Česko-Slovensko, Československo, ČSSR, ČSFR, Slovensko

Tohto roku budeme oslavovať 100 rokov vzniku Československa. Z obyvateľov Masaryka a Beneša urobil ako politikov M.R.Štefánik. Až do stretnutia s nimi boli Masaryk a Beneš len súčasťou množstva, ktoré obletovalo dohodové štáty. Keď vo Francúzsku bola dňa 21. augusta 1914 založená rota Nazdar a o deň skôr v Kyjeve bola ustanovená Česká družina v ruskej armáde - v tejto dobe bol Masaryk ešte len poslancom vo Viedni a Beneš súkromným docentom v Prahe. V novembri 1914 boli už obidve jednotky na fronte a Masaryk ešte stále vo Viedni. Bol to Štefánik, ktorý obidvoch po ich príchode na západ predstavoval a uvádzal ku vplyvným osobám. Štefánik mal podstatný podiel na vzniku republiky,. Na rozdiel od Masaryka aj jeho Veľkej Čechii ponúkol Masarykovi predstavu o Česko - Slovensku.... Ďalej fakt je, že všetky memorandá predtým, ktoré Masaryk písal čelným osobám dohodových štátov, zostávali bez príslušných odpovedí. Meno im urobili až légie a Štefánik, Slovák, francúzsky občan, generál, zakladateľ légií, štátnosti Česko-Slovenska atď, atď  Ďalej treba povedať, že Masarykom bola Clevelandská dohoda z roku 1915 zrušená z rôznych "taktických" dôvodov. a nahradená Pittsburskou dohodou v roku 1918.
Clevelandská dohoda v Ohiu, dňa 22. októbra 1915 ako prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie. Bola podpísaná v októbri roku 1915, teda v čase, keď v Európe prebiehala prvá svetová vojna a zároveň v Rakúsku-Uhorsku prebiehal boj o samostatnosť Slovákov, Čechov a iných národov. U amerických krajanov postupne začala prevládať mienka, že optimálne pre Slovákov bude štátne spojenie s Čechmi. Kým stúpenci unitaristického čechoslovakizmu presadzovali česko-slovenskú jednotu a vybudovanie tzv. Veľkej Čechie, zástupcovia Slovákov v Amerike boli ochotní akceptovať len taký Česko-Slovenský štát, ktorý bude založený na federatívnom systéme so slovenskou autonómiou. Dňa 31. mája 1918 ju nahradila Pittsburská dohoda.
Pittsburská dohoda schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Hoci zo slovenského hľadiska znamenala ústup od hlavných požiadaviek Clevelandskej dohody, zaručovala Slovákom širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Na rozdiel od Clevelandskej dohody nemalo ísť o federatívne usporiadanie štátu a forma štátu mala byť republikánska. Pittsburská dohoda sa po roku 1919 stala predmetom vnútropolitického zápasu o autonómiu Slovenska.
8. januára 1918 bolo vyhlásených 14 bodov prezidenta USA Woodrowa Wilsona. Ich význam pre budúci česko-slovenský štát je nesporný, ale toto vyhlásenie ešte negarantovalo jeho vznik, iba požadovalo autonómiu pre rakúsko-uhorské národy. Garancia samostatnosti prišla až s odpoveďou prezidenta Wilsona na ponuku rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola I. zo 16. októbra 1918.
Masaryk dosiahol v priebehu roka 1918 prísľub uznania nezávislosti od hlavných západných mocností Dohody. V Paríži ustanovil dočasnú česko-slovenskú vládu. Medzitým sa domáce politické strany dohodli na vytvorení Národného výboru česko-slovenského, ktorý mal pripravovať prevzatie moci. Dočasnou ústavou 13. novembra 1918 bolo čo najskôr po vyhlásení nezávislosti Česko-Slovenska vypracovať základný zákon o republike Československej zvanej Československo čo Masaryk podporoval z rôznych dôvodov napr. z hľadiska ekonomickej sily jednotného národa Československého....doplním s ideológiou, zvanou čechoslovakisti
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vznik_%C4%8Cesko-Slovenska
Česko-Slovensko v skutočnosti vznikalo v priebehu dvoch dní od 16. do 18. októbra 1918. Do tej doby nebolo celkom jasné, či v Európe vôbec k nejakým zmenám dôjde.
Rád by som sa vrátil k otázke štátnosti Slovenska. V Čechách sa so svojou 100 ročnou štátnosťou vysporiadali uznaním dátumu vzniku Československa 28.októbra 1918 Slováci tíško spinkajú s otvorenými očami, zaevidovali  iba 100 rokov vzniku Československa. Tohoto roku už oslavovali 25 rokov samostatnosti a zrejme by mali ako súčasť Československa aj 100 rokov spoločnej štátnosti s Čechmi. Teda do dnešných dní sme sa nedokázali  vyrovnať so svojou štátnosťou ... zrejme sme oficiálne neuznali ani svoje dejiny.

