Slovensko a Sloveni
Prezerať časť fóra môžete dočasne aj bez registrácie.

BEZ REGISTRÁCIE NEVIDÍTE VŠETKY PRÍSPEVKY ANI CELÚ DISKUSIU

REGISTRÁCIA NOVÝCH ČLENOV JE OBNOVENÁ

Ak máte problém s registráciou, môžete sa prihlásiť cez Facebook - kliknite na TOPIC´IT

Najnovšia diskusia
» Najnovšie archeologické výskumy na Slovensku
So november 10, 2018 4:04 pm pre igor1235

» Zoznam osobností Slovenov teraz zvaných Slovákov
Po november 05, 2018 9:07 am pre igor1235

» MAPY STARÉHO SLOVENSKA
So november 03, 2018 2:00 pm pre igor1235

» Ako sa tvorí história
Ne október 28, 2018 11:04 pm pre igor1235

» História a politika
St október 17, 2018 5:54 pm pre igor1235

» Česko-Slovensko, Československo, ČSSR, ČSFR, Slovensko
St október 10, 2018 12:27 pm pre igor1235

» Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka
St september 19, 2018 9:53 pm pre walibuk

» Sloveni, Slovenky, Slovensko, Slovenija, slovenčina, slovenský, slovenská, slovenské
St august 29, 2018 4:07 pm pre ifuri

» Na počiatku bolo More - Slovenské more a Morava
Ne jún 17, 2018 9:39 pm pre igor1235

» Sloveni v Uhorsku a R-U monarchii
Ut jún 12, 2018 3:15 pm pre igor1235

» Chronológia - resumé vývoja udalostí na strednom Dunaji
Ut máj 22, 2018 11:12 am pre walibuk

» Avari a vznik 1. kniežatstva Slovenov v Panonii
Št apríl 19, 2018 6:56 am pre walibuk


Zoznam osobností Slovenov teraz zvaných Slovákov

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down

Zoznam osobností Slovenov teraz zvaných Slovákov

Odoslať pre igor1235 za Po november 05, 2018 8:27 am

zoznam Slovenov, je pokračovaním už zverejnených osobnosti z radov historikov. V súvislosti s názormi, že Sloveni zvaní tohto času ako Slováci, ani v Uhorsku nemali šľachtu, inteligenciu či vzdelanosť, predkladám  niektoré zaujímavé osobnosti, odbornosti, inteligenciu a osoby vyššej slovenskej šľachty Slovenov - Slovákov, narodením až do vzniku Československa napriek tomu, že v Uhorsku bol považovaný za Maďara každý, kto hovoril maďarsky. Písomné pramene z obdobia 15. a začiatku 16. storočia však jednoznačne svedčia o existencii zemianstva slovenského pôvodu, napr. Plachý, Ostrolúcky, Podmanický, Hrabovský, Revický, Benický, Škriatko, Straka atď... Zaujímavý je aj
fakt, že v mnohonárodnostnom Uhorsku vďaka vládnej moci prevládali v snahe odlíšiť sa od iných národov - Maďari. Niektorí slovenskí autori (napr. Encyklopédia Slovenska) používajú inú terminológiu: Pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o Gejzovom kniežatstve. Uhorsko bolo značne mnohonárodné (napr. v roku 1787 tvoril maďarský element len 29% obyvateľstva, teda nemali ani polovicu. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala latinčina, v rokoch 1784 - 1790 a 1849 - 1860 nemčina a v rokoch 1836/1844 - 1849 a 1860 - 1918 maďarčina. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že "maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska"..... Bratislava sa stala hlavným (1536 - 1784/1848) a korunovačným (1563 - 1830) mestom a sídlom snemu (1542 - 1848) Kráľovského Uhorska, neskôr obnoveného Uhorska. Trnava sa stala cirkevným sídlom. Slovensko tvorilo jadro Uhorska, kde sa odohrávali všetky významné udalosti. Tu sa tiež odohrávali hlavne pohraničné boje napr. aj s husitmi, Turkami, protihabsburské povstania (1604 - 1711) vedené spravidla (protestantskými) vládcami Sedmohradska so všetkým čo s tým súviselo, teda hlavne rabovačky majetkov, dokumentov, artefaktov, vypaľovanie aj iné hrôzy počas dvoch svetových vojen, ktoré tvorili tiež samostatné kapitoly dejín Slovákov a Slovenska ...
Významné slovenské osobnosti :
Kniežatá, náboženstvo

