Najnovšie archeologické výskumy na Slovensku

First topic message reminder :

Vráble - Fidvár

http://www.vrable.sk/fidvar-zemny-hrad-pri-vrabloch.phtml?id3=81180
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167594-slovensko-si-uz-naslo-svoje-mykeny/



Archeológovia ale našli aglomeráciu väčšieho rozsahu, než boli slávne Mykény. Stalo sa to v rokoch 2007 až 2009 vo Vrábľoch.„Toto sídlisko v lokalite Vráble - Fidvár pochádzajúce zo staršej doby bronzovej, z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom, malo intenzív¬ne kultúrne kontakty s oblasťou východného Stredomoria (kde ležia aj Mykény alebo Trója) a posledné poznatky z výskumu 9.2.2017 :

https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/vyznamne-archeologicke-nalezisko-vrable-fidvar-bolo-v-starsej-dobe-bronzovej-bydliskom-tisic/

Významné archeologické nálezisko Vráble-Fidvár, ktoré leží na ľavom brehu rieky Žitavy, bolo osídlené už v období neskorej doby kamennej (cca 4000 – 3000 pred n. l.). V staršej dobe bronzovej (cca 2100 – 1450 pred n. l.) bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. „V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou C14, do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l., ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ približuje prof. Jozef Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK.

IŽA

Archeológovia z Trnavskej univerzity a akadémie vied našli pri Iži opracované kamene a drevené koly. Dlhodobo tam skúmajú bývalý rímsky vojenský tábor.
https://www.sme.sk/?ref=menu
Tábor v Iži patril do rozsiahleho hraničného pevnostného systému limes Romanus, ktorý budovali Rimania na ochranu provincií proti útokom Germánov zo severu. V 1. – 4. storočí sídlili na území Slovenska kmene Markomanov a Kvádov.
Drevozemný tábor v Iži postavili Rimania za vlády cisára Marka Aurélia v 2. storočí v období tzv. markomanských vojen. Kastel nebol budovaný ako dočasná východisková základňa pre vojnové výpravy do krajiny Kvádov, ale ako trvalý hraničný kastel. Tábor zanikol v krátkom čase po germánskom útoku v roku 179.

Počas archeologických výskumov sa tu našlo množstvo nálezov ako sú mince (vyše 1500 kusov), zlomky keramiky, súčasti výzbroje a výstroja vojakov, šperky, toaletné potreby, nástroje, náradie, kamenosochárske diela, nápisy, plastiky atď.

MARTIN





Toto je prvý, unikátny prípad. Doteraz sme však netušili, že tu mohla byť postavená celá osada,“ vyjadril sa Andrej Žitňan, vedúci archeologického výskumu s tým, že nálezy pochádzajú z obdobia približne 5000 rokov pred našim letopočtom.
https://myturiec.sme.sk/c/23085186/pozemok-novej-martinskej-nemocnice-ukryval-unikatny-nalez-ten-prepisal-dejiny-regionu.html?ref=njct

Vďaka geofyzikálnemu meraniu odhalili pod ornicou zreteľné základy domov, množstvo rôznych výrobných objektov, ohrád, komunikácií a zrejme aj opevnenia. Rohačku obývali ľudia minimálne od mladšej doby bronzovej až do doby rímskej, čo je zhruba 1200 až 1400 rokov. Teda až do druhého storočia nášho letopočtu, dokonca na drobnej kotínskej minci objavili najstaršie písmo Liptova. Podľa intenzity nálezov vedia pomerne presne určiť, kde sa nachádzalo centrum zaniknutého mesta. Rohačku opisoval už v prvej polovici 18. storočia Matej Bel.
https://myliptov.sme.sk/c/23105216/na-drobnej-kotinskej-minci-objavili-najstarsie-pismo-liptova.html

