Najnovšie archeologické výskumy na Slovensku

Vráble - Fidvár

http://www.vrable.sk/fidvar-zemny-hrad-pri-vrabloch.phtml?id3=81180
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167594-slovensko-si-uz-naslo-svoje-mykeny/



Archeológovia ale našli aglomeráciu väčšieho rozsahu, než boli slávne Mykény. Stalo sa to v rokoch 2007 až 2009 vo Vrábľoch.„Toto sídlisko v lokalite Vráble - Fidvár pochádzajúce zo staršej doby bronzovej, z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom, malo intenzív¬ne kultúrne kontakty s oblasťou východného Stredomoria (kde ležia aj Mykény alebo Trója) a posledné poznatky z výskumu 9.2.2017 :

https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/vyznamne-archeologicke-nalezisko-vrable-fidvar-bolo-v-starsej-dobe-bronzovej-bydliskom-tisic/

Významné archeologické nálezisko Vráble-Fidvár, ktoré leží na ľavom brehu rieky Žitavy, bolo osídlené už v období neskorej doby kamennej (cca 4000 – 3000 pred n. l.). V staršej dobe bronzovej (cca 2100 – 1450 pred n. l.) bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. „V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou C14, do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l., ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ približuje prof. Jozef Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK.

V 4. lokalitách priemyselného parku Nitra našli osídlenie z mladšej a neskorej doby kamennej, zo staršej doby bronzovej, veľa keltských, germánskych a včasnostredovekých nálezov. Výskum potrvá do konca augusta 2017

https://nasanitra.sme.sk/c/20558667/na-stavenisku-ciest-pre-jaguar-nasli-velkomoravske-osady.html#ixzz4k5NwsoCH

hlavné, že už vedia, že nálezy sú germánske.

Na druhej strane, odhadli datovanie steny na južnej strane hradnej katedrály v Nitre na základe analýz okolo polovičky 10. storočia. Tzn., že 10 storočie nebolo dobou bez života. Práve naopak, aj po zániku Veľkomoravskej ríše, ešte v polovici 10. storočia tu niekto buduje kostol, alebo ho významne opravuje. Takže to kresťanstvo i cirkevná správa zrejme ďalej existovala ...

Archeologický prieskum lokality v Podunajských iskupiciach, ktorý trval päť mesiacov, odhalil vzácne pohrebisko so 460 hrobami z obdobia Avarského kaganátu datovaného do 8. storočia nášho letopočtu, ďalej. minca z rokov 771 až 793 obdobie vlády franského kráľa Karola Veľkého.a je európskou raritou.
.
https://bratislava.sme.sk/c/20568719/pri-bratislave-odhalili-jedno-z-najvacsich-archeologickych-nalezisk-na-slovensku.html#ixzz4l8C03BAp

Úvaha : http://www.biskupice.sk/files/documents/ciicweb/historia/hist%C3%B3ria%20biskup%C3%ADc%20-sk-pdf.pdf
vzhľadom na neukončený výskum strategickej polohy ako aj  množstvo hrobov, nálezov či artefaktov, by Podunajské Biskupice nemohli byť bývalým miestom pre boj Avarom so Slovenmi v minulosti známe ako "hradisko Vogatisburg". Známe hradisko Vogatisburg mohlo byť postavené na mieste neskoršej biskupskej pevnosti ...

pre zaujímavosť : na hrade Uhrovec našli desiatky nálezov od kachlí, mincí až po najvzácnejší nález – vreckové slnečné hodiny. Na Slovensku ide o veľký unikát ...



https://nastrencin.sme.sk/c/20569080/na-hrade-objavili-aj-vzacne-vreckove-slnecne-hodiny.html#ixzz4mGhWLd3B
https://nastrencin.sme.sk/c/20569080/na-hrade-objavili-aj-vzacne-vreckove-slnecne-hodiny.html?ref=trz#axzz4mGg25WNw

Úvaha - v súvislosti s archeologickým výskumom v Podunajských Biskupiciach  ...,  tuším vo Fredegarovej kronike sa uvádza, keď franský kráľ Chlothar II. panoval štyridsiaty rok - čiže asi roku 623 - 624, muž menom Samo, začal obchodovať na území Slovanov, ktorým sa hovorilo Venedi. V tejto dobe však Venedi viedli vojnu s Avarmi ... čiže v súvislosti s výskumom je možné hovoriť o Venedoch - Slovenoch, ako mene autochtónneho obyvateľstva bojujúceho a spolupracujúceho s Avarmi napr. v okolí Podunajských Biskupíc ?

Určite šlo o autochtonne obyvateľstvo. Teda pokiaľ ide o tých tí Vendov, či Vindov.
Zaujímavý postreh od (myslim) Timuru - latinský/rímsky názov pevnosti na území dnešnej Viedne bol Vindobona. Na území Vindov rímsky tábor Vindobona. Vyzerá to veľmi logicky.

A na Hadriánovom vale v UK bola pevnosť Vindolanda. To si tiež musíme všimnúť. Je tam dodnes.

Valamir Magyár napísal:Určite šlo o autochtonne obyvateľstvo. Teda pokiaľ ide o tých tí Vendov, či Vindov.
Zaujímavý postreh od (myslim) Timuru - latinský/rímsky názov pevnosti na území dnešnej Viedne bol Vindobona. Na území Vindov rímsky tábor Vindobona. Vyzerá to veľmi logicky.

Vindobona sa už po generácie považuje za mesto pomenované podľa Venedov. Už Kollár, Šafárik atd. Avšak sú aj iné hypotézy: Len som to preložil z wiki pre tých, čo nevedia nemecky:

