Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU


Sloveni, Slovenky, Slovensko, slovenčina

Pridať novú tému   Zaslať odpoveď

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Sloveni, Slovenky, Slovensko, slovenčina

Odoslať pre igor1235 za Ne júl 16, 2017 1:10 pm

Príchod Avarov do Karpatskej kotliny sa datuje niekedy v rokoch 567/568 po Kr. Hneď po príchode Avarov, naše územie samozrejme ešte nebolo súčasťou kaganátu. Slovensko sa dostalo do jeho područia až niekedy v pol 7. stor. Podľa posledných tohoročných archeologických výskumov v Podunajských Biskupiciach a následne získaných aj slovanských artefaktov z uvedenej lokality Avarského kaganátu je možné vyvodiť autochtónnosť Slovenov, ešte pred príchodom Avarov.






a nie ako sa do nekonečna omieľa príchod Slovanov na naše územie


Zároveň by som chcel dať do pozornosti článok p. Škvarnu :
http://www.impulzrevue.sk/article.php?842

Teraz trošku kacírstva. Čo, kto sú to Sloveni ? Zadajte heslo Sloveni do Wiki a ... nič - 0. Jedine ak ku heslu Sloveni pridáte wikipédia. Horeuvedený názor p. Škvarnu, z webu Impulz revue zároveň vysvetľuje, prečo Sloveni po páde Veľkej Moravy a následnom obsadení Maďarmi, neorganizujú žiadny odpor, nežiadajú autonómiu a po tisíc rokov sú ticho, sú ahistorický, vlastne plebs - čo nemá v Európe obdobu. Milovanú staroslovenčinu Sloveni veľmi rýchlo opúšťajú  na všetkých úrovniach, úradne, literárne a liturgicky vrátane katolíckej liturgie a používajú češtinu. Nemali sme žiadnu hrdosť, alebo sme považovali češtinu za svoj jazyk ? Stredoslovenský preklad sme nahradili rýchlo českým. Češi mali od Václava IV ako jedny z prvých Europánov, vlastný preklad Biblie do češtiny z Vulgáty a od 16. Storočia Bibliu Kralickú, ako preklad z pôvodných biblických jazykov tiež medzi prvými. Naopak preklad Biblie do slovenčiny je až z 19. storočia. Boli sme zrejme posledným európskym národom s prekladom Biblie do materinského jazyka. Fakt je, že sme mali staroslovenský preklad, ale potom prečo sme ho nepoužívali (ale český áno). Ďalšia srandička, ak sa opierame o kult Cyrila a Metoda, prečo sme na nich zabudli ? Veď ten kult sa na Slovensku rozširuje až v 17. storočí z Čiech. To isté platí aj o staroslovenčine, ktorá sa v Čechách po páde VM 500 rokov pestuje, na Slovensku nič.  Príčinou zrejme bola uhorská legislatíva a zrejme snaha Maďarov ( Čechov ) vybrať Nitru a Slovensko z centra VM ?
Ďalej, aká bola pravdepodobná  realita v Uhorsku s využívaním materinského jazyka Slovákov ?  Napr. na začiatku 10. storočia sa Nitrania dohodli s Maďarmi (napr. Hont-Poznan), že stačí výmenou za zachovanie majetku a životov prispieť k vyhnaniu Moravanov z Nitrianska a bude všetko OK.... ? Nasledujúcich 1000 rokov  okrem pomoci nastolenia vlády Arpádovcov, potom nebolo ich ani vidieť ani počuť  ... no až v 16. st. či časoch Napoleonských vojen tj. 18. storočie  a začiatok 19. stor. sa ukazuje, že na území Horného Uhorska žijú iba rôzne folklórne skupinky Slovanov, ktoré hovoria divnou češtinou, vďaka ktorej si zachovali slovenskú reč.  Je slovenčina variantou češtiny alebo čeština je variantou slovenčiny ? V dvadsiatich rokoch učia českí učitelia týchto Slovanov štúrovej slovenčine a následne Češi budujú fyzickú a duševnú infraštruktúru ( cesty, železnice, školstvo, úrady ap.) . Toho vývoja sa boja Maďari, ktorí majú strach, že Slovensko definitívne stratia a pošlú Tuku a Hlinku na rozštvanie národa Českého a Slovenského ... a podarí sa im to, Slováci získavajú koncom 30. rokov samostatný štát. No Slováci potrebujú  príbeh. Poniektorí si všimnú, že medzi slovom Slovák, Slovenka, Sloviensky je nápadný rozdiel - ale všetko to znamená Slovan, tak sa vymyslí, že Samova ríša a VM bola vlastne ríša Slovákov ... Ešteže existoval nejaký Čech  Polívka, uznávaný český slavista, istý čas vedúci funkcionár Československej akadémie vied. Tento človek navrhol v štúdii " Kterým jazykem psány jsou nejstarší památky jazyka slovanského – starobulharsky či staroslovensky? " ( v roku 1883, ročník II, číslo 10 ), aby sa namiesto dovtedy všeobecne používaného pojmu „staroslovenský jazyk“ začal používať termín „staroslověnský jazyk“. Aj keď Polívkov pokus odmietali najmä poľskí slavisti, jeho českí kolegovia návrh prijali, lebo vedeli, o čo ide. A ich učenliví slovenskí žiaci, nevediac o čo ide, spoločne s koncepciou „československej jazykovej jednoty“ tiež prevzali grafému „ě“ a neskôr „ie“ a začali používať tvary Slovieni, sloviensky, staroslovienčina, hoci to nemá žiadne historické ani filologické opodstatnenie. Shocked