Moderné dejiny Slovákov, to je pre náš národ ešte väčia neznáma ako Velkomoravská ríša. Veď kto už len vie, čo to je napríklad ten Trianon.
Štefánik bol v prvej rade vedec, vojakom bol z donútenia okolnosťami /vojnou/ , letcom skrz zdravotné problémi, k inému druhu vojska ho odmietli zaradiť a generálom sa nestal za zásluhy na bojisku, ale ako organizačný fenomén aký nemal páru. Je pravda že on otvoril profesorovi Masarikovi cestu k politickej špičke Francúzka, ale pred Štefánikom sme mali úžasných bojovníkov za práva Slovákov, neboli to však Slováci, ale Angličan Róbert Wiliam Seton - Watson a Nór Bjørnstjerne Martinius Bjørnson. Títo svojou publikačnou činnosťou o pomeroch v Uhorsku vytvorili v Európe obraz Rakúsko Uhorskej monarchie ako "Žalára národov".  Takže vízia Masaryka o rozbití Habsburgskej monarchie  mohla padnúť na úrodnú pôdu.
Podla mojej mienky rozhodujúcim faktorom pre súhlas mocností so vznikom ČSR bol vznik légií. Legionári boli v podstate vojenskými zbehmi, dopustili sa hrdelného trestného činu vlastizrady a do Rakúsko Uhorska sa nemohli vrátiť. Každý štát kde légie vznikli  mal s toho osoh, veď ich vlastný vojaci sa často búrili a najradšej by kapitulovali. Vojenské vzbury boli časté. Takže odhodlaný vojaci bol vlastne v tej dobe malý zázrak. Legionári mali často svojich vlastných velitelov, generálov, ktorí získali hodnosť za úspechy v boji. Vďaka Štefánikovi boli jednotní a predstavovali mimoriadnu vojenskú silu.  Bolo pravdepodobné, že v rozvrátenej monarchii by si svoje územie vybojovali sami, hrozila totálna anarchia.
T.G. Masaryk emigroval v decembri 1914. Jeho koncepcia jednotného československého národa bola prekonaná už v čase keď ju vymyslel, /zamietli ju ešte Štúrovci, aj českí obrodenci/, stala sa politickou slabinou počas celej existencie  ČSR.
Vznik ČSR to nebolo len oddelenie severných častí monarchie, to bola skutočná demokratická revolúcia, vďaka ktorej sa v spoločnosti v ČSR natrvalo vžila demokracia. Dodnes nám z tých čias zostalo v ústave právo volného vstupu do lesov a slobodného prístupu k  vodným tokom a plochám.

Voľný pohyb po krajine nám zostal z čias Rakúska. Bolo to na základe zákona či dekrétu Márie Terézie.
Nie v každej krajine je to samozrejmosťou. Ale dlhodobo sa pracuje, aby to samozrejmosťou nebolo ani u nás.
Z rakúskych čias sme prevzali napr. aj anonymné vkladné knižky, po prevrate v 1989 zrušené. Tiež napríklad skoré vstávanie do práce - FJII. vstával skoro, tak s ním aj celá monarchia. To nám zostalo. Parlament bol aj v Rakúsko-Uhorsku. Samozrejme, vládol monarcha.  Na rozdiel napr. od VB, kde je na čele štátu tiež monarcha, ale akurát sa môže nechať fotografovať do bulváru. Ale ak je Mayová demokratka, tak to tam rovno mohla byť aj tá monarchia. Ani prvorepubliková ČSR nebola žiadna ideálna demokracia. Vidieť to podľa toho ako sa vyzbrojená republika rýchlo vzdala. V skutočnosti v nej vládol niekto celkom iný ako demokratický parlament volený občanmi. Masaryk a spol, to bola len taká ozdoba, podobne ako britská kráľovná. Štefánik sa zrejme do partie nehodil.
A kvalita našej demokracie sa pozná podľa toho, čo si môžeme podľa zákona beztrestne myslieť a verejne napísať. Vyzerá to, že nič moc, v porovnaní s totalitou táto naša pluralita vyzerá ako rovnocenná nadávka.

Rozhodne by sme sa nemali vzdávať vlastných dejín a vznik a existencia ČSR do nich patrí. Pri výročí nás to zvádza skôr k idealizácii, ale to platí všeobecne, že minulosť si idealizujeme až do podoby "starých zlatých čias". Nezaškodí však aj iný pohľad. Na nete je viacero článkov, ktoré si "podali" Beneša. Ak je z toho len 10% pravda... Nič sa nepíše o tom, ako sa za 1. ČSR rozkradol štátny majetok z čias Rakúsko-Uhorska. Ako sa z politikov stali zo dňa na deň vďaka tomu boháči. A potom zasa po roku 1945 a po roku 1948 zasa len chudáci obyčajní ľudia, ktorí sa nemohli dočkať rokov 1968 a 1989, aby sa im vrátil im ukradnutý majetok, ktorí si za 1. republiky nakradli. Sem tam výnimka, samozrejme. Tak ako dnes.