• Pribina (800 - 861) - prvé historicky známe knieža priamych predkov dnešných Slovákov, samostatné Nitrianské kniežatstvo a prvé knieža Blatenského kniežatstva - inak: Panónske kniežatstvo, Zadunajské kniežatstvo, Pribinovo kniežatstvo - , ktoré sa v polovici 9. storočia rozprestieralo medzi Drávou na juhu, Dunajom na východe, Štajerským Hradcom (Graz) na západe Rakúska a približne Vesprémom na severe Maďarska. Podľa novších názorov sem patrilo aj územie medzi Rábom(Györom) v Maďarsku a Klosterneuburgom (za Viedňou) v Rakúsku.
• Rastislav ( cca 820 – po 870 vo väzení v Bavorsku) v rokoch 846 – 870 druhým veľkomoravským kniežaťom. Za jeho vlády prišli na územie Veľkej Moravy Konštantín a Metod ako byzantská misia, ktorá u nás vytvorila základy slovanského písomníctva. V textoch je Rastislav titulovaný ako rex [kráľ], regulus [doslova "malý kráľ", králik] alebo kňaz [knieža]. Rastislavovo meno je zaznamenané v staroslovenskych prameňoch v podobe Rastic. Zaujímavý je aj tým, že vo svojej žiadosti o učeníkov koncom roku 862 cisárovi Michalovi III píše : Rastislav,kňazj slovensk s Svetoplukom poslašťa ... a my, Sloveni (teda  aj Sloven Rastislav so Slovenmi čiže v súčasnosti zvaní Slováci), prostá čaď ... viď. Pogorielov, V 1933 Ruský letopis Nestorov a Slovensko, Kultúra 7-8 s.539, Veteška 1987, Veľkoslovenská ríša,2.ed. Trenčín : Vydavateľstvo Ivan Stelcer, str.15
• Koceľ (*  –  876) inak Kocelj, Gozil, Chozil, Chezilo, Chezul  -   syn nitrianskeho kniežaťa Pribinu a jeho bavorskej manželky, v rokoch 861 – 876 kniežaťom Blatenského kniežatstva, za vlády Pribinovho syna Koceľa bolo kniežatstvo strediskom slovenskej vzdelanosti. Príčina smrti kniežaťa Koceľa je zahalená tajomstvom. Po jeho smrti zdedili jeho kniežatstvo synovia Viliama a Engelšaka, v rokoch 882 – 884 vykonal kráľ Svätopluk niekoľko politických čistiek na bývalom Koceľovom panstve a následne i toto jeho územie pripojil k Veľkomoravskej ríši.
• Sv. Gorazd  (9. - 10. stor.) - bol slovenský biskup a literát. Informácie o ňom máme zo Života Klimenta, ktorý napísal svätý Teofylakt Ochridský na konci 11. alebo začiatku 12. storočia na základe starších slovanských predlôh. Gorazdovo meno sa nachádza aj v Zozname bulharských arcibiskupov v tzv. Borilovom synodiku (1211) a ďalších prameňoch. Spolu so sv. Cyrilom a Metodom sa zúčastnil r. 867 cesty do Ríma. O jeho prítomnosti v Ríme svedčí aj správa z literárnej správy Uspenije Kirilla, Spolu so svätým Metodom bol pri návrate z Ríma zajatý a väznený franskými biskupmi. Sv. Gorazda si za svojho nástupcu v biskupskom úrade pred svojou smrťou zvolil sv. Metod v roku 885
• Juraj  Pohronec  Slepčiansky (1595 – 1685) – slovenský arcibiskup,uhorský primas,povýšil mnohých Slovákov do zemianskeho stavu, župan Tekovskej stolice, filozof, právnik,diplomat
• Ján Burius (1636 – 1689) -  slovenský evanjelický kňaz, historik a spisovateľ - napísal rozsiahlu prácu o prenasledovaní evanjelikov v Uhorsku.
• Alexander Štefan Rudnay de Rudnó et Divékujfalu (1760 – 1831 )  -  slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup.
• Matúš Blaho ( 1772  - 1837)  - národný buditeľ, prispel k založeniu verejnej knižnice a prvého národného divadla - Divadla slovenského svätomikulášskeho, propagoval slovenskú literatúru, založil základinu na jej vydávanie, podporoval slovenské evanjelické školstvo. Autor homiletickej literatúry.
• Jozef Emanuel, pseudonym J. E. Montevideo (1803  - 1890) - kňaz, slovenský básnik a národovec, zakladajúci člen Matice slovenskej a gymnázia v Kláštore pod Znievom
• Štefan Furdek (1855 - 1915) - slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ a národný buditeľ, pseudonym Blahoslav Tatranský,Trstenský, vedúci činiteľ slovenských organizácií v USA, založil fond na podporu národného života na Slovensku a organizoval protestné zhromaždenia amerických Slovákov a ostatných Američanov proti národnostnému útlaku Slovákov v Uhorsku.  Autor aktuálnych národno-politických a náboženských článkov, krátkych próz a básní s tematikou života amerických Slovákov. Zaslúžil sa o rozvoj slovenských škôl v USA a napísal pre ne niekoľko učebníc a čítaniek. Pre žiakov 1. tr. ľudovej školy zostavil stroj na vyučovanie čítania a rátanie, 1900 si ho dal patentovať, spoluzakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty v USA, Matice slovenskej v Amerike a prvým predsedom Slovenskej ligy v Amerike. Vydával a redigoval týždenník a kalendár Jednota, zábavný týždenník Šíp a náboženský mesačník Viera .
• Andrej Kmeť ( 1841 - 1908) -  kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, historik, botanik, etnograf a folklorista
• Fedor Fridrich Ruppeldt (1886 – 1979)  -  publicista, kultúrny historik, prekladateľ, hudobník, politik a evanjelický biskup, aktívne sa staval proti politike Slovenského štátu, bol perzekvovaný,  obvinený zo spolupráce s fašistickým režimom Slovenského štátu, k čomu pravdepodobne viedla aj skutočnosť, že bol proti trestu smrti pre Jozefa Tisa.
• Štefan Moyses (1797 – 1869) – Moyses, Moyzsis - rímskokatolícky biskup, pedagóg, verejný činiteľ, národovec, Snažil sa aj o založenie strednej školy, vychovávateľského ústavu,  po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. Pod vplyvom Jána Kollára sa stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykovo samostatného slovenského národa. Na čele slovenskej delegácie predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa, Memorandum slovenského národa požadovalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby Hornouhorského slovenského okolia. Nič však z týchto žiadostí ani len nenaznačovalo odtrhnutie sa Slovenska od Uhorska. Išlo skôr o prvý náznak o nejakú podobu školskej a kultúrnej autonómie. Napriek tomu Uhorský snem Memorandum slovenského národa zamietol. Teda sľub panovníka o národnom rozvoji bol porušený, pretože Maďari nič nepripustili. Zakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej
• Ján Vojtaššák (1877 – 1965) -  diecézny spišský biskup, signatár Martinskej deklarácie z 1918, mučený, väznený, zakázaný pobyt na Slovensku, amnestovaný, blahorečenie začalo 1996
Šľachta
• Bubek (Bebek) – prominentná slovenská šľachtická rodina 15. storočia
• Donč inak Donch  (1277 - 1345) –  krajinský hodnostár, magister, magnát, diplomat, administrátor, kráľovský poradca a vojvodca, známy majiteľ hradov a panstiev, staviteľ hradov, podporovateľ gotickej architektúry, účastnik bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa, Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola I. Róberta hrady Čakovec a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa Karola I. Róberta.
• Palóci (Lords of Pavlovce) – prominentná slovenská šľachtická rodina stredoveku z Pavloviec nad Uhom
• Podmanický – prominentná šľachtická rodina od 15. storočia v Uhorsku
• Hont (997 - 1037) - prominentný šľachtic, zakladateľ dynastie Hontovcov v začiatkoch Uhorska
• Poznan (997 - 1030) – prominentný šľachtic, zakladateľ dynastie Poznanovcov v začiatkoch Uhorska
• Kozma (1113 - 1123) - komes, zakladateľ prvej línie poznanovskej vetvy – prominentný šľachtic v začiatkoch Uhorska
• Mikuláš Tót zvaný Kont (1340 – 1367) syn Vavrinca Tóta nazývaného Sclavus a najstarší z bratov ( Mikuláš, Leukuš a Bartolomej), vyniesol rod na úplný vrchol, okrem iného „zdedil“ po svojom otcovi hodnosť kastelána Šintavy (pravdepodobne ako bratislavský župan spolu s ďalšími kráľovskými hradmi v tejto župe), bol županom asi desiatky ďalších žúp a od roku 1352 aj Uhorským palatínom. Stal sa zakladateľom rodu Újlakiovcov.
• Leustach z Jelšavy (14. storočie) – palatín, šľachtic a bojovník, z rodu Ratoldovcov
• Turzovci (14. storočie) – najvýznamnejší členovia mali prevažne slovensko-nemeckých rodičov.
• Ján, syn Mikuláša zo Šarišských Sokoloviec (1320 – 1326) – kronikár kráľa Ľudovíta Veľkého
• Ján z Podmanína  (14. Stor.) –  hlavný kráľovský komorník - Articuli Podmanických 1506 – pečať Považskej Bystrice
• Ján Sambucus (1531 – 1584)  - slovenský lekár, prírodovedec, historik, humanista, v 1567 získal titul comes palatinus udelený cisárom Maximillianom, ktorý mu priniesol isté výhody. Titul dával Sambucovi významné právomoci v kultúrnej sfére a to odmeňovať a vyznamenávať ľudí. Keďže sa neuspokojil len s týmto, žiadal od cisára, aby mu udelil tzv. malý palatinát, v čom cisár vyhovel. Malý palatinát zahŕňal výsadu vymenovávať notárov a sudcov, legitimovať nemanželské deti a udeľovať meštianske armálesy. Taktiež zahrňoval aj akademickú právomoc, ktorá sa vzťahovala na všetky stupne akademických hodností, ktoré mohol udeliť (doctores, licentiatios, magistros, poetas, baccalaureos). Spolu s touto výsadou dostal Sambucus ešte diplom, ktorý mu umožňoval vyučovať jazyky na Viedenskej univerzite.
• Anton I.Grasalkovič (1694 - 1771) - slovenský šľachtic a politik v Uhorsku. Podľa neho je pomenovaný Grasalkovičov palác v Bratislave. Zastával funkcie vysokého uhorského hodnostára, kráľovského personalis, strážcu uhorskej kráľovskej koruny, predsedu uhorskej kráľovskej komory, kráľovského hlavného koniara a bol aj županom Novohradskej a Aradskej stolice. Reformoval činnosť uhorskej komory.
