomenovaný ako val po celej svojej dĺžke, ale mohol prevziať pomenovanie od valov, ktoré sú v jeho blízkosti v strategickom geografickom bode Považia – Trenčíne.
Preklad slov zo slovenčiny cez google.translate.com neposkytuje na výber synonymá. Priekopa po rumunsky sa povie tranše, preto som prekladal do iných jazykov priamo z tohto slova, ktoré znie rovnako ako základ slova pre Trenčín. Všetky slová v oboch tabuľkách som si pre správnosť overoval spätným prekladom do angličtiny, slovenčiny a opačne. Netreba sa čudovať napr. nemeckému slovu graben, ktoré zároveň znamená kopať a hroby. Také homonymá má aj slovenčina (zámok, koruna, rys, strana...)
Priekopa (prekladané z rum. slova tranşee) – Fossa, vallum lat.
-          Tranşee rum.
-          Trinse ír.
-          Truinnsidh šk. gael.
-          Trincheira galíc.
-          Transheya (траншея) ukr. - Trenčín = opevnené miesto
-          Tranšeja lot.
-          Trench ang.
-          Árok maď. – zo slovenského járok
-          Jarek slovin.
-          Graben nem.
-          Llogore alb.
-          Hendek tur.
-          Chantáki gréc.
-          Rovot mac.
-          Rov srb., chor.
-          Rov, šanac bosn.
 
Analýza prekladu slova priekopa:
1.       Jazyky ír., šk. gael., galíc. majú podobný preklad ako rum., lot., ang., ukr. Spoločný pôvod majú v keltštine, keďže Kelti boli rozšírení od Pobaltia po Britské ostrovy. Angličtina toto slovo prebrala z keltských jazykov, ako mnohé iné. Zaujímavé je, že slovo sa zachovalo v ukrajinčine a rumunčine, preto bolo pravdepodobne používané aj u nás.
2.       Nikto ma nepresvedčí o tom, že slovo ROVÁŠ je z maďarčiny a všetky okolité slovanské národy to prebrali od Maďarov, nie naopak. Rov je v srb., chor., bosn. čiastočne aj mac. zárez v zemi. Na rováši je rov zárez na palici.
3.       Má niečo spoločné albánsky preklad priekopy – LLOGORE s naším LAUGARICIOM? V tomto prípade Laugaricio znamená „priestor ohradený priekopami“. Znamenalo by to, že názvy Trenčín aj Laugaricio hovoria o tom istom – mieste opevnenom priekopami a valmi. Táto možnosť je dosť pravdepodobná, Trenčín so svojimi min. 6 hradiskami s plochou cca 30ha s pridruženými hradiskami a opevnenými osadami v Kubrej, na mieste dnešných kasárni, v centre, pod Pollakovou tehelňou, v Istebnom, na Skalke, nad Drietomou atď...
4.       Po bosniansky priekopa = šanac, pritom naše šiance označujú valy. To je priama indícia, že val a priekopa idú ruka v ruke.
Albánsky jazyk má nejasný pôvod, ide však o starý (pravdepodobne indoeurópsky) jazyk s prvkami románskymi, gréckymi, slovanskými a balkánskymi. Podľa niektorých jazykovedcov je pokračovaním ilýrčiny alebo dáčtiny s tráčtinou. Preto slovo LLOGORE môže byť staré a pôvodné. V mnohých prípadoch sa stávalo, že názvy miest boli prekladané, ak cudzojazyčne hovoriaci človek poznal význam názvu v miestom jazyku (napr. Magdeburg - pôvodne slovanský Dievčí hrad).  Keď cudzinec nepoznal zmysel miestneho názvu, prevzal ho a mierne skomolil (Pressburg – Prešpork, Possonium – Požony - Buzana).
Myslím, že druhý prípad rozpráva o vzťahu medzi Leugaricio a Leukaristos. Základ slova je nesporne LEUG(K)ARIC(S). Latinčina sa v rôznych dobách vyslovovala rozdielne, Leugaricio mohlo byť čítané ako LEUKARISio a sme u gréckeho záznamu LEUKARIStos. Napriek tomu, že Leukaristos je o cca 20 rokov starší záznam, nedá s istotou povedať, kto od koho preberal, pretože miesto bolo známe určite skôr ako oba záznamy.
Teória Lug / Lugi / Lugovia
Klaudios Ptolemaios vo svojom diele Veľká Germania (150 – 160) spomína lokalitu Leukaristos, ale aj nasledujúce kmene:
"A nazpět pod Semnony sidli Silingove a pod Bugunty Lugove Omani a za těmito Lugove Diduni až k hoře Askiburgios; a za Silingy Kalukoni po obou březich řeky Albis, za těmito Chairuskove a Kamavove až k hoře ≫Melibokos≪, od nich k vychodu při řece Albis Bainochaimove, za nimi Bateini a za těmi až pod horou Askiburgios Korkontove a Lugove Burove až k vrchovisku řeky Vistula; pod těmito nejprve Sidoni, pak Kogni, pak Visburgiove nad hvozdem Orkynskym."
Vďaka tomu, že vieme lokalizovať vrchovisko rieky Vistuly = Visly (pramení v Silesian Beskids – Sliezskych Beskydoch pri hraniciach s Českom a Slovenskom – našich Kusyciach) a sídlo Burov (dnešné Búry na slovenskom Záhorí) môžeme určiť polohu kmeňa Lugov od severného okraju Malých Karpát cez Považské údolie až po prameň rieky Visly. Kmeňový zväz Lugov sídlil aj na iných územiach v strednej Európe.
Ak Lugi/Lugovia, ktorí žili na tomto území a v Trenčíne mali svoje hlavné hradisko –mesto, tvoria prvé slovo LAUGA, čo potom znamená RIC?
Od počiatkov ariánskeho do katolíckeho kresťanstva na našom území fungovala prax nasledovne. Nové rotundy a chrámy boli stavané na starých pohanských svätyniach, aby tak ľud prirodzene prešiel z pohanstva na kresťanskú vieru. Kňaz ale musel vykonávať mnohé pohanské úkony, inak by ho ľudia nebrali ako ich duchovného vodcu. Tak vznikol guláš pohanských zvykov a kresťanskej viery, ktorý trvá dodnes. Legenda o Svoradovi a Benediktovi, ktorí  v rannom počiatku Uhorska žili pustovníckym životom, si Skalku za svoju svätyňu nevybrali náhodou. Jaskyňa, v ktorej žili bola súčasťou skalnej svätyne uctievanej našimi predkami, ktorá plnila úlohu tzv. brány raja – vstupu do magického iracionálneho sveta. Neskôr tu bolo zriadené opátstvo, podľa ktorého dostala pomenovanie neďaleká rovnomenná dedina Opatová nad Váhom (dnes už súčasťou Trenčína). V bráne raja sa nachádza Svoradova stopa, ktorú podľa legendy zaryl do skaly holými rukami Benedikt, keď sa bránil pri odvlečení z jaskyne zbojníkmi, ktorí ho následne zabili a hodili do Váhu. Vyzerá to tak, že domorodci si moc pôvodných bohov uctievaných vo svätyni stotožnili so sv. Benediktom a Svoradom. Nad Skalkou na vrchu Chochel bol v 11. storočí postavený kostolík.