V rakúskej časti monarchie Poliaci chceli obnoviť nezávislé Poľsko, na východe sa črtal nový ukrajinský štát a Česi všade ohlasovali plán na obnovu českého štátu. Dokonca chceli Veľkú Čechiu. Slováci neboli dostatočne silný národ, aby podobný plán uskutočnili vlastnými silami. Nemohli ani odkazovať na históriu, pretože ak nechceli siahať po dávnej predstave o Veľkej Morave, tak nikdy v minulosti neboli samostatní. V prípade Slovákov išlo v ich samourčení o úplne nový radikálny krok a nie ľahký rozchod s krajinou a národmi, s ktorými boli dlhodobo previazaní. Po páde ruského variantu oslobodenia zvonka im ostávali iba dve možnosti: vybojovať si národné práva v Uhorsku alebo sa pripojiť k silnejšiemu národu. Plán na riešenie slovenskej otázky využitím oveľa silnejšieho a lepšie organizovaného českého hnutia sa priam ponúkal. Ľudácky politik A.Hlinka situáciu výstižne formuloval: Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.“

Vláda SR dńa 23.5.2018 schválila návrh uznesenia, na základe ktorého by mal byť tohtoročný 30. október štátnym sviatkom, počas ktorého si Slovensko pripomenie 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine. Keďže deklaráciou sa predstavitelia slovenského národa prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a k vzniku samostatného Česko-slovenského štátu, vláda vníma tento krok ako dôležitý medzník na ceste Slovákov k ich vlastnému štátu a naplneniu atribútov národnej suverenity. Treba však povedať, že uznesenie ešte neschválil parlament ... tak toľko hlúpostí, lepšie - toľko historického bezvedomia som ešte nezažil. A to je v SNS aj historik Hrnko. Ako chceme pochopiť význam členstva v EÚ, keď naši verejní potentáti nie sú schopní sa vysporiadať ani s vlastnou štátnosťou Slovenska. Nie je možné akceptovať vznik štátnosti Slovenska 30.októbra, keďže žiadny štát ani spoločný, v tomto dátume nevznikol. Oslavujeme štátnosť, vznik republiky, deklaráciu, či neschopnosť vlády, parlamentu a 25 ročnej činnosti Historického ústavu SAV ? Neuveriteľné !  

Aj vlk sýty aj koza celá, aj holá aj oblečená....

