Najnovšie archeologické výskumy na Slovensku

First topic message reminder :

Vráble - Fidvár

http://www.vrable.sk/fidvar-zemny-hrad-pri-vrabloch.phtml?id3=81180
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167594-slovensko-si-uz-naslo-svoje-mykeny/



Archeológovia ale našli aglomeráciu väčšieho rozsahu, než boli slávne Mykény. Stalo sa to v rokoch 2007 až 2009 vo Vrábľoch.„Toto sídlisko v lokalite Vráble - Fidvár pochádzajúce zo staršej doby bronzovej, z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom, malo intenzív¬ne kultúrne kontakty s oblasťou východného Stredomoria (kde ležia aj Mykény alebo Trója) a posledné poznatky z výskumu 9.2.2017 :

https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/vyznamne-archeologicke-nalezisko-vrable-fidvar-bolo-v-starsej-dobe-bronzovej-bydliskom-tisic/

Významné archeologické nálezisko Vráble-Fidvár, ktoré leží na ľavom brehu rieky Žitavy, bolo osídlené už v období neskorej doby kamennej (cca 4000 – 3000 pred n. l.). V staršej dobe bronzovej (cca 2100 – 1450 pred n. l.) bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. „V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou C14, do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l., ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ približuje prof. Jozef Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK.

Aby mohli porovnávať Blatnicu a Kopčany, museli by mať porovnateľné vzorky a urobiť výskum rovnakou metódou. Na jednej strane máme teda chemický rozbor a na druhej strane "odborné" datovanie archeológa  - podľa nálezu gombíka v hrobe, pričom ten gombík mohol mať pokojne aj sto rokov, než sa do toho hrobu dostal. Odhliadnuc od toho, že rok na gombíku nie je. Čiže ďalší odhad.  Porovnáva sa neporovnateľné. Ak sa robil chemický rozbor aj v Kopčanoch, beriem späť. Ale som si istý, že sa nerobil. Takže taká kačica ....

Lekalo, pochopil si to správne. Čítal si múdro napísanú somarinu, ktorej zvykneme hovoriť cvengroschovina, skrátim to na cvengina. Lebo nestojí ani za to, aby som ju zakaždým písal celým menom
Uhlík (C - carborundum) je štvorvalentný (štvormocný) prvok. Vždy bol a vždy bude. Je schopný viazať len štyri atómy niečoho, aby nasýtil voľné radikály. Kyslík, čiže Oxygén, je konštantne dvojvalentný, čiže vie sa viazať uvolnením dvoch elektrónov na niečo, čo vie prijať jeho mínusové jadro. (mínusové, lebo pri reakcii kyslík príde o dva elektróny).. Kyslík nikdy nezmení v prírode túto vlastnosť.
Ak chceme nasýtiť uhlík, potom len dvoma kyslíkami. Dva kyslíky, čiže štyri elektróny. Ak by sme uhlíku dali menej, naviaže si nejaký iný prvok z okolia (čo je somarina, lebo kyslíka je zatiaľ vždy dosť). Takže či to bolo pred miliónmi rokov, alebo o 500 rokov, vždy to bude konštantná zlúčenina, plyn CO2. Nikdy to nebude inak. Žiaden rôzny pomer medzi kyslíkom a uhlíkom. Ten je konštantou. Ak by sa to zmenilo, umrieme. Pretože aj my vdychujeme kyslík a vydychujeme ho spolu s CO2, ktoré vzniká aj vďaka nášmu metabolizmu...ale to nie je treba rozvádzať.

To vedecké bádanie alebo je založené na inom princípe, alebo je to somarina, ako napr. výroba "živej vody", ktorú si niektorí veriaci robia a veria, že vyzdravejú. Na svete je mnoho podvodov, na ktorých zarábajú výrobcovia zázračných prístrojov.

V prvom rade by som ten článok bral ako novinársku kačicu od niekoho, kto dnes píše voľných radikáloch a hneď zajtra sa bude vyjadrovať ako expert na dojivosť kráv. Čiže nevylúčil by som možnosť, že existuje fyzikálny spôsob určenia veku malty, ale vylučujem možnosť, že by pisateľ článku rozumel tomu o čom píše. Mám zopár vlastných skúseností.
Mám tiež zopár skúseností s archeológmi, ktorí sa pri výskume usilujú dokázať, že stavba je staršia ako sa myslelo, je to otázka prestíže. Potom prídu iní a keďže už nemôže byť staršia, usilujú sa dokázať, že objavili, že je mladšia. Objaviť objavené už nemôžu, tak to musia vymyslieť inak. Niekedy je to užitočné, lebo môžu niektorí v poradí mať pravdu. Najhoršie je neustále zotrvávať na prvom omyle.

Sveťo donútil si ma poriadne čítať čo nájdem na internete a zistil som že som sa zase raz mýlil. Díky ti za to.
Tu je pdf o tomto type datovania malty: https://www.arct.cam.ac.uk/Downloads/ichs/vol-3-2613-2634-ringbom.pdf

Najzaujímavejšia je časť ktorá popisuje princíp tejto metódy. Aby som to zase nedomotal, tak to pastnem v "pôvodnom znení": The principle behind mortar dating is straightforward (Van Strydonck and Dupas 1991, Hale et. al.
2003; Lindroos 2005). At the time of hardening the mortar absorbs CO2 from the atmosphere, and thereafter it can be subjected to normal 14C dating analysis like organic materials such as shells, corals and young limestone etc. The results given as 14C ages BP (Before Present = AD 1950) have to be converted to calendar years by means of a complex calibration curve that varies over time according to atmospheric 14C levels. The precision of the method varies depending on where the BP results intersect with the calibration curve. For example, Medieval Scandinavian mortars are often disturbed by irregularities in the curve during the 14th century. But where the calibration curve falls steeply the results can be surprisingly precise. While it can be difficult to yield exact dates with 14C analysis, it is frequently possible to place the mortar within the right century. This is useful in situations such as Åland where the chronology has always been open to speculation. Sampling has to be done carefully and one handful of mortar is usually enough. The mortar should preferably be taken from a place where it has hardened quickly and the sample chosen with the help of archaeological expertise (to avoid selecting mortar from a subsequent repair). The sample is then immediately tested in the field for alkalinity with the use of phenolphthalein.
This method of dating mortar has been known in theory since the 1960s (Labeyrie & Delibrias 1964), but
contamination from unburned fossil limestone and re-crystallization of the mortar prevented experimental development of the method. To achieve accurate dating of the mortar the preparation process in the laboratory has to be meticulous, involving mineralogical and chemical analysis of the readily soluble component to determine the hydraulic index (Van Strydonck et al. 1986).

Ok tak to preložím:
Počas tvrdnutia malta absornuje CO2 z atmosféry a potom môže byť predmetom normálneho 14C datovania (predpokladám že ide o normálne rádiokarbónové datovanie), tak ako organický materiál (schránky mäkkýšov, koraly alebo mladý vápenec). Výsledky získané 14C datovaním musia byť prevedené do kalendárnych rokov s použitím komplexnej kalibračnej krivky v ktorej sú hodnoty C14 v atmosfére funkciou času. Presnosť tejto metódy závisí od prekrytia kryvky kalendárnych rokov s krivkou závislosti výskytu C14 v čase. Napríklad stredoveké malty zo Škandinávie vykazujú nepravidelnosti v priebehu krivky v 14. storočí. Ale tam kde krivka prudko klesá, výsledky môžu byť prekvapivo presné. Môže byť obtiažne takto získať presné dáta s C14 datovaním, ale často je možné datovať maltu do správneho storočia. To je výhodné v situáciách ako Aland (článok sa točí okolo datovania kostolov niekde v Škandinávii v meste/mieste Aland), kde datovanie bolo vždy predmetom špekulácií. Odoberanie vzoriek by malo byť vždy vykonané opatrne a obvykle hrsť malty je dostačujúce množstvo. Malta by mala byť odoberaná z miest kde vytvrdla rýchlo a taktiež po konzultácii s archeológom, aby sa predišlo odobratiu mladšej vzorky malty ktorá bola použitá pri opravách/prestavbách. Vzorka je následne, s použitím fenolftaleínu, na mieste otestovaná na alkalickosť. Metóda datovania malty je teoreticky známa od šestdesiatych rokov (Labeyrie & Delibrias
1964), ale kontaminácie od nespálených fosílnych vápencov (?) a rekryštálizácia malty zabránili ďalšiemu experiementálnemu rozvoju tejto metódy. Pre dosiahnutie presných výsledkov musí byť následný laboratórny rozbor vzorky precízny, zahrnujúc mineralogický a chemický rozbor ľahko rozspustných zložiek pre určenie hydraulického indexu (Van Strydonck et al. 1986). Postup prípravy vzorky začína mechanickou separáciou pri ktorej je malta opatrne rozdrvená a na mokro preosiata (?), aby sa získali zrná vhodnej veľkosti. Skúsenosťou sme sa naučili že optimálna hrúbka zrna sa mení vzorku od vzorky, ale obvykle je medzi 30 až 150 mikrometrami. Materiál je ďalej s pomocou katódoluminiscenčnej mikroskopie skontrolovaný na prítomnosť nespálených fosílnych vápencov. Počas prípravy vzorky na C14 AMS analýzu sú potrebné ďalšie chemické separácie (vzorky sú rozpustené v chladenom kúpeli kyseliny fosforečnej vo vákuu). Reakcia s kyselinou vytvára tok plynu oxidu uhličitého, ktorý je v rôznych fázach prerušovaný a jeho vzorky sa odoberajú na časovú a izotopovú analýzu. Výhodou C14 AMS datovania je že sa datuje samotná malta a nie rôzne zvyšky lastúr, dreva, uhlia, listov atď. zatvrdnuté v malte. Avšak datovanie týchto zvyškov nájdených v malte je taktiež vykonané pre zdvojenie a potvrdenie výsledkov. Pozorovali sme že zvyšky uhlia vykazujú tzv. "efekt starého dreva" a tým poskytujú nekonzistentné výsledky datovania. Spočiatku boli odoberané len dve frakcie oxidu uhličitého z každej vzorky. Približne v 15% a 85% vzájomnej reakcie. Bolo to založené na predpoklade že porézny uhličitan vápenatý sa rozpustí skôr než nespálené zvyšky fosílneho vápenca, čo spôsobí že prvá frakcia bude bez takejto kontaminácie. Druhá frakcia bude pravdepodobne obsahovať kontamináciu a preto by posunula výsledky datovania k starším než skutočne sú.

