PublikácieNajnovšia diskusia
Najčítanejšie témy
Zoznam osobností Slovenov teraz zvaných ako Slovákov
Strana 1 z 1 • Share
Zoznam osobností Slovenov teraz zvaných ako Slovákov
pre igor1235 Po november 05, 2018 8:27 am
Zoznam Slovenov, je pokračovaním už zverejnených osobnosti z radov historikov v súvislosti s názormi, že moravskí Slováci čiže Sloveni zvaní tohto času ako Slováci, vraj nemali kráľov, v Uhorsku nemali šľachtu, osobnosti, inteligenciu či vzdelanosť, predkladám ako protiargument, ... osobnosti kráľov, ktoré vládli Slovenom-Slovákom od doby Krista, niektoré osobnosti vyššej slovenskej šľachty v Uhorsku, slovenských bojovníkov v Uhorsku, slovenských legionárov, inteligenciu Slovenov - Slovákov, vzdelanosť osôb slovenského pôvodu, narodením až do vzniku Československa napriek tomu, že v Uhorsku bol považovaný za Maďara každý, kto hovoril maďarsky.
Medzi najstaršími aristokratickými slovenskými rodmi po páde VM sa spomínajú (Hodál) predovšetkým Poznanovci, Hontovci, Forgáčovci, Miškovci, Diviakovci, Palúdzski, Zátureckí a ich línie napr. priamymi potomkami boli šľachtické a zemianské rodiny Baštinsých (Bacskády), Beňovských, Besnákovcov, Bošanskovcov (Bossányi), Čermanských, Drgoňovcov zo Somorovej Vsi, Diviackovcov (Divéky) z Diviak nad Nitricou, Majténiovcov (Mathényi), Motešickovcov, Novoveskovcov (Ujfalussi) z Diviackej Novej Vsi, Novoveskovcov z Klatovej Novej Vsi, Rudňanskovcov (Rudnay), Urbanovských,Turčanskovcov (Turcsányi) z Turčianok a Volkovcov z Ješkovej Vsi, Janovičovci z Čirču, Očkajovci z Očkova, ktoré v minulosti zastávali významné posty nielen v stoličnej samospráve Nitrianskej župy. Na vyššie priečky spoločenského rebríčka sa vyšvihli až v období novoveku, keď dosiahli dokonca barónsky titul. ....
Diviaky nad Nitricou boli najstarším sídelným majetkom rodu Diviackovcov. Patria medzi najstaršie písomne doložené sídla tejto oblasti. Doložené sú v roku 1210 vo forme predikátu ,,Blasii de Diweg".O starobylosti tohto sídla svedčí okrem iného aj skutočnosť, že počas celého ranofeudálneho obdobia boli v tejto oblasti jediným sídlom fary sa starobylým kostolom Všetkých svätých. Boli tiež blízko dôležitej križovatky cesty z Viedne do Krakova. Bogat-Radvanovci ... pre zaujímavosť ... k tomu poslednému rodu Bogat-Radvan (Radvan bol synom Bogata), Maďari tvrdia niečo iné, boli to Slovania - Česi,... na základe toho poznatku, ako aj údajov zo slovenskej obce Rakovec na Ondavou maďarský rod Rákoci má teda slovanské - české korene ... mimochodom, po nástupe Maďarov bola existencia slovenskej nobility a Cyrilo-Metodejskej tradície, postupne zakazovaná. Napriek tomu, že tradícia bola zakázaná, slovenská nobilita existovala, aj s poukazom na slovenský pôvod. Písomné pramene z obdobia 15. a začiatku 16. storočia už jednoznačne svedčia aj o existencii zemianstva slovenského pôvodu, napr. Plachý, Ostrolúcky, Podmanický, Hrabovský, Revický, Benický, Škriatko, Straka atď... Zaujímavý je aj fakt, že v mnohonárodnostnom Uhorsku vďaka vládnej moci prevládali Maďari, v snahe odlíšiť sa od iných národov... Niektorí slovenskí autori (napr. Encyklopédia Slovenska) používajú inú terminológiu: Pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o Gejzovom kniežatstve. Uhorsko bolo značne mnohonárodné (napr. v roku 1787 tvoril maďarský element len 29% obyvateľstva, teda nemali ani polovicu. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala latinčina, v rokoch 1784 - 1790 a 1849 - 1860 nemčina a v rokoch 1836/1844 - 1849 a 1860 - 1918 maďarčina. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že "maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska"...Rok 1498 je zaujímavý dekrétom Vladislava II., ktorý menuje desať najdôležitejších miest Uhorska, z ktorých šesť sa nachádzalo na Slovensku (Bratislava, Košice, Bardejov, Prešov, Trnava, Levoča), čo dokazuje relatívnu vyspelosť Slovenska v rámci Uhorska. Bratislava sa stala hlavným (1536 - 1784/1848) a korunovačným (1563 - 1830) mestom a sídlom snemu (1542 - 1848) Kráľovského Uhorska, neskôr obnoveného Uhorska. Trnava sa stala cirkevným sídlom. Slovensko tvorilo jadro Uhorska, kde sa odohrávali všetky významné udalosti. Tu sa tiež odohrávali hlavne pohraničné boje napr. aj s husitmi, Turkami, protihabsburské povstania (1604 - 1711) vedené spravidla (protestantskými) vládcami Sedmohradska so všetkým čo s tým súviselo, teda hlavne rabovačky majetkov, dokumentov, artefaktov, vypaľovanie aj iné hrôzy počas dvoch svetových vojen, ktoré tvorili tiež samostatné kapitoly dejín Slovenov, dnes už Slovákov a Slovenska ... lepšie : Sloveni, Slovenky, Slovensko, slovenčina, slovenský, slovenské, slovenská ... pre zaujímavosť, Slovinci do dnešnej doby nazývajú svoju reč, slovenčina ...
