Najnovšia diskusia
Najčítanejšie témy
Záhada nápisu na Velestúre
Strana 2 z 2 • Share
{STRÁNKOVANIE}
Záhada nápisu na Velestúre
First topic message reminder :
Keďže som bol z viacerých strán vtiahnutý do problematiky nápisov na Velestúre, považujem za svoju povinnosť, pre zmenu zasa "na očistenie svojho mena", vyjadriť jasne svoj postoj k veci. Prinášam teda aj ja svoju pravdu, ktorá sa určite nebude mnohým páčiť, ale taká je už vlastnosť pravdy. Komu sa nepáči, tomu odporúčam naďalej veriť svojej pravde, nakoniec, ktorá pravda je krajšia ako ilúzia? A veríme toľkým ilúziám, že na jednej menej, či viacej nezáleží. Nakoniec, "právd o Velestúre" je toľko, že každý si môže vybrať. Chápem tých, ktorým ide viacej o "národné farby" než o pravdu. O to išlo aj tvorcom velestúrskeho nápisu. Ale doba v ktorej žili, sa už dávno minula. Pravda nás nemusí len deprimovať, môže nás aj povzbudiť. Aj bez velestúrskeho nápisu sme historicky najstarším národom spomedzi všetkých svojich susedov. Naši mladší bratia Česi sa v národ sformovali až stáročia po nás. Poliaci boli ešte pred sto rokmi malým národom, s ktorým sme ani nesusedili a tie národy na sever od nás, ktoré dovtedy boli, dnes už nie sú. História Maďarov aj Rakúšanov, ako oveľa mladších národov v našom susedstve je všeobecne známa.
.
Rudolf Irša - autor
Nápis na Velestúre leží mimo pozornosti nielen väčšiny Slovákov, ale aj historikov. Velestúrsky nápis, po tom, čo bol oslavovaný ako najstarší písomný doklad o prítomnosti Slovanov na našom území, bol totiž už takmer pred storočím prehlásený za falzifikát a medzi historikmi to platí dodnes.
Skôr než si niečo povieme o samotnom nápise, pozrime sa, či ho vôbec možno považovať za falzifikát. Falzifikátom je napodobenina iného diela, ktorá sa vydáva za originál. V tomto zmysle je velestúrsky nápis pravý nech ho zhotovil hocikto, lebo žiadny iný taký nápis, ktorý by napodobňoval, neexistuje. Lenže, nie všetko, čo je pravé, je aj zlaté.
Velestúrsky nápis spomína udalosť, ktorá sa stala v roku 280 nášho letopočtu v okolí Kremnice, ktorú aj nazýva dnešným menom. Zaujímavý je preto, že ak by skutočne pochádzal z prvého tisícročia nášho letopočtu, bol by to najstarší písomný doklad o slovanskom osídlení Slovenska.
Velestúrsky nápis
História velestúrskeho nápisu začína Pavlom Križkom, narodeným v roku 1841. Pavol Križko, vraj už ako 19-ročný, sa dozvedel od kohosi, že v kremnickom pohorí je kameň, na ktorom sú vysekané akési znaky. Tento kameň našiel a je nazývaný „Hrobovým kameňom“. Velestúrsky nápis objavil až v roku 1865. Píše to v článku, ktorý uverejnil v Letopise Matice slovenskej v roku 1868. Pozorný čitateľ zbadá, že Pavol Križko predkladá nález nápisov v kremnickom pohorí ako výsledok dlhoročného intenzívneho bádania. Za svedkov si privoláva neznáme, neidentifikovateľné osoby a ako dôkaz starobylosti nápisov predkladá ich príbehy. Inšpiráciou rozprávaní mohli byť Dobšinského Slovenské povesti, ktorých prvý zväzok vyšiel krátko predtým v roku 1858. Otázne zostáva, kto ku kameňu s nápisom Križka nasmeroval. Za tú osobu je považovaný Jozef Božetech Klemens, maliar, sochár, prírodovedec a vynálezca, ktorý bol od Križka starší o 24 rokov. Klemens robil v okolí Kremnice geologický prieskum, bol národovec, historické vzdelanie však nemal a preto sa ľahko mohol dopustiť chýb, ktoré velestúrsky nápis sprevádzajú. Ako sochár nemal problém nápisy sám vysekať. Klemens sa osobne poznal s V. Hankom, autorom známych českých fálz, tzv. Rukopisov Zelenohorského a Královédvorského. K inšpirácii teda nemal ďaleko. Klemens okrem iných jazykov vedel rusky a srbsky. Do Ruska a neskôr Srbska plánoval natrvalo emigrovať.
Nápis na velestúrskej skale je zhotovený umelo vytvoreným písmom a jazykom, ktorý má znieť starobylo slovansky: „Prjechach Silian ot morane zrumich Kremenitju te Turv i vsia grada i bje gode po Turu dvjeste te osmdst.“
Po preklade do slovenčiny nám podáva informáciu, že:„Prišiel Silian od severu, zrumil (zboril) Kremnicu a Turov i všetky hrady i bolo rokov po Ture dvesto a osemdesiat.“
Pôvodný text, ako vyplýva zo slovosledu, bol napísaný v slovenčine a potom premenený na akýsi rusko - srbský hybrid. Autor nápisu nebol jazykovedcom, ale poznal obidva jazyky, čo prispieva k jeho identifikácii.
Pravda bolí
Pravda bolí najmä vtedy, ak sa nám nehodí. Autor nápisu sa dopustil ďalšej chyby a to tým, že túto udalosť datoval letopočtom 280, ktorý nie zhodou okolností, je totožný s rokom podľa kresťanského letopočtu. Po Turovi znamená po Turiciach, čo ako prvý nedávno zverejnil amatérsky historik Alan Dolog. Obvyklé datovanie sviatkom namiesto mesiacom malo opäť vzbudiť dojem starobylosti nápisu. Lenže v histórii menej zorientovaný autor nápisu nepostrehol, že kresťanský letopočet sa v roku 280 ešte nepoužíval. Keď si to zástancovia „pravosti“ nápisu uvedomili, pokúsili sa „Tura“ vysvetliť ako inú historickú postavu než Ježiša, alebo text preložiť inak. Ako sa hovorí: „dobrá výhovorka stojí groš“. Táto však za groš nestojí. Citovať iné nevydarené vysvetlenia je kontraproduktívne, lebo sa ním dosiahne len spochybňovanie celkom jasného záveru u tých, ktorým chýbajú vedomosti potrebné k reálnemu posúdeniu veci. Nápis však netvrdí, že vznikol v tom roku, len dodatočne informuje o udalosti, ktorá v okolí vraj nastala. Samotnú informáciu nemožno považovať za doklad k pravosti nápisu, lebo údaj o Silingoch (Silianoch) sa dal ľahko nájsť v prácach historikov z 19. storočia, napr. v monumentálnom diele P. J. Šafárika „Slovanské starožitnosti“ z roku 1837. Okrem toho údajne existovala v kremnickom archíve práca inak neznámeho autora Bolského, v ktorej sa presne táto udalosť popisovala. Malú časť z nej, ktorá sa týka zmienenej udalosti, poznáme z neskoršieho opisu, ktorý uverejnil Križko. Nevieme, či text vznikol dodatočne, napr. podľa Šafárikovej práce, alebo bol tento text inšpiráciou pre tvorcov nápisu. Ak by táto Bolského práca existovala, bola by dokladom odkiaľ autor velestúrskeho nápisu čerpal informáciu, vrátane chybne uvedeného letopočtu. Nepotvrdzovala by teda „pravosť“ nápisu, naopak, vyvracala by ju. Samotnú prácu Bolského by pritom ťažko bolo možné brať za dôkaz o historickej udalosti viažucej sa k roku 280 n. l. Dávnejší autori nemali problém si dejiny dotvoriť podľa potreby a nakoniec, taký problém nemajú ani dnešní vzdelaní historici.
Okolo pravosti Velestúrskeho nápisu sa rozhorel spor najmä až po Križkovej smrti a od tých čias sa vyrojilo veľa teórií. V minulom roku vyšla precízne spracovaná monografia od J. Ducára „Pravda o Velestúre“, ktorá prináša kompletný súhrn názorov na velestúrsky nápis. Monografii možno vytknúť jedine to, že pre vec zapálený autor snahu „očistiť Križka“ nadradil nad objektívnosť. J. Ducár pritom celkom správne vystihuje motiváciu tých, ktorí Križkovej dehonestácii zasa podriadili svoje pohľady na vec. Boj o „pravosť“ velestúrskeho nápisu sa totiž z odbornej roviny preniesol do roviny osobnej a nacionálnej a autori rôznych názorov a rôznej, aj žiadnej odbornej úrovne, zaujímajú svoj postoj k veci len z hľadiska toho, či sú orientovaní proslovansky alebo protislovansky. Zdravý rozum, veda a pravda sú im preto na prekážku. Ako vidíme z monografie J. Ducára, ktorý cituje mnohých dnešných či nedávnych domácich i zahraničných Križkovych zástancov a odporcov, aj keď národné obrodenie už dávno skončilo, nenávisť, ktorú zasialo medzi národy trvá, čo sa prejavuje aj na témach, ktoré by mali byť dnes už len výsostne odborné. Taká je skutočná „pravda o Velestúre“.
Pršiansky kameň
Menej známym nápisom, ktorý je napísaný tým istým písmom ako velestúrsky nápis, je nápis na Pršianskom kameni. Ten bol objavený až v roku 1875. Na prvý pohľad ide nielen o to isté písmo, ale aj o ten istý rukopis a toho istého autora. Nápis lúštili viacerí a celkom rôzne. Chybne ho, napodiv, vylúštil aj Pavol Križko. Podľa velestúrskej abecedy je lúštenie pritom celkom jednoduché. Správne, až na malú chybičku, ho prečítal už v 19. storočí slovinský historik Martin Žunkovič, nezávisle na ňom ho prečítal a na stránke „sloveni.forumsk.com“ správne publikoval v roku 2016 Alan Dolog. Nápis znie: „U nas krjestanov panue slepota!“ Podpísaný je „faor Pils“.
Na základe tohto A. Dolog datuje aj velestúrsky nápis do 16. storočia, lebo sa mu podarilo vypátrať autora tohto výroku, farára – ordinára Gašpara Pilsa, ktorý sa narodil v roku 1526. A. Dolog preto prišiel k záveru, že velestúrsky aj pršiansky nápis zhotovila v 16. storočí tá istá osoba. Či ide o rukopis jednej osoby, to nie je isté na sto percent, lebo velestúrsky nápis bol už viackrát „reštaurovaný“, no podobnosť rukopisu je tu zjavná.
Je tu však ešte iná možnosť: Nápis na Pršianskom kameni pochádza až z druhej polovice 19. storočia, zrejme najneskôr z roku 1872, ktorý čítame na vedľajšom kameni, kde sa v tom roku iným rukopisom podpísal horár Piltz. Autorom citátu je síce farár Pils, ale nápis bol vyhotovený nie ním, ale inou osobou o tri storočia neskôr. Výkričník za nápisom je nevyvrátiteľným dôkazom! Ak teda obidva nápisy vyhotovila tá istá osoba, ako tvrdí A. Dolog, je to ďalší dôkaz o tom, že aj velestúrsky nápis vznikol až v 19. storočí.
Prečo bol na Pršianskom kameni použitý práve tento citát? Ako súvisí s horárom Piltzom? Dostávame sa na krehkú pôdu hypotéz. Podľa jednej z nich Piltz poznal Pilsove dielo, možno bol jeho potomkom, alebo bol spolupracovníkom tvorcu nápisu na Velestúre a nápis na Pršianskom kameni je ironickou narážkou na vtedajšiu vieru v pravosť velestúrskeho nápisu.
Silnou indíciou pre určenie veku velestúrskeho nápisu je správne určenie „ducha doby“, ktorý nápisu zodpovedá. Je to doba národného obrodenia, v ktorej sa píšu, alebo aj nanovo vytvárajú dávne dejiny, skúma sa materiálna a duchová kultúra. Zbierky národných piesní, prísloví, porekadiel majú dokázať starobylosť národa, jeho bohatú a najmä osobitnú kultúru, ktorá spolu s národným jazykom zdôvodňuje nárok novovekého národa na vlastný štát.
Dôkazy pre pôvod nápisov v 19. storočí sú teda: rôzne jazyky nápisu vrátane umelého, umelé písmo, ktoré sa síce podobá na rôzne iné, ale inde sa nevyskytuje, obsah nápisov a okolnosti a doba objavenia. Interpunkčné znamienka vylučujú pôvod nápisu v 16. storočí.
Keď panuje slepota
Tvorcom velestúrskeho nápisu bol nadšený národovec, síce sčítaný, ale nie veľmi zbehlý v histórii a jazykovede, ktorý mal po ruke predlohy Kolárovej Staroitaliky slavianskej a runového písma, na základe ktorých vytvoril nápis, ktorý vlastnoručne alebo pomocou remeselníka nechal vysekať do impozantne vyzerajúcej skaly. Križko v tom bol, zrejme, skutočne nevinne, v tom čase mladý, nadšený a neskúsený poslúžil ako nástroj iným v záujme vyššieho cieľa a možno si to časom aj sám uvedomil. Predtým však v dobrom úmysle fabuláciou príbehu okolo objavenia nápisov si zahatal cestu naspäť. Okrem toho, pravda by v období tuhej maďarizácie poslúžila protivníkom, ktorí falšovali dejiny oveľa intenzívnejšie. Nezostalo nič iné, než mlčať.
Alebo sa Križko skutočne stretol so sedliakmi, ktorí mu za pár grošov od iniciátora akcie porozprávali naučený príbeh ako autentickú povesť. Kto vie. „Informátori“ aj skutoční autori zostali v anonymite. Ale takto sa pre zvýšenie vierohodnosti „objavov“ v tom čase v iných krajinách bežne postupovalo.
Nepochybná je aj súvislosť medzi nápisom s citátom farára Pilsa a horárom Piltzom, aj keď kamenársku zručnosť môžeme skôr očakávať u sochára než u horára. Zrejmé však je, že horár už v roku 1872 poznal obsah nápisu, ktorý bol objavený až o tri roky neskôr. Nuž, nielen u kresťanov panuje slepota, ale panuje u všetkých, ktorí dobrý úmysel, či vieru povýšia na pravdu.