• Ján Perlici (1705  –  1778) -  inak  Perlicius, Perliczy,Pelitzi -  lekár a prírodovedec, organizátor zdravotníctva na Slovensku, priekopník súdneho lekárstva, hlavný lekár Novohradskej stolice. Povýšený do zemianskeho stavu.  
• Andrej Hadík (1711 - 1790) - uhorský gróf slovenského pôvodu, rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu, turčiansky rod,  
• Adam František Kollár (1718 – 1783) - slovenský spisovateľ, právny historik, knihovník, slovenský "Sokrates" . V roku 1775 povýšený Máriou Teréziou do šľachtického stavu.
• Samuel Tešedík (1742 - 1820) - slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor, filantrop. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár František II. dňa 17. februára 1809 spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.
• Móric Beňovský (1746 - 1786) - rodák z Vrbového, slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, gróf, plukovník francúzskej armády
• Alexander Štefan Rudnay de Rudnó et Divékujfalu (1760 – 1831 )  -  slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup.
• Anton Bernolák (1762 – 1813)– slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec
• Michal Ignác von Lenhošek (1773 – 1840) inak Michael Ignac von Lenhossék – slovenský profesor vyššej anatómie v Pešti
• Jonáš Bohumil Guoth (Gvoth) (1811 – 1888) -  lekár a osvetový pracovník, príslušníkom liptovského šľachtického rodu Gôt (Guoth) s predikátom z Gôtovian.V roku 1833 založil v Pešti prvú Společnost lekársku-slovanskú v Uhorsku
• Štefan Marko Daxner (1822 – 1891) -  slovenský šľachtic, politik, právnik,ekonóm, publicista, národný buditeľ a spisovateľ
• Ignác Kolisch (1837 -1889) – nem. Ignatz von Kolisch - bratislavský rodák, rakúsko-uhorský bankár a jeden z najvýznamnejších šachistov 19. storočia. V Paríži v roku 1867 vyhral jeden z najsilnejších turnajov 19. storočia. Po tomto turnaji nehral viac súťažne šach, bol však známy ako šachový mecén. Cez kráľovskú hru spoznal právnika Julesa Grévyho, neskoršieho prezidenta Francúzska a multimilionára Alberta Rothschilda. Špekuláciami na burze zbohatol, saský kráľ Juraja II. ho povýšil do šľachtického stavu - titul barón
Bojovníci, vojaci, cestovatelia
• Abrahám Červený (1278 - 1325) - inak: Abrahám Ryšavý, Abrahám Rúfus, Abrahám Rufus - veľmož, pochádzajúci pravdepodobne z rodu hradných jobagiónov. syn Menolda, familiár svätojurskej vetvy rodu Hunt - Poznanovcov, od roku 1292 Matúša Čáka Trenčianskeho (od roku 1297 jeho taverník).V tom istom roku bránil Bratislavský hrad proti útoku Köszegiovcov (t. j. pánov z Kysaku) a podarilo sa mu dobyť Plavecký hrad. V rokoch 1292 – 1296 pôsobil ako bratislavský podžupan. Od uhorského kráľa Ondreja II. dostal hrad Holíč, neskôr aj hrad Branč s prislúchajúcimi panstvami. Keď mu Matúš Čák Trenčiansky siahol na majetky, prestal ho podporovať a prešiel na stranu Karola I.Róberta.
• Vavrinec Tót (1325 - 1382) - zvaný Sclavus - otec Mikuláša zvaného Kont(Konth), palatína Uhorska, sa vyznamenal za vlády Ľudovíta I. v rokoch 1348-50 vo vojne o neapolské dedičstvo
• Juraj Šucha (1500 – 1552) – zemianská slovenská rodina z Turčianskej stolice, slovenský turkobijec, vojak a kapitán hradu Drégeľ. Jeho odvážny boj proti Turkom vzbudil v očiach nepriateľa hlboké uznanie, preto ho budínsky paša Hádim Ali dal pochovať so všetkými poctami, na pád hradu sa dívali cisárske vojská pod velením Erasmusa Teuffela.
• Juraj Thurzo (1567 - 1616) - gróf, hlavný župan Oravy,palatín Uhorska,bojovník proti Turkom, zastával sa Slovákov v národnostných sporoch
• Juraj Jánošík (1688 - 1713) - slovenský legendárny zbojník, vyrástol v Terchovej na samote "u Jánošov" v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony, pokrstený vo Varíne, Je známy v Česku, Poliaci ho vnímajú ako svojho legendárneho tatranského hrdinu.
• Móric Beňovský (1746 - 1786) - rodák z Vrbového, slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, gróf, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak, prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (sedem rokov pred Jamesom Cookom a de La Pérousom), prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku, prvý Slovák, ktorý navštívil štyri kontinenty (Európa, Ázia, Afrika, Amerika), prvý človek, ktorý preskúmal Ostrov svätého Vavrinca, významný výskumník Madagaskaru a prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru[2] prvý slovenský autor celosvetového bestselleru Pamäti a cesty, prvý Slovák, ktorý zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín (minimálne Poľska, USA, Francúzska, Rakúska a Madagaskaru)
• Andrej Hadík (1711 - 1790) - uhorský gróf slovenského pôvodu, rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu, turčiansky rod, Vyznamenal sa v sedemročnej vojne, najmä nečakaným útokom na Berlín 16. októbra 1757, ktorý obsadil s minimálnymi stratami. Z tohto činu sa vyvinul frazeologizmus „husársky kúsok“ (franc. tour d’hussard, nem.Hussarenstück)  pre pomenovanie riskantne odvážneho činu.
• Pavol Kray (1735 – 1804) – rodák z Kežmarku, poľný podmaršal, účastník Sedemročnej vojny. Pavol Kray patril medzi najvýznamnejších vojenských veliteľov Habsburskej monarchie konca XVIII. storočia, barón Krajovský a Topoľský
• Ladislav Škultéty-Gábriš (1738 – 1832) – najdlhšie slúžiaci slovenský seržant rakúskej armády
• Ján Andrej Beňovský(1740 – 1822) – bratranec Mórica Beňovského, major a podmaršál, majiteľ 31. pešieho pluku habsburskej armády cisára Františka II, vyznamenal sa v bojoch proti Osmanskej ríši a francúzskym vojskám,  barón, nebol ženatý, bez potomkov
• Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny, tvorbu hraníc a v konečnom dôsledku aj na vznik Československej republiky. Keďže všetky poznámky poznámky písal s rozdeľovníkom, bol tvorcom štátnosti Slovákov v Česko - Slovensku a nebol čechoslovakistom. Tvorca česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov pre Masaryka a Beneša, na francúzskych štátnych funkcionárov.   Štefánik bol podpredsedom Československej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej vláde československej a následne aj v novovzniknutej ČSR. Vyšetrovanie jeho smrti oficiálnymi čs. orgánmi sa uskutočnilo až po 8. rokoch.
• Matej Kocak (1882 – 1918) – seržant, slovenský príslušník Námornej pechoty USA počas prvej svetovej vojny, ako jeden z 19 vojakov v histórii USA bol dvakrát ocenený Kongresovou Medailou cti, pričom získal námornú aj armádnu verziu tejto medaily
• Generál Ján Golian (1906 – 1945?) – organizátor SNP
• Augustín Malár (1894 – 1946) – generál v druhej svetovej vojne
• Michal Širica (1894 - 1970) - príslušník česko-slovenských légií v slovenskom streleckom pluku, slovenský generál zboru, väznený a rehabilitovaný
• Ferdinand Čatloš (1895 – 1972) - veliteľ bataliónu česko-slovenských légií v Rusku, slovenský generál, minister národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky, po skončení druhej svetovej vojny krátko väznený, neskôr pôsobil ako úradník
• Mikuláš Gacek (1895 - 1971) – príslušník česko - slovenských légií 7. tatranského pluku, spisovateľ a prekladateľ, jeden zo Slovákov, ktorého životopis sa priam núka na literárne či filmové spracovanie
• Pavol Kuna (1895  – 1982) - slovenský dôstojník česko – slovenských légií, brigádny generál, účastník SNP, prepustený, zbavený hodnosti a rehabilitovaný
• Jozef Martin Kristín (1897  – 1970) - brigádny generál, príslušník česko-slovenských légií vo Francúzsku a účastník prvého aj druhého odboja, po komunistickom prevrate postavený mimo službu a väznený
• Michal Strank (1919-1945) – slovenský príslušník americkej námornej pechoty, slávnym sa stal vďaka záberu reportéra Associated Press, Joea Rosenthala, ktorý zachytáva druhé vztyčovanie americkej vlajky na vrchu Suribači sopečného ostrova Iwo Jima (prvá vlajka vztýčená dve hodiny predtým a pred príchodom veliteľa bola príliš malá). Dobytia ostrova, na ktorom vztyčoval túto vlajku sa nedožil.
Filozofi, polyhistori, učitelia
• Ján, syn Mikuláša zo Šarišských Sokoloviec (1320 – 1326) – kronikár kráľa Ľudovíta Veľkého
• Vavrinec Koch (1442 - 1475) - slovenský humanistický vzdelanec, profesor Académie Istropolitana a viedenskej univerzite, filozof, teológ, zakladateľ knižnice Bibliotéka Corvinianum
Vavrinec Benedikt z Nedožier, okres Prievidza (1555 - 1615) -  inak Vavrinec Benedikt Nedožerský,  Laurenc Benedikt Nudožerský, M. Laurentius Benedictus Nudozierinus - slovenský humanista,básnik pedagóg, klasický filológ, jazykovedec, matematik a hudobník, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia humanizmu a renesancie, dekan Filozofickej fakulty a prorektor Karlovej univerzity  v Prahe, pedagogický reformátor, autor diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu školstva, jazykovedec a tvorca po latinsky napísanej prvej systematickej gramatiky českého jazyka, humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ metra
