Paralela Thoth, Maďari a Slováci

 

Thoth - egyptský Boh mesiaca, mágie, písma a počítania. Grécka forma Thout, Thot, iné mená Thotha zahŕňajú Džehuti, Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu alebo Tetu, Pán Khemenu. Jedno z Thothových mien, „Trikrát veľký" bolo preložené do gréčtiny (Trismegistos), vytvoriac meno Hermes Trismegistos. Thoth bol považovaný za jedno z viacerých dôležitých božstiev egyptského panteónu, často zobrazovaný s hlavou Ibisa. Jeho ženským proťajškom bola Sešat.
Veľkomoravská ríša, príchod grékov Cyrila a Metoda na dnešné územie Slovenska, vznik nového písma cyriliky-hlaholiky dnes základy azbuky. Pád veľkej Moravy, konfrontácia s Maďarmi a postupné včleňovanie sa do Uhorska. Maďari postupne vykrádajú-preberajú všetky poznatky od Slovenov... včítane archívov, dokumentov a artefaktov....
Tót (staršie písanie aj tóth; mn. číslo tótok) je pôvodne maďarské označenie pre autochtónnych Slovanov Uhorska, teda v tom čase de-facto ekvivalent slova (uhorský) Sloven (Slováci, Slavónci-Chorváti, čiastočne Slovinci) a latinského (uhorskí) Sclavi, neskôr v novoveku sa takto označovali prevažne (ale nie výlučne) Slováci, od 2. tretiny 19. storočia už len Slováci.
Slovo tót sa zachovalo v pomenovaní viacerých maďarských obcí, zo súčasných napr. Tótkomlós, Tótszentgyörgy, Tótszentmárton, Tótszerdahely, Tótújfalu a Tótvázsony a najmä ako jedno z najčastejších maďarských priezvisk Tóth.
Priezvisko Tóth je veľmi rozšírené v Maďarsku a priľahlých územiach, vrátane Slovenska. Na Slovensku je rozšírené najmä na južnom Slovensku (najmä v okresoch Bratislava, Dunajská Streda, Komárno, Levice a Nové Zámky).
Od začiatku 20. storočia sa označenie tót dostalo do úzadia a dnes má neprávom pejoratívny význam. Otázka znie, prečo ... možno jednu odpoveď som už načrtol  

S menom Tót pre Slovanov v Uhorsku je to mimoriadne zaujímavé. Maďari tak totiž nazývali nie všeobecne Slovanov, ale hlavne Slovenov a ich potomkov, nakoniec len Slovákov. Vieme, že v dobových prameňoch sa Sloveni nazývajú Slovenmi, nie Tótmi. Ani iné národy ich tak nenazývajú. Slovanov - Slovenov nazývajú Vinidmi, Venetmi, Sclavmi, Slavmi...  Len Maďari poznajú Tótov. Pritom meno Tót je nepochybne odvodené od rovnakého slova ako keltské Teut, či nemecké Deutch (dnes čítame dojč). Značí všeobecne "ludia" (národ).
Maďari mohli meno Tót (Thot) prevziať od iných, ktorí tak nazývali Slovenov. Tí iní potom museli žiť na východ od Karpát. Toto cudzie meno sa muselo vzťahovať na územie, ktoré však v stredovekých prameňoch nijako podobne nazývané nie je, alebo na nejaký kmeň Tótov. ktorý v tomto priestore opäť zo žiadnych prameňov nepoznáme. Ešte by sme mohli uvažovať, že Slovenov nazvali podľa ich božstva "Tótha", alebo vtedajšieho vládcu Tótha, alebo podľa hlavného mesta Tótha alebo hraničného bodu, či rieky alebo pohoria,  pre takýto predpoklad opäť nemáme ani najmenší dôkaz. Sú to len pracovné hypotézy, ktoré nemáme čím potvrdiť. Súvislosť s egyptským Thotom, zrejme, patrí do tejto kategórie, aj keď je zaujímavá. Keby bol Thot egyptským bohom Slnka, tak to by bol pre súvislosť so Slovenmi už riadne zaujímavý argument. Žiaľ - z tohto hľadiska -  bol bohom Mesiaca.

Mám ďaľší kacírsky názor ... napr. ešte prichádza do úvahy pomenovanie národa, ktorý síce mal už svoje božstvá, ale mal aj úroveň poznania iného písma, ako priniesli gréci Cyril a Metod ... napr. podobného s egyptským či znalým vtedy známych vedných odborov. Možno na základe toho CaM nazvali národ Slovenov po grécky sami podľa egyptského príkladu boha Thotha ... TOT bol  staroegyptský boh mesiaca, mágie a písma ... Maďari pomenovanie Tot na Slovenov len prevzali 

Tót majú Maďari najskôr prevzaté z perzštiny, kde označovalo, ako v iných prípadoch, "lud" (tuath). Slovo "lud", "ľudia", "človek" ... sú často národnými menami v príslušnom jazyku. Tuath - Tóth môže súvisieť so Sarmatmi, ktorí boli súčasťou Slovenov v Karpatskej kotline. Nakoniec, mohlo to byť sarmatské označenie pre jednu vrstvu populácie - napr. roľníkov, ktorí donedávna boli tým pravým "ludom". V podstate to nebolo potom etnické označenie, ale označenie profesionálnej vrstvy. Tá bola zasa v podstate slovenská, lebo väčšina obyvateľstva sa, na rozdiel od dneška, živila poľnohospodárstvom.