Keby som to mal nejak laicky zhrnúť, tak princíp je asi podobný datovaniu vzoriek ľadu v Arktíde/Antarktíde, len tým že sa jedná o umelý materiál, je potrebné vykonať rad krokov, ktoré čo najviac odstránia vplyv prímesí v malte ako napr. nevypálené zvyšky vápenca, ktoré sú samozrejme oveľa staršie a spôsobili by posun výsledkov. Samotný postup je že pripravená vzorka sa rozpustí v kyseline a vznikne oxid uhličitý, ktorý sa odoberá v 15% a 85% času trvania reakcie vzorky s kyselinou.
Čiže ja by som povedal že metóda datovania stavieb tu je. Otázka je či je tu vôľa...

Moja vôľa je poslať takúto metocu do pekiel. Toto je čarovanie s chémiou, nie je  nič exaktné. Pretože plyn vyreagovaný s kyselinou nemôže byť nositeľom nejakej rádioaktivity C14, keď sme  podrobili reakcii zlúčeninu, z ktorej vznikol. Pretože už tá sama zlúčenina, teda CaCO3 by menila silu žiarenia a to ešte podľa toho, kde sa nachádzala tá malta. Napr. všetko podlieha rádioaktivite  v prostredí, kde sa trvale vylučuje radón. Najexponovanejšie (pozrite radónovú mapu Slovenska) je to napr. Líščie údolie v BA, aj prostredie hl. vlakovej stanice, potom obec Podhorany pri Nitre, okolie Rejdovej, veľmi exponovaná je Čučma....Možno som zlý chemik, možno som už starý, senilný dedo. Mne to hlava neberie, je to hovädina. Predsa určiť vek z plynu je hovadina. To by sme mohli robiť aj analýzy napr. zemného plynu a zisťovať, kedy presne vznikol. Lenže je to somarina. Somarina. Je to ten článok, čo som čítal kdesi v češtine. A niekto na tom zasa zarobí a iný konečne povie: hlúposť a medzitým sa možno vynájde niečo exaktné. Ale úplne inak.
Lekalo, nedaj na to, je to nehoráznosť. Vďaka za preklad, ale nepomohlo
Radšej poď na tú druhú mapu :-)

Sveťo v kľude si pozri toto video https://www.youtube.com/watch?v=-xKvq6VLe4s Pani zlatá tam vysvetluje ako sa robí C14 metóda. Je tam aj jasne uvedené že súčasťou toho procesu je transformácia skúmanej vzorky na CO2 skrz jej spálenie v zatavenej banke a následná transformácia na grafit. Čiže to ako ten plyn obsahujúci CO2 získaš je len otázka technologického postupu, je to proste jeden z krokov pri spracovaní skúmanej vzorky. Pri klasických vzorkách ho získajú spálením vzorky spolu s rôznymi prímesami, pri malte ho získajú rozpustením malty v nejakej kyseline. Ja nie som chemik, ale ako nemám z toho pocit že by to bola rezolútna blbosť.
Na záver tu máš ešte popis hmotnostného akceleračného spektrometra, to je tá AMS metóda ktorou analyzovali plyn získaný z tej malty https://www.youtube.com/watch?v=0ma-0d4iDVE

.                        
Rádiouhlíkové veky analyzovaných vzoriek, ktoré určil Pavel Povinec so svojím tímom, jednoznačne ukazovali, že rotunda bola postavená už v polovici 9. storočia. Vzhľadom na to, že tento výsledok bol mimoriadne dôležitý pre ďalšie objasnenie vzniku rotundy, ako aj pre domácu a zahraničnú akceptáciu výsledkov rádiouhlíkového datovania, bolo vytvorené medzinárodné konzorcium, pozostávajúce z významných rádiouhlíkových laboratórií. Úlohou konzorcia bolo pomocou nezávislých metód určiť presný vek Rotundy sv. Juraja.                                                                                                                                  V konzorciu prijali účasť Laboratórium urýchľovačovej hmotnostnej spektrometrie Arizonskej univerzity v Tucsone, Laboratórium iónovej fyziky Vysokej školy technickej (ETH) v Zürichu, Laboratórium pre urýchľovačový environmentálny výskum (VERA) Viedenskej univerzity, Hertelendiho laboratórium environmentálnych štúdií Ústavu pre jadrový výskum (ATOMKI) Maďarskej akadémie vied v Debrecíne, Rádiouhlíkové laboratórium oddelenia dozimetrie žiarenia Ústavu jadrovej fyziky Akadémie vied ČR v Prahe a domáce CENTA laboratórium. Členovia konzorcia dostali na analýzy celkom 3 vzorky, ktoré pozostávali z nájdených vzoriek dreva, uhlíkov, omietky a stavebnej malty, tak aby každá vzorka bola analyzovaná nezávisle aspoň v dvoch laboratóriách. Celkom bolo analyzovaných 12 vzoriek, z toho 4 vzorky dreva, 3 vzorky uhlíkov, 1 vzorka omietky a 4 vzorky malty.
Výsledky rádiouhlíkových analýz ukázali zhodu medzi jednotlivými laboratóriami, takže mohli byť určené kalibrované rozsahy veku vzoriek nasledovne: vzorky dreva  mali vek od 771 do 882 rokov n. l. a vzorky uhlíkov od  771 do 881 rokov n.l.. Vzorky stavebnej malty odobratej z vnútra múrov a vnútorná omietková malta mali vek od 688 do 751 rokov n.l.. Vidieť, že vzorky dreva, uhlíkov a malty mali v rámci neurčitosti analýz približne rovnaký vek, takže mohol byť vypočítaný ich výsledný vek od 789 do 873 rokov n. l. Tento výsledok môžeme interpretovať tak, že rotunda bola s 95% pravdepodobnosťou postavená už v pred-Cyrilometodskom období, t. j. pred rokom 863, keď sv. Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu .... bude však zrozumiteľnejšie ak vekový rozsah vyjadríme ako stredný vek rotundy, t. j. 830±40 rokov n. l. Dosiahnuté výsledky potvrdzujú, že Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici je pravdepodobne najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Žiaľ, súčasná medzinárodná rádiouhlíková kalibračná krivka má v 9. storočí veľmi špecifický priebeh a neumožňuje určiť presnejší kalibrovaný vek rotundy. Vedecká rádiouhlíková komunita a profesor Povinec s jeho tímom však pracujú na spresnení kalibračnej krivky, čo by umožnilo v blízkej budúcnosti zmenšiť neurčitosť v určení stredného veku Rotundy sv. Juraja, ako aj ďalších pamiatok z obdobia Veľkej Moravy pod ±20 rokov....
Je známe, že kresťanstvo v Nitrianskom kniežatstve bolo prijaté už pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, pretože podľa zachovaných dokumentov dal Pribina vysvätiť salzburskému arcibiskupovi Adalrámovi kostol v Nitre už okolo roku 828, ktorý sa neskôr stal s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou Baziliky sv. Emeráma. Je preto možné, že v okolí Nitry mohli byť postavené aj ďalšie murované sakrálne stavby, buď ešte v období Nitrianskeho kniežatstva, alebo neskôr po roku 833, keď Pribina musel Nitru opustiť a jeho kniežatstvo sa stalo súčasťou Veľkej Moravy. Podľa nedávnych archeologických výskumov sa z obdobia Veľkej Moravy na Slovensku zachovali ešte dva malé stojace predrománske kostoly v Kostoľanoch pod Tríbečom a v Kopčanoch. V ďalších lokalitách, sa nám zachovali už len zostatky základov zaniknutých stavieb kostolov, ktoré, na základe výsledkov archeologických výskumov, boli postavené v 2. polovici 9., alebo začiatkom 10. storočia.  
Osamotene stojací kostolík v lesnom prostredí je dnes dokladom zaniknutého významného osídlenia, o ktorom vieme zatiaľ veľmi málo. Osídlenie muselo byť ekonomicky prosperujúce a aj spoločensky významné, keď tak isto nepoznaný vlastník tejto lokality dal v tom čase vybudovať kamenný kostol a mal, s veľkou pravdepodobnosťou, aj farára.
Záverom teda môžeme povedať, že “náš Jurko” je pravdepodobne najstaršia stojaca sakrálna stavba s pôvodnými múrmi nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Jedná sa preto o unikátnu historickú  pamiatku s dejinným významom, dokladajúcou pokročilý stupeň kristianizácie s existenciou kamenných kostolov už v 1. polovici 9. storočia na území dnešného Slovenska.
Všetky tieto zistenia preto oprávňujú Rotundu sv. Juraja na zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Presne určený fakt datovania Rotundy sv. Juraja do obdobia 830±40 rokov n. l., ktorý potvrdil jej predpokladaný vznik v 9. storočí, dovoľuje meniť doterajšie zaužívané schémy vnímania. Vo svetle blízkosti len 7 km vzdialeného veľkomoravského hradiska Ducové-Kostelec (so zachovanými rozmerovo aj tvarovo identickými základmi rotundy) a 4 km vzdialeného hradiska Valy Bojná I, ako aj ďalších lokalít, nastoľuje nové súvislosti a viaceré otázky o tomto teritóriu a obohacuje nás o nový doklad v prehlbovaní poznania našej dávnej histórie .... histórie Slovenov