Názov Vindobona  môže byť odvodený z keltského jazyka a je zložený z dvoch koreňov, z ktorých prvý člen je vindo- keltský - s výrazom " biely " (porov. varianty: breton, welsh gwynn a irish finn ). Druhé spojenie -bona má v keltštine význam "zdroj - rieka, osada / obec". Vindobona sa preto môže prekladať ako Uindo-bona , "biela obec". Rímske mená Windisch ( Vindonissa ), Regensburg ( Ratisbona ) a Lillebonne ( Iuliobona ) obsahujú jeden z dvoch prvkov.
Okrem toho by sa Vindobona mohla preložiť aj ako "panstvo alebo dvor Vindov". Pri absencii archeologických dôkazov o existencii rímskeho osídlenia pred výstavbou Claudian-Neronian reliéfnej skupiny je vysvetlenie, že Rimania vychádzali z blízkeho keltského alebo bojanského oppida na Leopoldsbergu.  Na starých nápisoch Vindobona je zvyčajne skrátená ako VIND alebo VINDOB.
Od klasickej latinčiny až po romanizované jazyky s keltskými prvkami, ktorými sa hovorilo vo viedenskej kotline, Vindobona sa pravdepodobne časom zmenila na Vindovonu, Vindovinu a Vindominu . Slovanská Videnica, Vidunji, Vieden (ako je stále nazývaná  slovensky a česky) a nakoniec aj nemecké Wienne a "Wien", sa rozvíjali v jazykoch, ktorými sa hovorilo počas migrácie obyvateľov Viedne. Etymologické spojenie medzi dnešným mestským názvom Wieden a keltsko-rímskou Vindobonou však nemožno dokázať. Pravdepodobne je však Wieden , dnešný štvrtý okres vo Viedni, krátka podoba názvu rímskeho mesta. Na druhej strane, staré meno Wenia , z ktorého možno vyvodiť dnešnú Viedeň, bolo možné vysledovať ku keltoromanskému označeniu Wienflusses, Vedunia ("Waldbach"); Aj slovanská stredná forma by bola mysliteľná, ale ešte nebola dostatočne zdokumentovaná.
 
Mesto a legionárska osada sa spomínajú v mnohých starodávnych zdrojoch:
• Najstaršia zmienka o Vindobone pochádza z fragmentu čestného nápisu z Ríma (koniec prvého storočia).
• Ptolemaios spomenul Vindobonu vo svojej práci Geographike Hyphegesis ako Iulobona alebo Vilobona , kde je tiež špecifikovaná jej geografická poloha.
• V Tabula Peutingeriana bola Vindobona označená ako  stanica na Limesstraße.
• V itineráriu Antonini sa objavuje ako Vindomana / Vindomenia , a Vindobona / Vendobona .  
• V oblasti Notitia Dignitatum je Vindomarae / Vindomanae uvedená ako stanica dvoch jednotiek pod velením Dux z Ufernoricum a Panonia I.
• Vo vegetiovskej vojnovej príručke Epitoma rei militaris sa nazýva Bendobona .
• Vystupuje ako Vindomina / Vendomina u ostrogótskeho kronikára  Jordanesa .

Veľký vrch
archeologický prieskum hradiska ( o rozlohe 12 ha ) boli po vykopávkach v 2017 nájdené jazdecké ostrohy z obdobia Veľkej Moravy, kus meča ... 19,00, 6.8.2017 televízne noviny RTVS

Pustý hrad vo Zvolene - Horný hrad  
Z hľadiska materiálnej kultúry dominovalo obdobie mladšej a neskorej doby bronzovej. Boli zistené aj sídliskové štruktúry (prepálená hlinená podlaha so skeletom novorodenca). Bol získaný aj rozsiahly súbor stredovekej keramiky, ktorý pozostáva z vyše 5000 nálezov. Našli polotovary na výrobu mincí v počte až 110 kusov a 2 falošné denáre Ladislava IV. Kumánskeho. Významným nálezom je strieborný denár kráľa Bela IV. (1235-1270). Líce obsahuje latinský nápis Belae Rex (kráľ Belo) a v strede hebrejské písmeno teth
http://archeol.sav.sk/index.php/sk/terenny-vyskum-2016/

Valaliky-Všesvätých
zaujímavé archeologické nálezy z obdobia Avarského kaganátu totožné aj s inými lokalitami
http://archeol.sav.sk/files/Valaliky-V%C5%A1echsv%C3%A4t%C3%BDch.pdf

Mimochodom ... Počas prvej návštevy Londýna v roku 1968 ma zarazila vonkajšia podoba britského Toweru s bratislavským Hradom. Prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburgských análoch bola v roku 907 v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi. V roku 1078 nariadil Viliam I. Dobyvateľ postaviť White Tower, aby ochránil Normanov pred obyvateľmi City a proti komukoľvek.  ...

podľa správ z JOJky dňa 19.8.2017 19,30 hod ... archeológovia odkryli dvojloďový kostol,Všehradné z 12-13. stor., ktorý bol pravdepodobne najväčším z čias Matúša Čáka, výskumy budú pokračovať, časť hrobov bola vykradnutá

Áno, bolo to aj v Pravde. https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/438572-na-vysehrade-nasli-kostol-o-ktorom-sa-dosial-len-spekulovalo/. KOstol bol na najstaršej ceste na Turiec. Vyšehrad sám musel byť pevnosťou = kontrolným bodom. To ešte nehľadajú. Vraj cesta cez Kremnicu bola novšia. Ale Kremenitju sboril Silian r. 280. Čiže ...ktovie, ako to bolo. Myslím, že aj ten kostol mal skorší vznik - už za ariánov...ale to len špekulujem.

PUSTÝ HRAD ZVOLEN
Na hrade sa našli okrem iného pravé mince, ale aj desiatky falzifikátov z prelomu 13. a 14. storočia. Tento nález iba potvrdzuje, že falšovatelia boli aj v stredoveku. Zaujímavosťou je, že dielňa bola priamo na hrade.
Hrad je s rozlohou 4,7 ha jeden z najväčších na území SR.
Veža na Dolnom hrade (rezidencia uhorských kráľov z 13. storočia) má vonkajší pôdorys 20 x 20 m, interiér je 13,3 x 13,3 m. Na najvyššom podlaží, kde boli múry tenšie, je interiérová plocha 220 m2, na jedno podlažie by sa tak zmestili 4 dnešné 2-izbové byty.
Na Hornom hrade sa nachádza najväčšia hradná zásobáreň vody na území Slovenska.



ZVOLENSKÝ ZÁMOK
Podzemie Zvolenského zámku vydalo ďalšie vzácne útržky svojej dávnej minulosti, výsledky archeologického prieskumu prekvapili aj archeológov.
Odkryli zatiaľ päť metrov približne po hranicu severnej hradby opevnenia. Takýto zachovaný úsek je naozaj mimoriadny, neočakávali ho,“ podotýka.
Starodávna kanalizácia je pomerne priestranná, vysoká je približne 80 centimetrov, široká 60. Podlaha je z kameňa, zvyšok je zmiešané kamenno-tehlové murivo, vrch je zakončený klenbou, funkčná mohla byť ešte v prvej polovici minulého storočia, dokazujú to nájdené klasické klince s okrúhlou hlavičkou

]


https://myzvolen.sme.sk/c/23246631/zvolensky-zamok-archeologicky-vyskum-starobyla-kanalizacia-padaci-most.html?ref=njct

Ozaj, bol som sa pozrieť na ten Fidvár. Prišiel som neskoro. Bager širokou lyžicou zahrabával posledné - prázdne - jamy po výzkume.
"Tie vykopávky robili Nemci. My na to nemáme peniaze. Aj mňa platia Nemci.  Všetko, čo našli je u nich..."