Kamenný hrot oštepu z Trnavského kraja, slovenskí odborníci na paleolit určili jeho vek približne na 40.000 až 50.000 rokov, má slabú patinu, je vyrobený štiepaním - opracovaním kamenného oštepu "otĺkačom z pazúrika" pravdepodobne severského pôvodu,

https://myzvolen.sme.sk/g/220750/archeologicky-vyskum-v-dudinciach?gref=https%3A%2F%2Fmyzvolen.sme.sk%2Fc%2F23191094%2Fv-kupeloch-objavili-osadu-s-kostrou-rocneho-dietata.html&list=1

Šesťtisíc rokov starú pravekú osadu našli archeológovia v areáli kúpeľov Dudince. Okrem zvyškov keramiky či kamenných nástrojov našli aj kostru malého dieťaťa z doby kamennej. Výskum potrvá tri roky. Lokalitu dnešných kúpeľov v Dudinciach osídľovali ľudia už v neskorej dobe kamennej približne štyritisíc rokov pred našim letopočtom. Zistili to archeológovia po odkrytí dvoch sond v blízkosti známych tzv. rímskych kúpeľov. Miesto v praveku obývalo minimálne niekoľko generácií.

Hutnícky skanzen vo Valaskej atraktívnou formou približuje históriu ťažby a spracovania železnej rudy v tejto obci a jej okolí.
Návšteva múzea trojrozmerne dopĺňa tematiku priemyselnej revolúcie v Uhorsku,“
Klepotajúci Wattov parný stroj, valcovacia stolica z podbrezovskej železiarne, renesančná železiareň zo 17. storočia, vysokopecná parostrojná huta z 19. storočia, keltská železiarska dielňa, krútiace sa vodné koleso, malá baňa, koľajnice, po ktorých naložený vozík putuje popred príbytky hutníkov. Kedysi skromné, no dnes plné vzácností. Veď historickú sanitu, kachle či riad, dnes už vidieť väčšinou len v múzeách.


https://mynovohrad.sme.sk/c/23202145/stredoslovensku-raritu-turisti-objavia-vacsinou-nahodne-je-branou-do-minulosti.html?ref=njctse

https://artalk.cz/2022/08/10/ts-biatec-keltska-mincovna/

Zlaté mince, statéry typu NONNOS a BIATEC z Bratislavského hradu z roku 2009, zo zbierkového fondu Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave

Nová expozícia BIATEC. Keltská mincovňa, ktorú pripravil Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave (MÚOP) v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy (GMB) prezentuje miestne kultúrne dedičstvo keltskej civilizácie prostredníctvom vizuálnych príbehov. Prepojenie architektonického riešenia relatívne malého priestoru s modernými digitálnymi technológiami prináša návštevníkom bohatý obsah v interaktívnom spracovaní.
Tento výskum priniesol významné objavy. Ide o nálezy, potvrdzujúce činnosť keltskej mincovne, ktorá sa nachádzala práve v týchto miestach. Okrem samotných stratigrafických vrstiev a objektov svedčili o tejto mincovníckej  činnosti nálezy tzv. technickej keramiky. Na území Bratislavy bola objavená v takom množstve po prvý raz. Na Panskej 19 sa našli nie len keltské archeologické nálezy, ale aj vzácne kostrové pozostatky ľudí, ktorí neboli rituálne pochovaní. Pravdepodobne zahynuli pri neznámej vojnovej udalosti.
Bratislavskí Kelti boli výnimoční tým, že okrem rôznych obrazových motívov a symbolov, väčšinou náboženského a mytologického charakteru, nechali na minciach vyraziť aj nápisy. Tieto sú zároveň najstarším svedectvom použitia latinského písma – kapitály – na našom území. Poznáme celkove 16 nápisov na najväčších strieborných minciach, tzv. tetradrachmách (17g), ktoré môžu byť podľa jazykovedných analýz osobnými menami vládcov a panovníkov. Najčastejší je nápis BIATEC, podľa neho dostali názov „biateky“.