Vynikajúci príspevok

Ďakujem Walibuk, hlavne však starostovi Nitrianskej Blatnice p. Tomanovi, ktorý mi materiály poslal.

Podľa dnešného večerného vysielania TV JOJ odkryli pre verejnosť múry pochádzajú pravdepodobne z 9. – 10. storočia pod kostolom sv. Emeráma.  Archeológovia stále veria, že raz sa im podarí nájsť aj stopy po prvom kresťanskom kostole na našom území, ktorý dal podľa písomných prameňov postaviť knieža Pribina medzi rokmi 828 a 830. Je pravdepodobné, že stál práve na tomto mieste.

Nitra - Mojmírovce výskum rok 2019
Na ploche 1360 m² sa preskúmalo 119 objektov v intraviláne, ktoré možno datovať do rôznych období od staršieho praveku (eneolitu) až po 20. stor. Pozoruhodným objavom je nové pohrebisko zo staršej doby bronzovej. Väčšina z odkrytých hrobov bola sekundárne otvorená a kostrové pozostatky v nich zámerne rozhádzané. V hroboch absentuje keramika, avšak škála kovovej (zrejme medenej) industrie tieto nálezy umožňuje zaradiť na záver nitrianskej kultúry, resp. do nitriansko-únětickej fázy. Nitrianska kultúra bola kultúra/skupina v starej bronzovej dobe (konkrétne cca 1900 – cca 1600 pred Kr. podľa konvenčného datovania, ale 2200 – 1900 pred Kr. podľa novšieho datovania) pôvodne v Ponitrí, neskôr tiež v okolí Trnavy, na Záhorí a na východnej Morave. Nie menej zaujímavé sú sídliskové objekty z mladšej doby bronzovej (kultúr stredodunajských popolnicových polí), objekt z neskorej doby halštatskej (vekerzugskej kultúry) alebo jama s charakteristickou keramikou z vrcholného stredoveku.

V lokalite sa archeológom podarilo zachytiť staršie osídlenie. ktoré môžeme zaradiť do veľkomoravského obdobia. Počas začisťovania opevnenia kláštora sa podarilo odkryť aj oktogonálny bastión, ktorý bol súčasťou neskoršej pevnosti, postavenej na mieste kláštora,“
Raritou je napríklad nález pôvodného gotického svorníka, ktorý uzatváral klenbu kostola. Je zdobený freskou žehnajúcej ruky, ktorá sa takmer celá zachovala a zaujímavé fragmenty stredovekých kódexov.
https://www.cas.sk/clanok/690459/archeologicky-vyskum-v-gombaseku-priniesol-nevsedne-nalezy-taketo-poklady-sa-nasli-pod-zemou/

Nehnevaj sa, ale tvoje "argumenty" sú na úrovni krčmovej debaty.: nie je to tak, lebo ja tomu neverím. Tá metóda je popísaná podrobne a presne, je to spôsob datovania, ktorý sa používa v labákoch vedcami, o presnosti sa dá diskutovať, ale na to by si musel uviesť relevantné argumenty.

O presnosti sa vždy diskutuje, preto sa výsledky overujú, kalibrujú. omietka, drevo dávajú rozdielne výsledky, ale pokiaľ neocakavame deň mesiac a rok, tak aj veľmi blízke.Viacej sa očakávať nedá a rozhodnutie pri tomto rozpätí či pred CM alebo po CM sa ani nedá seriózne vyžadovať.

Info je síce z roku 2011, ale skúsim : ... Archeológovia počas výskumu pod pripravovanou diaľnicou Jánovce – Jablonov objavili v katastri obce Spišský Štvrtok, v lokalite Pod Šibeničnou horou, unikátne včasnoslovanské osídlenie, ktoré datujú do obdobia od polovice 6. až do začiatku 7. storočia. Doteraz sa najstaršie osídlenie Spiša Slovanmi kládlo do 8. storočia, s dôrazom na obdobie Veľkej Moravy ...
https://spis.korzar.sme.sk/c/6089421/na-spisi-odkryli-unikatne-slovanske-osidlenie.html#ixzz5KBF6Mguz

nie som si istý, pravdepodobne v spojitosti s Velestúrom, alebo kdesi sme to už preberali, tak to dávam pre zaujímavosť z článku sem ... Pre pomery v „globalizovanej“ Rímskej ríši je typické, že pravosť nápisu v Trenčíne, jeho datovanie, ako aj identitu jeho vyhotoviteľa, generála Marca Valeria Maximiána, potvrdil až nález v lokalite Zana v Alžírsku v severnej Afrike. Tam významný generál Maximián neskôr pôsobil ako miestodržiteľ. Na podstavci vlastnej sochy vykresľuje svoju bohatú vojenskú kariéru a uvádza tiež pobyt v Laugariciu na barbarskom území severne od Dunaja. Najstaršie známe nápisy z územia dnešného Slovenska sú na takzvaných biatekoch. Tak nazývame keltské strieborné mince, ktoré sa pravdepodobne razili v keltskom oppide na území dnešnej Bratislavy v polovici 1. storočia pred naším letopočtom. Najznámejšie mince nesú nápis biatec a nonnos. V prenesenom zmysle biatekmi nazývam aj keltské mince s inými nápismi ako devil, busu, bussumarus, titto, coisa či counos. Tieto nápisy sú pravdepodobne menami miestnych kmeňových vládcov alebo úradníkov s právomocou ich raziť. Od roku 2008 stojí plastika mince biatek aj pred budovou Národnej banky Slovenska.                  
Nápis v Trenčíne nie je dokonca ani najstarším známym rímskym nápisom na Slovensku. Ten dnes môžete vidieť v obci Boldog pri Senci. Dobre čitateľný nápis je zabudovaný zvonka do steny katolíckeho kostola v centre obce. Na stavbu kostola v stredoveku použili kvádre z rímskej hrobky alebo z inej rímskej stavby. Medzi takto druhotne využitým materiálom je aj náhrobný kameň rímskeho centúria – stotníka Quinta Atilia Prima. Ten sa tam pravdepodobne v okolí po odchode z légií usadil ako obchodník. Nápis v Boldogu pochádza z konca prvého alebo zo začiatku druhého storočia nášho letopočtu ....
https://dennikn.sk/972002/podcast-napis-z-trencina-nie-je-najstarsi-na-nasom-uzemi/?ref=tit3

Zaujímavé meno ten Quinta Atilia Prima, najme jeho druhé meno Atilia, môže byť Atilius Rímske meno, alebo je tento Riman pomenovaný po Atilovi? Čo bolo skôr, vajce, či sliepka?