• Martin Palkovič (1606 – 1662) – chtelnický rodák, vedec, rektor univerzity v Trnave, profesor vo Viedni, rektor univerzity v Košiciach. Zavraždený najatým vrahom 15. septembra 1662, pochovaný v Košiciach
• Tobiáš Masník (1640 – 1697) inak Masnicius, Masnicenus  - slovenský spisovateľ, učiteľ, kňaz. V období po odhalení Vesselényiho protihabsburského povstania bol väznený v Leopoldove a odsúdený na španielske galeje v Neapole, no cestou tam ušiel spolu s Jánom Simonidesom - slovenským spisovateľom memoárovej a cestopisnej prózy. Svojou tvorbou sa radí do obdobia barokovej literatúry. Písal cestopisné a memoárové diela vo forme denníkov, básne, jazykovedné a náboženské texty. Pri písaní používa nemecký a latinský jazyk, no i slovakizovanú češtinu.
• Melchior Smrtník (1646 – 18. storočie) inak: Melichar Szmrtnik -  učiteľ, podnikateľ a richtár Banskej Bystrice, jedna z vedúcich osobností slovenského meštianstva, prívrženec reformácie
• Matej Bel (1684 – 1749) - inak ako aj Matej Bel z Očovej alebo Matej Bel Funtík, v maďarčine písaný Bél Mátyás, v nemčine Matthias Bel, v latinčine Matthias Belius. pseudonymá : Bujdosó Magyarfi, Meliboeus, Mit Beter, Milovník Bedlivý, Manželúv Bedlivý Ctitel, Milovník Božích Prikázaní a Milovník Božího slova. Po smrti ho nazývali Magnum decus Hungariae (doslova Veľká ozdoba Uhorska). – slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Denisa Diderota. Životné dielo Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica),obsahuje zemepisné, národopisné, historické a prírodovedecké poznatky z niektorých uhorských stolíc Zvýraznil tu osobitosť Slovákov, ktorých považoval za potomkov kniežaťa Pribinu, kniežaťa Svätopluka atď., zdôrazňuje, že Slováci sú pôvodnými obyvateľmi svojej krajiny, Toto odvolávanie sa na minulosť Slovákov je dôkazom, že slovenské národné povedomie hľadalo a nachádzalo pevnú oporu i v slovenskej histórii, ktorá sa stala prameňom slovenského národného obrodenia.
• Juraj Buchholtz (1688 - 1737) -  slovenský polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v Kežmarku, zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier, zakreslil prvý panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo Vratislave a Lipsku.
• Adam František Kollár (1718 - 1783) - radca uhorskej a českej kráľovny Márie Terézie
• Samuel Augustini ab Hortis (1729 – 1792) – teoretik, evanjelický kňaz z Levoče pôsobiaci v Kežmarku rozpracoval teóriu o pôvode Rómov. Najznámejšia je jeho monografia Cigáni v Uhorsku
• Samuel Tešedík (1742 - 1820) - Tessedik Sámuel, nem.Thessedik, Teschedik - slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor, filantrop. Jeho pôsobnosť významne prekročila hranice slovenskej komunity a v Maďarsku je vnímaný ako významná osobnosť dejín. Svojou pedagogickou a ľudovýchovnou činnosťou nadväzoval na Komenského a nemeckých filantropistov. Rozvíjal novátorskú výchovno-vzdelávaciu činnosť v duchu požiadaviek jozefínskeho osvietenstva. Cisár Jozef II. Tešedíka a jeho manželku dňa 2. septembra 1789 odmenil zlatou medailou a zlatým prsteňom. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil aj cisár Leopold II.. Jeho škola bola obdivovaná cárskym Ruskom, kam ho cárovná Katarína II. dvakrát pozvala na návštevu do Petrohradu, aby sa osobne zúčastnil na reforme ruského školstva. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár František II. dňa 17. februára 1809 spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.
• Juraj Palkovič (1763 - 1835) – inak Jur Palkovič alebo Jur Palkovics  - slovenský rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár a prekladateľ z nemčiny, latinčiny a gréčtiny, najmä biblické drámy, filozofické texty, preklad Biblie do bernolákovskej slovenčiny, vydal šesť-zväzkový slovník „Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“ Antona Bernoláka, ktorý zredigoval, upravil a doplnil. zakladajúci člen bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva, k šíreniu a rozvoju bernolákovského spisovného jazyka napomáhal predovšetkým vydavateľskou a prekladateľskou prácou. Bol najväčším mecénom literatúry vydávanej v bernolákovčine, na čo obetoval väčšinu svojich príjmov.
• Pavol Jozef Šafárik (1795 - 1861 ) – inak Safáry/Schaffáry/Schafary/Saf(f)arik/Šafarík/Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik - slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor. Založil vedeckú slavistiku. Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky. Pôsobil na Slovensku, Nemecku, Srbsku a v Čechách.
Vynálezcovia a inžinieri
• Samuel Mikovíni (1686 - 1750) - prvý slovenský inžinier, autor prvých podrobných máp župných miest, budovateľ a projektant vodných systémov, tajchov
• Ján Andrej Segner (1704 - 1777) - bratislavský rodák, nemecký fyzik, praotec turbíny, prispel k rozvoju raketovej techniky a reaktívnych motorov
• Jozef Karol Hell (1713 - 1789) - slovenský strojmajster, vynálezca, významný konštruktér hydrauliky a banských čerpacích strojov
• Štefan Anián Jedlík (1800 – 1895) - zostrojil štyri roky pred anglickým Faradayom - objaviteľom magnetickej indukcie, prvé funkčné dynamo
• Jozef Murgaš (1864 – 1929) – rímskokatolícky kňaz, maliar, vynálezca bezdrôtového telegrafu, prvý vynálezca rádia, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie. Počas prvej svetovej vojny sa angažoval pri vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov v Česko-slovenskej republike. Pomocou svojich kontaktov pripravil pôdu pre rokovania na podporu vzniku ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z 30. mája 1918 v Pittsburghu. Murgaš bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody. Zorganizoval medzi americkými Slovákmi zbierku s výťažkom 1 milión dolárov na základný valutový fond ČSR. Na Slovensko sa vrátil v roku 1920. Chcel sa tu usadiť natrvalo, vyučovať elektrotechniku na niektorej škole, čo mu ale úrady neumožnili, lebo na to údajne nemal kvalifikáciu, preto sa vrátil naspäť do USA
• Samuel Petrikovich ( 1855 - 1919 ) - architekt, archeológ, hydrológ a vynálezca. Vytvoril patent na samočinné zapájanie a odpájanie železničných vozňov.
• Aurel Stodola (1859 – 1942) – zakladateľ teórie parných a plynových turbín, konštruktér plynovej turbíny a prvého tepelného čerpadla na svete
• Ján Bahýľ (1865 – 1916) – stavebný a strojný inžinier, konštruktér strojov pre armádu, vynálezca vrtuľníka
• Michal Majer (1881 - 1956) - v roku 1913 Psiare pri Hranskom Beňadiku, slovenský konštruktér prvého kabrioletu s názvom Drndička, s vyklápacou strechou, vidlicovým motorom, trojrýchlostná prevodovka, spádový karburátor, spotreba 6l/100km, jazdil až do 50. rokov minulého storočia
• Ján Dopjera (1893 – 1988) – vynálezca hudobných nástrojov, rezonančnej gitary pod názvom dobro a dôležitý podiel má v ranom vývoji elektrickej gitary.
• Ľudovít Kneppo (1903 – 1986) -  nestor slovenskej elektrotechniky, pedagóg, zakladateľ vedeckej školy teoretickej elektrotechniky na Slovensku, jeden zo zakladateľov slovenského školstva a vedy, SVŠT a SAV, priekopník magnetických zosilňovačov na Slovensku
• Bohumil Vančo (1907 - 1990 ) -  psychológ, umelec, vynálezca, fotograf a filmový pracovník. Výrazne sa zaslúžil o začiatky slovenského filmu. Zostrojil kameru na stereoskopické snímanie a projektor na stereoskopické premietanie, Ako aj štúdie o orto-stereoskopii. Medzi jeho záujmy boli astrofyzika a Kozmogónia a napísal niekoľko štúdií k týmto témam
• Peter Danišovič (1907 - * – profesor, inžinier a konštruktér hrádzí, spoluautor projektu sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na Dunaji.
• Ivan Alexander Getting (1912 – 2003) – fyzik, elektrotechnik, počas druhej svetovej vojny bol zvláštnym poradcom ministra vojny Henryho L. Stimsona vo veciach vojenského použitia radaru, zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily Spojených štátov, viceprezident pre inžinierstvo a výskum, výbore pre podmorský boj pri Národnej rade pre výskum. zakladajúci prezident Aerospace Corporation / Spoločnosť pre letectvo a kozmonautiku,  zakladajúci člen vedeckej poradenskej skupiny vzdušných síl, predsedal výboru pre elektroniku, predseda vedenia dozornej komisie pri vývoji strategického bombardéra triedy Stealth, B-2 Spirit, vývoj prvého vysokorýchlostného klopného obvodu na Harvarde, vývoj námorného GFCS MK-56 protilietadlového systému riadenia paľby, vývoja a budovanie 350 MeV synchrotronu v laboratóriu radiácie, vývoj rakiet Sparrow III a Hawk, výrobe tranzistorov, V spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku(The Aerospace Corporation) plánoval nové balistické raketové systémy, dohliadal nad systémom odpaľovania rakiet, vývojom vysoko výkonných chemických laserov, prispel do Mercury a Gemini raketových systémov, vynálezca GPS
Letectvo
• Štefan Banič (1870 – 1941) – konštruktér padáka s patentovým číslom  US 1108484 A v USA
• Andrej Kvas (1883 – 1974) - prvý slovenský pilot, zostrojil s bratom lietadlo Kvas I a II
pokračovanie :


