Tajné dejiny Slovenov a Uhorska Uhri boli Slovania Oskár Cvengrosch “Tajné dejiny Slovenov a Uhor

Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
Uhri boli Slovania
Oskár Cvengrosch
Známy autor a historický bádateľ Oskár Cvengrosch po viac ako štvorročnom autorskom úsilí vydal tesne pred tohtoročnými Vianocami (2017) svoju novú knihu “Tajné dejiny Slovenov a Uhorska“ (296 strán, farebne ilustrované, v tvrdej väzbe). Kniha vyvolá určite značný rozruch, lebo prináša úplne nové až prevratné pohľady nielen na našu, ale aj maďarskú históriu. Prečo?
Táto objavná kniha je výnimočná svojim obsahom a aj poslaním. Jej hlavným prínosom je unikátny objav, ktorý zásadným spôsobom mení históriu nášho národa i bývalého Uhorska. Autor po dlhoročnom skúmaní historických prameňov a ich konfrontácie s výsledkami najmodernejších genetických analýz objasnil „tajomný pôvod Uhrov“. Tento svoj objav predkladá čitateľom so širokým a bohatým dôkazovým materiálom (152 obrázkov, máp a tabuliek). Vyzdvihnúť treba najmä krásne farebné mapky, ktoré znázorňujú výsledky genetických výskumov a sú originálne a po prvý krát u nás publikované. Na základe výsledkov bádania genetiky, toponymie, lingvistiky, ale aj samotných historických zdrojov dokladá, že Uhri neprišli spoza Uralu, ale boli trvalými obyvateľmi európskeho rozvodia. A práve z týchto oblastí podnikali vojenské výpravy všetkými smermi, a to či už ako Huni, Germáni alebo Venetti. Autor jednoznačne dokazuje, že takzvané „veľké Maďarsko“, ako ani „starí Maďari“ fakticky nikdy neexistovali. Jestvovalo len slovanské Uhorsko, ktoré bolo európskou veľmocou a ktoré rozložili a svojou nerozumnou a agresívnou jazykovou politikou práve Maďari rozkúskovali a v konečnom dôsledku aj zničili.
Túto knihu sa skutočne oplatí prečítať. To bude zase odborných diskusií i hádok.
EAN: 9788080792657
ISBN: 978-80-8079-265-7

Objednané. Som zvedavý čo sa dočítam.

Takým autorom sa kedysi hovorilo kleptografi. Nikdy totiž nebolo ťažké z piatich kníh napísať šiestu a potom zo šiestich siedmu a zo siedmych ôsmu atď. Takých kníh sú plné knižnice, aj plné zberné suroviny. Ale idú na odbyt. Len o niečo lepšie sa predávala Angelika, markýza anjelov, Da Vinciho kód a zbierka dialógov zo seriálu Nemocnica na kraji mesta. Dvořákovi vyrastá konkurencia.... To sme to dopadli....

Páni, ešte ste tú knihu ani nečítali a už ju odsudzujete a spolu s ňou aj autora. Všetkým nám ide o spoločný cieľ - ukázať tomuto národu že jeho minulosť nebola taká ako sa píše v oficiálnej histórii a to je cieľ snáď hodný toho aby ste prekúsli svoju pýchu alebo predsudky a objektívne hodnotili obsah knihy, inak by sme boli rovnakí ako tí titulovaní historici, ktorí ohŕňajú nos nad tým čo sa im snažíte vysvetliť.
Navrhujem v kľude si to prečítať, zamyslieť sa a potom polemizovať.

Amin napísal:Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
Uhri boli Slovania
Oskár Cvengrosch
... A práve z týchto oblastí podnikali vojenské výpravy všetkými smermi, a to či už ako Huni, Germáni alebo Venetti. Autor jednoznačne dokazuje, že takzvané „veľké Maďarsko“, ako ani „starí Maďari“ fakticky nikdy neexistovali. Jestvovalo len slovanské Uhorsko, ktoré bolo európskou veľmocou a ktoré rozložili a svojou nerozumnou a agresívnou jazykovou politikou práve Maďari rozkúskovali a v konečnom dôsledku aj zničili...

Knihu som si nekúpil, idú Vianoce, ...
myslím si, že ide o dobrý marketing. Ak Sloveni ako bojovníci si vymysleli pred bojom, že idú rabovať a vraždiť raz ako Veneti, potom Germáni a nakoniec ako Huni, tak to mohli byť iba Sloveni žijúci v horách, pri horách, v okolí hôr ... a tak si Sloveni osvojili vlastný názov Sloveni žijúci u hor a hovorili si Uhrovia a žili v terajšej obci Uhorná. Boli tak silní a sebavedomí, že dokázali vytvoriť veľkú ríšu a královstvo na rozdiel od Slovenov, ktorých Uhrovia zväčša vyvraždili bezohľadne včítane žien, s ktorými nechceli nič mať, ale to vtedy sa medzi sebou oslovovali už ako Maďari.  
Jedno mi však nejde do hlavy, ako je možné, že vo viere vlastnej výnimočnosti Slovenských Maďarov iba časť Slovenov statočne prežila v chudobe, bez žiarlivosti a závisti k výnimočnosti Slovenských Uhrov. Sloveni nechceli tak žiadne bohatstvo z Veľkej Moravy, nakoľko si stále mysleli, že vznikajúca nová ríša Slovenských Uhrov je len obyčajným pokračovaním ríše Svätopluka. Preto s radosťou všetko odovzdávali susedom, lupičom typu Turci, Tatári, Jiskrovi z Brandýsa, husitom, sirotkom, grófi, zemepáni ...až po dnešok . Boli sme spokojní netrucovali sme , nerebelovali sme voči štátnej moci, zaostalosť nám prakticky 1000 rokov veľmi nevadila, až na pár jedincov. Poďme si ju kúpiť.  