30. október nie je až tak zlý dátum. Oficiálny dátum vzniku ČSR je tiež len deklaratívny a navyše vžitý. V každom prípade z hladiska suverenity je lepší a dôležitejší deklaratívny prejav domácej politickej elity, ako uznanie štátu mocnosťami, alebo inými štátmi. Z reálneho hladiska je však zrejme dôležitejšie uznanie velmocami, alebo priamo ich súhlas. Čo by sa stalo, ak by Č-S deklarovalo svoj vznik a Francúzko by nesúhlasilo? Mali by sme republiku? Francúzku sa po vyhraní vojny jednalo v prvej rade o reparácie, treba povedať že oprávnene, lebo spolu z Belgickom utrpeli najväčšie straty, najmä zdevastovaním krajiny a zničením priemyslu. Najviac sa preberajú reparácie Nemecka, často ako príčina vzniku druhej svetovej vojny, málo sa hovorí o reparáciach ktoré malo platiť Rakúsko -Uhorsko. Francúzko súhlasilo so vznikom nových štátov za podmienky, že tieto zaplatia pomernú časť vojnových reparácií Rakúsko Uhorska, ale zaplatia aj jeho predvojnové a vojnové pôžičky, navyše k tomu aj poplatok za oslobodenie, teda podiel na vojenských výlohách víťazov. Najviac z nástupníckych štátov malo platiť Česko-Slovensko, bolo to vyše trištvrte miliardy zlatých frankov. / kolko je to eur sa snažím dopátrať/ Vznik nášho štátu nebol len o deklarácii, o ideáloch demokracie, o légiách, my sme si museli svoju vlasť kúpiť od víťazov . Inak by sme mali trt. Nikde som sa nedočítal, kto robil za nás ekonomický rozbor či to zvládneme. Z môjho pohladu skutočný deň vzniku republiky bol deň podpísania záväzku zaplatiť túto sumu.
K Nemeckému splácaniu treba povedať, že sa mu vyhýbalo ako sa len dalo a keď sa Hitler dostal k moci, prestalo dlh splácať úplne. Peniaze predsa nutne potrebovali na zbrojenie. Po skončení II. svetovej vláda NSR dobrovolne uznala tento dlh a začala ho splácať a splatila ho v plnej výške. Neplatila však nič za II. svetovú. Ďalšiu časť splatila Sovietskemu zväzu za NDR pri zjednotení Nemecka. Anglia splatila svoje vojnové dlhy z WWII. toť nedávno, asi pred 5. rokmi a Francúzko, mám dojem, ich spláca ešte dnes.
Z pohladu Slovenska bolo dôležité prvotné rozhodnutie o ukončení nášho vzťahu s Uhorskom, deklarovanie nárokov na územie kde žili Slováci a na jeho oddelenie od Maďarov. Druhotné bolo, podla môjho názoru, deklarovanie našej budúcej existencie ako spoločného štátu s Čechmi, teda vznik ČSR. Vznik ČSR nám nebol vnútený Čechmi, ale bol prejavom našej slobodnej vôle. 30. október má svoju logiku.
Pre mňa osobne je Martinská deklarácia zaujímavá tým, že vyvracia mýtus o tom, že v 1918 roku bolo na Sovensku len tolko inteligencie, že sa zmestila do salónku jedného meštiackeho bytu v Prešporku. Zároveň táto deklarácia a jej predchádzajúci vývoj otvára špekulatívnu otázku, čo by sa stalo zo Slovenskom, ak by nepristúpilo na štátny zväzok s Čechmi a nevytvorila by sa ČSR. Dopadli by sme ako Zakarpatská Ukrajina? Zanikli by sme medzi Maďarmi? Boli by sme súčasťou Polska? Prevláda názor, že bez Čechov by sme namali nič, nevznikla by naša nová inteligencia, nemali by sme priemysel. nemali by sme ... nič. Aj keď si uvedomujem podiel Čechov na obnove Slovenska, nemám pocit, že náš vývoj bez ČSR by bol nemožný.
Na záver, ak sa tento sviatok prijme, tak budeme mať suverénne najviac sviatkov v Európe a možno aj na svete. Nie že by si to vznik republiky nezaslúžil, ale...

Z hľadiska štátnosti, čo je pre nás podstatné? V Čechách svoju štátnosť odvodzujú od vyhlásenia vzniku republiky Československej. Vieme však čo jej vzniku predchádzalo, že to nebola republika Československá z rôznych dôvodov, ale v počiatkoch Česko-Slovenská. Teda otázka znie : od čoho asi majú odvodiť štátnosť Slováci, keď Česi v spoločnej republike sa prihlásili v roku 2018 k 100. roku štátnosti. Tvrdohlavo budeme popierať spolnažívanie s Čechmi s možnosťou 100 rokov existencie štátu - teda aj 100 ročnej štátnosti ?

Z hladiska štátnosti je pre nás dôležité hlavne to že sme a k tomu aby sme boli aj naďalej, sa musíme točiť s prepáčením ako prd v gatiach. Kade víchor, tade plášť. To je politika slabých a s tohto pohladu si celé generácie slovenských politikov počínajú neuveritelne dobre. Nebyť tých excesov, tak aj s čistým štítom.
Väčšina Slovákov má väčšinu sviatkov na háku. Zaujíma ich len deň plateného volna a či sa dá k tomu pribrať deň dva dovolenky a spojiť sviatok s výkendom. Len dva sviatky sú rešpektované takmer celou spoločnosťou a to sú Vianoce a Nový rok, niektoré sú viac menej, napr. Velkonočný pondelok a ostatné sú oslavované, či svätené len malými skupinami. Takže či sa oslavuje vznik ČSR 28. alebo 30. je úplne jedno.
Slovensko by sa malo hlásiť k svojim dejinám a k právam svojich predkov na túto krajinu. Budem šťastný, ak raz politici na čele štátu prehlásia, že Slováci sú na tomto území autochnónne obyvatelstvo a s toho vyplývajú naše práva. My sme si našu krajinu nepotrebovali dobiť, my sme tu boli od počiatku osídlenia týchto krajov homo sapiens sapiens. /na tej autochtónnosti nič nemení fakt, že prezident Schuster mal predkov Nemcov, Gašparovič zasa Chorvátov, obnovitel SNS Prokeš Čechov a podobne./
Rovnako ako k ČSR by sme sa mali hlásiť aj k Uhorsku a nebyť maďarského agresívneho nacionalizmu, tak sme tam dodnes. Čo si budeme hovoriť. Ak by hlupáci vo Federálnom zhromaždení súhlasili s "pomlčkou", tak pravdepodobne sme doteraz v Č-S federatívnej republike.
Sviatok 28. evokuje u časti obyvatelstva SR mylnú predstavu, že to Češi vyhlásili Česko-Slovenskú republiku a nás sa moc nepýtali, sviatok 30. túto mylnú predstavu vyvracia a poukazuje na to, že Slováci sa dobrovolne oddelili od Uhorska a dobrovolne vytvorili s Čechmi nový štát, Československú republiku a túto svoju vôlu verejne deklarovali. Mne sa zdá aj toto neuveritelné, pretože takéto niečo počuť od ultras zo SNS je šokujúce. Vášne asi už opadli.
To, ako s myšlienkou vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov naložili Masaryk a Beneš, to je už druhá kapitola.