Velestúrsky nápis je cenným dokladom k dejinám slovenského národného obrodenia, významnou mierou prispel vo svojom čase k posilneniu sebavedomia slovenských národovcov. Autor tohto nápisu si zaslúži naše uznanie preto, že to dosiahol inteligentným a slušným spôsobom, na rozdiel od „národovcov“ tých národov, ktorí povzbudzovali národného ducha napr. urážlivými veršami na adresu iných národov (ako napr. Petőfi). Dnes síce môžeme vnímať jeho čin ako podvod. Ale v jeho dobe, keď si okolité národy z politických dôvodov vymýšľali mýty a dejiny, oceňujúc ich autorov titulmi, postami a dodnes pamätnými tabuľami, išlo o zbraň, ktorá bola bežná a preto povolená. V tomto boji síce slovenskí národovci neuspeli, no ich činy prispeli o generácie neskôr k realizácii ich nádejí. Jedným z týchto činov bolo zhotovenie a „objavenie“ nápisu na Velestúre. Narobili síce pri tom chybičky, ale na druhej strane odviedli tak kvalitnú prácu, že v jej starovekosť mnohí veria dodnes. Aj vďaka ním a ich velestúrskemu nápisu sú naše dejiny bohatšie a zaujímavejšie.
So súhlasom autora (PhDr. Rudolf Irša) vložil Amin.
Keďže som bol z viacerých strán vtiahnutý do problematiky nápisov na Velestúre, považujem za svoju povinnosť, pre zmenu zasa "na očistenie svojho mena", vyjadriť jasne svoj postoj k veci. Prinášam teda aj ja svoju pravdu, ktorá sa určite nebude mnohým páčiť, ale taká je už vlastnosť pravdy. Komu sa nepáči, tomu odporúčam naďalej veriť svojej pravde, nakoniec, ktorá pravda je krajšia ako ilúzia? A veríme toľkým ilúziám, že na jednej menej, či viacej nezáleží. Nakoniec, "právd o Velestúre" je toľko, že každý si môže vybrať. Chápem tých, ktorým ide viacej o "národné farby" než o pravdu. O to išlo aj tvorcom velestúrskeho nápisu. Ale doba v ktorej žili, sa už dávno minula. Pravda nás nemusí len deprimovať, môže nás aj povzbudiť. Aj bez velestúrskeho nápisu sme historicky najstarším národom spomedzi všetkých svojich susedov. Naši mladší bratia Česi sa v národ sformovali až stáročia po nás. Poliaci boli ešte pred sto rokmi malým národom, s ktorým sme ani nesusedili a tie národy na sever od nás, ktoré dovtedy boli, dnes už nie sú. História Maďarov aj Rakúšanov, ako oveľa mladších národov v našom susedstve je všeobecne známa.
Medzi všetkými tými sa nájde dosť tých, čo chcú počuť len svoju "pravdu". Mnohí privítajú môj názor na potvrdenie toho svojho nesprávneho. Iní budú proti bez ohľadu na fakty. Hovoríme im fanatici. "Fanatizmus je krajný stupeň oddanosti nejakej myšlienke alebo veci, založený na slepej viere v správnosť svojich názorov a činov. Sprevádza ho neznášanlivosť voči inému presvedčeniu a názorom, neschopnosť zaujať kritický postoj k sebe a svojim skutkom." Kto sa spozná v definícii, nech radšej ďalej nečíta. V záujme vlastnej duševnej pohody. Nakoniec, môj názor nie je mojím originálnym názorom. Ale neprevzal som ho slepo od iných, overil som si ho na dostupných faktoch a v detailoch som dospel k odlišnostiam. Pre kľud duše všetkých dodávam, že aj ja sa môžem mýliť. Privítam preto každý rozumný protiargument, dôkaz, že to bolo inak. Nikoho iného to nepoteší viacej ako mňa. Nakoniec, tento portál nie je určený na to aby sme si oznamovali pravdy, ale aby sme o svojich názoroch diskutovali a dopracovali sa aj tým spôsobom k pravde, nie k ilúzii.Takže, kto má iný názor, nech nehádže flintu do žita, nebolo by to statočné. Prílohy nedávam, sú v článkoch iných autorov na tomto portále
.Rudolf Irša - autor
Záhada nápisu na Velestúre
Nápis na Velestúre leží mimo pozornosti nielen väčšiny Slovákov, ale aj historikov. Velestúrsky nápis, po tom, čo bol oslavovaný ako najstarší písomný doklad o prítomnosti Slovanov na našom území, bol totiž už takmer pred storočím prehlásený za falzifikát a medzi historikmi to platí dodnes.
Skôr než si niečo povieme o samotnom nápise, pozrime sa, či ho vôbec možno považovať za falzifikát. Falzifikátom je napodobenina iného diela, ktorá sa vydáva za originál. V tomto zmysle je velestúrsky nápis pravý nech ho zhotovil hocikto, lebo žiadny iný taký nápis, ktorý by napodobňoval, neexistuje. Lenže, nie všetko, čo je pravé, je aj zlaté.
Velestúrsky nápis spomína udalosť, ktorá sa stala v roku 280 nášho letopočtu v okolí Kremnice, ktorú aj nazýva dnešným menom. Zaujímavý je preto, že ak by skutočne pochádzal z prvého tisícročia nášho letopočtu, bol by to najstarší písomný doklad o slovanskom osídlení Slovenska.
Velestúrsky nápis
História velestúrskeho nápisu začína Pavlom Križkom, narodeným v roku 1841. Pavol Križko, vraj už ako 19-ročný, sa dozvedel od kohosi, že v kremnickom pohorí je kameň, na ktorom sú vysekané akési znaky. Tento kameň našiel a je nazývaný „Hrobovým kameňom“. Velestúrsky nápis objavil až v roku 1865. Píše to v článku, ktorý uverejnil v Letopise Matice slovenskej v roku 1868. Pozorný čitateľ zbadá, že Pavol Križko predkladá nález nápisov v kremnickom pohorí ako výsledok dlhoročného intenzívneho bádania. Za svedkov si privoláva neznáme, neidentifikovateľné osoby a ako dôkaz starobylosti nápisov predkladá ich príbehy. Inšpiráciou rozprávaní mohli byť Dobšinského Slovenské povesti, ktorých prvý zväzok vyšiel krátko predtým v roku 1858. Otázne zostáva, kto ku kameňu s nápisom Križka nasmeroval. Za tú osobu je považovaný Jozef Božetech Klemens, maliar, sochár, prírodovedec a vynálezca, ktorý bol od Križka starší o 24 rokov. Klemens robil v okolí Kremnice geologický prieskum, bol národovec, historické vzdelanie však nemal a preto sa ľahko mohol dopustiť chýb, ktoré velestúrsky nápis sprevádzajú. Ako sochár nemal problém nápisy sám vysekať. Klemens sa osobne poznal s V. Hankom, autorom známych českých fálz, tzv. Rukopisov Zelenohorského a Královédvorského. K inšpirácii teda nemal ďaleko. Klemens okrem iných jazykov vedel rusky a srbsky. Do Ruska a neskôr Srbska plánoval natrvalo emigrovať.
Nápis na velestúrskej skale je zhotovený umelo vytvoreným písmom a jazykom, ktorý má znieť starobylo slovansky: „Prjechach Silian ot morane zrumich Kremenitju te Turv i vsia grada i bje gode po Turu dvjeste te osmdst.“
Po preklade do slovenčiny nám podáva informáciu, že:„Prišiel Silian od severu, zrumil (zboril) Kremnicu a Turov i všetky hrady i bolo rokov po Ture dvesto a osemdesiat.“
Pôvodný text, ako vyplýva zo slovosledu, bol napísaný v slovenčine a potom premenený na akýsi rusko - srbský hybrid. Autor nápisu nebol jazykovedcom, ale poznal obidva jazyky, čo prispieva k jeho identifikácii.
Pravda bolí
Pravda bolí najmä vtedy, ak sa nám nehodí. Autor nápisu sa dopustil ďalšej chyby a to tým, že túto udalosť datoval letopočtom 280, ktorý nie zhodou okolností, je totožný s rokom podľa kresťanského letopočtu. Po Turovi znamená po Turiciach, čo ako prvý nedávno zverejnil amatérsky historik Alan Dolog. Obvyklé datovanie sviatkom namiesto mesiacom malo opäť vzbudiť dojem starobylosti nápisu. Lenže v histórii menej zorientovaný autor nápisu nepostrehol, že kresťanský letopočet sa v roku 280 ešte nepoužíval. Keď si to zástancovia „pravosti“ nápisu uvedomili, pokúsili sa „Tura“ vysvetliť ako inú historickú postavu než Ježiša, alebo text preložiť inak. Ako sa hovorí: „dobrá výhovorka stojí groš“. Táto však za groš nestojí. Citovať iné nevydarené vysvetlenia je kontraproduktívne, lebo sa ním dosiahne len spochybňovanie celkom jasného záveru u tých, ktorým chýbajú vedomosti potrebné k reálnemu posúdeniu veci. Nápis však netvrdí, že vznikol v tom roku, len dodatočne informuje o udalosti, ktorá v okolí vraj nastala. Samotnú informáciu nemožno považovať za doklad k pravosti nápisu, lebo údaj o Silingoch (Silianoch) sa dal ľahko nájsť v prácach historikov z 19. storočia, napr. v monumentálnom diele P. J. Šafárika „Slovanské starožitnosti“ z roku 1837. Okrem toho údajne existovala v kremnickom archíve práca inak neznámeho autora Bolského, v ktorej sa presne táto udalosť popisovala. Malú časť z nej, ktorá sa týka zmienenej udalosti, poznáme z neskoršieho opisu, ktorý uverejnil Križko. Nevieme, či text vznikol dodatočne, napr. podľa Šafárikovej práce, alebo bol tento text inšpiráciou pre tvorcov nápisu. Ak by táto Bolského práca existovala, bola by dokladom odkiaľ autor velestúrskeho nápisu čerpal informáciu, vrátane chybne uvedeného letopočtu. Nepotvrdzovala by teda „pravosť“ nápisu, naopak, vyvracala by ju. Samotnú prácu Bolského by pritom ťažko bolo možné brať za dôkaz o historickej udalosti viažucej sa k roku 280 n. l. Dávnejší autori nemali problém si dejiny dotvoriť podľa potreby a nakoniec, taký problém nemajú ani dnešní vzdelaní historici.
Okolo pravosti Velestúrskeho nápisu sa rozhorel spor najmä až po Križkovej smrti a od tých čias sa vyrojilo veľa teórií. V minulom roku vyšla precízne spracovaná monografia od J. Ducára „Pravda o Velestúre“, ktorá prináša kompletný súhrn názorov na velestúrsky nápis. Monografii možno vytknúť jedine to, že pre vec zapálený autor snahu „očistiť Križka“ nadradil nad objektívnosť. J. Ducár pritom celkom správne vystihuje motiváciu tých, ktorí Križkovej dehonestácii zasa podriadili svoje pohľady na vec. Boj o „pravosť“ velestúrskeho nápisu sa totiž z odbornej roviny preniesol do roviny osobnej a nacionálnej a autori rôznych názorov a rôznej, aj žiadnej odbornej úrovne, zaujímajú svoj postoj k veci len z hľadiska toho, či sú orientovaní proslovansky alebo protislovansky. Zdravý rozum, veda a pravda sú im preto na prekážku. Ako vidíme z monografie J. Ducára, ktorý cituje mnohých dnešných či nedávnych domácich i zahraničných Križkovych zástancov a odporcov, aj keď národné obrodenie už dávno skončilo, nenávisť, ktorú zasialo medzi národy trvá, čo sa prejavuje aj na témach, ktoré by mali byť dnes už len výsostne odborné. Taká je skutočná „pravda o Velestúre“.
Pršiansky kameň
Menej známym nápisom, ktorý je napísaný tým istým písmom ako velestúrsky nápis, je nápis na Pršianskom kameni. Ten bol objavený až v roku 1875. Na prvý pohľad ide nielen o to isté písmo, ale aj o ten istý rukopis a toho istého autora. Nápis lúštili viacerí a celkom rôzne. Chybne ho, napodiv, vylúštil aj Pavol Križko. Podľa velestúrskej abecedy je lúštenie pritom celkom jednoduché. Správne, až na malú chybičku, ho prečítal už v 19. storočí slovinský historik Martin Žunkovič, nezávisle na ňom ho prečítal a na stránke „sloveni.forumsk.com“ správne publikoval v roku 2016 Alan Dolog. Nápis znie: „U nas krjestanov panue slepota!“ Podpísaný je „faor Pils“.
Na základe tohto A. Dolog datuje aj velestúrsky nápis do 16. storočia, lebo sa mu podarilo vypátrať autora tohto výroku, farára – ordinára Gašpara Pilsa, ktorý sa narodil v roku 1526. A. Dolog preto prišiel k záveru, že velestúrsky aj pršiansky nápis zhotovila v 16. storočí tá istá osoba. Či ide o rukopis jednej osoby, to nie je isté na sto percent, lebo velestúrsky nápis bol už viackrát „reštaurovaný“, no podobnosť rukopisu je tu zjavná.
Je tu však ešte iná možnosť: Nápis na Pršianskom kameni pochádza až z druhej polovice 19. storočia, zrejme najneskôr z roku 1872, ktorý čítame na vedľajšom kameni, kde sa v tom roku iným rukopisom podpísal horár Piltz. Autorom citátu je síce farár Pils, ale nápis bol vyhotovený nie ním, ale inou osobou o tri storočia neskôr. Výkričník za nápisom je nevyvrátiteľným dôkazom! Ak teda obidva nápisy vyhotovila tá istá osoba, ako tvrdí A. Dolog, je to ďalší dôkaz o tom, že aj velestúrsky nápis vznikol až v 19. storočí.
Prečo bol na Pršianskom kameni použitý práve tento citát? Ako súvisí s horárom Piltzom? Dostávame sa na krehkú pôdu hypotéz. Podľa jednej z nich Piltz poznal Pilsove dielo, možno bol jeho potomkom, alebo bol spolupracovníkom tvorcu nápisu na Velestúre a nápis na Pršianskom kameni je ironickou narážkou na vtedajšiu vieru v pravosť velestúrskeho nápisu.