Naposledy upravil igor1235 dňa Po november 12, 2018 8:25 pm, celkom upravené 3 krát.
avatar
igor1235
Majster

Počet príspevkov : 404
Členom fóra od : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Re : Zoznam osobností Slovenov

Odoslať pre igor1235 za Po november 05, 2018 9:07 am

Prírodné vedy a medicína
• Ján Sambucus (1531 – 1584) – slovenský lekár, prírodovedec, historik, humanista, ovládal jedenásť jazykov, vydavateľ antických rukopisov, cisársky knihovník,  magister slobodných umení, magister filozofie doktora medicíny v Uhorsku. Jeho meno bolo v 16. storočí známe v celej Európe, „Jeho poetické básne z diela Emblemata sa dostali aj k dramatikovi Williamovi Shakespearovi, ktorý citáty z nich použil v jedenástich svojich významných dramatických dielach ako Rómeo a Júlia, Richard III. či Antonius a Kleopatra,“ V diele Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov vydaných roku 1574 udáva svoju príslušnosť k slovenskému etniku
• Juraj Henisch (1549 – 1618) - nemecký lekár, humanistický vzdelanec a polyhistor, slovenského pôvodu, vedecká štúdia Sexta Platónia bola jednou z najpopulárnejších lekárskych prác tej doby. Je po ňom pomenovaná Spojená škola Juraja Henischa v Bardejove,
• Ján Jesenský (Ján z Jessenu, Johann Jessenius) (1566 – 1621)- slovenský lekár, chirurg, anatóm, fyzik, autor vedeckých prác, rektor Karlovej univerzity, narodený v Poľsku,otec pochádzal z Turca. Vykonal prvá verejnú pitvu v českých krajoch, za účasť na protihabsburskom povstaní - popravený katom Mydlárom na Staročeskom námestí.v Prahe, spolu s 27 českými pánmi v roku 19621. Do dnešných dní nie je známe, kde sa pozostaky Jána Jesenia nachádzajú.
• Ján Weber (1622 - 1686) - uznávaný slovenský lekárnik, v roku 1645 založil v Prešove prvú školu pre lekárov a lekárnikov v Uhorsku
• Michal Ascanius,  (*  – 1700) tiež Panonus, Pannonius, Haskonius -  slovenský lekár v Uhorsku, filozof, humanistický spisovateľ, dvorný lekár Juraja Rákocziho, neskôr lekár v Trenčíne a v Skalici. Autor latinských veršov. Okrem dizertačnej práce sa nezachovalo ani jedno jeho medicínske dielo
• Karol Rayger (1641 -  1707) - málo známy slovenský lekár, prírodovedec a amatérsky entomológ,  člen vedeckej spoločnosti Academia Leopoldina, cisár Leopold I. ho menoval dvorným lekárom a protomedikom v Uhorsku. Zriadil botanickú záhradu, kde pestoval hlavne liečivé rastliny.
• Ján Hambacher (Hambach) (1682 - 1759) -  lekár, domáci lekár poľského kniežaťa Wiszniowieckeho, praktický, stoličný lekár v Prešove. Spolupracoval s východoslovenskými vzdelancami, najmä kežmarskými. Roku 1739-1740 sa zúčastnil na boji proti morovej epidémii. Ako popredného odborníka ho často pozývali do Poľska, osobný lekár poľského kráľa Augusta II. Autor medicínskej dizertácie a dišputy, jeho ďalšie práce zostali v rukopisoch.
• Ján Adam Rayman (1690 - 1770) - lekár, infekcionista, imunológ, farmaceut a polyhistor, mestský lekár mesta Prešova a župný lekár Šarišskej župy, meteorológ. Po prvýkrát v Rakúsko-Uhorsku pravidelne meral a zaznamenával dennú teplotu vzduchu, v chémii vykonával chemický rozbor minerálnych vôd podľa vlastných postupov uznaných aj v zahraničí, venoval sa aj ďalším prírodným vedám.
• Daniel Fischer (1695 – 1746) - slovenský prírodovedec a komitátny lekár Liptovskej a Spišskej stolice, mestský lekár v Kežmarku, kde založil súkromnú lekársku školu. Istý čas bol aj osobným lekárom ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákiho, zaoberal prípravou liečiv, pripravil tzv. karpatský olej z limby a kosodreviny. Na liečbu kiahní používal mliečnu kúru založenú na ľudovej liečbe tejto choroby kyslým mliekom. Napísal správu o epidémii kiahní na Slovensku, v mestskej knižnici v Kežmarku sa zachoval Fischerov obšírny rukopis Princípy fyziky z roku 1730. Svet je podľa Fischera poznateľný a pôsobia v ňom sily, ktorých podstatu nepoznáme.
• Ján Justus Torkoš (Torkos) (1699  – 1770 ) – rod. v Györi,  lekár, chemik a balneológ - študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Bratislave, žiak Mateja Bela, na univerzite v Halle, farmáciu a chémiu na súkromnej škole K.O. Mollera v Banskej Bystrici, filozofiu a medicínu v Halle. Župný lekár Komárňanskej, Ostrihomskej stolice, rodinný lekár v Bratislave. Zaoberal sa výrobou liekov z alkalických minerálnych solí, výsledky publikoval v štúdiách a monografiách. Autor prvého uhorského liekopisu a prác o dobovom zdravotníctve a verejnej hygiene. Pokúsil sa v Bratislave založiť prvý lekársky spolok. Člen Kráľovskej zdravotníckej rady, čestný člen Societas botanica Fiorenta, člen Societas scientarium Londoniensis.
• Ján Perlici (1705 – 1778) -  inak  Perlicius, Perliczy,Pelitzi -  lekár a prírodovedec, organizátor zdravotníctva na Slovensku, priekopník súdneho lekárstva, hlavný lekár Novohradskej stolice. Povýšený do zemianskeho stavu. Autor prác s lekárskou, prírodovednou, jazykovednou a pedagogickou tematikou.
• Ján Severíni (1716 – 1789) – učiteľ, autor prác z dejín Uhorska, autor prvej zoologickej učebnice v Uhorsku, v ktorej uviedol aj slovenské názvy živočíchov
• Cyprián z Červeného Kláštora (Frater Cyprianus, Jaschke) (1724 – 1775) – mních a vedec, zozbieral zaujímavú farmaceutickú expozíciu, umiestnenú v interiéri stredovekej lekárne ako pamiatka na kamadulského frátra Cypriána, najzaujímavejšími exponátmi tejto časti zbierok sú originálne lekárenské vitríny zo začiatku 18. storočia, lekárenské váhy zo 17. storočia vyrobené v Amsterdame a vzácna prvá slovenská liekopisná literatúra – Bratislavská Torkošova lekárenská taxa z roku 1745, písaná v štyroch rečiach, autor najstaršieho herbára na Slovensku
• Kristián Paecken (1728 – 1779) - matka pochádzala zo známeho slovenského protestantského rodu Lániovcov, jeho otec bol župným lekárom v Gemeri,syn Kristián sa stal osobným lekárom Kataríny II. Roku 1765 zostavil ruskú farmakopeu a vydal dielo Domáceho lekára pre pospolitý ľud. Pecken zaviedol v Rusku opatrenia proti kiahňam a bol prvým tajomníkom lekárskeho kolégia. Na Lekárskej akadémii prednášal anatómiu, chirurgiu a organizáciu zdravotníctva.
• Peter Madáč (1729 - 1805) - slovenský lekár, chemik, odborný spisovateľ a publicista
• Pavol Adámi (1739 – 1814) – slovenský lekár v Uhorsku, veterinár a zoológ. Pôsobil ako profesor na Viedenskej univerzite a na Lekárskej fakulte Jagelovskej univerzity v Krakove. Bol odborník európskeho významu na nákazlivé choroby dobytka, najmä dobytčí mor.
• František Eckstein (1749 –1834) – lekár, chirurg, syn župného lekára Ignáca, matku mal Slovensku, peštiansky univerzitný profesor, prednášal pre medikov aj po slovensky,vydal Tabule zobrazujúce najpoužívanejšie chirurgické nástroje. Vo Viedni ako prednosta chirurgickej kliniky pôsobil Juraj Mojţišovič, rodák z Turca. vydal v nemčine odbornú publikáciu Znázornenie vyrovnávajúcej metódy zlomeniny krčka stehennej kosti proti skráteniu. Známym sa stal aj liečením syfilisu jódovými preparátmi.
• Zachariáš Teofil Husty (1754 - 1803) – narodil sa v Ruste (Rakúsko), absolvent trnavskej univerzity, prírodovedec, bratislavský mestský lekár, zakladateľ novej disciplíny (zdravotnej polície), predchodca dnešnej sociálnej hygieny v Uhorsku a spoluzakladateľ v európskom rámci, priekopník zavedenia očkovania detí proti kiahňam.
