KEĎ SA POVIE VANDAL

Kto sa dnes zaujíma o Vandalov, siahne skôr po internetových zdrojoch, než po monografii alebo encyklopédii. Vandali sú tak rozšírení ako internet, pôsobia vo všetkých kútoch sveta a ich špecializáciou je demolovanie všetkého, čo sa zdemolovať dá. Samozrejme, reč je o vandaloch, nie Vandaloch, ale v titulkoch správ ten rozdiel vidieť nieje.
Meno Vandal sa nestalo nadávkou len zhodou okolností. Za dnešným hanlivým označením stojí meno starovekého národa, ktorý sa stal symbolom pustošenia. Zaslúžil sa o to dobytím Ríma v roku 455 n. l.
Pri príchode Vandalov pápež Lev uprosil vandalského dobyvateľa Geisericha, aby nezničil staroveké mesto, ani nezabíjal jeho obyvateľov. Geiserich súhlasil a svoj sľub aj dodržal. Avšak história práve toto dobytie Ríma považuje za mimoriadne barbarský čin, napriek tomu, že Vandali Rím od ničenia ušetrili. Pôvodcovia tohto hanlivého názvu im nemôžu zabudnúť niečo pre nich oveľa dôležitejšie ako boli stavebné pamiatky či životy Rimanov. Vandali totiž kompletne vyrabovali všetky domy bohatých mešťanov, zobrali im zlaté a strieborné predmety, ale aj všetok bronz, cisársky poklad, neušetrili ani bohato zdobené chrámy. Majetok bohatých Rimanov naložili na lode a odviezli do Kartága. Niektoré lode boli vraj tak preťažené, že tam ani nedoplávali a bohatstvo, ktoré prevážali, dodnes leží na dne Stredozemného mora.



Ako národ sú dnes Vandali považovaní za pôvodne východonemecký kmeň, ktorý sa v histórii objavil prvý raz v dnešnom južnom Poľsku. Odtiaľ sa vydal na púť po veľkej časti Európy, dobyl Rím, založil si kráľovstvo na území dnešného Španielska a potom v 5. storočí n. l. ďalšie kráľovstvo v severnej Afrike. Faktom je, že Vandali boli východogermánskym, nie východonemeckým kmeňom a v Germánii nemecké kmene tvorili len menšinu obyvateľstva. Väčšina obyvateľstva Germánie hovorila iným jazykom ako nemeckým.  Až do 18. storočia boli Vandali aj nemeckými historikmi považovaní za kmeň slovanský, ktorý patril k Venetom (Venedom). V 19. storočí sa nemeckí historici rozhodli z nich urobiť kmeň nemecký, lebo to vyhovovalo vtedajšej nemeckej imperiálnej politike. Potrebovali byť potomkami slávnych dobyvateľov na ktorých činy chceli nadviazať. Tento ich názor platí aj v súčasnosti. Prevzali ho časom aj historici iných národov, čo nie je žiadny div, lebo preberanie názorov (opisovanie z iných prác), je základnou metódou historického bádania dodnes. Avšak  koncom dvadsiateho storočia sa časť nemeckých historikov vrátila k názoru, že Vandali neboli nemeckým kmeňom, ale že boli slovanským kmeňom. Ťažko posúdiť, čo ich k tomu viedlo, či ich osvietili staršie pramene, alebo je to len snaha „očistiť“ povesť ich predkov od  „barbarských vandalov“. Na druhej strane, napriek zlej povesti Vandalov, sa k nim začali hlásiť slovanskí historici a archeológovia, najmä v Poľsku. Diskusie, aj keď nie na úradnej pôde, sa v tomto smere vedú aj na Slovensku.