Silnou indíciou pre určenie veku velestúrskeho nápisu je správne určenie „ducha doby“, ktorý nápisu zodpovedá. Je to doba národného obrodenia, v ktorej sa píšu, alebo aj nanovo vytvárajú dávne dejiny, skúma sa materiálna a duchová kultúra. Zbierky národných piesní, prísloví, porekadiel majú dokázať starobylosť národa, jeho bohatú a najmä osobitnú kultúru, ktorá spolu s národným jazykom zdôvodňuje nárok novovekého národa na vlastný štát.
Dôkazy pre pôvod nápisov v 19. storočí sú teda: rôzne jazyky nápisu vrátane umelého, umelé písmo, ktoré sa síce podobá na rôzne iné, ale inde sa nevyskytuje, obsah nápisov a okolnosti a doba objavenia. Interpunkčné znamienka vylučujú pôvod nápisu v 16. storočí.
Keď panuje slepota
Tvorcom velestúrskeho nápisu bol nadšený národovec, síce sčítaný, ale nie veľmi zbehlý v histórii a jazykovede, ktorý mal po ruke predlohy Kolárovej Staroitaliky slavianskej a runového písma, na základe ktorých vytvoril nápis, ktorý vlastnoručne alebo pomocou remeselníka nechal vysekať do impozantne vyzerajúcej skaly. Križko v tom bol, zrejme, skutočne nevinne, v tom čase mladý, nadšený a neskúsený poslúžil ako nástroj iným v záujme vyššieho cieľa a možno si to časom aj sám uvedomil. Predtým však v dobrom úmysle fabuláciou príbehu okolo objavenia nápisov si zahatal cestu naspäť. Okrem toho, pravda by v období tuhej maďarizácie poslúžila protivníkom, ktorí falšovali dejiny oveľa intenzívnejšie. Nezostalo nič iné, než mlčať.
Alebo sa Križko skutočne stretol so sedliakmi, ktorí mu za pár grošov od iniciátora akcie porozprávali naučený príbeh ako autentickú povesť. Kto vie. „Informátori“ aj skutoční autori zostali v anonymite. Ale takto sa pre zvýšenie vierohodnosti „objavov“ v tom čase v iných krajinách bežne postupovalo.
Nepochybná je aj súvislosť medzi nápisom s citátom farára Pilsa a horárom Piltzom, aj keď kamenársku zručnosť môžeme skôr očakávať u sochára než u horára. Zrejmé však je, že horár už v roku 1872 poznal obsah nápisu, ktorý bol objavený až o tri roky neskôr. Nuž, nielen u kresťanov panuje slepota, ale panuje u všetkých, ktorí dobrý úmysel, či vieru povýšia na pravdu.
Velestúrsky nápis je cenným dokladom k dejinám slovenského národného obrodenia, významnou mierou prispel vo svojom čase k posilneniu sebavedomia slovenských národovcov. Autor tohto nápisu si zaslúži naše uznanie preto, že to dosiahol inteligentným a slušným spôsobom, na rozdiel od „národovcov“ tých národov, ktorí povzbudzovali národného ducha napr. urážlivými veršami na adresu iných národov (ako napr. Petőfi). Dnes síce môžeme vnímať jeho čin ako podvod. Ale v jeho dobe, keď si okolité národy z politických dôvodov vymýšľali mýty a dejiny, oceňujúc ich autorov titulmi, postami a dodnes pamätnými tabuľami, išlo o zbraň, ktorá bola bežná a preto povolená. V tomto boji síce slovenskí národovci neuspeli, no ich činy prispeli o generácie neskôr k realizácii ich nádejí. Jedným z týchto činov bolo zhotovenie a „objavenie“ nápisu na Velestúre. Narobili síce pri tom chybičky, ale na druhej strane odviedli tak kvalitnú prácu, že v jej starovekosť mnohí veria dodnes. Aj vďaka ním a ich velestúrskemu nápisu sú naše dejiny bohatšie a zaujímavejšie.
So súhlasom autora (PhDr. Rudolf Irša) vložil Amin.
Naposledy upravil Amin dňa Št apríl 13, 2017 5:55 pm, celkom upravené 12 krát.
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Mal aj ženu? Nevedel som, dajte fotku Máte prosím Vás aj detail tej malej šípky vľavo v strede? Alebo fotku vo vysokom rozlíšení. Ďakujem.
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Nech sa páči.
výrez je široký, automat z neho odrezal to ró. Ale to t: tam jasne vidieť. A kto si pozrie moju tabuľku abecedy týchto rún, aj prečíta jasné Pils.
výrez je široký, automat z neho odrezal to ró. Ale to t: tam jasne vidieť. A kto si pozrie moju tabuľku abecedy týchto rún, aj prečíta jasné Pils.
Naposledy upravil Svetomír dňa So január 14, 2017 5:10 pm, celkom upravené 1 krát.
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Ťažko je to vidieť aj takto. Chcel som len zistiť, či je tá šípka hore plná a pod ňou kopček. Ale vypadá to nejak tak.
Kameň je verejne dostupný, môžete kedykoľvek k nemu prísť a fotiť, alebo s lupou skúmať, nech sa páči. Prečo nie. Už len vychádzka k nemu je fajn. A prezradím: nie je to jediný kameň, na ktorom autor nechal znaky. Je ich tam cca 4 - 5. Ale už nie v rúnach. Nech sa páči skúmať. P. Dolog tam tiež rád chodí. Svetomír
Chystám sa, len nech prejde zima.
Kameň je verejne dostupný, môžete kedykoľvek k nemu prísť a fotiť, alebo s lupou skúmať, nech sa páči. Prečo nie. Už len vychádzka k nemu je fajn. A prezradím: nie je to jediný kameň, na ktorom autor nechal znaky. Je ich tam cca 4 - 5. Ale už nie v rúnach. Nech sa páči skúmať. P. Dolog tam tiež rád chodí. Svetomír
Chystám sa, len nech prejde zima.
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Tak, dal som si veľa práce, kým som prelistoval Kollárovu Staroitalicu. Niektoré state som si aj prečítal. Neberte to tak, že som bol povrchný. Ten, kto si ju čítal vie, prečo. Lebo čítať to je otročina. ALE listujúc v tomto 884 stranovom diele som užasol pri strane 692. Píše sa tam o Veleturskom nápise. Kollár zabudol nápis lokalizovať. Pojednáva o úplne inom nápise v latinčine, ktorý znie:
DEVE: DEKLUNE: STATOM: SEPIS: ATAHUS : PIS: VELESTROM
FASIA: ESARISTROM: SE: BIM: ASIV: VESCLIS : VINU: ARPATITU
SEPIS: TOTICU: COVEHRIU: SEPU: FEROM: PIHOM: ESTU
EC: SE: COSUTIES: MA: CA: TAFANIES: MEDIS: SISTIATIENS
Nebudem tu prepisovať celú stranu prekladov, nie je dôležitá. Staroitalica vyšla r. 1852 a bola nepochybne šlágrom národnej obrody spolu so Šafárikovými Staroslovanskými pamätihodnosťami, v ktorých spomína aj runy. Tie vyšli neupravené už r. 1837. Uznávam, že tieto dve diela boli veľmi silnou motiváciou na výrobu nápisu va Velestúre. Nápis nad Hornými Pršanmi pritom mohol už existovať práve od farára Pilsa. Tieto dve diela spolu nemusia súvisieť.
Okrem toho je tam niekoľkokrát spomenutá súvislosť slovanských slov so Sanskrtom. A dosť zazaoberá Kollár slovom Volos, Vlasatý, Veles. Je možné, že práve Dr. Hromník tiež bol inšpirovaný týmto dielom, ktoré sa dnes považuje za prežité, nespoľahlivé.
DEVE: DEKLUNE: STATOM: SEPIS: ATAHUS : PIS: VELESTROM
FASIA: ESARISTROM: SE: BIM: ASIV: VESCLIS : VINU: ARPATITU
SEPIS: TOTICU: COVEHRIU: SEPU: FEROM: PIHOM: ESTU
EC: SE: COSUTIES: MA: CA: TAFANIES: MEDIS: SISTIATIENS
Nebudem tu prepisovať celú stranu prekladov, nie je dôležitá. Staroitalica vyšla r. 1852 a bola nepochybne šlágrom národnej obrody spolu so Šafárikovými Staroslovanskými pamätihodnosťami, v ktorých spomína aj runy. Tie vyšli neupravené už r. 1837. Uznávam, že tieto dve diela boli veľmi silnou motiváciou na výrobu nápisu va Velestúre. Nápis nad Hornými Pršanmi pritom mohol už existovať práve od farára Pilsa. Tieto dve diela spolu nemusia súvisieť.
Okrem toho je tam niekoľkokrát spomenutá súvislosť slovanských slov so Sanskrtom. A dosť zazaoberá Kollár slovom Volos, Vlasatý, Veles. Je možné, že práve Dr. Hromník tiež bol inšpirovaný týmto dielom, ktoré sa dnes považuje za prežité, nespoľahlivé.
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Ďakujem, knihu som našiel na nete, len v tej záplave strán som netušil kde to začať hľadať. Aspoň budem vedieť kde sa pozrieť. S tými slovami podobnými so sanskritom sa mýliť nemusel. Tá šípka by sa potom mohla čítať ako kar-ni "prelomenie" "rozštiepenie" "druh šípu" Niečo ako blesk. A ten prvý znak v tom posl. riadku by mohol byť skôr "mi-ra" namiesto "ma". Tie dve horiz. čiarky sú skôr ra ako by sa mal meniť z mi na ma. Mi-ra znamená more, oceán. Spolu by 2 znaky boli mi-ra-nu. A možno naše mo-re-na.
Naposledy upravil slavoslav dňa Po január 16, 2017 4:26 am, celkom upravené 2 krát.
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
V Staroitalike publikovanej na nete chýbajú tabuľky s runami, celá príloha, škoda, lebo to je veľmi zaujímavé. Skúsim to pohľadať vo svojom archíve a sprístupniť.
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Zaujal ma názov Velestúru z roku 1839
1839 Veresgyur Wr.
https://www.staremapy.sk/?zoom=16&lat=48.70752054016181&lng=19.016426900194592&map=VM2
Z maďarčiny som si to preložil ako Červený Ďuro (Juro), čo som bral ako hlúposť a pomaďarčenie slovenského názvu Velestúr. Potom som však natrafil v diele Ján Čaplovič: Etnografia Slovákov v Uhorsku, kde spomína akúsi nádobu zvanú verežďúr.
O veleždúre, či verežďúre Slovenský pravopisný slovník píše:
Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1
veleždúr i vereždúr, -u/-a 6. p. -eú-i, mn. č. -vy/-e muž. r. (maď.) nár. nádoba, (poľná) fľaša obtiahnutá kožou, obyč. na víno: Chutnali si, v pozdrav lesa pozdvihnúc občas veleždúr. (Hviezd.);
nádoby: sudy, putne, vereždúre, gelety (Jes-á)
http://slovnik.azet.sk/pravopis/?q=vele%C5%BEd%C3%BAr
Na základe toho som sa dopátral k periodiku Kultúra Slova (1988), kde sa autor príspevku, Vlado Uhlár, zaoberá toponymom Velestúr a aj nápisom:
str. 108-112
http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1988/4/ks1988-4.lq.pdf
Maďarský názov vrchu v oblasti Kremnice je veľmi málo pravdepodobný. Vrch sa však Velestúr tiež nevolal (aspoň podľa podľa záznamov do Križkových čias).
1839 Veresgyur Wr.
https://www.staremapy.sk/?zoom=16&lat=48.70752054016181&lng=19.016426900194592&map=VM2
Z maďarčiny som si to preložil ako Červený Ďuro (Juro), čo som bral ako hlúposť a pomaďarčenie slovenského názvu Velestúr. Potom som však natrafil v diele Ján Čaplovič: Etnografia Slovákov v Uhorsku, kde spomína akúsi nádobu zvanú verežďúr.
O veleždúre, či verežďúre Slovenský pravopisný slovník píše:
Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1
veleždúr i vereždúr, -u/-a 6. p. -eú-i, mn. č. -vy/-e muž. r. (maď.) nár. nádoba, (poľná) fľaša obtiahnutá kožou, obyč. na víno: Chutnali si, v pozdrav lesa pozdvihnúc občas veleždúr. (Hviezd.);
nádoby: sudy, putne, vereždúre, gelety (Jes-á)
http://slovnik.azet.sk/pravopis/?q=vele%C5%BEd%C3%BAr
Na základe toho som sa dopátral k periodiku Kultúra Slova (1988), kde sa autor príspevku, Vlado Uhlár, zaoberá toponymom Velestúr a aj nápisom:
- Pokračovanie textu tu (kliknúť sem)"
Velestúr a názvy odvodené zo slova tur
VLADO UHLÁR
Názov vrchu Velestúr (1254 m], ktorý je najvyšším bodom Kremnických
vrchov, mierne prečnievajúcou sopečnou vyvreninou trachytového
brala z okolia hory Smrečníka približne medzi Kremnicou a Banskou
Bystricou, ale väčšmi už nad Pohroním, vzbudzuje záujem nielen
turistov, ktorí rozmýšľajú aj o tvare, význame a pôvode zemepisných
názvov, ale aj záujem jazykovedcov. Vlastivedných pracovníkov vzrušuje
tým, že pripomína meno mýtickej pohanskej bytosti Velesa, vraj ochrancu
čried rožného statku. Názov Velestúr sa žiada uviesť do súvislosti
s tými výšinnými názvami vrchov, ktoré sa istým spôsobom vymykajú
z bežného názvoslovného systému.
Medzi názvami vrchov, ktoré majú poväčšine apelatívny základ
(Vápenica, Blatník, Kriváň, Sivec, Biela skala, Bukovec, Drienok, Rakýt
ov, Smrekovica, Sokol, Havran, Kohút, Volovec atd'.), nachádzajú
sa aj také, ktoré nečakane majú základ v starých zložených slovanských
osobných menách utvorených podľa starobylých slovotvorných
modelov.