Keď to tu tak čítam, myslím si: oni určite nečítali môj článok:https://sloveni.forumsk.com/t61-topic
Alebo som napísal hovadinu? Ak áno, potom skúste vysvetliť, prečo

Svetomír napísal:
    Druhou zaujímavosťou je slovo Tót, Tóth. Mnohí si lámu hlavu, prečo je toto meno tak časté, prečo nás Maďari volajú Tóti, či „buta Tóti“.
Toutatis (tiež Teutates) je keltský boh uctievaný v Gallii a Británii, známy aj z diela antického autora Luciána. Na základe etymologie jeho mena je obvykle považovaný za kmeňového ochrancu. Meno božstva je azda odvodené od spojenia: „teuto – tatis“ (otec kmeňa, domáci, vlastný boh, otec domova – teuto – človek, ktorý tu má domov), ktorý bol aj bohom vojny v rímskej Gallii. Slovania mali svojho „Domaníka“, bôžika, ktorý ochraňoval domácnosť pred zlom. Bol to ekvivalent boha Tautisa ? Domaníky vyrábali z dreva aj v Domaníkoch   .
Dvaja velitelia pevnosti Bohuš sa volali Thott
•  1555-1563 Tage Ottesen Thott
•  1634-1640 Otte Thott
Najznámejším Tótom bol Otto Thott  (1703 - 1785), dánsky gróf, štátny minister, bol majiteľom obrovskej knižnice.
[/justify]

Svetomír, vďaka za všetko, rád čítam všetky príspevky na webe. Chcel som len poukázať na paralelu názvu Slovenov, okrem už uvedených súvislosti maďarského pomenovania Slovákov (Tot),  s egyptským bohom aj písma Thothom cez jeho grécke meno a pôsobením gréckych učencov CaM na Veľkej Morave. Učenci určite museli komunikovať s príslušníkmi Veľkej Moravy, museli ich nejak nazývať, či oslovovať vrchnosť, neskôr - možno Maďari názov- meno (Tot) Slovenov potom prevzali a začali používať ... ako vieme, pred príchodom  CaM, Sloveni mali svojich bohov, predpokladám aj svoje písmo, číslice ... čo však nevieme jasne z našich archívov doložiť ...

Som presvedčený, že meno Toth nám nedali Maďari. Možno Huni. To skôr. Prečo? Lebo v toponýmii Sedmohradska, aj našej tento základ mena existuje mnohokrát a toponýmia pri príchode Maďarov už bola viacmenej daná. Maďari komolili, to, čo našli. Nie som si istý, či meno Tóth sa viaže striktne na Slovenov. Je možné, že toto meno vzniklo už za Keltov. Táto alternatíva, ako som ju načrtol v tom článku sa mi vidí ako najpravdepodobnejšia.

Od vzniku Uhorska (10. storočie) až do roku 1844 bola úradným jazykom v Uhorsku latinčina ... Prikladám preto zaujímavý názor Stephanusa Leschka z roku 1825 na slovo Tót str. 236 - 239 e- knihy v slovníku : Elenchus vocabulorum Europaeorum cuprimis Slavicorum Madarici usus id est ...  :
http://books.googleusercontent.com/books/content?req=AKW5QaeQlkpTMGQK9YTTtv-_yx2zqvYUIXCGeq0hIqG5AI9wBuMNw6zWos-Q0R6kJkDdI-YhXybgpnOMUTM5S6lxPxk-KJjqo6-O6a_eA2UqU2duZPn98Nk9HK0wokzcSv5LtcToqfHiLiJSIUzY8GHkyCbqgQqBG83jLFC3-yCDeyV_kfpuN7r8lnH6q50Mf3f0VVTZxlET6N0pk8HCgUY-vKELq43zdxy4ydCSSN4og9xgkn97w2wNFNqs0-e8boouj6yVc7tsEEpmRP0GbyO1i2YGm0en_sqX4319Rvam65FQvI3o-mU ... alebo

https://books.google.sk/books?id=fbdfAAAAcAAJ&pg=PA238&lpg=PA238&dq=thoth+and+sclavi&source=bl&ots=uvMZYeDe0-&sig=CaVniupWy8yUuEKuD_1cdqjVI_I&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjYzfLau67TAhVDiywKHRMuCAUQ6AEITDAG#v=onepage&q=thoth%20and%20sclavi&f=false

Niekde v prameňoch je napísané, že pri Dunaji žijú kmene Slovenov a Slovenských Nemcov, nechce sa mi to hladať, lebo sme sa už o tom bavili. Maďari podla biednych stop svojej YDNA prišli pravdepodobne juhom cez Moldavsko niekam k Dunaju a nie severom cez Karpaty, ako sa všeobecne predpokladá. Tu sa mohli stretnúť so Slovanskými Nemcami /zrejme Teutmi, nevieme ako je to napísané v origináli, ale Nemci tam zrejme nebude/, ktorí vraj boli v boji najstatočnejší zo všetkých. Kto boli títo Slovenský Nemci sa môžme dohadovať, ale je jasné že to bol nejaký slavinizovaný germánsky kmeň, ktorý si ponechal svoje pôvodné meno. S nimi Maďari mohli prísť do styku a tí svojou bojovnosťou na nich nad mieru zapôsobili, až tak, že ich meno používali pre všetkých čo rozprávali Slovenským jazykom. To že nakoniec prischlo len Slovákom je vývoj, Srbi, Chorvati a iní sa jasne definovali svojimi menami a Slovenmi - Tótmi nakoniec zostali len Slováci.