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Skalka10
"Odtlačok ruky sv. Benedikta v skale"

Druhá svätyňa, podobná tej na Skalke, sa nachádza priamo na Trenčianskej hradnej skale. Obidve majú spoločné znaky: polohu nad riekou Váh, skalný typ pohanskej svätyne a postavenie kresťanských chrámov na ich mieste. Na ten trenčianskej, napriek tomu, že sa nachádza v centre mesta a musela odolávať útokom na hrad, ale aj horolezcom, sa dodnes nachádzajú rôzne mytologické motívy vytesané v skale: postavy zachytené pri činnosti, zvieratá a mytologické bytosti.

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Dscn0210
Mytologická postava zo skalnej svätyne vysekaná na Trenčianskej hradnej skale

A ako nám to sama skala ukazuje, svojou nápaditosťou lákala ľudí už od najstarších čias zaznamenávať na sebe informácie (rímsky nápis, reliéf Jána Jiskru z Brandýsa).
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia P1000511
Reliéf Jána Jiskru z Brandýsa
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia P1000510
Na Hradisku II, nad Trenčianskou hradnou skalou, je archeológmi najstaršou objavenou kamennou stavbou na ňom štvorkochálna rotunda z obdobia Veľkej Moravy – 9. storočia, ktorá prevzala úlohu sakrálneho objektu od staršej skalnej svätyne pod ňou a používaná bola až do 15. storočia. Pokiaľ je ariánska, jej vznik môže siahať až do 4.storočia.
Druhé slovo RIC(t,s ?)/RIS , s prihliadnutím existencie pohanských svätýň na oboch brehoch Váhu pri Trenčíne, môže byť skrátenou alebo staršou formou slova RÍTUS, pod ktorým sa myslí obrad, slávnosť. Názov Laugaricio v tomto prípade hovorí o mieste, kde žijú Lugi a vykonávajú rítusy, teda „obrady Lugov“ alebo „svätyňa Lugov“.
Mnoho národov a kmeňov má svoje meno odvodené od názvu svojho hlavného božstva, ochrancu kmeňa. Napr. Slovania od Slnka, Thoti od Teuth, Rujania od Rug. Na rovnakom princípe sa pomenovali Lugovia podľa Luga, prastarý boh pôvodne lovcov a zberačov. Preto by Laugaricio rovnako mohlo znamenať „Lugova svätyňa“.
A aký názor majú „odborníci“?
"V minulosti sa tiež usudzovalo, že názov môže pochádzať z rímskeho Terencia. Historický zborník z roku 1947 napríklad tiež uvádza, že už samotný latinský názov Laugaricio bol odvodený zo slovanského slova Lagarice (=Luharice), lebo predpokladal, že tu žili už pred príchodom Markomanov a Kvádov Slovania. Názov Trenčín je však s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj slovanského pôvodu a ako ukazujú rozbory historických zápisov, tento názov bol zrejme odvodený z miestneho mena Trnka/Trenka, privlastňovacou príponou – ín."

Trenčín - hlavné mesto?




Vzor pre Trenčín, ako plne schopné a bezpečné hlavné mesto a centrum krajiny môže poslúžiť Matúšova zem (terra Mathaei) – kniežatstvo Matúša Čáka Trenčianskeho. Za svojho najväčšieho rozmachu (zač. 14. storočia) Matúš (ktorý sa vraj nechával poddanými oslovovať knieža) vlastnil územie, ktoré pokrývalo takmer celé územie dnešného Slovenska, časť severného Maďarska, značnú časť Moravy a Poľska ovládal a spravoval z mesta, ktoré ležalo v centre tohto územia – Trenčína. Matúšovo žoldnierske vojsko pozostávalo vraj z 15000 pešiakov a jazdcov, z toho bolo 1500 kopijníkov a rytierov.
Trenčín teda podmienku hlavného mesta spĺňa - ako mocenské i duchovné centrum zastúpené v každej epoche. V súčasnosti s presídlením moci a reorganizácii krajín jeho význam klesol a ten historický zostal nepovšimnutý, podcenený. Naši historici na trenčianskom území v počiatkoch Uhorského kráľovstva z nedostatku písomných prameňov predpokladajú „územie nikoho“, čiže o ktoré bojovalo Uhorské, Poľské aj České kráľovstvo, pretože sa nachádzalo v blízkosti ich hraníc. Nepočítajú však s tým, že Trenčín bol schopný (aj na základe archeologických nálezov) nezávislosti a v tom čase mohol spravovať svoje vlastné kniežatstvo.
Aký význam mal Trenčín počas Rímskej ríše, Vaniovho kráľovstva, Samovej ríše, Veľkej Moravy? Myslím, že pri porovnaní s domnelým hlavným mestom Veľkej Moravy – Mikulčicami je každému odpoveď jasná.
 