Pri výskume názvov vrchov aj v Liptove upozornili na seba viaceré
z nich, svedčiace o svojej dávnovekosti. Nad Liskovou je dvojkopa
Konislav (735 m), nad Liptovským Trnovcom v žen. rode Konislava
(884 m), nad Liptovskými Revúcami zase Stibor (988 m), nad Prosiekom
výšinná planina Svorad, kultivovaná od 16. do 18. stor., a nad
ňou aj vrch Svorad (1051 m). Nad Oravským Podzámkom je Ratibor
(830 m) a v Liptove je vrch s hláskovou obmenou tohto názvu Latibor
(1207) a Latiborskä hoľa, nad Banskou Bystricou vŕšok Laskomer
(632 m) s vysielačom, nad Varínom a Strážou Želehosf (736 m), nad
Bánovcami vŕšok Cíbislavka čiže Babí vrch a nad Plášťovcami v Honte
vŕšok Konerád (248 m), ktorý je dokumentovaný zápismi už v rokoch
1331 a 1487, a teda je dokázateľne veľmi starým názvom.
Výskyt takýchto názvov vrchov zo starobylých osobných mien zavše
vzbudzoval výhrady a pochybnosti, či sú to nie dajaké nové pomenovania,
ktoré vznikli v období vlasteneckej romantiky po začiatku 19.
stor. (napr. i vplyvom diela Mateja Bela, Jána Hollého, Jána Kollára
a štúrovcov). A názov Velestúr sa naozaj medzi také hlási, a to už aj
svojím zložením (Veles + turj; je to iba mechanicky utvorená zloženina,
neorganicky spájajúca dve osobitné slovné jednotky bez spájacej
morfémy (pórov. Konislav, Želehosf, Laskomer, Svorad z pôv. Svojeradj.
Názov Velestúr vykonštruoval významný kultúrny pracovník a archivár
mesta Kremnice Pavol Križko (1841—1902), lebo sa nazdával,
že v Kremnici používaná podoba Velestúr i Vereždúr je iba pomýlená
spotvorenina okolitého nemeckého nárečia [handrbulčiny). Sám dô
vodil, že v skutočnosti ide o starobylý slovanský názov, v ktorom sa
spája meno pohanského boha, ochrancu čried rožného statku Velesa
(rus. Volos), a vraj meno Tura, lebo Tur zasa „bol bohom vojny u
Slovanov", ako to bol uviedol P. J. Šafárik v Slovanských starožitnostiach
(1837), kde spomínal aj mesto Turovo.
Nemožno však viesť paralelu medzi mýtickými predstavami dávnych
Slovanov a dobre známou mytológiou Grékov a Rimanov. Ako svedčí
byzantský historik Prokopios (z prvej pol. 6. stor.), Slovania „majú
jedného boha, tvorcu blesku, ktorého pokladajú za jedného pána všetkých
vecí, prinášajúc mu obete býky [tury] a konajúc iné posvätné
obrady". Tou nadzemskou bytosťou bol Perún čiže Parom, ktorej meno
je doložené aj v slovenskom zvykosloví a frazeologickými spojeniami
(na vých. Slovensku peruňl bijú čiže blesky, na západe zvrat do paroma,
parom ťa zaulj. Neskôr sa spomína Veles1
, ale Tur je nedoložená
bytosť, neskorší výtvor navodený výskytom významného divého zviera
ťa tura, vyhynutého predchodcu rožného statku. Jeho znak (volská
hlava s rohmi) sa používal najmä v dávnych magických obradoch a
sprievodoch, v snahe nakloniť si duchov a zabezpečiť si úžitok, hojnosť
v rozmnožovaní rožného statku. S postavou turoňa (i v Poľsku
tur oň, v Dalmácii turícaj čiže človeka v maske s volskou (býčou) hlavou
s rohmi a v bielej plachte alebo kožuchu sa chodilo a niekde
dosiaľ chodí v čase fašiangov (v Liptove v sprievode s bursou), hoc i
etnografia pozná, že sa tento obrad iba presťahoval z neskoršieho
jarného obdobia, keď sa takýto magický obrad konal na slávnostiach
vzývania plodnej prírodnej sily (pórov, názov sviatkov Turice, potom
kresťanské svätodušné sviatky až 50 dní po Veľkej noci).
V Kyjevskej Rusi j e ešte v 12. stor. doložená poľovačka na divé
tury v Podneprí, ktorú si obľúbil knieža Vladimír Monomach. Vyhynu-
1
Romantickým výplodom sú mená pohanských bohov, napr. Černoboha
(u J. Hollého), novšie i mená Vesna, Lada, Živa. Takisto novšie vznikli u
Ľuticov čiže Veletov (pri Baltskom mori v sev. Nemecku) božstvá Svaníovit
so štyrmi hlavami (pórov, kresťanskú Trojicu) s hlavným chrámom v Arkone
na ostrove Rujane a Radegast v Retre. U Rusov sa spomína Svarogov
syn Dažbog (boh slnka) a Svarožič (boh ohňa); túto problematiku objasnil
už L. Niederle v diele Život starých Slovana. — Slovania vo všeobecnosti aj
u nás uctievali iba nižšie mýtické bytosti; u nich vládol najmä kult predkov
(dedov), uctievali studienky, verili v zlé ženské bytosti víly na poliach, v horách
a vo vodách (tu aj vodníka), poznali Morenu, zosobňujúcu útrapy zimy,
potom aj choroby, ale verili aj v iných démonov; obeťami sa usilovali získať
pomoc dobrých duchov a ochranu pred zlými démonmi. Polský slavista A.
Briickner popiera aj boha Perúna u Slovanov, odmieta Velesa ako boha čried
a Tura ani nespomína.
tý tur, z ktorého vznikli rozličné dnešné druhy rožného statku, bol
vo včasnom stredoveku dobre známy a] na Slovensku. V archaickom
prirovnaní kričí (ručí) ako tur j e cenný doklad (Brodzany) na jeho
dávny výskyt u nás. Meno zvieraťa tur sa najprv ohláša už r. 1113 v
názve rieky Turiec (aqua Turej ako hranic a majetku benediktínskeho
kláštora sv. Hypolita zo Zobora (potom Kláštor pod Znievom), lebo
pretekala krajom (kotlinou) nazývaným podľa rieky tiež Turcom a
poznačeným výskytom tura. Vzťahové prídavné meno bolo turecký
(pórov, dosiaľ názov doliny Turecká na Starých Horách); až v protiklade
k národu Turkov a vzťahovému príd. menu turecký sa od čias
tureckých vojen, najmä po r. 1526 a po zaujatí stredu Uhorska Turkami
upevnila od mena kraja Turiec podoba príd. mena turčiansky (pó
rov, starý názov Turčiansky Svätý Martin a pod.). Iná rieka Turiec
je aj v Gemeri 2
.
Tur je slovo všeslovanské a indoeurópske (litovské tauras, lat. taurus,
gréc. tauros, irán. tarb „býk"). Dokladovú hodnotu má aj pomerne
častý výskyt slova tur v slovanskom, ale aj slovenskom miestopise a
vodopise.
Napokon j e pochopiteľná otázka, akého pôvodu je názov (Velestúr)
v podobe Verežďúr, ktorá je bežná na okolí Banske j Bystrice a najmä
v Badíne (je v jeho chotári).
V Slovníku slovenského jazyka V (1965) na s. 50 sú slová veleždúr
i verežďúr ako rovnocenné varianty s významom „nádoba, (poľná)
fľaša obtiahnutá kožou, obyčajne na víno", pričom sa uvádza, že sú
to nárečové slová prevzaté z maďarčiny; bežnejšie je známe pomenovanie
kulač (napr. v Pukanci vyrábali hrnčiari hlinené kulače) a
- Z miestnych názvov odvodených od mena zvieraťa tura je v Turci vhodne
motivovaný názov starej osady Turany a obdobne v Zemplíne dediny Turany
nad Ondavou. Pri Želiezovciach je dedina Turá (s. 1264 Túre], v kotline Raj-
čianky je dedina Turie (bežne Turo, až od r. 1948 Turie). — Pôvodný názov
Starej Turej bol Tura (r. 1339 Twr); prívlastok (Stará) vznikol na rozlíšenie
po vzniku obce Turá Lúka (r. 1580 Thura Luka), ktorá od r. 1980 splynula
s mestom Myjavou. Rešpektuje sa nárečová forma Turá (novšie Turia). —
V pramennej oblasti rieky Turiec je obec Turček (r. 1371 Thurcza), kým v
doline Turca v Gemeri je obec Turčok. — V Liptove pri potoku Turík (r. 1278
Turapataka) je dedina Turík s osadou Turíček. V Novohrade v obvode Poltára
sú Turíčky (r. 1327 Turch), od r. 1974 pričlenené k Cinobani. — Už v stredoveku
je doložené Turopole (r. 1332 Tarpola), až r. 1927 s úpravou na Turie
Pole (r. 1951 obec zanikla, chotár pričlenený k obci Lešť). — V okrese
Topoľčany sú Turčianky, ale dosial je živý názov Turčany; obyvatelia sú
pravdepodobne utečenci pred triednym útlakom z Turca (pred r. 1257). —
Pri Šahách sa spomína dedina Tur už r. 1156, teraz Veľké Tur ovce (prv
Dolné i Stredné Turovce). Mladšie sú Horné Turovce.
čutora, ktorá sa ohláša v Hviezdoslavovej krátkej epike v humornej
básni Bútora a Čutora.
Pochopiteľne názov Verežďúr vznikol metaforicky podľa istej podoby
brala na vrchu Smrečníka, ktorý pripomínal nádobu verežďúr. —
Názov nádoby verežďúr i velestúr je nárečový, značne archaický, ale
použil ho aj Hviezdoslav. Hláskové ustrojenie upozorňuje na seba istou
nezvyčajnosťou. Maďarský slavista F. Gregor (1970) objasnil pôvod
tohto slova: známym výrobcom ozdobných kulačov bol v meste Nagybánya
v stolici Satumare (v súčasnosti v Rumunsku) majster Vôros
Gyôrgy (čiže Červený Ďuroj, ktorého meno je doložené r. 1651; prenáškou
(metonymicky) sa podľa výrobcu rozšírilo aj meno takýchto
nádob, pravdaže, v slovenčine v primeranej hláskovej adaptácii verežďúr,
príp. disimiláciou -r-r na -l-r veleždúr i velestúr.
Podľa toho aj názov vrchu v podobe Verežďúr vznikol až ku koncu
17. stor. za kuruckých vojen (vojaci a najmä husári mali vo výstroji
na páse upevnený aj kulač čiže verežďúr). — Podoba názvu vrchu
Velestúr je však už ustálená a napriek svojmu pôvodu má pevné miesto
v zemepisnom názvosloví slovenských vrchov. Nápis na jeho brale,
ktorý „objavil a rozlúštil" P. Križko, je však falzum; jeho pôvod podmienený
romantickým vlastenectvom a snahou presláviť dávnovekou
starobylosťou národ a Kremnicu je zjavný a s tým sa musí aj v súčasnosti
zmieriť neodborné hľadačstvo starobylých epigrafov (nápisov).
Križko takto rozlúštil velestúrsky nápis:
préchach silan ot morane zrumich
kreminitiju te turv i vsie grada;
i bé gode po turu dve ste te
osmdst
Nápis vraj mal povahu čiastočne etruského písma, teda staršieho,
ako bolo latinské písmo. Jeho jazyk mal budiť dojem až praslovanské
ho jazyka slovenských predkov. Text prekladal do súčasnej sloven
činy takto:
Prišiel Silan od severu,
zboril Kremnicu i Turovo i všetky
hrady; i bolo po Turovi rokov
dvesto a osemdesiat.
J. Skultéty (1932) pri odhaľovaní pamätnej tabule na domoch P.
Križka a Gustáva K. Zechentera-Laskomerského v Kremnici 28. 10.
1932 vysoko hodnotil vedecké a vlastenecké zásluhy archivára a historika
P. Križka. V poznámke však spomenul, že už v 90. rokoch minulého
storočia v Martine „s úsmevom hovorili, že nápisy v Kremnických
vrchoch sú dielom Pavla Križka a J. B. Klemensa." 3
— Už r. 1928
v diele Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice kremnický
archivár a historik Michal Matunák iba v poznámke pod čiarou
uviedol: „Kremnické podanie hovorí, že umným pôvodcom nápisov bol
Križko, kresličom (písma) Klemens a rytcom (obuvník) Moravčík." 4
— Jazykoveda, história a epigrafia zaujali k velestúrskemu epigrafu
rozhodne odmietavé stanovisko, pokladajúc ho za falzum. To treba
zopakovať. Falzum je v rozpore s vedou i úprimným vlastenectvom.
5. apríla č. 1, Ružomberok
LITERATÚRA
GREGOR, F.: Niekoľko poznámok o slove „Veleždúr". In: Annales Universitatis
Scienciarum Budapestinensis. Sectio linguistica I. Budapest 1970, s. 69—72.
KRIŽKO, P. (Trihranský): Starobylé nápisy. Sokol. I, 1862, č. 11, s. 362—
383. — Tamže aj s. 416.
KRIŽKO, P.: Starobylé nápisy na Kremnickom pohorí. In: Letopis Matice slovenskej
V, zv. 2, 1868, s. 75—96.
LEHOTSKÁ, D.: Život a dielo Pavla Križku 1841—1902. In: Pavel Križko:
Z dejín banských miest na Slovensku. Bratislava. Vydavateľstvo SAV 1964,
s. 9—79.
MATUNÁK, M.: Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice.
Kremnica-Vrútky. Vydalo mesto Kremnica 1928.
SKUTIL, J.: Nálezy domnelých památek z doby pfedhistorické a časné
historické z ČSR. In: Sborník na počesť Jozefa Škultétyho. Martin. Matica
slovenská 1933, s. 401—431.
ŠAFÁRIK, P. J.: Slovanské starožitnosti. Praha 1837.
UHLÄR, V.: O Velestúre v Kremnických vrchoch. Krásy Slovenska, 54, 1987,
č. 11, s. 18—21 (s reprodukciami „rúnových" nápisov).
Vlastivedný slovník obci na Slovensku. Bratislava, Encyklopedický ústav
SAV 1977—1978. 3 zv.
