Sarmati a ich naša ríša

First topic message reminder :



(Na obr. scéna zo zlatého hrebeňa objaveného v roku 1913 v mohyle v Chersonskej oblasti, v súčasnosti v zbierkach Ermitáže v Petrohrade. Zobrazuje boj medzi Skýtmi a Sarmatmi.

Starovekou európskou ríšou, ktorá akosi prechádza popri nás bez povšimnutia, je ríša Sarmatov. Ignorujeme ju celkom nezaslúžene, obdivujúc antický Rím, ktorý bol našim odvekým nepriateľom. Učíme sa jeho dejiny, poznáme jeho vojenské úspechy aj neúspechy, nadchýname sa torzami jeho umeleckých diel, dielami spisovateľov a filozofov... Obdivujeme ich napriek tomu, že časť dnes uznávaných rímskych dejín, bola vymyslená v období renesancie, keď sa veľmi, či takmer vôbec nerozlišovalo medzi románom a odbornou historickou prácou. Nepozastavujeme sa nad tým, ako je možné, že historické dokumenty, ktoré údajne prežili tisícročie a viac, sa počiatkom novoveku záhadne „stratili“ ihneď potom, ako ich opísali novovekí „historici“.
Dnes nedokážeme vo svetových múzeách okrem toho rozlíšiť od seba skutočné diela od stredovekých a novovekých falzifikátov, na ktorých pracovali generácie falzifikátorov, aby nimi zásobili hladný trh po antických starožitnostiach. Výsledkom sú bohaté dejiny antického Ríma a jeho predchodcu, antického Grécka a oproti nim takmer absencia našich starovekých a z veľkej časti aj stredovekých dejín. Záhada ich absencie má jednoduché riešenie. Skutočné dejiny sme zabudli a nové sme si, na rozdiel od iných národov nevymysleli. Dejiny a kultúra iných veľkých starovekých ríš, súčasníkov aj predchodcov Rímskej ríše, ba aj tých štátnych útvarov, ktoré vznikli stáročia po nej, zostávajú tak pre nás nepopísaným listom papiera. Nie preto, že by ostatné staroveké národy nemali písmo a knihy. Príčina absencie vedomostí o iných národoch a ich ríšach spočíva v tom, že v latinizovanej Európe, tisíc rokov po páde Ríma, nebol o dejiny iných národov záujem. Nestali sa preto objektom znovu vytvorenia, či presnejšie povedané, falšovania. Dnes všetko to, čo má reálny historický základ, aj to čo len z diaľky prešlo popri skutočných dejinách, považujeme za historickú pravdu. Sarmati u nás také šťastie nemali. V čase keď v Európe vrcholil záujem o Antiku, boli považovaní za barbarov, ku ktorých dedičstvu sa nikto nehlásil. Pokiaľ sa spomínajú, tak zásadne len v súvislosti s vojenskými dejinami Rimanov.



Sarmati sa v európskych dejinách objavujú približne pred 2500 rokmi. Samozrejme,  kedy sa sformovali ako osobitná spoločnosť, národ, nevieme. Pravlasť Sarmatov sa kladie do strednej Ázie, v Herodotovych časoch (to je pred cca 2450 rokmi), žili na ľavom, východnom brehu rieky Don. Starovekí informátori píšu o nich, že vzhľadom a  odevom sa podobali Parthom, obyvateľom dnešného Iraku a Iránu. A Parthovia boli kultúrne vyspelým národom s bohatými tradíciami a dejinami, ich vyššie spoločenské vrstvy žili v nádherných kamenných palácoch zdobených bronzovými a mramorovými sochami, v umení sa radi inšpirovali antickým Gréckom. Ich susedia Sarmati sú novšie prezentovaní ako kočovníci, mali však stále sídla a okrem chovu dobytka  a lovu sa venovali tiež poľnohospodárstvu.
Pôvod Sarmatov bol árijský, jazyk indoeurópsky, blízky jazyku Skýtov, Getov a Slovanov, avšak vraj odlišný. Podľa Herodota, ktorý ich nazýva tiež Amaxobioi, bol pre nich typický život na vozoch. Meno Amaxobioi pritom nie je menom národa, ale len gréckou prezývkou. Starí grécki autori ich často spájajú so Skýtmi, alebo si ich aj zamieňajú. V strednej Európe poznáme sarmatské kmene pod menami Alani,  Jazygovia, Roxolani, Syrakovia, Aorsovia, Anti... Mnohé ich mená majú slovanské koncovky, čo svedčí buď o blízkosti ich jazyka k slovanským jazykom, alebo ide v skutočnosti priamo o slovanské kmene. Roxolani – Rosolani sú možno predkovia Rusov, o Antoch máme priamo dobové správy, že sú považovaní za Slovanov. Od Sarmatov svoj pôvod priamo odvodzujú napr. Chorváti a Srbi ale tiež aj časť Ukrajincov, či Rusíni. Svoje sarmatské korene kedysi hľadala aj poľská šľachta.

