Slovensko, Slováci - štátnosť, štátotvorný národ

V roku 2018 uplynulo sto rokov od prijatia zákona č. 11/1918 Zb. o zriadení samostatného štátu československého. Čechoslovakistická propaganda stále tvrdí, že 28. októbra 1918 vznikol štát dvoch bratských národov a že Slováci sa vtedy po prvý raz prejavili ako štátotvorný národ. Slováci v tom čase nepochybne do česko-slovenského štátu ako štátotvorný subjekt vstúpiť chceli. Svedčia o tom nielen Clevelandská zmluva a Pittsburská dohoda, ale aj telegram Matúša Dulu, predsedu SNS, z 30. októbra 1918 ...
Tomáš G. Masaryk v memorande Independent Bohemia z roka 1915, adresovanom britskému ministrovi zahraničných vecí Edwardovi Greyovi, píše: „Slováci jsou Čechy, přes to, že užívají svého nářečí jakožto spisovného jazyka.“. Militantný český nacionalista Alois Rašín v roku 1920 vyhlásil: „Vybojovali jsme si československý stát a ten musí zůstati českým státem… Podle podmínek míru máme právo zaříditi si naše záležitosti tak, jako by ostatní národnosti vůbec neexistovaly.“ Edvard Beneš v roku 1943 vyhlásil: „Mně nikdy nedostanete k tomu, abych uznal slovenský národ ... zastávám neochvejne názor, že Slováci jsou Češi a že slovenský jazyk jest jen jedním z nárečí českého jazyka, tak jak tomu je s hanáčtinou nebo s jinými nářečími české řeči. Nikomu nebránim, aby o sobě říkal, že je Slovák, avšak nedopustím, aby se prohlašovalo, že existuje národ slovenský.“ Špička českej politiky Slovákov, ako národ nikdy neuznávala. Stačia len štyri charakteristické príklady.
1. Konšpirácia
2. Historické zeme
3. Martinská deklarácia
4. Koloniálny prívesok ...
https://snn.sk/news/preco-nemame-slavit-ceskoslovensku-republiku/
https://www.vhu.sk/data/att/59f/15554.306dc6.pdf ... str.376
do akej miery to bola pravda, môžeme vyhodnotiť aj z rozdelenia spoločnej republiky, 31.decembra 1992 napr. vo veci spoločnej vlajky, atď. - symbolu spoločnej štátnosti, iba v prospech českej strany ...
https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2332315-vlajku-spolecneho-statu-si-cesi-nechali-i-kdyz-slovensko-bylo-proti
Zákon č. 531/2007 Z. z.
Zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku

Pri tvorbe štátu dvoch samostatných národov, teda Česka a Slovenska, politici Klaus a Mečiar zabudli na prácu a skúsenosti slovenského velikána doby, politika, vedca, vynálezcu, fotografa, svetobežníka, štátnika, ktorý sa výrazne zaslúžil o vznik republiky Česko - Slovenskej (Československej), nositeľa myšlienok štátnosti štátotvorného národa Slovákov, generála M.R. Štefánika, v podobe historického hesla Veriť - Milovať - Pracovať. V dnešných podmienkach historické heslo, štátnická myšlienka, motto samostatnosti Slovenska,  symbol Slovenskej štátnosti,  by mal byť umiestnený pod dvojkrížom vlajky - prezidentskej štandardy. V lemovaní, by symbol, heslo znamenalo našu 100 ročnú štátnosť spolu s Čechmi. Podobne, ako má na štandarde prezident republiky v Česku, heslo Pravda vítězí .