3
Križko, propagujúc znenie Velestúr (podlá tur sa dlho písalo Velestúr j ,
argumentoval, že ide o správnu podobu názvu tohto vrchu, na ktorom vraj
bývalo obetisko našich pohanských predkov pre boha Velesa a Tura. Na
zosmiešnenie tých, ktorí zastávali domáce podoby Verežďúr, Velestúr v besednici
Druhý výlet na Velestúr (Pešťbudínske vedomosti, roč. 8, í. 71 zo 4. 9.
1868, s. 2—3) napísal: .. . toto meno vraj „tá skalina dostala, bo na nej pil
sám Bendegúc, a to vraj z kapitálneho verešdura." — Bendegúz bol podľa
zámerne šírených novouhorských povestí otcom hunského kráľa Atilu a vraj
prapradedom Madarov. Osobné meno Bendegúz Slováci používali ironicky,
pórov, satirický román proti madarománii slovenských zemanov, dokonca
z Turca, od Jána Chalúpku Bendegúz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtajorint,
Donquijotiáda podľa najnovšej módy (pôv. po nemecky v Lipsku r. 1841).
4
Historička D. Lehotská (1964), vnučka P. Križka, v hodnotení záslužného
diela tohto autora, otázku nápisu na Velestúre ani nespomenula.
VLADO UHLÁR
Názov vrchu Velestúr (1254 m], ktorý je najvyšším bodom Kremnických
vrchov, mierne prečnievajúcou sopečnou vyvreninou trachytového
brala z okolia hory Smrečníka približne medzi Kremnicou a Banskou
Bystricou, ale väčšmi už nad Pohroním, vzbudzuje záujem nielen
turistov, ktorí rozmýšľajú aj o tvare, význame a pôvode zemepisných
názvov, ale aj záujem jazykovedcov. Vlastivedných pracovníkov vzrušuje
tým, že pripomína meno mýtickej pohanskej bytosti Velesa, vraj ochrancu
čried rožného statku. Názov Velestúr sa žiada uviesť do súvislosti
s tými výšinnými názvami vrchov, ktoré sa istým spôsobom vymykajú
z bežného názvoslovného systému.
Medzi názvami vrchov, ktoré majú poväčšine apelatívny základ
(Vápenica, Blatník, Kriváň, Sivec, Biela skala, Bukovec, Drienok, Rakýt
ov, Smrekovica, Sokol, Havran, Kohút, Volovec atd'.), nachádzajú
sa aj také, ktoré nečakane majú základ v starých zložených slovanských
osobných menách utvorených podľa starobylých slovotvorných
modelov.
Pri výskume názvov vrchov aj v Liptove upozornili na seba viaceré
z nich, svedčiace o svojej dávnovekosti. Nad Liskovou je dvojkopa
Konislav (735 m), nad Liptovským Trnovcom v žen. rode Konislava
(884 m), nad Liptovskými Revúcami zase Stibor (988 m), nad Prosiekom
výšinná planina Svorad, kultivovaná od 16. do 18. stor., a nad
ňou aj vrch Svorad (1051 m). Nad Oravským Podzámkom je Ratibor
(830 m) a v Liptove je vrch s hláskovou obmenou tohto názvu Latibor
(1207) a Latiborskä hoľa, nad Banskou Bystricou vŕšok Laskomer
(632 m) s vysielačom, nad Varínom a Strážou Želehosf (736 m), nad
Bánovcami vŕšok Cíbislavka čiže Babí vrch a nad Plášťovcami v Honte
vŕšok Konerád (248 m), ktorý je dokumentovaný zápismi už v rokoch
1331 a 1487, a teda je dokázateľne veľmi starým názvom.
Výskyt takýchto názvov vrchov zo starobylých osobných mien zavše
vzbudzoval výhrady a pochybnosti, či sú to nie dajaké nové pomenovania,
ktoré vznikli v období vlasteneckej romantiky po začiatku 19.
stor. (napr. i vplyvom diela Mateja Bela, Jána Hollého, Jána Kollára
a štúrovcov). A názov Velestúr sa naozaj medzi také hlási, a to už aj
svojím zložením (Veles + turj; je to iba mechanicky utvorená zloženina,
neorganicky spájajúca dve osobitné slovné jednotky bez spájacej
morfémy (pórov. Konislav, Želehosf, Laskomer, Svorad z pôv. Svojeradj.
Názov Velestúr vykonštruoval významný kultúrny pracovník a archivár
mesta Kremnice Pavol Križko (1841—1902), lebo sa nazdával,
že v Kremnici používaná podoba Velestúr i Vereždúr je iba pomýlená
spotvorenina okolitého nemeckého nárečia [handrbulčiny). Sám dô
vodil, že v skutočnosti ide o starobylý slovanský názov, v ktorom sa
spája meno pohanského boha, ochrancu čried rožného statku Velesa
(rus. Volos), a vraj meno Tura, lebo Tur zasa „bol bohom vojny u
Slovanov", ako to bol uviedol P. J. Šafárik v Slovanských starožitnostiach
(1837), kde spomínal aj mesto Turovo.
Nemožno však viesť paralelu medzi mýtickými predstavami dávnych
Slovanov a dobre známou mytológiou Grékov a Rimanov. Ako svedčí
byzantský historik Prokopios (z prvej pol. 6. stor.), Slovania „majú
jedného boha, tvorcu blesku, ktorého pokladajú za jedného pána všetkých
vecí, prinášajúc mu obete býky [tury] a konajúc iné posvätné
obrady". Tou nadzemskou bytosťou bol Perún čiže Parom, ktorej meno
je doložené aj v slovenskom zvykosloví a frazeologickými spojeniami
(na vých. Slovensku peruňl bijú čiže blesky, na západe zvrat do paroma,
parom ťa zaulj. Neskôr sa spomína Veles1
, ale Tur je nedoložená
bytosť, neskorší výtvor navodený výskytom významného divého zviera
ťa tura, vyhynutého predchodcu rožného statku. Jeho znak (volská
hlava s rohmi) sa používal najmä v dávnych magických obradoch a
sprievodoch, v snahe nakloniť si duchov a zabezpečiť si úžitok, hojnosť
v rozmnožovaní rožného statku. S postavou turoňa (i v Poľsku
tur oň, v Dalmácii turícaj čiže človeka v maske s volskou (býčou) hlavou
s rohmi a v bielej plachte alebo kožuchu sa chodilo a niekde
dosiaľ chodí v čase fašiangov (v Liptove v sprievode s bursou), hoc i
etnografia pozná, že sa tento obrad iba presťahoval z neskoršieho
jarného obdobia, keď sa takýto magický obrad konal na slávnostiach
vzývania plodnej prírodnej sily (pórov, názov sviatkov Turice, potom
kresťanské svätodušné sviatky až 50 dní po Veľkej noci).
V Kyjevskej Rusi j e ešte v 12. stor. doložená poľovačka na divé
tury v Podneprí, ktorú si obľúbil knieža Vladimír Monomach. Vyhynu-
1
Romantickým výplodom sú mená pohanských bohov, napr. Černoboha
(u J. Hollého), novšie i mená Vesna, Lada, Živa. Takisto novšie vznikli u
Ľuticov čiže Veletov (pri Baltskom mori v sev. Nemecku) božstvá Svaníovit
so štyrmi hlavami (pórov, kresťanskú Trojicu) s hlavným chrámom v Arkone
na ostrove Rujane a Radegast v Retre. U Rusov sa spomína Svarogov
syn Dažbog (boh slnka) a Svarožič (boh ohňa); túto problematiku objasnil
už L. Niederle v diele Život starých Slovana. — Slovania vo všeobecnosti aj
u nás uctievali iba nižšie mýtické bytosti; u nich vládol najmä kult predkov
(dedov), uctievali studienky, verili v zlé ženské bytosti víly na poliach, v horách
a vo vodách (tu aj vodníka), poznali Morenu, zosobňujúcu útrapy zimy,
potom aj choroby, ale verili aj v iných démonov; obeťami sa usilovali získať
pomoc dobrých duchov a ochranu pred zlými démonmi. Polský slavista A.
Briickner popiera aj boha Perúna u Slovanov, odmieta Velesa ako boha čried
a Tura ani nespomína.
tý tur, z ktorého vznikli rozličné dnešné druhy rožného statku, bol
vo včasnom stredoveku dobre známy a] na Slovensku. V archaickom
prirovnaní kričí (ručí) ako tur j e cenný doklad (Brodzany) na jeho
dávny výskyt u nás. Meno zvieraťa tur sa najprv ohláša už r. 1113 v
názve rieky Turiec (aqua Turej ako hranic a majetku benediktínskeho
kláštora sv. Hypolita zo Zobora (potom Kláštor pod Znievom), lebo
pretekala krajom (kotlinou) nazývaným podľa rieky tiež Turcom a
poznačeným výskytom tura. Vzťahové prídavné meno bolo turecký
(pórov, dosiaľ názov doliny Turecká na Starých Horách); až v protiklade
k národu Turkov a vzťahovému príd. menu turecký sa od čias
tureckých vojen, najmä po r. 1526 a po zaujatí stredu Uhorska Turkami
upevnila od mena kraja Turiec podoba príd. mena turčiansky (pó
rov, starý názov Turčiansky Svätý Martin a pod.). Iná rieka Turiec
je aj v Gemeri 2
.
Tur je slovo všeslovanské a indoeurópske (litovské tauras, lat. taurus,
gréc. tauros, irán. tarb „býk"). Dokladovú hodnotu má aj pomerne
častý výskyt slova tur v slovanskom, ale aj slovenskom miestopise a
vodopise.
Napokon j e pochopiteľná otázka, akého pôvodu je názov (Velestúr)
v podobe Verežďúr, ktorá je bežná na okolí Banske j Bystrice a najmä
v Badíne (je v jeho chotári).
V Slovníku slovenského jazyka V (1965) na s. 50 sú slová veleždúr
i verežďúr ako rovnocenné varianty s významom „nádoba, (poľná)
fľaša obtiahnutá kožou, obyčajne na víno", pričom sa uvádza, že sú
to nárečové slová prevzaté z maďarčiny; bežnejšie je známe pomenovanie
kulač (napr. v Pukanci vyrábali hrnčiari hlinené kulače) a
- Z miestnych názvov odvodených od mena zvieraťa tura je v Turci vhodne
motivovaný názov starej osady Turany a obdobne v Zemplíne dediny Turany
nad Ondavou. Pri Želiezovciach je dedina Turá (s. 1264 Túre], v kotline Raj-
čianky je dedina Turie (bežne Turo, až od r. 1948 Turie). — Pôvodný názov
Starej Turej bol Tura (r. 1339 Twr); prívlastok (Stará) vznikol na rozlíšenie
po vzniku obce Turá Lúka (r. 1580 Thura Luka), ktorá od r. 1980 splynula
s mestom Myjavou. Rešpektuje sa nárečová forma Turá (novšie Turia). —
V pramennej oblasti rieky Turiec je obec Turček (r. 1371 Thurcza), kým v
doline Turca v Gemeri je obec Turčok. — V Liptove pri potoku Turík (r. 1278
Turapataka) je dedina Turík s osadou Turíček. V Novohrade v obvode Poltára
sú Turíčky (r. 1327 Turch), od r. 1974 pričlenené k Cinobani. — Už v stredoveku
je doložené Turopole (r. 1332 Tarpola), až r. 1927 s úpravou na Turie
Pole (r. 1951 obec zanikla, chotár pričlenený k obci Lešť). — V okrese
Topoľčany sú Turčianky, ale dosial je živý názov Turčany; obyvatelia sú
pravdepodobne utečenci pred triednym útlakom z Turca (pred r. 1257). —
Pri Šahách sa spomína dedina Tur už r. 1156, teraz Veľké Tur ovce (prv
Dolné i Stredné Turovce). Mladšie sú Horné Turovce.
čutora, ktorá sa ohláša v Hviezdoslavovej krátkej epike v humornej
básni Bútora a Čutora.
Pochopiteľne názov Verežďúr vznikol metaforicky podľa istej podoby
brala na vrchu Smrečníka, ktorý pripomínal nádobu verežďúr. —
Názov nádoby verežďúr i velestúr je nárečový, značne archaický, ale
použil ho aj Hviezdoslav. Hláskové ustrojenie upozorňuje na seba istou
nezvyčajnosťou. Maďarský slavista F. Gregor (1970) objasnil pôvod
tohto slova: známym výrobcom ozdobných kulačov bol v meste Nagybánya
v stolici Satumare (v súčasnosti v Rumunsku) majster Vôros
Gyôrgy (čiže Červený Ďuroj, ktorého meno je doložené r. 1651; prenáškou
(metonymicky) sa podľa výrobcu rozšírilo aj meno takýchto
nádob, pravdaže, v slovenčine v primeranej hláskovej adaptácii verežďúr,
príp. disimiláciou -r-r na -l-r veleždúr i velestúr.
Podľa toho aj názov vrchu v podobe Verežďúr vznikol až ku koncu
17. stor. za kuruckých vojen (vojaci a najmä husári mali vo výstroji
na páse upevnený aj kulač čiže verežďúr). — Podoba názvu vrchu
Velestúr je však už ustálená a napriek svojmu pôvodu má pevné miesto
v zemepisnom názvosloví slovenských vrchov. Nápis na jeho brale,
ktorý „objavil a rozlúštil" P. Križko, je však falzum; jeho pôvod podmienený
romantickým vlastenectvom a snahou presláviť dávnovekou
starobylosťou národ a Kremnicu je zjavný a s tým sa musí aj v súčasnosti
zmieriť neodborné hľadačstvo starobylých epigrafov (nápisov).
Križko takto rozlúštil velestúrsky nápis:
préchach silan ot morane zrumich
kreminitiju te turv i vsie grada;
i bé gode po turu dve ste te
osmdst
Nápis vraj mal povahu čiastočne etruského písma, teda staršieho,
ako bolo latinské písmo. Jeho jazyk mal budiť dojem až praslovanské
ho jazyka slovenských predkov. Text prekladal do súčasnej sloven
činy takto:
Prišiel Silan od severu,
zboril Kremnicu i Turovo i všetky
hrady; i bolo po Turovi rokov
dvesto a osemdesiat.