Naposledy upravil igor1235 dňa Ne júl 16, 2017 3:08 pm, celkom upravené 3 krát.
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 202
Points : 220
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re: Sloveni, Slovenky, Slovensko, slovenčina

Odoslať pre walibuk za Po júl 17, 2017 8:55 pm

Kde v Čechách sa 500 rokov po páde VM pestovala staroslovenčina?

Treba sa oboznámiť s dejinami Chorvátov a Čechov. Základy ich spisovných jazykov položili Slováci, Srbsko- Chorvátštinu kompletne a v Češtine základy.

V začiatkoch Českého národného obrodenia časť buditelov nevedela Česky, považovali sa za nemecky hovoriacich Čechov. V Čechách sa medzi inteligenciou nepoužívala biblická Čeština, ale Nemčina. Naopak, na Slovensku sa hojne používal v spisovnom styku okrem latinčiny aj tzv. mestská Slovenčina, ktorá sa samozrejme líšila podla krajov, teda nepoužívala sa výhradne biblická čeština, to je blud. Jeho šíritelia sa snažia vytvárať dojem, že Slováci boli len hlúpy sedliaci. To nie je pravda.
A ako na tom boli Maďari? Úradným jazykom na Uhorskom sneme bola Latinčina, v nej sa vyhotovovali úradné listiny, viedli sa matriky a pozemkové knihy. Zo šlachticov nevedeli latinsky len degenerovaní opilci v zastrčených krajoch vidéka. Uhorsko a najmä Slovensko bolo poslednou krajinou sveta kde sa používala latinčina, často aj v hovorovom styku.
Pred prvou svetovou vojnou väčšina Slovákov nevedela po Maďarsky, naopak, rozprávali svojimi nárečiami, v čom je dnes bohatosť nášho jazyka.

A Štúr? Dnes je lahké byť generálom, ale nech by robil čokolvek, nedokázal by zabrániť postupnej maďarizácii Slovenskej šlachty a podnikatelov. V porovnaní s Lajošom Košútom bol podla mňa rozhladenejší a videl viac do budúcnosti. Čo dokázal Košút? Keď Uhorsko povstalo proti Habsburgom, tak povstali len Maďari, Slovania ich ignorovali a dokonca bán Jelačič s dobrovolníkmi v prvej fáze povstania rozprášil maďarských povstalcov. V konečnom dôsledku, aj napriek zdanlivému úspechu Maďarov tzv. vyrovnaním, viedla jeho koncepcia Uhorsko = Maďarsko nakoniec k rozpadu Uhorska a vzniku Slovenska, ale aj Juhoslávie. Štúrova koncepcia rozchodu s Uhorskom do dôsledku slávila úspech, aj keď s oneskorením a v hodine dvanástej. Dnes nemusíme trvať na absolútnej rozluke s Maďarmi a s dejinami Uhorska, ale len preto, že si to môžme dovoliť. Štur si to dovoliť nemohol.
avatar
walibuk

Počet príspevkov : 297
Points : 306
Join date : 15.03.2016

Návrat hore Goto down

Re : Sloveni, Slovenky, Slovensko, slovenčina

Odoslať pre igor1235 za Ut júl 18, 2017 3:45 pm

walibuk napísal:Kde v Čechách sa 500 rokov po páde VM pestovala staroslovenčina?