Nakoľko v jednoduchosti je krás evolučného vývoja, ja som presvedčený, že naše meno v Maďarčine Tót, Tótok vzniklo s ukazovacieho zámena to, toto, totok ako dôsledok obchodných stykov /a iných/ dvoch etník rozprávajúcich inými jazykmi. Aj dnes keď sa stretnete s cudzincom, napríklad s Francúzom a neviete ani slovko po Francúzky a Francúz nevie ani slovko po Slovensky, Nemecky ani Anglicky, tak okrem úsmevu je najčastejším pomocníkom ukazovanie prstom a vtedy vykĺzne slovíčko toto.

Walibuk Maďari asi predsa len prešli Vereckým priesmykom. Predsa v tom čase ich porazili Bulhari v obrane svojej ríše, Pečeňovia im zrovnali so zemou Etelkoz a oni ak mali ísť na západ cestou, ktorú si naznačil, museli by prejsť Bukharskou ríšou. A to by asi nešlo.
Aj Annonymus píše o tom, že Maďari obsadili Transylvaniu zo severu.
Už v prvom odstavci naznačuješ existenciu Teutónov pred príchodom Maďarov a potom v druhom sa prikláňaš k tomu, že nás Maďari nazvali od ukazovacieho zámena tot - toto.

Pozri mapku Bulharska z tej doby: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_Bulharska

Prechod Vereckým priesmykom je všeobecne vžitá informácia, patriaca zrejme do oblasti bludov. Vychádza s toho, že Maďarskí historici /podaktorí/ sú presvedčení, že Maďari na úteku dobili Kyjev, kde ukoristili obilie a dobytok na nasýtenie približne 300 tisíc ludí, povozy na odvezenie lupu a tiež aj dostatok Slovanských otrokov, ktorý pre nich budovali cestu, aby to množstvo povozov a ludí bolo cez priesmyk možné prepraviť. Genetickú stopu však najvýraznejšiu nechali práve v dnešnom Moldavsku a odtial smerom k ich dnešnej vlasti postupne klesá a paradoxne v dnešnej vlasti, Maďarsku, je najnižšia.
Hranice Bulharskej ríše s toho obdobia poznám, neraz sme sa o nich bavili. Tak ako ich Svätopluk osídlil niekde v puste na okraji svojej ríše, tak isto to mohli spraviť Bulhari a zámerne osídlili neprispôsobivých kočovníkov ako nárazník do pohraničia s Velkou Moravou. Že to bola dobrá taktika ukázali dejiny.

To, že som uviedol dve možnosti ako Maďari prišli k pomenovaniu Slovákov na Tótov má svoju logiku. V prvej časti píšem o tom, že Maďari na svojej ceste, či úteku do novej domoviny mali možnosť sa stretnúť s Nemeckými Slovenmi, Slovenskými Teutmi a v druhej časti som predostrel svoju alternatívu, ktorá s tou prvou nemá nič spoločného.

Číslo 300 000 vyvolalo vo mne úsmev. Aj sami Maďari sa už zmierili s tým, že ich bolo min 50 000, max 100 000.
Bulharov Maďari napadli 2x a 2x sa Bulhari ubránili, dokonca druhý krát sa Bulhari vraj dohodli s Pečenehmi, že kým ich Maďari napadnú, Pečeňovia Maďarom vyplienia brloh. I stalo sa. A po tomto ty chceš predpokladať, že Bulhari dovolili Maďarom osídliť nejaké územie v ich ríši? Si ma ale pobavil, walibuk.