Sakra! Radšej mal byť ticho ten bagrista!


"Našli 1500 - 6000 rokov staré sídlisko Germánov. Boli to Germáni, tak je to jedno!"
Sakra chlape, čušte, lebo ma porazí! Odišiel som.


No, bol to len šofér, bol to len šofér...

Neviete niekto náhodou, aké osud bude mať avarské pohrebisko objavené v Poddunajských Biskupiciach, kadiaľ má viesť obchvat Bratislavy D4R7? Bolo by škoda niečo také zničiť, zbuldozérovať, spraviť násyp a afalt. Podľa fotiek čo som videl, tak nálezisko je uprostred poľa, kde nič nie je. To je zrejme iba na Slovensku problém cestu posunúť o 200m vedľa, kde nie sú žiadne prekážky. "Avari" tam sú pochovaní so slovanskou vlnovkovitou keramikou, lebky sa mi nezdajú byť mongoloidné.
A potrebujem radu, nepoznáte nejaké avarské nálezy v okolí Levíc?

Jas, skúste    
http://www.archeol.sav.sk/docs_studijnezvesti/sz50.pdf

Článok publikuje ranú stredovekú usadlosť v katastri obce Kubáňovo (okres Levice),
ktorá sa nachádzala v severozápadnej časti Avarského kaganátu. Smutné je, že obec Kubáňovo v časti História to neuvádza.

Jas napísal:Neviete niekto náhodou, aké osud bude mať avarské pohrebisko objavené v Poddunajských Biskupiciach, kadiaľ má viesť obchvat Bratislavy D4R7? Bolo by škoda niečo také zničiť, zbuldozérovať, spraviť násyp a afalt. Podľa fotiek čo som videl, tak nálezisko je uprostred poľa, kde nič nie je. To je zrejme iba na Slovensku problém cestu posunúť o 200m vedľa...

Jas, koho to zaujíma? Keltské nálezisko na bratislavskom hrade sme zničili aby sa tam urobili podzemné garáže. Matejovského bojovníka sme poslali do Nemecka s celou výbavou lebo... Aj nálezisko pri Leviciach necháme odviezť, veď koho to u nás zaujíma. Iba zopár nadšencov, ktorí nemajú moc to zmeniť. Hádam len nebudeme posúvať diaľnicu kvôli nejakým hrobom. Veď by to mohlo stáť nejaké eurá navyše. Keď človek vidí Carnuntum tak by plakal.
Ale veď národ bez histórie sa dobre ovláda.

https://www.noviny.sk/slovensko/272796-na-slovensku-nasli-stan-lovcov-mamutov-archeologovia-hovoria-o-poklade
Archeológovia z Poľska, z Maďarska a zo Slovenska podľa vlastných slov našli poklad. Našli konštrukciu stanu, pod ktorým sa ukrývali lovci mamutov. Šesť driev tam ležalo od obdobia 25 000 rokov pred naším letopočtom. Archeológom sa teda potvrdilo to, čo si celý čas mysleli, že lovci používali stany. Objavenie konštrukcie stanu považujú archeológovia za mimoriadnu udalosť. Priestor plánujú zakonzervovať, zasypať a urobiť tu čo najskôr rozsiahly výskum.

...určite to boli germánski lovci germánskych mamutov!!! ...a najlepšie by bolo, aby to potvrdili germánski - pardon - nemeckí odborníci!! Odviesť všetko do ich laborátorov!!

Germánski lovci mamutov, dobre som sa zasmial ešte lepšie však znejú staromaďarskí Huni, Sumeri, možno bude za chvíľu aj kultúra Vinča staromaďarská.

boli sme kanibali ?

https://www.cas.sk/clanok/615645/desive-tajomstvo-nasich-predkov-z-toho-co-robili-mladym-dievcatam-vam-pride-zle/



..." Archeologický výskum v Nižnej Myšli prebieha už celých 40 rokov. Odhalil vyše 800 hrobov, do ktorých boli nebožtíci pochovávaní v rokoch 1400 - 1700 pred naším letopočtom. „Našli sme aj unikátnu obetnú jamu, je to výnimočný nález. (uvarená hlava...). Ukazuje nám náboženské predstavy vtedajších ľudí,“ ...

igor1235 napísal:boli sme kanibali ? ...

Najzaujímavejšie je to že ženán "zlomili kľúčne stavce". :-)  Čo sú to kľúčne stavce?

Samotná uvarená hlava ešte nemusí byť dôkazom kanibalizmu, ale nakoniec, prečo by nemohol existovať riruálny kanibalizmus.

Valamir Magyár napísal:  ... Čo sú to kľúčne stavce? ...

... ide o krčné stavce- vertebrae cervicales C 1 - 7 - C1 - atlas - nosič C2 ...

igor1235 napísal:

Valamir Magyár napísal:  ... Čo sú to kľúčne stavce? ...

... ide o krčné stavce- vertebrae cervicales C 1 - 7 - C1 - atlas - nosič C2 ...

Zrejme, ale v článku je napísané kľúčne :-).

Dnes mali AÚ SAV v Nitre deň otvorených dverí. Bol som. Okrem zaujímavej prezentácie o výzkume pod Land Roverom, kde sa dokumentuje kontinuálne osídlenie od ml. doby kamennej (chýba ale prepojenie od 1500 pnl. do nl.) som sa opýtal priamo: kedy uvidíme artefakty z Fidváru. Bolo mi povedané, že artefakty sú majetkom štátu a že priamu odpoveď by mi vedel dať len Prof. Bátora, ktorý tu nie je.