Zdroje:
https://sloveni.forumsk.com/t105-topic
https://sloveni.forumsk.com/t106-topic
https://sloveni.forumsk.com/t107-topic
 
http://www.trencin.sk/historiadata
http://www.trencin.sk/25701
http://www.trencin.sk/historia
https://sk.wikipedia.org/wiki/Laugaricio
https://mytrencin.sme.sk/c/6916365/objavu-pomohla-vyssia-moc.html
http://www.trencin.sk/osobnosti
http://www.trencin.sk/15340#historiaSkalky
http://www.trencin.sk/12456
https://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADmsky_n%C3%A1pis_v_Tren%C4%8D%C3%ADne
https://en.wikipedia.org/wiki/Marcus_Valerius_Maximianus
https://en.wikipedia.org/wiki/Imperial_Roman_army
http://www.trencin.sk/laugaricio#Laugaricio
https://en.wikipedia.org/wiki/Silesian_Beskids


[1] http://mreferaty.aktuality.sk/trencin/referat-15206
Text a foto: Jozef Petrík, 15.01.2018
E-mail: jozefpetrik242@gmail.com


Naposledy upravil Jas dňa Ut február 27, 2018 9:12 pm, celkom upravené 4 krát.
Jas
Jas
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný Ut január 16, 2018 10:11 am

Teší ma, že som inšpiroval min dvoch ľudí, Trenčanov, ktorí sa dali do hľadania myslím, slávnej a dlhej histórie Trenčína. Upútal ma ten umelý kopec, na ktorom je náznak niečoho kruhového, čo by mohlo naozaj evokovať dôvod kopca - strážnu vežu, turňu.
Čo sa týka názvu Laugaricio, Levkaristos ostávam pri gréckom pôvode. Mám oporu v archeologickom doložení prítomnosti Grékov (prospektorov?) na Liptove - Liptovské Sliače, kde sa v bývalom žriedle min. vody našli dve kostry s bronzovou výstrojou a výzbrojou. Spomína aj Dr. Dvořák.
Názov Trenčína od trniek nevylučujem, ale miesto výraznešie charakterizovali práve trenč. Trniek môže byť mnoho aj vedľa.
Z otlačku ruky sv. Benedikta sa zrejme autor pobavil v duchu, ako ja. Mne to nestálo za foto. :-) Na ilustráciu dobré.
Celé bádanie okolo Trenčína, Rimanoch, spolu so spomienkami na mladosť ma motivujú k hľadaniu iných súvislostí. Myslím, že to bude článok, ktorí trocha upúta. Ale na fotky musím čakať na príhodné počasie.

Držím palce v hľadaní, viacmenej Trenčín prenechávam kolegom rodákom. Je to veľká téma a toto sú len jej začiatky. Tuším bez profesionálov sa nepohneme ďaleko. Mesto Trenčín oficiálne odmietlo moje práce, aj keď som za ne nič nechcel.
Alan Dolog

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Lekalo Ut január 16, 2018 9:14 pm

Svetomír a tie kostry s bronzovou výstrojou boli aj datované a spoľahlivo priradené Grékom? Pretože teoreticky to nemuseli byť Gréci, na Slovensku sa našlo aj jedno z najstarších bronzových plátových brnení (myslím že dodnes je druhé najstaršie a nepriamym datovaním len o 50-100 rokov mladšie ako vôbec najstaršie nájdené bronzové brnenie z Mykén). Patrilo náčelníkovi z čakanskej kultúry a to čo z neho zostalo bolo nájdené v mohyle pri obci Čaka (alebo Kolta). Mimochodom tá mohyla je konštrukciou veľmi podobná mohyle akej stavbu popísal Homér v Iliade. Čiže nutne to nemuseli byť grécki "argonauti", už nejakých tisíc rokov pred naším letopočtom tu pobehovali miestni frajeri v bronzovom plátovom brnení, ktoré sa naviac javí lepšej kvality ako vtedajšie mykénske.

Lekalo
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 86
Členom fóra od : 28.10.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný Ut január 16, 2018 9:42 pm

Nemám tú knihu, aby som sa detailne vrátil. Ale ak chceš, dám niečo lepšie :-). Kedysi som sa hodne venoval vykopávkam v jaskyniach Slovenského krasu. Robili ich profesori Harvardu a ešte jednej univerzity. Boli to najmä črepy, nástroje, proste artefakty bukovohorskej kultúry. Mal som to celkom dobre naštudované. A potom som ako hodne dospelý šiel na dovolenku na Krétu. Samozrejme, že som nevynechal Knósos a Národné múzeum v Heraklione. Keď som videl najstaršie črepy nádob z predmykénskej doby, doslova som zdúpnel. Boli takmer identické s našimi v jaskyniach. Aj nástroje. Som presvedčený, že Gréci už 3 - 4000 rokov p.n.l. chodili k nám pre zlato, striebro a pod. Samozrejme - hľadali tam, kde bolo. No a keď sa niekto neskôr naučil písať, robil si poznámky z cesty, aby nezablúdil on, aj tí po ňom. Takto to proste chodí. O prítomnosti Grékov u nás sa predsa vie. Nepatrí to sem, ale práve tam, v paláci Knósos, keď som videl potrubia na pitnú vodu, úžitkovú vodu a kanalizáciu z azbestocementových rúr vo výkope cca 2 m, som si povedal, že my nie sme ani o mak múdrejší, ako boli oni, keď my sme boli barbari. Skúsme tuto vykopať niečo podobné.

O tých vojakoch, ktorí sa utopili, keď pili v žriedle (lebo sa nadýchali CO2) píše Dvořák vo svojich Stopách dávnej minulosti .Aj.

Možno by som mal napísať niečo o tej bukovohorskej kultúre...uvidíme. Venoval som sa tomu pred viac, ako 40 rokmi.Tu sa radšej bavme o Trenčíne :-).