Časť historikov predpokladá, že už v druhom storočí nášho letopočtu si Sarmati založili štátny útvar, ktorý sa stal predchodcom Kyjevského kniežatstva a centrum tohto sarmatského štátu (na čele s Roxolanmi – Roso-Alanmi) kladú na územie terajšieho Kyjeva. Sarmati zo svojich starších sídiel odišli  pod tlakom Hunov. Preto opustili povodie Dona a Volgy a neskôr sa spolu so slovanskými Vandalmi a Suévmi (Slávmi) presúvali na západ medzi staršie domáce obyvateľstvo. To, zrejme, hovorilo v tom čase podobným jazykom, čo viedlo po jazykovej stránke k ich splynutiu, aj keď po kultúrnej stránke rozdiely pretrvali po generácie. V našom jazyku zostalo po nich viacero slov, ktoré súvisia napr. s chovom dobytka (tur), titul „mar“, dnes ho čítame ako „mir“ , ktorý označoval „pána“ , t. j. náčelníka, knieža a mnohé iné slová, ktoré dnes vnímame ako čisto domáce. Kultúrny aj mocenský vplyv Sarmatov pretrval dlho po tom, čo splynuli s domácim obyvateľstvom, lebo Sarmati tvorili len menej početnú vrstvu obyvateľstva. Ako kočovníci boli zruční remeselníci, hrnčiari, kováči a zo strážcov a ochrancov stád dobytka sa vytvorila skupina bojovníkov na čele s aristokraciou, ktorá sa stala súčasťou slovanskej spoločnosti. Nestála nad ňou, lebo jazykovo s ňou splynula. Ale ešte v deviatom storočí stáli potomkovia dávnych kočovníkov na čele slovanských kniežatstiev, vplyv sarmatskej kultúry a tradície nachádzame v odeve, šperkoch, zbraniach, zvykoch. V tom čase sa už dávno ich potomkovia nepovažovali za osobitný národ, ale sami seba nazývali Slovenmi. Pozoruhodné je, že meno Sarmat, Chorvát a Sloven má pritom ten istý základ, lebo prvá časť vo všetkých troch prípadoch označuje „slnko“. Nuž a keďže ešte počiatkom novoveku pri menách bol dôležitejší obsah pojmu, ako jeho forma, v tomto zmysle sú Sarmati len v inom jazyku pomenovaní Sloveni, rovnako ako Chorváti, ktorí dodnes, spolu s inými slovanskými národmi, svoj jazyk nazývajú ľudovo „slovenským“.

Moravskí historici špekulujú o perzskom pôvode „Moravanov“ ako o vojenskej vrstve vládcov - bojovníkov, ktorá prišla do strednej Európy až niekedy v siedmom - ôsmom storočí, alebo v súvislosti s Avarmi. Tieto špekulácie sa vyskytujú tam, kde by poniektorí radi videli namiesto svojich domácich koreňov „vznešené cudzie“.  Neuvedomujú si však, ako a z čoho vznikali staroveké národy, predpokladajúc, že byť potomkom (perzského) lúpežníka či zlodeja je viacej ako byť potomkom poctivo pracujúceho slovanského roľníka.