Zaujímavosťou ale bolo, že na Fidvári sa našli aj jednoznačne rímske hroby, čo jasne dokumentuje fakt, že Rimania boli prítomní (s Markom Auréliom?) v mieste. Rimania zanechali stopy aj na východnom Slovensku, na Gemeri. Poznám starú cestu vysekanú na strmom svahu do kameňa tak, že koľaje zabraňovali zosuvu vozov, udržiavali ich v koľajách , dodnes sa tej ceste hovorí rímska. A o tom sa nikde nepíše.

https://mynitra.sme.sk/c/20692493/na-stavenisku-ciest-pre-jaguar-nasli-hrob-samana-z-doby-bronzovej.html#ixzz4xwzEOBIo

Zaujímavý nález objavili archeológovia pri výskume na ploche, kde sa bude stavať cestná infraštrukúra pre Jaguar Land Rover a priemyselný park v Nitre ...
Podarilo sa im nájsť kostru človeka z doby bronzovej, ktorý bol pravdepodobne šamanom. Archeológovia preskúmali 20 kilometrov budúcich ciest. Prioritne sa zamerali na štyri náleziská, kde našli doklady osídlenia od praveku, cez dobu bronzovú až po stredovek. Zaujímavým nálezom bolo aj šesť hrobov detí a jedného dospelého z neskorej doby kamennej. Z tohto obdobia našli archeológovia aj základy domov.
Na každej zo skúmaných plôch zistili náleziská zo včasného stredoveku, najmä z obdobia Veľkej Moravy. Našli viaceré typické slovanské domy – zemnice s kamennou pecou v rohu.
Podľa Ruttkaya ide o ďalší doklad obrovského rozsahu nitrianskej aglomerácie vo včasnom stredoveku. Hustá sieť osád sa rozprestierala na ploche väčšej ako dnešné mesto, čo zaraďuje Nitru k najvýznamnejším stredoeurópskym centrám tejto doby. Výskum by chceli archeológovia ukončiť v priebehu novembra 2017 ...
Otázka ale znie, prečo stále "slovanské domy" a nie slovenské domy, keď Rastislav žiadal byzantského cisára Michala III. o liturgiu ako :  "... , my Sloveni, prostá čaď ... "

No pretože to bolo v čase, keď práve Rastic menil tabuľky z "Germáni" na "Sloveni" a nie každému to došlo a dochádza ešte aj dnes. Preto opatrne píšu Slovania. Aby sme si nepohnevali tých Germánov.

Presne o tom všetko mala prednášku p. Klaudia Daňová. Pochovávanie bolo kostrové, v skrčenej polohe (aby menej kopali?) a muži boli naľavom boku, ženy na pravom. Ak som správne zachytil jej rýchly výklad. Ale boli aj kostry akoby v hrobe pohodené. Myslím, že sa jednalo o prejav neúcty, nepriateľstva. K tomu šamanovi - šamana, váženého človeka  pochovali pohodeného v obilnej jame?

Som si to odtrpel. Najmä tie prednášané tézy pre mlaď Nitry: sťahovanie národov a pod. Radšej som bol ticho - bol som v jame levovej. Aby som neskončil, ako ten "šaman!. Aj tak som tam pretŕčal - starec medzi deťmi, čo sa tešia, že im odpadli dve hodiny a bolo im jedno, o čom sa hovorí, oni mali mobily v rukách. Skoro všetci. Karol Polák: "generácia sklonených hláv".

https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/20689341/na-kostolnom-namesti-odkryli-archeologovia-stredoveke-pohrebisko.htm
Výskum odhalil kompletné hroby, časti rakiev i cenné mince.
... Cenný nález rozprúdil mnoho debát o tom, že hranice Veľkej Moravy mohli siahať omnoho ďalej, ako sa pôvodne uvažovalo.....

igor1235 napísal:... Cenný nález rozprúdil mnoho debát o tom, že hranice Veľkej Moravy mohli siahať omnoho ďalej, ako sa pôvodne uvažovalo.....

Mohlo ísť dokonca už o Mojmírovu Moravu, ktorá bola veľmi pravdepodobne v Sedmohradsku. Alebo len východnú oblasť Pribinovho kniežatstva, susediacu so zmienenou Mojmírovou Moravou. V každom prípade nešlo o bohom zabudnutý "ďaleký východ" kde žili len leones. Bola to oblasť v centre diania.

Archeologický ústav SAV Nitra... " Najnovší významný nález je z pohrebiska. Odkryl sa tam neporušený hrob dieťaťa, 6-8 ročného dievčatka, ktoré bolo "na druhý svet" mimoriadne bohato vybavené. Okrem rôznych ozdôb sa za dolnými končatinami nachádzala malá dvojuchá nádoba z hliny. Toto dieťa evidentne patrilo rodine najvyššej spoločenskej elity. Zvlášť významná je správa z prestížneho nemeckého Paleogenetického laboratória Univerzity Johannesa Gutenberga, Mainz. Zo správy Prof. Dr. J. Burgera sme sa dozvedeli, že jeden mužský jedinec z pohrebiska vo Vrábľoch sa nenarodil a ani nevyrástol na Fidvári, ani na území dnešného Slovenska či v strednej Európe, ale ďaleko vo východnej Európe, v oblasti severného Kaukazu (dnešné Rusko), ktorá je vzdialená od lokality vyše 2000 km! Do oblasti horného Požitavia teda prišiel z ďaleka, nejaký čas tu žil a následne zomrel. Táto informácia je mimoriadne dôležitá a prispieva k vysvetleniu, prečo na Fidvári máme najstarší doklad protourbánnej zástavby v strednej Európe." ...

Archeologický ústav SAV, ďaľšie zaujímavosti z roku 2017 :

Poiplie
Záchranný archeologický výskum a prospekcia trasy rýh pre optický kábel sa dotkli viacerých katastrov na strednom a hornom Poiplí. V približne 40 km úseku Želovce – Muľa – Lučenec-Fabianka sa vyhľadávali archeologické lokality, no najmä monitorovali známe náleziská, sledovali možnosti konkretizovania ich kultúrnej, chronologickej a priestorovej pozície. Zdokumentoval sa stav dvoch nálezísk. V oboch prípadoch ide o sídliská, ležiace na poľnohospodársky obrábaných parcelách nad inundáciou Ipľa, resp. na jej okraji. V prvom prípade sa potvrdila existencia polykultúrneho sídliska v k. ú. obce Muľa-Hámor, poloha Žamberky. Aktuálne získaný materiál patrí do praveku, neskorého stredoveku až raného novoveku. Našla sa keramika kyjatickej kultúry, tzv. biela keramika a mazanica. Druhý prípad sa viaže na veľký sídliskový areál z praveku,