Pustý hrad rozloha 4,7 ha..... Pochádza z nej najbohatší súbor keramických nálezov z mladšej a neskorej doby bronzovej,z 12. a 13. storočia, lužickej a kyjatickej kultúry, veľa stredovekých zbraní a iné zaujímavosti... Okrem falzifikátov mincí (na medené jadro dávali tenký strieborný pliešok) z 13. a 14. storočia v lete objavili aj pravé razby Bela IV. a Přemysla Otakara II. Pravých mincí uhorského kráľa Bela IV. už našli doteraz niekoľko, kým minca českého kráľa Přemysla Otakara II. je prvá...Opevnenie stredovekého hradu, ktoré zaberá plochu 3,5 ha, vzniklo už v závere 12. alebo na začiatku 13. storočia.
https://myzvolen.sme.sk/c/20906671/vynimocne-objavy-z-pusteho-hradu-prave-mince-kralov-aj-ihlica-z-jantaru.html#ixzz5QpHiRlOg

Na Pustom hrade našli v 112021 roku druhú rímsku mincu. Prvou bol subaerátny antoninián cisára Galliena, ktorý vládol v rokoch 253 – 268.  Pri tej druhej, zrejme ide o postriebrený antoniniánus Gallienovej manželky Saloniny. Presne to bude známe až po dôkladnom vyčistení a konzervácii mince. Ich výskyt súvisí zrejme s Kvádmi, ktorí v 3. storočí mali osadu na Haputke priamo pod Pustým hradom a obchodovali s Rimanmi. Rímske mince sa nachádzajú najmä na juhozápadnom Slovensku, ktoré hraničilo s Rímskou ríšou. V horskej oblasti, akou je Pustý hrad, sú však výnimočné.
Ďalej je dôležité zistenie, že "Dončov hrad" nestaval uhorský šľachtic a zvolenský veľžupan Donč.
Čítajte viac: https://myzvolen.sme.sk/c/22792105/na-pustom-hrade-nasli-druhu-vzacnu-rimsku-mincu.html?ref=trz


https://myzvolen.sme.sk/c/22792105/na-pustom-hrade-nasli-druhu-vzacnu-rimsku-mincu.html?ref=trz

V Trhovišti v septembri 2018 boli nájdené unikátne dve bronzové prilby, pochádzajúce z mladšej doby bronzovej, staré cca 3200 rokov . Vzácny objav tvorili dve bronzové prilby, čiastočne vsunuté do seba, dva páry lícnych chráničov a dve špirálovité náramenice. Nájdené prilby boli zjavne používané a opravované. No boli skôr symbolom statusu nositeľa, symbolom jeho postavenia a moci, ako skutočným ochranným výstrojom.


https://www.teraz.sk/regiony/vychodoslovenske-muzeum-predstavilo-3/348434-clanok.html

... Mohyly nájdeme na hrebeňoch horských pásiem v poriečí Tople, Torysy, Ondavy a Laborca. Ich najväčší výskyt bol zaznamenaný v oblasti Ondavskej vrchoviny. V hornom Zemplíne sú v katastroch obcí Brekov, Topoľovka, Brestov, Vyšné Ladičkovce, Dlhé nad Cirochou, Veľopolie, Udavské, ale tiež v Košarovciach a Ľubiši. Najväčšie skupiny mohýl sú v okolí Bardejova ...
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20916057/v-pravekej-mohyle-archeologovia-nasli-ludske-kosti.html#ixzz5RRegN1tR

Zaujímavé. Na východnom Slovensku je doteraz známych viac ako 1000 mohýl! Zaujímavé je aj samotné pomenovanie mohyly. Až nápadne podobné s anglickým slovom hill - kopec, holy - svätý, u nás "holý" tiež súvisí s posvätnosťou, keďže magické obrady často vykonávali ľudia nahí. S týmito znalosťami je logické slovo rozdeliť na Mog+Hil - zdvojenie hlásky H/G. Mog ako mag - magická, alebo moc - mocná, čo je vo svojej podstate to isté. Čiže Mohyla má jasnú výpovednú hodnotu ako "magický kopec". Vzhľadom na mohylu s podzemným priestorom v New Grange to vôbec nie je výstrel do prázdna. Ešte Slovania vo Veľkej Morave robili hostiny a obrady na mohylách, kde boli pochovaní ich predkovia. O tom píše napr. arabský cestovateľ Ibn Rusta.

Martin nad Žitavou
19 zahĺbených sídliskových archeologických objektov, datovaných vo všeobecnosti do praveku, eneolitu (ludanickej skupiny) a vrcholného stredoveku. V jednom úseku bol zachytený priebeh zaniknutej novovekej cesty. Unikátnym nálezom je medený predmet ktorý je datovaný do eneolitu
Plavecký hrad
zlomky habánskej keramiky, delová guľa, guľky do muškiet, strelka do kuše.
Sedmerovec - Podjamie
početná kolekcia štiepanej kamennej industrie z mezolitu a pravdepodobne aj z mladšieho obdobia    (eneolit ?), čo dokazujú aj ojedinelé nálezy črepov. Najdôležitejšie artefakty reprezentujú dva mikrolity romboidného tvaru, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú z neskorého mezolitu. Žiaľ, počas výskumu neboli zistené žiadne kultúrne vrstvy a nálezy sa nachádzali v porušených vrstvách.

Igorovy ďakujem za novinky a Jas -ovi za vynikajúcu úvahu o slove mohyla. Anglicka neviem dokopy nič a preto ma zarazilo ako sa napríklad vyslovuje u nich slovo Voda, v podstate rovnako ako u nás a sánka mi klesla, keď som zistil že slovu černozem angličania rozumejú dokonale.

okr. Turčianske Teplice ...našli poklad strieborných keltských mincí ( tetradrachmy ), ktoré pochádzajú z prvých desaťročí prvého storočia nášho letopočtu...Ekonomická moc Keltov na našom území sa zakladala na ich veľmi šikovnom využívaní prírodných zdrojov, na ťažbe zlata, striebra a hlavne železa. Oblasť Turca patrila ku kľúčovým hospodárskym aj kultúrnym oblastiam v rámci keltského osídlenia Slovenska ...

https://tech.sme.sk/c/20957019/slovaci-objavili-unikatny-poklad-so-vzacnymi-keltskymi-mincami.html#ixzz5WSqNoi5U

http://archeol.sav.sk/index.php/sk/terenny-vyskum-2018/
BOJNÁ
Bola prevedená rekonštrukcie východnej brány hradiska. Realizácia sledovala experimentálne ciele, týkajúce sa objemov použitého materiálu i konštrukčného riešenia a zároveň poslúži ako prezentácia včasnostredovekej obrannej architektúry. Brána bola odovzdaná do užívania v rámci Cyrilo-metodských slávností 4. 7. 2018. Súčasťou dvojpodlažnej stavby bude aj expozícia, približujúca verejnosti históriu veľkomoravskej Bojnej, priebeh výskumu a postupy pri rekonštrukcii brány. Pamiatkovo sa upravila modelová rekonštrukcia jednej z komôr západnej časti valu, ako aj čelná strana hradby s priekopou. Pri prieskume v širšom zázemí sa v zalesnenej časti chotára obce Závada objavili dve nové sídliská s osídlením v strednej dobe laténskej a vo včasnom stredoveku.
DIVINKA
Archeologický výskum na vrchu Hradisko v Divinke odkryl opevnenú polohu datovanú zatiaľ rámcovo do obdobia vrcholného až neskorého stredoveku (záver 12. až začiatok 14. storočia). Pomerne malá vrcholová plošina, na ktorej vrcholci stála pravdepodobne drevená vežovitá stavba bola chránená až tromi líniami opevnenia. Na päte hrádku bol vybudovaný val, s ktorého sa zachovala hlinená masa a vo vnútri konštrukčné drevené prvky. Na okraji hlavnej plošiny bol menší val, ktorý podľahol požiaru. Poslednou líniou opevnenia bola palisáda, ktorá chránila predpokladanú vežovitú stavbu. Po nej zostal hrotitý žľab, ktorý bol vysekaný do skalného podložia. Samotná veža, ktorú predpokladáme na základe analogických lokalít v stredoeurópskom priestore, sa nezachovala, ako kvôli podložiu, tak azda aj kvôli geografickej triangulačnej veži, ktorá na jej mieste stála v 20. storočí. Na základe odkrytého materiálu je možné uvažovať, že lokalita nemala dlhé osídlenie, keramický materiál neukazuje dlhý časový vývin. Postavenie hrádku v takmer pohraničnom pásme zrejme určuje jeho strážnu a vojenskú funkciu. Na násilný zánik tohto opevnenia okrem stôp po požiari môžu poukazovať aj hroty šípov, ktoré sa našli pomerne koncentrovane na južnom úpätí kužeľovitého svahu.
POHRANICE okr. Nitra
V priebehu predstihového záchranného výskumu na výstavbe odpočívadiel v katastri Pohraníc boli preskúmané viaceré lokality z prelomu neolitu/eneolitu, ako aj 18. až 20. storočia. Lokality predstavujú sídliská lengyelskej kultúry, pričom sa nedá vylúčiť, že ide o jedno rozsiahlejšie sídlisko. Bolo preskúmaných niekoľko urnových hrobov, pri ktorých možno predpokladať podobné datovanie ako v prípade uvedených sídlisk. Hroby sú výrazne poškodené a zachovali sa iba spodné časti urien. Tieto novo objavené lokality predstavujú významný prínos k poznaniu pravekého osídlenia katastra Pohraníc, najmä v súvislosti s už známym, pomerne hustým súvekým osídlením oboch brehov neďalekého potoka Kadaň.
VEĽKÝ CETÍN
Počas výskumu bolo nájdených 16 zahĺbených archeologických objektov,ktoré reprezentovali zväčša sídliskové jamy bližšie neurčenej funkcie. Nálezový inventár bol objavený vo výplni deviatich z nich. Predstavuje ho najmä črepovýmateriál a zvieracie kosti. Jediným drobným predmetom je fragment hladenejkamennej industrie (sekerky?)  Vrstva zrejme vypĺňala nevýraznú terénnu depresiu.
Na základe predbežnej analýzy keramického materiálu z výplne objektov možno osídlenie na lokalite prisúdiť predovšetkým nositeľom kultúry s mladou lineárnou keramikou. Časť objektov možno zaradiť len rámcovo do praveku a do obdobia neolitu až eneolitu.