Vandali podľa mnohých bádateľov boli totožní s Lugmi. Lugov zasa iní považujú nie za Germánov, ale považujú ich za Keltov. Pravdepodobne však Lugovia (Lužičania) boli slovanským kmeňom, lebo v staroveku žili na území, kde v stredoveku žili slovanské kmene Lužičanov. Inou možnosťou je, že jeden kmeň prevzal meno iného kmeňa na základe názvu územia, ktoré obýval. Keď však sledujeme púť Vandalov a pred nimi Keltov po Európe, vidíme, že je tomu presne naopak. Prichádzajúce kmene dávajú svoje mená územiam, ktoré zabrali. Zaujímavé je aj to, že práve Lugov nachádzame v zemepisných názvoch doteraz po celej Európe, rovnako ako Vandalov, Venetov, Galov a iných. Vzniká tak veľmi zložitý obraz osídlenia, ktorý si každý môže vykladať tak ako sa mu to hodí, lebo možností vysvetlenia toho stavu sa ponúka niekoľko.
Väčšina archeológov a historikov, aj keď nie všetci, stotožňujú Vandalov s Przeworskou kultúrou. Tá sa rozprestierala pred 2.200 až 1500 rokmi na veľkej časti dnešného Poľska, zasahovala aj na Slovensko. Upadla práve po odchode veľkej časti Vandalov na juh. Typické je pre ňu spaľovanie mŕtvych, čo je zasa typické pre Slovanov do prijatia kresťanstva. Žiarové hroby obsahujú dary. V mužských hroboch sú zbrane, ostrohy, nožnice, holiace strojčeky, kováčske nástroje a spony na opasok. V ženských nachádzame sponky, cievky a nožnice.  Predmety sú poškodené ohňom, lebo boli spaľované spolu s mŕtvym. Väčšie predmety sú zámerne poškodené. V tejto oblasti sa vyskytujú aj kostrové hroby. Sú dokladom, že na území súčasne žili aj príslušníci iných kultúr, čiže iných starovekých národov, alebo len nositelia inej ideológie. Diskutabilné tak je, či z histórie známi Vandali tvorili na území Przeworskej kultúry väčšinu, alebo len menšiu časť obyvateľstva, pričom ich predkov možno hľadať ako v slovanskom, tak aj v keltskom či germánskom okruhu. Najpravdepodobnejšie je, že vtedajšia spoločnosť bola multikultúrna, vedľa seba žili kmene germánske, keltské, slovanské a iné, spolu bojovali medzi sebou a spolčovali sa zasa proti iným bez ohľadu na etnický pôvod, hľadiac len na svoje životné záujmy. Svedčia o tom aj dejiny Vandalov a mená ich panovníkov, ktoré sú slovanské aj germánske.
Koncom druhého storočia nášho letopočtu sa Vandali delili na dva hlavné kmene, na Silingov a Hasdingov. Silingovia sú Slezania, Hasdingovia žili v Sudetách. V druhom a treťom storočí sa kmene zo strednej a severnej Európy začali hrnúť na územie Rímskej ríše. Obrovská migračná vlna mala viacero príčin, jednou z nich bolo bohatstvo ekonomicky vyspelej Rímskej ríše, ktoré lákalo obyvateľstvo, aby sa tam usadilo, alebo aby si tam aspoň nalúpilo korisť. Rímska ríša stavala proti ním opevnenie naprieč celou Európou. Občas však povolila skupinám cudzieho obyvateľstva usadiť sa na svojom území, hlavne v menej osídlených častiach, lebo v tom videla ekonomický prínos. Popri roľníkoch, chovateľoch dobytka a remeselníkoch využívala aj služby ozbrojených skupín proti migrantom na iných územiach svojej ríše. To sa Rimanom nakoniec vypomstilo, lebo ozbrojené družiny sa oboznámili s rímskymi pomermi a nakoniec ich využili na útok proti Rímu, ktorý neraz aj dobyli. Počas markomanských vojen v rokoch 166-180 n. l. sa Hasdingovia pridali na stranu Ríma a presťahovali sa až do Dácie. Tam však narazili na odpor a preto sa presunuli na stredný tok Dunaja. V roku 271 n. l. tu už boli nežiadúcim elementom, s ktorým Rímska ríša bojovala. Nakoniec sa s Rimanmi dohodli a zostali žiť na východnom brehu Dunaja. Začiatkom štvrtého storočia nášho letopočtu tu žili, ako píše antický autor Jordanes, obklopení na východe Getmi, na západe Markomanmi, na severe Hermundurmi. Vtedy ich napadli Geti a v roku 335 n. l. zabili vandalského kráľa Visimara. Ich panovník mal slovanské meno („mar“ - „mir“ je pôvodný titul slovanských kniežat. Aj posledný známy vandalský panovník z rokov 530-533 – Želmír, resp. Žilamir mal slovanské meno).  Po porážke od Getov sa so súhlasom panovníka Konštantína Veľkého presunuli na pravý breh Dunaja, na územie Rímskej ríše, pod jej ochranu, kde žili šesťdesiat rokov. V tom čase už boli kresťanmi, prívržencami arianizmu.
Krátko po roku 400 n. l. Vandali pod tlakom Hunov, najmä z obavy pred nimi, sa presťahovali na západ od svojich dovtedajších sídiel. Odišli spolu s mnohými ďalšími slávskymi (suevskymi) kmeňmi a so slovansko-sarmatskými Alanmi. Postupujúc hore tokom Dunaja prišli až na územie franskej Gálie, pôvodne keltskej, ktorá v tom čase už bola silne romanizovaná. Vo veľkej bitke tu vraj padlo až dvadsaťtisíc Vandalov, vrátane ich panovníka Godigisela. Ale potom sa karta obrátila. 31. decembra roku 406 prekročili zamrznutý Rýn a s pomocou Alanov porazili Frankov v Galii a celú krajinu vyplienili. V Galii však nezostali dlho, už o tri roky prekročili Pyreneje a vstúpili na územie dnešného Španielska. Od Rímskej ríše tu získali územie na ktorom sa mohli usadiť. Spolu s Vandalmi sa tu usadili aj Alani a kmene Suevov.  Čoskoro ovládli domáce obyvateľstvo a začali bojovať medzi sebou. Výsledkom bolo spojenie Vandalov a Alanov na jednej strane, zatiaľ čo Suevi (čiže Slávi) sa spojili s Getmi a Rimanmi proti nim. Najprv sa Suevom s pomocou Rimanov podarilo Vandalov a Alanov poraziť, ale v roku 422 bola slávsko-rímska koalícia porazená Vandalmi.
Utečenci pred Hunmi dokázali na niekoľko rokov ovládnuť a rozvrátiť Galiu aj Hispániu, ale tvorili tu len malú časť obyvateľstva husto osídlenej krajiny, kde vtedy žilo okolo 6 miliónov obyvateľov. Navzájom znepriatelených dobyvateľov a utečencov bolo pritom spolu len okolo 200.000. Aj kvôli neustálemu tlaku Rímskej ríše, ktorá sa usilovala zbaviť migrantov, rozhodli sa Vandali presídliť do severnej Afriky. Hlavným popudom však bolo pozvanie tamojšieho vládcu Bonifáca, ktorý v nich videl oporu voči Rímskej ríši. Vandalov bolo v tom čase asi 80.000 a mali okolo 20.000 bojaschopných mužov. To bola pomerne mocná armáda s ktorou mal Bonifác veľké plány. Vandali sa preplavili do Afriky v roku 429. No už o rok prišli s miestnym vládcom Bonifácom do konfliktu a neskôr ho porazili. Nestali sa jeho nástrojom v boji proti Rímskej ríši, ale samotní ovládli severné pobrežie Afriky, Sicíliu, Korziku a Sardíniu a vytvorili si svoje Vandalské kráľovstvo. Jeho hlavným mestom sa stalo Kartágo. Odtiaľ vyšla aj ich už spomínaná vojenská výprava, ktorá v roku 455 dobyla samotný Rím.



Vandali udržiavali počas stáročí kontakty so svojou domovinou, kde časť Vandalov zostala. Podľa Prokopa z Caesareje počas vlády Gaisericha v rokoch 439 - 477 prišli do ich afrického kráľovstva poslovia z ich domoviny (zrejme z územia Poľska), aby sa uistili, či sa Vandali z Afriky nechcú vrátiť domov. Pravdepodobne hľadali spojencov proti svojim domácim súperom.
Vandalská ríša v severnej Afrike prežila až do roku 530 aj vďaka sporom medzi Západorímskou a Východorímskou ríšou. Vzhľadom na malý počet Vandalov, ktorý medzi domácim obyvateľstvom tvorili len nepatrnú vládnucu elitu a vzhľadom na mocných nepriateľov to bolo úctyhodne dlhé obdobie. Pád ich mocného kráľovstva zapríčinili politické spory medzi nimi, ktoré využili ich nepriatelia. Na čelo kráľovstva sa dostal palácovým prevratom neschopný panovník Želmír (alebo Žilamir). Spory využila Byzantská ríša a vyslala proti Vandalom armádu o počte 15.000 vojakov, vedenú generálom Belisarom. Tomu sa podarilo vandalskú armádu v boji na otvorenom poli poraziť a potom bez odporu vstúpil do Kartága, z ktorého vandalská vojenská posádka ušla. Želmír sa síce ešte pokúšal zvrátiť výsledok boja, ale jeho sily na bohaté a dobre zásobené Kartágo, ktorého obyvatelia vítali Byzantíncov ako osloboditeľov, nestačilo. Želmír po ďalšej pre Vandalov neúspešnej bitke dezertoval a nechal svoju armádu aj vandalské obyvateľstvo napospas dobyvateľom aj domácim Berberom. Tí sa vrhli na vandalské poklady, ale aj na sa samotných Vandalov, ženy, deti aj mužov zajali a popredali do otroctva. Vandalské kráľovstvo tak zaniklo v priebehu veľmi krátkej doby a s nimi aj Vandali v severnej Afrike. Nie celkom, lebo dodnes tam niektoré africké kmene majú svetlé vlasy a modré oči. Samotný Želmír dopadol dobre. Vzdal sa Belisarovi a bol odvezený do Byzancie, kde mu boli byzantským cisárom pridelené majetky a titul patricija. Tam obklopený bohatstvom a leskom dávnej kráľovskej slávy pokojne žil do konca svojho života.
Dejiny Vandalov pomerne dobre zachytené antickými historikmi vnášajú svetlo do čias staroveku, dokladajú, že aj malá, dobre zorganizovaná skupina dobyvateľov, spojená spoločnou ideológiou a pôvodom, mohla ovládať veľké územie a na ňom početné obyvateľstvo. Stačilo pritom málo, jeden neúspech a veľká ríša zmizla z dejín v priebehu pár dní aj s dobyvateľmi, tak ako veľakrát pred nimi a veľakrát po nich.

09.09.2017
Text: Rudolf  Irša

Dôležitú kapitolu pobytu a putovania Vandalov v Škandinávii, ktorá v tomto článku chýba nájdete v pojednaní https://sloveni.forumsk.com/t13-topic.
Aj s bitkami na Dunaji s Rimanmi to bolo trochu inak - bitky boli dve, pred odídením Vandalov do Transylvánie. O ich pobyte práve tam svedčia mnohé indície, napr aj dedina s názvom Šilindia (Silindia) tam.
Vandalom sa stále venuje p. A.F. Zvrškovec, ktorý o nich vie najviac vďaka jeho dlhého pobytu vo Švédsku a neúnavného hľadania dôkazov. Verím, že práve on túto kapitolu dejín časti Slovanov spracuje do knihy.
V článku mi chýba viac faktov, napr. aj zmienka o odídení časti Vandalov späť na Slovensko, najmä "Hasdingov!, čiž Gazdov = hospodárov, sdliakov na východné Slovensko, presne na Šariš a Silingov do Ziliny siliny) n pri Novo Jičíne.