Neviem ktorí Maďari tvrdia že ich bolo min 50 000, max 100 000, asi nejakí odnárodnení žijúci ďaleko praďaleko od svojho centrálneho brlohu, zrejme v USA, alebo v Austrálii. Historik Lászlo Montler udáva max. množstvo až 400 tisíc ludí.
Atalkuz, vlasť z ktorej ich vytlačili Pečenehovia a tých vytlačili Uzovia a tých zasa vytlačili z ich pastvín Peržania, vazali Bagdadských Abbásovcov, tak tento ich Atalkuz sa rozprestieral medzi Donom a dolným Dunajom, na stepiach nad Čiernym morom. Do tejto obrovskej plochy sa zmestí aj Moldavsko, predtým volané aj Besarábia. Pečenehovia boli severne od Dunaja, to vieme bez akýchkolvek pochybností, niekde tam kde leží Kamenec Podolský. Ak by tam aj v čase útoku na Maďarov nesídlili, tak ich následné osídlenie tejto oblasti, teda južne od Kijeva a severne od pobrežného pásu Čierneho mora nám jasne vykreslujú odkial, či kam Pečenehovia zaútočili.  Takže ak zaútočili Pečenehovia zo severu na juh, kde boli Maďari v svojom Atalkuze, tak ako mohli utekať na sever cez Verecký priesmyk? Navyše Maďari v roku 894 porazili cára Simeona a vzápetí sa nechali najať od Svätopluka, nasledujúci rok 895 sa má za rok odchodu-úteku Maďarov z Atelkuzu do novej vlasti a naraz sa Maďari zmestia z tej obrovskej plochy medzi Donom a Dunajom do maličkej oblasti časti Sedmohradska. 
Tak si to zopakujme, r. 894 porážajú Maďari Bulharov, následne sa ich bojovníci nechajú najať od Svätopluka a vo chvíli keď ich bojovníci sú ďaleko od svojich domovov, tak ich v roku 895 porážajú Pečenehovia útokom zo severu. Len velmi málo Maďarov mohlo uniknúť, pretože po úteku sa zmestili na malé územie v Sedmohradsku a 5 rokov o nich nebolo počuť.
Porážka ktorú Simeon utrpel nebola fatálna a skôr by sa dalo povedať, že jeho vojaci prehrali jednu z pohraničných šarvátok. Ak by Simeon chcel, tak ich oslabených v Sedmohradsku vyhubí ako myši. V roku 894 bol síce len rok pri moci, ale vládol obrovskej ríši a navyše v čase tzv. porážky od Maďarov boli jeho hlavné vojenské sily viazané ofenzívnym bojom s Byzanciou.  Ale prečo by zdecimovaných Maďarov vyhubil? Prečo by to robil? V jeho záujme bolo, aby sa Svätopluk udržal a supervelmoc Franská Ríša sa nepriblížila k jeho hraniciam. Simeon nepozeral na sever, ale na juh. Zabral skoro celý Balkán vrátane väčšiny Grécka a tiež časť Atalkuzu až po Dnieper. Mať chránený sever Svätoplukom bolo v jeho záujme a my nemáme žiadne správy, že by Simeon napadol Velkú Moravu a nespravil to ani jeho otec, cár Boris. Práve Boris prijal vyhnaných Metodových žiakov, ktorí možno nekresťansky prahli po pomste, ale Boris Svätopluka nenapadol. Možno preto že Boris bol vzorný kresťan, možno preto, že to bol strategický zámer.
Podla všetkého Atalkuz nezaberal tak obrovskú plochu ako historici tvrdia, osobne sa domnievam že to bolo od dolného Dunaja maximálne po Dneper, ale skôr menej, po Dnester. Maďari sa osamostnatnili až s úpadkom Chazarskej ríše približne roku  830, ale tvrdiť že Maďari ovládli územie skoro celej Chazarskej ríše je príliš odvážne, najme ak vieme, že sa  v tom priestore rozpínala nová velmoc, Kyjevské kniežatstvo. O jej vojakoch sa dá povedať že to boli superbojovníci, často stotožňovaní z Variagmi, teda zo severanmi,/ o čom sa dá tiež úspešne pochybovať, či to boli severania/. V tomto procese treba brať do úvahy dve mocnosti, Bulharské cárstvo a Kyjev, na čo sa často zabúda. A najme Kyjev sa spomína velmi málo, skôr vôbec a práve ten hraje  pri pohybe nomádov v čiernomorských stepiach dôležitú úlohu, pretože vymedzuje priestor, kade sa mohli kočovníci pohybovať. V roku 882 spojil Oleg Kyjev s Novgorodom a vznikla nová velmoc a až v roku 965 Sviatoslav zničil úplne Chazarskú ríšu, len si pripomeňme znova kedy Maďari opúšťajú Atelku, v roku 895.
Záverom, ak bol bájny Atelkuz  v priestore Dolného Dunaja, tak starí Maďari mali za susedov, alebo v tesnej blízkosti Slovenských Teutov a keď sa presídlili, tak ich zasa mali v susedstve, ale z opačnej strany.

Maďari mali hlavný stan - Etelkoz na rieke Etel = Dneper. Koz = kozep znamená v maďarčine "medzi". Maďarskí hystorici vedia, že ich pastviny (Maďarské) boli medzi riekami Dneper a Dnester. Susedili s Chazarmi, chazarskí židia dodnes žijú v Maďarsku, prišli s Maďarmi, alebo po nich sem.
Dneper = Etel. Attila dostal meno podľa rieky Etel. Etele. Attila. Huni sídlili taktiež na rieke Dneper. Toť vše.
K ostatnému nech sa vyjadrí niekto iný, končím.

Zostal by som pri tom Tót = Teuth = ľudia (ľud). Najpravdepodobnejšie sa mi javí, že Maďari to prevzali zo sarmatštiny ako označenie poľnohospodárskeho obyvateľstva u Slovenov, pričom domáci názov bol Sloveni.
Kelti a Germáni nazývali "tótmi" samých seba. Čiže ide o skutočne staré, všeobecné meno pre ľud, z ktorého sa niekde stalo národné meno - ako napr. u Nemcov (Dojč z Teuth). U Slovenov zrejme nie, lebo tí mali svoje národné meno odvodené z iného základu (zrejme od Slav - Slnko).