So Sarmatmi súvisí už formovanie sa starovekých slovanských národov, ktoré antickí autori delia na tri veľké s množstvom kmeňov. Tými veľkými národmi sú Sloveni, Venedi a Anti.
Najzápadnejšie z nich sa nachádzajú Venedi a na ich území kmeň Srbov. Susedný kmeň Chorvátov ovláda územie na východ od nich, dnešné východné Čechy, Moravu, západné Slovensko, južné Poľsko a západnú Ukrajinu. Tu neskôr vystupujú pod menom Bieli (Veľkí) Chorváti, z ktorých časť v roku 614 odišla na územie riedko obývaného Chorvátska, kde žije dodnes. Aj chorvátski historici sú rozdelení na tých, ktorí uprednostňujú cudzie, v tomto prípade „mongolské“ gény pred slovanskými a na zástancov slovanského pôvodu Chorvátov. Južne od Veľkých Chorvátov žili Slávovia – Sloveni (Suevi) a až pri Čiernom mori Anti.

O tom, nakoľko boli Sarmati a Slovania blízki, nám môže napovedať popri materiálnej aj duchovná kultúra. Zaujímavé je, že starovekí autori uvádzajú, že sarmatské ženy boli rovnako ako muži, bojovníčky. Pritom príbehy o Amazonkách sa viažu práve k dávnym slovanským územiam. Spoľahlivosť správ o skutočnom náboženskom systéme Sarmatov však nemáme ako overiť. Dávne európske spoločnosti boli matriarchálne, uctievali Veľkú Matku v spojení s kultom Slnka, to platí aj o slovanskej, germánskej či keltskej spoločnosti až do začiatku nášho letopočtu. Až vtedy začal v strednej a západnej Európe prevládať nad matriarchátom patriarchát, čo sa odrazilo ako v ideológii, kde sú bohyne vojny nahrádzané bohom hromu, tak aj v spoločnosti, kde na miesto žien vo vedúcej funkcii nastupujú muži. Pritom dôkazy o matriarchálnom ideovom systéme nachádzame v Európe už desiatky tisíc rokov predtým. Ako nositelia indoeurópskeho systému na čele s bohom hromu, teda nositelia ideológie s bojovníkom Perúnom, Paromom sa tak priamo ponúkajú Sarmati, alebo už ich predchodcovia Skýti, pokiaľ je pravdou, že Sarmati ako polyteisti uctievali Slnko, čomu, ako bolo už uvedené, nasvedčuje aj ich meno (Sar = Slnko).



Súboj s Amazonkou.

Sarmatia nie je dnes obvykle považovaná za veľkú ríšu, je vnímaná len ako územie ovládané Sarmatmi. Z dejín staroveku však vieme, že v tom čase malé samostatné štátne útvary neexistovali. Napriek absencii vyspelej dopravnej infraštruktúry staroveké ríše zaberali na dnešné pomery obrovské územie a boli posiate tisíckami sídiel. Na ich čele stál vládca, ktorý disponoval dostatočnou ozbrojenou mocou na udržanie si ako vnútorného poriadku, tak aj celistvosti svojej ríše. Nepochybne nie inak tomu bolo aj v prípade Sarmatov.



Európska časť Sarmatie

K Sarmatom, ako ku svojim slovanským a slovenským predkom sa prihlásili aj slovenskí národovci už v 19. storočí. Samo Chalúpka spracoval do burcujúcej slovenskej básne Mor ho! historickú udalosť, ktorú popisuje napr. J. Šafárik vo svojich Starožitnostiach:
„Keď za Konštantína II. (v r. 337) zmiešané húfy vojska Sarmatov a Kvádov vtrhli do Panónie a Moesie, Konštantín prešiel cez Dunaj a vydrancoval krajinu Jazygov a Kvádov. Vtedy medzi vyslancami žiadajúcimi mier prišli aj Sarmati z Dácie a cisár ich prijal veľmi zhovievavo. Ponechal im vo vlastníctve ich pozemky a dal im kráľa, potrestal však Sarmatov medzi Dunajom a Tisou, znepokojujúcich jeho územie a prikázal im, aby sa stiahli ďalej do svojho územia. No len čo nastal pokoj, už r. 359, keď sa cisár Konštantín stiahol prezimovať do Sirmia, ukázali sa nové húfy Sarmatov, vyhnaných pred rokom do Karpát, a keď žiadal od nich vysvetlenie, spočiatku sa síce chovali mierumilovne, ale čoskoro, pri jednom rozhovore v Acimincu (Petrovaradíne), nečakane, s vojnovým povykom: mar ha, mar ha! vyrútili sa na cisára, lež rímske légie ich predsa len pobili.“

