Pravda o Velestúre - nová kniha

    V prvom rade chcem napísať, že pán Ducár vedel o mojom snažení okolo runových nápisov v Kremnických vrchoch, snažil sa ma od výskumu odhovoriť, pretože vraj pozná od p. Dr. Riegra skutočné riešenie a ja, ak niečo aj vyskúmam, bude to zlá stopa a až on zverejní Riegrov objav, bude ma mrzieť, že som venoval zlej stope toľko času. Myslel to v dobrom, jeho presvedčenie bolo silné, ale mňa neodradilo. Neprezradil, aké prekvapivé rozuzlenie prinesie a naozaj som sa na knihu tešil, že zažijem šok a azda aj naozaj prekvapenie, ako sa veľmi mýlim. P. Ducár  poznal výsledok mojej práce podstatne skôr, ako so mnou čs. Život urobil rozhovor o problematike a ako som ju dal na tento portál. Poznal ju v čase, keď sa rozhodoval napísať túto knihu. Keď sme spolu rozprávali, či písali si, naznačil, že ak knihu o velestúrskom nápise napíše, pošle mi na odobrenie, konzultáciu, stať, ktorá sa bude týkať mňa, mojich zistení. Nestalo sa, zverejnil to, čo bolo publikované v časopise Život ako rozhovor so mnou. Autorom je p. Richard Budín. Neviem, či je možné používať opis článkov z časopisov do kníh, to nechávam na časopis Život. Podstatné je, že ak by mi toto p. Ducár poslal, ponúknem mu nielen viac informácií, ale dovolím mu použiť moje fotografie, ktoré sú nepomerne kvalitnejšie, ako použil on. Kniha je spoločenská vec a je fajn, keď sa do nej dávajú čím kvalitnejšie fotografie, tak má vyššiu výpovednú hodnotu. Utrpela kniha a jej čitateľ. Niektoré fotografie sú totálne ploché. Fotky nemajú zobrazovať „nejaký“ kameň, ale nápis na ňom. Na to je treba bočné, najlepšie jesenné svetlo a chvíľu si na to svetlo na mieste počkať... nie každému na kvalite záleží. Škoda.
    Pán Ducár urobil inventúru všetkých možných, aj nemožných zmienok o nápise na Velestúre a v poslednej, dvanástej, povedal by som vrcholiacej kapitole zverejňuje výsledky bádania pana Dr. Riegra, ktorý na to išiel cez kryptografiu.
Na str. 168
    Rieger sa odrazil od toho, že riadok štvrtý nápisu na Velestúre je výrazne posunutý doľava.

Kvalitnejšia fotografia nápisu nebola publikovaná.

Pozrite si nápis na Velestúre, ako je „výrazne“ posunutý. Myslím si, že ho posunul zhotoviteľ nápisu prozaicky len preto, lebo šiel po praskline v skale a chcel využiť miesto. Význam posunutia pán Rieger preceňuje účelovo, aby mu vyšlo niečo, čomu veril, aby to naozaj mohol byť kryptogram.
    Nepochopiteľné je, že autor spomína, že p. Dr. Rieger, ktorý podľa neho naozaj prišiel na tajomstvo nápisu na Velestúre, sa odrazil od nápisu na zlatých pokladoch z Veľkého Svätého Mikuláša v Rumunsku a neuviedol fotografiu tohto nápisu.  Tieto rúny teda ponúknem ja, sú dostupné na internete, poklad má veľkú publicitu.