Podtatranské múzeum v Poprade otvorilo dlho očakávanú expozíciu. Vystavuje v nej nález európskeho významu, na ktorého výskume a konzervovaní pracoval tím odborníkov a odborníčok posledných osemnásť rokov.
https://dennikn.sk/3563880/vzacnu-hrobku-spod-tatier-staru-1600-rokov-si-uz-mozete-pozriet-nazivo-je-to-zazitok/

Počas obnovy filiálneho románskeho kostolíka v Patinciach v Komárňanskom dekanáte priniesli výsledky archeologického, architektonicko-historického i reštaurátorského výskumu nové poznatky. Zistilo sa napríklad, že stavba nepochádza z 13. storočia, ako bolo doteraz známe širokej verejnosti, ale obdobie jej vzniku posunuli do 12. storočia. Nové poznatky výskumu: kostolík v Patinciach môže byť objavom roka. Práce mali byť pôvodne ukončené do konca roka 2024, tento termín však zrejme bude vzhľadom na významné nálezy posunutý.
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20231027021

SAV  Archeologický ústav Nitra rok 2023 archeologické výskumy :
Hrad Hrušov, Hrad Lietava, Močenok, Nitra-rieka, Mlynárce, Nitra-rieka, Plavecký hrad, Slovenská Ľupča, Trnavá Hora - Jalná
Veľká ružínska jaskyňa
https://archeol.sav.sk/index.php/sk/terenny-vyskum-2023/

Valamir Magyár napísal:

igor1235 napísal:boli sme kanibali ? ...

Najzaujímavejšie je to že ženán "zlomili kľúčne stavce". :-)  Čo sú to kľúčne stavce?

Samotná uvarená hlava ešte nemusí byť dôkazom kanibalizmu, ale nakoniec, prečo by nemohol existovať riruálny kanibalizmus.

Smolenice - Molpír
Impozantný vrch. Býval holý, ale na konci 19. storočia ho zalesnili. Ten kopec sa volá Malá Lateršarna, ale ľudia mu hovoria Molpír rozlohou hradiska 12 ha. Na takom priestore mohlo bývať aj 600 až 800 ľudí, ...  približne 6. storočie pred Kristom ... Skýti, Kelti ... Nad akropolou sa vchádzalo cez bránu, ktorú sa podarilo odkryť ešte aj so stopami vozových kolies vyjazdenými do skalného podkladu. Chránili ju dve strážne veže, po oboch stranách a oválna bašta postavená trochu obďaleč. Chránili, ale neuchránili. Spod zeme sa vynárali veci, ktoré svedčili o výnimočnom postavení hradiska ... Molpír bol v danom čase jedenz najväčších hradísk tých čias nielen na Slovensku, ale v celej Karpatskej kotline ... Kultový zmysel miesta dokladali tri kamenné oltáre.... Okolo oltárov ležali obetné predmety. Bolo to neuveriteľné, ale medzi také patrili zvyšky detskej lebky a časť kostry asi dvojročného dieťaťa. ... Antropologický výskum ukázal, že z kostier, ktoré sa našli v chatkách, chýbali niektoré časti. ...To neboli obete útoku, ale ľudia, ktorých už Molpírčania nestačili zjesť ! Zrejme nešlo o ľudožrútstvo z hladu, zúfalstvo obliehaných ľudí, na hradisku bolo ešte aj vo chvíli zániku dosť jedla, ale o kultovú antropofágiu, jedenie ľudí z náboženských dôvodov. Azda spôsob, ako od obetí získať silu, odvahu alebo inú vlastnosť. Nie je to celkom výnimočné, obradné ľudožrútstvo sa dokázalo na viacerých miestach nielen na Slovensku, ale prakticky v celom pravekom svete ...
Toľko z knihy : Pavel Dvořák : Slovensko v staroveku, Stopy dávnej minulosti 2., str. 56,60,61
https://sk.wikipedia.org/wiki/Molp%C3%ADr