Amin, prečo si myslíte, že Sarmati nazývali Slovanských rolníkov Teuth - Tót? Je na to nejaký logický dôvod?

Svetomír, k tomu čo píšeš: Maďarskí historici vedia, že ich pastviny (Maďarské) boli medzi riekami Dneper a Dnester , môžem dodať len jedno, ako ktorí. Mnou udávaný Laszlo Montler píše o Atalkuze ako o oblasti od Dolného Dunaja až po Don. L. Montlera spomínam preto, lebo mu vyšla v Češtine kniha Dejiny Maďarska. Neviem o žiadnom inom Maďarovi, ktorému by dejiny Maďarska vyšli v Slovenčine, alebo Češtine. Táto kniha je hlavný zdroj mojich informácií o Maďarských dejinách a jediné s čím ich môžem konfrontovať sú dejiny Uhorska od našich historikov.
S Chazarmi Maďari nielen že susedili, ale boli priamo v ich područí. S Maďarmi odišlo len málo Chazarov a ostatní sa nevyparili, ale zostali na Ukrajine a v Rusku ako židia /vierovyznaním/ až dodnes. Pre zaujímavosť si skús vygoogliť akú Y DNA majú Židia ako národ, ak sa dobre pamätám, tak na 90 % je to "slovanská" R1a1. Z tohoto nepriamo vyplýva, berúc v úvahu dve genocídy Židov /Asyrčanmi a Rimanmi/ že Chazari boli R1a1, rovnako ako Skýti, alebo Sarmati a jednalo sa stále o jedných a tých istých.
Sarmati a tým aj Skýti a Chazari rozprávali rečou podobnou Slovenom a nie nadarmo je Sarmatia v historických správach situovaná približne do dnešného Polska. Aj keď sú Poliaci a Češi vydávaný za západných slovanov, tak písmeno, spoluhláska RŽ u Poliakov, alebo Ř u Čechov nám ukazuje rozdiel voči reči Slovenov. Týmto reagujem aj na Aminov príspevok, že ani v Polštine, ani v Češtine, ani v iných Slovanských jazykoch sa označenie pre ľud = tót/ teute nezachovalo. Naopak, v Češtine zo 14. st. spolahlivo vieme,  že neurodzených pomenúvali slovom  chlap, chlapi a urodzení boli páni. Slovo pán, panovie, paňstvo je v Polštine, takže bájky o tom, že pán pochádza z Maďarského Išpán je len bájka, opak bude pravdou.

Na wiki nejaký študent napísal toto: Vo svojom diele Naturalis historia (doslova Kapitoly o prírode), (1. storočie n.l.) napísal Plínius Starší o obyvateľoch Álp: "Rétovia a Vindelikovia" množstvom miest susedia s Norrikáncami. Galovia hovoria, že Rétovia sú potomkami Etruskov, ktorí vytlačení boli pod vedením Raeta." To by naznačovalo, že Rétovia sú skutočne príbuzní s Etruskami, ale aj napriek tomu panujú o celej veci nejasnosti a spory. Je to tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Etru%C5%A1tina

Pre nás sú zaujímaví samozrejme Vindelikovia v Alpách v 1. st. n.l. Boli tam skôr ako Vandalikovia pochodovali Európou. /ono to síce sem nepatrí, ale narýchlo som nevedel kam to strčiť. Pre mňa je to nové a mierne prekvapujúce. Ešte som sa s tým nestretol./

Walibuk, v indoeurópskych jazykoch, teda lepšie povedané v jazykoch, ktorými sa rozpráva od Indie cez Perziu až po Írsko, TEUTH (číta sa to teut, tot aj dojč, deut a pod.) označovalo ľud ako kategóriu. Nakoniec aj náš "ľud" môže pochádzať z "teuth" - teut - tud - ľud. Ak Sloveni ani Rusi nepoužívali výraz v podobe "toth", musel ho používať v tomto priestore (slovenskom) niekto iný. Keďže aj v starej perštine teuth značí ľud a Sarmati pochádzali odtiaľ, navyše mali dôvod odlišovať seba od Slovenov, javia sa pravdepodobní ako pôvodcovia tohto výrazu  v našom priestore. Namietať možno, prečo tak neoznačovali aj Rusov, lebo aj tí patrili do sarmatského priestoru. Lenže, naisto to nevieme. Možné je aj to, že o zakonzervovanie tohto mena sa zaslúžili Maďari, preto sa pre Slovenov zachovalo meno Toth v Uhorsku a nie mimo Uhorsko.
Treba však zobrať do úvahy aj to, že týmto menom (Tot) priamo samých seba nazývali Kelti a Germáni, pričom Germáni Slovenov nazývali Vinidmi - Venetmi ( a iní Keltov a Germánov zasa nazývali a nazývajú inak). Z toho môžeme dedukovať, že "teuth" je všeobecné a veľmi staré meno pre označenie obyvateľstva - ľudu od Indie až po Atlantik a na označenie Slovenov ho použili Maďari, zatiaľ čo iné národy použili na ich označenie iné mená. Samotní Sloveni nazývali samých seba Slovenmi.