Treba sa oboznámiť s dejinami Chorvátov a Čechov. Základy ich spisovných jazykov položili Slováci, Srbsko- Chorvátštinu kompletne a v Češtine základy.

Keďže v pomenovaní reči Slovanov C+M zo Solúna bol vytvorený chaos (Šafárik, Polívka), navrhujem, aby sme si ujasnili pojmy napr. podľa Wikipédie, ak sa mýlim, prosím opravte ma :

staroslovienčina :
Slovienčina (iné názvy: staroslovienčina, staroslovančina, stará cirkevná slovančina, staroslovenčina, stará slovenčina) је najstarší slovanský (teda aj slovenský, český ... ) spisovný jazyk. Spisovná norma vznikla na základe macedónskeho nárečia (kultivovaná macedónčina) používaného v okolí Solúna v 9. storočí. Pôvodný názov bol словѣньскъь ѩзъıкъ - slověnьskъjь językъ (vyslov: slovänɪskʊjɪ jẽzykʊ; výslovnosť ě,ь,ъ nie je istá). Hlaholika vnikla ako písmo na zápis  (po česky) staroslovienčiny

staroslovančina
Od 18. storočia sa používa označenie cirkevná slovančina (čiže stará aj nová), neskôr cirkevnoslovančina, potom vznikol názov stará slovančina až napokon roku 1837 Slovák Pavol Jozef Šafárik prvýkrát použil - z dnešného pohľadu v každom ohľade nesprávny - termín nárečj starobulharské (starobulharčina), ktorý sa v Bulharsku (z vlasteneckých dôvodov) používa dodnes. S tým však nesúhlasil ďalší smer výskumu, ktorý tento jazyk označil za staroslovinčinu, teda pôvodnú verziu slovinčiny. Neskôr bolo aj toto odmietnuté a presadil sa neutrálny názov cirkevná slovančina.

cirkevná slovančina
miesto cirkevnej slovančiny je v Česku viac rozšírený názov staroslověnština, na Slovensku prv zo staroslověnštiny bolo odvodené „staroslovienčina“, dnes niekedy aj „slovienčina“, hoci správny názov je jedine (staro)slovänčina či (staro)slovenčina, pretože pomocný transliteračný znak ě neznamená -ie- ale -ä- alebo -e-. Názov staroslověnština bol špeciálne vytvorený v roku v Prahe preto, aby sa v češtine nepoužíval jedine správny fonetický názov staroslovenčina.

čeština
najstaršie vývojové štádium češtiny ako samostatný jazyk (koniec 10.storočia - asi polovica 12.storočia). Jazykovedcom je známa len jej rekonštruovaná podoba. Z toho obdobia neexistujú písomné doklady. Funkciu spisovného jazyka vtedy zastávala latinčina a v menšej miere staroslovenčina

staroslovenčina
Staroslovenčina bola adaptovaná čeština s niektorými znakmi slovenčiny, ktorú na radu Jána Kollára zaviedla Viedeň na území Slovenska roku 1849 ako úradný jazyk do nižších zložiek verejnej správy, súdnictva a školstva (vyučovací jazyk na ľudových a čiastočne stredných školách) ako odmenu Slovákom za pomoc Viedni pri porážke Maďarov v revolúcii 1848 – 1849. Jazyk sa neujal pre svoju umelosť, nezrozumiteľnosť pre Slovákov a nerešpektovanie slovenského jazykového stavu. Za základ modernej slovenčiny zobral  (1844 - 1852) Štúr stredoslovenské nárečie, ktoré nie náhodou sa najviac ujalo a nie náhodou najviac zodpovedá staroslovenskému jazyku