Posledné biele miesto na mape brán stredovekého opevnenia Trnavy zaplnili archeológovia ...Vo výkope po havárii vodovodného potrubia na Jerichovej ulici objavili pozostatky Malženickej brány, ktorej presné umiestnenie doteraz nebolo známe. Uviedol to pre TASR archeológ, dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Erik Hrnčiarik. https://mytrnava.sme.sk/c/23277267/archeologovia-nasli-pod-cestou-v-trnave-doposial-nepreskumanu-malzenicku-branu.html#storm_gallery_225789
 

Lokalita v regióne, bohatom na archeologické náleziská, vzbudila nedávno pozornosť aj objav spomínaných unikátnych technologických zariadení – pecí na spracovanie bahennej rudy z doby rímskej aj nálezy metalurgických trosiek.stredovekého osídlenia z 11. - 13. storočia, dokonca osady, datovanej do doby rímskej, čiže do prvých storočí nášho letopočtu. ... Archeológom sa tu podarilo preskúmať vyše 150 objektov, zásobné jamy, hliníky, studne a pravdepodobne zemnicu (pozn. red.: obydlie zahĺbené do zeme). Ide o prvú systematicky preskúmanú osadu zo spomínaného obdobia v južnej časti stredného Slovenska.
https://mynovohrad.sme.sk/c/23298473/v-zemi-sa-ukryvalo-velke-prekvapenie-odhalila-ho-az-vystavba-priemyselneho-parku.html#storm_gallery_226779

https://mytrnava.sme.sk/c/23299188/ukryty-v-horach-na-jeden-z-najrozlahlejsich-hradov-je-vstup-len-na-vlastne-nebezpecenstvo.html?ref=njct

Jeho počiatky dokladajú pamiatky z priebehu 8. storočia, spojené s kultúrou Avarského kaganátu. Neskôr bolo nálezisko významným opevneným veľkomoravským sídlom. Hradiská zohrávali v dejinách Veľkej Moravy nezastupiteľnú úlohu. Okrem obrannej funkcie slúžili zároveň aj ako politické a správne strediská, sídla vyššej spoločenskej vrstvy, zásobiská tovaru a miesta vhodné pre rozvoj remeselnej výroby. V čase najväčšieho rozmachu tvorili pevnosť v Neštichu tri opevnené areály na ploche okolo 8,5 hektára, s dĺžkou vyše 680 m. Na drevozemnom hrade pôsobila stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia, ale zabezpečovala aj prechod obchodných karaván. Sústreďovala sa tu remeselná výroba, vrátane dielne klenotníka vyrábajúcej honosné šperky. Jedným z najvýznamnejších nálezov z čias Veľkej Moravy je strieborná arabská minca-dirham.  Osídlenie lokality pokračovalo v 13.-14. storočí, do ktorého náleží drevená palácová stavba, unikátne keramické vodovodné potrubie s kamennou cisternou a murovaná brána. Dodnes sú na nálezisku viditeľné zvyšky mohutného valovo-priekopového slovanského opevnenia, vysokého miestami 9 až 11 m.
https://www.kulturnecesty.sk/cyrilo-metodska-cesta/svaty-jur-hradisko-nestich/