Onedlho veľkú časť strednej Európy ovládli Huni. Nie náhodou sa po ich porážke objavujú v strednej Európe Slovania (Sloveni), nie ako nové obyvateľstvo, ale ako národ pomenovaný dávnym menom, ktoré si odrazu všimli aj cudzinci, lebo staršie všeobecné meno Sarmat počas existencie Hunskej ríše upadlo do zabudnutia a potomkovia, kultúra a jazyk Sarmatov sa stali súčasťou slovanského sveta a jeho národov.


So súhlasom autora (Rudolf Irša) vložil admin.

Ako tam len tí Jazygovia mohli žiť, keď tam podľa niektorých bádatelov bola pustatina, ešte k tomu aj zasolená. Pásť sa tam nedalo a istotne vyhynuli, od hladu.
Veľmi pekný článok o Jazygoch napísal Valamír na webe Sklabonia. Bolo by fajn ak by ho mohol skopírovať sem.
Jazygovia bolo Slovania, či splynuli s Húnmi ťažko povedať, isté je len jedno, že sú z nich dnes Maďari. Vraj sa dodnes odlišujú od bežnej maďarskej populácie, sú vysokí a mohutnej postavy, niektorí o nich tvrdia že sú to Sikuli.

Boli tam žaby, ryby, hady a kdejakej inej chutnej hávede. Nejde o osídlenosť alebo neosídlenosť, ale hlavne o hustotu osídlenia. V tej oblasti donedávna žilo veľa slovensky hovoriaceho obyvateľstva. A podľa mojej skúsenosti sa od Maďarov vôbec neodlišujú. Vyzerajú ako Slováci :-)

Amin napísal:Boli tam žaby, ryby, hady a kdejakej inej chutnej hávede. Nejde o osídlenosť alebo neosídlenosť, ale hlavne o hustotu osídlenia. V tej oblasti donedávna žilo veľa slovensky hovoriaceho obyvateľstva. A podľa mojej skúsenosti sa od Maďarov vôbec neodlišujú. Vyzerajú ako Slováci :-)

Že vyzerajú inak sme sa dozvedeli od Maďarských Maďarov v Maďarsku, keď sme sa plavili po Tise. Chcelo by to výlet.

Ja posudzujem len podľa toho, čo som videl na vlastné oči... nevidel som všetkých.

Amin, k Vášmu príspevku z 10.12 mám len malú bezvýznamnú poznámočku, Španieli majú svoje vlastné meno pre nich ťažko vyslovitelné a tak sa volajú E-spaňa.

Tu by so povedal, že je to skôr naopak. Pre nás to E na začiatku bolo ťažko vysloviteľné, preto sme to vyriešili tak, že sme ho vynechali. Nielen v tomto prípade, ale vo všetkých. Na "e" nezačína žiadne pôvodné slovenské slovo, len tie, ktoré sú cudzieho pôvodu.

Prajem všetkým pekný nový rok.
A na autorov prvých troch najčítanejších článkov mám jednu spoločnú otázku: Boli Sarmati ariáni, alebo uctievali sokola a Slnko?