Prečítal som si obidva "konkurenčné" články. Prvý autor zjednodušuje, čím sa jeho príbeh stáva zrozumiteľný. Druhý autor chce povedať všetko, ale beztak to nepovie, hlavne však v ňom chce podporiť svoju teóriu o Velestúre. Takže na prvom článku si oceňujem jasnosť, vecnosť a držanie sa pri zemi. Druhý autor lieta skôr v oblakoch. Prvý autor svojim článkom nič neriskuje, druhý riskuje, že vyletí vysoko a z veľkej výšky padne. Na jednej strane rozvaha, na druhej strane odvaha. Aj odvahu treba oceniť.
Indície sú jedna vec, fakty sú druhá vec. Ak boli Vandali Slovania a žili aj v západnej Európe a vo Švédsku, nie je na tom nič čudné, veď zasa na východ od nich žili Germáni. Jasná etnická hranica, ktorá by delila kmene ako jazykový "limes Romanum" teda nebola. Skutočne je teda možné, že "plačlivá reč" bola pre Vandalov a tí boli podľa toho Slovania - ak bola určená pre nich. Ale spájať Žilinu so Silingami, vyrábať z Hasdingov Gazdov to trocha zaváňa priveľkým úsilím vyrobiť z komára somára. Alebo žeby Germáni boli pôvodne ruskí Geroi? Pre tých, čo nevedia rusky - geroi je rusky hrdina.
V odporúčanom článku ma zaujalo

Svetomír napísal:Nápis vypovedá, že názov kmeňa, národa, ktorý spôsobil pohromu na Turci boli Silingovia - Siliani. Siliani - silný(?).  Silingovia – Siliani tvorili spolu s Hasdingami (Gazdovia?), (vraj germánske kmene) a azda i s ďalšími národmi, či kmeňmi,  spoločenstvo Vandalov, ktorí pôvodne žili na juhu Škandinávie. Prezrite si dobre juh Švédska!  Nájdete tam zľava kraj Bohuslän. Nad ním je Gottburg – Goteborg (mesto Gótov), východnejšie rieku Morum (Moravu), s rovnomenným mestom, rieku Nätru (Nitru), s mestom Nätraby a keď sa lepšie posnažíte, nájdete aj napr. Lemesjö – Lemešany. Úžasné je, že rozmiestnenie týchto miest korešponduje s rozmiestnením miest v Československu – Bohemia, Morava, Nitra , Lemešany.

Mám naňho preto jednu otázku? Na základe čoho tvrdíte, že Vandali pochádzajú zo Švédska? Nie je to presne naopak a to, že Vandali do toho Švédska prišli práve od nás? Napríklad v dôsledku tlaku Hunov? Alebo je snáď Švédsko "kolíska Slovanov"? Viem, že to píše Zvrškovec, ale tá odpoveď mi nestačí.
K prvému článku do diskusie nič nemám. Je napísaný tak, že v podstate žiadnu diskusiu nevyvoláva. To považujem za jeho podstatnú chybu ak je na diskusnom fóre.Potom mohol byť ešte stručnejší, ak to má byť stručná a prehľadná informácia. Nie všetko, čo sa stalo je aj dôležité a menej býva viacej.

Lesmír, neprečítal ste si moje poznámky trpezlivo. Nikdy som netvrdil, že Vandali pochádzajú zo Švédska. Práve naopak, boli to neposedné duše, ktoré hodne migrovali. Prečítajte si to ešte raz. Ak som tvrdil, že pôvodne žili v Škandinávii, myslel som tých, ktorí sa tam nasťahovali nevedno presne kedy a potom odtiaľ veľká skupina odišla, vrátila sa do strdnej Európy. To predsa vyplýva z toho článku. Ale predsa budem sa vami súhlasiť, namiesto slova pôvodne som mal použiť slovo prechodne, hoci to prechodne mohlo byť niekoľko storočí.Opravím to.
 Alebo radšej sledujte Zvrškovca, on Vandalom venuje mnoho času. Ja som sa opieral o jeho výzkumy a výzkumy p. Timuru. Nápis na Velestúre nie je dôkazom ničoho. Ale jeho autor z niečoho čerpal, keď napísal, že r. 280 zborili Kremenitju a Turiec. Nie ja som vyrobil Gazdov, ale práve oni (Zvrškovec a Timura). Vieme, že názvy národov kmeňov komolili ako Ri mania, tak všetci. A ak chceme nájsť logiku a ak to boli Slovania, potom sa oni sami asi nenazývali Hazdingami. Napr. Celkom určite stojím za tým, čo som napísal. My Sloveni sa držíme pri zemi až tak, že je to choré a nepripúšťame si ani nos medzi očami. Ak by sám Belisar dosvedčil, ako to bolo, pýtali by sme si jeho občiansky preukaz. Iné okolité národy si vyrábajú omnoho trúfalejšie a rozprávkovejšie svoju históriu a nemajú s tým problém. My vykopeme veľmoža a hneď vieme, že to bol GERMÁN. Práve preto, že nie som profesionál, si môžem dovoliť použiť viac indícií, ako profesionál, autor tzv. konkurenčného článku :-)))

Veľmi som sa ale potešil, že sa tu niečo nové objavilo, načase. Ja zbieram materiály, niečo dám, ale potrebujem ešte čas.Toho roku som už preinvestoval nie málo € na to, aby som niečo získal. Nuž, amatér investuje, profesionál dostáva výplatu - myslím tých, čo nežijú na voľnej nohe.

Vandali sú veľmi zaujímavá téma a niečo okolo nej nevoní. Stačí pozrieť si, že na minciach máme napísané GILAMIR ale mnohí autori píšu GILAMAR. Niektorí slovenskí sa pochlapili a napísali Želmír. Žel, čiže, žiaľ, myslím si, že to až prechlapili. Ale Želmíra máme skutočne aj v kalendári. Žiaľ,  slovenskí jazykonevedci si myslia, že to meno znamená "ten, čo si želá mier". Ani som nič iné od nich neočakával. Tak bežne vyzerá názor profesionálov. To už radšej beriem názor toho amatéra, čo báda za svoje a používa okrem rozumu aj samoštúdium. Nič horšie by totiž nedokázal urobiť, ako ísť na prednášku k nejakému nášmu "jazykovedcovi!
Skúsme sa teda radšej pozrieť na západ. Tam skutočne majú v kalendári Gilmara. Napr. v anglickom, či nemeckom. A ako sú na tom ich jazykovedci? Význam mena Gilmar je vraj Famous hostage = slávni rukojemníci.
This name derives from the Ancient Germanic name “Giselmar”, composed of two elements: “*gīslaz / gīsal” (pledge, hostage) plus “*maru-” (famous). In turn the name means “one who is committed to save and protect”.