Lekalo knihu OC by som si celkom určite nekúpil na blind, bez toho, aby som si ju dobre prezrel v obchode. Za 20€ si viem kúpiť celkom dôležité veci. Alebo 4 x ísť na obed.
Syn mi kúpil jeho predošlé Tajné dejiny, dokonca na Vianoce za cca 25€. Chcel mi urobiť radosť. Kniha je urobená krásne. Lenže okrem toho, že je to kompilát informácií aj z nášho fóra sú tam aj myšlienky autora a tie tú krásne urobenú knihu hlboko degradujú. Po prečítaní si poviete, že aby mala "váhu", vytlačili ju ako poklad na kriedovom papieri. Má takmer 2 kg. To sa nedá čítať tak, že ju držíte v rukách. Proste - od tejto knihy bolia ruky, aj hlava. Lekalo, celkom určite si tú knihu vezmem do ruky a prezriem. Ale či ju kúpim, uvidím. Martinus vie, prečo oC zakázal v predajniach. OC píše knihy pre samé knihy. Rozumný nad nimi zalamuje rukami, ten druhý velebí autora. Možno len preto, aby nemusel priznať, že je mu ľúto tie peniaze.
Je v tom, čo som napísal nejaká pýcha? Mám skôr opačný problém. Ale z jeho kníh celkom určite pýcha len tak kričí.

Neviem no, ja mám Cvengrošove tajné dejiny rád, lebo ma priviedli k záujmu o naše dejiny. Je pravda že mi tam vôbec nesedia niektoré teórie a lezú na nervy tie písmenkové tajničky a dúfam že v tejto ďalšej knihe od toho už upustil. Tiež súhlasím že mnoho iných vecí mohol vypustiť, najmä tie časti o kométe a vlasatých chlapoch, knihe by to vôbec neublížilo, nepostrehol som tam ale nič z čoho by kričala pýcha autora, práve naopak je celkom emočne neutrálna. Kompilát to určite je, ale to je každá kniha o histórii. Z tohto webu ale asi nie kedže tá kniha bola vydaná v roku 2014 a písal ju asi nejaký čas predtým a toto fórum vzniklo, ak sa nemýlim v roku 2016. Možno v tejto novej bude niečo z toho čo sme tu zatiaľ preberali.
Pokiaľ viem, tak predošlú Cvengrošovu knihu martinus normálne predáva, akurát tam zobrazuje tú humornú poznámku. Ja sám so si ju vtedy kúpil v tescu.

Ako som už písal, nemá zmysel sa do tej knihy obúvať pokiaľ sme ju ešte neprečítali. Ja ju budem čítať rád a s otvorenou mysľou, tak ako by som čítal knihu kohokoľvek z tohto fóra

Nenapísal som to vyčerpávajúco, nechcel som litánie :-). V našom portáli sa objavujú myšlienky z portálu Dr. Iršu a tento portál existuje už veľmi dávno.
Martinus dopredáva jeho Tajné dejiny s tým, že informuje o jej kontroverznosti. Proste sa jej chce zbaviť, aby nemal škodu, ale novú knihu podľa ich vyjadrení nenakúpil. Nakúpila ju Panta rhei, ktorá ale nevie (vraj), kedy ju uvedie do predaja. Uvedol si presne to, čo knihu posiela do suterénu = vlasatica, vlasatí ľudia, choma, koma a podobné totálne zvrátené kombinácie pre deti. Jeho predošlá kniha je prepadák, ktorý u neznalých totálne deformuje pohľad na našu históriu. A pýcha autora? Ty by si si nechal vytlačiť knihu na kriedovom papieri? Už to je symbol pýchy.
Neteším sa na novú knihu, ale si ju určite pozriem. Naše utajené dejiny si našu pozornosť zaslúžia, samozrejme.

Napíšte tu po mne niekto niečo, nech nemám posledné slovo

Dobre, ako si želáte ... Najhoršie obišli Slovenskí Quadovia, keď skujňovali železo preskakovali pritom Vatry zvrchovanosti s piesňou na perách Kto za pravdu horí a tak pomaly, ale isto, začali sa strácať z histórie budúceho Slovenska. Nuž teda, skúsim to aj ja ... štúdiom v kníhkupectve  

Lekalovi, Svetomírovi, Igorovi a ostatným:

Určite niekto z našich diskutujúcich alebo návštevníkov bol obdarovaný knihou o ktorej sa tu bavíme, alebo si ju kúpil.
Aby sme nemlátili prázdnu slamu, nebolo by od veci, keby sa aspoň jeden, ale najlepšie hneď niekoľko šťastlivcov podelilo s nami aspoň o prvé dojmy.

Nie je kompilát ako kompilát a sú mnohé vydarené práce historikov a tiež veľa braku od iných historikov. Titul ani pozícia v zamestnaní nie sú zárukou kvality, platí to aj naopak.

Seriózny autor uvádza zdroje, uvádza autorov, dôsledne cituje a dnes na to dokonca potrebuje aj ich súhlas. Neseriózny autor to nerobí, vykráda práce iných a tvári sa, že to všetko on preskúmal. Keďže som knihu nevidel, nemôžem sa vyjadriť k názorom, ktoré tu padli na obidve strany. Mal by to posúdiť ten, kto si ju pozrel. Určite všetci uvítame prácu na uvedenú tému od seriózneho autora napísanú tak, aby sa dala považovať za odbornú prácu a dalo sa potom s názormi a argumentami polemizovať, alebo súhlasiť. Nejde o to, či sa nám páčia, alebo nepáčia z hocijakých dôvodov.
Tak do toho, prosím, ktorá strana má pravdu?

Moderátorov ešte poprosím, aby svoje vsuvky do diskusných príspevkov iných autorov odlíšili a podpísali.

A všetkým prajem aby s pribúdajúcim svetlom pozerali optimisticky do budúcnosti. Nový rok nám všetkým začal už na Slnovrat, bez ohľadu kedy ho oslavujeme podľa rôznych kalendárov, kultúr, ideológií a národností. Zrodilo sa nové slniečko, ktoré nám v najbližšie dni prinesie krutý mráz. Takže, radujme sa, veselme sa atď. a pritom zohrejme sa !!!!!!!!! :-). Dobrá diskusia dokáže riadne rozpáliť.....

Amin napísal:Dobrá diskusia dokáže riadne rozpáliť.....

Diskusia, čo rozpáli, je často zlomyselná. Ale každý, kto niečo píše, píše najmä o sebe. A ten, čo číta, rozmýšľa aj o tom, prečo to napísal ten, čo písal.