Ukážka štátneho znaku Slovenskej republiky a znaku Maďarskej republiky, kde dvojkríž v ich erboch dominuje. Zrejme dvojkríž bol (nebol) pôvodným znakom Slovenska, napriek tomu, že v Nitre po zániku Veľkej Moravy (pravdepodobne rok 907) fungovala Cyrilo-Metodejská tradícia so znakom dvojkríža. ktorú v Uhorskí králi veľmi skoro prerušili z rôznych dôvodov ev. zakázali napr. pre prípravy na presun dvojkríža do uhorského znaku
      a

Avšak, netreba zabúdať, https://sk.wikipedia.org/wiki/Nitriansky_hrad
že Nitriansky hrad bol predmetom niekoľkonásobného dobýjania od roku 833 až po 1704 rok od Mojmíra cez kočovných Maďarov, Poliakov,  Tatárov, Nemcov až po Turkov, Rakúšanov, Čechov, husitov, účastníkmi stavovských povstaní, napr. ... okrem iných rok 1271 – vojnou medzi uhorským kráľom Štefanom V. a českým krá­ľom Přemyslom Otakarom II. Český kráľ vtrhol na Slovensko, dobyl aj Nitru. Mesto Nitru vyplienil a hrad spustošil. Zhorel aj kostol sv.Emeráma a opäť, rok 1273 – Přemysl Otakar II. znovu vtrhol na Slovensko, zmocnil sa aj Nitry, ktorú dobyl a úplne spustošil. Zhorela biskupská katedrála a veľká časť historických listín so všetkým čo s tým súviselo teda, nestačili odviezť všetok lup, tak kráľ sa vrátil aj druhýkrát.
Stručne, nájazdy končili výsledkami : od vykrádania hradu, biskupských pokladov,(napr. dvojkríža), vyrabovania, vypálenia opátstva, katedrály, zničenia cenných archívov, majetkov aj s cennými historickými listinami,  atď, ... až po vzácny relikviár Nitrianskych patrónov, ktorý sa už nikdy nevrátil, teda spôsobom, ktorým sa v tejto dobe riešili problémy spoločnosti nadvládou entít danej doby a zvyšovaním bohatstva v kostoloch dobyvateľov, vladárov a pod..


Genéza základných  atribútov  štátneho znaku SR, teda dvojitého  kríža  na  trojvrší,  má  oveľa hlbšie historické korene ako sa doteraz  predpokladalo. Toto znakové spojenie   –   predobraz   dvojkríža   na   trojvrší, bolo v Byzantskej ríši známe nie  v 9., ale už v 6. – 8. stor. Niet  pochýb,  že  Konštantín  a  Metod už poznali podobu  a symboliku dvojitého kríža, i  keď v období  ich odchodu na Veľkú  Moravu  používanie  tohto  symbolu  nenadobudlo  ešte všeobecný ráz. Okolo roku 1189 sa prvýkrát objavil na minci Bela II. a súčasne s arpádovskými korunami sa stal znakom Uhorska. V 13. storočí ho prevzali do erbov slovenské mestá, kým maďarské si ponechali arpádovský. S modrým trojvrším sa v roku 1848 stal symbolom Slovenska. Čo znamená potvrdenie 1000 ročnej štátnosti - koexistencie Slovenov, dnešných Slovákov, na spoločnom budovaní Uhorska s Maďarmi.