J. Skultéty (1932) pri odhaľovaní pamätnej tabule na domoch P.
Križka a Gustáva K. Zechentera-Laskomerského v Kremnici 28. 10.
1932 vysoko hodnotil vedecké a vlastenecké zásluhy archivára a historika
P. Križka. V poznámke však spomenul, že už v 90. rokoch minulého
storočia v Martine „s úsmevom hovorili, že nápisy v Kremnických
vrchoch sú dielom Pavla Križka a J. B. Klemensa." 3
— Už r. 1928
v diele Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice kremnický
archivár a historik Michal Matunák iba v poznámke pod čiarou
uviedol: „Kremnické podanie hovorí, že umným pôvodcom nápisov bol
Križko, kresličom (písma) Klemens a rytcom (obuvník) Moravčík." 4
— Jazykoveda, história a epigrafia zaujali k velestúrskemu epigrafu
rozhodne odmietavé stanovisko, pokladajúc ho za falzum. To treba
zopakovať. Falzum je v rozpore s vedou i úprimným vlastenectvom.
5. apríla č. 1, Ružomberok
LITERATÚRA
GREGOR, F.: Niekoľko poznámok o slove „Veleždúr". In: Annales Universitatis
Scienciarum Budapestinensis. Sectio linguistica I. Budapest 1970, s. 69—72.
KRIŽKO, P. (Trihranský): Starobylé nápisy. Sokol. I, 1862, č. 11, s. 362—
383. — Tamže aj s. 416.
KRIŽKO, P.: Starobylé nápisy na Kremnickom pohorí. In: Letopis Matice slovenskej
V, zv. 2, 1868, s. 75—96.
LEHOTSKÁ, D.: Život a dielo Pavla Križku 1841—1902. In: Pavel Križko:
Z dejín banských miest na Slovensku. Bratislava. Vydavateľstvo SAV 1964,
s. 9—79.
MATUNÁK, M.: Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice.
Kremnica-Vrútky. Vydalo mesto Kremnica 1928.
SKUTIL, J.: Nálezy domnelých památek z doby pfedhistorické a časné
historické z ČSR. In: Sborník na počesť Jozefa Škultétyho. Martin. Matica
slovenská 1933, s. 401—431.
ŠAFÁRIK, P. J.: Slovanské starožitnosti. Praha 1837.
UHLÄR, V.: O Velestúre v Kremnických vrchoch. Krásy Slovenska, 54, 1987,
č. 11, s. 18—21 (s reprodukciami „rúnových" nápisov).
Vlastivedný slovník obci na Slovensku. Bratislava, Encyklopedický ústav
SAV 1977—1978. 3 zv.
3
Križko, propagujúc znenie Velestúr (podlá tur sa dlho písalo Velestúr j ,
argumentoval, že ide o správnu podobu názvu tohto vrchu, na ktorom vraj
bývalo obetisko našich pohanských predkov pre boha Velesa a Tura. Na
zosmiešnenie tých, ktorí zastávali domáce podoby Verežďúr, Velestúr v besednici
Druhý výlet na Velestúr (Pešťbudínske vedomosti, roč. 8, í. 71 zo 4. 9.
1868, s. 2—3) napísal: .. . toto meno vraj „tá skalina dostala, bo na nej pil
sám Bendegúc, a to vraj z kapitálneho verešdura." — Bendegúz bol podľa
zámerne šírených novouhorských povestí otcom hunského kráľa Atilu a vraj
prapradedom Madarov. Osobné meno Bendegúz Slováci používali ironicky,
pórov, satirický román proti madarománii slovenských zemanov, dokonca
z Turca, od Jána Chalúpku Bendegúz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtajorint,
Donquijotiáda podľa najnovšej módy (pôv. po nemecky v Lipsku r. 1841).
4
Historička D. Lehotská (1964), vnučka P. Križka, v hodnotení záslužného
diela tohto autora, otázku nápisu na Velestúre ani nespomenula.
http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1988/4/ks1988-4.lq.pdf
Maďarský názov vrchu v oblasti Kremnice je veľmi málo pravdepodobný. Vrch sa však Velestúr tiež nevolal (aspoň podľa podľa záznamov do Križkových čias).
Jas- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016
Re: Záhada nápisu na Velestúre
...a tam je všetko napísané tak, ako sme si tu po novom hrkútali. Ešte tak objasniť pršiansky nápis. Keby sa tam nebol priplietol Pils a PILTZ, bolo by to jednoduchšie. Myslím, že p. Ducár by mal stiahnuť tú knihu a trochu ju prepísať a tak vydať. Síce by nemohol hrdo stáť pred kremničanmi, ale faktografia knihy by bola veľmi dobrá.
Naposledy upravil Svetomír dňa Ut január 17, 2017 6:36 am, celkom upravené 2 krát.
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Takže, že by predsa len tá inšpirácia Staroitalikou, strana 692 VELETUR :-)
verešdur (vöröš) — (z maď.) poľná fľaška obtiahnutá kožou
Ono to ale stále nevylučuje, že maďarský pisár zapísal Velestur ako Veresgyur, lebo to mu niečo hovorilo. Alebo iný podobný názov skomolil. Nikde sa v tom čase, pokiaľ viem, výhrady proti pomenovaniu Velestúr neobjavili.
verešdur (vöröš) — (z maď.) poľná fľaška obtiahnutá kožou
Ono to ale stále nevylučuje, že maďarský pisár zapísal Velestur ako Veresgyur, lebo to mu niečo hovorilo. Alebo iný podobný názov skomolil. Nikde sa v tom čase, pokiaľ viem, výhrady proti pomenovaniu Velestúr neobjavili.
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Pre porovnanie. Pridávam link so skalným nápisom v pohorí Branisko z roku 1759, písaný v latinčine. Doteraz som o ňom nevedel ani ja. Autor článku tvrdí, že nápis prečítal a preložil, no ja tam vidím omnoho viac znakov, ktoré akosi nebral do úvahy. A možno to vôbec ani nesúvisí s tou poľovačkou. Nápis má dobré umiestnenie pod skalným oknom, aby čo najdlhšie odolal zvetrávaniu.
http://peterlieskovsky.blog.sme.sk/c/138888/Potvrdenie-polovnickej-legendy.html
http://peterlieskovsky.blog.sme.sk/c/138888/Potvrdenie-polovnickej-legendy.html
Jas- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Podľa Hromníka v knihe Sloveni a Slovensko tvrdí v časti Velestúr na str.761 že Križko sa zaoberal štúdiom Kollárovej Staroitalie Slavianskej, využil Helmodovu Chronicu Slavorum, spomína dedičstvo dravido-sloveno-egyptských náboženských kultov, zvykov, tamilčiny. Slovo nemalo špecifickú formu, pretože neexistoval jazyk, vysvetľuje ako nápisy chápali iní, uvádza Križkove publikácie v : Starobylé nápisy na Kremnickom pohorí Sokol, roč. 1862,1863,1865
igor1235- Majster
- Počet príspevkov : 532
Členom fóra od : 09.05.2015
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Toto už ale nesúvisí s Velestúrom. Nevylúštený nápis je aj pri Rejdovej. Napísaný v skratkách latinsky. Ale ak chcete, naozaj by to chcelo samostatný článok. Trebárs všeobecne o nápisoch na skalách. Tých máme viacero.
http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/neobjasnene-posolstvo.html
http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/neobjasnene-posolstvo.html
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Áno, Križko akože práve podľa tabuliek porovnania rún zo Staroitaliky vraj písmo lúštil. No a podľa Uhlára to písmo aj podľa toho diela aj zostavil. Možno s Klemensom...ktovie. Velestúr je podvrh. Je to pamiatka na zúfalstvo nášho národa a prešibanosť aktérov.
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
A stále nie sú známe tie runové tabuľky. Otázka je ako vypadajú a či je možné ich zohnať.
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Slavoslav stačí si dať do googla runy a je to. https://www.google.sk/search?q=runy&biw=1344&bih=684&source=lnms&tbm=isch&sa=X&sqi=2&ved=0ahUKEwjyu5myu8jRAhXKOBQKHUO9AWkQ_AUIBigB
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
No, ale to je niečo iné než Staroitalika a v tom guglovskom výbere je kopec balastu - teda aj súčasných alebo nedávnych výmyslov.
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Počkáme si teda radšej na originál, ako hľadať zbastardené na internete. Možno práve to bude rozhodujúci a usvedčujúci dôkaz.Admin napísal:V Staroitalike publikovanej na nete chýbajú tabuľky s runami, celá príloha, škoda, lebo to je veľmi zaujímavé. Skúsim to pohľadať vo svojom archíve a sprístupniť.
Jas- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016
Re: Záhada nápisu na Velestúre
V Nitre ju nemajú, to čo je na nete NEMÁ žiadne tabuľky. Nemusíme sa upnúť práve na Staroitaliu. Pojednával vraj o nich aj P.J.Šafárik v Slovanských starožitnostiach (taktiž neexistuje v Nitre) (tiež chýbajú v internetovej podobe tabuľky( a boli dostupné aj v iných literatúrach v tej dobe. Runy majú svoju šlágrovú periodicitu ako všetko ostatné. Že zbastardené na nete. Prečo. Veď sú tam priame fotografie, nielen opisy. Runy na Velestúre sú zmesou najmenej dvoch typov.
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Musím ale uznať, že na dôveryhodnosti si dal autor záležať. Zmiešal min. 2 typy rún, namiesto toho aby jednoducho vychádzal z jedného a prerobil ho. Snažil sa napodobniť dobové runy, vymyslel si "staroslovanský" jazyk zmesou slovanských jazykov. Malo ísť o brilantný podvod, aj Siliani sedia. Škoda, že sa autor pozabudol pri písaní letopočtu. Čo mi pri tak precíznom prevedení nejde do hlavy. A prečo vôbec písal letopočet, keď na starých runových nápisoch chýba.
Jas- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 82
Členom fóra od : 18.04.2016
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Nič nie je dokonalé, čo urobí človek. A nič nie je dokonalé, čo urobil "boh", či matka príroda.
Ale tá hra - to hľadanie pravdy je na tom krásne. Čo sa týka posmešného Verešďura, ktorý dal inšpiráciu Križkovi k Velestúru samozrejme spolu so stranou 692 Staroitalie (Veletur) by ma zaujímalo, aký mal ten kopec pôvodný názov. Jeho časté pomenovanie Smrčník bola asi len výpožička pomenovania susedného kopca.
Ešte by ma naozaj zaujímalo, ako to bolo s Pilsom farárom. Nepredpokladám, že sa dozvieme pravdu. Ale som rád, že "tehlička" do vylúštenia záhady patrí Alanovi Dologovi. Nevyšiel z toho až s takým dlhým nosom. Práve naopak, tým, že to našiel to aj dobre zamotal :-).
Ale tá hra - to hľadanie pravdy je na tom krásne. Čo sa týka posmešného Verešďura, ktorý dal inšpiráciu Križkovi k Velestúru samozrejme spolu so stranou 692 Staroitalie (Veletur) by ma zaujímalo, aký mal ten kopec pôvodný názov. Jeho časté pomenovanie Smrčník bola asi len výpožička pomenovania susedného kopca.
Ešte by ma naozaj zaujímalo, ako to bolo s Pilsom farárom. Nepredpokladám, že sa dozvieme pravdu. Ale som rád, že "tehlička" do vylúštenia záhady patrí Alanovi Dologovi. Nevyšiel z toho až s takým dlhým nosom. Práve naopak, tým, že to našiel to aj dobre zamotal :-).
Naposledy upravil Svetomír dňa Ut január 17, 2017 3:44 pm, celkom upravené 1 krát.
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Jas napísal:Musím ale uznať, že na dôveryhodnosti si dal autor záležať. Zmiešal min. 2 typy rún, namiesto toho aby jednoducho vychádzal z jedného a prerobil ho. Snažil sa napodobniť dobové runy, vymyslel si "staroslovanský" jazyk zmesou slovanských jazykov. Malo ísť o brilantný podvod, aj Siliani sedia. Škoda, že sa autor pozabudol pri písaní letopočtu. Čo mi pri tak precíznom prevedení nejde do hlavy. A prečo vôbec písal letopočet, keď na starých runových nápisoch chýba.
Proste dokonalá detektívka s niekoľkými neočakávanými zvratmi a prekvapujúco strhujúcim rozuzlením. Agatha Christie oproti tomu šuviks.
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
[quote="Svetomír"] Že zbastardené na nete. Prečo. Veď sú tam priame fotografie, nielen opisy. Runy na Velestúre sú zmesou najmenej dvoch typov.[/quote
No, ale kto sa nevyzná, verí všetkému, čo tam je.
Tu je tá dôležitá, najdôležitejšia stránka z prílohy z Kollárovej Staroitaliky s runami.
" />
No, ale kto sa nevyzná, verí všetkému, čo tam je.
Tu je tá dôležitá, najdôležitejšia stránka z prílohy z Kollárovej Staroitaliky s runami.
" />
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Pršiansky nápis a Velestúrsky sú dve veci. Určite medzi nimi je súvislosť. To, že niektorá teória časom neobstojí celkom alebo čiastočne nie je dôležité. Ani ten Einstein nakoniec nemal absolútnu pravdu a pritom položil základy k tomu, čo sa dnes považuje za pravdu, čo onedlho taktiež nebude celkom pravda. A čo teraz s Einsteinom, budeme sa mu posmievať za to v čom sa mýlil, alebo budeme ho chváliť za to, kde sa trafil?
Hlupáci sa posmievajú, najradšej pri pive. Ako nám to predvádzajú diskutujúci na inom fóre. Takže, my pre zmenu pochváľme, aspoň za toho Pilsa. Toho objavil A. Dolog. Žunkovič skončil u "slepoty".
Hlupáci sa posmievajú, najradšej pri pive. Ako nám to predvádzajú diskutujúci na inom fóre. Takže, my pre zmenu pochváľme, aspoň za toho Pilsa. Toho objavil A. Dolog. Žunkovič skončil u "slepoty".
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Vďaka za tabuľku, admin. Lenže ona dokazuje práve to, čo tvrdí A. Dolog: runy sú zostavené z viacerých. Pozrite si jeho tabuľku v pôvodnom článku a porovnajte s Kollárovou. Z Kollára si vzal len niektoré písmená.