Som zvedavý, kto o knihe niečo dá. Na ramianke ivko alias ...,  rodák, priateľ OC, napísal, že sú v nej nepriestreľné fakty. Ja o nich už niečo viem. Stihol som do "Ježiška" knihu prečítať, aj vrátiť. Teším sa, že som nedal za ňu ani cent.  V Nitre tri dni pred sviatkami bol len jeden exemplár v jednej jedinej predajni. Prezradila kupujúca. Chcela urobiť radosť manželovi.

Išiel som si knihu kúpiť do onoho kníhkupectva, nemali ju a tak som odišiel s inou knihou: Panslávi v kaštieli, zabudnutý príbeh slovenského národného hnutia od Jozsefa Demmela, maďarského historika.

No, amin, neviem, či okrem vás tu je niekto zvedavý na moje rozumy k tejto knihe. Mám to napísané akotak, nezaslúži si to serióznu recenziu. Tak neviem...

Svetomír, myslím si, že táto stránka je o diskusii k hore uvedeným témam. Ak je kniha k hore uvedeným témam, nepatrí sa ju ignorovať. 
Či iní budú mať rovnaký názor ako vy, to uvidíme, až to uvidíme.

Ku strane 220, ak píšem o slovanskej YDNA, tak sa snažím písať slovanská v úvodzovkách, pretože mongolickí Uzbekovia, Tadžikovia a iní majú hojne "slovanskú" R1a1. Mongolov mohlo byť v Batuchanovom vojsku minimum a väčšina mohla byť jazdci z Uzbekistanu. Rovnako však môže byť pravda, že väčšina vtedy narodených detí zomrela na hladomor, tiež mnoho zajatcov, teda aj žien odviedli na východné trhy s otrokmi a dojčatá neprežili cestu a ak áno, tak sa ocitli mimo Uhorsko.

Pozdravujem vás všetkých. Neveril som Svetomírovi, myslel som, že to nie je možné. Jeho kritiku knihy som si skopíroval a dnes som sedel dlho v kníhkupectve. Svetomír, bohužiaě, máte pravdu, tá kniha je brak. Neuveritelné, čo dnes dokážu vydavatelstvá. Ale nevedia ich predat. Dostali pred sviatkami 5 kusov , ani jeden nepredali. Len o jedno sa dá polemizovat. To je ten Etelkoz. Ja myslím, že je to Volga, ten Etel. Inak ste to dobre komentoval a zaver je super. Sa nedivme, že verejnost potom považuje všetkých bádatelov za hlupákov. Pritom stačí jeden, nie? Takže určite nekupujem nič bez predbežného pozretia.

Neveriaci napísal:... Len o jedno sa dá polemizovat. To je ten Etelkoz. Ja myslím, že je to Volga, ten Etel. ...

z článku o Mapách starého Slovenska - videnie Maďarov

Diskusia o knihe aj mňa priviedla do knihkupectva. Kniha tam nie je ani zakázaná, ani diskriminovaná, ale je vystavená medzi novinkami hneď pri vchode. Všetkých 5 kusov, zatiaľ nik nekúpil. Tak najprv pozitívne: Na prvý pohľad graficky pekne urobená kniha na kvalitnom papieri.Autor sa nasadil na slovenskú notu, lebo zrejme tam zbadal voľný priestor na trhu a teda nádejných kupcov.
 Na druhý pohľad lacná grafická úprava, kniha zbytočne veľká a ťažká. Vidieť, že papier je lacný a dobrí grafici sú pre zmenu  zasa drahí.

Poďme k obsahu:
Zatiaľ čo v prvej knihe sa autor zamotal do vlasov, lebo o vlasoch píše na každej strane aspoň dva razy, stručne sa dá povedať, že prvá kniha je vlasatá, tak druhá kniha je zasa huňatá.Ešte váham nad prívlastkom rybatá. Lebo autor sa zažral do uhrov, hunov a rýb a to sa ako červená niť ťahá celou knihou. Sem tam narazíme aj na relikty vlasov. Napr. u huňatých Hunov, alebo u vlasatých Narkomanov.
Zdrojom o DNA sú nepochybne necitované internetové stránky. DNA je vlastne ribonukleová kyselina, sú to také akoby vlasce zapletené do seba. Ako vidíme, ryby a vlasy,  celé to môžeme vidieť ako uhora, zakladateľa Uhorska a pestovateľa uhoriek. Odtiaľ je už len krok k Mičurinovi. Ak vám čurin cez pohlavný orgán pripomína uhora, pozeráte sa na svet už autorovmi očami. Ak vám navyše pripomína aj autora, je načase knihu zatvoriť.
Chráň nás v tento povianočný čas pred internetovými bádateľmi Perún aj so Svarogom.  Radšej ani nehľadajme, čo o nich píše autor, aby sme neprišli o posledný kúsok rozumu.

Ospravedlňujem sa za moju recenziu, ale nič rozumné sa o tejto knihe napísať nedá. To nie je čítanie pre historika, či záujemcu o históriu, ale to je čítanie pre psychiatra, alebo pre študenta psychiatrie. Určite by bolo dobré, keby sa na toto dielo pozrel psychiater a napísal nám svoj názor.

Ak to má byť paródia na odbornú prácu, dávam klobúk dole a tlieskam autorovi. V tom prípade je to paráda. Žiaľ, bežný, v tomto smere nevzdelaný čitateľ to nepochopí a zbožne bude hltať "informácie" aj s chlpami, vlasmi, huňami, rybami a úhormi, až pokiaľ nebude celkom na autorov internetový obraz.
Keďže skutočne neviem ako to autor s vydavateľom mysleli, odporúčam každému, kto si knihu kúpi, aby k nej pristúpil podĺa množstva vlastného rozumu. Teda ako k paródii, alebo ako k vážnej odbornej práci. Jeho peniaze - jeho vec. Jeden aj druhý pootm musí uznať, že z jeho pohľadu je kniha vynikajúca. takže kúpiť, či nekúpiť? --- priam hamletovská otázka.