Významné slovenské osobnosti :
Králi slovanského národa, ktorí od čias Krista vládli Slovákom
podľa slovenského historika Juraja Papánka v 1780 roku, z knihy Prvé dejiny Slovenského národa str.405, ktorá čakala na svoj prvý preklad z latinčiny do slovenčiny 238 rokov
Marobud - za vlády cisára Augusta a Tibéria, Kovald, Vannius, Vangius, Cimber, Thudus, Verabert, Gunterich, Arderik, Ferimund, Osinuch, Gabin, Percha, Fridegild, Rosemund I. Kunimund, Maroth-Marovod, Babak - za jeho vlády Slováci zanechali meno Markomani, Samo, Maroth, Svates, Samomir, Samoslav, Lech, Hormidor, Mojmír I. Pribina- Privina resp. Brynno alebo Brennius, Mojmír II., Rastislav, Svatoplug-Svätopluk, Svatobog-Svätoboj-Svätoboh ... Po smrti Svätoboha, posledného slovenského kráľa, bolo Uhorské kráľovstvo spojené s Dáciou pred a za Tisou, zo strany Slovenského kráľovstva od rieky Morava až po Hron, z Panónie prvej a druhej, alebo moderne hornej a dolnej so zadunajským Uhorskom
Kniežatá, náboženstvo, národní buditelia
• Pribina (800 - 861) - historicky známe knieža (kráľ) priamych predkov dnešných Slovákov, samostatného Nitrianského a Blatenského kniežatstva (kráľovstva) - inak: Panónske kniežatstvo, Zadunajské kniežatstvo, Pribinovo kniežatstvo - , ktoré sa v polovici 9. storočia rozprestieralo medzi Drávou na juhu, Dunajom na východe, Štajerským Hradcom (Graz) na západe Rakúska a približne Vesprémom na severe Maďarska. Podľa novších názorov sem patrilo aj územie medzi Rábom(Györom) v Maďarsku a Klosterneuburgom (za Viedňou) v Rakúsku.
• Rastislav ( cca 820 – po 870 vo väzení v Bavorsku) v rokoch 846 – 870 bol veľkomoravským kniežaťom-kráľom Za jeho vlády prišli na územie Veľkej Moravy Konštantín a Metod ako byzantská misia, ktorá u nás vytvorila základy slovanského písomníctva. V textoch je Rastislav titulovaný ako rex [kráľ], regulus [doslova "malý kráľ", králik] alebo kňaz [knieža]. Rastislavovo meno je zaznamenané v staroslovenskych prameňoch v podobe Radislaus-Rasticen-Rastic. Zaujímavý je aj tým, že vo svojej žiadosti o učeníkov koncom roku 862 cisárovi Michalovi III píše : Rastislav,kňazj slovensk s Svetoplukom poslašťa ... a my, Sloveni (teda aj Sloven Rastislav so Svätoplukom so Slovenmi čiže v súčasnosti zvaní Slováci), prostá čaď ... viď. Pogorielov, V 1933 Ruský letopis Nestorov a Slovensko, Kultúra 7-8 s.539, Veteška 1987, Veľkoslovenská ríša,2.ed. Trenčín : Vydavateľstvo Ivan Stelcer, str.15
• Koceľ (* – 876) inak Kocelj, Gozil, Chozil, Chezilo, Chezul - syn nitrianskeho kniežaťa Pribinu a jeho bavorskej manželky, v rokoch 861 – 876 kniežaťom Blatenského kniežatstva, za vlády Pribinovho syna Koceľa bolo kniežatstvo strediskom slovenskej vzdelanosti. Príčina smrti kniežaťa Koceľa je zahalená tajomstvom. Po jeho smrti zdedili jeho kniežatstvo synovia Viliama a Engelšaka, v rokoch 882 – 884 vykonal kráľ Svätopluk niekoľko politických čistiek na bývalom Koceľovom panstve a následne i toto jeho územie pripojil k Veľkomoravskej ríši.
• Sv. Gorazd (9. - 10. stor.) - bol slovenský biskup a literát. Informácie o ňom máme zo Života Klimenta, ktorý napísal svätý Teofylakt Ochridský na konci 11. alebo začiatku 12. storočia na základe starších slovanských predlôh. Gorazdovo meno sa nachádza aj v Zozname bulharských arcibiskupov v tzv. Borilovom synodiku (1211) a ďalších prameňoch. Spolu so sv. Cyrilom a Metodom sa zúčastnil r. 867 cesty do Ríma. O jeho prítomnosti v Ríme svedčí aj správa z literárnej správy Uspenije Kirilla, Spolu so svätým Metodom bol pri návrate z Ríma zajatý a väznený franskými biskupmi. Sv. Gorazda si za svojho nástupcu v biskupskom úrade pred svojou smrťou zvolil sv. Metod v roku 885
• Hont (cca 997 – 1037) podľa Hodála slovenský veľmož, osobný strážca kráľa Štefana I.
• Poznan (997 – 1030) podľa Hodála slovenský veľmož, osobný strážca kráľa Štefana I.