slovenčina
Vznik mladších praslovanských integračných javov v praslovanskom základe slovenčiny možno vysvetliť ako výsledok tendencií k integrácii jazyka na materskom území Veľkej Moravy, ktoré súviseli s integračnými tendenciami v hospodárskom a spoločenskom živote predveľkomoravských a veľkomoravských Slovanov. Ako je známe, tento vývin sa prejavil vo vzniku Moravského a Nitrianskeho kniežatstva a neskôr veľkomoravského štátu. Rekonštruovaný jazyk veľkomoravského etnika (9. storočie), členený na isté nárečia, no reprezentovaný aj istou kultúrnou podobou, možno považovať za základ slovenčiny . Odchod byzantskej misie z Veľkej Moravy po Metodovej smrti (885), náhly pád Veľkomoravskej ríše na začiatku 10. storočia a upevnenie nadvlády staromaďarskej vládnucej vrstvy nad Slovenskom v prvej polovici 11. storočia, to všetko rozhodlo, že začatý rozvoj staroslovienskeho
( staroslovenského ) i domáceho písomníctva a novej kultúry sa na území Slovenska natrvalo zastavil. No reminiscencie na veľkomoravské obdobie a rovnako i cyrilometodejská idea priaznivo pôsobili v najťažších etapách našich národných dejín.
Takže záverom možno povedať : po rozpade Veľkej Moravy v 10. storočí staroslovienčina(česky) ustupuje do úzadia, presadzuje sa latinčina v 14.-16. storočí do listín písaných po latinsky a po česky postupne preniká slovenčina  s českými prvkami a tak vzniká slovakizovaná čeština ... čo to teda znamená ? Po rozpade VM, až po kodifikáciu slovenského jazyka   bola slovenčina variantou češtiny alebo čeština bola variantou slovenčiny ? Na túto tajomnú otázku by sme mohli nájsť odpoveď napr. na stránke :  

https://en.wikipedia.org/wiki/Freising_manuscripts
v preklade : Frizinské rukopisy (tiež Frizinské fólie, Frizinské zlomky alebo Frizinská pamiatka, nemecky: Freisinger Denkmäler, latinčina: Monumenta Frisingensia, Slovinsky: Brižinski  spomeniki alebo Brižinski rokopisi) sú prvým latinským písomným súvislým textom v slovanskom jazyku a v jazyku Slovenov pravdepodobne z 9 storočia :



Frizinské rukopisy alebo Frizinské zlomky sú tri latinkou písané texty, ktoré v zachovanej podobe jazykovo a časovo spadajú do slovinskej redakcie staroslovienčiny resp. cirkevnej slovančiny - staroslovenčiny, ale pôvodne boli po "česky" staroslovienske a písané hlaholikou ...
texty Frizinských rukopisov by stáli za rozbor písma, písaných a viazaných hlások, či rozbor - vznik nových slov  pomocou novej slabiky napr. ä predtým ako ue, ô ako uo ... ap. resp. významu viazaných hlások v slove či jednotlivých slov ...
Alebo inak ... ak Daniel Sinapius (1640-1688) - autor prvej zbierky slovenských prísloví: "Neo-forum Latino-Slavonicum" a vydavateľ Komenského diela "Orbis pictus". V diele "Perlička Dietok Božích" sa prihováral za užívanie - pestovanie slovenčiny a  ako prvý slovenský vzdelanec vystupoval proti nadmernému počešťovaniu slovenčiny, znamená to, že čeština bola v danom období používaná na počešťovanie už existujúcej slovenčiny takmer 100 rokov pred jej prvou kodifikáciou (1787) ... Teraz len dať na časovú jazykovú os, ako to bolo s názvom hovoreného slova Slovenov po páde Veľkej Moravy,
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 202
Points : 220
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re : Sloveni, Slovenky, Slovensko, slovenčina