Čakám, čo tu dá konečne Lekalo, ktorý  sa na knihu  tešil.
Áno v mojich poznámkach som sa vyhol najhlúpejším témam, ktoré Lesmir spomína - úhor,  har-vlasy a ďalšie somariny (prepáčte za prostorekosť, ale zaslúži si to)....škoda slov. Aj mne napadlo, že by si to mal pozrieť psychiater, ale ako vidíte, bol som veľmi mierny a slušný, pripomenul som autorovi len tie veci, kde mu to škrípalo vo faktografii. Myslím, že táto kniha je obrazom  stavu autora. Ramianka sa už stiahla do zákopov - komentujú len utajene :-). To sa ani inak nedá. Doteraz bol ich favoritom, ich guru. A - prišlo vytriezvenie (?). Snažil som sa totiž byť prísne vecný, bez emócií . Už sa neozýva ani jeho usilovný obhajovateľ, ktorého reklama na  knihu Pravda o Velestúre je v cvengrošovine II.

Spomenul som si ešte na jednu cvengrošovinu v knihe:
Karl May nazval Winetoua podľa Vinidov. Nech žije Cvengi!

Ahoj Sveťko. Kniha mi stále neprišla takže nemám moc čo hodnotiť a som príliš nachcýpaný na to aby som sa kvôli listovaniu k knižke trepal niekde do knihkupectva. Stále sa na ňu ale teším, navzdory vašim hodnoteniam a z nich plynúcej predtuche že veci ktoré mi vadili v jeho prvej knihe budú aj v tejto. Taktiež si nie som istý aký typ hodnotenia alebo recenzie odomňa očakávaš, kedže moje znalosti sú v tejto oblasti pomerne vtipné a aj to málo čo možno viem/tuším je skôr z období oveľa starších ako to ktorým sa zaoberá tá kniha.

Ospravedlňujem sa, nechal som sa uniesť. Ale nezmažem to. Ak som to fakt prehnal, nech to urobí Amin. Tá kniha sa skutočne nedá brať vážne. Nejde o to, že by tam boli len nezmysly, ide hlavne o to ako autor narába s faktami a najhoršie je, ako si ich vysvetľuje. Jeho odborným spôsobom sa dá dospieť k hocičomu ale nepochopil som vlastne k čomu chce dospieť. Meno Uhor, Uhorsko odvodzuje od všetkého možného a pritom napíše to čo už napísal Anonymus, že krajinu pomenovali podľa prvého hradiska, ktoré v ňom dobyli. Takže celkom náhodne. Ak to bolo tak, celé litánie o uhroch a rybách sú zbytočné.
Ďalej - z Maďarov slovnými hračkami vyrobí Moravanov. Čakal som, že Rastislav bude nakoniec zakuklený Attila alebo Arpád. Písať len preto aby som písal je zlá motivácia.

Lekalo, nájdeš v knihe aj obľúbené tajničky. Je kompletná.

Lesmir, nie je za čo sa ospravedlňovať. Kniha nielen unesie. Ja som si dal záväzok, že ju prečítam celú. "ivko" z ramianky má poprosil, aby som bol k autorovi trpezlivý a snažil sa ho pochopiť. Výsledok? Bol som zhrozený, znechutený, stúpal mi tlak. Napriek tomu som si robil poznámky tak, aby som bol čím menej tendenčný. Nakoniec som mu odpovedal, že som v živote študoval všeličo, len psychiatriu nie. Ale ak tú "knihu" rýchlo nevrátim, možno mi pomôže práve psychiater
O Rasticovi ako o Arpádovi bude pokračovanie.  Celkom isto sa dozvieme, že Noe bol z Detvy a bol  bratom Adama. Prípadne to bola tá istá osoba.

Vyprovokovali ste ma. Kupil som ju. Ale dnes som ju bol vratit. Hrozne. Nestoji za koment. Svetomir, Lesmir, mate moje plus. Autor dozivotne minus.

Grafomanie či hypergrafie (z řeckého grafein - psát, mania - touha) je chorobná touha psát. V lékařském smyslu jde o chorobný stav mysli, pro nějž je typické psaní nesmyslných, nesouvislých shluků slov, v obecnějším slova smyslu termín označuje chorobné nutkání psát texty literárního charakteru, většinou bez ohledu na jejich kvalitu, případně slouží jako pejorativní označení pro autora málo kvalitních děl. Tomuto obecnému chápání je bližší odborný termín typomanie, který označuje chorobnou touhu po publikaci vlastního díla.
Tito lidé píší, ale to, co píší, bývá pouze shluk obecně uznávaných nepravd a to proto, že autor většinou ví to, co ví obyčejný čtenář. Pokud grafomani mají o něčem ponětí, tak se obvykle nedovedou řádně vyjádřit. Postižení používají slova k vyrovnání se se slovy a obrazy, které je obklopují. Někteří mohou být nadaní a pak jsou schopni psát i autobiografie a lyrická či epická díla. Postižení píší kdekoliv, po papírech, po stěnách, atd., pokud kolem sebe nic takového nemají, uchýlí se i ke psaní po pažích či po nohách. Jedinec má chorobnou touhu po vyjádření svých fantazií pomocí psaní, ale ona touha je více méně touha po vyjádření vlastní existence. Svoje dílo si většinou velmi považují, ale kvalita je většinou pochybná.

Zajtra máme Silvestra, takže nakoniec tohtoročnú debatu končíme  veselo ako sa patrí. Dúfajme, že nám to niekto nepokazí nejakým smrteľne vážnym príspevkom. A keďže nielen smiechom sme živí, toto veľdielo zatváram a vraciam môjmu známemu do kníhkupectva. Ušetril mi nielen eurá, ale aj životný priestor. Trocha som urobil škodu vydavateľovi, čo si je myslím, namieste, zaslúži si to.
Ja som sa skutočne od srdca zasmial. Takže predsa len dobrá kniha, lebo smiech je korením života.
Krásny nový rok všetkým.