To všetko však nevylučuje možný spoločný pôvod egyptského mena Thota a mena pre ľud Thot (a pod.) -- nakoniec aj kelti mali boha Teuta a tam môže mať svoj pôvod aj grécky Zeus (Dios) a indický Deva - Div a naše Devíny.

Amin, s týmto Vašim tvrdením by sa dalo súhlasiť:" v indoeurópskych jazykoch, teda lepšie povedané v jazykoch, ktorými sa rozpráva od Indie cez Perziu až po Írsko, TEUTH (číta sa to teut, tot aj dojč, deut a pod.) označovalo ľud ako kategóriu"  , s jednou výhradou, mimo Slovanov. S največšou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou Sarmati nepochádzali z Perzie a teda nebol dôvod aby používali slovo Teuth. Ak by pochádzali z Perzie, boli by Peržania, ale to oni neboli. Boli to bieli kočovníci, ktorý žili v pohraničných oblastiach Perzie a nechali sa najímať do vojenskej služby Peržanov. Ale nie všetci Sarmati a Skýti žily v pohraničných oblastich Perzskej ríše, je pravdepodobné, že večšina žila v oblastiach, kde Peršania nemali žiadny dosah. Keď Alexander porazil Peržanov, chcel rozdrtiť aj Skýtov, ale nebolo s kým bojovať, kočovníci sa zodvihli zo svojich sídiel a vydali sa inam, priestoru bolo vtedy asi ešte dosť. Alexander Skýtov neporazil a ani ich nezískal do svojich služieb.  R1a1 "Slovania" v tých oblastiach bývalej Perzie žijú podnes, rovnako ako R1b1 Kelti, samozrejme dnes rozprávajú úplne rovnako ako iní ludia v tej oblasti, modernou Perštinou, ale R1b1 používajú slovo Teute dodnes, takže ho mohli používať v minulosti aj v Perzii.
Sarmati a Skýti boli Slovania. Oni nezmizli z mapy sveta, žijú tu dodnes, postupne sa premiešali so Slovenmi rolnikmi. Je to presne tak, ako keď k nám na Slovensko prídu Ukrajinci, alebo Rusi. V druhej generácii už ich nik od Slovákov nerozozná, len podla priezviska, ak sa ho nezrieknu.

V podstate bez výhrady. Lebo to teuth -tot- a pod. bolo vo všetkých jazykoch od Indie až po Atlantický oceán, preto nie je dôvod, aby nebolo u Sarmatov. Či boli Sarmati Slovania je otázne v zmysle definície Slovanov. Slovania zrejme neboli v najdávnejšich časoch spoločenstvom jazykovým, oni boli spoločenstvom ideologickým. A jazyky všetkých skupín obyvateľstva, až na niektoré výnimky v priestore od Indie po Atlantik boli si vzájomne veľmi blízke. Oni sú do istej miery blízke aj dnes, aj keď tí, ktorí majú problém rozumieť češtine alebo slovenčine, napriek tomu, že jeden z týchto jazykov majú ako rodný, to nikdy nepochopia ani si nevšimnú. Samozrejme, pred 2:000 rokmi napr. bola táto blízkosť oveľa bližšia a slov bolo menej. Pri skúmaní ideologickej skupiny je nepodstatné, akú má DNA. Katolík je katolík a mohamedán mohamedánom bez ohľadu na to, či je čierny alebo biely a Slovan je Slovanom tiež bez ohľadu na krvnú skupinu.