Walibuk, pointa je inde. Celé Fórum možno chápať ako poukazovanie autochtónnsti nášho národa cez jeho existenciu v rôznych podobách či v dejinných útvaroch.História však pokračuje aj vznikom republiky až po samostatnosť Slovenska. Vôbec si nemyslím, že záujem o štátnosť Slovenska pre obyvateľov je ako točený prd v gatiach.Malo by to opodstatnenie, ak by si poukázal na (ne)existujúce stanovisko Historického ústavu SAV, vlády ap. k štátnosti Slovenska. Už keď si nedokážeme vyjasniť postoje v štátnych inštitúciách , čo môžeme očakávať od nich do budúcnosti ? Hrubá ľahostajnosť k faktom môže vyvolať kedykoľvek manipulácie. A ten fakt je, že republika Československá bola s postupným uznávaním vyhlásená 28. októbra 1918. Otázka stale však zostáva, či sme schopní vôbec pochopiť, že vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli, ale sa k niečomu o čom nevedeli prihlásili. Zrazu to už vedeli ? Ďalej je rozdiel ak definujeme 100 ročnú štátnosť Slovenska od roku 1918, alebo iba od roku 1993 tj 25 rokov. Nastanú zase hádky, nedorozumenia, vysvetľovanie a nekonečné historické tápanie a zdôvodňovanie. Preto je dôležité uznať štátnosť Slovenska k dátumu vyhlásenia republiky Československej (akceptujúc všetky aj negatívne skutočnosti, ktoré tomu predbiehali - môžeme ich tak iba evidovať.) a konečne sa odraziť od dna našej zabudnutej, skresľovanej, opisovanej či podloženej histórie s novými poznatkami  

Ani ja si nemyslím, že záujem o štátnosť Slovenska pre obyvateľov je ako točený prd v gatiach. Vidíš ako sa zhodneme . Ja som to totiž napísal trochu inak, ale nikoho nenútim aby si to prečítal poriadne.
K tomu čo píšeš : " Otázka stale však zostáva, či sme schopní vôbec pochopiť, že vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli, ale sa k niečomu o čom nevedeli prihlásili. Zrazu to už vedeli ? ".
Vyhláseniu o vzniku republiky predchádzali niekolkoročné rokovania, prípravy, činy a s koncom vojny tieto jednania o vytvorení spoločného štátu prešli do finále. Teda nič nebolo prekvapujúce, všetko sa očakávalo, ale pravdepodobne očakávania slovenskej domácej politickej reprezentácie k priebehu vyhlásenia samostatnosti bolo iné. Treba si uvedomiť aj to, že politická kultúra a zvyklosti boli trochu rozdielne v rámci monarchie. Je správne, ak republika vznikne z vôle ludu. Ak sa rozhodne časť štátu oddeliť od celku, oddeliť od štátu v ktorom boli jedno /takmer/ tisícročie, tak by sa tak nemalo stať podpisom jedného politika, ale deklaráciou, verejným prehlásením čo najširšej politickej reprezentácie.
My máme informácie ako 1. ČSR dopadla, na rozdiel od jej zakladatelov v roku 1918 a tak môžme pozerať na jej vznik a existenciu cez jej zánik, cez Mníchovský diktát. Táto situácia nevznikla zo dňa na deň, ale postupne a dá sa to nazvať fiaskom československej zahraničnej politiky, ktorej tvorcom bol Edvard Beneš. To fiasko začalo už vyhlásením republiky, v revolučnom nadšení nikto v Prahe nečakal "co na to ti Slováci" a to sa stalo charakteristické pre celé obdobie ČSR.
Z môjho pohladu, na čom sa uznesie SNR, to bude platiť. Ako a či sa k tomu vyjadrujú historici neviem a dosť pochybujem, žeby ich stanovisko bolo pre poslancov smerodatné.