Bratislavský hrad - opevnené sídlisko
Severozápadný bastión a Pri jazdiarni). V priestore SZ bastiónu sa identifikovala kamenná deštrukcia súvisiaca s pozostatkami keltsko-rímskych stavieb na východ od skúmanej plochy. Sčasti bolo tiež preskúmané staršie kultúrne podložie v podobe laténskej a pravekej vrstvy. Na ploche „Pri jazdiarni“ sa okrem odkrytia murív preskúmaných počas predchádzajúcich výskumov -keltsko-rímsky múr  dokumentovala staršia vrstva, resp. štruktúra (val?) na základe nálezov keramiky datovaná do eneolitu.
Severné hradby :



Tretia etapa rekonštrukcie Bratislavského hradu priniesla zaujímavý archeologický nález pod budovou na Severných hradbách. Je ním zuholnatený drevozemný val z 11. storočia, ktorý má mimoriadnu historickú a kultúrnu hodnotu, ako konštrukcia opevnenia postaveného z mohutných dubových brvien. Siahali do výšky viac ako dva metre. Bratislava bola podľa archeológov v 11. storočí významným župným uhorským centrom.Na hrade musela sídliť významná vojenská posádka a istý čas aj posádka poľského vládcu Boleslava Chrabrého, ktorý toto územie dočasne obsadil.Výskumy potvrdili výnimočnosť tejto strategickej vyvýšeniny nad Dunajom.
Mesto nebolo oveľa väčšie ako Hainburg. Rozsiahlejšou bola v tomto období Nitra. Nález bude sprístupnený pravdepodobne v roku 2023

https://tech.sme.sk/c/22462079/pri-rekonstrukcii-hradu-nasli-drevozemny-val-z-11-storocia.html?ref=trz

Lovinobaňa
Identifikované náleziská zrejme súvisia s pastierstvom a prospektorstvom neskorej doby kamennej. Niektoré z uvedených lokalít boli následne osídlené až v mladej dobe bronzovej (približne v 12. storočí pred n. l.) populáciou kultúr popolnicových polí - mladý eneolit, badenská kultúra (skupina Ózd )
Podskalie okr. Považská Bystrica
Nálezy potvrdili osídlenie v neskorej dobe laténskej, a poskytli informácie o ďalších, doteraz nedoložených fázach osídlenia lokality v období sťahovania národov, vo včasnom stredoveku (8. stor. n. l.) a v novoveku. Využívanie lokality v dobe bronzovej, halštatskej a včasnej dobe rímskej sa naším prieskumom priamo nepotvrdilo, ale na mieste amatérskeho nálezu predmetov z doby halštatskej sa podarilo zachytiť malé fragmenty pochádzajúce z tohto súboru. Osídlenie v týchto obdobiach praveku sa dá zrejme považovať za reálne. Zatiaľ však nie je možné určiť, o aký druh náleziska ide, pretože jednak neboli doložené stopy opevnenia, jednak osídlenie pochádza z viacerých období (s najväčšou intenzitou pravdepodobne v neskorej dobe laténskej až včasnej dobe rímskej) a zväčša sú k dispozícii kovové predmety, ktorých podstatná časť sa dá považovať za nie úplne bežne používané artefakty.

https://mybystrica.sme.sk/c/22004270/700-nalezov-archeologicka-lokalita-pri-lucatine-prekvapuje.html?ref=tit
" ...Výšinné, pravdepodobne opevnené sídlisko nad Lučatínom je ďalším dôkazom toho, že horné Pohronie nám pomaly, ale iste odkrýva svoje dávne tajomstvá o živote človeka v tejto časti stredného Slovenska. ...Pozoruhodné sú aj nálezy železnej strusky a malé polotovary surovej železoviny, ktoré by mohli poukazovať na spracovanie železa v tejto lokalite.... Lokalita bola podľa neho osídlená od mladšej doby bronzovej, cez dobu staršiu železnú lužickou kultúrou popolnicových polí....
Prítomnosť laténskej keramiky z mladšej doby železnej nám dokazuje užívanie tejto strategickej polohy aj púchovskou kultúrou , či Keltmi, ....V minulosti sa na tejto lokalite našla aj drobná keltská strieborná minca typu Simmering, s motívom štylizovaného koníka. „Oblasť jej razby sa kladie do okolia Bratislavy a pravdepodobne ju razil keltský kmeň Bójov niekedy na prelome 2. a 1. storočia pred našim letopočtom ... "

Archeológovia objavili poklad z doby bronzovej, pozostávajúci zo šperkov a závesov v tvare lievikov, ktorý bol pravdepodobne vložený do zeme v koženom obale, na vrchu s troma pripevnenými bronzovými diskovitými predmetmi. Zvyšky organickej kože sú staré asi 3000 rokov ...
https://spectator.sme.sk/c/20971362/archaeologists-found-treasure-from-the-bronze-age.html


Podhoroď
neďaleko východnej hranice Slovenska preskúmali doteraz neznámy objekt, pričom sa ukázalo, že ide o hrad z 13. storočia, ktorý zanikol niekedy v polovici 15. storočia.

Ariáni na Slovensku ? Našli zvyšky ďalšej sakrálnej stavby, oktogonálnej centrály s polkruhovou apsidou, ktorú odhadli do 13. storočia, no ako je známe práve Ariáni sú známy ako prví kresťania do roku 325.
https://gemer.korzar.sme.sk/c/22114076/v-gombaseku-vykopali-unikatnu-kaplnku.html#ixzz5n8ziZdWX

https://myzahorie.sme.sk/c/22131969/hrad-holic-archeologovia.html#ixzz5pIY2kU11
Nečakane dobre zachovanú sústavu múrov a pilierov z obdobia stredoveku a novoveku odhalili práce na inžinierskych sieťach v kaštieli v Holíči.