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný Ut január 16, 2018 10:23 pm

Jas, študujem teraz a píšem, nasávam o Rimanoch hodne. Keď som videl ten umelý kopec s pravdepodobnou tuňou na ňom a rovnakú, či podobnú situáciu mám aj na inom mieste na Slovensku, silnie vo mne podozrenie, že sme našli komplex hradísk. Slovenských a rímskeho. Práve tá časť s kopcom by mohla byť rímska. Rimania v prvopočiatku, za Marka Aurélia stavali na Kvádskom území presne také hradiská, ako Kvádi=Sloveni, ale v strede mali kopec (ak nebol, vyrobili im otroci) a tam mali vežu. Našli sme niečo, čo historici v Trenčíne márne hľadajú a čudujú sa, prečo nie je v Trenčíne rímska pevnosť. Lebo by chceli niečo ako Carolina. Carolina bola nevýslovná. Lež Trenčín bol narýchlo a nakrátko zbúchané čudo, čo sa podobalo na slovenské osídlenie.

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre stanoTN St január 17, 2018 12:07 pm

Výborný članok,pripájam nákres "Akropoly" podla mojej návštevy.Jedna cisterna bola možno kamenolom,je tu vidno taký istý žltý pieskovec ako je v muroch hradu,navyše aj stopy po nástrojoch.Ak aj boli na tomto mieste murovane stavby určite ich použili ako materiál v stredoveku .Výška valu su tie červene čiselka.
 Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Brezin13
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Sam_0016
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Sam_0015

stanoTN

Počet príspevkov : 6
Členom fóra od : 26.01.2017

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Jas St január 17, 2018 1:42 pm

Ďakujem a dobrá práca s tými nákresmi. Ja som hradiská zakreslil podľa návštevy z toho čo som si pamätal, ale GPS je GPS Smile Môj nákres je približný odhadovaný tvar, na druhej strane sa všetko detailne nedá určiť. Na hrad bol určite použitý aj kameň vykopaný z tých priekop. V ktorom lome ste ten kameň našli? Ten dokazuje, že ide o kameňolomy, nie o krátery po výbušninách.
Jas
Jas
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný St január 17, 2018 1:58 pm

:-) krátery po výbušninách sú tie jamy s priemerom cca 2 - 5 m. Kamenolomy to samozrejme mohli byť. Čiže tie jamy budú mladšie, ako hradiská dookola. Teším sa spoločnému hľadaniu.

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Jas St január 17, 2018 3:50 pm

A pod tými priekopami som myslel tie na južnom opevnení hradu. Vieme teda, že sa naše kameňolomy používali v stredoveku, ale nevieme, kedy sa začali používať. Takže môžu byť rovnako staré ako hradiská.
Možno ste si všimli, že otázku datovania jednotlivých hradísk som neriešil, spomenul som iba archeologické nálezy. Určite bol komplex postupne nadpájaný a rozširovaný. Ktovie z akého obdobia pochádza dnešný stav.

Bratislava, Nitra a Trenčín sú naše najstaršie mestá spomínané v písomných prameňoch. Nie je to náhoda. Každé malo dôležitú úlohu už v praveku, opäť je to vďaka ich geografickým danostiam, boli centrami ríš a prechádzali cez ne strategické cesty nadkrajinného významu.

Okrem Matúšovej zeme mohol byť Trenčín aj hľadaným Wogastisburgom, alebo Rasticovou pevnosťou?? Smile
Jas
Jas
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný St január 17, 2018 5:04 pm

Smile Nikto nemá patent na rozum. Ani ten čo si myslí, že má Very Happy
Vzťahu Wogastisburg = Trenčín dávam vysoké šance v mojom mozgu. Možno starom a nedobrom  Embarassed Rastica vidím inde. Už som o tom písal. Trenčín bol veľký už za Rimanov. To mi je jasné. Riman počítal peniaze, výpravy boli nákladné a nebezpečné. Musel mať vážne dôvody na návštevu Slovenska a najmä Trenčína. Trenčín ho rozčuľoval vojensky. Myslím, odtiaľ boli výpady do ukradnutej Pannonie a to oprávnené. Ukrali ju Rimania Slovenom.
Pracujem na jednej veci, na ktorú si trochu trúfam. ...držte palce počasiu, aby som mohol vycestovať na východ a urobiť fotografie. Článok a myšlienky mám už usporiadané. Ale bez fotiek to dať nechcem.

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Duri2018 Št január 18, 2018 11:31 am

Jas dobrý článok, ale myslím, že tie tabulky s názvami z celej Európy, ba ešte viac netreba. Zbytočne sa to klomplikuje. Ja myslím, že tie názvy vznikali jednoducho. Verím, že trnky rovná sa Trenčín. Ale teória o Rimanoch, Germánoch a trenchoch je asi predsa len správna. Páči sa mi, že tu pekne spolupracujete, nehádate sa ako inde.

Duri2018
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 33
Členom fóra od : 13.01.2018

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre stanoTN So január 20, 2018 4:58 pm

pohlad z akropoly Hradiska III na HradiskoII,vľavo v dialke val Horný šianec
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Hradis12

stanoTN

Počet príspevkov : 6
Členom fóra od : 26.01.2017

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Administrator A Ne január 21, 2018 12:08 am

Oceňujem výborný článok. Je, samozrejme, do diskusie počas ktorej sa pohľad na vec môže meniť tak, ako budú pribúdať informácie. Trenčín hlavným mestom bol, o tom nemusíme pochybovať, bol hlavným mestom Matúšovho panstva, ktoré bolo nezávislým kniežatstvom, natoľko nezávislým, že ho dnes občas nazývame aj kráľovstvom. Nestal sa ním len náhodou, má strategickú polohu a nie je ukrytý kdesi v horách či močiaroch, ale hrdo sa vypína nad Považím. Má všetky atribúty vhodné pre panovnícke sídlo. Kto vlastnil Trenčín, tomu to muselo mimoriadne zdvihnúť sebavedomie a chuť vládnuť širokému kraju. A to nielen v Matúšových časoch ale aj dávno predtým. Nie náhodou sa tu zastavili Rimania. Bol to už v ich čase významný strategický bod.
Zaujímavý je v článku pokus o analýzu názvu Trenčín z aspektu iných jazykov. To netreba podceňovať. Mnohé slová, ktoré boli v našom jazyku pred tisíc rokmi dnes prežili len v iných jazykoch, alebo v našom sú ukryté v iných významoch. Tak tomu môže byť aj s Trenčínom. Laugarício vidím na latinský opisný názov lokality, zatiaľ čo Trenčín môže vychádzať z domáceho pomenovania. Blízkosť k slovám v iných jazykoch, ktoré súvisia s opevnením nebude náhodná.
K samotným hradiskám - môže ísť aspoň z časti o opevnenie predhradia, lebo zrejme podhradské osady sa nenachádzali pri Váhu ale pri hrade na kopci. Tam v tom čase boli nielen vo väčšom bezpečí pred nepriateľom, ale aj pred povodňami.
Administrator A
Administrator A
Majster