Pre tých, čo nevedia narábať s google translator:
Tento názov pochádza zo starovekého germánskeho mena "Giselmar", ktorý sa skladá z dvoch častí: "* gīslaz / gīsal" (sľub, rukojemník) plus "* maru-" (slávny). Na druhej strane meno znamená "ten, kto je odhodlaný zachrániť a chrániť"

Ako vidíme, "profesionáli" sa síce nezhodli, ale inak sú na jedno kopyto. Takže to zostáva na tých, čo pracujú za svoje a neprišli z lenivosti o rozum, aby sa dopátrali k tomu, ako to bolo. Máme to odpozorované z prírody: ak zvieratko bohato kŕmime, stratí všetky reflexy a nielenže zlenivie,ale ešte aj zhlúpne. To amatérovi nehrozí, zhlúpnuť síce môže, ale určite nie z lenivosti.

Čiže, myslím si, že téma do diskusie sa aj v tomto článku dá nájsť a teším sa, komu sa podarí objasniť pre začiatok, čo znamená meno GILAMIR a aký má pôvod. Môže to veľmi prispieť k odhaleniu pôvodu Vandalov a jazyka, akým hovorili.

Čo je na tom divného že Vandali pochádzajú z južných oblastí Švédska, /alebo aj odtial /?  Dôkazom sú miestopisné názvy, ktoré boli až následne pozmenené na Švédske - Germánske. To že boli Slovania je zapísané v Helmundovej kronike, ktorá sa podrobne zaoberá christianizáciou pobaltských Slovanov. Vandali neprišli do severných oblastí Európy utekajúc pred Húnmi, prišli by tak do oblastí už dávno osídlených, kde mieste rieky, kopce , jazerá už boli pomenované. To by museli pôvodné obyvatelstvo kompletne vyhnať a pomenovať všetko vôkol seba nanovo a krajinu dlhodobo ovládnuť, aby sa nové názvy vžili medzi pôvodným okolitým obyvatelstvom. Takáto konštrukcia mi pripadá velmi nedôveryhodná.

Mnohokrát už zaznel názor, že nemčinna, nemecké kmene neexistovali, že vznikli až dlhším vývojom splynutím viacerých jazykových skupín, niečo obdobné dnešnému Anglicku a Angličtine. Zaujímavé je napr. naše slovo "hrob", po nemecky je to "grab". Slovo grab je jednoznačne slovanského pôvodu, srbsky grob, po našom hrob, rovnaký základ ako hrabať, hrb, hrobla . Netrvrdím že Nemčina toto slovo prevzala zo slovanských jazykov, ono tam prosto zostalo ako dôkaz vzniku nemčiny. V nemčine slovo grab nie je základom totožné so slovmi hrabať, alebo hrb.

Dovolím si tvrdiť, že jedným z pôvodných jazykov Kromagnonských lovcov Európy doby ladovej bola reč podobná Južno Slovanským jazykom a pravdepodobne aj Severno Slovanským jazykom, ktoré patria do pôvodnej Európskej skupiny Y DNA "I". Časť pôvodného obyvatelstva z doby ladovej sa v severnej Európe zachovalo aj po prieniku skupín R1b a slavinizovanej skupiny R1a.  Vandali boli pôvodné obyvatelstvo Európy z doby ladovej, živili sa lovom a chovom dobytka a neskôr po príchode R1a sa začali čiastočne zaoberať aj polnohospodárstvom.

K tomu Gilamirovi. Všetci zo školy vieme že je Jutský poloostrov a žil tam kmeň Jutov. Zo školy vieme aj to, že na severe je mesto Geteborg, ale nevieme to, že sa to G číta ako J, teda Jeteborg. Teda G sa číta vo švédskych názvoch ako J a jedna z možností je čítať Gilamira ako Jilamir, možno Žilamir. Dobre vieme že latinka nedokázala zachytiť výslovnosť slovanských hlások a dnešná podoba našich jazykov je prispôsobenie výslovnosti písannej forme. Ak by existovala cyrilica, zrejme by boli Slovanské jazyku dosť odlišné od ich dnešnej formy. Jilamir nám žiadny zmysel nedáva, Žilamir už znie našim ušiam zrozumitelnejšie.

1. pôvod Vandalov vo Švédsku. Argument o pomenovaní - nepomenovaní územia beriem, avšak potom to platí aj naopak a v tom prípade by nikde žiadne premenovávanie nebolo, alebo by sa premenovalo všetko. Tak ako napr. počas maďarizácie severu, či slovakizácie (reslovakizácie) juhu.
Vandali nemuseli ísť na sever pod tlakom Hunov, mohli mať aj iné dôvody. Z ich dejín poznáme pár epizód a vôbec to nemusia byť len tie najdôležitejšie.
2. Jilamír dáva zmysel, lebo máme napr. v češtine priezvisko Jílek. To je (vraj) od Ilja a to je boh hromu. Latinsky Jilek = Egidius - Diov štít.
3. S nemčinou - myslím si, že je to zmes praslovanského jazyka a ďalšieho jazyka severského obyvateľstva a nejakú zložku v ňom tvoria aj ázijské prvky, niekde od Číny, odkiaľ kedysi prišiel jeden kmeň ktorý dal základ odlíšeniu Germánov od ostatných Európanov, hlavne Praslovanov a ich jazyka. Archeológovia ten kmeň nazývajú sekeromlatcami. Ale treba zobrať do úvahy, že mohli podľahnúť nemeckej mytologizácii, ktorá si tento kmeň len privlastnila, tak ako Vandalov.

A okrem spomenutého je v článku odignorované aj to, že v Tunise je krajina veľká ako 3/4 Slovenska, ktorá má názov Siliana s hlavným mestom Siliana a stará časť Tunisu ( bývalého Kartága) sa nazáva Ariana. To sú veľmi dôležité veci, ktoré netreba dokazovať, to si vie overiť hocikto. V tomto svete Siliana neznamená nič. Len pripomína nám, že máme s ňou niečo spoločné. Na povšimnutie týchto skutočností profesionálny historik nemá gule. Hanba! Toto je totiž úplne exaktné. Aj keď o tom nepíšu Nemci, či Maďari. No a my nemáme na to gule, aby sme o tom hovorili, písali. Smutné. Nebude to neskromnosť, že o tom píšem ako prvý?

Jazyková toponymická rekonquista je čosi iné, ako pomenovávanie svojho okolia pracujúcim ludom. Úsmevný je napríklad vznik mena pohoria Jeseníky, vznikol prepisom českými národne orientovanými topografmi, ktorí z nemeckých máp prepísali ten najvýraznejší nápis "gesenke" čo sú v nemčine mokraďové lúky. Kartograf vedel, že G sa číta ako J a tak do máp s českým popisom napísal Jesenke. Naši Slovenský premenovávači vytvorili s krásneho mena dediny Dobargast nezmysel čo s volá Dobrohošť. Spravili to v domnení že Dobargast je po Maďarsky. Nie je, je to v Srbochorvatčine a dedinu založili utečenci pred Turkami.
Práve južné Švédsko je krásnym príkladom postupného pomenúvania krajiny rôznymi etnikami vo vzájomnom spolužití. Pôvodné Slovanské názvy nezanikli, prevzali ich aj prišelci, to však znamená že tie pôvodné názvy musel niekto tým prišelcom povedať a udržať ich v jazyku. Časť toponým však už pomenovali prišelci a starí osadníci ich prevzali. To že pôvodné obyvatelstvo nebolo zotročené dokazuje zvlášť preukazným spôsobom "Plačliva reč", jej adresátom bola šlachta rozprávajúca severoslovanskou rečou.
Podobne je to vidno aj v Sedmohradsku, kde slovanské názvy sú do oči bijúce, ale vedla nich nájdete názvy v Rumunčine, Maďarčine a možná aj v Húnskom či inom jazyku.
Po dobyvateloch často nezostalo nič, niekedy nejaký miestny názov, niekedy modré oči dnešných miestnych obyvatelov. Tak ako je v Tunise Siliana, tak je napríklad v Turecku Galícia.