Holíčsky hrad sa spomína už v roku 1205 ako Wywar, v roku 1228 v Holíči sídlila mýtnica, po roku 1241 sa začalo so stavbou kamenného hradu, sídla pohraničného komitátu.
Pred rokom 1315 bol majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, medzi rokmi 1321 - 1332 patril hrad Českému kráľovstvu. Následne v roku 1336 bola obnovená colnica a hradné panstvo a v roku 1389 kráľ Žigmund hrad daroval Stiborovi zo Stiboríc.
Neskôr stredoveký vodný hrad prebudovali na renesančnú pevnosť, bol upravený aj v časnom baroku, zo zámku sa stal štvorkrídlový kaštieľ. Majetok patril najdlhšie Czoborovcom, ktorí ho pre svoje vysoké dlhy odstúpili v roku 1736 Habsburgovcom.

http://archeol.sav.sk/kelemantia/
Rimania postavili prvú pevnosť na ľavom brehu Dunaja v Iži - v predpolí légiového tábora Brigetio - za vlády cisára Marca Aurélia (161-180), v období tzv. markomanských vojen. Tento drevozemný tábor zanikol po krátkom čase požiarom pri nečakanom germánskom útoku. Počas jednej     z trestných výprav v závere markomanských vojen tu v blízkosti zrejme už spustošenej pevnosti krátkodobo táborilo niekoľko rímskych vojenských oddielov v dočasných poľných opevneniach.   Koncom 2. storočia postavili Rimania v predpolí Brigetia na mieste zničeného drevozemného tábora kamenný kastel. Počas vojnových udalostí okolo polovice 3. storočia bol kastel značne poškodený.                          
              V 4. storočí za vlády Konštantínovcov sa uskutočnila rozsiahla prestavba opevnenia kastela. Za vlády cisára Valentiniana I. (364-375) došlo k posledným stavebným úpravám kastela. Zrejme krátko po jeho smrti bola táto pevnosť vyplienená alebo opustená. Koncom 4. a začiatkom 5. storočia územie kastela obývali zmiešané skupiny domácich Germánov a prisťahovalcov. Po ich odchode zostal tento priestor neosídlený. V 10. storočí bola neďaleko od bývalej rímskej pevnosti založená menšia osada. Jej obyvatelia tu pochovali svojich nebožtíkov.

igor1235 napísal:
http://archeol.sav.sk/kelemantia/
Rimania postavili prvú pevnosť na ľavom brehu Dunaja v Iži - v predpolí légiového tábora Brigetio - za vlády cisára Marca Aurélia (161-180), v období tzv. markomanských vojen. Tento drevozemný tábor zanikol po krátkom čase požiarom pri nečakanom germánskom útoku. Počas jednej     z trestných výprav v závere markomanských vojen tu v blízkosti zrejme už spustošenej pevnosti krátkodobo táborilo niekoľko rímskych vojenských oddielov v dočasných poľných opevneniach.   Koncom 2. storočia postavili Rimania v predpolí Brigetia na mieste zničeného drevozemného tábora kamenný kastel. Počas vojnových udalostí okolo polovice 3. storočia bol kastel značne poškodený.                          
              V 4. storočí za vlády Konštantínovcov sa uskutočnila rozsiahla prestavba opevnenia kastela. Za vlády cisára Valentiniana I. (364-375) došlo k posledným stavebným úpravám kastela. Zrejme krátko po jeho smrti bola táto pevnosť vyplienená alebo opustená. Koncom 4. a začiatkom 5. storočia územie kastela obývali zmiešané skupiny domácich Germánov a prisťahovalcov. Po ich odchode zostal tento priestor neosídlený. V 10. storočí bola neďaleko od bývalej rímskej pevnosti založená menšia osada. Jej obyvatelia tu pochovali svojich nebožtíkov.

...otázka: je správne používať termín ,,domáci germáni", keďže už vieme že tento termín je zneužívaný a nepresný?

...otázka: je správne používať termín ,,domáci germáni", keďže už vieme že tento termín je zneužívaný a nepresný?

no veď práve . Podľa všetkého podobne ako Germáni aj Slovania sú príslušnici indoeurópskej skupiny . Nedokážem posúdiť z akého dôvodu Tacitus, Ptolemaios, Strabon označil obsadené územia na území dnešného Slovenska vo väčšine Germánmi, keď tam už existovali Kelti, Sarmati, Markomani, Kvádi, ap.. Možno z pohodlnosti a naši to opakujú.  Keltov vyhnali Germáni až na Britské ostrovy. Vyvražďovali sa vari Sarmati, Markomani, Kvádi navzájom ? Nezúčastnovali sa iba na vojnách Germánov z Rimanmi ? A čo Baltské národy, Vandali, ?

Osídlenie Európy Germánmi :
Osídlenia pred r. 750 pred Kr.
do roku 500 pred Kr.
žltá : do roku 250 pred Kr
zelená :  do roku 100

Prečítajte si tento článok: https://www.info.cz/magazin/archeolog-benes-legenda-o-praotci-cechovi-je-mytus-nasi-predci-z-vychodu-neprisli-41113.html?fb_action_ids=2109702585745034&fb_action_types=og.comments&fbclid=IwAR2qI_pXW6TQaBt3OA4pVg-alEyvpDTg3qF6SGLzwZJ9zRKMU6lPzz7bC2c  .
Je zarážajúce ako "oficiálny" archeológ dokáže spochybňovať priam matematickú rovnosť medzi genetickým príbuzenstvom a klasickým pokrvným príbuzenstvom.
To, čo z neho autor článku vytiahol, mňa utvrdilo v tom, čo som bol napísal tu: https://skutocna-historia-slovanov.blogspot.com/search?q=dedo+Germ%C3%A1n  , a to že
... ak MÔJ „DEDO“ bol SLOVAN, tak jeho „dedo“, MÔJ „PRADEDO“, bol GERMÁN, a jeho „dedo“, MÔJ „PRAPRADEDO“, bol KELT !!! !!! !!!

https://tivi.cas.sk/video/2522397/objav-archeologov-v-tatrach-nasli-nastroje-praludi-aj-mince-partizanov/?utm_source=cas.sk&utm_medium=zona-hp&utm_content=box-tivi-hp&utm_campaign=cross
Podľa NČ a archeológa Sojáka v Tatranskej kotline v jaskyni Hučivá diera objavili existenciu artefaktov pravekých ľudí pred 15 000 rokmi z doby ľadovej.  Podobní ľudia existovali iba v španielskej Altamire a francúzskom Lascaux. Na Slovensku túto existenciu nikto z odbornej verejnosti nepredpokladal. Jaskyňu uzatvoria.

Do pozornosti:
https://www.idnes.cz/zlin/zpravy/ludek-galuska-archeolog-velka-morava-potomci-vyzkum.A190712_204730_zlin-zpravy_ras

Metod J. Sláv napísal:Do pozornosti:
https://www.idnes.cz/zlin/zpravy/ludek-galuska-archeolog-velka-morava-potomci-vyzkum.A190712_204730_zlin-zpravy_ras

Chcelo by to Váš koment k ponúknutému článku, takže skúsim svoj a to na jeho posledný odstavec:
... " Z análů kláštera ve Fuldě se například dozvídáme, že roku 855 král Franků Ludvík se vrátil z Moravy domů „bez vítězství, protože povstalý vévoda Rostislav, jak se vypravuje, ukryl se za velmi pevnou hradbou“. Jenže archeologické prameny dokládají, že tady v polovině 9. století hradisko s „velmi pevnou hradbou“ ještě zřejmě neexistovalo. Takže, nemusel se prostě najít důvod králova neúspěchu, a to třeba i v neexistujícím mohutně opevněném centru? "
tak teda kde je pravda, žeby Galuškové vyjadrenie Mikulčice, Valy atď . ...
predsa len neboli centrom Velkej Moravy ani v dnešných Čechách ?  

podľa dnešných večerných tv novín RTVS archeológ Švaňa Košice, v Markušovskom strážnom hrade zo 14. storočia, pri rekonštrukčných prácach na podloží, objavili iné, no staršie základy v priemere 17 m obývateľnej okrúhlej veže, z 11. storočia s artefaktami...

Pre ucelený súhrn výsledkov slovenskej archeológie :
http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/slovenska_archeologia_1996_2.pdf

V Stropkove, odkrývajú doteraz nikým nepoznaný a pod zemou ukrytý hrad s pravdepodobnou skicou :


https://www.cas.sk/clanok/917841/do-90-tych-rokov-netusili-ze-existuje-na-zempline-odkryvaju-tajny-hrad-takto-vyzeral/

Takmer zabudnutý vrcholnostredoveký hrad Peťuša sa nachádza v lesnom poraste blízko Zvolena v katastri obce Ostrá Lúka. Jeho rozkvet spadá do 14. storočia, keď bol na ňom čulý život a zrejme aj fungujúca mýtna stanica pre kupcov smerujúcich do Zvolena.V areáli sa nachádza veľké množstvo militárií, ktoré naznačujú, že na hrade sídlila stála posádka, ktorá chránila nielen hrad, ale mala aj strážnu funkciu pri vstupe do Zvolenskej kotliny zo západu a pri brode cez rieku Hron, ktorú dokladajú historické pramene v blízkosti hradu.
https://www.pohronskehrady.sk/hrad-petusa/

Boli preskúmané letecké snímky dvoch zahĺbených chát z doby laténskej. Chaty dvojkolovej konštrukcie mali obdĺžnikový pôdorys. Boli súčasťou keltskej osady s radovou zástavbou, z ktorej boli v predchádzajúcich rokoch preskúmané ďalšie dve zahĺbené obydlia. Vo výplni jednej z chát objavili dve bronzové spony, ktoré ju datovali do 2. polovice 3. storočia pred Kr. Zdá sa, že existencia sídliska korešponduje s najmladšou fázou pochovávania na keltských pohrebiskách v stredodunajskej oblasti, ktoré sa nachádzajú aj v katastroch susedných obcí Trnovec nad Váhom, Jatov a Palárikovo.
https://www.snm.sk/swift_data/source/archeologicke_muzeum/vyskumy/Tvrdosovce2019-web.pdf