• Michal Ignác Lenhošek (1773 – 1840) inak Michael Ignac von Lenhossék – slovenský profesor vyššej anatómie, tvorenej v spojení anatómie a fyziológie, biológom, vymenovaný za profesora v 1808 v Pešti na Lekárskej fakulte, prezident lekárskej fakulty (dekan), profesor histológie a vyššej anatómie na viedenskej lekárskej fakulte, verejne činný dosiahol hodnosť promedika – hlavného lekára Uhorska, vymenovaný za kráľovského radcu. Z jeho odborných prác, okrem množstva vedeckých publikácií je najviac cenená trojzväzková Physiologiae medicianalis – Lekárska fyziológia, vydaná v rokoch 1816 – 1818. Pričinením profesora M.I. Lenhošeka sa dostali viacerí nadaní medici Slováci na štúdium medicíny a získali aj jeho podporu po skončení štúdia.
• Žigmund Schordann (1794 –1862), lekár, ktorý prispel nemalou mierou k rozvoju vysokého školstva a medicíny, zvlášť vyššej anatómie a fyziológie na peštianskej lekárskej fakulte, podporovateľ medikov zo Slovenska, o jeho vzťahu k rodnému kraju hovorí aj založenie nadácie nesúce jeho priezvisko, táto zabezpečovala finančné zabezpečenie chudobných študentov na stážových pobytoch na univerzitách v Prahe, Viedni, Berlíne a Paríži. Tieto možnosti využili viacerí nadaní poslucháči medicíny zo Slovenska. Významná je jeho publikácia Správa o šírení cholery v Maďarsku  
• Jonáš Bohumil Guoth (Gvoth) (1811 – 1888) -  lekár a osvetový pracovník, príslušník liptovského šľachtického rodu Gôt (Guoth) s predikátom z Gôtovian.V roku 1833 založil v Pešti prvú Společnost lekársku-slovanskú v Uhorsku, zástanca slovanskej myšlienky Jána Kollára, do ktorého Spievaniek prispieval liptovskými i nitrianskymi piesňami. Neskôr blízko spolupracoval s Ľudovítom Štúrom. V roku 1848 sa zúčastnil slovenského pohybu, od júna 1848 bol väznený v Segedíne. Potom sa ako dobrovoľník participoval v slovenských výpravách v rokoch 1848 – 1849
• Janka Hrebendová (1812 – 1882) - zdravotníčka, vlastenka, rozvedená s manželom, lekárom – odrodilcom žijúcim v Pešti Jánom Hrebendom. Pre manželské nezhody, hlavne vo vzťahu k národu, sa utiahla do myjavských Vrboviec. V tomto mestečku rozvinula úspešnú zdravotnú výchovu a naučila zvlášť ženy poskytovať prvú pomoc. To sa čoskoro zišlo pri zrážke slovenských dobrovoľníkov, nastupujúcich od Moravy s kossútovskými gardistami na jeseň roku 1848. Takmer neznámy je jej cenný príspevok do histórie Červeného kríža, ako jednej z priekopníčok u nás i v Európe. Nehovoriac o podiele J. Hrebendovej v prvom slovenskom povstaní, o jej väznení a prekrývaní zástavy hurbanovcov.
• František Xaver Schillinger (1812 – 1892) - banský lekár, vydal v slovenčine Príručku o prvej pomoci, o niečo mladší Imrich Toth (l844 – 1929) z maďarského Sagváru vydal po slovensky Pomocné ratovanie, zakladateľ Červeného kríža na Slovensku, obaja sa venovali výskumu parazitov u baníkov, ako špecificky banskej choroby.
• Ľudovít Markušovský (1815 - 1893) - významný slovenský lekár v Uhorsku, hygienik, jeden z prvých organizátorov moderného zdravotníctva v strednej Európe,vládny radca pre zdravotníctvo v Uhorsku a publicista, priekopník rinológie, ako prvý používal nosové nosné zrkadielko pri vyšetrovaní nosovej dutiny, vyhotovené podľa vlastného návrhu. Zaslúžil sa o založenie Lekárskej fakulty v Kluži (Rumunsko), na peštianskej Lekárskej fakulte založil odbor vojenská chirurgia a aj katedru hygieny (bol jej prvým prednostom). Za mimoriadne zásluhy o rozvoj lekárskej vedy v Uhorsku bol vymenovaný za čestného profesora peštianskej a klužskej lekárskej fakulty.
• Ján Ambro (1827 – 1890) -  lekár, propagátor a jedným z šíriteľov novátorských názorov I. Semmelsweisa. v Bratislave 1872 zriadil Kráľovskú babskú školu vtedy jediné školské zariadenie u nás. Vydal originálnu učebnicu Knihu o pôrodníctve pre baby, vydané dielo ako prvé v tejto oblasti v slovenčine, Ako vojenský lekár Holandskej východoindickej spoločnosti dostal sa na Indonézsky ostrov Ambon, začal rozvíjať bohatý entomologický výskum, odborné práce z Indonézie vyšli v nemeckom a holandskom jazyku.
• Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923) – botanik, najlepší znalec kveteny Slovenska, najvýznamnejšia slovenská vedecká a kultúrna osobnosť, národne uvedomelý človek a kňaz, prírodovedec, historik, archeológ, spisovateľ a národopisec. Miloval ľud a jeho zvyky a, i keď pomerne veľa času strávil na cestách, takmer celý svoj život prežil na dedine.
• Kornel Chyzer (1836  - 1909) - lekár, botanik, zoológ, arachnológ, entomológ, apidológ a ichtyológ, poradca ministra, kúpeľný lekár – balneológ, nositeľ rádu Železnej koruny a Leopoldovho rádu, člen Uhorskej akadémie vied
• Karol Jozef Brančík (1842 - 1915) - slovenský lekár, odborný spisovateľ, múzejník a prírodovedec európskeho formátu, zakladateľ Prírodovedeckého spolku župy Trenčianskej v Uhorsku, ktorý sa venoval prírodným vedám, zoológii, botanike, entomológii, archeológii, ale aj zberateľskej a výskumnej práci,vydával ročenky, dostal titul kráľovského radcu
• Miroslav Francisci (1853 – 1926) – lekár, národný buditeľ, syn štúrovca a buditeľa Janka Francisciho–Rimavského, žil medzi našimi krajanmi v Amerike. Okrem lekárskej praxe má zásluhu na rozvinutí spolkového života našich krajanov, a šírení slovenských piesní a zborového spevu, ku ktorému prispel aj ako skladateľ, autor prvej slovenskej operety Bohatier veselej družiny, zložil aj operu Rea Sylvia a rapsódiu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho účinkovanie ako lekára, ale aj jeho hudobná a spoločenská angažovanosť pomáhala udržať národné povedomie v ťažkých časoch medzi našimi Slovákmi žijúcimi v Amerike.
• Vojtech Ignác Alexander (1857 – 1916) – slovenský lekár,profesor, fyzik, revolučný rádiológ v Rakúsko - Uhorsku. Špecializoval sa na röntgenológiu, v roku 1896 prvý v Uhorsku robil röntgenologické pokusy. Jeho prvá snímka bola zhotovená už v roku 1898. Jeho prístroj je uložený v Múzeu v Kežmarku. Vypracoval metodiku tzv. plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie. Zhotovil sériu snímok embryonálneho vývinu človeka a podrobne rozobral vývoj pľúcnej tuberkulózy.Po prvej správe o lúčoch X odcestoval do Würzburgu, kde bol v kontakte s nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu, alebo medicínu W. C. Röntgenom a ako prvý spolu s A. Phillippom von Lenardom, bratislavským rodákom, nositeľom Nobelovej ceny za fyziku (1905) robili pokusy súvisiace s objavom röntgenových lúčov, prvý prednosta novozriadeného klinického röntgenologického laboratória a katedry na Lekárskej fakulte v Budapešti. Za zásluhy o založenie a rozvoj tohto medicínskeho odboru je busta s jeho podobizňou vystavená v Mníchove v Panteóne najvýznamnejších svetových osobností, priekopníkov v odbore röntgenológie a rádiológie.
• Martin Abrahám Pattankyus (1857 – 1931) -  ilavský väzenský lekár, zaslúžil sa v boji s tuberkulózou, podieľal sa na budovaní turistických chát, jeden z prvých v Uhorsku a zaoberal sa fotografovaním slovenskej prírody. Jeho syn Ondrej sa podieľal v Košiciach a neskôr v Budapešti na vývoji zdravotníckej techniky prakticky aj publikačne. Zaslúžil sa o rozvoj turistiky na Slovensku, nikdy nezaprel slovenský pôvod po svojej matke.
• Dušan Makovický (1866 – 1921) – fyzik, spisovateľ, prekladateľ, osobný lekár ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane
• Izabela Textorisová (1866 – 1949) – prvá slovenská botanička
• Alfonz Zhorský (1868 -   ) alias Július Carmen -  výnimočná slovenská osobnosť, tajomný ľudomil, ľudový liečiteľ Slovákov, šíriteľ lekárskej osvety a kultúry medzi chudobnými krajanmi, ktorého mnohovrstevné aktivity sa viažu k pobytu v Amerike. Okolo roku 1910 vydal skoro 1000 stranovú prvú po slovensky písanú zdravovedu Domáci lekár, ktorá sa stala po biblii pre našich slovenských vysťahovalcov najčítanejšou knihou. Sám autor nakreslil do nej 1116 obrázkov, ktoré vhodne doplnili textovú časť publikácie. Kniha na to obdobie svojim rozsahom 40 kapitol, a aktuálnymi témami splnila náročné kritéria kladené pre takéto populárno–náučné publikácie. Preklad knihy sa dostal na Slovensko až 1996 roku