Rybník
Archeologické nálezy hovoria, že chotár obce bol osídlený 4000 – 5000 rokov pred Kristom. Svedčia o tom početné nálezy keramiky, rozsiahle zemné valy pravekých hradísk, pozostatky po obyvateľoch, , ktorých meno je neznáme. Neskoršie sa objavujú etnické skupiny, ktoré možno prezentovať menami Kelti, Kvádi, Markomani, Rimania. Rímsky cisár Marcus Aurélius po víťaznej bitke nad Kvádmi tu na brehu Hrona napísal svoju známu knihu Myšlienky. Od 5. storočia sa tu uvádzajú naši slovanskí predkovia. Rybník vchádza do dejín ako vyspelé sídlisko s pokročilou deľbou práce, kde boli zastúpené špecifické zamestnanecké skupiny – vinohradníci, včelári, oráči. Hovorí o tom zakladacia listina Svätobeňadického opátstva z roku 1075, čo je prvá písomná správa o Rybníku a uvedený je tu názov Scelleus. ... V roku 2017 bol realizovaný  výskum na opevnenom sídlisku zo staršej doby bronzovej. Výskum sa zameral na dve miesta lokality. Teleso valu bolo spevnené viacerými masívnymi kolovými jamami, ktorých šírka sa pohybovala v rozmedzí od 30 do 70 cm. Na východnej stene valu sa pôvodne nachádzala čelná kamenná plenta, ktorá deštruovala do priekopy. Priekopa bola situovaná cca 3 m východne od valu. Jej zachytená šírka bola 8,6 m a max. hĺbka 1,8 m od súčasného povrchu. V jej výplni sa nachádzala keramika zo staršej i neskorej doby bronzovej. Pozoruhodným je fragment kamenného sekeromlatu s čepcovitým tylom, nájdený na dne priekopy. Podobné sekeromlaty sú v kultúre lievikovitých pohárov

Rotunda sv. Juraja je zrejme najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou v strednej Európe. Medzinárodné rádiouhlíkové datovacie konzorcium určilo, že rotundu pri Nitrianskej Blatnici postavili ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Denník N 5.1.2018
https://dennikn.sk/990122/rotunda-sv-juraja-je-zrejme-najstarsou-zachovanou-sakralnou-stavbou-v-strednej-europe/?ref=tit
Najstaršie stopy osídlenia v tejto lokalite pochádzajú z neskoršej doby kamennej. Na lúke  Pušť, pod Rotundou,  sa v 9-10. storočí nachádzalo sídlisko dvorcového typu obohnané palisádou. V 11. storočí sa menil charakter sídliska a vzniká tu neopevnená osada.
Obyvatelia osady sa zaoberali  dolovaním železnej rudy na svahoch Marhátu a poľnohospodárstvom. Osada zanikla pred polovicou 13. storočia, čo pravdepodobne súvisí z vyčerpaním rudy v tejto oblasti.. Na území osady sa našli zvyšky príbytkov, dechtové pece, žarnovy a výrobky zo železa.
V okolí Rotundy svätého Juraja bolo odkrytých a zdokumentovaných 126 prevažne mužských hrobov a našlo sa 20 veľkých náhrobných kameňov.   V hroboch sa našli strieborné šperky, náhrdelníky, prstene a mince.
https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/rotunda-svateho-juraja
Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici je teda staršia, ako kostol svätej Margity Antiochijskej pri obci Kopčany ležiaci na slovenskej strane pri hranici s Českom a v blízkosti Mikulčíc, ktoré sú už dnes na českej strane.

Niekto tu dal červený bod, ja som to nebol :-)

Áno, takto to píšu noviny, aby niekto bol dôležitý :-). Dám sem tie slová onoho archeológa: keby sme mali spoľahlivú datovaciu metódu na stavby, som si istý, že by nám mnohé stavby predatovala a divili by sme sa.

Ako to že nemáme na to spoľahlivú metódu, veď v tej malte prípadne na kameňoch alebo medzi nimi predsa musí zostať nejaký biologický materiál (pel alebo zvyšky dreva) vhodný na uhlíkové testy.

Márna sláva, malta zničí biologický materiál. Je to predsa zásaditá žieravina.

Ďakujem Igor1235 za informáciu, ale chcem ťa poprosiť, vzhladom k tomu že nemám predplatené el. noviny a tým pádom si ten článok neviem prečítať, čo skúmalo Medzinárodné rádiouhlíkové datovacie konzorcium , na základe skúmania akého predmetu to určilo. Svetomír je chemik, on tvrdí že z kameňa a omietky sa to nedá zistiť a v tomto mu verím. Takže aký predmet skúmali?

Ono nejaká metóda na rádiokarbónové datovanie malty existuje, čosi som o tom vygooglil, ale k nám sa to dostane ktoviekedy.

Viem o nej. Ale usmievam sa z nej. Skúmajú CaCO3 (tuhú maltu), ktorú vytvrdil CO2 v danej dobe a podľa charakteru CO2 zisťujú vek. Sme še pobaveli. Doslova som sa rehotal. Predsa CO2 je CO2, plyn. Ten je rovnaký kedykoľvek. Vysvetľujú to veľmi učene :-).

U "Jurka" skúmali drevený špalík, ktorý tam nechali pri zabudovaní okna. Tak to viem ja. Keď zabudovali, tak rotunda už bola. Alebo to bolo inak? Viem, že je to dostupné na nete. Záujemca si to iste doštuduje.

Inak pridám info: prvý, kto sa zaoberal s týmto a aj s Bojnou bol farár, cirkevný historik z Bojnej Ľudovít Némethy. Čiže žiadna prvotina. Potom tam veľmi dlho vystrájali detektoristi. Až tak sa spamätal SAV.

Myslel som či tam nenašli nejaký štupel od šampanského, zubnú kefku, alebo niečo podobné. Takže s tým vekom to bude bluf?
Z kameňa sa dá určiť vek, ale neviem či aj vtedy ak bol omietnutý.