Archeologický výskum prebiehajúci počas jari odhalil, že ľudia tu žili už v kamennej dobe pred vyše 7500 rokmi. Je to jeden z najstarších nálezov usadnutého spôsobu života na Slovensku, staršie siahajú ešte dvesto až tristo rokov hlbšie do minulosti. Domy patrili prvej poľnohospodárskej kultúre na území Slovenska, kultúre ľudu s lineárnou keramikou. Meno dostala podľa charakteristickej dekorácie na nádobách.

https://tech.sme.sk/c/22446086/pri-piestanskej-obci-odkryli-velke-praveke-nalezisko-ukryvalo-stopy-po-viacerych-kulturach.html

Archeologický výskum prebiehal od októbra 2019 do marca 2020 v prístavbe kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorú miestni poznajú ako Stará radnica  Archeológovia objavili nálezy staré 1 600 rokov. Medzi najstaršie nálezy patrí rímska minca cisára Constantiusa II., ktorý vládol v rokoch 337 – 361 n. l., teda 4. storočie.
https://spis.korzar.sme.sk/c/22456622/v-centre-spisskych-vlach-objavili-osidlenie-spred-1-600-rokov.html

Vzácnosť európskeho významu našli archeológovia z múzea Spiša. Ide o unikát, približne 2500 rokov starú keltskú sošku muža z bronzu, z Laténskej doby p.n.l., no so zvláštnymi očami vyplnenými zlatom, má tvár, ústa, vlasy, pohlavie. Zaujímavosť je aj v tom, že ide o sošku muža, kedy boli spravidla zobrazované sošky ženské pohlavia  


https://www.noviny.sk/zaujimavosti/572924-spisski-archeologovia-objavili-unikat-muza-so-zlatymi-ocami

Archeologický ústav Nitra
http://archeol.sav.sk/index.php/sk/terenny-vyskum-2020/
Iža
pokračuje prieskum koryta Dunaja súvisiacou s existenciou prístavu v dobe rímskej  
Pata okr. Galanta :
Z mladšej doby kamennej doložený objekt z ludanickej skupiny a zo staršej doby bronzovej nálezy únětickej a maďarovskej kultúry. Datovanie :  mlad. doba kamenná, staršia doba bronzová, stredovek, novovek
Šintava okr. Galanta :
Medzi nálezmi dominuje keramika predbežne datovaná od 13. do 15. storočia. Pri kovových predmetoch dominujú nožíky. Datovanie : stredovek/novovek
Trávnik okr. Komárno :
odkrytá nová archeologická lokalita. bolo preskúmaných 9 sídliskových objektov. Všetky objekty možno datovať do obdobia neskorého eneolitu, staršia doba železná, novovek
Veľký Meder okr. Dunajská Streda.
80 sídliskových objektov, časť nálezu kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny datovaných do neolitu, doby rímskej, stredná doba bronzová, novovek

Plocha o veľkosti asi 5 500 metrov štvorcových bola osídlená nositeľmi bádenskej, neskôr lužickej kultúry, kde zachytili archeológovia  nálezy v rôznych hĺbkach ako tri časové horizonty: neskorú dobu kamennú, mladšiu dobu bronzovú a vrcholný stredovek napr.. dýka, bojový čakan, ale aj viacero ihlíc a častí šperkov, keramiky, obydlí, ap. Podľa archeológov z dnešného pohľadu tam mohlo stáť nejaké mesto ...

A pointa ... miesto unikátnych nálezov, má byť zastavané 60 domami ...  

Čítajte viac: https://mytrencin.sme.sk/c/22603688/foto-pri-nemsovej-objavili-archeologicke-nalezy-stare-az-5-500-rokov.html?ref=trz
file:///C:/Users/Igor/Desktop/archeologicky-vyskum-v-nemsovej-klucovom%20(2).html

Malá Lodina :
Veľká Ružínska jaskyňa, osídlenie možno datovať do obdobia staršej fázy mladého paleolitu, neolitu a stredoveku
http://archeol.sav.sk/files/Mal%C3%A1-Lodina-prieskum-2021.pdf

Košice :
3,2 km severozápadne od farského kostola svätej Anny v obci Ťahanovce, ktorá je dnes už samostatnou mestskou časťou Košíc, stojí pri lesnom chodníku zaujímavý kamenný kríž. Ide o monolit klasického tvaru, t.j. s hlavou, nohou a ramenami, pričom pravé rameno je skrátené (odlomené). Na prednej strane horizontálneho ramena možno rozoznať značne zvetraný neidentifikovateľný reliéf, snáď motív meča alebo palice. Na päte kríža sa nachádza hlbšia priehlbina. Celkové rozmery objektu sú : výška v nadzemnej časti 105 cm, šírka 60 cm, hrúbka 23 cm ... Zatiaľ nie sú známe vierohodné údaje, ani povesti či legendy, ktoré by označovali toto miesto za také, kde sa stal násilný čin. Preto sa nemôže potvrdiť vznik kríža a jeho postavenie konkrétnym vinníkom, ktorý by sa bol na tomto mieste dopustil násilného činu. Možno však uvažovať o ďalších dvoch možnostiach pôvodu. Môže ísť o hraničné znamenie, čo zodpovedá údajom obyvateľov, že v týchto miestach sa nachádzala hranica mestských košických lesov a pozemkov, väčšinou lesného charakteru, ktoré patrili obci Hrašovík. Nevylučuje sa ani pôvod kultu znamenia smrti v zmysle pamätného významu. Tomuto výkladu pomáha aj názov označenia na mape ako Križni kamen ...
Každopádne je nález tohto kamenného kríža významným objavom a nemá zatiaľ obdobu v slovenských regiónoch Abova, Šariša a Spiša.


https://korzar.sme.sk/c/4503145/vynimocny-nalez-kamenneho-kriza-v-kosiciach.html
alebo : 25.6.2024
Písal sa rok 1848 a Európu zmietali revolúcie proti vtedajším monarchiám. V meruôsmych rokoch sa aj pri Košiciach odohrala významná bitka, nazývaná bitka pri Budimíre alebo prvá košická bitka, v ktorej proti sebe stáli dobre vycvičení cisárski vojaci jednookého generála Franza Schlicka a na druhej strane uhorské revolučné vojská, ktoré tvorili neskúsení domobranci i vojaci košútovci pod vedením Sándora Pulszkyho. V zime 11. decembra 1848 sa uskutočnila blesková, len dvojhodinová bitka, ktorú revolučné vojská prehrali.



https://kosice.korzar.sme.sk/c/23348838/pri-sidlisku-objavili-historici-hrob-vojakov-z-bitky-pri-budimire.html

pokračujúci výskum členmi Malokarpatského múzea Pezinok, významné pamiatky 8. storočia ((šperky, arabská minca, militárie, súčasti výstroje, pracovné nástroje a pod.) ako aj pamiatky z doby halštatskej, rímskej z 13.-14. storočia, opevnené sídlo Veľkej Moravy. V čase najväčšieho rozmachu tvorili pevnosť tri opevnené areály na ploche okolo 8,5 hektára, s dĺžkou vyše 680 m - bola väčšia ako Spišský hrad
https://mypezinok.sme.sk/c/20622483/vzacny-nalez-vo-svatom-jure.html
https://www.muzeumpezinok.sk/sk/najblizsie-podujatia/prehliadka-slovanskej-pevnosti-vo-svatom-jure----
https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/sidlili-na-hradisku-nestich-aj-avari

Na Slovensku sú doložené nálezy kostí stovky mamutov. V nálezisku išlo o kosti mamuta v strednom veku a v dobrej kondícii...  Väčšina tunajších paleolitických nálezov zvierat spadá do poslednej ľadovej doby (würm), najčastejšie od 20 000 do 22 000 rokov dozadu. Konkrétne tento mamut je jeden z posledných, čo sa preháňali po tunajšej krajine. Z toho istého úvozu existuje aj iný nález z roku 2009. Našli sa tam fragmenty lebky, rebier a kla.
Analýza rádiokarbónovou metódou stanovila ich vek na 15 000 rokov. Najnovší nález môže byť pokračovaním toho istého nálezu – zrejme ide o rozplavenú kostru toho istého jedinca. No oveľa viac ako v roku 2009 našli z neho tentoraz: panvovú a stehennú kosť, lopatku, články prstov, ako aj fragmenty lebky a rebier.

https://zahrada.sme.sk/c/22792727/v-ratnovciach-nasli-kosti-mamuta-ktore-mozu-byt-stare-22-tisic-rokov.html?ref=tit