Ako hore už Sveťo napísal "Sarmati ako polyteisti uctievali Slnko, čomu, ako bolo už uvedené, nasvedčuje aj ich meno (Sar = Slnko) " Ďalej uctievanie ohňa a vody ako bohov bolo starodávnou tradíciou všetkých iránskych národov a dá sa predpokladať, že božstvá týchto prvkov včítane zoomorfných motívov boli súčasťou sarmatského panteónu siedmich bohov, podobne ako to bolo aj v prípade Skýtov. Ženy, ktoré mali dôležité postavenie medzi Sarmatmi ako bojovníčky pri bojoch používali často sokoly. Nezaregistropval som však u Sarmatov ich uctievanie.  Máme poslabšie informácie o náboženstve Sauromato-Sarmatov no sú však neustále dopĺňané archeologickými výskumami a tým aj nálezmi a poznatkami.(ariáni ?)

Podľa anglického prekladu  https://en.wikipedia.org/wiki/Sarmatians  ... Sarmati rozhodne boli nakoniec asimilovaní (napríklad slovanizáciou) a absorbovaní proto-slovanským obyvateľstvom východnej Európy,
.... nie Maďarmi, korí si ich statočne, no podvodom zobrali do histórie - alebo len nechtiac potvrdzujú, že Maďari sú Slovania  

Prečo by mali byť Sarmati Iránci? Pretože to tak píšu? Peržania si najímali Sarmatských jazdcov, to však neznamená že boli Iránci a to aj napriek tomu, že na území Iránu sa mohli čiastočne nachádzať. Skýti aj Sarmati boli Slovania.
Pri Maďaroch a maďarčine mi prichádza vtipné, že sa hlásia k Sár - matom.

So Sarmatmi to bude zrejme tak ako s Indoeurópanmi v Indii. Zo zle pochopenej teórie potom vyplýva, že sme prišli z Indie, nie že sme prišli do Indie (teda naši pradávni prapredkovia). Samozrejme, to nepopiera fakt, že časom to tak aj bude ako tomu demografia nasvedčuje.

https://www.google.sk/search?q=sarmatians+religion&tbm=isch&tbs=rimg:CZUDx9vEpfPGIjjod0ycwoOsMo0Fvi-2UODfHphPqXrbunCkgBde7k-TyxicT2i1CxZRNbEK8ATDKYnbbQfHrvZs0SoSCeh3TJzCg6wyEaR7rptHAhOwKhIJjQW-L7ZQ4N8RpHuum0cCE7AqEgkemE-petu6cBFxwiTahbyZkCoSCaSAF17uT5PLEZm840EaSSzlKhIJGJxPaLULFlER0803Qf0f5A0qEgk1sQrwBMMpiRGmSBgP_1OvqHioSCdttB8eu9mzREdDwGQzEs7sC&tbo=u&sa=X&ved=0ahUKEwjsxNKFprnYAhVRLVAKHQS6DPwQ9C8IHg&biw=1280&bih=882&dpr=1

tu je niekoľko ukážok pôsobenia Sarmatov v Európe až po Áziu :

po redukovaní Germánmi :

časť v detaile :

v Germánskej časti iba Montes Sarmatians zasahujúca do dnešného územia Slovenska :

no a za horami Sarmatians Mountes sú zaevidovaní Quadi :


a mimochodom pre pochopenie pôvodu jazyka  :

Žiadny proto- indo -európsky jazyk nikdy neexistoval. Je to umelá konštrukcia. To čo máme spoločné s časťou Indov je to, že pred tisícmi rokov tam vtrhli Árijci, bieli kočovníci, predkovia Skýtov, Sarmatov aj dnešných Rusov a vtlačili miestnemu obyvateľstvu časť svojej slovnej zásoby.
Protoeurópsky jazyk bol rečou cromagnonských lovcov, možno bol ako tak jednotný a ten ovplyvnili biely kočovníci z Ázie, ktorí do Európy prichádzali cca pred 8 -4 tisíc rokmi. Boli to predkovia Slovenov a Keltov a veľmi pravdepodobne už v čase svojho príchodu každý z nich hovoril odlišným jazykom a rozdielnym spôsobom ovplyvnili pôvodný Protoeurópsky jazyk.

odkiaľ toto všetko máš, walibuk? Nejaké zdroje??? Alebo z tvojej hlavy? Tu a teraz?

