Metodov hrob

Zaujala ma na internete od Titusa Kolníka téma : Pyxida z Čiernych Kľačian - dedičstvo antiky a misia solúnskych bratov
http://www.archeologiask.sk/slovania-a-velka-morava/clanok/article/pyxida-z-ciernych-klacian-dedicstvo-antiky-a-misia-solunskych-bratov.html

Čierne Kľačany versus Zlaté Moravce  

https://www.cierneklacany.sk/historia.html
Najstaršie stopy osídlenia obce siahajú do obdobia mladšej doby kamennej. Svedčia o tom stopy troch sídlisk kultúry s lineárnou keramikou – južne a severne od obce a pri jej východnom okraji. K najvýznamnejším archeologickým nálezom patria bronzová gombíková nášivka kruhového tvaru s polkruhovým uškom a pyxida zo slonoviny,



Tento archeologický nález bol vykopaný v apríli 1974 údajne neďaleko rozrušeného kostrového hrobu z neskoroveľkomoravského alebo poveľkomoravského obdobia a odborníci ho datujú do obdobia 4. – 6. storočia. Ide o liturgický predmet sv. Cyrila a Metoda, alebo žiakov apoštolov Slovenov. Čiernokľačianska Pyxida patrí do radu umelecko-remeselných diel, ktorých sa na svete objavilo veľmi málo. Jej bohato zdobený reliéf predstavuje motívy oráča, pastiera, kráčajúcu ženu, atmosféru vidieckej pohody a idyly. Na rozmachu produkcie pyxíd mala značnú zásluhu cirkev. Kresťanská liturgia prevzala používanie pyxidy nielen ako nádobky na kadidlo, ale predovšetkým ako schránky na ukladanie relikvií a eucharistie. Mohla slúžiť aj  ako schránka na relikvie sv. Klimenta. Dnes je Pyxida jedným z najcennejších dokumentov klenotnice dávnej minulosti Slovenska na hrade v Bratislave.

http://pieroaz55.blog.pravda.sk/2017/02/27/zahady-na-slovensku-pixida/
http://www.constantinesletters.ukf.sk/images/issues/2017_v10_iss1/CL_v10_iss1.pdf
247
Konštantín a Metod prišli k obyvateľstvu, ktoré malo pomerne vysokú materiálnu kultúru a  s kresťanstvom prichádzalo do kontaktu už celé desaťročia (Judák 1998). No kardinál J. Ch. Korec v  publikácii Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou (2004, 40) uvádza ďalšiu podstatnú skutočnosť: Prvé slová napísané v slovienskej reči sú zo začiatku evanjelia sv. Jána. (...) Máloktorá národná literatúra sa môže pochváliť takýmto vznešeným začiatkom a pôvodom. Dejiny kultúry národov sa začínajú rozlične. Niektoré v mýtoch, iné oslavou nad bojiskami a padlými bojovníkmi. Slovenské dejiny kultúry sa začínajú evanjeliom a ohlasovaním radostnej zvesti“. O úspešnom účinkovaní neskorších svätcov, a to aj prostredníctvom zrozumiteľného kultu, ktorý ponúkli miestnym ľuďom, svedčí Život Konštantína: „Keď prišiel na Moravu, Rastislav ho prijal s veľkou úctou, zhromaždil učeníkov a oddal mu ich na učenie. Čoskoro preložil celý cirkevný poriadok, naučil ich rannému ofíciu, hodinkám, večierni (t. j. večernému ofíciu), povečernici (t. j. kompletóriu) a tajnej službe (t. j. omši). I otvorili sa, podľa prorokových slov, uši hluchých a počuli slová Písma a jazyk jachtavých sa stal zreteľný (Iz 35, 5; 32, 4). Boh sa tomu zaradoval a diabol zostal zahanbený“ (ŽK XV).