• Ján z Lefantoviec - 1432 Horné Lefantovce, slovenský mních z benediktínskeho opátstva dokončil kalendár, ktorý je najstarším slovenským dochovaným farebným kalendárom s medicínsko - osvetovými textami od 12. stor. v latinčine, modlitby v slovenčine, ikonografiou, vyobrazením terajšieho štátneho znaku a návody pracovných činností v Uhorsku, prosbou pre kráľov Uhorska o pomoc pre lekárov, zároveň aj s najstarším rýmovaným slovenským veršíkom " Amen, zabil babu kameň ". Kalendár je do dnešnej doby uložený v Mníchove.
http://matica.sk/wp-content/uploads/2015/03/SP-10_2017_J%C3%A1n-%C4%8Comaj_str_72-80.pdf
• Mikuláš Telegdy (1535 – 1586) slovenský kňaz, zakladateľ prvej kníhtlačiarne na Slovensku
• Juraj Pohronec Slepčiansky (1595 – 1685) – slovenský arcibiskup,uhorský primas,povýšil mnohých Slovákov do zemianskeho stavu, župan Tekovskej stolice, filozof, právnik,diplomat
• Ján Burius (1636 – 1689) - slovenský evanjelický kňaz, historik a spisovateľ - napísal rozsiahlu prácu o prenasledovaní evanjelikov v Uhorsku.
• Ján Baltazár Magin (1681 – 1735) slovenský farár, básnik a historik.
• Matej Markovič ( 1707 – 1762 ) slovenský evanjelický kňaz, filozof, básnik, jeden z priekopníkov nášho osvietenstva, autor náboženských aj náučných spisov písaných vo veršoch i v próze. Veršovanými učebnicami zemepisu a dejepisu Uhorska a knižkou modlitieb sa usiloval šíriť slovenskú národnosť a vychovávať k národnému povedomiu
• Juraj Klimo (1710 - 1777 ) slovenský rímskokatolícky biskup, s právami arcibiskupa, zakladateľ prvej verejnej knižnice v Uhorsku, župan Barnianskej a Tolnianskej župy, obnoviteľ Pécskej diecézy po tureckej okupácii a šľachtic.
• Jozef Otrokóci ( asi 1730 – 1801) slovenský rímskokatolícky kňaz, teológ a náboženský spisovateľ.
• Ladislav Bartholomeides ( 1754 - 1825 ) teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, učiteľ a prírodovedný bádateľ - zoológ a entomológ.
• Alexander Štefan Rudnay de Rudnó et Divékujfalu (1760 – 1831 ) - slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup
• Bohuslav Tablic (1769 – 1832) - evanielický kňaz, slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik, básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu.O historickom Jurajovi Jánošíkovi odsúdenom r. 1713 v L. Mikuláši bolo od jeho popravy a popráv jeho druhov úplne ticho, nikde sa nespomínal. Až r. 1809 vydal slovenský spisovateľ Bohuslav Tablic zároveň s poloľudovou Piesňou o zbojníkovi Jánošíkovi (bez krstného mena, v pôvodnom zápise spred r. 1781: Pisen o Janosikowi Zbognikowy) aj sprievodný životopis historického Juraja Jánošíka. Vyplýva z neho, že Tablic poznal dovtedy nikým nepovšimnuté súdne protokoly o Jurajovi Jánošíkovi.
• Matúš Blaho ( 1772 - 1837) - národný buditeľ, prispel k založeniu verejnej knižnice a prvého národného divadla - Divadla slovenského svätomikulášskeho, propagoval slovenskú literatúru, založil základinu na jej vydávanie, podporoval slovenské evanjelické školstvo. Autor homiletickej literatúry.
• Ján Krstiteľ Scitovský, krstený Ján ( 1785 – 1866 ) slovenský rímskokatolícky duchovný, biskup v Rožňave a Pécsi, od roku 1849 ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas.
• Samuel Rožnay (1787 - 1815) evanjelický kňaz, slovenský básnik, prekladateľ, pedagóg. Priekopník umeleckého prekladu v slovenskej literatúre. Venoval sa aj publicistike a slavistickému bádaniu, vlastnil bohatú knižnicu slovanskej literatúry.
• Štefan Moyses (1797 – 1869) – Moyses, Moyzsis - rímskokatolícky biskup, pedagóg, verejný činiteľ, národovec, Snažil sa aj o založenie strednej školy, vychovávateľského ústavu, po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. Pod vplyvom Jána Kollára sa stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykovo samostatného slovenského národa. Na čele slovenskej delegácie predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa, Memorandum slovenského národa požadovalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby Hornouhorského slovenského okolia. Nič však z týchto žiadostí ani len nenaznačovalo odtrhnutie sa Slovenska od Uhorska. Išlo skôr o prvý náznak o nejakú podobu školskej a kultúrnej autonómie. Napriek tomu Uhorský snem Memorandum slovenského národa zamietol. Teda sľub panovníka o národnom rozvoji bol porušený, pretože Maďari nič nepripustili. Zakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej
• Jozef Emanuel, pseudonym J. E. Montevideo (1803 - 1890) - kňaz, slovenský básnik a národovec, zakladajúci člen Matice slovenskej a gymnázia v Kláštore pod Znievom
• Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870 ) slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik, jazykovedec, reprezentant slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia (člen „trojice“ Štúr – Hurban – Hodža); o.i. vypracoval spis Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, na obranu slovenčiny, brat Ondreja Hodžu, strýko Jána Miloslava Hodžu, politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu.