horeuvedeného latinského textu z eknihy Stephanus Leschka  z 1825 str. 236 - 239 v slovníku : Elenchus vocabulorum Europaeorum cuprimis Slavicorum Madarici usus id est quae Magyari Asiatici.... ( Výpis názvu Európanov obzvlášť Slovanov pre potreby Maďarov, to znamená že Maďarskí Aziatici... ) Tót - Pariz Pápai má Sclavus, Dalmát, Illýr, Ginwohner Sclavoniens; porovnaj správnejšie u Mártona Slawat, Slawe: lebo či Illýr, či Rus, či Poliak, či Čech atď. vždy treba písať a vyslovovať Slavus (Slovan), nie Sclavus. Všetky tieto národy o sebe samých hovoria, že sú Slovania, pretože meno nie je odvodené od týchto samotných národov, ale domáceho pôvodu. Tí, ktorí nepochopili pôvod a ani ho dosiaľ nechápu, ho prekrútili. Prvý, kto sa dopustil omylu, je Prokop z Cezarei, ktorý žil v roku 530 pred Kristom a nasledujúce roky a napísal rozličné historické knihy o vojne s Peržanmi, Gótmi a Vandalmi. Ten rozdelil Slovanov, ktorí svojho času obývali územie od Dunaja až k rieke Tyra, na dva kmene – antický a slavénsky. Tvrdí o nich, že mali ten istý jazyk ako oni samotní, čiže grécky (pre neho všetko negrécke bolo cudzie), považovali ich za cudzincov a okrem mena Slavéni sa o nich ani písmenkom nezmienil, pretože to pre neho znelo cudzo. Chcel napísať meno Slavéni, ale keďže v jeho gréckom jazyku sa slabika Sla- nikdy nepočula, bez uvažovania napísal Skla-, Sclaveni, z čoho neskôr u iných gréckych, ale aj latinských autorov omylom prišlo k vymazaniu k. Ale vráťme sa k menu Tót, pretože niektorí (správne by malo byť Sclavicum namiesto Slavicum) ho chcú považovať za mrzké a hanlivé, odvodzujú ho od slovanského toto, tento, tentohľa, akoby boli od jeho zdrobnenín odvodené mená veľkých národov; je to jasne to isté, ako keď by niekto odvodzoval podľa Maďarov častejšie opakujúcich slabiky az, ez, ezaz, meno azáci, ezáci, čo by bolo smiešne. Alebo ak by niekto vyvodzoval pomenovanie Nemcov Deutsch od dies, čiže tento. Otrokóči už správnejšie uvažuje, keď v diele O pôvode Uhrov, časť II., s. 22 a nasledujúce, píše: „My voláme Slovanov, našich spoluobčanov v tej istej vlasti, aj podľa našich predkov kedysi v Skýtii, aj druhov, ktorí na európskej vojenskej výprave bojovali s Alanmi (zdá sa, že tých a skoro tiež Dákov, vďaka akémusi osudu, potom od čias prvého rozdelenia národov, pripojilo k nášmu národu „nerozlučiteľné“ spojenie), Tóth, ktorého množné číslo je pre nás Thótók, čo nemohlo byť kedysi neznáme ani ich predkom. Avšak teraz sa oni sami nazývajú, ako je známe, Slovák v jednotnom čísle a Slováci v množnom čísle. (Odtiaľ aj Sklavus, Sklavi a Sklaveni, čo nachádzam u gréckych spisovateľov po roku 500.) Či sa tento pôvod odvodzuje od Slovo, pretože Sklavus by znamenalo poslúchajúci slovo, to musia oni sami vedieť lepšie ako ja. Ja aspoň viem, že u Talianov znamená Schiavo, vytvorené od Sclavo, vlastníctvo a službu. Pôvod pomenovania Tóth o slovanskom národe je ten istý ako Teuto o Nemcoch. Totiž tak ako Nemci sa označujú Teutóni a vo svojom jazyku Teutschen, a to preto, že kedysi boli ich predkovia veľmi oddaní egyptskému kultu Thoyth a iné Thouth, Theuth, Thoth, rovnako Tautus a Tautaces atď., tak Sklavi (Slovania) boli nazývaní u našich veľmi dávnych predkov aj u svojich predkov Thot, a to kvôli tomu, že boli preslávení uctievaním Merkúra, ktorý mal u predkov okrem iných mien aj meno Thoth.“ Toľko píše Otrokóči.
Odvodenie mena Tót a Teuto či Teutsch od mena Merkúra Thoth a Theuth je dosť počestné: Egypťania totiž každého veľmi múdreho človeka nazývali Theuth a Thouth, ako dosvedčujú historické zmienky Iulia Caesara Scaligera v diele Reči, ale na druhej strane pomenovanie Nemcov Deutsch a Deutsch sa podľa svedectva Adelunga veľmi prirodzene a pravdepodobne odvodzuje od dávneho Dot, Deut, Thot, hebrejsky Dod – priateľ, príbuzný, rodný. Tak aj pomenovanie Slovanov Tóth bude nepochybne to isté a Maďari oddávna nielen Slovanov, ale aj Nemcov, ako sa zdá, označovali týmto menom Tóth, ako aj Góth. Lud. Tubero v knihe 1., § 6. píše toto: „Maďari volajú Slovanov Góti, hoci prvé písmeno tohto slova menia z T, Toth“....
Pozri tiež v e-knihe heslo - význam slova Ded a Német ...

AminV podstate bez výhrady. Lebo to teuth -tot- a pod. bolo vo všetkých jazykoch od Indie až po Atlantický oceán, preto nie je dôvod, aby nebolo u Sarmatov. Či boli Sarmati Slovania je otázne v zmysle definície Slovanov. Slovania zrejme neboli v najdávnejšich časoch spoločenstvom jazykovým, oni boli spoločenstvom ideologickým. A jazyky všetkých skupín obyvateľstva, až na niektoré výnimky v priestore od Indie po Atlantik boli si vzájomne veľmi blízke. Oni sú do istej miery blízke aj dnes, aj keď tí, ktorí majú problém rozumieť češtine alebo slovenčine, napriek tomu, že jeden z týchto jazykov majú ako rodný, to nikdy nepochopia ani si nevšimnú. Samozrejme, pred 2:000 rokmi napr. bola táto blízkosť oveľa bližšia a slov bolo menej. Pri skúmaní ideologickej skupiny je nepodstatné, akú má DNA. Katolík je katolík a mohamedán mohamedánom bez ohľadu na to, či je čierny alebo biely a Slovan je Slovanom tiež bez ohľadu na krvnú skupinu.