Ako mohli rozprávať Vandali? Keď som raz niekde videl porovnanie viacerých Slovanských jazykov, tak mi udrela do očí Lužická Srbčina, ktorá je pre nás asi najmenej zrozumitelná. Na druhej strane "plačliva reč" je nám pomerne zrozumitelná. Akú úlohu v tom zohrali Švédske výboje na východe Európy nevieme ani odhadnúť.
Mńa Aminov článok obohatil o vedomosti ktoré som doteraz ani netušil že sú. Takže ďakujem.

S tou "Plačlivou rečou" by som bol opatrný. Nevieme totiž kto a pre koho ju napísal.

1. Mohla byť napísaná pre pohrebných hostí.Pohreb panovníka bol veľkou udalosťou, aj koncom 17. storočia sa na ňom zúčastňovali delegácie z rôznych krajín. Je možné, že pre ne boli prichystané viaceré cudzojazyčné preklady a nemá to žiadnu súvislosť s tým, kto v tom čase vo Švédsku žil a akým jazykom rozprával. V tom čase bolo Poľsko mocným susedom Švédska, takže je celkom pravdepodobné, že Plačlivá reč bola napísaná vo vtedajšej poľštine, alebo v nejakom poľskom nárečí pre poľskú delegáciu na pohrebe švédskeho kráľa. Určite nie pre bežných obyvateľov Švédska.

2. Alebo máme k dispozícii poľskú jarmočnú tlač z komerčných dôvodov preloženú do polštiny. Nie som znalcom "Plačlivej reči" - takže sa môžem mýliť, ale toto sa mi zdá najpravdepodobnejšie.

3. Považovať to za doklad o tom, že vo Švédsku sa v tom čase hovorili takým jazykom sa mi javí najmenej pravdepodobné. To, či časť domáceho obyvateľstva hovorila alebo nehovorila nejakým slovanským jazykom v časti Švédska je pritom druhoradé, až nepodstatné a vôbec nemusí s touto tlačou súvisieť. Zaujímavé by to bolo najmä vtedy, ak by sme si boli istý, že preklad vznikol vo Švédsku a že naň bol použitý jazyk tamojších Slovanov (Napr. Vandalov) a nie iný.

To nie je vec "národnej orientácie" , ale je to vec rozumnej argumentácie a analýzy zdroja. Aj keď nad pátraním po dávnej realite je to aj v prácach historikov skôr o orientácii, než o snahe dopátrať sa k pravde. Takže každý si snáď v mojich troch možnostiach nájde tú svoju. Keďže nie som znalcom Plačlivej reči, ani som ju celú nečítal, je tu priestor pre tých, čo by nám vedeli o tom povedať viacej, ak budú chcieť. Nakoniec, diskusné fórum máme na to, aby sme sa tu dozvedeli pre nás nové veci, nie aby sme do nemoty opakovali to, čo je všeobecne známe.

Ak si nedáme pozor, veľmi ľahko sa môže stať, že znova prídeme o svoju históriu. Rád by som upozornil na anglickú verziu Wiki, kde Slovinci v časti história sa opierajú tiež o kráľa Sama, potom dlho z histórie nič, až potom histórie Slovinsko. Čo je v podstate fajn, keďže naša existencia spolu s nimi potvrdzuje veľkosť Slovenskej zeme. No Slovinci hovoria iba o svojom území a spomínajú oi. Čechov, hlásia sa k Slovenom aj Vandalom ... Niečo podobné ako Češi hovoria o Slovácku, kde žijú Slováci či panónski Sloveni sú neskorší Maďari ... Pre čitateľskú verejnosť, možno by bolo dobré si vyjasniť čo znamenajú termíny Slavic people, Sclavian, Slavs, Slovenians, Sloven, Slovenci, Slovinci, Panónski Sloveni ... sme Sloveni, no vie to aj naša verejnosť ...  ?


https://en.wikipedia.org/wiki/Slovenes


No zaujal ma článok v anglickej verzii o Vandaloch odprezentovaný na facebooku v sekcii Slavic Chronicles :
https://www.facebook.com/SlavicChronicles/posts/1212426415539512:0