• Andrej Caban (1813 –1860) slovenský národný buditeľ, osvetár, katolícky kňaz, národnokultúrny pracovník, mecén. Autor príspevkov, kázní, úvah, prózy, prekladov a učebníc. Bol prezývaný ako aj "Komjatický národný buditeľ", hovoril v ôsmich jazykoch: latinsky, maďarsky, nemecky, slovensky, rusky, slovinsky, francúzsky a poľsky. Ako jediný Slovák sa stal členom spolku sv. Jána Nepomúckeho v Prahe, prijal štúrovskú slovenčinu, teda stredoslovenské nárečie a ako vyslanec spolku Tatrín, bojoval za práva slovenského národa v kráľovskej rade v Budíne.
• Jozef Ľudovít Miloslav Hurban ( 1817 – 1888 ) prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť Slovenského povstania 1848 – 1849. Pôvodne bol stúpenec Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra.
• Martin Hattala (1821 – 1903 ) slovenský stredoškolskýa univerzitný pedagóg, rímskokatolícky teológ a lingvista, ktorý sa do histórie zapísal ako reformátor štúrovskej slovenčiny, s Michalom Miloslavom Hodžom zaviedol takzvanú hodžovsko-hattalovskú reformu.
• Jozef Karol Viktorin (1822 – 1874) slovenský kňaz, národný buditeľ, vydavateľ slovenskej literatúry, organizátor kultúrneho života a publicista. Ako vydavatel a publicita dokázal vzkriesiť slovenskú literatúru, jeden z najhorlivejších stúpencov Ľudovíta Štúra a blízkeho priateľa Jozefa Miloslava Hurbana.
• Andrej Kmeť ( 1841 - 1908) - kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, historik, botanik, etnograf a folklorista
• Elena Šoltésová (1855 – 1939) prozaička, redaktorka a publicistka. Svojou všestrannou činnosťou sa často stala priekopníčkou v rôznych smeroch, no hlavne sa stala uznávanou vedúcou osobnosťou slovenského ženského hnutia.
• Štefan Furdek (1855 - 1915) - slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ a národný buditeľ, pseudonym Blahoslav Tatranský,Trstenský, vedúci činiteľ slovenských organizácií v USA, založil fond na podporu národného života na Slovensku a organizoval protestné zhromaždenia amerických Slovákov a ostatných Američanov proti národnostnému útlaku Slovákov v Uhorsku. Autor aktuálnych národno-politických a náboženských článkov, krátkych próz a básní s tematikou života amerických Slovákov. Zaslúžil sa o rozvoj slovenských škôl v USA a napísal pre ne niekoľko učebníc a čítaniek. Pre žiakov 1. tr. ľudovej školy zostavil stroj na vyučovanie čítania a rátanie, 1900 si ho dal patentovať, spoluzakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty v USA, Matice slovenskej v Amerike a prvým predsedom Slovenskej ligy v Amerike. Vydával a redigoval týždenník a kalendár Jednota, zábavný týždenník Šíp a náboženský mesačník Viera .
• Andrej Hlinka (1864 - 1938 ) slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Vedúci predstaviteľ česko-slovenskej vzájomnosti . V snahe udržať slovenský svojráz presadzoval myšlienku samosprávy – autonómie Slovenska. Staval sa proti komunizmu aj proti nástupu nacizmu. Po smrti bol jeho symbol v čase vojnového štátu zneužitý na budovanie Hlinkových gárd.
• Ferdinand Juriga, Ferdiš Juriga (1874 – 1950 ) slovenský katolícky kňaz, národný buditeľ, politik, publicista, svojrázny predstaviteľ slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia.V uhorskom sneme 19. októbra 1918 v mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska. Jeho reč vyvolala pobúrenie na oboch stranách, keďže konal na vlastnú päsť a dekonšpiroval organizovanie Slovenskej národnej rady, ktorá mala oficiálne vzniknúť až na zhromaždení v Martine. Bol účastníkom zasadnutia výboru Slovenskej národnej strany v Turčianskom Sv. Martine dňa 30. októbra 1918, na ktorom bola prijatá Deklarácia slovenského národa.
• Ján Vojtaššák (1877 – 1965) - slovenský diecézny spišský biskup, signatár Martinskej deklarácie z 1918, mučený, väznený, zakázaný pobyt na Slovensku, amnestovaný, blahorečenie začalo 1996
• Fedor Fridrich Ruppeldt (1886 – 1979) - publicista, kultúrny historik, prekladateľ, hudobník, politik a evanjelický biskup, aktívne sa staval proti politike Slovenského štátu, bol perzekvovaný, obvinený zo spolupráce s fašistickým režimom Slovenského štátu, k čomu pravdepodobne viedla aj skutočnosť, že bol proti trestu smrti pre Jozefa Tisa.