V priebehu 90. rokov 20. storočia a neskôr počas nášho výskumu sa z hradiska získali početné bronzové kovania remeňov avarského typu. Tie sa časťou odbornej verejnosti vo všeobecnosti hodnotili ako surovina určená na ďalšie spracovanie v mladšom období. Neustále pribúdanie nových nálezov z Hradiska Neštich, z ktorých niektoré chronologicky spadajú pred polovicu 8. storočia však otázku tzv. avarských bronzov stavia do iného svetla.
Zrejme vôbec najstarším stredovekým predmetom je ozdobný sklený amulet v podobe praslenu, importovaný z územia merovejskej Franskej ríše, ktorý nemá na strednom Dunaji analógie. Bezpochyby zaujímavé sú aj nálezy železné hrotov šípov, osobitne avarský, nomádsky typ s troma krídelkami, ale i železné ostrohy s háčikmi, typické zas pre Slovanov. Tieto nálezy rozhodne nemožno spájať s druhotným spracovaním. Rozptyl avarských bronzov po veľkej ploche lokality navyše poukazuje na stratové artefakty, výnimky však nemožno vylúčiť. Čo z toho vyplýva?
Početnosť artefaktov z 8. storočia a ich značná jednotnosť poukazuje na prítomnosť bojovníckej zložky. Kto však boli ľudia, ktorí sa na hradisku pohybovali a strácali časti výstroja? Porovnanie materiálnej kultúry s pohrebiskami Avarského kaganátu vykazuje očividnú zhodu. Najbližšie pohrebiská tohto útvaru pritom ležia len pár kilometrov od Svätého Jura – vo Vajnoroch a v Bernolákove. Tieto spolu s ďalšími nekropolami (napr. Záhorská Bystrica, Vajnory, Senec, Cífer…) vytyčujú tunajší priebeh pomedzia slovanského Nitrianska a kaganátu. Tento politický útvar založili nomádski Avari v roku 567/568, avšak za spoluúčasti viacerých etník, predovšetkým Slovanov. Pod všeobecným označením „Avari“ sa v strohých prameňoch bezpochyby skrýva aj jeho mimoriadne početné slovanské obyvateľstvo.
https://historylab.dennikn.sk/stredovek/sidlili-na-hradisku-nestich-aj-avari/
pre zaujímavosť : Beckov
https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/hrad-beckov?ref=sekciabox
pre zaujímavosť : Uhrovec
https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/uhrovecky-hrad?ref=sekciabox

Na stavenisku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany pokračuje archeologický výskum... Košická pôda pod R2 zatiaľ odokryla črepové nálezy. Keramický materiál, bol hlavne z praveku a staršej doby bronzovej, ale aj z doby laténskej či zo stredoveku a novoveku. ... Územie bolo v histórii pomerne husto osídlené. V minulosti sa tu obyvateľstvo sústreďovalo najmä na riečnych terasách Hornádu a jeho prítokov. Rieka Hornád nebola len výdatným vodným zdrojom, ale pozdĺž jej toku viedla aj dôležitá komunikácia spájajúca južnú a východnú časť Karpatskej kotliny s oblasťami nad severným karpatským oblúkom, kde sa pripájala na trasy vedúce až k Baltskému moru. Už archeologické prieskumy vykonávané v minulosti v Košiciach a okolí ukázali, že táto oblasť bola intenzívne osídľovaná od najstarších časových úsekov praveku.
https://www.kosicenaokolo.sk/archeologovia-nelenia-prieskum-pokracuje-a7-65

V posledných rokoch sa zachránilo niekoľko výnimočných nálezov mincí, medzi ktorými vyniká poklad z Pinkových Kračian, ktorý je do 31.7.2024 prezentovaný na výstave v galérii NBS-Múzea mincí a medailí v Kremnici. ...
Na základe najmladších mincí v náleze z roku 1704 môžeme usúdiť kedy došlo k ukrytiu finančnej hotovosti. V rokoch 1703 - 1711 sa odohralo jedno z najvýznamnejších povstaní v Uhorsku vedených sedmohradským kniežaťom Františkom Rákoczim II. namiereného proti cisárovi. Intenzívne vojnové udalosti sa dotkli najmä územia dnešného Slovenska, ale viac menej obišli oblasť Žitného ostrova, kde sa našiel poklad. Napriek tomu sa tu v roku 1704 odohralo niekoľko bojových akcií. Medzi nimi vyniká Bitka pri Topoľníkoch. Nie je vylúčené, že na ukrytie pokladu mali vplyv práve tieto vojenské aktivity, ktoré viedli majiteľa k uloženiu finančnej hotovosti do zeme v malej dedinke neďaleko Dunajskej Stredy ...
https://tlacovespravy.sme.sk/c/23355336/tajomstvo-pokladu-minci-z-pinkovych-kracian.html?utm_source=smeonline-titulka&utm_medium=widget&utm_campaign=tlacove-spravy#rf=wg-p