Počet príspevkov : 479
Členom fóra od : 07.05.2015

https://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný Ne január 21, 2018 9:42 am


Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Jas Ne január 21, 2018 1:15 pm

Stano veľmi pekne kreslite, mohli by ste to nejako zužitkovať. Ako ste merali výšky valov na mapke vyššie? A čo si myslíte o Hradisku VII.? Podľa mňa sa tam zo strategických dôvodov priam pýta.

Popularizačne sa píše "Trenčín - perla Považia" ale aj tí pisatelia nevedia, prečo ním naozaj je. Myslím, že túto perličku som v článku dostatočne popísal. Význam Trenčína môžeme bez výčitiek prirovnávať k starobylej Nitre či Bratislave.

Pridávam časť z Ptolemaiového popisu Veľkej Germánie, kde sa spomína Leukaristos. Je jasné, že značná časť spomínaných miest vychádza z domáceho pomenovania.
"Z národů uvnitř ve středozemí největší jest Suébů Angilů, kteří jsou na východ od Langobardů a dosahují k severu až ku polovici řeky »Albis«, a Suébů Semnonů, kteří sídlí od »Albis«, jak označeno, na východ až ku řece Suébu, a Buguntů, kteří sídlí odsud až k řece »Vistula«. Menší národové, kteří mezi nimi sídlí: mezi Kauchy menšími a Suéby Busakteri větší a za nimi Chaimové; mezi většími Kauchy a Suéby Angrivariové, pak Langobardi, za nimi Dulgumnii; mezi Saxony a Suéby Teutonoari a Viruni; mezi Farodeiny a Suéby Teutoni a Avarpové; mezi Rutikleii a Bugunty Ailvaióni.
A nazpět pod Semnony sídlí Silingové a pod Bugunty Lugové Omani a za těmito Lugové Didúni až k hoře Askiburgios; a za Si- lingy Kalukóni po obou březích řel^y Albis, za těmito Chairuskové a Kamavové až k hoře »Mélibokos«, od nich k východu při řece Albis Bainochaimové, za nimi Bateini a za těmi až pod horou Askiburgios Korkontové a Lugové Búrové až k vrchovisku řeky Vistula; pod těmito nejprvé Sidóni, pak Kógni, pak Visburgiové nad hvozdem Orkynským.
Opětně na východ od hor Abnoba sídlí pod Suéby Kasvari, pak Nerteani, pak Dandúti za nimi Turóni a Marvingové; za Kamavy Chatti a Tubanti, a nad horami Sudeta Teyriochaimové, pod horami pak Varistové; pak jest les Gabréta; a za Marvingy Kurióni, pak Chaitvorové a až k řece Dunaji Parmaikampové; pod lesem Gabréta Markomani, za nimi Sudeini a až k řece Dunaji Adrabaikampové; pod hvozdem Orkynios Kvadové, za nimi Side- rórycheia a les Luna, pod tímto velký národ Baimové až k Dunaji; s těmito sousedí u řeky Terakatriové a při Kampech Rakatové.
V severním pásmu Germanie uvádějí následující města:
Fléum
Siatutanda
Tekelia
Fabiranon
Tréva
Leufana
Lirimiris
Mariónis
druhá Mariónis
Koinoénon
Kistvia
Aleisos
Lakiburgion
Bunition
Virunon
Virition
Rugion - Rujana
Skurgon
Askaukalis
toto nad je sever Nemecka
V části pod tímto jsou tato města:
Askiburgion je to Šlezka gura, pohorie v sliezsku, kde vyviera Visla
Navalia opýtajte sa tu :-)Navalia s. r. o. - Predaj generátorov ozónu Very Happy
Mediolanion predpokladám mesto medias lanium v strede ostrova, Dunajská Streda. Môžem sa mýliť
Teuderion
Bogadion - od boha
Stereontion
Amasia
Munition
Tulifurdon
Askalingion
Tulisurgion
Feugaron
Kanduon
Tropaia Drusa možno Trenčín, Duria po keltsky Váh
Luppia
Mesovion
Aregclia možno je to Agria, Eger
Kalaigia
Lupfurdon
Susudata
Kolankoron
Lugidunon
Stragona - českí autori ju lokalizujú v Čechách, podľa mňa by mohlo ísť o Ostrihom je to od severu, potom to budú Stráže pri Žiline
Limiosalsos
Budorigon
Leukaristos Leukaristos je v Poľsku - druhé, neďaleko Galicie Leukaristos = biele bralo sa nachádza hocikde
Arsonion
Kalisia je Galicia v Poľsku
Setidava je to dnešný Žnin  v Poľsku - pozri wiki
V části pod tímto položené jsou tato města:
Aleison
Budoris
Mattiakon
Ataunon
Novasion
Mélokabos
Gravionarion
Lokoriton
Segodunon
Devona
Bergion
Ménosgada
Bikurgion
Marobudon  = České Budejovice
Redintuinon
Nomistérion
Meliodunon = Písek - našiel aj Igor
Kasurgis
Strevinta
Gégetmatia
Budorgis
Eburon jednoznačne Olomouc
Arsikua
Parienna - podľa niektorých Nitra Pariena je pravdepodobne Trebišov
Setvia
Karrodunon
Asanka"

Ako vidíme, mnohé sú odvodené od Lok, Leuk, Lug, Lak...
Toto všetko sme rozoberali v Ptolemaiovej mape tu https://sloveni.forumsk.com/t116-topic. Igor a ja sme tam dali knihy, lexikóny, pomocou ktorých je možné identifikovať niektoré mestá, hory, rieky...Červeným doplnil Svetomír

Amin, germánske osady sa našli v areáli dnešných kasárni, v centre mesta (Mierové nám.) a pod Pollákovou tehelňou, všetky pod kopcom, ale aj tak na mierne zvýšenom teréne voči hladiny Váhu. Okrem týchto osád existovali v rovnakom období aj výšinné hradiská na Brezine.
Jas
Jas
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Administrator A Ne január 21, 2018 1:55 pm

Len upresňujem:

germánska osada = slovanská osada existujúca pred 6. storočím.