Najmenej otázne zo všetkých otázok je to, či Sarmati boli Slovania. Podla všetkého boli.
Zložitejšia otázka je čo sú to najdávnejšie časy Slovanov, kedy to bolo a koho vlastne máme nazývať Slovanmi.
Tiež zložitá otázka je, či jazyky od Indie po Atlantik si boli velmi blízke, ja si myslím že neboli, nič také ako indoeurópska reč neexistovalo. Totiž v Európe dominujú tri haploskupiny, pôvodná skupina "I" cromagńonských lovcov doby ladovej a dve príbuzné skupiny prišelcov z Ázie, tzv. Slovanská R1a a tzv. ProtoKeltská  R1b. V svojej snahe o pochopenie pôvodu Slovákov som sa postupne dopracoval k poznaniu, že Skupiny R1a splynula s časťou skupiny I a jazykovo sa vzájomne ovplyvnili tak, že vznikol nejaký protoSlovanský jazyk a zároveň skupina R1b, jazykovo príbuzná s R1a v inom čase a na inom miíeste Európy splynula s inou časťou skupiny I, vzájomne sa ovplyvnili a vznikol nejaký protoKeltský jazyk a tieto sa vzájomne velmi podobali a že pred tými dva - tri tisíc rokmi si celá Európa viec menej rozumela. Je však velmi pravdepodobné že tak to nebolo. Bolo to inak, aj keď na prvý pohlad skoro rovnako.

Ak berieme Slovanov ako jazykovú skupinu, tak tá časť Slovanov s haploskupinou R1a, ktorú zvykneme volať Slovanská, v mieste svojho vzniku v južnej Sibíri nehovorila Slovanským jazykom, ale rovnako ako R1b hovorili niečím takým, čo sa dnes zvykne označovať ako protoTurkický jazyk a možno to bol protoBurjatský jazyk. Nejakou formou pra-Slovansého jazyka začali rozprávať až potom, čo sa dostali do styku so skupinou I, ktorá bola v Európe a na časti Blízkeho východu. Udialo sa tak v priestore medzi dnešnou Sýriou a Tureckom, povedzme že tam, kde je jazero Van. Odtial pokračovali na stáročnej púti do južnej Európy, kde vtedy boli len ludia skupiny I a ak tu boli aj iné haploskupiny, tak tie zanikli. Vznik nového jazyka pokračoval , pretože R1a neprevzali všetku slovnú zásobu skupiny I a to je badať dodnes. Títo pútnici bola zrejme len malá skupina, možno tisíc ludí, možno dva tisíc, mám predstavu že to bolo podobné ako Židia  v Egypte, aj oni boli vtedy malá komunita.

R1b rozprávali pôvodne v svojej pravlasti tiež nejakým protoTurkickým, alebo protoBurjatským jazykom, ale ich cesta viedla do Afriky a po severnom pobreží, popri Stredozemnom mori prešli tiež po stáročnej púti cez Gibraltar do Európy. Časť z nich ovšem viedla do Kamerunu a tak miestni černoši majú rovnakú DNA ako ich Írsky, či Francúzsky bratia, akurát reč majú úplne inú. Tí, čo šli do Európy boli počas svojho putovania tiež jazykovo ovplyvnený, najviac asi pobytom v Egypte /faraón Ramzes mal skupinu R1b/. Takže keď  R1b prišli do Európy, o pár tisíc rokov neskôr ako ich bratranci R1a, tak obidve skupiny rozprávali takmer úplne odlišnými jazykmi. Ja si myslím, že si mohli rozumieť len posunkovou rečou. R1b sa v Európe - na Iberskom poloostrove,  stretla tiež so skupinou I, jazykovo už možno trochu odlišnou od ich južných bratov s kktorými sa stretli R1a a tiež na seba vzájomne vplývali. Dnes ťažko rozlíšiť, či tých pár spoločných slov čo máme so západoeurópanmi pochádza zo spoločnej pravlasti, alebo je to spoločné dedičstvo po cromagňonských lovcoch. Tak ako im nerozumieme dnes /ak sa nenaučíme ich jazyk/, tak sme im nerozumeli ani pred 2000 rokmi. Ak sme časti z nich rozumeli, tak len preto, že to boli Slovania, ktorý neskôr  začali rozprávať inou rečou.

Prvé dejiny Slovenského národa 1780 Juraj Papánek

str.455, 456
Ján Vitéz v Záhrebskej kronike hovorí : Rimania sa zo slovenskými Moravanmi, ktorí sa nazývali Markomani, zrazili vo vojne. V tom čase sa Markomani a ostatní Slovania vymanili spod rímskeho jarma. Moravania a Slovania, nazývaní aj Totoni, porazili Rimanov v zúrivej vojne ...

( Pozn. na východe Slovenska zvyknú hovoriť pri prácach na záhrade, v domácnosti napr. " ulap toto ny, napr. motyku, kapuru resp. dones mi synu toto ny alebo ta Toto ňe,  ale Toto ňi či Toto ny "  ) ... na druhej strane fakt ale je, že Sloveni počas existencie Veľkej Moravy za vlády Rastislava a Svätopluka svoje písmo aj oficiálne dostali práve vďaka Cyrilovi a Metodovi ... teda Totoni, Tóti boli a sú tí, ktorí mali aj svoje písmo danej doby ... čiže boli vyspelí mali svoj starobylý jazyk, kultúru a písmo

zaujímavá súvislosť : TOT bol staroegyptský boh mesiaca, mágie, počítania a písma ...