Mníchovský diktát 29-30.septembra 1938 sa priamo dotkol aj slovenského územia, a to nielen stratou Petržalky a Devína, ktoré pripadli Nemecku. S územnými požiadavkami vystúpili aj predstavitelia Poľska a Maďarska. Kým Poľsko sa uspokojilo s relatívne malými časťami území na Kysuciach, Orave a Spiši, Maďarsko žiadalo úpravu hraníc na základe sčítania obyvateľstva v roku 1910. Keďže vzájomné rokovania oboch dotknutých strán neviedli k úspechu, rozhodli ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska v tzv. Viedenskej arbitráži. Týmto verdiktom z 2. novembra 1938 Slovensko prišlo o 1/5 územia s 850-tisíc obyvateľmi, z toho 270-tisíc sa hlásilo k slovenskej národnosti.
http://www.muzeumsnp.sk/historia/slovensko-v-rokoch-1938-1945/
Vznik samostatného Slovenského štátu 14. marca 1939 bol výsledkom pôsobenia viacerých faktorov. Mníchovská dohoda a pragmatický postoj západných demokratických veľmocí umožnili geopolitický prienik nacistického Nemecka do strednej Európy. Pri svojej agresii voči česko-slovenskému štátu využilo na jeho rozbitie aj národno-emancipačný proces slovenského národa, ktorý bol reálnym faktom, hoci limitom slovenských štátoprávnych ambícií bola dovtedy len autonómia v rámci väčšieho štátneho celku. Vzhľadom na svoju dynamiku v medzivojnového obdobia 20. roky 20. storočia, však obsahoval v sebe potenciál evolučne dospieť až k samostatnej štátnosti.
Vyhláseniu samostatného štátu bezprostredne predchádzal vojenský zásah celoštátnej česko-slovenskej vlády na Slovensku (tzv. Homolov puč). Odhodlala sa k nemu v snahe zabrániť pozvoľnému rozpadu česko-slovenského štátu, ktorý by v budúcnosti mohol byť z medzinárodnoprávneho hľadiska potenciálnym problémom pri jeho obnove... Dramatickú situáciu využilo nacistické Nemecko na definitívnu likvidáciu Česko-Slovenska. Po tom, čo K. Sidor odmietol nátlak Hitlerových emisárov, aby okamžite vyhlásil osamostatnenie sa Slovenska, rozhodli sa predstavitelia nacistického Nemecka realizovať svoje zámery cez najvyššieho predstaviteľa HSĽS-SSNJ J. Tisa.
Atmosféru nátlaku a krajnej núdze ešte umocnilo inscenované oznámenie o pohybe maďarských vojsk pri slovenských hraniciach. Tiso odmietol nátlak A. Hitlera, aby okamžite cez rozhlas vyhlásil samostatný Slovenský štát a trval na ústavnom riešení. Telefonicky požiadal prezidenta Háchu o zvolanie Snemu Slovenskej krajiny na ďalší deň - 14. marca 1939. Snem po informačnom referáte J. Tisa o rokovaniach v Berlíne schválil vznik samostatného Slovenského štátu.
Ústavnoprávne základy vzniku Slovenského štátu položil zákon č. 1/1939 Sl. z. zo 14. marca 1939. V § 1 bola Slovenská krajina vyhlásená za samostatný štát a Snem Slovenskej krajiny sa stal Snemom Slovenského štátu (používal sa aj názov Slovenský snem).
https://www.upn.gov.sk/sk/14-marec-1939-%E2%80%93-vyhlasenie-slovenskeho-statu-slovenskym-snemom/
https://www.upn.gov.sk/data/files/3-2016-SK-39-45.pdf
Séria vojenských neúspechov nacistického Nemecka a jeho spojencov v priebehu roka 1943 viedli k nárastu opozičných nálad v slovenskej spoločnosti. Tie vyústili do vzniku ilegálnych orgánov – Slovenskej národnej rady (SNR) a Vojenského ústredia, ktoré začali pripravovať ozbrojené vystúpenie proti fašizmu. Realizáciu povstania skomplikovala silnejúca partizánska činnosť, ktorá urýchlila okupáciu krajiny Nemeckom. Povstanie tak nakoniec vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia na obsadzovanie slovenského územia nemeckými vojenskými jednotkami.
Okupačné sily iniciovali personálne zmeny v mocenských štruktúrach slovenského štátu, vrátane rekonštrukcie vlády. Reorganizácia sa nevyhla ani armáde, žandárstvu, polícii a štátnej bezpečnosti. Reálnu moc v krajine však v tomto období mali v rukách nacistické orgány, ktoré rozpútali na Slovensku neobyčajne krutý teror. Jeho výsledkom bolo okolo 190 masových hrobov, takmer 5 000 zavraždených osôb a viac než sto úplne alebo čiastočne vypálených obcí. Okrem toho nacisti odvliekli desiatky tisíc slovenských občanov do zajateckých a koncentračných táborov. Pri niektorých nacistických zločinoch, ako napr. vraždenie v Kremničke (747 osôb) a v Nemeckej (900 osôb), asistovali i POHG. Ako už bolo spomínané, represálie mimoriadne kruto postihli aj židovské obyvateľstvo. Okrem toho sa na vraždení civilného obyvateľstva podieľali aj niektoré partizánske skupiny. Ich vyčíňanie si vyžiadalo viac než 1000 obetí, väčšinou nemeckej národnosti (napr. v Sklenom 187 osôb).
Vypuknutím povstania sa začal konkrétny proces rozpadu slovenského štátu. Kým na západnom a východnom Slovensku sa s pomocou okupačných síl režim slovenskej republiky udržal, na povstaleckom území bola na dva mesiace obnovená Československá republika. Dvojvládie na území SR však neskončilo ani po porážke povstania 28. októbra 1944, keďže v tom čase bola československá štátnosť vyhlásená na časti východného Slovenska, ktoré oslobodila sovietska armáda. V januári 1945 sa podarilo oslobodiť Košice a Prešov, 25. marca Banskú Bystricu a 4. apríla 1945 Bratislavu. Do konca apríla 1945 bolo oslobodené takmer celé územie Slovenska, posledná 2. mája 1945 bola oslobodená obec Makov. Dňa 1. apríla 1945 evakuovala politická reprezentácia slovenského štátu pred postupujúcimi frontom na Záhorie a odtiaľ emigrovala do Rakúska. Územie Slovenska sa stalo súčasťou obnovenej ČSR.
http://www.muzeumsnp.sk/historia/slovensko-v-rokoch-1938-1945/