Ľubovňa
Zriadia prvú archeologickú expozíciu ...
https://spis.korzar.sme.sk/c/23357469/pocas-obnovy-hradieb-hradu-lubovna-a-jeho-nadvoria-objavili-mnozstvo-artefaktov.html?ref=njctse

V súčasnosti pokračuje rekonštrukcia hradu. Pri sanácii vlhkého múra na severozápadnej bašte sa našli obvodové múry hradieb. Spolu s nálezom mince z 13. storočia ide o archeologicky významné nálezy. ..Našla sa tam aj vzácna minca, ktorá sa datuje do roku 1251 až 1276, takzvaný viedenský fenig ... Ide tak o pamiatku z čias, keď hrad postavili.
https://kosice.korzar.sme.sk/c/23359468/obnazili-mury-hrad-ukazal-povodnu-tvar-pozrite-si-jeho-obnovu-v-priamom-prenose.html?ref=w_neprehl

Obec sa spomína v roku 1326. Patrila viacerým zemepánom. V roku 1505 sa spomína tunajší hrad. V roku 1715 bola obec úplne opustená, v roku 1787 mala 44 domov a 387 obyvateľov, v roku 1828 mala 98 domov a 719 obyvateľov. V 19.- 20. storočí vlastnili tunajšie majetky a liehovar Widderovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom...
https://www.e-obce.sk/obec/hatalov/2-historia.html
Unikátny nález. Archeológovia objavili prvý dôkaz o živote Jamovej kultúry na Slovensku
Slovensko-poľskému archeologickému tímu sa v obci Hatalov (okres Michalovce), podaril mimoriadny nález. Odborníci z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v spolupráci s kolegami z Poľskej akadémie vied skúmajú už od roku 2021 stepné vplyvy v karpatskom pásme v 3. tisícročí pred n. l. Zamerali sa na viaceré vopred vytypované mohylové násypy v krajine Východoslovenskej nížiny a doposiaľ preskúmali päť z nich...
https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/23377015/unikatny-nalez-archeologovia-objavili-prvy-dokaz-o-zivote-jamovej-kultury-na-slovensku.html
https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/historia-a-archeologia/na-uzemi-slovenska-objavili-archeologovia-prvy-hrob-jamovej-kultury/
https://www.dotyk.cz/magazin/jamova-kultura-dna-21000812.html

Doteraz nebolo známe, kde Marcus Aurelius písal Hovory k sebe. Teraz našli archeológovia tábor na dolnom Hrone

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23389353/marcus-aurelius-hovory-k-sebe-rimania-tabor-slovensko.htmlhttps://domov.sme.sk/c/23389353/marcus-aurelius-hovory-k-sebe-rimania-tabor-slovensko.html

peterzajac napísal:Doteraz nebolo známe, kde Marcus Aurelius písal Hovory k sebe. Teraz našli archeológovia tábor na dolnom Hrone

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23389353/marcus-aurelius-hovory-k-sebe-rimania-tabor-slovensko.htmlhttps://domov.sme.sk/c/23389353/marcus-aurelius-hovory-k-sebe-rimania-tabor-slovensko.html