Niekoľko nemeckých historikov už tvrdilo, že Vandali museli byť Slovanmi, najznámejší je Helmut Schrocke vo svojej najznámejšej knihe "Germanen Slawen". Fonetická podobnosť a geografická blízkosť etník Venetov (Wends-West Slavic) a Vandalov podnietila mylnú predstavu, že aj Germánski Vandali boli Slovanmi (Steinacher 2004, pozri tiež Origins of Vandals). Takéto koncepcie pretrvávali až do 16. storočia a obnovili sa v 19. storočí, keď poskytli základ pre interpretácie dejín a pôvodu Slovanov (Steinacher 2002: 31-35).                                                                                                                                              Na druhej strane väčšina moderných nemeckých historikov s nimi nesúhlasila. Ich protinázorom bolo, že jeho kniha a výskum nepreukazuje, že Vandali boli Slovanmi, ale skôr Slovania boli východonemecký kmeň, ktorý sa neskôr zmiešal so Sarmatmi - čo je absurdné...                                                                 Je zaujímavé, že z obdobia stredoveku boli králi Dánska v štýle "kráľ Dánska, Gótov a Wendov", Wendi  boli skupinou západných Slovanov, ktorí predtým žijú v Mecklenburgu a východnom Holštajnsku v dnešnom Nemecku. Názov "kráľ Wendov" sa v latinčine prekladá ako "vandalorumrex". Takže podľa Dánov, Vandalovia boli len súčasťou Wendov (predkov západných Slovanov). Titul bol skrátený na "kráľa Dánska" až v roku 1972. Počnúc rokom 1540 boli švédski králi (po Dánsku) v štýle Suecorum, Gothorum a Vandalorum Rex ("kráľ Švédska, Gótov a Wendov"). Carl XVI. Gustaf opustil titul v roku 1973 a teraz sa tituluje ako "kráľ Švédska" a  volali sa Vandalskí Wendovia.                                                              Napriek tomu, že Vandali neprežili ako etnická skupina v 16., 18. a 19. storočí boli Panónski Sloveni v Panónii, Somogy a Vasskej župe považovaní za potomkov  Vandalov a ich jazyk vandalským jazykom. Toto spôsobilo, že dokumenty v maďarskom, latinskom a inom jazyku nazývajú Panónski Sloveni (dialekt panónskych a maďarských Slovenov) ako "vandalský jazyk". Panónsky dialekt Slovenov je však rôznorodý a teda je to slovanský jazyk. Väčšina archeológov a historikov identifikuje Vandalov s Przeworskou kultúrou. Moderní historici tiež súhlasia s tým, že Vandali boli pravdepodobne rovnakí ľudia ako Lugíni.     Lugíni mohli byť aj Slovanmi. V slovanských jazykoch slová "lug" znamená lúku (pole), a tak názov kmeňa Lugii by mohol znamenať ľudí, ktorí žijú na poliach (lugs). Poznáme aj ďalšie mená slovanských kmeňov, ktoré boli postavené rovnakým spôsobom: názov slovanského kmeňa Polyane odvodený od slova "pole" (vyslovene "po-lye" v oblasti poľa), čo znamená ľudia žijúci na poliach; Drevlyane odvodené od slova "drevo" (strom) znamená ľudí žijúcich v lesoch. Mimochodom, tam je aj slovanský duch poľa (alebo lugs) - jeho meno je Lugovoy.
Expandujúc do Dacie počas Marcomanských vojen a do Pannonie v priebehu krízy tretieho storočia Vandali okolo roku 330 získali povolenie usadiť sa Konštantínom Veľkým. Okolo 400 sa Vandali opäť presunuli na západ, Huni prechádzali  cez Rýn do Gálie spolu s ďalšími kmeňmi v roku 406. V roku 409 prešli Vandalovia Pyreneje na Pyrenejský polostrov, kde ich hlavné skupiny Hasdingov a Silingov , sa usídlili v Gallícii (severozápad) a Baetica (južný stred).                                                                           Teraz predpokladajme, že Vandali sú Slovania (R1a a I2a). Ak sa pozrieme na mapy Maciamu pre I2a a R1a, môžeme nájsť prítomnosť I2a a R1a tak ako v južnom Španielsku, ako aj v severnej Afrike. Takže môžeme dospieť k záveru, že Vandali boli s najväčšou pravdepodobnosťou ľuďmi I2a a R1a, čo viac zodpovedá myšlienke, že Vandali boli proto - Slovania.                                                                         Otázka teda znie, či sa objavil nejaký výskum o genetike Vandalov. Našťastie existuje  výskum talianskej genetiky a archeológov z roku 2013, ktorý bude označovaný ako Francalacci 2013.
Sardínia je najlepším miestom na hľadanie stôp ich DNA, pretože nielenže je to najlepšie skúmaná oblasť Talianska, ale ani tam neexistuje žiadny iný germánsky ľud (okrem veľmi krátkej vlády Gótov), čo znamená, že prítomnosť rodov na ostrovoch by bol nepochybne Vandalského pôvodu. Z tejto doby platí to isté pre archeologické cintoríny.  Na základe podrobnej Y-chromozomálnej štúdie 1200 Sardíncov od Francalacci a kol. (2013), zdá sa, že Vandali niesli :                                                                               35% R1a, severo slovanské
34% z I2a2a, Sclavinian (juho slovanské ... )
24% Rlb, Kelto-Germánske
6% I1 Teutoni, Vikingovia
Podľa týchto výsledkov sa zdá, že Vandali sú väčšinou zmesou Slovanov (69%) a Vikingov (30%). Identifikované podkategórie boli Ila3a2 (L1237 +), I2a2a (L699 + a CTS616 +), I2a1b (M423 +), Rayy-Z282 (vrátane niektorých Z280 +), Ria-M458 (L1029 +). a R1b-U106 (Z381 +), R1b-L21 (DF13> L513 +), R1b-DF27 (Z196> Z209 +) - spoločné pre Germánov vrátane Vikingov.                                           Talianski odborníci dospeli k záveru, že pravdepodobným dôvodom prítomnosti Ria a I2a2a je, že Vandali zostali v Poľsku predtým, ako sa presťahovali do Rímskej ríše. Ďalším dôvodom môže byť aj ich spojenectvo so Sarmatmi, akými sú Alani. Ria a I2a2a sa nachádza aj na iných miestach, kde Vandali sformovali svoje kráľovstvo: Iberský polostrov, Maroko a Tunisko. Nie je možné nájsť germánske haploskupiny R1b a I1, čo jasne ukazuje, že populácia Vandalov bola jasne spojená so Slovanmi.
Príslušnosť s inými národmi:
Sloveni : 71,6%
Chorváti: 68,7%
Česi: 65,5%
Nóri: 62,8%
Poliaci: 62,2%
Dánsko: 52,6%
Nemci: 52%
Švédi : 43,91%
Ako vidíme, Vandali majú najväčšiu podobnosť so Slovenmi, čo by znamenalo, že Panónski  Sloveni by mohli byť naozaj potomkami Vandalov a ich jazyk by mohol byť jazykom, ktorými Vandali hovorili.   Na druhej strane výskumy ukázali, že jeden germánsky kmeň nemá žiadnu podobnosť so Slovenmi . Kmeň, ktorý bol iný, bol Lombardi. Vždy žili na tradične germánskych územiach. Na rozdiel od Gótov a Vandalov, Lombardi odišli zo Škandinávie a zostúpili na juh cez Nemecko, Rakúsko a Slovinsko pričom iba opustili germánske územie pred inváziou do dnešného Talianska.                                                  Preto Lombardi museli zostať prevažne germánskym kmeňom v čase, keď napadli Taliansko. Vzorky DNA z Campobasso v Molise a Benevento v Kampánii môžu poskytnúť dobrú predstavu o tom, aký podiel každej germánskej haplogroupovej skupiny Lombardov nesie. Campobasso bola založená Lombardmi, ale po lombardskej vláde stratila svoju dôležitosť. Benevento bolo sídlom mocného lombardského vojvodstva. Germánska haplo-skupina  identifikovaná v Campobasso od Boattini a spol. (2013) bola úplne odlišná.
Ak spojíme výsledky z Beneventa a Campobasso a vypočítame priemer, zdá sa, že Lombardovia mali zhruba:
40% starých Iutonických / Vikingov
30% R1b keltského / nemeckého
25% Rla a 5% I2a2a slovanského
Podľa týchto výsledkov boli Góti väčšinou germánski (70%) a slovanský (30%).
Porovnanie s modernými krajinami:
Nórsko: 88,3%
Dánsko: 84%
Švédsko: 76,17%
Nemecko: 67%
Česi: 65%
Slovinsko: 62,8%
Poľský: 48,2%
Chorváti: 38,4%
Ako vidíme, Vandali majú väčšiu podobnosť so slovanskými národmi, zatiaľ čo Lombardi vykazujú väčšiu podobnosť s germánskymi / severskými národmi.                                                                               Vieme, že grécki a rímsky historici nemohli naozaj robiť rozdiel medzi germánskymi alebo vikingskými kmeňmi. Ich logika spočívala v tom, že ak ľudia žijú v oblasti nazvanom Germánia, boli to Germáni, ak žili v Sarmatii, boli to Sarmati, nemohli presne vyjadriť rozdiel medzi kmeňmi, ani sa o to nestarali. Slovanskí historici sú z tohto hľadiska podobní, všetci ľudia v strednej Európe, ktorí nevedia hovoriť slovanský jazykom, sa nazývajú Niemtsy, čo znamená, že tí, ktorí nehovoria našim jazykom (stále ich nazývame Nemcami). Existuje zaujímavá teória, že Visigóti boli v skutočnosti germánskymi ľuďmi, zatiaľ čo Ostrogóti boli slovanskými ľuďmi. Vandali boli najsilnejší medzi všetkými Ostrogótmi.
Pokiaľ ide o kultúru Ostrogótov (Vandal), nachádzame veľmi málo konkrétnych informácií. K dispozícii sú len rôzne odhady, ktoré uvádzajú väčšinou nemeckí vedci, ktorí pre rímske meno "Ostrogoths" predpokladajú, že v niektorých smeroch súvisia s "Gothami a Vizigótmi". Problém spočíva v rímskom spôsobe pomenovania, keďže Rimanom všetky kmene, ktoré nemenili latinčinu, boli "Góti" a potom ich rozdelili do rôznych podskupín, ako sú Ostrogóti (východní Góti, tj Slovania), Vizigóti Goths) atď.               Aby sme našli dôkaz, že väčšina Ostrogótov (vrátane Vandalov) boli  Slovania, musíme sa pozrieť na typicky slovanské mená ich vodcov. Zatiaľ čo jazyk Ostrogótov je stále zahalený tajomstvom a keďže aj ich písanie je zahalené podobným "tajomstvom", jedna vec, ktorá nie je taká podozrivá a ktorá zostala dodnes, sú mená ich vodcov, ktoré sú Slovanské alebo Germano- Slovanský.
Tu sú len niektoré mená lídrov a dynastie Ostrogótov  / Vandal: Valamír, Theodemír, Athalaric, Eraric, Geiseric, Gunderic, Gelimir atď. Navyše, meno Vandali  je nepochybne spojené s Wendami (Wenden, Veneti) sú pôvodnou populáciou moderného stredného Nemecka a Poľska. Pre slovanských výskumníkov je Venden (Wenden) známy ako Srbi - Sorbs, menšina v Nemecku.                                    Ako som už spomenul, časť Ostrogótov (alebo východných Gótov ) nemohla byť slovanská - Lombardovia.
Takže záver je, že Vandali boli definitívne spriaznení so starovekými Slovanmi.