Dnešná Slovenská štátnosť nepotrebuje žiadny sviatok oslavujúci deň vzniku Č-S republiky . Slovensko by potrebovalo zrušiť aspoň 5 sviatkov a nie pridať ďalší, pretože národ, pracujúci nepotrebujú ďalšie volno, ale potrebujú vyššie mzdy. Toto v parlamente všetci vedia a rozumne uvažujúce strany budú asi proti, takže tu sa jedná o predvolebný úplatok voličom. A kto by chcel byť za zlého a nedopriať ludu chlieb a hry? A tak sa asi dočkáme ďalšieho sviatku, ktorý nikto nechce a nikto ho nepotrebuje.

walibuk napísal:
... Dnešná Slovenská štátnosť nepotrebuje žiadny sviatok oslavujúci deň vzniku Č-S republiky . Slovensko by potrebovalo zrušiť aspoň 5 sviatkov a nie pridať ďalší, pretože národ, pracujúci nepotrebujú ďalšie volno, ale potrebujú vyššie mzdy. Toto v parlamente všetci vedia a rozumne uvažujúce strany budú asi proti, takže tu sa jedná o predvolebný úplatok voličom. A kto by chcel byť za zlého a nedopriať ludu chlieb a hry? A tak sa asi dočkáme ďalšieho sviatku, ktorý nikto nechce a nikto ho nepotrebuje.

Walibuk v dobrom. Skúsim stručne inak. Zopakujem autochtónnosť.  Preskákali sme si všeličím Suobenoi, Veneti, Sarmati, Kovali, Slovovia, Slavovia, Sloveni, Slováci ... žijúci v ríši Vania, Sama, Pribinu, Mojmíra, Svätopluka, Uhorskom kráľovstve, Habsburskej monarchii, podľa Dočasnej ústavy Česko- Slovensku, vo vyhlásenom štáte Československom, Slovenskom vojnovom štáte, zase Československu, ČSSR, ČSFR a štáte Slovenská republika.... koľkoročnú štátnosť majú Slováci ? 100 rokov štátnosti spolu s Čechmi v spoločnej republike, alebo iba 25 ročnú štátnosť od vzniku Slovenskej republiky v 1993 ?
Otázka sviatkov, oslavy - to je o inom - politické rozhodnutie, ako hovoríš aj s ohlupovaním teda politickými úplatkami. Máme aké- také vedomosti o každom útvare ... no chcel som vyvolať debatu na tému štátnosť Slovákov, keďže vládni potentáti s príslušnými inštitúciami sa nedokážu vykoktať. Mimochodom Češi sa oficiálne prihlásili k 100 ročnej štátnosti, nikde som však nezachytil, že by spomenuli spoločný štát so Slovákmi, ale môžem sa mýliť. V médiách bežia informácie o podujatiach, ale stále melú ibo o 100 rokov vzniku Československa. O štátnosti Slovákov 0. ...  

Ak česi odvodzujú sto rokov svojej štátnosti od vzniku ČSR, tak rovnako môžu odvodiť od tej istej udalosti vznik svojej štátnosti Slováci , lebo dnešná česká republika aj dnešná Slovenska republika vznikli rozdelením toho istého a navyše federatívneho štátu. Treba odlíšiť štátnosť od samostatnosti. Aj keď jedno aj druhé je relatívne. ČSR bola vyhlásená 28.X.1918. Ako ceskoslovenska republika, nie ako česká republika
. Nejaké pridávanie sa politickej reprezentácie k vzniknutej republike bolo a je nepodstatné. Slovensko sa stalo súčasťou ČSR od 28.10. , nie od 30
10
Podobne v rokuu 1992 SNR prijala 1.9. vyhlásenie o zvrchovanosti SR, ale SR v ten deň nevznikla.. Ani to nemalo žiadny právny význam. Bola to viacmenej politická provokácia.
Podotýkam, že účinná

Veľmi to zatiaľ nesledujem a nebudem sa čudovať tomu, čo kto na českej strane napise ako doklad svojho historického bezvedomia, ale fakt zostane, že pred sto rokmi vzniklo ČSR nie ČR ani SR.
To ČSR vzniklo rozdelením sa Rakúsko Uhorska. Podľa rovnakej logiky by sme mohli preto za počiatok našej štátnosti pokladať vznik RU, alebo ísť ešte hlbšie do minulosti
.
Namietať, že tam kdesi Slováci neboli statotvorny národ neobstojí. Za feudalizmu vznikli štáty na inom princípe.
To len na okraj, že občas ani logika nepomôže