Šľachta
• Hontovci, Poznanovci, Forgáčovci, Miškovci, Diviakovci a ich línie
• Hont (cca 997 – 1037) veľmož, osobný strážca kráľa Štefana I., dynastia Hontovcov v začiatku Uhorska
• Poznan (997 – 1030) veľmož, osobný strážca kráľa Štefana I., dynastia Poznanovcov
• Kozma (1113 - 1123) - komes, zakladateľ prvej línie poznanovskej vetvy – prominentný šľachtic v začiatkoch Uhorska
• Forgáčovci 12. storočie - Ich pôvod sa odvodzuje od veľkomoravského rodu Poznanovcov, resp. Hont-Poznanovcov. V období prvej polovice 13. storočia došlo k definitívnemu konštituovaniu samostatných vetiev rodu Hont-Poznanovcov, medzi ktorými boli aj Forgáchovci. Prvým listinne doloženým členom bol Ivanch v polovici 12. storočia. Jeho syn Ivanka dostal v roku 1226 od kráľa Ondreja II. donáciu na majetok Gýmeš, na ktorom Ivankov syn Andrej v polovici 13. storočia vybudoval hrad. Odtiaľto pochádza prvý predikát rodu de Gymes (z Gýmeša). Forgáchovci získali v priebehu storočí tituly barónov a grófov, boli stoličnými a krajinskými hodnostármi, od 16. storočia uhorskými kancelármi, krajinskými sudcami, diplomatmi, palatínmi, generálmi, biskupmi a županmi niekoľkých uhorských stolíc.
• Thurzovci 13. storočie - Predkovia šľachtického rodu pochádzali z Betlanoviec zo Spiša a patrili
k príslušníkom drobnej šľachty z výsadnej oblasti spišských kopijníkov. Kopijníci boli
pôvodne strážcovia hraníc vznikajúceho uhorského štátu. V priebehu prvej polovice 13.
storočia sa včlenili do radov nižšej šľachty. Ich staré výsady potvrdil Bela IV. privilégiom zo 7. júna 1243
• Donč inak Donch (1278 - 1345) – na základe menného kritéria rodu možno predpokladať slovenský pôvod, po smrti M. Čáka (1321) do roku 1327 nadobudol obrovský majetok a tituly a stal sa dôverným poradcom, vojvodca kráľa Karola Róberta, krajinský hodnostár, magister, magnát, diplomat, administrátor, známy majiteľ hradov a panstiev, staviteľ hradov, podporovateľ gotickej architektúry, účastnik bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa, Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola I. Róberta hrady Čakovec a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa Karola I. Róberta.
• Palóci (Lords of Pavlovce) – prominentná slovenská šľachtická rodina stredoveku z Pavloviec nad Uhom
• Mikuláš Tót zvaný Kont (1340 – 1367) syn Vavrinca Tóta nazývaného Sclavus a najstarší z bratov ( Mikuláš, Leukuš a Bartolomej), vyniesol rod na úplný vrchol, okrem iného „zdedil“ po svojom otcovi hodnosť kastelána Šintavy (pravdepodobne ako bratislavský župan spolu s ďalšími kráľovskými hradmi v tejto župe), bol županom asi desiatky ďalších žúp a od roku 1352 aj Uhorským palatínom. Stal sa zakladateľom rodu Újlakiovcov.
• Leustach z Jelšavy (14. storočie) – palatín, šľachtic a bojovník, z rodu Ratoldovcov
• Ján, syn Mikuláša zo Šarišských Sokoloviec (1320 – 1326) – kronikár kráľa Ľudovíta Veľkého
• Podmanický – prominentná šľachtická rodina od 15. storočia v Uhorsku
• Ján z Podmanína (14. Stor.) – hlavný kráľovský komorník - Articuli Podmanických 1506 – pečať Považskej Bystrice
•-Pongrácz, Pongrác II. z Liptovského Mikuláša (1400 ? - ? ) slovenský šľactic, magnát, bojovník, diplomat a stratég, bojovník proti Turkom, husitom, podporovateľ kráľa Mateja Korvína, mal vlastného notára a pečatidlá, jeden z najvplyvnejších a najmocnejších mužov v Uhorsku v 15. storočí
• Bubek (Bebek) – prominentná slovenská šľachtická rodina 15. storočia
• Ján Sambucus (1531 – 1584) - slovenský lekár, prírodovedec, historik, humanista, v 1567 získal titul comes palatinus udelený cisárom Maximillianom, ktorý mu priniesol isté výhody. Titul dával Sambucovi významné právomoci v kultúrnej sfére a to odmeňovať a vyznamenávať ľudí. Keďže sa neuspokojil len s týmto, žiadal od cisára, aby mu udelil tzv. malý palatinát, v čom cisár vyhovel. Malý palatinát zahŕňal výsadu vymenovávať notárov a sudcov, legitimovať nemanželské deti a udeľovať meštianske armálesy. Taktiež zahrňoval aj akademickú právomoc, ktorá sa vzťahovala na všetky stupne akademických hodností, ktoré mohol udeliť (doctores, licentiatios, magistros, poetas, baccalaureos). Spolu s touto výsadou dostal Sambucus ešte diplom, ktorý mu umožňoval vyučovať jazyky na Viedenskej univerzite.
• Anton I.Grasalkovič (1694 - 1771) - slovenský šľachtic a politik v Uhorsku. Podľa neho je pomenovaný Grasalkovičov palác v Bratislave. Zastával funkcie vysokého uhorského hodnostára, kráľovského personalis, strážcu uhorskej kráľovskej koruny, predsedu uhorskej kráľovskej komory, kráľovského hlavného koniara a bol aj županom Novohradskej a Aradskej stolice. Reformoval činnosť uhorskej komory.
