Ako sa bojovalo

Čítame a píšeme o vojenských vpádoch, o bojoch, víťazstvách aj prehrách. Pre lepšiu predstavu ako to bolo som našiel pár vídeí a budem rád ak pridáte ďalšie. Tu je prvé, kolko toho vydržal obrnený pešiak.
http://www.mojevideo.sk/video/28a2a/rytierske_zapasy_kde_sa_navzajom_vobec_nesetria.html

Tu je druhé, takto nejako mohli bojovať naši predkovia, bez toho dela na začiatku a namiesto širokých gatí mali pravdepodobne sukicu.
http://www.mojevideo.sk/video/23b17/prezentacia_zbrani_zaporozskych_kozakov_(ukrajina).html

Pridávam

http://www.mojevideo.sk/video/21121/stredoveke_techniky_boja_v_brneni.html?utm_source=related_player

Predkladám zaujímavé počítaničko od Michala Labudu ako diplomanta v práci z 2016 roku :
Chladné zbrane 10. – 16. storočia pochádzajúce z rieky Váh
https://is.muni.cz/th/aviae/DIPLOMOVA_PRACA_.pdf
z ktorej vyplýva, že na rozdiel od názorov našich susedov, je možné, že zbrane Sloveni na území Moravy teda dnešného Slovenska zbrane aj vyrábali.
Pre zaujímavosť úvaha: Na konflikt, ktorý sa spomína v súvislosti s Přemyslom Otakarom II. treba povedať, že  v roku  1271 kedy sa odohrala vojna medzi uhorským kráľom Štefanom V. a českým krá­ľom Přemyslom Otakarom II,  dobyl Přemysl Otakar II. aj Nitru. Mesto Nitru vyplienil a hrad spustošil. Zhorel aj kostol sv. Emeráma, aby v zápätí v roku 1273 znovu vtrhol na Slovensko, zmocnil sa opakovane aj Nitry, ktorú úplne spustošil - teda opakovane vyraboval. Zhorela biskupská katedrála aj veľká časť historických listín ... alebo iná možnosť, pred požiarom : historické reálie - lepšie historický lup pred cieleným "vypálení", zobral do svojho sídla v Čiechách, prípadne ukryl - umiestnil  napr. do kostolov, ako majetok cirkvi. Lup po bojových skúsenostiach z Nitry nevládal v roku 1271 odniesť,  tak prečo by sa nevrátil do Nitry aj v 1273 roku ?  ... alebo ...
https://christianitas.sk/husiti-na-slovensku-i/
ťažké pohromy stíhali Slovensko vtedy, keď Žigmund s pomocou križiackych vojsk chcel zlomiť odpor husitov a priviesť český národ k jednote s Cirkvou. Pretože v týchto ustavičných nepokojoch a vojnách české krajiny boli hospodársky zničené, husitské vojská z túžby po hojnej koristi a z túžby po pomste niekoľko ráz vtrhli do Uhorska a narobili Slovensku nesmierne škody. Od vpádu divých Tatárov neprežilo územie Slovenska také veľké pohromy na majetkoch i životoch ako počas vpádu týchto husitských „božích bojovníkov“, ktorí od roku 1421 často napádali Slovensko, aby sa takto pomstili na nenávidenom Žigmundovi. Roku 1421 husiti vtrhli na Považie a spustošili okolie Trenčína. Roku 1423 cez Skalicu a Trnavu prenikli ďaleko do úrodných nížin južného Slovenska, kde získali bohatú korisť. Roku 1428 vyplienili celé Považie od Bratislavy po Beckov, zanechávajúc po sebe všade stopy bezohľadného pustošenia. V nasledujúcom roku českí husiti znova vtrhli na Slovensko a mali krvavú bitku pri Trnave. Roku 1431 vnikli na Slovensko cez Jablunkovský priesmyk, znova vydrancovali Považie a prenikli až na Pohronie. O rok opanovali Skalicu a Trnavu, zmocnili sa Topoľčian a podnikali výpravy do okolia týchto miest. Veľkú pohromu priniesol Slovensku najmä vpád husitov do Spiša, kde vyplienili a podpálili Kežmarok, zničili Červený Kláštor pri Dunajci, cisterciátske opátstvo v Štiavniku a kláštor na Skale útočišťa. Oddiely husitského vojska zaplavili celé stredné Slovensko a cez Turiec prenikli až do Kremnice, odkiaľ sa vrátili s bohatou korisťou na Moravu. Tieto husitské výpravy sa opakovali až do roku 1434, keď sa vojenská sila husitov vyčerpala v bratovražednom boji. Keď roku 1436 uznali Česi Žigmunda za českého kráľa, prestali i vpády husitských vojsk na Slovensko. Keďže Žigmund umrel roku 1437 bez mužského potomka, nastali po jeho smrti znova spory o trón ...
Po Žigmundovej smrti r. 1437 stal sa uhorským a českým kráľom jeho zať Albert Habsburský. Ale vláda nového panovníka netrvala dlho, pretože Albert už roku 1439 umrel, keď sa chystal na vojnu proti Turkom, ktorí nebezpečne ohrozovali južné hranice Uhorska. Uhorský štát bol v nebezpečenstve, a preto potreboval kráľa, ktorý by sa postavil proti tomuto nebezpečenstvu. Uhorská šľachta povolala na trón poľského kráľa Vladislava, ktorý sa zaviazal, že si vezme za manželku Alžbetu, vdovu po Albertovi. Ale keď sa Alžbete narodil syn, ktorý dostal meno Ladislav Pohrobok, Alžbeta sa zriekla manželstva s Vladislavom á dala svojho štvormesačného syna korunovať za uhorského kráľa. Keďže o krátky čas sa dal v Stolnom Belehrade korunovať i Vladislav, malo Uhorsko dvoch kráľov. Takto sa dostalo Uhorsko do nebezpečných sporov práve v časoch, keď turecké nebezpečenstvo stále rástlo. Alžbeta najala do svojich služieb vynikajúceho českého bojovníka Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý už roku 1437 bojoval v Žigmundovom vojsku proti Turkom ... ďalej pokračovanie na...
https://christianitas.sk/husiti-na-slovensku-i/