Okoloidúci napísal:odkiaľ toto všetko máš, walibuk? Nejaké zdroje??? Alebo z tvojej hlavy? Tu a teraz?

Niekto báda nad pôvodom Suevov a vidí v nich Suovenov, iný hľadá pôvod Slovanov v  Pripiaťských močiaroch a podobne. Mne je úplne jedno či Suevi boli Sloveni, alebo Švábi a či v Pripiaťi žili Slovania,  alebo nie.
To že Ariovia vtrhli do Indie nie je žiadne tajomstvo, je to doložené vykopávkami v Mohedže daro a dokumentované aj genetickým výskumami. K Hromníkovým bádaniam,  je úplne jedno kto koho jazykovo ovplyvnil, to že sme prevzali z turečtiny nejaké slová neznamená že Sloveni boli Turci, že máme podobné slová z Tamilmi neznamená, že s nimi máme čokoľvek spoločné. Pojem Indoeurópsky je ústupok  nemeckých vedcov po druhej svetovej vojne, keď dovtedy presadzovali termín Idogermánsky.
Okrem vlastných úvah čerpám najme,  alebo hlavne z výskumov Ruských genetikov Kliosov - Rožansky.  Informácie sú na wiki, myslím že aj na YouTube. Okrem Kliosova a Rožanského je samozrejme mnoho genetikov ktorí sa tejto téme venujú.  Ja preferujem týchto dvoch, lebo ich výskum financovali univerzity v USA, teda nie vlády, alebo súkromné korporácie a venovali sa podrobne výskumu DNA Slovanov. V zásade si však jednotlivé strediská výskumu neodporujú, dosahujú však určité rozdiely v dátumoch a množstvách aj interpretáciach. Dnes je doba a miesto vzniku praSlovanov a praKeltov spoľahlivo popísané, aj časy ich príchodu do Európy a tiež sa pomerne presne vie, aké skupiny ľudí sa v tom čase v Európe nachádzali. Každá s týchto skupín rozprávala nejakým jazykom, ich vzájomným prienikom a vývojom vznikli dnešné jazyky. Prečo si my Slováci ako tak rozumieme s ostatnými Slovanmi a nerozumieme ani slovko napr. Francúzom je otázka pre bádatelov.

Nuž, keď nezávislá americká univerzita a určite aj s americkými vedcami, čo sa na škole dobre naučili hrať ragby až boli z toho mažoretky šialené.....

K tomu odkaz pre walibuka: ja som v noci tvrdo spal.
Odkaz pre amina: najvyšší čas zakázať príspevky bez registrácie. Howgh.

Okoloidúci napísal:Nuž, keď nezávislá americká univerzita a určite aj s americkými vedcami, čo sa na škole dobre naučili hrať ragby až boli z toho mažoretky šialené.....

t

Aj tak sa dá. Kliosov je profesorom Lomonosovej univerzity, tá ako viete je v Moskve, pre poznanie pôvodu Slovanov spravil tento biológ viac, ako všetci historici dokopy.

Walibuk a neodhodlal by si sa na taký výcuc z práce toho Kliosova a Rožanského? Ja síce po rusky čítať ako tak viem, ale rozsiahlejšie texty sú problém a obzvlášť ak sú plné odbornej terminológie. Mohlo by to byť ale veľmi zaujímavé čítanie.

Kliosov-Rožanský napísali mnoho kníh o pôvode Slovanov, svoje genetické výskumy dávajú do súvisu s archeologickými vykopávkami a pohyby protoslovanov a protokeltov priraďujú k jednotlivým kultúram. Ja ako obdivovatel práce A. Horáka som sa oboznámil s prácami Slovinských bádatelov, ktoré korešpondujú s Horákovími predstavami o pôvode Slovanov a tak som sa dostal trochu nechtiac aj ku Kliosovovi. Ja Rusov moc nemusím, ale už jeho prvé video čo som našiel ma nadchlo. Moje poznatky ako som napísal pochádzajú zo záznamov Kliosova na YouTube a jedinú knihu ktorú mám o jeho práci je Slovinská. Preklad knihy je nad moje sily, aj keď medzi novoročné sluby som si dal kúpiť posledné diela tohto vedca. Preklad jeho knihy, možno aj s komentárom pre Slovensko a Slovákov by si zaslúžil nejakého skutočného historika, napadá mi pán Irša, alebo Kučera.