• Ján Perlici (1705 – 1778) - inak Perlicius, Perliczy,Pelitzi - lekár a prírodovedec, organizátor zdravotníctva na Slovensku, priekopník súdneho lekárstva, hlavný lekár Novohradskej stolice. Povýšený do zemianskeho stavu
• Juraj Klimo (1710 - 1777 ) slovenský rímskokatolícky biskup, s právami arcibiskupa, zakladateľ prvej verejnej knižnice v Uhorsku, župan Barnianskej a Tolnianskej župy, obnoviteľ Pécskej diecézy po tureckej okupácii. Mária Terézia ho povýšila do šľachtického stavu v roku 1752..
• Andrej Hadík (1711 - 1790) - turčiansky rod, uhorský gróf slovenského pôvodu, rakúsky poľný maršal vyznamený rádom veľkokríža Márie Terézie a povýšený na generála kavalérie, neskôr hlavný veliteľ císarských armád bojujúcich v Sliezku, potom poľným maršálom a povýšený do grófskeho stavu.
• Adam František Kollár (1718 – 1783) - slovenský spisovateľ, právny historik, knihovník, slovenský "Sokrates" . V roku 1775 povýšený Máriou Teréziou do šľachtického stavu, poradca kráľovnej
• rodina Janovičovcov, šľachtický titul im udelil Karol IV. r. 1722. S rodom Janovičovcov sa spája ešte tzv. „dedičné kňazstvo“ – prechod kňazstva z generácie na generáciu. Takto v Čirči pôsobil tento rod nepretržite 166 rokov od roku 1640 do roku 1806.
• Juraj Papánek de Nyitra (1738 – 1802) učenec šľachtického pôvodu, slovenský historik, napísal v latinčine Prvé dejiny Slovenského národa v 1780 roku, preklad do slovenčiny a rok vydania 2018 t. j. po 238 rokoch
• Samuel Tešedík (1742 - 1820) - slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor, filantrop. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár František II. dňa 17. februára 1809 spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.
• Móric Beňovský (1746 - 1786) - rodák z Vrbového, slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, gróf, plukovník francúzskej armády
• Mikuláš Zmeškal ako Nikolaus Zmeskall von Domanovecz und Lestine(1759 - 1833) - rodák od Dolného Kubína, z malej dedinky Leštiny, bol jedným z najstarších a najbližších priateľov Ludwiga van Beethovena, ktorého Deviatu symfóniu mali v Dolnom Kubíne 7. mája 1824 prvý raz uviesť. Podľa 150 listov, bolo medzi nimi úzke priateľstvo. V 16. storočí rod pomohol vrátiť Oravský hrad späť do kráľovských rúk, kráľ im za zásluhy udelil tri dediny pri Dolnom Kubíne: Leštiny, Osádku a Srňacie.
• Alexander Štefan Rudnay de Rudnó et Divékujfalu (1760 – 1831 ) - slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup.
• Anton Bernolák (1762 – 1813)– slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec
• Michal Ignác von Lenhošek (1773 – 1840) inak Michael Ignac von Lenhossék – slovenský profesor vyššej anatómie v Pešti
• Jonáš Bohumil Guoth (Gvoth) (1811 – 1888) - lekár a osvetový pracovník, príslušníkom liptovského šľachtického rodu Gôt (Guoth) s predikátom z Gôtovian.V roku 1833 založil v Pešti prvú Společnost lekársku-slovanskú v Uhorsku
• Štefan Marko Daxner (1822 – 1891) - slovenský šľachtic, politik, právnik,ekonóm, publicista, národný buditeľ a spisovateľ
• Ján Baltazár Jesenský-Gašparé (1825 - 889) - slovenský šľachtic, notár, právnik, politik, národný buditeľ, cirkevný činiteľ, spoluzakladateľ Slovenskej národnej strany, Mestskej sporiteľne, Tatra banky v Martine
• Ignác Kolisch (1837 -1889) – nem. Ignatz von Kolisch - bratislavský rodák, rakúsko-uhorský bankár a jeden z najvýznamnejších šachistov 19. storočia. V Paríži v roku 1867 vyhral jeden z najsilnejších turnajov 19. storočia. Po tomto turnaji nehral viac súťažne šach, bol však známy ako šachový mecén. Cez kráľovskú hru spoznal právnika Julesa Grévyho, neskoršieho prezidenta Francúzska a multimilionára Alberta Rothschilda. Špekuláciami na burze zbohatol, saský kráľ Juraja II. ho povýšil do šľachtického stavu - titul barón
Bojovníci, vojaci, Slováci v légiách, celonárodné povstanie, cestovatelia
• Abrahám Červený (1278 - 1325) - inak: Abrahám Ryšavý, Abrahám Rúfus, Abrahám Rufus - veľmož, pochádzajúci pravdepodobne z rodu hradných jobagiónov. syn Menolda, familiár svätojurskej vetvy rodu Hunt - Poznanovcov, od roku 1292 Matúša Čáka Trenčianskeho (od roku 1297 jeho taverník).V tom istom roku bránil Bratislavský hrad proti útoku Köszegiovcov (t. j. pánov z Kysaku) a podarilo sa mu dobyť Plavecký hrad. V rokoch 1292 – 1296 pôsobil ako bratislavský podžupan. Od uhorského kráľa Ondreja II. dostal hrad Holíč, neskôr aj hrad Branč s prislúchajúcimi panstvami. Keď mu Matúš Čák Trenčiansky siahol na majetky, prestal ho podporovať a prešiel na stranu Karola I.Róberta.