Igor1235, mám len jednu pripomienku, Sardovia s I2a2 bolo s velmi velkou pravdepodobnosťou úplne pôvodné obyvatelstvo z doby ladovej a nemalo s Inváziou Vandalov nič spoločné.

Amin s Vašimi pripomienkami súhlasím. Preto som aj písal o tom, že na miestnu formu Slovanskej reči mohli mať vplyv rôzne skupiny Slovanov z východnej Európy, ktorí z rôznych dôvodov mohli byť a zrejme aj boli vo Švédsku. Bohužial žiadny iný záznam nedokladá, že sa v blízkej minulosti hovorilo bežne vo Švédsku Slovanským jazykom a neprítomnosť takýchto dokladov je prikladaná miestnemu nacionalizmu a ničeniu akýchkolvek pamiatok po Slovanoch.

Ďakujem Walibuk, veď to aj autor hovorí : Sardínia je najlepším miestom na hľadanie ich stôp DNA (Vandalov), pretože nielenže je to najlepšie skúmaná oblasť Talianska, ale ani tam neexistuje žiadny iný germánsky ľud (okrem veľmi krátkej vlády Gótov), čo znamená, že prítomnosť rodov na ostrovoch by bol nepochybne Vandalského pôvodu. Z tejto doby platí to isté pre archeologické cintoríny ...

Myslím že si nerozumieme, ja vychádzam s toho, že medzi Vandalov a Sardov nemožno dať rovnítko, neboli totožní.

Rovnítko asi nie, ale fakt je, že Vandali okupovali cca 100 rokov Baleátske ostrovy, Sardíniu a Korziku. A niečo z nich tam mohlo ostať.

Fakt je, že zrejme žiadne indície o prežití vandalského jazyka ako slovanského vo Švédsku nemáme a o dôvodoch môžeme teoretizovať. Ale na druhej strane, pozrime sa na to ako pomerne rýchlo Íri zabudli írčinu - v školách sa ju v podstate učia ako cudzí jazyk, lebo sú totálne poangličtení a podľa mojej skúsenosti sa k jazyku predkov ani nehlásia.Takže jazyk sa dá zabudnúť pomerne rýchlo.

Po II. sv. vojne v severnom Maďarsku (a nielen tam) hovorilo slovensky veľmi veľa obyvateľstva. Hont, Čerhát, Novohrad, Bakonyi, Gemer, Zemplín, Šariš, Banát a pod. Dnes je tam z toho pohľadu žalostná situácia. Sú to hrdí Maďari :-). Možno niečo napíšem...

https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/vikingove-muslimove/r~708a5216b00d11e7895f002590604f2e/

Není jasné, zda se pohřbení Vikingové islámem jen inspirovali, anebo byli rovnou muslimové.

"Z jiných vykopávek víme díky analýze DNA, že někteří Vikingové pocházeli z míst jako Persie, kde islám dominoval," připouští Larssonová.

Ona sama se ale zatím přiklání k první variantě. "Je pravděpodobnější, že pohřební rituály Vikingů byly ovlivněny islámskými představami, jako je například posmrtný život v ráji," domnívá se.

Není to poprvé, co odborníci dávají do souvislosti Vikingy a islám.

Už před dvěma lety ve Švédsku objevili arabský nápis na stříbrném prstenu, který se dal přeložit jako "pro Alláha" nebo "Alláhovi". Šperk pocházel z 9. století.
Mezi artefakty Vikingů se navíc v minulosti našlo více než sto tisíc mincí arabské měny dirham.

Re: Mikulčické Valy – vytriezvenie z „Veľkej Moravy“ v jej údajnom „centre“
 pre walibuk za Po december 04, 2017 10:46 pm
Nie som hrdý na niekoho kto splundroval Rím.  Načo mám byť hrdý,  že Vandali zabíjali, kradli a  spôsobovali utrpenie po celej Európe?

Okrem toho Vandali a Sloveni nie sú to isté, nie sú to naši predkovia.

Ešte doplním otázku, keď tak velebíš Ratkoša, máš doma knihu Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II - Slovensko očami cudzincov? Ak ju nemáš, tak vieš že vôbec existuje?
 
Re: Mikulčické Valy – vytriezvenie z „Veľkej Moravy“ v jej údajnom „centre“
 pre Valamir Magyár za Po december 04, 2017 11:58 pm
walibuk napísal:
Okrem toho Vandali a Sloveni nie sú to isté, nie sú to naši predkovia.

Nuž s tými Vandalmi nie je to až také jednoznačné. Teda to, že Vandali a Sloveni nie sú to isté.
Poukazujem na článok Oskára Cvengroscha        "Vandali – slovanské plemeno"
http://www.cez-okno.net/clanok/vandali-slovanske-plemeno
ale aj na obrázok mince posledného vandalského kráľa na
https://en.wikipedia.org/wiki/Gelimer
Pod obrázkom mince je napísané – 50-denárová minca s profilom kráľa Gelimera.
A na minci je celkom jasne napísané – Gilamir.
Že by tento germánsky Vandal (alebo vandalský Germán) nevedel ako sa volal?
V úvode článku sa píše Gelimer (pôvodene možno Geilamir) .
No a nebol to náhodou – Žilamír? (písané ako Gilamir, pretože vtedy nepopznali diakritiku)
Takže o tých Vandaloch by som tak celkom s istotou netvrdil že neboli Slovania.
Oskár Cvengrosch uvádza v článku aj Orbiniho slovník vandalštiny. Ten sa dá nájsť aj na slovinských stránkach.

Nuž a o tej hrdosti. Rimania tu stáročia utláčali národy. To že ich potom Vandali trošku zrabovali, nebolo až také odsúdeniahodné,. Hlavne keď neboli ani zďaleka takí zlí ako ich opisujú. Keď prišli k Rímu, pápež Lev (neviemkoľký) im vyšiel v ústrety a prosil ich aby neubližovali ľuďom. A Vandali súhlasili s tým, že si zoberú len zlato a ľudí nechajú na pokoji. A sľub aj dodržali. Neskutoční gentlemani. Prečo sa ich meno stalo synonymom pre ničenie neviem.