Čiže vyzerá to tak, že slovanské hradiská na tom kopci boli už pred 6. storočím, čo nijako neprekvapuje....
Administrator A
Administrator A
Majster

Počet príspevkov : 479
Členom fóra od : 07.05.2015

https://sloveni.forumsk.com

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Navajamm Ne január 21, 2018 1:59 pm

Veľmi zaujímavý text o Trenčíne.
K etymologickým hypotézam o názve Trenčín doložím indíciu z gaelštiny na základe tohto zdroja:
http://www.ceantar.org/Dicts/MB2/index.html

Slovo "treun" znamenalo silný, statočný a "treine" znamenalo silu, moc. Slovo "důn" znamená pevnosť. Spojením slov Treun-dun vzniká „mocná pevnosť“.
Inak je známe, že koreň dun sa odráža aj v anglickom slove town a českom slove týn. Jazykovedci nepochybujú o keltskom pôvode.
Kelti pravdepodobne boli na Považí dominantným etnikom pred Slovanmi.

Navajamm

Počet príspevkov : 2
Členom fóra od : 28.01.2017

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Duri2018 Ne január 21, 2018 4:09 pm

To považie a Trenčín je zaujímavé. Má lepšie strategické miesto, ako Nitra, ktorá je otvorená do roviny, môže sa útočit zoširoka a to, čo tu píše predomnou je pravda, že dun - latinská koncovka viacerých miest, čo mali pevnosti aj ten Marobudon.

Duri2018
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 33
Členom fóra od : 13.01.2018

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný Ne január 21, 2018 4:29 pm

Treine dun je aj z nemčiny. Nemáme síce zatiaľ oporu v žiadnom prameni, že by sa práve takto Trenčín niekedy nazýval...ale čo nebolo,...viem si ale predstaviť, že názov je predsa od trenčov-priekop Trendun :-). Nedám pokoj. Tie priekopy tam sú tak mohutné a početné, že by som to aj dnes nazval Priekopovo nad Váhom :-)

To http://www.ceantar.org/Dicts/MB2/index.html nejako nefunguje

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Navajamm Ne január 21, 2018 5:02 pm

Svetomír napísal:Treine dun je aj z nemčiny. Nemáme síce zatiaľ oporu v žiadnom prameni, že by sa práve takto Trenčín niekedy nazýval...ale čo nebolo,...viem si ale predstaviť, že názov je predsa od trenčov-priekop Trendun :-). Nedám pokoj. Tie priekopy tam sú tak mohutné a početné, že by som to aj dnes nazval Priekopovo nad Váhom :-)

To http://www.ceantar.org/Dicts/MB2/index.html nejako nefunguje

Nechápem, prečo nefunguje ten link, mne funguje správne. Skúste na "www.ceantar.org" - je tam prístup aj na veľký počet ďalších jazykových zdrojov.

Navajamm

Počet príspevkov : 2
Členom fóra od : 28.01.2017

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre stanoTN Po január 22, 2018 11:14 am

čo sa týka Hradiska VII. jeho oloha je logická,minimálne ako obývané predhradie,škoda že nie su archeologicke nálezy z tejto časti, ved sa tu veselo stavia min.50rokov, tá milionárska štvrt tesne pod Brezinou len 10 rokov.Este mam jeden postreh k časti juhovýchodnej časti Breziny.Dovolil som si použit povodný autorov obrazok a dokreslil som utvary ktoré su v teréne,našiel som ich aj na Vojenskej mape r.1839.
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Hradis13
vlavej časti je zakreslený val,kopiruje cestu,neskor sa stava jej častou
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 9_1_6610Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 9_1_6710
na lavo od cesty je sústava terás ,nie nejaké polička, ale pracne vybudované,vysvahované.Takto je upravené celé ubočie kopca.V dolinke nachadzam akési valy vysoke do 2 metrov, možno len jarky.
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 9_1_5w10Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 9_1_6w10
Jarky sú prerušene lesnou cestou ale ked logicky sledujem ich smer v lese nachadzam opat nieco ako val, či skor branu do doliny?Val sa po par desiatkoch metrov meni na výraznú terennu hranut, neskor je prerušený polnou cestou.Táto cesta je tiež zaujimavá smeruje do sedla ktoré sa volá Zábranie.Je to aj sedlo medzi Brezinou a Kubrou.
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 9_1_1810Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 9_1_1910
https://i.servimg.com/u/f62/19/84/31/30/9_1_1w11.jpg
Sú to miesta ktoré treba vidieť osobne ,hlavne niekto skúsený z iných hradisk.

stanoTN

Počet príspevkov : 6
Členom fóra od : 26.01.2017

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Lekalo Po január 22, 2018 3:17 pm

StanoTN perfektné že si to nafotil, presne to sú tie valy nad sídliskom Juh o ktorých som písal kdesi vyššie, že celé Breziny boli masívne opevnené. Presne takto si ich pamätám.