To, že Maďari prišli medzi Slovenov a Srbov, čo sú dnes hlavne Srbi naplánoval možno aj Frank, aj Riman pápež. Aby rozdelil súdržnost . Rimani alebo spojencov rozhádali, alebo ich oddelili.

Prvé dejiny Slovenského národa 1780 Juraj Papánek

str.452
Slovania nazývaní Markomani... pohraničníci Germánie ...Tá krajina, ktorú nazývame spoločným názvom Veľká Morava alebo Slovenské kráľovstvo, sa skladala z mnohých provincií. Cudzinci jej obyvateľov nazývali rozličnými menami ako Markomani, Kvádi, Búri, Anti, Spori, Sarmati, Skýti. Obyvatelia všetkých provincií Veľkej Moravy boli slovanského pôvodu a hovorili slovanským dialektom.
str. 458
Prokopios tvrdí, že všetky národy, ktoré si Germáni podrobili, sa navzájom líšili názvom , a tak boli germánskymi národmi s rozmanitými jazykmi. Slovania sa objavili pod menom Sarmati, čo možno odvodiť od Tacita ... Možno sa domnievať, že väčšina rímskych historikov nepoznala pomenovanie Slovan ... Sarmati, Kvádi, Búri, ktorí mali sídlo za Germániou, ako udávajú starodávni historici, v oblastiach ktoré Rimania nazývajú severnými krajinami, boli Slovanmi. Mnohí búrski historici tvrdia, že rozprávali slovanským dialektom ... niesli rozmanité pomenovania, napríklad Kvádov preslávila surovosť, Búrov spôsob života v lesoch, ktorému sa načisto oddali, Markomani ako germánsky vojenský tábor predstavovali veľmi udatný šík, proti každému nepriateľovi a preto ich nazývali pohraničníci. Národy, ktoré boli od Germánie viac bokom, sa nazývali viac Skýti, inokedy Sarmati, Skýti si strihali vlasy viac vpredu, Sarmati si zapletali vrkoče. Všetky tieto kmene hovorili spoločným slovanským jazykom, ktorý sa v nejakých zvratoch líšil.

str. 484
Nitrianska stolica. Rieka Nitra uštedrila pomenovanie mestu i hradu. Táto oblasť sa medzi uhorskými krajmi právom radí k tým slávnejším, jednak pre svoje rozsiahle územie, ktoré hraničí s Moravou, jednak pre slávne starobylé dôkazy starobylosti, ktoré siahajú až do obdobia kráľovstva markomanských Slovákov a kmeňa Sarmatov. Obyvatelia tejto stolice sú Slováci a Maďari.

str. 566
Tvrdia, že Maďari boli len pomocníkmi v rozvrátenom kráľovstve Slovákov a pri porážke Svätopluka. Od výhodu ich totiž napadli Maďari, od juhu Panóni pod vedením Břeclava, kniežaťa Sávie, od západu Bavori a Frankovia a od severu Alemani. Slovenský kmeň podľahol týmto piatim mocnostiam, ktoré sa zjednotili a s vypätím všetkých síl náhle začali žalostnú vojnu proti Slovákom. Dosvedčuje to Oto Frizinský v 1. kapitole 6. knihy, pokračovateľ Fuldských análov pri roku 889, métsky letopisec pri roku 890, Pagius pri roku 890. Aventinus však v Bavorských letopisoch pri roku 892 píše :" V máji prišiel na rakúsku hranicu Arnulf, aby sa pri Hengesvelde zúčastnil slávnej porady. Pretože Svätopluk tam odmietol prísť, považoval ho za nepriateľa ríše. Na tejto porade boli knieža poľské Vratislav a vodca Maďarov Kusala, ktorí doteraz nemali pevný domov, ale túlali sa po európskej Sarmácii..