Re: Mikulčické Valy – vytriezvenie z „Veľkej Moravy“ v jej údajnom „centre“
 pre Svetomír Yesterday at 6:27 am
Či boli aj Vandali naši predkovia? Hm. O tom nepochybujme. Nepochybuje o tom najväčší znalec tejto problematiky p. Ing. Zvrškovec, ktorý o tom prednášal v Trenčíne, kde naznačil mnoho faktov. Môžeme mu byť vďační, že kvôli nám (aj) urobil cestu zo Švédska, aby malej skupine nadšencov porozprával svoje poznatky. Ovšem boli takí, ktorí len kvôli osobnej predpojatosti a  ješitnosti na túto prednášku neprišli a teda im chýba mnoho informácií.  Spomenutý pán mi dovolil, aby som si odfotil vandalský slovník, ktorý naozaj nemám právo tu zverejniť. Pán Zvrškovec to mieni dať do svojej knihy (dúfam, že vyjde aj v slovenčine). Môžem vás ale ubezpečiť, že je to slovník pomerne rozsiahly a prekvapí najmä beznádejných nevercov. Vlastne neprekvapí, budú odmietať všetko, čo nie je od Devínskej brány. Choré.
Podstatné je, že sa naozaj seriózne pracuje na dôkaze o tom, že Vandali neboli Germáni, ale patrili do skupiny blízkej Slovenom, alebo ak chcete, Slávom. K tejto problematike jeden zo  zdrojov je aj kniha Adam z Brém, doporučuje p. Zvrškovec, ktorý venuje tejto veci a teda nášmu národu veľa energie a financií. Vďaka mu za to.
K tomu Gilamirovi – Áno mal svoje mince Gilamir.  Dnes je to meno Želimír. Bol to posledný kráľ Vandalov, ktorého zaznamenali Rimania. Podľa záznamov Rimanov mal 80 000 armádu. Možno väčšiu, ako oni sami. Ovšem už nezaznamenali to, že časť Vandalov, ktorá ostala v Afrike bola zatlačená južne od Tunisu (mesta) a založila si svoje nové kráľovstvo – Silianu (cca 2/3 Slovenska), s hlavným mestom Siliana, čo existuje dodnes. Ale to všetko som už dva krát na tomto portáli zverejnil aj s mincou Gilamir. Treba si to len pamätať – ak to nie je problém.
Kto chodí do Sedmohradska, nech chodí po ľuďoch, pamiatkach a múzeách. Nesmieme ignorovať NAŠE pamiatky. Len tam človek mnoho pochopí. Ak môže a chce. Len nechcime, aby Rumuni, či Maďari (?) tam žijúci nám naplno hovorili, že sú naše. To my ich tam musíme objavovať sami. Inak to nejde.


Kto chce mať predstavu, ako uvažuje Ing. Zvrškovec, prečíta si toto: https://pospolitost.wordpress.com/2009/05/20/o-slovanskom-povode-vandalov/
Samozrejme si musíte odmyslieť, na akej webke to je zverejnené. Ing. Zvrškovec možno ani nevie, kde si jeho článok našiel miesto. Od napísania tohoto článku je už zo svojim výskumom omnoho ďalej.
Treba si uvedomiť, že naše riadky „číta svet“. Internet nemá hraníc.



Re: Mikulčické Valy – vytriezvenie z „Veľkej Moravy“ v jej údajnom „centre“
 pre walibuk Yesterday at 7:10 am
Myslím páni, že plačete nad nesprávnym hrobom. Ja som tu bol prvý, kto tu dal odkaz na kroniku kňaza Buzevského, kde tento kronikár udalostí Polabských Slovenov pomerne jasne napísal, že Vandali boli Slovania. Áno, SLOVANIA a nie Sloveni. Slovanov beriem ako jazykovú skupinu, Časť skupiny satemovych jazykov a SLOVENI sú naši bezprostrední Slovanskí predkovia. Sloveni v tomto prípade sú teda tzv. starí Slováci, tento termín sa mi však zdá málo presný a myslím, že označenie starí Slováci by sa malo používať až od doby,
kedy sa samotné slovo SLOVÁK objavilo.

Nepochybujem že Vandali boli Slovania. K tomuto poznaniu nepotrebujem pána Zvrškovca.

Osobne sa domnievam, že Vandali patrili k skupine Severných Slovanov, podobne ako je skupina Južných Slovanov. Tieto majú spoločné to, že k ich predkom nepatria väčšinovo Slovania z haploskupiny R1a1. Prapredkovia Slovákov mali však haploskupinu R1a1, teda vyslovujem domnienku, že Vandali nemóžu byť naši predkovia.

Valamír, Ty si priekopníkom postupu zisťovania možnosti presunu veľkého množstva ľudí na základe množstva potravy, ktorú oni denne spotrebovali. Ako myslíš že postupovali Vandali Európou, prešli 200 km, zasiali žitko , zožali a zasa o 200 km ďalej? Ja myslím že plienením, kradli čo sa dalo a kto nedal dobrovoľne, dal nasilu.
Re: Mikulčické Valy – vytriezvenie z „Veľkej Moravy“ v jej údajnom „centre“
 pre Valamir Magyár Yesterday at 3:48 pm
walibuk napísal:Valamír, Ty si priekopníkom postupu zisťovania možnosti presunu veľkého množstva ľudí na základe množstva potravy, ktorú oni denne spotrebovali. Ako myslíš že postupovali Vandali Európou, prešli 200 km, zasiali žitko , zožali a zasa o 200 km ďalej? Ja myslím že plienením, kradli čo sa dalo a kto nedal dobrovoľne, dal nasilu.
Súhlasím, šlo o vojenské družiny, nie o celé národy. Národy sa presúvať nemohli.  A tieto vojenské družiny (možno často aj bez žien a detí) mohli prežiť len tak, že cestou sa živili „plienením, kradli čo sa dalo a kto nedal dobrovoľne, dal nasilu.“

Pokiaľ ale ide o Slovanov a Slovenov, tak naši južní slovanskí bratia majú pre svoju jazykovú skupinu názov Sloven. Lebo v pôvodnom znení to bolo Slovän. Z toho je aj Slovenka a prídavné meno slovenský. Nie od Slováka. To by bola Slováčka a slovácky.
Slovän je pôvodným názvom. Ženy Slovänov boli Slovänky a ženy Slovákov sú Slovenky (?!). Zem Slovänov bola slovänská a naša je zem slovenská.
Vnútené pomenovanie mužov Slovänov na Slovák (niekedy v 13. storočí) narobilo riadnu galibu :-). A niekto zrejme veľmi dobre vie prečo prekladá Slovän ako Slovien. Hoci v starých slovänských písomnostiach nasledovalo v mene národa po písmene "v" písmeno "jať", tak ako aj v mene Svätopluk. Prečo teda čítame meno nášho vladára ako Svätopluk a Česi Svatopluk, keď v ňom po "v" nasleduje rovnaká hláska "jať" ako v názve Slov(?)n. Mali by sme ho čítať Svietopluk a Česi Světopluk. :-).
Prečo sú v tomto prípade pravidlá čítania iné?


 
Re: Mikulčické Valy – vytriezvenie z „Veľkej Moravy“ v jej údajnom „centre“
 pre walibuk Yesterday at 9:46 pm
Naši južní Slovanskí bratia sú krásnym príkladom toho, že sa síce všeobecne nazývajú Sloveni, ale nie sú naši predkovia, oni sú väčšinovo I2a1, my zasa R1a1. Takže celé to vidím ako problém názvoslovia, celú jazykovú skupinu by sme mali volať ako? Sloveni? Predkov Slovákov budeme tiež volať Sloveni? V tom bude chaos. Ja sa domnievam, že je možné používať výraz Slovania pre celú jazykovú skupinu a Sloveni pre predkov Slovákov, Moravákov, Slovincov, pre Slavóniu, a Slovenov po ktorých už dnes niet ani stopy a žili popri rieke Dunaj. Ak by bolo vernejšie, vhodnejšie používať namiesto Slovan slovo Slovän, som pripravený. Ovšem rozvýjať túto tému vo vlákne Mikulčické valy sa mi zdá nevhodné, aj preto že k tejto problematike je tu už vlákno založené.