Na rozdiel od veľkého množstva pochybných maďarských historických knižných výtvorov o vlastníctve Uhorska, predsa len, kniha má jeden pozitívny aspekt, Poukazuje na absolútne zanedbanie prezentácie slovenských historických reálií odborným spôsobom nielen pre potreby výuky, ale aj odbornú a laickú verejnosť zo strany štátnych inštitúcií.  Pochybujem však, že by došlo rýchlo k doplneniu nových aspektov slovenských dejín tak, aby vyhovovali všetkým susedom - teda aj rozšíril poznanie o histórii Slovenov pre obyvateľov Slovenska.
Priatelia, ešte raz, všetko dobré pre všetkých v Novom roku a v novom roku tiež  

Igor, toto nepochopia tí, čo píšu Nový rok
Svetomír

Len žiaľ, takýmto prípadom sa  hovorí "medvedia služba". Obracajú dobre mienenú myšlienku na posmech. Tak je tomu aj v maďarských "dielach", ktoré majú veľa nadšených čitateľov. Čím väčšie nezmysly, tým viacej čitateľov a nadšených obhájcov. Tí sa žiaľ nesmejú ale híkajú od nadšenia. Kto híka, vieme.
To, že v štátom živených inštitúciach sedí zberba je výsledkom toho, že si nikto z politikov netrúfol vyčistiť augiášov chliev. To je zasa vizitka našich politikov. Ale neospravedlňuje to takéto výtvory. Veď v 19. storočí od "neprofesionálov" máme skutočne odborné práce. Nikto ich neplatil, neživil, pracovali z nadšenia a pre vec. Nepísali pre hlupákov.

Vlado napísal:

Nepísali pre hlupákov.

dnes je Silvestra, tak nech je sranda. Nech to máme komplet Prča je, že sa nám pospísal, ale hrá nám tu pštrosa

