Chronológia - resumé vývoja udalostí na strednom Dunaji

4. storočie p.n.l.
Kelti prenikli na juhozápadné Slovensko
okolo r. 50 pnl.
Dácky kráľ Burebista prenikol na západné Slovensko a porazil keltské kmene Bójov
35-33 pnl.
Gaius Octavius, budúci cisár Augustus, podnikol výpravy do Ilýrie a jeho vojská dobyli Segestiku, ktorá sa stala východiskovým oporným bodom Rimanov pri ďalších výbojoch v Podunajsku.
12-9 pnl.
Rimania vytvorili provinciu Illyricum, ktorej súčasťou boli aj územia na strednom Dunaji.
Okolo r. 10 pnl.
Rímsky veliteľ Marcus Vinicius podnikol výpravu proti kmeňu Bastarnov, Kotínov, Anartov, Osov.
6 – 9 nl
Rimania rozdelili provinciu Illyricum na dve časti -  Illyricum a Dalmáciu
6 nl.
Tiberius pripravoval výpravu proti Marobudovi, sídliacemu v Čechách, ale povstanie v Panónii zabránilo úspešne dokončiť výpravu
9
Cheruský náčelník Arminius zničil v Teutoburskom lese tri rímske légie pod vedením P. Quinctilia Vara
15
V Carnunte vytvorili Rimania stály legionársky tábor a umiestnili tu svoju légiu.
19
Katvalda ovládol veľkú časť Marobudovho územia v Čechách, Marobud sa uchýlil pod ochranu Rimanov.
21
Katvaldu porazil hermundurský náčelník Vibilius, Katvalda ušiel pod ochranu Rimanov.
21
Marobudove oddiely usadili Rimania na území západného Slovenska medzi Moravou a Váhom a dosadili im za kráľa kvádskeho náčelníka Vannia, ktorý začal budovať svoje kráľovstvo ( Regnum Vannianum), ktoré trvalo asi 30 rokov.
50
Vanniovi synovci Sido a Vangio zaútočili na územie svojho strýka, porazili jeho oddiely. Vanius ušiel pod ochranu Rimanov, časť jeho poddaných Rimania usadili v Panónii.
69
Kvádski náčelníci Sido a Italicius sa zúčastnili na bojoch medzi Vespasiánom a Viteliom pri Cremone v severnej Itálii.
89-92
Cisár Domitianus bojuje na Dunaji proti Svébom, Sarmatom a Dákom.
97
Cisár Nerva porazil Kvádov a Sarmatov.
Okolo 100
Začala sa výstavba legionárskeho tábora v Brigentiu na južnom brehu Dunaja
Okolo r. 106
Provincia Panónia bola rozdelená na dve časti -  na Hornú ( Pannonia Superior) so sídlom miestodržiteľa v Carnunte a na Dolnú ( Pannonia Inferior ) so sídlom miestodržiteľa v Aquincu.
Zač. 1. storočia
Začala sa výstavba stredodunajskej hranice, ktorej súčasť tvorili aj rímske oporné body na území Slovenska v Bratislave, Devíne, Stupave, Iži a Komárne
107
Sarmati zaútočili na Panóniu, budúci cisár Hadriánus ich porazil.
117
Jazygovia a Roxoloni opäť zaútočili na Panóniu.
140-144
Za vlády cisára Antonina Pia Rimania dosadili Kvádom kráľa.
166
Na rímske územie vtrhli bojovníci Longobardov a Obiov – začali sa markomanské vojny, ktoré trvali až do roku 180.
168
Na území Rímskej ríše prepukol mor, ktorý zavliekli z Východu rímske vojská prevelené na ochranu podunajských území.
172-175
Rímsky cisár Marcus Aurelius Antoninus osobne riadi obranu rímskeho územia z Carnunta. Rímske vojská prešli  cez Dunaj na barbarské územie. Odohrala sa udalosť so zázračným bleskom a zázračným dažďom.
175
Vo východných provinciách Rímskej ríše sa pokúsil o uzurpáciu sýrsky miestodržiteľ Avidius Cassius, po troch mesiacoch ho však zabili
177-180
Germánske a sarmatské kmene znova vpadli na rímske územie a cisár Marcus Aurelius sa musel vrátiť na stredný Dunaj.
179/180
Osobitné rímske jednotky( 855 vojakov) prezimovali pri Trenčíne a na trenčianskej skale zanechali nápis o svojej prítomnosti
17.3.180
Zomrel Marcus Aurelius  a nahradil ho syn Commodus
188-189
Cisár Commodus podnikol tretiu germánsku výpravu.
214-215
Cisár Caracalla musel odrážať útok Kvádov na rímske územie, obnovili sa vojenské stanice na území Slovenska ( Devín, Bratislava, Iža )
215
Rimania popravili kvádskeho kráľa Gaiobomara.
259-260
Markomani, Kvádi a Sarmati vpadli na územie provincie Panónia
270
Cisár Aurelianus viedol obrannú vojnu proti nim.
283-284
Cisári Carinus a Numerianus bojovali proti Kvádom
299
Cisári Diocletianus a Maximianus porazili Markomanov.
357-358
germánske a Sarmatské kmene prenikli na rímske územie, Rimania prenikli cez Dunaj a na území dnešného Slovenska budovali stavby v Cíferi a Milanovciach.
374-375
Cisár Valentinianus I. opevňoval podunajskú hranicu  výstavbou nových strážnych a obranných veží. Správca provincie Valeria Maximianus dal zákerne zavraždiť kvádskeho kráľa Gabinia, čo vyprovokovalo útok Kvádov na rímske územie. Cisár Valentinianus sa osobne zúčastnil na obrane rímskeho územia a barbarov porazil. Pri rokovaniach s vyslancami Kvádov v Brigentiu zomrel.  
378
pri Adrianopole gótske vojská porazili rímsku armádu, cisár Valens zahynul v boji.
395
Cisár Theodosius rozdelil Rímsku ríšu na dve časti medzi svojich dvoch synov, východ pre Arcadia, západ pre Honoria
Okolo roku 400
Zaniká stredodunajska rímska hranica
402
Cisár Honorius premiestnil svoje sídlo z ohrozeného Ríma do Ravenny.
405-406
Vandali a Kvádi sa sťahujú do západných provincii Rímskej ríše.
433
Húni získali na základe zmluvy územie Pannónie
451
Hunský náčelník Atilla vybojoval nerozhodnú bitku v severovýchodnom Francúzsku pri Chalons-sur-Marne a stiahol sa späť do Panónie.
453
Atila zomiera, jeho ríša sa rozpadla.
454
Atilovi nástupcovia utrpeli porážku v bitke na riek Nedao, keď sa proti nim spojili Gepidi, Svebi, Skiri a Sarmati.
455
Cisár Avitus podnikol poslednú výpravu do Panónie, aby si podrobil je územie, ale nemal úspech.
476
Zanikla Západorímska ríša
Koniec 5. – až 6. storočie
Slovanské kmene prenikli do Karpatskej kotliny a usadili sa na území dnešného Slovenska.
527
Longobardi opustili Panóniu a usadili sa v severnej Itálii.
568
Do karpatskej kotliny prišli kočovní Avari