Ja si samozrejme vznik Č-SR vážim, v rovnakej miere ako múdre rozhodnutie oddeliť sa od Maďarov a zároveň odmietnutie monarchie a prijatie parlamentnej demokracie.
Vytvorenie spoločného štátu neberiem ako z núdze cnosť, alebo vnútenie niečoho Čechmi, ale ako pokračovanie Štúrovskej národnoobrodeneckej politiky a presadzovanej Česko Slovenskej vzájomnosti, pričom však Štúrovci úplne jasne zadefinovali že Česi a Slováci nie sú to isté a zjednotenie jazyka nie je možné.
Na druhej strane treba však priznať, že Masarykova koncepcia štátotvorného Československého národa nezavádzala ako spisovný jazyk Češtinu, ale obidva jazyky, Český aj Slovenský, pričom ich vzájomný vzťah bol podobný tomu dnešnému, teda že sú zrozumitelné vzájomne pre obidva národy a konanie pred ktorýmkolvek úradom v ktorejkolvek časti krajiny je možné v oboch jazykoch. Koncepcia Československého národa bola silne ovplyvnená francúzkou koncepciou politického národa, ktorá bola samozrejmá aj v Uhorsku, do tej doby, než to Maďari celé zničili.
Masarykova koncepcia štátotvorného národa sa ukázala chybnou a skončila kolapsom ČS zahraničnej diplomacie k mocnostiam , k Anglicku a Francúzku, stroskotala na národnostnej politike, kedy menšiny začali Čechov prezentovať ako nových utláčatelov a nasadzovať im psiu hlavu a vyzerá to tak, že Francúzi a Angličania nadobudli dojem, že Češi ich oklamali, či prelstili. Veď čo to bola vlastne tá Mnichovská dohoda, na základe akého právneho titulu vydala nejaké rozhodnutoe, keď v tých rokoch fungovalo Spločenstvo národov?
Áno, Češi ich možno prelstili, ale zbytočne. Ak by sa opísala realita, teda právo Čechov na obnovu svojho královstva, formou republiky a oddelenie Slovákov od Uhorska / a vytvorenie republiky/ na základe práva národa na sebaurčenie a vytvorenie spoločného štátu na základe ich prejavenej vôle, tak by sa nejednalo o vytvorenie štátu na národnom princípe a na falošnej koncepcii jednotného československého národa, ale na základe spojenia územia Českého královstva z Horným uhorskom, zvaným Slovensko.
Maďari sa hlásia k svojej štátnosti v Uhorsku, hoci Maďarskí sedliaci žiaden štát nemali a ani neboli národom. Boli len poddanými svojho pána a páni, to bol národ, ale zasa len svojho panovníka. Moderné národy, teda podaní pánov a panovníka zbavení poddanstva a po nadobudnutí občianskych práv, až tí sa môžu hlásiť k štátnosti. Veď takí Rakúšania, čo to už len bol za národ, poddaný Habsburgovcov. O národe by sme ešte mohli hovoriť pred vznikom poddanstva, ale to zvykneme hovoriť národom kmene, hoci na druhej strane hovoríme o sťahovaní národov, nie kmeňov.
Slovensko sa môže a podla mňa aj má hlásiť ku Česko-Slovenskej štátnosti, ale nie som si úplne istý, či sa zároveň jedná aj o "Slovenskú " štátnosť, myslím že skôr nie, ako áno. Bola to jednoducho Česko-Slovenská štátnosť a žiadná iná.

walibuk napísal:
... Slovensko sa môže a podla mňa aj má hlásiť ku Česko-Slovenskej štátnosti, ale nie som si úplne istý, či sa zároveň jedná aj o "Slovenskú " štátnosť, myslím že skôr nie, ako áno. Bola to jednoducho Česko-Slovenská štátnosť a žiadná iná.

... až na to, že v základných dokumentoch Cleveland, Pittsburg, Dočasná ústava, bol dohodnutý  spoločný postup dvoch národov ... až potom bol z rôznych dôvodov - ekonomicky, počet obyvateľov ap. vyhlásený jednotný národ Československý a nasledovala idea čechoslovakizmu. Keď už sa Česi prihlásili ku svojej štátnosti od vyhlásenia vzniku Československa, mali by to urobiť aj Slováci

O tom to asi bude, že nejako to začalo a inak skončilo. Ak Češi, tak aj my? Na tom sa musí zhodnúť SNR. O našej štátnosti sa podla mňa dá hovoriť až od vzniku SNR, teda ak pominieme vojnový štát z dôvodu diktatúry, tak z rovnakého dôvodu by sme mali pominúť aj vznik federácie, kedy SNR reálne bola a dokonca mala aj nejaké právomoci. Takže ak to vezmeme striktne technicky, tak naozaj Slovenská štátnosť spojená s demokraciou je velmi krátka.

Dnes som niekoľko krát čítal na českom nete o 25 výročí vzniku Českej republiky. Takže mnohí dôsledne aj v ČR odlišujú československú štátnosť od českej. Napriek tomu nemajú problém osláviť 100 výročie vzniku ČSR, na rozdiel od Slovákov
ČSR bo pritom l statom Čechov a Slovákov.

Na rozdiel od Čechov, Slováci nemali kráľovstvo České ale, ... Slováci mali kráľovstvo Uhorské - čo je v porovnaní s českou nazvyme to štátnosťou, podstatný "historický" rozdiel. Preto si myslím, že Slováci by sa mali prihlásiť k svojej štátnosti v Československu, pokračujúcej v samostatnom Slovensku tj. 100 rokov štátnosti Slovákov k októbru 2018. Slováci spolu s Čechmi mali a v súčasnosti majú samostatné štáty - teda každý z nich má štátnosť 100 rokov.

