Pôvod Európanov

Šírenie ludí s haploskupinou R1a podla biológov Kliosov – Rožanski, spracované podla knihy  Izvor Slovencev a drugih Evropejcev od Antona Perdiha.

Ludia s haploskupinou R1a sa prvý krát vyskytli v oblasti na pomedzí Kirgizka, Mongolska a Číny. To bolo asi pred 20 tisíc rokmi. Pred asi 16 tisíc rokmi opustila časť z nich svoje sídla juhovýchodným smerom a pred 14 tisíc rokmi  prišli do Kambodže. Druhá skupina sa vydala smerom do Pakistánu kam prišli pred 13 tisíc rokmi, odtial išli dvomi smermi, jedna časť po východnom pobreží Arabského poloostrova prišla do Somálska, druhá časť, pre nás najdôležitejšia  išla východným smerom cez Afganistan, Irán, Irak do Sýrie, teda na Blízky východ, kam prišli pred asi 9-10 tisíc rokmi. Tam sa stretli prvý krát s haploskupinou I, ktorí hovorili pravdepodobne protoslovensky..  Predpokladá sa, že naši predkovia R1a hovorili nejakým prototureckým jazykom, alebo protoburjatsky. Ktorým z nich v súčasnosti nevieme.  Tu v kolíske polnohospodárstva sa počas tisícročného pobytu poslovenčili a naučili sa obrábať pôdu. Svoje nové polnohospodárske vedomosti šírili neskôr po Európe.  Z oblasti úrodného polmesiaca prešli do Anatólie a v časovom rozmedzí pred 9 do 8 tisíc rokov prišli na Balkán, pred 7,5 tisíc rokmi boli už v strednej Európe, pred 6 tisíc rokmi už boli vo východnom Francúzku, odtial išla časť do Škandinávie kam prišli pred 5600 rokmi a na Britské ostrovy pred asi 6000 rokmi. Tu zostáva viacero otázok. Či sa šírili ludia R1a popri Dunaji, popri Prute, alebo popri oboch? Čím sa vtedy živili, v Panónskej nížine sa nenašli stále ich stopy po spôsobe obživy. Žili vtedy ako pastieri v stanoch? Ich neskoršie napredovanie do Ruských rovín a jazykové zistenia ukazujú na túto možnosť.
Neskôr pred asi 4700 rokmi, sa po útokoch ľudí skupiny R1b, ktorí už obsadili západnú Európu a odtial robili výpady do strednej Európy, časť ludí s haploskupinou R1a  ustúpila do východnej Európy.
Tá časť ludí s haploskupinou R1a ktorá hovorila protoslovensky sa živila nomádskym spôsobom života a po Ruskej rovine sa títo nomádi šírili veľmi rýchlo, rýchlejšie ako polnohospodári a prišli do Strednej Ázie, na Ďaleký východ, Stredný východ, Blízky východ, Arábiu a Indiu.
Hladiac na genetické / R1a – L657 a R1a Z2123/, archeologické a náboženské rozdiely medzi Andronovskou kultúrou na Altaji a arijskou v Indii je vidieť, že Indický Árijci prišli do Indie z Ruských rovín mimo Kaukazu, cez Mezopotámiu a Arábiu.
Árijci boli z tých R1a nomádov, ktorí sa prestali živiť polnohospodárstvom a časom polnohospodárske protoslovenské slová zabudli. Do Indie prišli ako kočovní pastieri, zo sebou si priniesli protoslovanskú predroľnícku slovnú zásobu a od domácich potom prevzali polnohospodárske výrazy. Ich jazyk sa stále viac prispôsoboval jazyku starousadlíkov, tak ako vidíme v nasledujúcom  vývoji , védsky sanskrt - klasický sanskrt – prakrt / to neviem čo je, či to nie je chyba/ - súčasný indický jazyk, kde sa podobnosť s praslovanským jazykom stále zmenšuje. /poslednej vete som neporozumel a nemám s kým konzultovať/. To je zhruba obsah jednej z kapitol pojednávajúcej o skupine R1a.

Ten prakrt je asi pre-sanskrt. Len tak na doplnenie.