Na Považí v uplynulých týždňoch objavili poklad. Nález 12 bronzových predmetov z obdobia mladšej doby bronzovej cca 3000 rokov staré



https://mytrencin.sme.sk/c/22800520/foto-na-povazi-objavili-poklad-zenske-sperky-maju-viac-ako-3-000-rokov.html?ref=trz

SAV  Archeologický ústav Nitra rok 2021 archeologické výskumy
Bojná, hrad Hrušov, Gýmeš, Lietava, Kostrín, Malá Lodina, Plavecký hrad, Nitra, Rumanová, Veľké Dvorany
http://archeol.sav.sk/index.php/sk/terenny-vyskum-2021/ :
z obdobia : ... pravek, doba rímska, stredovek, novovek, paleolitické osídlenie Malá Lodina,... včasný stredovek - mohyly, hrob 8-9. storočie ... neskorá doba bronzová, po 15,16,17,18. storočie

Liptov 24.1.2022 : Pracovníci Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši :
Jaskyniari našli nepoškodené nádoby bádenskej kultúry. Súčasťou objavu sú aj ľudské pozostatky a veľké množstvo zvieracích kostí. Podľa odborníkov pochádzajú z obdobia 3000 rokov pred Kristom
https://myliptov.sme.sk/c/22826815/unikatny-nalez-na-liptove-objavili-pozostatky-starobylej-kultury.html

IŽA

Archeológovia z Trnavskej univerzity a akadémie vied našli pri Iži opracované kamene a drevené koly. Dlhodobo tam skúmajú bývalý rímsky vojenský tábor.
https://www.sme.sk/?ref=menu
Tábor v Iži patril do rozsiahleho hraničného pevnostného systému limes Romanus, ktorý budovali Rimania na ochranu provincií proti útokom Germánov zo severu. V 1. – 4. storočí sídlili na území Slovenska kmene Markomanov a Kvádov.
Drevozemný tábor v Iži postavili Rimania za vlády cisára Marka Aurélia v 2. storočí v období tzv. markomanských vojen. Kastel nebol budovaný ako dočasná východisková základňa pre vojnové výpravy do krajiny Kvádov, ale ako trvalý hraničný kastel. Tábor zanikol v krátkom čase po germánskom útoku v roku 179.

Počas archeologických výskumov sa tu našlo množstvo nálezov ako sú mince (vyše 1500 kusov), zlomky keramiky, súčasti výzbroje a výstroja vojakov, šperky, toaletné potreby, nástroje, náradie, kamenosochárske diela, nápisy, plastiky atď.

MARTIN





Toto je prvý, unikátny prípad. Doteraz sme však netušili, že tu mohla byť postavená celá osada,“ vyjadril sa Andrej Žitňan, vedúci archeologického výskumu s tým, že nálezy pochádzajú z obdobia približne 5000 rokov pred našim letopočtom.
https://myturiec.sme.sk/c/23085186/pozemok-novej-martinskej-nemocnice-ukryval-unikatny-nalez-ten-prepisal-dejiny-regionu.html?ref=njct

Vďaka geofyzikálnemu meraniu odhalili pod ornicou zreteľné základy domov, množstvo rôznych výrobných objektov, ohrád, komunikácií a zrejme aj opevnenia. Rohačku obývali ľudia minimálne od mladšej doby bronzovej až do doby rímskej, čo je zhruba 1200 až 1400 rokov. Teda až do druhého storočia nášho letopočtu, dokonca na drobnej kotínskej minci objavili najstaršie písmo Liptova. Podľa intenzity nálezov vedia pomerne presne určiť, kde sa nachádzalo centrum zaniknutého mesta. Rohačku opisoval už v prvej polovici 18. storočia Matej Bel.
https://myliptov.sme.sk/c/23105216/na-drobnej-kotinskej-minci-objavili-najstarsie-pismo-liptova.html

Kamenný hrot oštepu z Trnavského kraja, slovenskí odborníci na paleolit určili jeho vek približne na 40.000 až 50.000 rokov, má slabú patinu, je vyrobený štiepaním - opracovaním kamenného oštepu "otĺkačom z pazúrika" pravdepodobne severského pôvodu,

https://myzvolen.sme.sk/g/220750/archeologicky-vyskum-v-dudinciach?gref=https%3A%2F%2Fmyzvolen.sme.sk%2Fc%2F23191094%2Fv-kupeloch-objavili-osadu-s-kostrou-rocneho-dietata.html&list=1

Šesťtisíc rokov starú pravekú osadu našli archeológovia v areáli kúpeľov Dudince. Okrem zvyškov keramiky či kamenných nástrojov našli aj kostru malého dieťaťa z doby kamennej. Výskum potrvá tri roky. Lokalitu dnešných kúpeľov v Dudinciach osídľovali ľudia už v neskorej dobe kamennej približne štyritisíc rokov pred našim letopočtom. Zistili to archeológovia po odkrytí dvoch sond v blízkosti známych tzv. rímskych kúpeľov. Miesto v praveku obývalo minimálne niekoľko generácií.

Hutnícky skanzen vo Valaskej atraktívnou formou približuje históriu ťažby a spracovania železnej rudy v tejto obci a jej okolí.
Návšteva múzea trojrozmerne dopĺňa tematiku priemyselnej revolúcie v Uhorsku,“
Klepotajúci Wattov parný stroj, valcovacia stolica z podbrezovskej železiarne, renesančná železiareň zo 17. storočia, vysokopecná parostrojná huta z 19. storočia, keltská železiarska dielňa, krútiace sa vodné koleso, malá baňa, koľajnice, po ktorých naložený vozík putuje popred príbytky hutníkov. Kedysi skromné, no dnes plné vzácností. Veď historickú sanitu, kachle či riad, dnes už vidieť väčšinou len v múzeách.


https://mynovohrad.sme.sk/c/23202145/stredoslovensku-raritu-turisti-objavia-vacsinou-nahodne-je-branou-do-minulosti.html?ref=njctse

https://artalk.cz/2022/08/10/ts-biatec-keltska-mincovna/

Zlaté mince, statéry typu NONNOS a BIATEC z Bratislavského hradu z roku 2009, zo zbierkového fondu Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave

Nová expozícia BIATEC. Keltská mincovňa, ktorú pripravil Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave (MÚOP) v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy (GMB) prezentuje miestne kultúrne dedičstvo keltskej civilizácie prostredníctvom vizuálnych príbehov. Prepojenie architektonického riešenia relatívne malého priestoru s modernými digitálnymi technológiami prináša návštevníkom bohatý obsah v interaktívnom spracovaní.
Tento výskum priniesol významné objavy. Ide o nálezy, potvrdzujúce činnosť keltskej mincovne, ktorá sa nachádzala práve v týchto miestach. Okrem samotných stratigrafických vrstiev a objektov svedčili o tejto mincovníckej  činnosti nálezy tzv. technickej keramiky. Na území Bratislavy bola objavená v takom množstve po prvý raz. Na Panskej 19 sa našli nie len keltské archeologické nálezy, ale aj vzácne kostrové pozostatky ľudí, ktorí neboli rituálne pochovaní. Pravdepodobne zahynuli pri neznámej vojnovej udalosti.
Bratislavskí Kelti boli výnimoční tým, že okrem rôznych obrazových motívov a symbolov, väčšinou náboženského a mytologického charakteru, nechali na minciach vyraziť aj nápisy. Tieto sú zároveň najstarším svedectvom použitia latinského písma – kapitály – na našom území. Poznáme celkove 16 nápisov na najväčších strieborných minciach, tzv. tetradrachmách (17g), ktoré môžu byť podľa jazykovedných analýz osobnými menami vládcov a panovníkov. Najčastejší je nápis BIATEC, podľa neho dostali názov „biateky“.

Podtatranské múzeum v Poprade otvorilo dlho očakávanú expozíciu. Vystavuje v nej nález európskeho významu, na ktorého výskume a konzervovaní pracoval tím odborníkov a odborníčok posledných osemnásť rokov.
https://dennikn.sk/3563880/vzacnu-hrobku-spod-tatier-staru-1600-rokov-si-uz-mozete-pozriet-nazivo-je-to-zazitok/

Počas obnovy filiálneho románskeho kostolíka v Patinciach v Komárňanskom dekanáte priniesli výsledky archeologického, architektonicko-historického i reštaurátorského výskumu nové poznatky. Zistilo sa napríklad, že stavba nepochádza z 13. storočia, ako bolo doteraz známe širokej verejnosti, ale obdobie jej vzniku posunuli do 12. storočia. Nové poznatky výskumu: kostolík v Patinciach môže byť objavom roka. Práce mali byť pôvodne ukončené do konca roka 2024, tento termín však zrejme bude vzhľadom na významné nálezy posunutý.
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20231027021