Na rozdiel od Čechov... no, ono tá česká štátnosť vyšumela do stratena, rovnako ako tá slovenská. Tá slovenská sa vytratila v 13. storočí, česká v 18. storočí, kedy ju politicky pohltilo Rakúsko. Od roku 1713 české kráľovstvo bolo už len folklórnym javom ... len ozdobou na titulárii rakúskeho panovníka. České kráľovstvo zaniklo, stalo sa súčasťou Rakúska - jednou z jeho krajín. Oproti slovenskému - so sídlom v Nitre - síce pretrvalo o pol tisícročia dlhšie, ale to zasa bolo o pár storočí staršie. Takže slovenská štátnosť síce zanikla skôr, ale zasa aj vznikla skôr ako česká. Spoločné majú to, že obidve zanikli - prvá v stredoveku a druhá v 18. storočí. V roku 1918 vznikla nová štátnosť - československá, ktorá sa síce historicky odvoláva na predchádzajúce štátnosti Čechov a Slovákov, ale z hľadiska právneho vznikla na základe rakúsko - uhorskej štátnosti - a to rozdelením Rakúsko - Uhorska. Vtedy vznikla aj maďarská a rakúska štátnosť. V roku 1000 nevzniklo Maďarsko, ale vzniklo viacnárodné Uhorsko, ktoré sa v roku 1868 vyčlenilo do federálnej? podoby a začalo byť premieňané na maďarské Uhorsko, ale nešlo o samostatný maďarský štát. Bola to súčasť R-U monarchie ovládanej rakúskymi Hasburgovcami. To by sme potom mohli počiatok slovenskej štátnosti, ignorujúc rok 1939, považovať rok 1969, kedy vznikla Slovenská socialistická republika. Takže ťažko možno hovoriť o tom, že by dnešná maďarská republika bola na tom inak ako Slovenská republika pokiaľ ide o vzťah k predchádzajúcim storočiam. Vznikla akurát o niečo skôr, ale len v roku 1918, v tom istom čase ako Československo.
Čiže z toho vyplýva, že si s týmito údajmi môžeme narábať podľa vlastnej ľubovôle, podľa toho, na čo sa nám to práve hodí. Podľa môjho názoru, súčasná Česká a Slovenská republika existujú po 25 rokov, predtým bolo Československo a to vzniklo pred sto rokmi. To je skutočný stav de iure, ostatné sú len dejiny a ich momentálne politické a národné výklady. V rámci nich môžeme na budúci rok oslavovať 50 a 80 rokov slovenskej štátnosti, ale pokojne aj 1200 rokov.

Vlado napísal: ....Čiže z toho vyplýva, že si s týmito údajmi môžeme narábať podľa vlastnej ľubovôle, podľa toho, na čo sa nám to práve hodí. Podľa môjho názoru, súčasná Česká a Slovenská republika existujú po 25 rokov, predtým bolo Československo a to vzniklo pred sto rokmi. To je skutočný stav de iure, ostatné sú len dejiny a ich momentálne politické a národné výklady. V rámci nich môžeme na budúci rok oslavovať 50 a 80 rokov slovenskej štátnosti, ale pokojne aj 1200 rokov.

bojíme sa zverejniť vlastnú štátnosť ... najviac mi však vadí nezáujem slovenských odborných inštitúcií o oficiálny, reálny výklad slovenských dejín aj s novými faktami bez nejakého politického či ideologického podtónu. To, že každý si môže vykladať históriu podľa stupňa a resp. výšky poznania je síce stále fajn, ale rozhodne iba podporuje ďaľšiu ľahostajnosť slovenskej verejnosti o vlastnú svojeť. Zároveň tak podlieha ponúknutým výkladom našej histórie inými činiteľmi a nechtiac deformuje - neguje podstatu našej minulej existencie. Systémom, veď lacnejší chleba nebude ...

Aj tak je zaujímavé, že sa v tejto dohode riešilo len Slovensko a vôbec sa neriešilo Česko. Už to naznačuje budúci vývoj.
Inak Pitsburgská dohoda uzatvorená 30. mája 1918 by si možno tiež zaslúžila aspoň pamätný deň aj keď len raz za sto rokov.

Prikladám ukážku Clevelandskej dohody z roku 1915, ktorá nebola a ani nie je veľmi prezentovaná v bývalom Československu, kde sa hovorí o federatívnom usporiadaní republiky čo Česi Masarykom zrušili vypracovaním Pittsburskej dohody v roku 1918 :

Deklarácia Slovenského národa, kde sa Slováci pripojili k jednotnému česko - slovenskému národu v Turčianskom Sv. Martine z 30.októbra 1918.