•
Re: História a politika
 pre Vlado za Po jún 29, 2015 8:41 am
+
----
-
Pár viet k vedeckému kolokviu.
Jún 15th, 2015 od oc   Leave a reply »  
Historický odbor Matice slovenskej spolu s so Slovenským historickým ústavom zorganizovali 15. mája v Bratislave tohto roku vedecké kolokvium s neobyčajným názvom: „Neodborná „historiografia“ na Slovensku  – problém, alebo výzva?“. Výsledkom stretnutia vrcholných vedeckých kapacít bolo dvojstranové „Stanovisko slovenských historikov k šíreniu pseudohistoriografie“.
Podľa tohto stanoviska v princípe zase za všetko môžu komunisti, pretože „negatívny vývoj, najmä po roku 1948, spôsobil v slovenskej spoločnosti značnú nedôveru v oficiálne vystupujúcu inštitucionalizovanú historickú vedu a súčasne nižší spoločenský status historika, čo pretrváva dodnes“. Ešte, že je sa na koho vyhovoriť. Ktovie koľkí účastníci kolokvia boli ešte do roku 1989 aktívnymi členmi tej istej strany a reálne sa podieľali na vytváraní tohto „negatívneho vývoja“. Každopádne však títo komunisti spôsobili, že „sa na Slovensku vytvorila živná pôda, aby sa hlboko zakorenili rôzne mýty, ale aj insitne interpretácie historických udalostí a osobností a zároveň sa absolutizovalo ich subjektívne prežívanie“. Po roku 1989 „veľké množstvo informačných zdrojov rôznej – často pochybnej kvality – viedlo k tomu, že mnohí ľudia stratili orientáciu a boli ochotní prijať aj také informácie o našej minulosti, ktoré by za iných okolností neprijali“. Po tejto strate orientácie všetkých, ktorí majú iný názor ako osoby zúčastnené na  kolokviu, nasleduje krátke sypanie popola na hlavu o „nepružnosti oficiálnej historiografie“, ktoré rýchlo vystrieda dramatické vykreslenie „triedneho nepriateľa“. A slová sú takmer priam hysterické, pretože „predstavitelia pseudohistoriografie sa verejne prezentujú ako naslovovzatí odborníci, pričom väčšina z nich nemá ani historické vzdelanie. Na rozmanitých podujatiach (nie na vedeckých konferenciách!) sa púšťajú do polemík s profesionálnymi historikmi, pričom odmietajú ich diela a interpretácie, respektíve sú k nim hyperkritickí“. A to je dosť veľká drzosť, no akoby toho nebolo dosť „objavili sa gurovia – vykladači dejín“, ktorí neskutočnými výmyslami, vychádzajúcimi z toho, že na Slovensku si ich tvrdenia nevie takmer nikto neodborne vzdelaný overiť, šíria tragikomické bludy a ničia slovenské historické vedomie“. Záverečná hystéria tohto dokumentu už nadobúda priam podobu tragikomédie, pretože sa dozvedáme, že „za veľmi negatívny jav treba považovať, že pseudohistorikom nechýba chuť produkovať pochybné publikácie, lebo slovenská historická veda a jej vedecké ustanovizne neboli pripravené na tento negatívny trend, čo pseudohistorikom umožnilo získať si skalných prívržencov a presvedčiť ich o svojich „tajných, zamlčaných a pravdivých slovenských dejinách“. Stáva sa, že šíritelia týchto dezinterpretácií dejín dostávajú v súčasnosti neprimerane veľkú publicitu v médiách, ba niekedy aj krytie niektorých kultúrnych, vzdelávacích a štátnych inštitúcií. Ich názory tak získavajú punc akejsi serióznosti a hodnovernosti, čo zmätok v historickom vedomí ešte zvyšuje. Dôsledky tohto počínania môžeme len ťažko predvídať. Vytvára sa totiž veľmi nebezpečný trend manipulácie s národnými dejinami, ktorý môže viesť k úplnému rozkladu historickej pamäti Slovákov, a vôbec k neschopnosti pozrieť sa na vlastné dejiny prostredníctvom optiky kritickej historickej vedy“. V posledných vetách dokumentu sa dozvedáme, že účelom kolokvia bola snaha „vysvetliť jav pseudohistoriografie, zabrániť ďalšiemu rozširovaniu takejto tvorby a zvyšovaniu významu dezinterpretátorov v histórii“. Pod tým nasleduje zoznam trúchliacich inkvizítorov.
Je to naozaj také zlé? Hrozí snáď úplný rozklad historickej pamäte Slovákov? Dokonca je možné, že prídeme o schopnosť „pozrieť sa na vlastné dejiny prostredníctvom optiky kritickej historickej vedy“? Nuž pravda je taká, že „historická pamäť Slovákov“ nemôže byť rozložená, pretože žiadna nie je. Ponechali nám len Svätopluka a Cyrila s Metodom, pričom naši naslovovzatí odborníci sa len ticho prizerali a dodnes stále prizerajú.
Že nejde o silné a neprimerané slová, svedčí napríklad spôsob realizácie výstavy venovanej 200. výročiu narodenia Franza Liszta v Bratislave (rok 2011), ku ktorej bol pôvodne prizvaný Miroslav Demko. Miroslav Demko svojimi prácami zdokumentoval jednoznačný slovenský pôvod tohto slávneho hudobného génia, čo v širokom zábere plánoval prezentovať na uvedenej výstave. Po odovzdaní hotového námetu a scenára výstavy, pred realizáciou tejto výstavy v Primaciálnom paláci v Bratislave prišlo pre Miroslava Demka veľké a nemilé prekvapenie, keď mu predseda MS zrazu oznámil, že nesúhlasí s jeho scenárom. Nasledovala realizácia náhradného scenáru, teraz už podľa Matice slovenskej, kde síce použili niektoré Demkove dokumenty, avšak osoba Franza Liszta tu bola prezentovaná s tradičným náhľadom, teda nie ako slovenský skladateľ.
Franz Liszt bol spoluorganizátor Cyrilo-metodských osláv v Ríme roku 1863, čím jednoznačne potvrdil svoju národnú príslušnosť. Prečo sa v našej histórii o tom dodnes odborne nepísalo a nepolemizovalo? Nikde nebolo vidieť snahu o závažné otvorenie tejto témy nielen v masmédiách, ale ani na akademickej pôde na Slovensku. Samozrejme aj s pedagogickými cieľmi aplikovať tieto objavné témy do učebníc. Zdá sa, že vedenie MS nesleduje prioritné osvetové ciele a úlohy. Skutočnosť, že nepripustilo prezentáciu Franza Liszta ako Slováka sa nedá ničím ospravedlniť. Miroslav Demko je napriek rozsiahlej publikačnej oblasti a výskumu pre Maticu slovenskú nežiaduci autor.
Slovenskú identitu Franza Liszta nezávisle potvrdil aj prezident Rakúskej spolkovej republiky Heinz Fischer v prítomnosti Lisztovej prapravnučky Nike Wagner v roku 2006, pri slávnostnom otvorení Koncertného domu Franza Liszta v Raidingu. Vyhlásenie sa udialo za prítomnosti európskej kultúrnej elity i rakúskej muzikológie, pričom nik voči tomu nenamietal. S jeho identitou má problém jedine slovenská historická obec. Bol azda aj pán rakúsky spolkový prezident Dr. Heinz Fischer „dezinterpretátor histórie“? Kto teda v skutočnosti „rozkladá historickú pamäť Slovákov“?
Odmietnutie Liszta ako Slováka pri jeho oslavách 200. výročia narodenia, sa Matica slovenská paradoxne stala pokračovateľkou komunistickej cenzúry, práve tej cenzúry, ktorá bola v stanovisku slovenských historikov odsúdená, a ktorá Liszta propagovala ako maďarského skladateľa. Toto odmietnutie bolo založené na falzifikáte, na ktorý sa odvolávala pani Lengeová i Klinda, pričom zdroj výroku, kde sa údajne Franz Liszt hlási k maďarskému národu nebol nikdy nikde uvedený. Demko sa márne domáhal o uvedenie tohto dokumentu, všade narážal len na nezdvorilé reakcie, medzi inými aj z Matice slovenskej prostredníkom jej reprezentanta a člena kolokvia PhDr. et Mgr. Peter Mulíka, PhD. Toto je azda spôsob akým chce Matica a Slovenský historický ústav „vysvetľovať javy pseudohistoriografie? Prečo sa „akože naši“ historici „pozerajú na vlastné dejiny prostredníctvom optiky kritickej historickej vedy“, no komicky zároveň akceptujú dejiny maďarské, kde je mytológia preberaná historickou vedou v doslovnom znení ako historický prameň? Toto našim kritikom nevadí? Ako dokážu v konfrontácii s maďarskou mytologickou históriou prezentovať históriu našu?
Veľkú nevôľu vzbudzuje aj Dr. Cyril Hromník, ktorého práce stopujú históriu Slovenov – Slovákov až do doby bronzovej. Zdá sa, že jeho popularita, ktorá je v určitých kruhoch pomerne značná, je u niekoho predmetom osobnej antipatie. Tá je čitateľná minimálne v osobe člena kolokvia PhDr. Antona Hrnka, CSc.. Elena Kaplanová vo svojom článku v časopise Slovensko svojho času velebila Cyrila Hromníka ako „historika fenoména, ktorý nemá na Slovensku ani vo svete konkurenciu, ktorý sa stal v jej očiach objaviteľom a prorokom v uplynulom čase“. Nuž sú to tituly naozaj hodné povšimnutia, ktoré museli nepríjemne rezonovať v duši nejedného naslovovzatého odborníka, takže sa črtá možná príčina prečo tento údajný „guru – vykladač dejín“ ešte dlho bude niekomu „ležať v žalúdku“. A antipatia je to vskutku dosť nepochopiteľná, pretože jednoznačné prepojenie tradícií Indie a Slovanov popísal už pred sto rokmi i Ján Kollár v svojom diele Sláva bohyňe a půwod gména Slawůw čili Slawjanůw. Skrze dnešný prísny vedecký pohľad slovenskej „kritickej historickej vedy“ by sa aj tento zaiste dostal na listinu nežiaducich autorov, ktorého „rozširovaniu tvorby treba zabrániť“.