• Mária Bellová (1885 – 1973) – lekársky diplom  prebrala do svojich rúk v 1910 ako prvá a jediná slovenská študentka na budapeštianskej univerzite. Významnou mierou prispela k rozvoju lekárskej vedy na Slovensku v oblasti detskej tuberkulózy,  zaoberala sa výskumom liečivých bylín pri liečení tuberkulózy kože, priekopníčka v oblasti zdravotnej výchovy na Slovensku.  
• Anna Trnovská - Šáchová (1897 - 1957) -  prvá slovenská očná lekárka  
• Koloman Novacký (1897 – 1969) - slovenský právnik, prírodovedec a entomológ – včelár
• Alla Mezencevová (1907 - 1999) - prvá slovenská poľnohospodárska inžinierka, ktorá zasvätila celý svoj život rozvoju slovenskej praktickej fytopatológie,
Geológia, mineralógia
• Kristián Andrej Zipser (1783 - 1864) - mineralóg, entomológ, pedagóg a prírodovedec, autor 1. podrobnej topografickej mineralógie Uhorska (najmä Slovensko), člen viac ako 80 vedeckých spoločností a múzeí, ocenený napr. aj cisárskym zlatým krížom s korunou; najvýznamnejší slovenský mineralóg 19. storočia
• Dionýz Štúr (1827 – 1893) – na vrchole jeho vedeckej slávy a získaných ocenení za výsledky výskumov v oblasti geológie, botaniky a fytopaleontológie ho napriek výhradám neprajníkov na zásah panovníka vymenovali za riaditeľa prestížneho Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Položil základy nielen slovenskej, ale aj európskej geológie, autor viac ako tristo vedeckých prác a štúdií a statí, čestný člen v prírodovedných spoločnostiach v Moskve, Paríži, Benátkach, Londýne, Drážďanoch a v Bruseli. získal zlatú medailu za vzorové vyhotovenie geografických máp
• Rudolf Lukáč (1909 - 1985) - mineralóg, zakladateľ univerzitného štúdia mineralógie na filozofickej fakulte ešte pred vznikom Prírodovedeckej fakulty
Geografia
• Juraj Bohus (Georg Bohus) (1687 – 1722) – kňaz, geograf, historik. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, na univerzite vo Wittenbergu. Konrektor v Banskej Štiavnici, rektor gymnázia a slov. kňaz v Kežmarku. Venoval sa prírodovednému a historickému výskumu Kežmarku a jeho tatranského okolia. Výborne ovládal latinčinu, ktorú uplatnil vo svojich príležitostných básňach, dobrý rečník. V rukopise zanechal Dejiny Kežmarku.
• Samuel Mikovíni (1686 - 1750) - kartograf
• Ján Lipský (1766 – 1826) – plukovník cisárskych husárov, vynálezca, priekopník uhorskej kartografie slovenského pôvodu,  na určovanie polohy miest používal astronomické hodnoty, i keď v tom období bola rozšírená triangulačná metóda. Presné mapy spracoval pomocou astronómie. Do histórie sa zapísal Všeobecnou mapou Uhorska,  známy zbierkou máp, ktorej podstatná časť ostala v Maďarsku
Archeológia
• Andrej Kmeť (1841 – 1908) – botanik, archeológ
• Štefan Janšák (1886 – 1972) -  slovenský archeológ, diplomat a spisovateľ, zakladateľ slovenskej archeológie, zanechal množstvo archeologických nálezov (o.i. je objaviteľom keltského opevneného sídliska na vrchu Pohanská v roku 1928) z vykopávok zo Slovenska, jeho zbierka obsidiánov patrí k najväčšej v strednej Európe a je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine.
• Vojtech Budinský-Krička (1903 – 1994) – archeológ
• Ján Kollár – pastor, spisovateľ, archeológ, akademik
Fyzika
• Štefan Anián Jedlík (1800 - 1895) - uhorský fyzik, slovenského pôvodu
• Filip Lenard (1862 – 1947) plným menom Philipp Eduard Anton von Lenard, rodák z Bratislavy -  vedec, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, razil cestu k experimentálnemu výskumu atómu. Jeho priekopnícke práce významne prispeli k rozvoju rádiotechniky, televízie a ultramikroskopie. Svojimi objavmi položil základy kvantovej teórie, stúpenec národného socializmu a  A. Hitlera.
• Dionýz Ilkovič (1907 – 1980) – známy slovenský fyzik
Matematika
• Jur Hronec (1881 - 1959) - významný slovenský matematik v troch oblastiach: vedecká, pedagogická, verejná. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Venoval sa štúdiu problémov Fuchsovej teórie lineárnych diferenciálnych rovníc a zovšeobecnil ich, mal významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku
Astronómia
• Jakub Pribicer (1539 – 1582) – alias Pribicerus, Jacobus; Pribitzer, Priwitzer; prímeno Neosoliensis, astronóm, pedagóg. Autor prvej knihy s astronomickou tématikou na Slovensku, Traktát o kométe (lat.Tractatus de cometa), ktorá 10. novembra 1577 zažiarila v súhvezdí Kozorožca a opísal aj výskyt astronomických, meteorologických a seizmických javov v Banskej Bystrici a okolí v 16. storočí
• Daniel Fröhlich (1595 – 1648) - slovenský matematik, astronóm a geograf, Fröhlichove kalendáre vychádzali v r. 1623 – 1650 každoročne v latinčine a maďarčine, občas aj v nemčine a slovenčine. Okrem praktických poznatkov, ako boli dátumy trhov, obsahovali fundované state o praktickej matematike a astronómii, za čo si Fröhlich vyslúžil od panovníka Ferdinanda III. titul cisársky a kráľovský matematik.
• Peter Krištof Akai (1706 – 1766) - slovenský astronóm, od roku 1745 pôsobil na Trnavskej univerzite ako profesor logiky, potom odišiel do Košíc prednášať filozofiu. V roku 1737 vyšlo v Košiciach jeho prírodno-filozofické dielo Cosmographia seu philosophica mundi descriptio (po slovensky Kozmografia alebo filozofický opis sveta)
• Juraj Buchholtz (1688 – 1737) - slovenský astronóm
• František Weiss (1717 – 1785) - slovenský matematik a astronóm, ako prvý rozvíjal na Slovensku a v Budíne astronómiu na vedeckej úrovni. Konal pravidelné pozorovania a výsledky uverejňoval v zahraničí i v ročenke, ktorú sám vydával. Bol to vlastne prvý odborný prírodovedecký časopis v Uhorsku.
• Karol Dierenberger (1731- ?) - slovenský astronóm
• Daniel Matej Kmeť (1783 – 1825) - slovenský astronóm, vysokoškolský pedagóg
• Karol Leška (1792 – 1857) – slovenský prírodovedec, pedagóg, vynálezca, astronóm. Skonštruoval astronomický prístroj v roku 1845, ktorý bol zvláštnou pohyblivou miniatúrou vesmíru a obsahoval kalendár i hodiny, osud prístroja je neznámy
• Maximilián (Rudolf) Hell (1720 - 1792) - slovenský astronóm, matematik, fyzik, Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády (rad Kráľovskej spoločnosti). Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Na počesť M. Hella je pomenovaná planétka (3727) Maxhell
• Mikuláš Konkoly-Thege (1842 – 1916) - slovenský fyzik a astronóm
Literatúra
• Pavol Dobšinský (1828 - 1885) - autor 150 slovenských povestí a rozprávok
Žurnalistika
• Daniel Gabriel Lichard (1812 – 1882) – publicista a prvý slovenský profesionálny žurnalista
Hudba
     Skladatelia
• Alexander Albrecht (1885 – 1958) – skladateľ, dirigent, učiteľ
• Ján Levoslav Bella (1843 – 1936) – skladateľ, autor prvej slovenskej opery „Kováč Wieland“
• Ján Cikker (1911 – 1989) – skladateľ, učiteľ
• Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937) – skladateľ, učiteľ
• Frico Kafenda (1883 – 1963) – skladateľ, učiteľ, klavirista, dirigent
• Dezider Kardoš (1914 – 1991) – významný slovenský hudobný skladateľ a vysokoškolský pedagóg.
• Rudolf Macudzinski (1907 – 1986) – klavirista, učiteľ, skladateľ
• Adalbert Keler (1820 – 1882) – skladateľ, dirigent
• Ján Móry (Johann Mory) (1892 – 1978) – skladateľ
• Alexander Moyzes (1906 – 1984) – skladateľ
• Mikuláš Moyzes (1872 – 1944) – skladateľ
• Andrej Očenáš (1911 – 1995) – skladateľ, učiteľ
• Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 – 1958) – skladateľ
• Eugen Suchoň (1908 – 1993) – slovenský skladateľ, učiteľ