• Vavrinec Tót (1325 - 1382) - zvaný Sclavus - otec Mikuláša zvaného Kont(Konth), palatína Uhorska, sa vyznamenal za vlády Ľudovíta I. v rokoch 1348-50 vo vojne o neapolské dedičstvo
•-Pongrácz, Pongrác II. z Liptovského Mikuláša (1400 ? - ? ) slovenský magnát, bojovník, diplomat a stratég, bojovník proti Turkom, husitom, podporovateľ kráľa Mateja Korvína, mal vlastného notára a pečatidlá, jeden z najvplyvnejších a najmocnejších mužov v Uhorsku v 15. storočí
• Juraj Šucha (1500 – 1552) – zemianská slovenská rodina z Turčianskej stolice, slovenský turkobijec, vojak a kapitán hradu Drégeľ. Jeho odvážny boj proti Turkom vzbudil v očiach nepriateľa hlboké uznanie, preto ho budínsky paša Hádim Ali dal pochovať so všetkými poctami, na pád hradu sa dívali cisárske vojská pod velením Erasmusa Teuffela.
• Pavol Rubigal ( ? - 1577 ) bojovník, slovenský cestovateľ, básnik píšuci latinsky, majiteľ baní, neskôr kráľovským radcom a kapitánom hradu Slovenská Ľupča a napokon aj jeho majiteľom, jeho básne sú, poznačené "tiesnivou politickou situáciou v čase tureckých vpádov na naše územie, ako člen uhorskej delegácie zúčastnil diplomatickej cesty za tureckým sultánom Sulimanom. Zážitky z tejto cesty, ktorá viedla cez Uhorsko, Srbsko, Bulharsko a Turecko, opísal v roku 1544 v básnickom diele Hodoeporicon itineris Constantinopolitani (Opis cesty do Konštantínopolu). Počas tejto výpravy sa Pavol Rubigall stal svedkom mnohých zverstiev, ktoré páchali Turci a ich pomocníci:
• Juraj Thurzo (1567 - 1616) - gróf, hlavný župan Oravy,palatín Uhorska,bojovník proti Turkom, zastával sa Slovákov v národnostných sporoch
• Ladislav Očkaj (1680 - 1710) veliteľ Rákocziho kuruckých vojsk,hovoril slovensky, niesol v sebe všetky črty rozporuplnej a krutej doby, keď neuplynul možno ani mesiac bez menších či väčších bojových šarvátok a bitiek. Rákocziho blesk. Okrem svojho rodového majetku v Očkove rodina nadobudla neskôr viaceré akvizície, ktoré ju dostali aj na iné miesta Uhorského kráľovstva, mimo Slovenska.
• Juraj Jánošík (1688 - 1713) - slovenský legendárny zbojník, vyrástol v Terchovej na samote "u Jánošov" v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony, pokrstený vo Varíne, Rozsudok nad Jánošíkom je napísaný v existujúcej hovorovej slovenčine, aby obvinený vedel, za čo ho vlastne odsúdili. Je známy v Česku, Poliaci ho vnímajú ako svojho legendárneho tatranského hrdinu.O historickom Jurajovi Jánošíkovi odsúdenom r. 1713 v L. Mikuláši bolo od jeho popravy a popráv jeho druhov úplne ticho, nikde sa nespomínal. Až r. 1809 vydal evanielický faraár, slovenský spisovateľ Bohuslav Tablic zároveň s poloľudovou Piesňou o zbojníkovi Jánošíkovi (bez krstného mena, v pôvodnom zápise spred r. 1781: Pisen o Janosikowi Zbognikowy) aj sprievodný životopis historického Juraja Jánošíka. Vyplýva z neho, že Tablic poznal dovtedy nikým nepovšimnuté súdne protokoly o Jurajovi Jánošíkovi.
• Móric Beňovský (1746 - 1786) - rodák z Vrbového, slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, gróf, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak, prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (sedem rokov pred Jamesom Cookom a de La Pérousom), prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku, prvý Slovák, ktorý navštívil štyri kontinenty (Európa, Ázia, Afrika, Amerika), prvý človek, ktorý preskúmal Ostrov svätého Vavrinca, významný výskumník Madagaskaru a prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru[2] prvý slovenský autor celosvetového bestselleru Pamäti a cesty, prvý Slovák, ktorý zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín (minimálne Poľska, USA, Francúzska, Rakúska a Madagaskaru)
• Andrej Hadík (1711 - 1790) - uhorský gróf slovenského pôvodu, rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu, turčiansky rod, Vyznamenal sa v sedemročnej vojne, najmä nečakaným útokom na Berlín 16. októbra 1757, ktorý obsadil s minimálnymi stratami. Z tohto činu sa vyvinul frazeologizmus „husársky kúsok“ (franc. tour d’hussard, nem.Hussarenstück) pre pomenovanie riskantne odvážneho činu.