Žunkovič určite prečítal aj Pilsa, ale nevedel, čo s ním. Titul neprečítal. Ak by ho prečítal, pátra po farárovi. Pravda je, že Dolog to vylúštil vďaka pamäti, že Pils nie celý rok r. 1584 pôsobil v Dobšinej a on si to pamätal a pátral po tejto stope a podarilo sa. Vypátral do naozaj dôsledne. Ani mu nevadí, že zo Sárospataku neodpovedajú.
Žunkovič určite prečítal aj Pilsa, ale nevedel, čo s ním. Titul neprečítal. Ak by ho prečítal, pátra po farárovi. Pravda je, že Dolog to vylúštil vďaka pamäti, že Pils nie celý rok r. 1584 pôsobil v Dobšinej a on si to pamätal a pátral po tejto stope a podarilo sa. Vypátral do naozaj dôsledne. Ani mu nevadí, že zo Sárospataku neodpovedajú.
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Nuž, ale o tom predsa nie je spor. Zostavovateľ mal k dispozícii najmenej štyri ďalšie pramene, teda tabuľky od piatich autorov. Podľa mňa si počínal veľmi nešikovne. Alebo si všimol, že autori nie sú vo všetkom v súlade a aby sa vyhol konfrontácii, vymyslel ďalšiu verziu.
S tým Žunkovičom a Pilsom, je tu ešte jeden moment. Žunkovič píše Pilz 1872. Je jasné, že toto vzťahujeme k inému kameňu. Ale mal by písať PILTZ 1872. Dávam do pozornosti možnosť, že on čítal to Pils faor ako Pilz 1872. Možno pod vplyvom vedľajšieho nápisu. Je totiž čudné, že by neprečítal koniec textu z Pršianskeho nápisu a ešte aj zle by prečítal meno na vedľajšom kameni. Žunkovič jednohlasne prehlásil nápis za falošný, na rozdiel od toho Velestúrskeho.
S tým Žunkovičom a Pilsom, je tu ešte jeden moment. Žunkovič píše Pilz 1872. Je jasné, že toto vzťahujeme k inému kameňu. Ale mal by písať PILTZ 1872. Dávam do pozornosti možnosť, že on čítal to Pils faor ako Pilz 1872. Možno pod vplyvom vedľajšieho nápisu. Je totiž čudné, že by neprečítal koniec textu z Pršianskeho nápisu a ešte aj zle by prečítal meno na vedľajšom kameni. Žunkovič jednohlasne prehlásil nápis za falošný, na rozdiel od toho Velestúrskeho.
Re : Záhada nápisu na Velestúre - zaujímavosť
Sibírsky Petrogryf, ktorý sa datuje na 5 000 BC a v ostatných zdrojoch 10 000 BC
Brahmanska abeceda z Védskej kultúry India
igor1235- Majster
- Počet príspevkov : 532
Členom fóra od : 09.05.2015
igor1235- Majster
- Počet príspevkov : 532
Členom fóra od : 09.05.2015
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Wau, ta menora miesto hlavy, fantastický objav. Predsa by na tom mohlo byť niečo pravdy. Naozaj to bolo nájdené na sibíri?
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Menora (hebr. מנורה, doslova: svietnik) je sedemramenný svietnik, spolu s Dávidovou hviezdou jeden zo symbolov judaizmu. Patril k výbave tabernákula (hebr. miškan), prenosnej svätyne Izraelitov počas putovania púšťou a neskôr aj Jeruzalemského chrámu. Údajne symbolizuje horiaci ker, z ktorého prehovoril Boh k Mojžišovi. V širšom zmysle sa môže ako menora označovať akýkoľvek druh svietnika, ktorý sa používa v judaizme.
Menoru možno nájsť aj na víťaznom oblúku cisára Tita, znázorňujúcom zničenie Chrámu v roku 70. Dnes je súčasťou štátneho znaku štátu Izrael ... zrejme, ako odvolanie sa na dôveryhodnosť a evidentnú starobylosť alebo, Izraeliti už dávno poznali Sibír
Menoru možno nájsť aj na víťaznom oblúku cisára Tita, znázorňujúcom zničenie Chrámu v roku 70. Dnes je súčasťou štátneho znaku štátu Izrael ... zrejme, ako odvolanie sa na dôveryhodnosť a evidentnú starobylosť alebo, Izraeliti už dávno poznali Sibír
igor1235- Majster
- Počet príspevkov : 532
Členom fóra od : 09.05.2015
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Nuž, je to veľmi starý symbol A tento pán bude sám Jupiter osobne
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Dobrý deň,
poznám velestúrsky nápis, bol som tam viackrát. Dovolím si nesúhlasiť s tým, že andezitová skala na ktorej je nápis vysekaný je veľmi trváca. Ak by tomu tak bolo, nebolo by potrebné náspis za posledných 150 rokov niekoľko krát presekávať, aby bol dodnes vidieť. Takže tisíc rokov a viacej by ťažko vydržal.
poznám velestúrsky nápis, bol som tam viackrát. Dovolím si nesúhlasiť s tým, že andezitová skala na ktorej je nápis vysekaný je veľmi trváca. Ak by tomu tak bolo, nebolo by potrebné náspis za posledných 150 rokov niekoľko krát presekávať, aby bol dodnes vidieť. Takže tisíc rokov a viacej by ťažko vydržal.
Lesmir- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 30
Členom fóra od : 22.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
"panue slepota"
Zaujímavé je, že do roku 1762 sa písmeno "J" nepoužívalo.
Zaujímavé je, že do roku 1762 sa písmeno "J" nepoužívalo.
Lesmir- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 30
Členom fóra od : 22.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Dávam do pozornosti ďalšiu sadu nájdených falošných rún. Obrázok je zo "Zborník na počesť Jozefa Škultètyho"
Nájdené pod "Parnědubem"- královéhradecký okres spolu s kamennou ihlou či železným nožom a pod hradiskom Vražba.
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Zaujímalo by ma, ako prišli na to, že sú falošné? Aj keď je pravda, že to vypadá, akoby ich vytvorilo dieťa. Vľavo hore niečo ako strašidelný snehuliak, pes, nejaká hlava mačky...
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Zaujímavé, ale veľmi podozrivé. Už to Slniečko s božským okom a ten kocúr a latinské meno písané runami.... A výtvarný prejav ako z materskej škôlky, kde by som tipoval inšpiráciu. Pri takýchto a podobných nálezoch sa netreba unáhliť, niektoré môžu byť pravé, iné môžu byť falošné.
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Áno, výtvarný talent autorom očividne chýbal ale symbolov poznali dosť. Tá rybička, dve bodky pod hadom alebo ten slimák sú zvláštne na toto geografické miesto. Ak je to pravé, tak je to zaujímavý objav. Ale latinské písmo písané runami je aspoň nový výraz...
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Tak tá omega na tom pršianskom kameni je symbol Venuše. Skrátený figový list. Znamená aj múdrosť, vznešenosť, krásu.
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Slavoslav ak vysvetlíte takto jedno písmeno, potom sa žiada vysvetliť aj význam ostatných. Ak takto vysvetlíte "faor", potom po písmenku vysvetlite aj celý nápis. Myslím, že tadiaľ cesta nevedie. Ten nápis nemá s mystikou nič spoločné. Skôr sa jedná o výkrik do tmy, strohé konštatovanie "U nás kresťanov panuje slepota !", či pokus o humor, ako naznačil Amin.
Našim predkom chýbal výtvarný talent?
Našim predkom chýbal výtvarný talent?
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Ak teda platí vaša dedukcia, že runy vysekal nejaký výtvarník, p. Križko ich "pozliepal" z rôznych zdrojov a prezentovali to ako dôkaz prítomnosti Slovanov, lebo bola taká doba, tak potom je riešenie správne. Ale ja tomu nejak neverím. A písal som len o jednom znaku, nie o celom nápise.
Čo je na Venuši mystického? Veď je to planéta. A spájala sa s múdrosťou. Ostatné symboly zatiaľ neboli rozlúštené, teda zatiaľ sú všetko len dohady.
Niektorí ľudia majú výtvarný talent, niektorí menej a niektorí vôbec žiadny. Ja napr. žiadny.
Čo je na Venuši mystického? Veď je to planéta. A spájala sa s múdrosťou. Ostatné symboly zatiaľ neboli rozlúštené, teda zatiaľ sú všetko len dohady.
Niektorí ľudia majú výtvarný talent, niektorí menej a niektorí vôbec žiadny. Ja napr. žiadny.
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Na toto som narazil... Možno je to k téme ....
...idem to čítať - možno niečo pochopím...
http://www.slovio.com/origin/index.html
...idem to čítať - možno niečo pochopím...
http://www.slovio.com/origin/index.html
Peter Per.- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 32
Členom fóra od : 15.05.2015
Age : 83
Bydlisko : Bratislava
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Zrejme, dôležitejšie ako to, čo mienil ten, kto nápis vytvoril, je to, čo v ňom ľudia videli vtedy, a dnes to čo v ňom vidia dnes. Je to podobné ako s umeleckým obrazom - umelec mienil jedno, ľudia vidia iné. Ktorý pohľad je dôležitejší?
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Asi máte na mysli napr. paralelu s takým Starým zákonom. Ale možno máte pravdu. Nech je to akokoľvek, ešte dlho to bude len v rovine rôznych subjektívnych interpretácií a špekulácií. A ak boh dá, tak sa niekedy dozvieme celú pravdu.
Ak ale poznali tieto znaky: okolie Kremnice aj tie z Česka, tak buď ich sem niekto postupne priniesol z krajiny ich pôvodu, alebo obyvateľstvo z ich krajiny pôvodu sa dostalo až sem. A ak, tak kedy.
Ešte tie na Hrade lietava. Vraj tam bol niekedy oltár na obety. Neviete, či je k tomu niečo viac?
Ak ale poznali tieto znaky: okolie Kremnice aj tie z Česka, tak buď ich sem niekto postupne priniesol z krajiny ich pôvodu, alebo obyvateľstvo z ich krajiny pôvodu sa dostalo až sem. A ak, tak kedy.
Ešte tie na Hrade lietava. Vraj tam bol niekedy oltár na obety. Neviete, či je k tomu niečo viac?
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Pokiaľ ide o Velestur, isté je, že na sto percent je všetko isté tak maximálne na 99%. Nápisov okolo Velestúru je niekoľko. Ak sa však do prostredia vloží šikovný falzifikátor, veľmi ťažko sa potom odlíši to, čo je alebo môže byť pravé od toho, čo je jeho dielom. Celkom určite aj v storočiach predchádzajúcich tomu 19. storočiu existovali ľudia, ktorí sa nielen zaujímali o históriu ale niekedy aj "priložili ruku k dielu". Z rôznych dôvodov. Aj "národné dôvody" sú staršie ako z 19. storočia. Veď už u antických autorov nachádzame národný aspekt. Ale v období feudalizmu sa s národnosťou na 99% nenarábalo. V období po nástupe kresťanstva by sme na skale takmer s istotou tých 99% našli nápis buď kresťanský alebo protikresťanský a v období staršom najskôr súvisiaci s pohanstvom. Nápis s historickou udalosťou zo staroveku či stredoveku vylúčiť nemôžeme, poznáme ten trenčiansky. Ale medzi tým trenčianskym a velestúrskym je podstatný rozdiel. Trenčiansky je písaný jazykom a písmom pisateľa všeobecne známym, nič nepredstiera. Velestúrsky je falošný vo svojej podstate - v písme aj v jazyku, ktorých pravosť predstiera odvolávkou na udalosť známu z knižného prameňa z 19. storočia. Svojou podstatou, obsahom aj formou patrí práve do toho 19. storočia. V 18. storočí sa tiež vyrábali falošné runy a predmety, ale z iných dôvodov - vzrástol záujem o starožitnosti, tak sa vyrábali starožitnosti na predaj bohatým zberateľom. Kto chce v tom vidieť niečo iné, môže, ľudia veria v hocičo a často pre svoju vieru riskujú aj životy. Veriaci považujú každého, kto verí v niečo iné za nepriateľa. Dokonca aj autori rôznych teórií, ktorí akýkoľvek pokus o diskusiu považujú za osobný útok.Samozrejme, veriaci autor, ktorý nedokáže a ani nechce obhajovať svoju teóriu je len píšuci fanatik. Takých je veľa. Viera nie je o realite ale často je práve o fanatizme. A fanatici dokážu oveľa viacej ako rozumní ľudia. Možno práve takí nám postavili egyptské pyramídy alebo sa rozhodli pristáť na Mesiaci :-). Alebo aspoň dokážu napísať objemné knihy, ktoré často dokážu zaujať, ale nie svojou kvalitou.
Baviť sa dá o tom, kto zhotovil Velestúrsky nápis a koľkí v tom boli zainteresovaní, to je však viacej detektívny ako historický príbeh. Pršiansky nápis je osobitná kapitola. Ten nepredstiera ani historickú udalosť, ani starobylý jazyk. K tým ostatným sa má zmysel vyjadrovať, ak sa ich podarí znova nájsť.
Runy alebo iné písmo na kameňoch, najmä v pohanských hájoch a blízkosti prírodných svätýň nielenže nemôžeme vylúčiť, že sú dávneho pôvodu, ono sa tam skutočne nachádza, ale to sú iné, doteraz nepublikované prípady. Tie publikované najskôr súvisia s aktivitami nadšencov z 19. storočia, ktorí chceli presláviť seba alebo svoju lokalitu. Alebo sa aspoň nejako zapojiť do vtedajšieho diania. Sú celkom iné ako to, čo nie je všeobecne známe a je veľmi podobné tomu, čo v tom čase "letelo".
Lietava je najskôr iný prípad. K tomu sa zrejme viacerí ešte vrátime.
Baviť sa dá o tom, kto zhotovil Velestúrsky nápis a koľkí v tom boli zainteresovaní, to je však viacej detektívny ako historický príbeh. Pršiansky nápis je osobitná kapitola. Ten nepredstiera ani historickú udalosť, ani starobylý jazyk. K tým ostatným sa má zmysel vyjadrovať, ak sa ich podarí znova nájsť.