V roku 1988 bol v Holíči objavený kultový objekt – rondel, ktorý doslova pred zničením zachránil bývalý riaditeľ Záhorského múzea v Skalici Rudolf Irša. Holíčsky rondel, nazývaný aj Slovenské  Stonehenge, bol objekt megalitického typu. Rekonštrukcia objektu narážala po dlhú dobu na ťažkosti spôsobené jeho čiastočným zničením počas výstavby sídliska a prekážkami, ktoré výskumu kládlo miestne archeologické pracovisko, ktoré dalo súhlas k stavbe v tejto časti sídliska bez požiadavky archeologického prieskumu terénu. Preto slovenským archeológom trvalo 16 rokov, než sa na miesto nálezu prišli pozrieť, aby konštatovali, že nič nevidia a rozpačito prešľapovali pred kolegami z cudziny, ktorí ich sem pozvali a márne ich vyzývali, aby konečne niečo podnikli pre záchranu toho, čo sa ešte zachrániť dalo. Likvidáciu archeologickej lokality, ktorá trvá už 27 rokov, sa napriek tomu zastaviť nepodarilo. Pozoruhodné sú pritom nielen tvary kameňov, dekorácia – vytesané symboly na nich, ale aj ich dispozícia v objekte. Rudolf Irša venoval výskumu rondelu a rytinám množstvo času a napísal o tomto knihu. Pravosť kameňov potvrdil francúzsky špecialista na megalitické stavby Charles-Tanguy Le Roux. Člen veľaváženého kolokvia, PhDr. Pavol Jelínek, PhD. si však z Iršu a z rytín na megalitoch robil posmech a rytiny „vedecky“ označil za „stopy po bagri“.
Sú Miroslav Demko, Cyril Hromník a Rudolf Irša „manipulátori národných dejín“? Sú manipulátori dejín i Anton Semeš, Viktor Timura, František Zvrškovec, Pavol Kleban, Miloš Drastich, Blažena Ovsena, Miro Žiarislav Švicky, Vladimír Laubert, Dominik Hudec, Jozafat a Gorazd Timkovičovci, Peter Hanic a mnohí ďalší, ktorým podľa uzáverov kolokvia  nechýba „chuť produkovať pochybné publikácie“ alebo, ktorí sa „na rozmanitých podujatiach (nie na vedeckých konferenciách!) púšťajú do polemík s profesionálnymi historikmi, pričom odmietajú ich diela a interpretácie, respektíve sú k nim hyperkritickí“? Vážení členovia kolokvia si akosi nechcú uvedomiť, že toto je len špička ľadovca, že sú pripravované ďalšie knihy, a že títo „odvážlivci“, majú množstvo príbuzných, známych, priateľov a „na potvoru“ aj sympatizantov, ktorí viac či menej zdieľajú rovnaké názory. Je to obrovská masa ľudí, ktorí už odmietajú akceptovať ponížený vzťah histórie Slovenska a jej obyvateľov k históriám okolitých krajín.
Signatári kolokvia v svojom stanovisku tvrdia, že „chcú zabrániť rozširovaniu takejto tvorby najmä úzkou spoluprácou historikov zo všetkých vedeckých pracovísk, recenzovaním pseudohistorických prác“. Aký typ recenzie vlastne chcú uplatňovať? Azda taký aký nám predviedol už spomínaný PhDr. Pavol Jelínek, PhD., ktorý nerozozná rytinu od stopy po bagri, na adresu Tajných dejín Slovenska, Slovenov a Sloveniek?
Ľudia, ktorí túto „vedeckú“ recenziu čítali, mi otvorene potvrdili to, čo mi ako prvé udrelo do očí, teda, že to ani nie je recenzia, ale doslova výpad voči mojej osobe. Aká „vedeckosť“ sa ukrýva v recenzii, v ktorej si recenzent robí posmech z mena autora knihy, posmieva sa vydavateľovi a prezentuje tvrdenia, ktoré sa v knihe ani nenachádzajú? Ak by som mal zaujať Jelínkov posmešný rítus, tvrdil by som, že má zjavný problém čítať text s porozumením obsahu. Avšak ja sa radšej držím myšlienky, že ide o určitú predpojatosť, s akou bola kniha čítaná (ak bola vôbec čítaná) a s akou boli robené závery.
V „stanovisku slovenských historikov k šíreniu pseudohistoriografie“ nechýba trúchlivé poťažkávanie si na „nedôveru v oficiálne vystupujúcu inštitucionalizovanú historickú vedu a súčasne nižší spoločenský status historika, ktorý pretrváva dodnes“. Nuž vážení a milí signatári kolokvia, berte na vedomie, že takýmito prejavmi ako Jelínkova recenzia si spoločenskú vážnosť nielenže nikdy nevybudujete, ale si ju ani len nezaslúžite! Od PhDr. Pavla Jelínka, PhD. by som očakával recenziu úplne inej úrovne, no vzhľadom na jeho „nižší spoločenský status“ je mi jasné, že to ani inak nemohlo dopadnúť.
Avšak nie všetci odborne zdatní v oblasti histórie zastávajú názor kolokvia. Mal som telefonické rozhovory ako i písomné povzbudenia, ktoré vypovedajú o principiálne súhlasnom stanovisku s „Tajnými dejinami“, a určite to neboli ľudia, ktorí „si tieto tvrdenia nedokážu overiť“. Som presvedčený, že podobné reakcie zažili aj ďalší autori, „nežiaducej historickej literatúry“. Zdá sa, akoby na Slovensku jestvovali historici hlavného prúdu a historici nepreferovaní a odmietaní. Azda po spojení s týmito túžia signatári kolokvia záverečnými slovami „o úzkej spolupráci historikov zo všetkých vedeckých pracovísk“?
Množstvo prác „obyčajných“ ľudí, prevažne nehistorikov, ktorí sa snažia poodhaliť čriepky skutočnej povahy našich dejín, sú „kolokvistom“ tŕňom v oku. V každej normálnej spoločnosti by zodpovední pochopili, že takýto nárast „amatérskych“ názorov na dejiny, je výrazom vysokej nespokojnosti a nedôvery všeobecnej verejnosti v prácu kompetentných jedincov a inštitúcií. Reakcie na tieto publikácie sú však všeobecne a v prevažnej miere zamerané len na nízke pudy. Vedátori sa vysmievajú zo všetkého čo im príde pod ruku, hania, chytajú za slovíčka, prekrúcajú a plošne dehonestujú. Doslova sa v tom vyžívajú, dávajúc pri tom najavo svoju bohorovnú dôležitosť. Napriek tomuto prskaniu, sa naša nedôvera v ich odbornosť nijakým spôsobom nezmenšila, naopak, pribúda ľudí, ktorí začínajú vnímať oficiálny výklad dejín kritickejšie a objavujú ďalšie a ďalšie nezrovnalosti v našich dejinách.
Vážení signatári! Prevažná časť ľudí, z ktorých si vy „na slovo vzatí odborníci“ robíte posmech, voči ktorým prejavujete svoju nevôľu, sú riadne pracujúci jedinci, platiaci dane do štátneho rozpočtu, z ktorého sú vyplácané vaše mzdy. Vzhľadom na to, že my obyvatelia Slovenska vás v podstate živíme, máme doslova právo byť voči vám kritickí, ako i „hyperkritickí“! Vám to však zjavne nedochádza, a namiesto zodpovednej reakcie z vašej strany, ktorá by odzrkadľovala váš vytúžený spoločenský status, namiesto toho, rozširujete teatrálne pamflety, na ktorých sa zabávate, a ktoré niekedy prekračujú medze slušnosti. Zjavne ste spoločensky zblúdili, stratili ste orientáciu, zabúdajúc, kto je tu pre koho. V občianskej spoločnosti, kde zlyháva štát a jeho inštitúcie, kde zlyhávajú súdy, kde zlyháva spravodlivosť, prirodzene zdola vzniká snaha o nápravu krívd. V takýchto prípadoch zvyčajne obyčajní ľudia berú spravodlivosť do svojich rúk. Patrične, hoc aj často nedostatočne, sa „vyzbroja“ a bránia svoje práva. Nuž vedzte páni „vedátori“, že my, hlúpi občania tejto krajiny, napriek vášmu pohoršeniu, berieme našu vlastnú históriu do „vlastných rúk“. Vaša servilnosť voči všetkým naokolo už presiahla medze únosnosti, preto si drzo dovoľujeme mať vlastný názor. Berieme si históriu do „vlastných rúk“, pretože je to história naša, našich rodín, našich predkov, teda nám právom patrí! Možno však to nie je história Vaša ani vašich „pajtašov“, takže z tohto uhla pohľadu by som vaše pohoršenie naozaj plne chápal.
Vážení členovia kolokvia, my údajní pseudohistoriografici, prekódovatelia dejín, guruovia, šíritelia tragikomických bludov, pseudohistorici, šíritelia dezinterpretácií a naivní hlupáci vám napriek vášmu povýšeneckému postoju, prajeme veľa úspechov vo vašej tvorivej činnosti, pretože z našej pozície „hlúposti“ stále naivne dúfame, že raz nájdete svoju vlastnú tvár a postavíte sa na obranu našej krajiny, na obranu národa, ktorý do Vás vkladá nádeje. Že sa postavíte všetkým neprajníkom a začnete vysvetľovať a učiť dejiny nie z hľadiska Nemcov, Čechov, Maďarov a ďalších cudzincov, ale z hľadiska nášho, z hľadiska Slovenov, z hľadiska Slovanov.
Oskár Cvengrosch
 Vlado