Vitajte Peter, ďakujem za reakciu, viem o tom, v každom prípade veľmi zaujímavá informácia nielen v súčasnosti ale aj s výsledkom, po ukončení archeologického výskumu. Pod uvedeným článkom som už zareagoval v denníku SME nasledovne :
29.9.2024 - 19:40
možno figel bude v tom, že podľa Rimanov v začiatkoch ich “invázie “ všetci v danom teritóriu boli Germani … teda kmene Kvadov, Markomanov, ap… ďalej je to o dvoch teoriach od migracnej teórie až po autochtónne národy … kde Sloveni dnešní Slovaci v kmeni Markomanov mohli v zaciatkoch existovať, ako hovorí dielo starobylého slovenskeho historika Papánka, ktore bolo z latinčiny do slovenčiny preložené len nedávno po 238 rokoch, podobne Jonáša Zaborskeho po 137 rokoch … mimochodom teória o autochtonnosti môže byt ešte predmetom aj iných archeologických prekvapení … Napr. podľa archeologických výskumov niektorých lokalít na Orave, najmä obce Pucov, kde v súčasnosti archeológovia spracúvavajú archeologické nálezy z pozostalosti Gabriela Povalu (historik, archeológ, atď... )... Najstaršie praveké osady ležali v lokalitách Vyšná záhrada a Roveň. Ďalšie, z obdobia rímskej ríše ... Archeologické poznatky dlhé roky ležali v depozitári bez povšimnutia z rôznych dôvodov. Územie Oravy osídľovali okolo 7. – 4. storočia pred Kristom ...

Podľa môjho názoru  v časoch "Ríma" nebol veľký záujem historikov o podrobnejšie poznanie dejín prvých etník strednej Európy, do doby zapojenia sa Kvádov a Markomanov do vojen s  Markusom Aureliusom kde ... Rimania postavili prvú pevnosť na ľavom brehu Dunaja v Iži - v predpolí légiového tábora Brigetio práve za vlády cisára Marca Aurélia (161-180) ...
Možno by bolo fajn resp. navrhujem otvoriť k tomu novú tému, pre kedysi tak bohaté diskusie, zdá sa však, že ľudia dnes majú iné starosti ...

Archeológovia z Oravského múzea a žilinskí pamiatkari objavili nad dolnooravskou obcou Pucov prvé výšinné praveké sídlisko...Z náleziska nad Pucovom sa stala archeologická lokalita a viaže sa k nej pamiatkový zákon. Nálezy získalo Oravské múzeum do svojho zbierkového fondu.
https://myorava.sme.sk/c/23396257/nad-malou-dedinou-s-unikatnym-prirodnym-utvarom-urobili-archeologovia-vyznamny-objav.html
Pozn.
Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.

Vynález kolesa sa považuje za kľúčový moment v dejinách ľudstva, ktorý spôsobil významné sociálne a ekonomické otrasy, ale presné podrobnosti o jeho objavení dosiaľ nie sú známe.
Najnovšia štúdia publikovaná v časopise The Royal Society Open Science však naznačuje, že koleso pochádza z oblasti Malých Karpát, kde neolitickí baníci ťažili meď 3900 rokov pred naším letopočtom – a práve jedinečné vlastnosti banského prostredia podľa autorov práce umožnili objav kolesa.
"Nechceme naznačovať, že išlo o jediný prípad v histórii, keď bolo koleso nezávisle objavené. Bolerázske kolesá však predstavujú najskorší známy prípad kolesovej dopravy a sú pravdepodobným zdrojom skorého šírenia kolesa v celom Starom svete,“ uvádzajú Lee R. Alacoque, Richard W. Bulliet a Kai A. James v novej práci ...
Archeológovia, ktorí pôsobili na náleziskách v oblasti Karpát, objavili viac ako 150 hlinených modelov štvorkolesových vagónov, pričom všetky z nich, súdiac podľa rukovätí na modeloch, slúžili ako hrnčeky na pitie ...
Uhlíková metóda C14 (názov procesu na zistenie veku biologického materiálu) datuje vznik bolerázskej kultúry najneskôr do roku 3600 pred naším letopočtom, vďaka čomu sú hrnčeky prvými známymi reprezentáciami kolesovej dopravy na svete, uvádza štúdia ...

https://tech.sme.sk/c/23402393/koleso-slovensko-boleraz-vznik.html