Absolutne rozdielne runy, ako na Velestúre

Na dne zlatej misy je ariánsky kríž s nápisom vraj v gréčtine. Na vrchnej časti je nápis, možno neskoršieho dáta, ktorý tam urobil niekto iný, ako zhotoviteľ misy. Runy na zlatom predmete sú úplne iné, ako rúny na Velestúre. To je vidieť z obrázka. Aj na iných predmetoch zlatého pokladu z toho istého miesta -  Nagyszentmikósa = Sânnicolau Mare, v Rumunsku  sú runy. Sú to staromaďarské, resp. hunské runy, nezlučiteľné s „našimi“ na Velestúre. Môžete si o nich prečítať tu: https://ro.wikipedia.org/wiki/Tezaurul_de_la_S%C3%A2nnicolau_Mare, najstaršie z nich pochádzajú zo 4. – 5. storočia.  Pritom runy na Velestúre sa podľa p. Ducára vyhotovili o 500 rokov neskôr. Viď. aj toto: http://www.rovasoldal.eoldal.hu/cikkek/nyitooldal/a-nagyszentmiklosi-kincsek-2.-ki-az-aranymuves-.html . Tie runy sú preložené do maďarčiny, vyhotovil ich niekto, ktorý tieto predmety signoval ako HUN. Predmet (zlatá misa) Huni ukradli dajme tomu Gótom (Góti boli cez Wulfilu pevnými ariánmi). V prameni, ktorý predkladám,  sa doslova píše, že to vyhotovil stovky rokov pred „posmrtnou rečou“ a zakladajúcou listinou arpádovskou Tihaňou. Neviem síce, pred akou posmrtnou rečou, podstatné je, že nápisy vznikli za panovania Hunov a s runami na Velestúre majú spoločné to isté, čo nápisy Aztékov, s nápismi v Indickom Kočí. NIČ. Navyše nič nemajú spoločné s kryptogramom, ani nemôžu, pretože v tom čase o kryptogramoch neslýchali, nepočuli. P. Rieger porovnáva neporovnateľné. Predmety mali zhromaždiť, ukradnúť niekomu Avari ako predmety z rôznych dôb, najstaršia by mohla byť práve tá misa s ariánskym = gréckym krížom.
    Okrem toho p. Ducár sa vyjadruje, že nápis nad Hornými Pršanmi je neusporiadaný, rozhádzaný oproti velestúrskemu a pravdepodobne tieto nápisy nemajú rovnakého pôvodcu. Nuž ani to nie je celkom tak, pretože aj nápis na Velestúre nejde pekne po riadkoch. Len si to pozrite sami. Usporiadanejším ho robia len zvislé línie písmen preto, lebo, ako som písal vo svojom pojednaní o rúnach na Velestúre, ľahšie sa vám bude sekať dlátom po kolmej skale, ako po ležatej. Tým vznikol rozdiel v úhľadnosti písma. Ale hĺbka udáva ten istý druh dláta pri oboch nápisoch. Ostatne, môžete to porovnať aj s inými znakmi a nápismi na skalách okolo Kremnice a H. Pršian, ktoré akosi p. Ducár zabudol spomenúť a zverejniť fotografie, preto to robím za neho ja aj vo svojej práci Runy na Velestúre.... Dôležité je aj to, že nápis na Velestúre zvetráva omnoho rýchlejšie, pretože je doslova bičovaný vetrami, mrazom a vodou, ako nápis nad Pršanmi, ktorý kameň leží v toku vyvretej vody zo studničky a je ňou ohrievaný, neustále je mokrý a leží v strmej rokline, kde fúka nepomerne menej, ako na vrchu Velestúra.


Tento nápis je nad Hornými Pršanmi - "U nás kresťanov panuje slepota !t: Pils faor (farár ordinár)"


znašky ohraničujúce kremnický extravilán v Kremnických horách


aj toto sa nachádza nad Pršanmi
    Nie je možné takmer ignorovať, neporovnávať nápis na Velestúre s nápisom nad Hornými Pršanmi a to už vôbec nie, ak máme nad Pršanmi podpis zhotoviteľa nápisu, teda Gašpara Pilsa. Ignorovanie tohto nápisu je účelové.
    Zaujímavá je veta v knihe: „Velestúrsky nápis musel byť zostavený na začiatku 11. storočia. Vtedy bolo územie dnešného Slovenska (zhruba v dnešných hraniciach) súčasťou ríše Boleslava Chrabrého.“ Dobrý postreh autora. Prekvapuje ma, že autorovi nebolo divné, že práve tu na Velestúre, vo vtedy  nepriateľskom území, sekal nejaký arcibiskup Radla – Astrik z Ostrihomu  nápis, ktorému nemal nik rozumieť. Postrádam logiku. Bolo to predsa nepriateľské územie a arcibiskup bol oficiálna osoba, kvôli nejakému nápisu by riskoval teda dosť. Len preto, aby zašifroval svoje meno a rok bez hlbšieho odkazu... chýba tu zmysel diela.