Prevzaté z Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I ( hlavný redaktor Richard Marsina) Bratislava 1998
Zaujímavé je, že Marsina stále operuje príchodom Slovanov na územie dnešného Slovenska v 5-6. storočí ... a odchod Keltov sa nekonal, jedine že by ich Burebista všekých do jedného zlikvidoval

Zaujímavý prehľad. Marsina uvažoval v zmysle predstavy, že príchod cudzej armády znamenal odchod či zánik domáceho obyvateľstva. Podľa takejto logiky na území Hunskej ríše žili len Huni, na území avarskej ríše len avari a na území napr. Tretej ríše len Nemci..To je typický prístup historikov.
Ako nový správca portálu pozdravujem všetkých členov fóra. Nič sa zatiaľ nemení, ale nič netrvá večne.Dúfam, že spolu veľa zlepšíme a nič nepokazime.

Pekne vítame pán správca

S tým kto kedy prišiel a odišiel a kto to vlastne bol je to ťažké. Kelti z nášho územia nikdy neodišli. Ak by odišli, tak naša Y DNA by bola žiarivá R1A1 blížiaca sa k čistote zlata uloženého v sejfoch bánk. Ale nie je to tak. A o tých, o ktorých prehlasujeme podla znakov materialnej kultúry že boli Kelti, nevieme akou rečou rozprávali. Čo ak rozprávali slovensky? Samozrejme nie dnešnou spisovnou Slovenčinou, ale nejakým nárečím, či dnešnému nárečiu podobným dialektom. Vylúčil túto možnosť pán Marsina a kol.? Alebo uvažoval o tejto možnosti? Keltské obyvatelstvo rozprávajúce sa po keltsky tu zrejme bolo, bolo však zásadným spôsobom odlišné od Slovenov? Samozrejme okrem reči. Mohli mať rovnakú materialnu kultúru dve rôzne jazykové spoločenstvá? Ja myslím že áno. Po páde Rímskej ríše nastalo zrútenie trhov, obchod sa zastavil, ale nielen obchod kde sa dovážali spotrebné veci, ale kde sa aj predávali domáce produkty, najmä obilie a mäso. Zastavila sa domáca výroba a zastavil sa zrejme aj miestny obchod, lebo každý si sám dokázal a vedel vyrobiť to, čo k životu potreboval. Naraz sa tu objavili ludia bývajúci v malých chyžiach, s výrobkami nízkej remeselnej úrovne. Vymenilo sa obyvatelstvo, alebo sa zmenila kultúrna a materialna charakteristika tých ludí? Podla výskumov DNA tu ludia zostali, celé tisícročia na jednom mieste. Veď kto by o nás povedal, že ešte pred 30 -40 rokmi sme boli jedny z najväčších výrobcov zbraní na svete, dnes všetko kupujeme. / odkaz pro pana Klauze, tomu sa hovorí úspešná konverzia zbrojárskeho priemyslu/. Národ tu zostal stále rovnaký.

Je to jasné ako facka.
Hlavne, aj keby chceli všetci odísť, nebolo kam. Amerika ešte objavená nebola.
A ak by tu žilo len pár ľudí, nemali by Rimania súpera. Pár ľudí ani nemalo dôvod odchádzať, žili by si tu ako prasce v žite. Akurát zaoponujem, že národ sa zmeniť mohol. Ale ľudia sa kvôli tomu vymeniť nemuseli
S tými Keltmi hovoriacimi "slovenský" je to zaujímavá myšlienka.

Zvlášť som si dal pozor, aby som pre obdobie konca západorímskej ríše nepoužil výraz národ, ale použil som výraz jazykové spoločenstvo.
Myslím že vtedy to mohlo byť tak ako dnes, alebo ako to bolo napr. medzi svetovými vojnami, boli tu oblasti kde sa hovorilo po slovensky, maďarsky a nemecky, tie oblasti sa vzájomne prelínali a navyše vela obyvatelov bolo viacjazyčných. Rozoznať ich podla tvaru lebiek, kosákov, hrncov nebolo možné. Po prvej svetovej vojne schudobneli všetci pospolu a ak by sa kríza ešte prehĺbila, schudobneli by ešte viac a zasa všetci pospolu, samozrejme okrem verchušky, o ktorej sa dá povedať že bola internacionálna.