Odoslať pre igor1235 za St august 30, 2017 10:50 am

Predkladám kópiu Slovanského zborníka z roku 1883 od Čecha Polívku, kde začala zámena písmenok e za ě.. a pod, v slovách staroslovenský, Sloven, slovenský ap ...  Termín Slověni, slověnsky, staroslověnština zaviedla Pražská lingvistická škola, v ktorej hral dôležitú rolu Jiří Polívka. Kto to bol? Narodil sa 6. marca 1858 v Enns ako Georg Polívka a zomrel 21. marca 1933 v Prahe ako uznávaný český slavista, istý čas vedúci funkcionár Československej akadémie vied. Tento človek navrhol v r. 1883 v štúdii Kterým jazykem psány jsou nejstarší památky jazyka slovanského – starobulharsky či staroslovensky?, aby sa namiesto dovtedy všeobecne používaného pojmu „staroslovenský jazyk“ začal používať termín „staroslověnský jazyk“. Aj keď Polívkov pokus odmietali najmä poľskí slavisti, jeho českí kolegovia návrh prijali, lebo vedeli, o čo ide. A ich učenliví slovenskí žiaci, nevediac o čo ide, spoločne s koncepciou „československej jazykovej jednoty“ tiež prevzali grafému „ě“ a neskôr „ie“ a začali používať tvary Slovieni, sloviensky, staroslovienčina, hoci to nemá žiadne historické ani filologické opodstatnenie.
Cieľom tejto navonok „malichernej gramatickej novoty“, na ktorú sme si zvykli, mal byť pokus o prekonanie súvislosti medzi slovenčinou a najstarším kultúrnym jazykom Slovanov – Slovänov – Slovenov – Slovákov. Malá, nebadaná zámena „e“ za „ě“ a „ie“ mala prispieť (a aj prispela) k zoslabeniu starých národných tradícií Slovákov, a pripraviť tak pôdu na ich asimilovanie do „československej“ etnickej i jazykovej jednoty.


avatar
igor1235

Počet príspevkov : 202
Points : 220
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re : Sloveni, Slovenky, Slovensko, slovenčina

Odoslať pre igor1235 za Ut september 19, 2017 11:32 am

Jonáš Záborský (1812 - 1876) - spisovateľ, ako kňaz kázal o.i. aj v slovenčine, za svoje postoje bol z politických dôvodov väznený, novinár a hlavne historik, ktorý sa výrazne podpísal pod vývin a dotváranie vtedajšej koncepcie slovenskej historiografie dejín. Svoje najrozsiahlejšie dielo Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových, tvoril takmer 20 rokov a bolo vydané až v roku 2012 tj. dielo čakalo na vydanie 137 rokov (1875). Na str. 9 v § .1. Meno a sídla Slovákov v IX. stoletiu, hovorí : Národné meno Slovákov muselo znieť najprv Sloveni, lebo jazyk svoj nazývajú slovenským, nie slováckym. Nemci ich volali Slavmi a Sclavmi. Pridávajú k tomu vždy Marahenses, zriedka Moravenses. Pod týmto zemepisným, od rieky Moravy vzatým menom spovestneli.... Podľa prekladu Erbena Praha 1867 z  Nestorovho letopisu III : ... usadili se na řece jménem Morava i nazvali sa Morava.
Teda termín „moravskí Sloveni“ (Sclavi Marahenses, Sclavi Moravenses, Maragenses) spomínaný na mnohých miestach v súvislosti s našimi kniežatami Rastislavom alebo Svätoplukom bez pochýb prezrádza, že dnešní Moraváci a Slováci sa v 1. tisícročí nazývali moravskí Sloveni. Politicky ukrytý  názov - meno Sloven je aj v štáte Slovenija - terajšie Slovinsko. Historické dokumenty nerobia rozdiely medzi Slovenmi žijúcimi na Rastislavovom či Svätoplukovom území. Všetci sme boli moravskí Sloveni alebo Moravania. Územie, ktorému vládol Rastislav a Svätopluk sa nazývalo zhodne „Morava“    
 ( čiže dve Moravy tj. horná a dolná, resp. pokrstená a nepokrstená, teda aj Nitra, Bojná,.. Zemlin znázornený na prvej mape príspevku, pod písmenom E slova MORAVIAE, teraz ako Zemplin obec na východnom Slovensku a pod. včítane Panóńie ). viď :


a podľa Maďarov :




Morava však nikdy nebola česká ... ale už v súčasnosti je, nakoľko jej obyvatelia sa dobrovoľne prihlásili k českému zväzku. Ani sa nečudujem. K tejto anomálii totiž prispela aj Matica Slovenská, keďže sa jej potentáti nepostarali o vydanie Záborského historického diela v danom čase, z rôznym zámerom či dôvodmi. Dokonca časť originálnych rukopisov Záborského diela sa nachádza stále v archívoch Prahy.   Shocked
avatar
igor1235

Počet príspevkov : 202
Points : 220
Join date : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Môžete odpovedať na témy v tomto fóre.