Ak som to pochopil správne, tak pri tom rozbore ide o vzájomné pomery uhlíka a kyslíka (možno aj iných plynov), ktoré v čase nie sú rovnaké ale menia sa a so znalosťou priebehu zmien týchto pomerov sa dá s určitou neistotou určiť vek kedy bola malta namiešaná. Zistenie pomeru C a O v atmosfére spätne v čase ale nie je také jednoduché, najskôr je treba odobrať a vyhodnotiť vzorky malty z iných stavieb, ktoré sú spoľahlivo datované a ideálne čo najbližšie k dobe a miestu vzniku malty ktorú chceme datovať. Takými rozbormi sa získa priebeh zmien pomeru kyslíka a uhlíka a ten sa porovnáva so skúmaným vzorkom príp. sa priebeh tohto pomeru extrapoluje a tak sa porovnáva. Presnosť tejto metódy je teda odvislá hlavne od možnosti získať dostatočný počet datovaných vzoriek malty z obdobia predpokladaného vzniku danej stavby, čo by bol napr. v prípade našich kostolíkov problém. Každopádne takýto projekt zameraný na predpokladané románske/predrománske stavby na Slovensku by bol veľmi zaujímavý a aj keby nám dobu ich vzniku upresnil možno len v rozsahu storočia, zrejme by predatoval mnohé stavby a tak by aspoň čiastočne došlo k naplneniu idei toho archeológa.

Aby mohli porovnávať Blatnicu a Kopčany, museli by mať porovnateľné vzorky a urobiť výskum rovnakou metódou. Na jednej strane máme teda chemický rozbor a na druhej strane "odborné" datovanie archeológa  - podľa nálezu gombíka v hrobe, pričom ten gombík mohol mať pokojne aj sto rokov, než sa do toho hrobu dostal. Odhliadnuc od toho, že rok na gombíku nie je. Čiže ďalší odhad.  Porovnáva sa neporovnateľné. Ak sa robil chemický rozbor aj v Kopčanoch, beriem späť. Ale som si istý, že sa nerobil. Takže taká kačica ....

Lekalo, pochopil si to správne. Čítal si múdro napísanú somarinu, ktorej zvykneme hovoriť cvengroschovina, skrátim to na cvengina. Lebo nestojí ani za to, aby som ju zakaždým písal celým menom
Uhlík (C - carborundum) je štvorvalentný (štvormocný) prvok. Vždy bol a vždy bude. Je schopný viazať len štyri atómy niečoho, aby nasýtil voľné radikály. Kyslík, čiže Oxygén, je konštantne dvojvalentný, čiže vie sa viazať uvolnením dvoch elektrónov na niečo, čo vie prijať jeho mínusové jadro. (mínusové, lebo pri reakcii kyslík príde o dva elektróny).. Kyslík nikdy nezmení v prírode túto vlastnosť.
Ak chceme nasýtiť uhlík, potom len dvoma kyslíkami. Dva kyslíky, čiže štyri elektróny. Ak by sme uhlíku dali menej, naviaže si nejaký iný prvok z okolia (čo je somarina, lebo kyslíka je zatiaľ vždy dosť). Takže či to bolo pred miliónmi rokov, alebo o 500 rokov, vždy to bude konštantná zlúčenina, plyn CO2. Nikdy to nebude inak. Žiaden rôzny pomer medzi kyslíkom a uhlíkom. Ten je konštantou. Ak by sa to zmenilo, umrieme. Pretože aj my vdychujeme kyslík a vydychujeme ho spolu s CO2, ktoré vzniká aj vďaka nášmu metabolizmu...ale to nie je treba rozvádzať.

To vedecké bádanie alebo je založené na inom princípe, alebo je to somarina, ako napr. výroba "živej vody", ktorú si niektorí veriaci robia a veria, že vyzdravejú. Na svete je mnoho podvodov, na ktorých zarábajú výrobcovia zázračných prístrojov.

V prvom rade by som ten článok bral ako novinársku kačicu od niekoho, kto dnes píše voľných radikáloch a hneď zajtra sa bude vyjadrovať ako expert na dojivosť kráv. Čiže nevylúčil by som možnosť, že existuje fyzikálny spôsob určenia veku malty, ale vylučujem možnosť, že by pisateľ článku rozumel tomu o čom píše. Mám zopár vlastných skúseností.
Mám tiež zopár skúseností s archeológmi, ktorí sa pri výskume usilujú dokázať, že stavba je staršia ako sa myslelo, je to otázka prestíže. Potom prídu iní a keďže už nemôže byť staršia, usilujú sa dokázať, že objavili, že je mladšia. Objaviť objavené už nemôžu, tak to musia vymyslieť inak. Niekedy je to užitočné, lebo môžu niektorí v poradí mať pravdu. Najhoršie je neustále zotrvávať na prvom omyle.

Sveťo donútil si ma poriadne čítať čo nájdem na internete a zistil som že som sa zase raz mýlil. Díky ti za to.
Tu je pdf o tomto type datovania malty: https://www.arct.cam.ac.uk/Downloads/ichs/vol-3-2613-2634-ringbom.pdf

Najzaujímavejšia je časť ktorá popisuje princíp tejto metódy. Aby som to zase nedomotal, tak to pastnem v "pôvodnom znení": The principle behind mortar dating is straightforward (Van Strydonck and Dupas 1991, Hale et. al.
2003; Lindroos 2005). At the time of hardening the mortar absorbs CO2 from the atmosphere, and thereafter it can be subjected to normal 14C dating analysis like organic materials such as shells, corals and young limestone etc. The results given as 14C ages BP (Before Present = AD 1950) have to be converted to calendar years by means of a complex calibration curve that varies over time according to atmospheric 14C levels. The precision of the method varies depending on where the BP results intersect with the calibration curve. For example, Medieval Scandinavian mortars are often disturbed by irregularities in the curve during the 14th century. But where the calibration curve falls steeply the results can be surprisingly precise. While it can be difficult to yield exact dates with 14C analysis, it is frequently possible to place the mortar within the right century. This is useful in situations such as Åland where the chronology has always been open to speculation. Sampling has to be done carefully and one handful of mortar is usually enough. The mortar should preferably be taken from a place where it has hardened quickly and the sample chosen with the help of archaeological expertise (to avoid selecting mortar from a subsequent repair). The sample is then immediately tested in the field for alkalinity with the use of phenolphthalein.
This method of dating mortar has been known in theory since the 1960s (Labeyrie & Delibrias 1964), but
contamination from unburned fossil limestone and re-crystallization of the mortar prevented experimental development of the method. To achieve accurate dating of the mortar the preparation process in the laboratory has to be meticulous, involving mineralogical and chemical analysis of the readily soluble component to determine the hydraulic index (Van Strydonck et al. 1986).