Lekalo
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 86
Členom fóra od : 28.10.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný Po január 22, 2018 3:25 pm

Krásne nafotené, výborné svetlo, ktoré to vymodelovalo. Prihrejem sa: predpokladal som to tak nejako. Celý ten kopec bol jedným obrovským sídliskom. Čiže nielen toľko, čo zdokumentoval Jas, ale možno dva, tri krát viac. Na Slovensku nemá obdoby. Hlavné, že mesto Trenčín nemá záujem Very Happy Very Happy Very Happy

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Lekalo Po január 22, 2018 3:51 pm

StanoTN: Ak by sa ti prudko chcelo, tak keď zlezie sneh, bolo by dobre prejsť severnú stranu Brezín, severné úbočie Pod Sokolice až po tú cestu od Konštrukty smerom na Soblahov. Predpokladám že tam nájdeš taktiež pozostatky opevňovacej činnosti. Ak je tá cesta pôvodná a viedla okolo opevnenia, tak celková opevnená plocha by bola odhadom okolo 150 ha (15x viac ako Mikulčice, 10x viac ako Bojná...).

Lekalo
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 86
Členom fóra od : 28.10.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Jas Po január 22, 2018 5:53 pm

Pán Svetomír, aspoň s tým čo mi teraz napadá s Vami nesúhlasím.
Dunajská Streda je pomenovaná od dňa v týždni, v ktorom sa konali v obci trhy. Takých dedín podľa dní v týždni máme z tohto dôvodu kopec.
Nepoznám žiadny keltský prameň, ktorý by opisoval Váh ako Duria.
Práve preto, že sa biele bralo nachádza hocikde, nebolo to nič mimoriadne na pomenovanie miesta. Navyše Leukaristos je predsa ako jedno z mála starovekých miest, ktoré by niesli vizitku a tá je v Trenčíne na skale. Čo sa týka gréckeho slova "biely", domnievam sa, že to si iba gréci prispôsobili na slovo, ktoré sa podobalo a ktorému rozumeli.
Česi pokladajú Stragonu za Stráže, ktorých majú v Česku kopec. Problém je, že tieto názvy sú stredoveké od strážnej funkcie miesta, hradu.
Kalisia = Galicia? Celé územie vonkajšieho oblúku Karpát sa volalo Galicia a mnohé historické názvy miest sa podobali na Kalisiu, napr. Galic - Skalica.

Ďakujem Navajamm, potvrdzuje to správnosť domnienky, že názvov miest je naozaj domáceho pomenovania, ako koncovky -dun z gaelštiny, čiže keltštiny.

StanoTN zaujímavé, že dolinku medzi Hradiskami VI. a VII. neuzavreli, alebo žeby predsa len? Tie hradiská možno zasahovali až do sídliska Juh, aspoň to mapy nasvedčujú, dnes to už ťažko zistíme. Na Hradisku VII. sa určite niečo našlo, ale zostalo v utajení, kto by chcel financovať výskum na svoje náklady a ešte sa mu kvôli tomu omešká stavba? Chorý systém, choré zákony. Obrázok nie náhodou zahrňuje väčšiu časť Brezín, som rád, že ste objavili aj to, čo som si netrúfol napísať, určite sa tam toho ešte kopec skrýva, myslím si, že sa tie hradiská môžu tiahnuť až ku Kubrej a ďalej, na východ (hradisko nad Petrovou Lehotou), sever (Čvirgovec) a juh. Keď bude krajšie, urite sa pôjdem pozrieť aj na iné časti Breziny, takto sa mi ťažko usudzuje čo by mohli byť tie terasy.
Raz som na bicykli prešiel cestu medzi Soblahovom a Výstaviskom v TN, cesta je asfaltová okrem malého úseku nad Soblahovom, vedie poza Breziny, je schodná a náramne mi skrátila cestu, namiesto toho aby som išiel okolo celého kopca. Možno tými miestami viedla hlavná cesta po ľavom brehu Váhu tadiaľto, rovnako obchádzala stará cesta Skalku, lebo cez močaristé územie Váhu sa prejsť nedalo.
Jas
Jas
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný Po január 22, 2018 7:21 pm

Jas, medzi nami je rozdiel nielen vo veku, ale hlavne v tom, že ja vás čítam, vy mňa nie. Keby ste ma čítal, (myslím moje články, príspevky, nepísal by ste mi teraz . O tom, že Duria je keltský Váh píše O. Pelikán v knihe Slovensko a rímske impériu. Ale je ako Duria aj na starých mapách. O tom nepochybujte, strácate čas. Najmä ma čítajte . Tie staré mapy si pozrite sám, prepáčte, niečo si treba nájsť sám, už som sa tomu venoval.
Mediolanium, ako som napísal je len MOŽNO Dunajská Streda. Nemýlite sa, Maďari v DS píšu, že sa volá Streda od stredajších trhov. Viete prečo? Radšej priznajú toto, len aby zastreli, že streda sa to volalo dávno pred tým, než si Arpád nablýskal šabľu. Po mnohé storočia totiž trhový deň bola sobota. Nevyllučujem, ža sa to niekde nezmenilo. Napísal som k názvu, že sa možno mýlim. Ale v zmysle: Mediolanium je úplne inde, najskôr na severnej Morave, v Poľsku. Rovnako v Poľsku celkom určite je aj Leukaristos. Keď sa dívate na mapy, ktoré tu zasa pripojím, musíte sa držať na rozvodie riek. Ak rieka tečie do Baltického mora, sme v Poľsku. Nie, ako to videl Ing. Kleban - za každú cenu to mať u nás na Slovensku. Takže vpravo na rieke tečúcej hor si všimnite Galiciu a vľavo je Leukaritos. Vy nemáte času študovať, študujete svoje živobytie. Ale predsa len pokojne pozrite, dáte mi za pravdu. Nejde mi o to, aby som sa vyvyšoval. Ja rád pomôžem. (Ale ak viem, že môj oponent má čas, tak nech si doštuduje, čo nevie  Smile ).

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia J0wn78

Ptolemaiova mapa
nevšímajte si, čo do mapy vpísal ing. Kleban

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 15hcfr
mapa vzniknutá podľa Ptolemaia


Naposledy upravil Svetomír dňa Po január 22, 2018 8:32 pm, celkom upravené 1 krát.