Len na doplnenie k príčinám predčasného začiatku SNP.

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/366211-povstanie-sa-neda-presne-naplanovat

V Martine to pretieklo

Nasledujúci deň bola nedeľa. Večer 27. augusta okolo pol jedenástej sa na martinskej stanici zastavil medzinárodný rýchlik z Bukurešti do Berlína. Skupine nemeckých vojakov a civilistov, ktorých viedol podplukovník Walter Otto, železničiari oznámili, že pre poruchu na železničnej trati bude musieť vlak v Martine počkať aspoň jeden deň.

„Železničiari boli v spojení s Veličkovými partizánmi zo Sklabine, ktorí v preoblečení si prišli na stanicu po Nemcov,“ približuje situáciu riaditeľ Múzea SNP, historik Stanislav Mičev. "Perko poslal na stanicu nadporučíka Cyrila Kuchtu s rozkazom Nemcov neodzbrojovať a podľa možnosti čo najskôr ich vypraviť na ďalšiu cestu do Berlína, situácia sa však zvrtla, keď partizáni vyhlásili, že ich nepustia. Martinskí vojaci potom odviedli Ottovu skupinu radšej do svojich kasární, aby tam prespala.“

Skoro ráno 28. augusta ich vyviedli na dvor kasární. Zaznel povel „Hände hoch!“ a vzápätí sa strhla streľba. Ako prvý údajne vystrelil jeden z esesákov, ale ktovie, medzi slovenskými vojakmi malo byť údajne aj niekoľko prezlečených Veličkových partizánov. Do tzv. Ottovej misie patrili aj dve ženy s deťmi, počas prestrelky jedna z nich zomrela. Mŕtvych hodili na nákladiak a hneď odviezli do Sklabine, zranených najprv ošetrili v posádkovej ošetrovni…

Prečo sa to stalo? Išlo o svojvoľnú Veličkovu akciu, alebo mu to nariadili z Kyjeva? Neverili, že slovenské vojsko nakoniec povstane? Na tieto otázky by mal dať definitívnu odpoveď až ďalší výskum v zatiaľ nedostupných alebo ešte neprebádaných archívoch na Ukrajine a v Rusku.

Dosť na tom, že martinská masakra urýchlila nemeckú okupáciu aj vyhlásenie národného povstania.