   Decimálny systém, ktorý spomína, sa týka matematiky. Je to matematický desatinný systém. Pan Rieger ho použil v lúštení „kryptogramu“ = velesturského nápisu a my máme v tom vidieť úžasnú vec.


    Ku kensingtonskému nápisu pridám len úsmev. Píše sa o tom na nete, nech si urobí každý svoj názor.
    Pannonhalmu založil ako uhorský kláštor síce Gejza. Ale na mieste, kde už od čias Sama bol kláštor, ktorý založil mních Ammand. Čítaj o ariánoch na tomto portáli.
    Hrobný kameň sa celkom určite nachádza na Smrčníku, je možné, že ho Matunák dal zakopať. Posledná správa o ňom, ako píše aj p. Ducár je, že zem okolo neho je rozrytá... Presný popis miesta, kde leží, p. Križko uviedol v Sokole MS. Nachádza sa v priestore pod terajšou svätyňou na Smrčníku, ako píše Križko – asi 20 krokov od vrcholovej rovinky smerom, kde sa kopec prudko skláňa k zvolenskej stolici. Hľadal som ho, dokonca sme aj jeden kameň prevrátili pomocou ťažného lana, ale aj keď tvarom ho pripomínal, nebol to on. Alebo to bol on, ale runy niekto odstránil. Kameň ostal na mieste, nechali sme ho stáť, aby bol zdiaľky viditeľný.
    Som rád, že p. Ducár napísal aj o tomto nešťastnom „hrobovom“ kameni tzv. Matičnom, ktorým si terajší predseda Matice slovenskej urobil blamáž. Samozrejme, že to bol balvan z cesty Bielej stopy, kde premával ratrak a škriabance boli pre matičiarov z Nitry a pána predsedu runy . Ak niekto naozaj niekedy tento tzv. pravý „hrobový“ kameň objaví, nech nezopakuje neuvážené odvezenie, ako starčekovia z Nitry , ale nech najprv oznámi AÚ SAV v Nitre, nech tam urobia sondu, či sa naozaj jedná o hrob. Hrob by totiž mohol presne datovať a tak mohol pomôcť dolúštiť nápis na kameni. Horlivosť je niekedy na škodu. Dedkovia za národovský čin dostali od MS diplom. Jeden z aktérov sa mi pochválil osobne fotografiami z odvozu kameňa a aj z odovzdania diplomu osobne predsedom MS.Ing. Mariánom Tkáčom.
    Nápis v Kline (kataster Horné Pršany) pri studničke na skale, ktorá je nad kameňom s hlavným nápisom, je Piltz, 1872, nie 1879. Priložil som fotografiu, kde je detail cifrovanej dvojky, ktorá mnohých oklame a čítajú 9. Oklamala aj p. Ducára.



Aj keď to nie je až tak dôležité, či to bolo r. 1872, alebo 1879, predsa to dokladám na posúdenie p. Ducárovi, aj verejnosti

    Kniha je teda zosumarizovaním akýchkoľvek zdrojov a prác, v ktorých sa hovorí o Velestúre, ale neprináša rozuzlenie príbehu. Budem neskromný: rozuzlenie príbehu som priniesol ja v práci Runy na Velestúre. Biele miesto slovanskej histórie na tomto portáli.
P. Ducár mne osobne neponúkol to, čo avizoval. Definitívne a prekvapivé rozuzlenie. Lúštenie p. Riegra je úsmevné, nič nevysvetľujúce, ale originálne. Rozhodne sa nemôžem stotožniť s týmto vysvetlením, pretože je veľmi málo pravdepodobné, aby niekto napísal toľko textu v účelovo zostavených rúnach len na to, aby naznačil svoje meno a rok zhotovenia a ešte na nepriateľskom území.