Ok tak to preložím:
Počas tvrdnutia malta absornuje CO2 z atmosféry a potom môže byť predmetom normálneho 14C datovania (predpokladám že ide o normálne rádiokarbónové datovanie), tak ako organický materiál (schránky mäkkýšov, koraly alebo mladý vápenec). Výsledky získané 14C datovaním musia byť prevedené do kalendárnych rokov s použitím komplexnej kalibračnej krivky v ktorej sú hodnoty C14 v atmosfére funkciou času. Presnosť tejto metódy závisí od prekrytia kryvky kalendárnych rokov s krivkou závislosti výskytu C14 v čase. Napríklad stredoveké malty zo Škandinávie vykazujú nepravidelnosti v priebehu krivky v 14. storočí. Ale tam kde krivka prudko klesá, výsledky môžu byť prekvapivo presné. Môže byť obtiažne takto získať presné dáta s C14 datovaním, ale často je možné datovať maltu do správneho storočia. To je výhodné v situáciách ako Aland (článok sa točí okolo datovania kostolov niekde v Škandinávii v meste/mieste Aland), kde datovanie bolo vždy predmetom špekulácií. Odoberanie vzoriek by malo byť vždy vykonané opatrne a obvykle hrsť malty je dostačujúce množstvo. Malta by mala byť odoberaná z miest kde vytvrdla rýchlo a taktiež po konzultácii s archeológom, aby sa predišlo odobratiu mladšej vzorky malty ktorá bola použitá pri opravách/prestavbách. Vzorka je následne, s použitím fenolftaleínu, na mieste otestovaná na alkalickosť. Metóda datovania malty je teoreticky známa od šestdesiatych rokov (Labeyrie & Delibrias
1964), ale kontaminácie od nespálených fosílnych vápencov (?) a rekryštálizácia malty zabránili ďalšiemu experiementálnemu rozvoju tejto metódy. Pre dosiahnutie presných výsledkov musí byť následný laboratórny rozbor vzorky precízny, zahrnujúc mineralogický a chemický rozbor ľahko rozspustných zložiek pre určenie hydraulického indexu (Van Strydonck et al. 1986). Postup prípravy vzorky začína mechanickou separáciou pri ktorej je malta opatrne rozdrvená a na mokro preosiata (?), aby sa získali zrná vhodnej veľkosti. Skúsenosťou sme sa naučili že optimálna hrúbka zrna sa mení vzorku od vzorky, ale obvykle je medzi 30 až 150 mikrometrami. Materiál je ďalej s pomocou katódoluminiscenčnej mikroskopie skontrolovaný na prítomnosť nespálených fosílnych vápencov. Počas prípravy vzorky na C14 AMS analýzu sú potrebné ďalšie chemické separácie (vzorky sú rozpustené v chladenom kúpeli kyseliny fosforečnej vo vákuu). Reakcia s kyselinou vytvára tok plynu oxidu uhličitého, ktorý je v rôznych fázach prerušovaný a jeho vzorky sa odoberajú na časovú a izotopovú analýzu. Výhodou C14 AMS datovania je že sa datuje samotná malta a nie rôzne zvyšky lastúr, dreva, uhlia, listov atď. zatvrdnuté v malte. Avšak datovanie týchto zvyškov nájdených v malte je taktiež vykonané pre zdvojenie a potvrdenie výsledkov. Pozorovali sme že zvyšky uhlia vykazujú tzv. "efekt starého dreva" a tým poskytujú nekonzistentné výsledky datovania. Spočiatku boli odoberané len dve frakcie oxidu uhličitého z každej vzorky. Približne v 15% a 85% vzájomnej reakcie. Bolo to založené na predpoklade že porézny uhličitan vápenatý sa rozpustí skôr než nespálené zvyšky fosílneho vápenca, čo spôsobí že prvá frakcia bude bez takejto kontaminácie. Druhá frakcia bude pravdepodobne obsahovať kontamináciu a preto by posunula výsledky datovania k starším než skutočne sú.

Keby som to mal nejak laicky zhrnúť, tak princíp je asi podobný datovaniu vzoriek ľadu v Arktíde/Antarktíde, len tým že sa jedná o umelý materiál, je potrebné vykonať rad krokov, ktoré čo najviac odstránia vplyv prímesí v malte ako napr. nevypálené zvyšky vápenca, ktoré sú samozrejme oveľa staršie a spôsobili by posun výsledkov. Samotný postup je že pripravená vzorka sa rozpustí v kyseline a vznikne oxid uhličitý, ktorý sa odoberá v 15% a 85% času trvania reakcie vzorky s kyselinou.
Čiže ja by som povedal že metóda datovania stavieb tu je. Otázka je či je tu vôľa...

Moja vôľa je poslať takúto metocu do pekiel. Toto je čarovanie s chémiou, nie je  nič exaktné. Pretože plyn vyreagovaný s kyselinou nemôže byť nositeľom nejakej rádioaktivity C14, keď sme  podrobili reakcii zlúčeninu, z ktorej vznikol. Pretože už tá sama zlúčenina, teda CaCO3 by menila silu žiarenia a to ešte podľa toho, kde sa nachádzala tá malta. Napr. všetko podlieha rádioaktivite  v prostredí, kde sa trvale vylučuje radón. Najexponovanejšie (pozrite radónovú mapu Slovenska) je to napr. Líščie údolie v BA, aj prostredie hl. vlakovej stanice, potom obec Podhorany pri Nitre, okolie Rejdovej, veľmi exponovaná je Čučma....Možno som zlý chemik, možno som už starý, senilný dedo. Mne to hlava neberie, je to hovädina. Predsa určiť vek z plynu je hovadina. To by sme mohli robiť aj analýzy napr. zemného plynu a zisťovať, kedy presne vznikol. Lenže je to somarina. Somarina. Je to ten článok, čo som čítal kdesi v češtine. A niekto na tom zasa zarobí a iný konečne povie: hlúposť a medzitým sa možno vynájde niečo exaktné. Ale úplne inak.
Lekalo, nedaj na to, je to nehoráznosť. Vďaka za preklad, ale nepomohlo
Radšej poď na tú druhú mapu :-)

Sveťo v kľude si pozri toto video https://www.youtube.com/watch?v=-xKvq6VLe4s Pani zlatá tam vysvetluje ako sa robí C14 metóda. Je tam aj jasne uvedené že súčasťou toho procesu je transformácia skúmanej vzorky na CO2 skrz jej spálenie v zatavenej banke a následná transformácia na grafit. Čiže to ako ten plyn obsahujúci CO2 získaš je len otázka technologického postupu, je to proste jeden z krokov pri spracovaní skúmanej vzorky. Pri klasických vzorkách ho získajú spálením vzorky spolu s rôznymi prímesami, pri malte ho získajú rozpustením malty v nejakej kyseline. Ja nie som chemik, ale ako nemám z toho pocit že by to bola rezolútna blbosť.
Na záver tu máš ešte popis hmotnostného akceleračného spektrometra, to je tá AMS metóda ktorou analyzovali plyn získaný z tej malty https://www.youtube.com/watch?v=0ma-0d4iDVE