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Anonymný Po január 22, 2018 8:30 pm

Ešte musím dodať dosť podstatnú vec. Po telefone som to vysvetlil, ale pre čitateľov je tiež treba. Ten umelý kopec o výške 10 m som myslel, že signalizuje možnosť, že tam mali Rimania vežu. Mohli mať. Ale všimnime si, na čo ju pravdepodobne v II. sv. vojne využili Nemci. Sú tam betonové základy. Veľmi podobné základom v Nitre na Kalvárii a v katastri Lehota. Takéto základy mali rádiolokátory FUMG - Wurzburg Reise a menšie z rady FuMG, napr 30, 40. V Nitre bola 65ka, tá má trochu masívnejšie základy. Je možné, že v Trenčíne bol menší rádiolokátor, po ktorom ostali partizánmi zničené základy. Na mape rádiolokátorov Trenčín zakreslený je. Mám o tom brožúrku Ing. Daniela Pavela z Lehoty II. sv. vojna v Lehote.

Anonymný
Anonymný


Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre stanoTN Ut január 23, 2018 9:23 am

....ja si pamatám  z 80tych rokov v tomto mieste vojensku kovovú vežu tzv.hlásku,na Brezine bola este jedna ktorá pozorovala smerom južným,dalšia na Kozom vrchu ,ale to nevylučuje povodne nemecké radary

Tak, tak, keď je niekde kopec, dá sa využiť na všeliťo podobné. Keby nebolo na mape jasne zakreslené nemecký radar, myslel by som na jednoduchú hlásku. Jedna bola aj v Senici. Nemali sme na radar, tak vojaci s ďalekohľadmi pozorovali oblohu a hlásili typ, smer a pod. Ktovie, kto tan kopec pôvodne vyrobil. Ak v dobe existencie hradiska bol kopec odlesnený, potom ten kopček je mladý. Nebol problém vybudvať ho ani Nemcom, ani nám neskôr. Ale valy nebudoval nikto v novoveku.
Doplnil Svetomír


Naposledy upravil stanoTN dňa Ut január 23, 2018 11:43 am, celkom upravené 1 krát.

stanoTN

Počet príspevkov : 6
Členom fóra od : 26.01.2017

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Jas Ut január 23, 2018 10:41 am

Ten kopec bol výrazný vždy a poskytoval umiestnenie vojenských objektov a prístrojov, takže mali menej roboty so stavaním ďalšieho kopca. Všimnite však, že ho zaznamenali už na 2. voj. mapovaní (1839), poloha objektu sa zhoduje s polohou nášho kopca.

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 2_voj_11

Našiel som aj inú verziu 2. voj. map., kde sú objekty ešte výraznejšie. Aj povrchové lomy na akropole Hradiska I., jamy mali dnešný tvar už vtedy, čiže nevznikli, alebo neboli rozšírené bombardovaním. Zememerači zachytili aj valy a priekopy.

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia 1838_t10
Jas
Jas
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre stanoTN Ut január 23, 2018 12:24 pm

ešte k príspevok k názvu Váh podla Timkoviča
Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Vahvuh10  

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Vah-vu10                

ak môžte okomentujte prosím tento príspevok v zmysle hodnovernosti zdroja,aby som do budúcnosti bol múdrejší a kludne ho zajtra zmažte nech nezahlcuje diskusiu nesprávnym smerom.Ďakujem

stanoTN

Počet príspevkov : 6
Členom fóra od : 26.01.2017

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre walibuk Št január 25, 2018 10:07 pm

Neviem overiť hodnovernosť zdroja, ale vidno čo píše, ak sa dobre pamätám na hodiny Ruského jazyka, tak po rusky sa Rusi sami seba nazývajú Ruskije, tak ako my povieme na nás sme Slováci, som Slovák a svoju krajinu volajú Rasia a myslím že z ich domácej výslovnosti Rusia - Rasia vzniklo anglicko-keltské Raša.
walibuk
walibuk
Majster

Počet príspevkov : 489
Členom fóra od : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Jas Pi marec 02, 2018 10:53 pm

Článok venujúci sa problematike a dôležitosti trenčianskych mostov. Môžeme si aspoň trochu predstaviť, aký dôležitý bol brod, most cez väčšiu rieku (dnes sú už malé).
http://www.trencan.6f.sk/0017-Mosty.html
Jas
Jas
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Lekalo Pi apríl 13, 2018 12:20 am

Mám takú poznámku k pôvodu názvu Váhu. Dnes som sa v práci rozprával so Škótom, ktorý nám prišiel servisovať klimatickú komoru a chlapík má doslova neuveriteľný škótsky prízvuk. Zo začiatku som mu rozumel snáď každé piate slovo. Podstata je ale v tom, že ako som už v minulosti tu kdesi písal, škótština sa síce verbálne vôbec nepodobá na ktorýkoľvek slovenský jazyk, ale intonácia v škótštine je neskutočne podobná so západoslovenskými nárečiami a špeciálne s bratislavským nárečím. Dnes som si na to opäť spomenul, keď si týpek pýtal vodu, pretože voda sa v škótskej angličtine povie "váh", doslova takto foneticky "váh". Mám preto silné podozrenie že severoangličania mali v hlbokej minulosti niečo spoločné s oblasťou stredného Dunaja okolo Bratislavy, Viedne, Moravy a Považia. Neviem či mám dobré informácie, ale myslím že najväčší keltský kmeň v Británii sa volal Briganti a nejakí Briganti boli aj kdesi v Slovinsku.

Lekalo
Dopisovateľ

Počet príspevkov : 86
Členom fóra od : 28.10.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre walibuk So apríl 14, 2018 9:02 pm

Lekalo píše o svojej domnienke že SEVEROANGLIČANIA mali v hlbokej minulosti niečo spoločné s oblasťou stredného Dunaja....
Takže k tomu som dal môj poznatok, že Severoangličania hovoria "voda" na vodu tak ako my, takže to prosím nemažte, môj príspevok má vzťah k tomu čo píše Lekalo. Že Škóti hovoria na vodu "váh" je druhá vec.
walibuk
walibuk
Majster

Počet príspevkov : 489
Členom fóra od : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia Empty Re: Trenčín - nevýslovná pevnosť Považia

Odoslať pre Sponsored content


Sponsored content


Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore

- Similar topics

 
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.