    Nápis na Velestúre napísal, alebo dal napísať ev. farár , rektor univerzity v Blatnom potoku (Sárospatak)Gašpar  Pils, ktorý cca r. 1584 zostavil runy na to, aby napísal viacero svojich myšlienok na skaly, aby takto ventiloval svoje myšlienky a vedomosti. Bolo to v čase okupácie územia Turkami a zúrivej inkvizície, kedy vysloviť „ U nás, kresťanov panuje slepota ! „ by znamenalo okamžitú popravu. Zrejme jeho príbuzný Piltz 1872 sa práve preto potreboval hrdo zvečniť na samostatnom kameni nad nápisom svojho predchodcu Pilsa. To umocňuje aj dôvod, prečo Pils chodil do Kremnice, či jej okolia. Brat Gašpara Pilsa totiž bol taktiež evanjelický farár, ktorý mal deti...
    Prínos knihy pre mňa vidím v zaujímavej kapitole o stibológii. Áno, spojnica medzi Starhradom = Pustým hradom vo Zvolene, Kremnicou a Znievom = Turovom, bola vedená po horách nielen preto, lebo to bola suchá cesta, ale bola to cesta schovaná v horách, nenápadná. Zároveň ďakujem p. Ducárovi za zmienku o poklade z Nagyszentmiklósa, ktorý vypovedá o Hunoch a o ktorom som nevedel. Samozrejme, že kniha ušetrí čas tomu, kto by sa vecou chcel zaoberať znovu, má to pekne zosumarizované. Až na moje práce, ktorým sa nevenoval ako s nádejným správnym riešením prípadu, favorizoval Dr. Riegra. Mne p. Ducár venoval 2,5 strany a len ako úryvky rozhovoru s redaktorom. Pobavil som sa.
    Na koniec vyjadrujem svoje sklamanie, pretože na jednej strane názov knihy sľubuje vyjaviť pravdu o Velestúre, no ak tou pravdou je toto komplikované vysvetlenie Dr. Riegra doslova zmanipulované, aby to bol kryptogram, kniha je len dokonalým zhrnutím informácií o jednej bývalej záhade, ktorá v nej aj záhadou ostáva. Vôbec nie je podstatné, že sa jej autor venoval 25 rokov.
    Za podobné práce, ako vyhotovil p. Ducár sa vraj dávajú vedecké hodnosti. Azda mi nejakú tiež in memoriam pririeknu za to, že túto vec skutočne doriešil a nielen túto   .
Alan Dolog
17.11.2016
Zverejnil Svetomír

Svetomír včera napísal, správne. Bežný čitateľ čítajúci tieto riadky je už zamotaný a poslúchnem ho, napíšem posledné stanovisko. Už sa k tejto veci nevrátim, nemám na to čas.
Uvádzal som objektívne skutočnosti, ktoré nie sú závislé na tom, či im niekto verí, alebo nie.

1.  Str. 166: Citát: „Je pravidlom u nápisov tohto druhu (typu runových nápisov), že číslica v ňom uvedená je fingovaná a a slúži iba ako pomôcka k výpočtu kalendárneho kryptogramu...“ Pozor,  v prípade Velestúra číslica 280 nám oznamuje, že r. 280 Silian zboril Kremenitju. Pôvodný text, že zboril 280 hradov bol nezmysel, samozrejme, preto  Rieger napísal, že číslica je len pomocná, zdanlivo nelogická. Ona teda je logická a veľmi. Silian prešiel Kremnicou a r. 282 ho zastavil Riman v Sedmohradsku. Zapadá do dejín. Tu Rieger už zle začal.

2.  str. 167 – 168 : Riadky, ako píše Svetomír sú postupne po praskline poposúvané všetky. Ak je posledný pre Riegra nápadne a významovo posunutý, je treba vysvetliť, prečo posunutie riadkov nad týmto riadkom nie je nápadné. Pritom ten posledný riadok je posunutý najmemej. Toto „povšimnutie“ p. Riegra je jednoznačne účelové.
Okrem toho,  píšete, že riadky sú oproti pršianskym rovné. Len sa na ne poriadne pozrite. Všetky sú zvlnené. Písal, ako prišlo. Nenarobil si linajky. Rovnako v Pršanoch. Ak chcete nahovoriť verejnosti opak, podceňujete nielen ich rozum, ale aj oči   . A teraz som asi neslušný, že? Nie som.