Úvaha :
Ak pyxidu využívali cirkevní hodnostári, resp. pyxida sa nenašla v honosnom hrobe, ako mohla byť pyxida  užitočná ako dar pre vládcu Rastislava ? Nebola náhodou určená pre cirkevného hodnostára ? Ak je tomu tak, potom miesto nálezu nadobúda zaujímavejší charakter - miesto relikvií Metoda.  Ak ide o rozrušený hrob, čo to znamená ? Dávali sa žiaci Metoda pochovávať vedľa neho ? Nebolo by zaujímavé zistiť čo spôsobilo rozrušenie napr., vykradnutím  ? Vykrádajú sa hroby jednoduchých ľudí ? Prečo bola pyxida vložená do jednoduchého hrobu ?  Bol hrob prázdy a našla sa iba pyxida ? Pyxida bola prázdna alebo mala nejaký obsah  ? Hostia, myrha asi nie a čo nejaká relikvia ? Koho kosti boli v tej dobe z duchovného pohľadu vzácne ? Metodove, Gorazdove ? Uchovávali ich jeho žiaci ? V akom stave je nálezisko ?
Vieme že, najbližšie k Mestu Morava majú Zlaté Moravce, v Čechách v danom období mesto Morava neexistovalo. Wiching ako vedúci latinského kléru Veľkej Moravy nenávidel arcibiskupa Metoda aj preto mal s ním časté spory. Keďže Wiching zomrel v rokoch 900-912 a Metod v roku 885, je celkom možné, že  Wiching z dôvodov obáv o svoju cirkevnú správu a napriek odporu Metodových žiakov pozostatky Metoda neskôr rozmetal. Zabránil tak Gorazdovi ujať sa nástupníctva po Metodovi, dal vyhnať Metodových žiakov z územia Slovenov zvaného Morava,  Metodovi žiaci ukrývajúci sa v Čiernych Kľačanoch pre poslednú úctu ku svojmu učiteľovi, pozbierali zvyšky kostí Metoda a pochovali ich v pyxide resp. s pyxidou.

https://www.hlavnespravy.sk/m-ruttkay-som-skepticky-voci-tomu-ze-by-sme-niekedy-nasli-metodov-hrob/68954#
Vyjadrenie p. Ruttkaya, riaditeľa Archeologického ústavu SAV Nitra, v Hlavných správach, konzervatívny denník o.i. :
... Ale aj keby sa našiel hrob, ktorý by zodpovedal dochovaným popisom miesta Metodovho posledného odpočinku, spojiť ho konkrétne s Metodom by bolo veľmi ťažké. Dnes sa ale ponúkajú nové vedecké metódy, ktoré napríklad na základe izotopovej analýzy dokážu určiť, či človek svoj život prežil tam, kde je pochovaný, alebo prišiel z inej oblasti. Ak by sa teda našiel hrob, kde by mohol byť pochovaný Metod, ale analýzy by ukázali, že sa v týchto končinách aj narodil, vedeli by sme s určitosťou povedať, že to Metod nie je. Ak by analýza ukázala, že sem prišiel z iného územia, bola by tu šanca, že to môže byť Metod. Ale ja osobne som skeptik v tom, že by sme niekedy mohli jednoznačne na nejaký hrob povedať, že v ňom leží Metod. Vždy by to bola iba teória....

https://www.obnova.sk/sites/default/files/z%C3%A1hada%20straten%C3%A9ho%20hrobu.pdf
Čiže otázka : robili sa najaké analýzy z miesta nájdenia pyxidy z Čiernych Kľačian ?  Je všetko vykradnté, zničené. Čo potom napr. kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom nedaleko Zlatých Moraviec ? Alebo unikát a obrovskú vzácnosť železný slovanský meč, ktorý bol nájdený v Ladiciach. Pochádza z 9. storočia a o jeho ojedinelosti svedčí fakt, že sa požičiava na výstavy...

https://www.zlatemoravce.info/2011/12/duch-archeologickych-objavov/

Samotné mesto Zlaté Moravce, ale i ďalšie osady v jeho blízkosti sa spomínajú už v Zoborskej listine z r. 1113, kde kráľ Koloman daroval niektoré majetky zoborskému kláštoru. Zlaté Moravce sa tu spomínajú ako villa Morowa. V okolí Zlatých Moraviec boli v tom čase široké dúbravy, spomína sa tu les sv. Hypolita pod Tribečom.  Teda na Zlaté Moravce ako Metodove mesto Morava by bol potrebný dôkladný archeologický prieskum napr. pri základoch kostola objavených v roku 1899.