"Vedeckú recenziu" som nečítal, alebo čítal a už zabudol čo v nej bolo. Asi nebola zaujímavá. O. Cvengroš má nepochybne vo svojej kritike kus pravdy a jeho postoj je chvályhodný. Veľmi dobre vystihol, koľko hlupákov sa môže schovať do "vedeckého kolokvia". Pritom to "vedecké kolokvium" zvolal (bývalý) predseda Matice, ktorý jedinú knihu z histórie čítal akurát od O. Cvengroša a z nej písal články do novín, keď si túto funkciu naháňal, aby predviedol, aký je národovec.
Ale to nič nemení na hodnotení toho, čo O. Cvengroš sám vyprodukoval ako autor. Svet je čierno-biely len pre primitívov. Tí majú vždy zásadne iný názor ako protistrana a zásadne rovnaký názor aký má ich stádo. To preto, lebo nepoužívajú to, čo nemajú.
Tí, ktorí majú to, čo nemá spomínaná skupina (reč je o ROZUME), vidia, že O. Cvengroš a členovia kolokvia sú na tom buď rovnako, alebo ako sám píše, členovia kolokvia sú ešte horšie na tom, ako on, pokiaľ ide o odborné schopnosti. Aspoň tí najväčší krikľúni spomedzi nich. To ale nič nemení na tom, že jedna aj druhá strana, napriek tomu, že sa dokáže do krvi skritizovať, po odbornej stránke sa akurát môže dohadovať, kto z nich je horší. Čiže pre mňa patria na jednu stranu, nie sú to dve strany z tohto pohľadu. Jedna z tých dvoch strán nám môže byť svojimi názormi sympatickejšia, ale brak zostane brakom, hlupák hlupákom a grafoman zostane grafomanom. Najviac grafomanov je medzi akademikmi. Tí chudáci písať musia, aj keď nemajú o čom a ešte tak, aby neprišli časom o miesto.
Vo všeobecnosti platí, že dobrí kritici sú zlí autori. O. Cvengroš je toho žiarivým príkladom. Mal by sa venovať len kritike, urobil by kus záslužnej práce. Takto sa akurát na obidvoch stranách môžeme rozčuľovať, smiať sa, ale najrozumnejšie je ich ignorovať. Oni rýchlo odkráčajú všetci svorne na smetisko dejín (do zberných surovín). Prajem im šťastnú a rovnú a rýchlu cestu tým smerom. A ostatným krásny nový rok.

VLADO - aktívny dopisovateľ, člen fóra od 8. mája 2015. Znalec v obore psychiatrie.

Mám zmysel pre srandu, dávam vám bod . Svetomír

Budem na vás všetkých myslieť, keď budem strieľať na polnoc šampus. Buďte všetci zdraví a šťastní. A občas niečo napíšte. Hoci aj ako "Vlado" pre zábavu :-)
Váš Sveťo.

Ďakujem za prianie, želám prežitie Nového roku v zdraví a v novom roku veĺa potešenia z bádania dejov minulých.
Trochu ma Vaša kritika zaskočila, budem musieť ísť do kníhkupectva kde ju majú a počítať si v nej. Očakával som že ku genetike budú uvedené overitelné zdroje, ak nie sú, tak váham už teraz.