3.  Poklad  zo Sv. Mikuláša naozaj pochádza z čias, keď krajinu od Byzancie ďaleko na západ, celkom určite aj franskú ríšu, ovládali ariáni používajúci grécky rovnoramenný kríž. Nápis na tej mise, ale aj na ostatných dieloch pokladu je písaný v staromaďarských rúnach, ktoré sa Radla naučiť mohol, lebo ich Maďari poznali, ale nič nemajú spoločné s písmom na Velestúre a s Radlom samotným. Tu vôbec nie je dôležité, čo hovoria maďarskí vedci, poklad skúmali aj Rakúšania a Nemci.
Dôležité: Zlatý poklad z V. Mikuláša bol zo zeme vykopaný náhodne r. 1799. Cca 770 rokov po smrti Astrika. Takmer 10 kg zlatých predmetov. Ak by toto zlato mal v rukách arcibiskup Radla = Astrig cca r. 1000 – 1020, tento zlatý poklad by nebol v zemi do r. 1799, ale bol by s ostatným zlatom pekne v kráľovskej pokladnici v sídle kráľa, alebo v sídle arcibiskupa. Rovnako, ako tento poklad, pretože bol nájdený za Rakúsko-Uhorska je dodnes vo Viedni. Čiže p. Rieger posudzoval niečo, čo naozaj nie je zlučiteľné s Velestúrom a s arcibiskupom Radlom. 10 kg zlata nechá v zemi iba ten, koho donúti tak konať vojna, smrteľné nebezpečenstvo. Ale Astrig to nebol. Astrig by to zlato nezakopal a tobôž 300 km od Ostrihomu. Ak by ho niekto (Astrik, či kráľ) zakopal, tak v Ostrihome. Podľa archeológov poklad bol zakopaný najneskôr za Avarov – do r. 791, kedy boli definitívne porazení. Opakujem, poklad v čase života Astriga bol v zemi, nikto o ňom nevedel do r. 1799.

4.  str. 169, 170 výpočet číselného údaja, teda roku. Rieger krkolomne dospel k roku 958, pritom toto číslo vlastne neznamená nič. Pretože na záver p. Ducár píše: "Velestúrsky nápis musel byť zostavený na začiatku 11. storočia“. Teda rok 958 je mu na  nič. Bol zbytočne a pracne vyfabrikovaný.

5.  Citát: "Nápis podľa Riegra je akýsi druh pomníka. Dokonca je vraj napísaný v prvej osobe." No v nápise „Prěchach Silian ot morane zrumich Kremenitju te Turv i vsia grada i bě gode po Turu dvěste te osmdst.“ nie je písaný v žiadnej osobe, je neosobný, má jasnú logiku, bez inotajov. Rieger vychádzal z nedokonalého lúštenia, kde Silian zbúral 280 hradov. Chyba.

6.  Na záver k Radlovi alias Astrikovi: bol to druhý najmocnejší muž vo vtedajšom Uhorsku. Postrádam dôvod, prečo by on potreboval práve na Velestúre vytesávať nejaký nápis, šifrovať ho a ešte v anagramoch a akrostychoch. Predsa v tom čase mohol kľudne v čitateľnom písme a známej reči tesať nápisov na skalách okolo Ostrihomu koľko chcel a neurobil to. To práve na Velestúre ho pochytil rozmar a písal-tesal. Myslíte si naozaj, že toto má byť pravdepodobné? To Pils, súc vzdelaný človek žijúci v pohnutých časoch často chodiaci do Kremnice mohol mať potrebu ventilovať vedomosti a pocity šifrované runami. Boli tu Turci a inkvizícia. A on nebol až tak vysoko, aby si mohol byť istý, že prežije, keď mu na to prídu. Jeho predchodca Kremničan Fischer, tiež voľnomyšlienkár a rebel - farár, bol zhodený z veže v Krásnej hôrke. Čítajte článok o Runach na Velestúre na tomto portáli.