a teraz trošku z iného súdka citáciou z knihy : ...
Autor Alan Dolong, Naše dejiny úplne inak,  ISBN : 978-80-8223-096-6 ... Putovanie po stratených stopách Slovanov, III. doplnené vydanie ...
str.302
pokračovanie ... Ale, keby sme aj napriek tomu našli Metodov hrob, asi by sme nepochodili. Myslím si, že neexistuje spoločenská a politická vôľa v Rumunsku, Maďarsku, Slovensku, v Čechách a v Nemecku uznať hroby, aj keby sa našli a predostreli hoci aj DNA testy pozostatkov, pretože toto miesto je dnes proste neprijateľné pre všetky záujmové strany. Česi by ho najradšej mali v Prahe, Moraváci v Starom meste, alebo v Mikulčiciach, Slováci v Nitre alebo na Velehrade, Maďari by boli najradšej, keby vôbec nebol a Rumunom je dnes Metod úplne ukradnutý. Tí len konštatujú, že pevnosť Arad je balada južných Slovanov. Ale táto pesnička sa už týka novších dejín a srbského mena Tukely. Metod zomrel 6. 4. 885. nenašiel pokoj ani po smrti. Ktovie, kde sú jeho kosti a kto roztavil jeho arcibiskupskú berlu. Moje pátranie je ukončené, pretože som presvedčený, že dej a skutočnosti sa odohrali pravdepodobne tak, ako som uviedol v tejto knihe.
Nevieme kde Metod zomrel. Ale, verím Gorazdovi, že bol pochovaný vo" velikejcŕkvi moravskej". Ak to tak napísal, všetci vedeli v tej dobe, kde to je. Bol to len jeden kostol. Jeden kostol, ktorý bol postavený v sídle vládcu. Rovnako, ak sa vtedy povedalo HRAD, všetci vedeli, že je to hrad vládcu - ARAD. A tak to aj ostalo dodnes. Hoci sa tam už nikto nerozpamätá, prečo ARAD. Ak bol Wiching biskupom v Nitre, bolo by čudné, ak by tu bol aj arcibiskup Metod. Ak bola ríša taká veľká, aká bola, potom Wiching "obhospodaroval" okolie Nitry, trebárs až po Brno. A Metod bol "niekde" neďaleko Sirmia (ktoré už vtedy nebolo) a pokračoval v arcibiskupstve tam, kde bolo na to "dosť" ľudí. Bol predsa misijným arcibiskupom Sirmijským. Čiže nemal sídlo v Srieme, ale len bol tam evidovaný .
Ak v tom čase (IX.storočie) Nitriansko (od Brna po Košice) malo podľa nie celkom dôveryhodného zdroja maximum 500 000 obyvateľov, potom v Sedmohradsku, Banáte, Bihore a východnej Panónii bolo už do 1 000 000 obyvateľov. Tvrdia to Rumuni a Maďari, je to v múzeách. Potom Tatári zdecimovali obyvateľstvo tak, že v tejto východnej časti - už bývalej VM bolo v XIII. storočí už len 1 300 000 obyvateľov(?), inak by počet bol podstatne vyšší. Z toho vyplýva, že východná časť VM bola PODSTATNE viac zaľudnená ako západná. A teda potreba vládnuť - mečom a krížom bola na východe celkom určite vyššia...
str.303
Pochybovači túto dôležitú okolnosť ignorujú. Nech Metod zomrel hocikde, ale pochovaný bol tam, kde bol vládca. Na Velehrade to určite nebolo, Velehrad vtedy nebol.
Ak by Vám moje vysvetlenie pripadalo málo logické, mám pomôcku :ľudia dnes uvažujú diametrálne inak, ako v minulosti. Vzdialenosti boli vnímané paradoxne "v menšom" ako dnes. Napriek tomu, že sa cestovalo koňmo či pešo. Ľudia mali viac času. Nepotrebovali toľko za život stihnúť ako dnes. Sú diskutéri, ktorí píšu : Franská ríša bola k Sedmohradsku príliš ďaleko na to, aby tam Ľudovít poslal vojsko. Je to úsmevné. Alexander Macedónsky obsadil územie od Indie po Alexandriu. Cestovatelia a kupci cestovali za hodvábom z Egypta do Číny ešte ďaleko skôr... to len my chceme byť na dovolenke v Bombaji za hodinu a v Japonsku za dve. Skúste sa prinútiť uvažovať iným "časovopriestorovým " metrom.
Už len dodám : jeden rezbár robil celý život pre Lichtensteincov jeden jediný strop v miestnosti. Vyrezávaný. Dnes jeden rezbár motorovou pílou urobí meďveďa za pár minút. Tak aj vyzerá hodnota toho medveďa a tak, dodnes, vyzerá hodnota tohoto stropu - je to hodnota jedného života. podobne tomu bolo aj s časom, vzdialenosťami v rannom stredoveku. A dľžka života bola oproti nám polovičná. Ťažko si to predstaviť ...