Ukážka štátneho znaku Slovenskej republiky a znaku Maďarskej republiky, kde dvojkríž v ich erboch dominuje. Zrejme dvojkríž nebude pôvodným znakom Slovenska,


K tomuto len, že po zániku uhorského kráľovstva, od roku 1957 si Maďari za svojznak z uhorského erbu zvolili len vodorovné brvna, Slováci od roku 1918 vložili do štátneho znaku ČSR dvojkríž. Z toho je vidieť, že vtedajšia spoločnosť jasne vnímala, čo je symbolom Slovenska a čo Maďarska.
Súčasný znak Maďarska vznikol a v roku 1990. Dvojkríž v ňom symbolizuje nie Maďarsko, ale Slovensko. V čase jeho prijatia Maďari snívali o obnovení Uhorska a preto si takto upravili aj štátny znak, resp. prevzali starý uhorský Je to symbol nich nároku na slovenské územie. Čiže v tomto zmysle je dvojkríž pôvodným znakom Slovenská, takto bol vnímaný po stáročia a je tak vnímaný dodnes - aj v súčasnom znaku Maďarska.

K tomuto len, že po zániku uhorského kráľovstva, od roku 1957 si Maďari za svoj znak z uhorského erbu zvolili len vodorovné brvna, Slováci od roku 1918 vložili do štátneho znaku ČSR dvojkríž. Z toho je vidieť, že vtedajšia spoločnosť jasne vnímala, čo je symbolom Slovenska a čo Maďarska.
Súčasný znak Maďarska vznikol a v roku 1990. Dvojkríž v ňom symbolizuje nie Maďarsko, ale Slovensko. V čase jeho prijatia Maďari snívali o obnovení Uhorska a preto si takto upravili aj štátny znak, resp. prevzali starý uhorský Je to symbol nich nároku na slovenské územie. Čiže v tomto zmysle je dvojkríž pôvodným znakom Slovenská, takto bol vnímaný po stáročia a je tak vnímaný dodnes - aj v súčasnom znaku Maďarska.

Pobavil som sa z českej Wiki, https://cs.wikipedia.org/wiki/St%C3%A1tn%C3%AD_znak_Ma%C4%8Farska,
kde tvrdia, že Maďarské velko kniežatstvo resp. starí Maďari, (keď tu ešte neboli), mali erb už v 8. storočí, kde im taký znak pripisuje kronika Chronicon Pictum (ale až z roku 1370). Na druhej strane príchod starých Maďarov (Uhrov) do Karpatskej kotliny prebehol až v rokoch 895 až 900 ... ako keby chceli naznačiť Slovákom, že sme vtedy ešte neexistovali  

9. storočie – Znak dynastie Arpádovcov, ktorá vládla od začiatku Uhorského štátu až do roku 1301

cca 1190 – 1196 – Kráľ Belo III. (1172 – 1196) zaviedol erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte, bez ďalších heraldických figúr. Erb nechal raziť aj na uhorské mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z Byzantskej ríše, kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára. Motív dvojkríža však vo vtedajšom Uhorsku nebol novinkou, ale mal tu už dlhú tradíciu, o čom svedčí aj jeho zobrazovanie na nitrianskych vojvodských a panovníckych minciach z polovice 11. storočia. Dvojramenný kríž sa na územie vtedajšieho Nitrianska dostal ešte v časoch Veľkej Moravy počas misie bratov Cyrila a Metoda z Byzantskej ríše, kde sa používal ako úradný znak cisára. Odtiaľ sa kríž šíril ako kresťanský symbol. Niekedy sa argumentuje, že do erbu sa dostať nemohol, pretože v čase Veľkej Moravy neexistovala heraldika, čo však neznamená, že neexistovali znaky a symboly. Dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a išlo o znak vrchnosti a moci. Naďalej ostal používaný maďarským rodom Arpádovcov, ktorí vládli na území kniežatstva, ako symbol zvrchovanosti, ale aj ako symbol severného územia krajiny, s ktorým bol historický spätý. Dvojkríž je tiež súčasťou vlajky Nitrianska, ktorá je zobrazená na minci nitrianskeho kniežaťa Gejzu z obdobia okolo roku 970. Na minci sa nachádza ruka držiaca vlajku s nejasne zreteľným dvojkrížom. Keďže Gejza bol nitrianskym udeleným kniežaťom, je možné, že ide o pôvodnú vlajku Nitrianska. Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral Štefan I. zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva, pričom aj prvé náznaky dvojkríža na uhorských minciach sú z čias Štefana I. Česi to však trochu zase vidia inak .

https://sk.wikipedia.org/wiki/Znak_Uhorska