7.  Pršiansky kameň je trvale ohrievaný vodou z prameňa asi 4 m nad ním a keď som tam bol v zime, tak nad kameňom bol ľadový pancier. Keď som naň stúpil, ľad sa prelomil a ja som ho odkopol. Ľad nebol primrznutý, spojený, s kameňom a teda kameň nebol zamrznutý. Teplota vody vyvierajúcej nad kameňom má totiž cca 6 – 10 stupňov, pretože teplota zeme cca 1,5 m pod povrchom má konštantne 9  – 11 stupňov. Ako technik to zrejme viete. To znamená, že nijako vtedy nezvetrával, ani nepôsobila naň erózia, doslova mal na sebe pevný pancier, ktorý ho chránil. Velestúrsky nápis je na kolmom brale, ktoré zmokne a vyschne, zmrzne a ošľaháva ho vietor a v minulosti ho slabo naleptávali korienky machu. Vieme, že ho po Križkovi tiež drhli kefami, napúšťali olejom, aby mohli sňať niekoľko odliatkov a pod. Zvetráva teda nepomerne rýchlejšie, ako pršiansky, ktorý je chránený zalesneným východným svahom.

8.  Váš citát :“ K autorstvu Pilsa či Pilza ako tvorcu a neskôr lesníka, jeho príbuzného, sa nevyjadrujem, neverím tomu, ale p. Dologovi želám, aby napísal knihu o nápise v Kline.“
Knihu o tom písať určite nebudem, nie je to téma na knihu. Je možné len túto tému použiť v širšom kontexte. Možno niekedy... Ako písal Svetomír, nie je možné stotožňovať Piltza 1872 s Pilsom farárom, ktorý nápisy vyhotovil, alebo nechal vyhotoviť. Neveriť tomu je vaše právo. Ovšem ignorovať podpis na skale „Pils“ a ešte aj jeho titul t: faor = farár ordinár znamená, že nechcete akceptovať ani jeho vlastné signovanie. Predsa ten človek sa tam podpísal a prečo to ignorovať?
V jednom momente som si povedal : asi mi chce nahovoriť, že horár Piltz vlastne celý nápis mohol narafičiť na Pilsa farára ordinára. Lenže to písmo nad studničkou je úplne inej kvality. Neporovnateľné.
Ale predsa. Dajme tomu, že by bol tak mazaný a predsa to bol ten horár. Potom ale chýba zmysel tej celej roboty. Znamenalo by to, že horár bývajúci v zemljanke si všimol nápis na Velestúre, naučil sa runy, teda vylúštil ich abecedu a potom napísal svoj nápis nad Pršany a tak nápis v novodobom písme s rokom 1872. Nuž, to by mi ani vo sne nenapadlo. Hlúposť ako Brno. To mi určite nahovoriť nechcete. Dejiny boli omnoho jednoduchšie, ako sa snažíme ich podať.

Celá kapitola č. 12, v ktorej mala byť pravda o nápise je zlá. Nič neobjavujúca, je to celé chybné.

9.  Stať okolo nepriateľského územia mažem, áno, Radla mohol premávať na tomto území, bolo už súčasťou Uhorského kráľovstva. V tomto jednom bode som sa mýlil. Ale predošlé argumenty stačia na  vyvrátenie Riedlovej „pravdy“.

Pamiatka p. Križku je očistená, patrí nám obom poklona. Križko ani náhodou nemohol nápis vyhotoviť. Kto si prečíta vaše, či moje dielko na to príde sám. Komu to nestačí, nech vykope Matunáka a nech ho požiada o ospravedlnenie a nech Matunák prezradí, čo urobil s „hrobným“ kameňom   . Ale samotnému nápisu ste urobil medvediu službu: zverejnil ste ako pravdepodobnú, či istú,teóriu, ktorá urobí nielen v hlavách laickej verejnosti chaos a už táto generácia, ani nasledujúce neuverí ničomu.