.                        
Rádiouhlíkové veky analyzovaných vzoriek, ktoré určil Pavel Povinec so svojím tímom, jednoznačne ukazovali, že rotunda bola postavená už v polovici 9. storočia. Vzhľadom na to, že tento výsledok bol mimoriadne dôležitý pre ďalšie objasnenie vzniku rotundy, ako aj pre domácu a zahraničnú akceptáciu výsledkov rádiouhlíkového datovania, bolo vytvorené medzinárodné konzorcium, pozostávajúce z významných rádiouhlíkových laboratórií. Úlohou konzorcia bolo pomocou nezávislých metód určiť presný vek Rotundy sv. Juraja.                                                                                                                                  V konzorciu prijali účasť Laboratórium urýchľovačovej hmotnostnej spektrometrie Arizonskej univerzity v Tucsone, Laboratórium iónovej fyziky Vysokej školy technickej (ETH) v Zürichu, Laboratórium pre urýchľovačový environmentálny výskum (VERA) Viedenskej univerzity, Hertelendiho laboratórium environmentálnych štúdií Ústavu pre jadrový výskum (ATOMKI) Maďarskej akadémie vied v Debrecíne, Rádiouhlíkové laboratórium oddelenia dozimetrie žiarenia Ústavu jadrovej fyziky Akadémie vied ČR v Prahe a domáce CENTA laboratórium. Členovia konzorcia dostali na analýzy celkom 3 vzorky, ktoré pozostávali z nájdených vzoriek dreva, uhlíkov, omietky a stavebnej malty, tak aby každá vzorka bola analyzovaná nezávisle aspoň v dvoch laboratóriách. Celkom bolo analyzovaných 12 vzoriek, z toho 4 vzorky dreva, 3 vzorky uhlíkov, 1 vzorka omietky a 4 vzorky malty.
Výsledky rádiouhlíkových analýz ukázali zhodu medzi jednotlivými laboratóriami, takže mohli byť určené kalibrované rozsahy veku vzoriek nasledovne: vzorky dreva  mali vek od 771 do 882 rokov n. l. a vzorky uhlíkov od  771 do 881 rokov n.l.. Vzorky stavebnej malty odobratej z vnútra múrov a vnútorná omietková malta mali vek od 688 do 751 rokov n.l.. Vidieť, že vzorky dreva, uhlíkov a malty mali v rámci neurčitosti analýz približne rovnaký vek, takže mohol byť vypočítaný ich výsledný vek od 789 do 873 rokov n. l. Tento výsledok môžeme interpretovať tak, že rotunda bola s 95% pravdepodobnosťou postavená už v pred-Cyrilometodskom období, t. j. pred rokom 863, keď sv. Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu .... bude však zrozumiteľnejšie ak vekový rozsah vyjadríme ako stredný vek rotundy, t. j. 830±40 rokov n. l. Dosiahnuté výsledky potvrdzujú, že Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici je pravdepodobne najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Žiaľ, súčasná medzinárodná rádiouhlíková kalibračná krivka má v 9. storočí veľmi špecifický priebeh a neumožňuje určiť presnejší kalibrovaný vek rotundy. Vedecká rádiouhlíková komunita a profesor Povinec s jeho tímom však pracujú na spresnení kalibračnej krivky, čo by umožnilo v blízkej budúcnosti zmenšiť neurčitosť v určení stredného veku Rotundy sv. Juraja, ako aj ďalších pamiatok z obdobia Veľkej Moravy pod ±20 rokov....
Je známe, že kresťanstvo v Nitrianskom kniežatstve bolo prijaté už pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, pretože podľa zachovaných dokumentov dal Pribina vysvätiť salzburskému arcibiskupovi Adalrámovi kostol v Nitre už okolo roku 828, ktorý sa neskôr stal s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou Baziliky sv. Emeráma. Je preto možné, že v okolí Nitry mohli byť postavené aj ďalšie murované sakrálne stavby, buď ešte v období Nitrianskeho kniežatstva, alebo neskôr po roku 833, keď Pribina musel Nitru opustiť a jeho kniežatstvo sa stalo súčasťou Veľkej Moravy. Podľa nedávnych archeologických výskumov sa z obdobia Veľkej Moravy na Slovensku zachovali ešte dva malé stojace predrománske kostoly v Kostoľanoch pod Tríbečom a v Kopčanoch. V ďalších lokalitách, sa nám zachovali už len zostatky základov zaniknutých stavieb kostolov, ktoré, na základe výsledkov archeologických výskumov, boli postavené v 2. polovici 9., alebo začiatkom 10. storočia.  
Osamotene stojací kostolík v lesnom prostredí je dnes dokladom zaniknutého významného osídlenia, o ktorom vieme zatiaľ veľmi málo. Osídlenie muselo byť ekonomicky prosperujúce a aj spoločensky významné, keď tak isto nepoznaný vlastník tejto lokality dal v tom čase vybudovať kamenný kostol a mal, s veľkou pravdepodobnosťou, aj farára.
Záverom teda môžeme povedať, že “náš Jurko” je pravdepodobne najstaršia stojaca sakrálna stavba s pôvodnými múrmi nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Jedná sa preto o unikátnu historickú  pamiatku s dejinným významom, dokladajúcou pokročilý stupeň kristianizácie s existenciou kamenných kostolov už v 1. polovici 9. storočia na území dnešného Slovenska.
Všetky tieto zistenia preto oprávňujú Rotundu sv. Juraja na zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Presne určený fakt datovania Rotundy sv. Juraja do obdobia 830±40 rokov n. l., ktorý potvrdil jej predpokladaný vznik v 9. storočí, dovoľuje meniť doterajšie zaužívané schémy vnímania. Vo svetle blízkosti len 7 km vzdialeného veľkomoravského hradiska Ducové-Kostelec (so zachovanými rozmerovo aj tvarovo identickými základmi rotundy) a 4 km vzdialeného hradiska Valy Bojná I, ako aj ďalších lokalít, nastoľuje nové súvislosti a viaceré otázky o tomto teritóriu a obohacuje nás o nový doklad v prehlbovaní poznania našej dávnej histórie .... histórie Slovenov

Vynikajúci príspevok