Runy alebo iné písmo na kameňoch, najmä v pohanských hájoch a blízkosti prírodných svätýň nielenže nemôžeme vylúčiť, že sú dávneho pôvodu, ono sa tam skutočne nachádza, ale to sú iné, doteraz nepublikované prípady. Tie publikované najskôr súvisia s aktivitami nadšencov z 19. storočia, ktorí chceli presláviť seba alebo svoju lokalitu. Alebo sa aspoň nejako zapojiť do vtedajšieho diania. Sú celkom iné ako to, čo nie je všeobecne známe a je veľmi podobné tomu, čo v tom čase "letelo".
Lietava je najskôr iný prípad. K tomu sa zrejme viacerí ešte vrátime.
Naposledy upravil Amin dňa So február 25, 2017 1:19 pm, celkom upravené 1 krát.
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Vidím, že ste o Velestúre skalopevne presvdčený a máte to podložené dejinnými okoľnosťami a faktami. Mne sa len nechce veriť, že by niekto mohol niečo také spáchať. Veď aj keď je informácia založená na pravde je dosť nemorálne prezentovať ju takýmto spôsobom, aj keď poslúži "vyšším cieľom",a tak všetkých oklamať a popliesť im hlavy. Aj keď v "dobrej viere". Avšak ľudia sú rôzni. Ale v častom opakovaní sa tých istých znakov je niečo podozrivé.
Po tý českých sa skúsim pozrieť ale po toľkých rokoch ich už možno stihli použiť ako stavebný materiál. A tá lietava je fakt z iného súdka. Tam to vypadá omnoho jasnejšie. Potom k tomu skúsim niečo prihodiť aj ja.
A len tak okrajovo. Nie sú tie štyri výkričníky príliš veľa? Už sa to niekde tu rozoberalo...Trocha despotické na fórum.
Po tý českých sa skúsim pozrieť ale po toľkých rokoch ich už možno stihli použiť ako stavebný materiál. A tá lietava je fakt z iného súdka. Tam to vypadá omnoho jasnejšie. Potom k tomu skúsim niečo prihodiť aj ja.
A len tak okrajovo. Nie sú tie štyri výkričníky príliš veľa? Už sa to niekde tu rozoberalo...Trocha despotické na fórum.
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Myslím si, že nemôžeme hodnotiť minulosť dnešnými očami. Po bitke je každý generál, ako je všeobecne známe. Okrem toho, dnes profesionálni historici, archeológovia a iní tiež robia podvody a ešte sú pyšní sami na seba, akí sú šikovní. Akurát, že tým najčastejšie sledujú práve opačný cieľ ako tí pred dvomi storočiami. Novinári zasa takto píšu svoje články, pudovo sledujúc, čo od nich žiada ich zamestnávateľ, alebo odberateľ. A kto ich odsudzuje? Naopak, považujeme si ich ako odborníkov, alebo ako strážcov demokracie, objektívnych, poctivých, nezaujatých. Hlavne, ak nám na to dajú pečiatku, alebo ak sa navzájom vychvália, akí sú super a dostanú k tomu ešte kdejaké ocenenie (za podvody či kolaboráciu s kde kým). A teraz niečo vytýkajme tým, ktorí použili velestúrsky nápis v princípe ako zbraň na ochranu spoločnosti, ktorú považovali za svoju. Iné zbrane ani možnosti nemali.
Dúfajme, že aspoň tá Lietava bude originál.
Štyri výkričníky som nenašiel!!!!
Dúfajme, že aspoň tá Lietava bude originál.
Štyri výkričníky som nenašiel!!!!
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Slavoslav mám kamaráta, ktorý tiež pochybuje o tom, že runy boli účelovo vyfabrikované v 19. storočí. Nápis je hmatateľný. Existuje. Niekto ho urobil. Mal nejaký jasný úmysel. Tiež si prečítal všetky dôkazy a indície k tomu, nepresvedčili ho.
Napriek tomu verí v Boha a je skalopevne presvedčený, že existuje a je dobrý.
Neveriť je vaše právo. Vaša viera je subjektívna.
Napriek tomu verí v Boha a je skalopevne presvedčený, že existuje a je dobrý.
Neveriť je vaše právo. Vaša viera je subjektívna.
Anonymný- Anonymný
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Čo s tým narobíme. Nuž predsa nič, taká je ľudská spoločnosť, že každý si verí svojmu alebo niekomu inému a väčšina nevie posúdiť fakty tak, aby sa dopracovala k správnemu výsledku, lebo spochybniť sa dá nakoniec vždy všetko. Ak nie už správnou argumentáciou, tak aspoň tou nesprávnou. Nie je dôležitá pravda, dôležitá je viera v to ako to bolo. A ľudia sú schopní v pravdu veriť, alebo v ňu neveriť, lebo veriaci dôkazy schopní akceptovať ani posúdiť nie su.
Re: Záhada nápisu na Velestúre
slavoslav napísal:Vidím, že ste o Velestúre skalopevne presvedčený a máte to podložené dejinnými okoľnosťami a faktami. Mne sa len nechce veriť, že by niekto mohol niečo také spáchať.
Slavoslav, ako kto čo v tomto smere napáchal dobre ilustruje prípad Rukopisov královedvorského a zelenohorského. Je to veľmi podobné okolnostiam Velestúrskeho nápisu. Akurát, že rukopisy na pergamene možno skúmať ešte ďalšími metódami. Z nich vyplynulo, ako čítame v inom článku na tomto fóre, že rukopis údajne napísaný v 9. storočí bol napísaný na pergamene z ktorého bol zoškrabaný text z 13. storočia.... atď... je to v tom článku. Napriek tomu sa v ČR nájde veľa ľudí, ktorých nič o nepravosti Rukopisov nepresvedčí. Keď už nie je iný argument, vytiahne sa na oponentov to, že boli kedysi komunisti (to som našiel v najnovšom príspevku k tejto téme z konca januára na nete, autorom je historik aj s titulmi, skalopevne presvedčený o pravosti Rukopisov). Niekomu to ako argument postačuje.
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Tak nie je pravý. Nevadí, stále sú tu aj tie ostatné. Najskôr sa asi zamerať na tú Lietavu. Z nej snáď niečo zmysluplné vzíde. Tie runy tomu už nasvedčujú. Ešte potom tie české, aj keď sú v istom slova zmysle príliš dobré, aby boli pravé. Ktovie...
A tie výkričníky som myslel na hl. stránke. Stačili by aj tri
A tie výkričníky som myslel na hl. stránke. Stačili by aj tri
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Svetomír, aj tí veľkí fyzici v dejinách pripúšťali a pripúšťajú, že tento svet nemohol vzniknúť bez nejakého inteligentného tvorcu. Je to pozorovateľné všade okolo nás. Iná vec sú náboženstvá, napr. aj to kresťanstvo. Je to náboženstvo ako každé iné. Aj ten teraz prepieraný islam. Lenže vplyvom človeka a jeho chúťok po moci dosiahnutej manipuláciou sa nakoniec pretaví v niečo iného, odtrhnutého od pôvodnej filozofie. Prečítajte si niekedy kredo kde ľudia veria, že pápež je neomylný a má pravdu aj keby vyhlásil, že... To, že boh je dobrý a dedičný hriech a utrpenie vedie ku...to majú dobre vymyslené. A viera nakoniec má veľa podôb. Aj tie vyššie spomínané. Ja sa napr. čudujem, že ľudia nadávajú na politikov, celý súčasný systém a nakoniec radšej zvolia "menšie zlo" aj keď vedia, že sú taký istý ale hodia ten lístok do urny. Aj to je viera. Ale toto je téma na dlho a nie sem. A veriť niečomu, aj keď mám na vyvrátenie stôl prehýbajúci sa dôkazmi, môže fakt len človek odtrhnutý od reality. Myslím, že je na to termín "kognitívna disonancia". Sranda tieto smajlíky ako sa to uchytilo
slavoslav- Dopisovateľ
- Počet príspevkov : 44
Členom fóra od : 13.01.2017
Re: Záhada nápisu na Velestúre
slavoslav napísal:Svetomír, aj tí veľkí fyzici v dejinách pripúšťali a pripúšťajú, že tento svet nemohol vzniknúť bez nejakého inteligentného tvorcu. Je to pozorovateľné všade okolo nás....
Vajce nemohlo byť znesené bez sliepky a sliepka sa musela vyliahnuť z vajca. Aspoň tak nastavili problém tuším už v antike. Inou možnosťou je, že vajce alebo sliepku niekto stvoril. Ten tvorca ani nemusel byť tak extra inteligentný. Pre začiatok mu stačilo len áno-nie (dva bity 1 a 0). Všetko ostatné sa už dalo dosiahnuť metódou pokus - omyl. Ak máme dostatok času a nekonečné množstvo pokusov, dopracujeme sa k správnym výsledkom aj v lote. A sme v evolučnej teórii obidvomi nohami.
Takže hmota či idea? Možno ani jedno. Ak nie hmota ani idea, tak aspoň energia a ak nie energia, tak iná moc. Posudzujeme veci a javy neznáme na základe toho čo poznáme. Ak o nejakom probléme vieme málo alebo nič, prvé vysvetlenie sa nám javí ako pravdivé. A ľudskou vlastnosťou, najmä mužskou, je veriť tomu prvému ponúknutému vysvetleniu po celý život, alebo aspoň dovtedy, pokiaľ nás nejaká intrigánka nepresvedčí o tom, že to bolo inak. Príroda to zariadila tak, že intrigánka potrebuje hlavne "vecné argumenty", ktoré premažú jej obeti mozog a potom ho nastavia na iný pohľad na vec. Preto už v mytológii ženský princíp vystupuje v pozícii toho rozumnejšieho, nie preto, že by žena vládla prostredníctvom rozumu, ale preto, lebo ona ovláda rozum. Nie ten svoj, ale ten mužský, resp. ten mužský princíp.
Vidíme však, na Velestúrskom nápise a aj na iných, že napriek tomu ich nestvorili ženy. To muži použili ženské nástroje a preto boli v takýchto prípadoch tak úspešní. Nepoznám prípad, že by za podobným podfukom stáli ženy. Pozoruhodné je, že aj celé národné obrodenie sa točí okolo mužov. Veda, výskum aj umenie, všade nachádzame mužov. Sú aj výnimky, ale dnes vieme, že nie všetko, čo sa tvári ako jedno pohlavie ním aj skutočne je. Takže nakoniec to ani nebudú výnimky, len tak vyzerajú. Čím som sa pokúsil vrátiť diskusiu do toho koryta v ktorom tiekla doteraz, k Velestúru :-) .
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Takže "hrobový kameň" je na svete. Na niekoľký pokus. Ešte treba zistiť, čo ten fakt dokazuje.
Re: Záhada nápisu na Velestúre
Minulý rok bol nájdený ďalší, doposiaľ neznámy runový nápis na južnej strane hrebeňa Kremnických vrchov na kopci Trávny Ždiar:
O ňom Križko určite nevedel, ani nikto iní ho doposiaľ nepopisuje. Mohol by dokazovať pravosť velestúrskeho nápisu.
Prepis nápisu:
Máme indície o ďalšom nápise na kremnickom hrebeni, budeme po ňom v blízkej dobe pátrať.
O ňom Križko určite nevedel, ani nikto iní ho doposiaľ nepopisuje. Mohol by dokazovať pravosť velestúrskeho nápisu.
Prepis nápisu:
Máme indície o ďalšom nápise na kremnickom hrebeni, budeme po ňom v blízkej dobe pátrať.
TherioN- Počet príspevkov : 1
Členom fóra od : 20.07.2020
Re : Záhada nápisu na Velestúre
Prvé dejiny Slovenského národa 1780 Juraj Papánek
str.458, 459
Kvádi sa nazývali aj Thudri- podľa vodcu Thudra. Ich najväčšie mesto sa volalo Eburum a nachádzalo sa v Turčianskej kotline na úpätí hory Harmanec ... Hennel Sliezsky vo svojom diele Zemepis Sliezska tvrdí, že Kvádi boli kedysi aj obyvateľmi Sliezska. Ba dokonca nás na základe vlastnej skúsenosti poúča, že v sliezskych horách sa nachádza kameň, ktorý na základe spôsobu života, nazýva kvádsky a podľa niekoľkých v blízkosti žijúcich obyvateľov je považovaný za Kvádov ....
žeby Velestúr ?
str.458, 459
Kvádi sa nazývali aj Thudri- podľa vodcu Thudra. Ich najväčšie mesto sa volalo Eburum a nachádzalo sa v Turčianskej kotline na úpätí hory Harmanec ... Hennel Sliezsky vo svojom diele Zemepis Sliezska tvrdí, že Kvádi boli kedysi aj obyvateľmi Sliezska. Ba dokonca nás na základe vlastnej skúsenosti poúča, že v sliezskych horách sa nachádza kameň, ktorý na základe spôsobu života, nazýva kvádsky a podľa niekoľkých v blízkosti žijúcich obyvateľov je považovaný za Kvádov ....
žeby Velestúr ?
igor1235- Majster
- Počet príspevkov : 532
Členom fóra od : 09.05.2015
Strana 2 z 2 • 1, 2
Strana 2 z 2
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Št október 24, 2024 8:52 pm pre igor1235
» Zoborské listiny
So september 14, 2024 1:09 pm pre igor1235
» Pôvod Slovanov
Ut marec 12, 2024 3:42 pm pre igor1235
» Pôvod človeka
Ut marec 12, 2024 3:38 pm pre igor1235
» Koľko rokov má Slovensko?
Ut január 16, 2024 2:24 pm pre igor1235
» Uhorský zákonník Tripartitum
Št december 28, 2023 4:28 pm pre igor1235
» Vandali, Vindi, Veneti, Vinduli, Suebi, Suavi, Kvádi, Markomani
Po december 25, 2023 2:28 pm pre igor1235
» Metodov hrob
Ne november 26, 2023 1:36 pm pre igor1235
» MAPY STARÉHO SLOVENSKA
St november 15, 2023 6:09 pm pre igor1235
» Ako sa tvorí história
Pi september 15, 2023 9:21 am pre igor1235
» História a politika
St september 13, 2023 10:22 am pre igor1235
» Slovensko, Slováci - štátnosť, štátotvorný národ
Št jún 15, 2023 3:27 pm pre igor1235