Umenie
Maliari, grafici
• Janko Alexy (1894 – 1970) – maliar
• Miloš Alexander Bazovský (1899 – 1968) – maliar, grafik
• Peter Michal Slavomil Bohúň (1822 – 1879) – maliar, grafik, prvý sa zaoberal problémom ľudovosti a vytvoril portréty slovenských dejateľov vtedajšej doby
• Martin Benka (1888 – 1971) – zakladateľ slovenského výtvarného umenia, maliar, ilustrátor
• Josef Czauczik (1781 – 1857) – maliar
• Lajos Csordák (1864 – 1937) – maliar
• Ladislav Čemický (1909 – 1968) - maliar
• Ľudovít Fulla (1902 – 1980) – maliar, grafik, ilustrátor
• Edmund Gwerk (1859 – 1956) – maliar
• Mikuláš Galanda (1895 – 1938) – maliar, grafik, ilustrátor
• Elemír Halász-Hradil (1873 – 1948) – maliar
• Jozef Hanula (1863 – 1944) – maliar
• Vincent Hložník (1919 – 1997) – maliar
• Július Jakoby (1903 – 1985) – maliar
• Anton Jasusch (1882 – 1965) - maliar
• Jozef Božetech Klemens (1817 – 1883) – maliar, sochár, polyhistor
• Ján Kupecký (Johann Kupecky) (1667 – 1740) – maliar
• Karol Miloslav Lehotský (1846 – 1915) - maliar
• Karol Ľudovít Libay (Karl Ludwig Libay) (1816 – 1888) – maliar
• Cyprián Majerník (1909 – 1945) – maliar
• Ladislav Medňanský (1852 – 1919) – maliar
• Ján Mudroch (1909 – 1968) – maliar
• Gustáv Mallý (1879 – 1952) - maliar
• Master of the Altar of Košice (Majster košického oltára) (15. storočie) – najvýznamnejší slovenský maliar 15. storočia
• Master of the Altar of Smrečany (Majster smrečianskeho hlavného oltára) (15. storočie) – maliar
• Master of the Hlohovec Nativity (15. – 16. storočie) – maliar
• Master of Lúčky (Master of Honneshau, Majster z Lúčok) (15. storočie) – maliar
• Master of Okoličné (Majster okoličiansky) (15. – 16. storočie) – maliar
• Theodor Jozef Mousson (1887 – 1946) – maliar
• Endre Nemes (1909 – 1985) – maliar
• Karol Ondreička (1898 – 1961) - maliar, grafik, ilustrátor
• Zolo Palugay (1898 – 1935) – maliar
• Ján Rombauer (Johann Rombauer) (1782 – 1849) – maliar
• Maximilián Schurmann (1863 – 1944) - maliar
• Ester Šimerová-Martinčeková (1909) – maliar
• Dominik Skutecký (1849 – 1921) – maliar
• Koloman Sokol (1902 – 2003) – maliar
• Karl Sovanka (1883 – 1961) – maliar, sochár
• Teodor Jozef Tekel (1902 – 1975) – maliar
• Imrich Weiner-Kráľ (1901 – 1978) – maliar
• Ernest Zmeták (1919 – 2004) – maliar
Sochári
• Július Bártfay (1888 – 1979) sochár
• Jozef Damko (1872 – 1955) – sochár
• Vavrinec Dunajský (1784 – 1833) - sochár
• Ján Fadrusz (1858 – 1903) - sochár
• Ján Anton Kraus (Johann Anton Kraus) (1728 – 1795) – sochár
• Robert Kühmayer (1883 – 1972) – sochár narodený v Bratislave
• Ján Koniarek (1878 – 1952) – sochár, zakladateľská osobnosť slovenského moderného sochárstva
• Ľudovít Mack (Ludwig Mack) (1876 – 1963) – sochár
• Alojz Rigele (1879 – 1940) - sochár
• Alojz Stróbl (1856 – 1926) - uhorský sochár slovenského pôvodu
• Fraňo Štefunko (1903 – 1974) – sochár
Fotografi
• Pavol Socháň (1862 – 1941) – etnograf, fotograf, spisovateľ
• Jozef Maximilián Petzval (1807 - 1891) - priekopník fotografie
• Paľo Bielik (1910 - 1983) - zakladateľ slovenského filmu
• Mária Holoubková (1903) – fotograf
• Dežo (Dezider) Hoffmann (1912 – 1986) – fotoreportér a fotograf
• Martin Martinček (1913 – 2004) – fotograf, právnik
Architekti
• Emil Belluš (1899 – 1980) – architekt
• Emery Roth (1871 - 1948) - americký architekt slovenského pôvodu,projektoval prvé mrakodrapy - Ritz Hotel Towers ...
• Bohuslav Fuchs (1895 – 1972) – architekt
• Milan Michal Harminc (1869 – 1964) – architekt
• Dušan Samuel Jurkovič (1868 – 1947) – diela tohto geniálneho slovenského architekta nájdeme na Slovensku, napr.Spolkový dom v Skalici alebo mohylu na Bradle,ale aj v Česku či Británii, od roku 1964 sa udeľuje Cena Dušana Jurkoviča
• Alfred Piffl (1907) – architekt, umelec, archeologický historik a zodpovedný za zachovanie Bratislavského hradu
Tanec, choreografia, folkloristika
• Ján Hlovik (1804 – 1862) - učiteľ a evanjelický kňaz sa venoval národno buditeľskej práci, bol členom Tatrína a mal široké kultúrne záujmy a aktivity. Známym sa stal najmä ako zberateľ ľudovej slovesnosti a piesní.
• Jozef Cupra (1810 - 1880) - zberateľ ľudových piesní, učiteľ
• Samo Bohdan Hroboň (1820 – 1894) - slovenský folklorista, prekladateľ, jazykovedec a básnik  –  predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu.Fascinovaný kollárovskou ideou zjednotenia všetkých slovanských kmeňov videl Hroboň paralelu utrpenia Krista v osude Slovanov a po tisícročnej kliatbe hlásal nástup večnej christoslavianskej ríše.
• Anton Pavel Bulla (Anton Pavlovič) (1843 - 1873) - folklorista, hudobník, hudobný kritik, úradník.Publikoval kritické príspevky o tvorbe, činnosti a organizácii speváckych súborov. Zbieral a upravoval ľudové piesne, založil a viedol miešaný spevokol Lýra. Autor veršov a dramatických pokusov.
• Štefan Fajnor (1844 - 1909) - právnik, hudobný skladateľ, folklorista, usporiadal Výstavu všetkých výrobkov slovenského ľudu.
• Drahotína Kardossová-Križková (1867 - 1944) - slovenská folkloristka a národno kultúrna pracovníčka. Zozbierala asi 300 slov. ľudových prísloví a porekadiel, kt. poskytla A.P. Záthureckému, asi 150 ľudových piesní, zapisovala aj zvyky, obyčaje, detské hry a zbierala predmety ľudovej kultúry pre múzeá, zamerala sa najmä na zbieranie ľudových výšiviek. Podieľala sa na založení priemyselno-kupeckého spolku, kt. by organizoval výrobu a odbyt ľudových výšiviek a čipiek. Za národnú činnosť bola roku 1914 pod zámienkou špionáže odsúdená. Zážitky z väzenia spracovala v autobiografickej črte, písala aj cestopisné črty, krátke prózy a odborne zamerané knižné publikácie a viaceré národopisné štúdie v Slov. pohľadoch, Nár. Novinách, Živene a i. Členka Muzeálnej slov. spoločnosti, Lipy, MS, Živeny, roku 1917 zakladateľa jej odboru v Banskej Bystrici, tajomníčka Čs. jednoty v Kroměříži.
• Karol Plicka (pôvodným menom Karel Plicka) (1894 – 1987) - významný slovenský a český výtvarník, fotograf, filmový režisér, kameraman, folklorista a hudobný vedec, patril medzi zakladateľov Akadémie múzických umení v Prahe.Jeho fotografie dokumentujú život dvoch národov - českého a slovenského, pochádzal z českej rodiny a časť svojho života prežil v Česku, jeho srdce patrilo aj Slovensku, kam sa často a rád vracal. Na Slovensku je aj pochovaný (na Národnom cintoríne v Martine) a má svoje múzeum, presvedčený Čechoslovák a umelec oboch krajín, autorom viacerých obrazových publikácií o Slovensku. Prechovával hlbokú lásku k slovenskému folklóru a bol jeho úprimným obdivovateľom. Jestvujú mnohé zápisy slovenských ľudových piesní, ktoré nahral a zapísal pri svojich viacerých návštevách slovenských obcí. Zaoberal sa však aj filmom (od roku 1926 využíva na svojich cestách aj kameru), Po horách, po dolách (1928) a jeho najznámejší film Zem spieva (1933). Po horách, po dolách získava zlatú medailu na výstave fotografického umenia vo Florencii. Zem spieva bol hodnotený dokonca ešte vyššie, pretože na festivale Biennale (1934) získava pohár mesta Benátok. Roku 1935 šiel dokonca nakrúcať do Prahy. Roku 1938 sa stal spoluzakladateľom filmového odboru na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, ako prvú filmovú školu v Česko-Slovensku. Zachránil vrchovské piesne. Dokázal, že „antické“ stupnice slovenských ľudových piesní sú domáceho pôvodu a pochádzajú od pastierskych píšťal. Stal sa tak vlastne zakladateľom vedeckého štúdia slovenskej ľudovej piesne.
• Jozef Kolarčík - Fintický (1899 – 1961) - slovenský učiteľ,folklorista, etnograf a zberateľ. Osobitnú pozornosť už v 20. rokoch venoval zbieraniu a zapisovaniu rusínskych piesní z okolia Makovice od Bardejova k Humennému a rómskemu folklóru, základ zberateľskej činnosti bol Malý Šariš a Fintice s ich najbližším okolím. Zapísaný folklórny materiál z týchto obcí a ich okolí predstavuje viac ako polovicu folklórnej zbierky Jozefa Kolarčíka-Fintického. Zápisy sú od začiatku jeho pôsobenia vo Fintiaciach (1918) až do smrt. Vo svojom životopise zo začiatku 30-tych rokov uvádza, že už vtedy mal z tejto oblasti zozbieraných vyše 1.200 šarišských piesní, ktoré „prezrel majster Karol Plicka a univerzitný prof.dr. Orel“, vyše 500 porekadiel, riekaniek a povier medzi ľudom, bohatý fotografický materiál, niekoľko sto metrov filmu typických tancov a pod. K tomu materiálu treba ešte prirátať vyše 300 rómskych piesní, zvykov i povier, pozoruhodnú zbierku rusínskych piesní spod Makovice a početné piesne a iný folklórny materiál zo Zemplína, zbierka východoslovenského materiálu obsahovala do 60-tych rokov neobyčajné bohatstvo ľudovej slovesnosti východného Slovenska.
• Emil Rusko (1900 - 1961) -  folklorista, rozhlasový pracovník. Pseudonym: E. Ľubiet, Emil Rusko Ľubietovský, E. Rumil, Ľubietovský, Rumil, Zakladateľ SĽUK-u, jeho riaditeľ. Autor básnických zbierok, rozhlasových dramatizácií, reportáží a pásiem. Patril medzi prvých dramatizátorov rozprávok pre vysielanie pre deti.
• Irena Tonkovičová (1908 - 1996) - slovenská pedagogička, výtvarníčka, folkloristka, návrhárka ľudových krojov a spolu organizátorka SĽUK-u v Bratislave. Zakladateľka národopisnej scénografie na Slovensku. Už počas štúdia prekresľovala návrhy ľudových krojov, neskôr sa venovala zberateľsko-výskumnej činnosti, absolvovala množstvo vúskumov v teréne, ale aj v múzeách a v knižniciach, tiež juz aujal aj folklór český, moravský, maďarský,rumunský, bulharský, a srbský folklór.
• Stanislav Kmeť (1916 – 2002) - slovenský kultúrny a osvetový pracovník, spoluzaložil Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici, spoluzakladateľ spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, podieľal sa na založení Krajskej (dnes Stredoslovenskej) galérie v Banskej Bystrici a spevácko-tanečného folklórneho súboru Urpín.
Financie a ekonomika
• Michal Bosák (1869 - 1937) - významný slovenský a americký bankár rusínskeho pôvodu. V USA začal, ako baník, vzdelával sa. V 1915 založil vlastnú banku Bosak State Bank v Scrantone. Banka sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk. Popri bankovej a obchodnej činnosti sa angažoval v krajanskom hnutí. Bol pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny organizoval miliondolárovú zbierku "Na agitáciu za samostatnosť Slovenska". Stal sa jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z mája 1918. V 1920 vznikla v Bratislave Americko-slovenská banka, kde mala Bosak State Bank 60% podiel. Banka začala svoju činnosť s deviatim filiálkami, neskôr ich bolo 12. Budova filiálky v Prešove, postavená v secesnom štýle, je dodnes známa ako "Bosákova banka". V roku 1929 mali jeho finančné podniky hodnotu 12-15 miliónov dolárov. Po vypuknutí hospodárskej krízy však roku 1931 skrachovali. Tesne pred smrťou sa 3. februára 1937 ešte zúčastnil na prijatí delegácie amerických Slovákov prezidentom USA Franklinom D. Roosveltom. Roku 1976 bol pri príležitosti dvestoročnice USA zaradený medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.
• Imrich Karvaš (1903 - 1981) - guvernér Slovenskej národnej banky, zabezpečil hospodársky Slovenské národné povstanie
avatar
igor1235
Majster

Počet príspevkov : 404
Členom fóra od : 09.05.2015

Návrat hore Goto down

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.