• Pavol Kray (1735 – 1804) – rodák z Kežmarku, poľný podmaršal, účastník Sedemročnej vojny. Pavol Kray patril medzi najvýznamnejších vojenských veliteľov Habsburskej monarchie konca XVIII. storočia, barón Krajovský a Topoľský
• Ladislav Škultéty-Gábriš (1738 – 1832) – najdlhšie slúžiaci slovenský seržant rakúskej armády
• Ján Andrej Beňovský(1740 – 1822) – bratranec Mórica Beňovského, major a podmaršál, majiteľ 31. pešieho pluku habsburskej armády cisára Františka II, vyznamenal sa v bojoch proti Osmanskej ríši a francúzskym vojskám, barón, nebol ženatý, bez potomkov
• Ján Lipský, (1766 - 1826) slovenský kartograf, dôstojník cisárskej armády. Jeho predok Daniel Lipský zo Sedličnej, zástupca richtára Trenčína dostal šľachtický titul od cisára Ferdinanda III. v roku 1649. Ján Lipský vstúpil do armády v roku 1784, major, plukovník v husárskom regimente č. 2. V služobnom styku používal latinčinu a nemčinu v privátnej korešpondencii používal dobový slovenský jazyk, ktorý použil aj vo svojich spomienkach a testamente. Po ukončení svojej kariéry sa usadil v rodnej obci, kde je po ňom pomenovaná základná škola. Od roku 1799 pôsobil ako kartograf a spolu s Emmerichom Danielom Bogdaničom zmerali polohu asi 500 uhorských miest. Jeho mapy boli prvé spoľahlivé mapy Uhorska a Sedmohradska, vytvoril aj obsiahly zoznam uhorských obcí (39 500 hesiel)
• Michal Pavúk (1778 - 1831) slovenský richtár Nižný Žipov, vodca Východoslovenského roľníckeho protifeudálneho povstania, ktoré vzbudilo ohlas aj v okolitých slovenských, zakarpatsko-ukrajinských, maďarských a sedmohradských stoliciach. Preukázalo pevnú vôľu ľudu skoncovať s feudálnym útlakom. Patrilo medzi najväčšie v Uhorsku od čias Juraja Dóžu, vo viac ako 150 obciach s celkovým počtom povstalcov okolo 45 000 osôb.
• Daniel Šustek (1846 – 1927) cestovateľ, podnikateľ, krajanský činiteľ, autor cestopisných čŕt s výpoveďou o hospodárskych a sociálnych pomeroch. Jeho dielo obohatilo cestopisný žáner v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Všímavý samouk bez náležitého vzdelania, bol prvým známym slovenským reportérom z exotických končín.
• Samuel Šikeť (1863 - 1902 ) slovenský svetobežník - cestovateľ telom aj dušou, prebrázdil na zemeguli toľko kilometrov, žeby ju šesťkrát obišiel. Existuje Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie, Slovenský Marco-polo
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe. Z trosiek a krvi Rakúsko-Uhorska v tom čase druhého najväčšieho a tretieho najľudnatejšieho štátu Európy, sa zrodila Československá republika. Do rakúsko-uhorskej armády, ktorá bojovala po boku Nemecka, Osmanskej ríše atď proti Francúzsku, Spojenému kráľovstvu, Rusku, Taliansku, USA a ďaľšími, bolo zmobilizovaných 400 až 450 000 Slovákov. Z nich 69 700 zahynulo a 61660 bolo zmrzačených. Veľa ich vstúpilo do československých légií vo Francúzsku, Rusku, Taliansku, tvorených slovenským generálom vo francúzskych službách Milanom Rastislavom Štefánikom a postavili sa tak na opačnú stranu barikády, Slováci slúžili vo všetkých druhoch vojsk, v pechote, jazdectve, delostrelectve, ženijnom vojsku, špeciálnych a tylových jednotkách, vo vojnovom námorníctve a nestratilo sa ani niekoľko príslušníkov pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska pri najprogresívnejšom druhu vojska – vojnovom letectve. Aj keď im v prípade dolapenia hrozil hrdelný trest, bojovali aj za svoju novovznikajúcu vlasť Česko-Slovensko, Československo...
• Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat, politik a štátnik. V prospech čs. odboja a vytvorenia čs. zahraničného vojska – čs. légií sa výrazne angažoval v Taliansku, Rumunsku, Rusku, Veľkej Británii a USA. Zohral dôležitú úlohu pri tvorbe a organizovaní česko-slovenských légií, sprostredkovaní kontaktov na zahraničných a francúzskych štátnych funkcionárov. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní légií, česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny, tvorbu hraníc a vznik dočasnej prvej Česko - Slovenskej republiky, bez ktorého by nevznikla. Všetky poznámky písal s rozdeľovníkom. Tvorca štátnosti Slovákov v Česko - Slovensku, nebol čechoslovakistom. TVORCA ČESKO-SLOVENSKÝCH LÉGIÍ,, úspešný pri spoločnej práci zahraničia s Masarykom a Benešom, účastník spoločných jednaní so zahraničnými a domácimi funkcionármi. Po zásahu Masaryka do zmeny názvu republiky skončením dočasnej ústavy štátu, bol Štefánik podpredsedom už Československej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej vláde česko-slovenskej a následne aj v novovzniknutej ČSR. Vyšetrovanie jeho smrti oficiálnymi čs. orgánmi sa uskutočnilo až po 8. rokoch.
https://www.vhu.sk/data/att/8757.pdf
https://www.klubvtn.info/info_15.2.htm
SLOVENSKÍ LEGIONÁRI v RUSKU, FRANCÚZSKU, TALIANSKU a ďalší, v SNP
... 
Legionársky odznak a Česko-slovenské légie v Rusku,1918 rok
https://matica.sk/navrat-slovenskych-legionarov/
napr. :
• Jozef Miloslav Országh (1882 – 1939) major československých légií, organizátor náboru do Českej družiny, politický poradca veliteľa. V Československých légiách v Rusku pôsobil celé obdobie. V závere sibírskej anabázy, začiatkom roku 1920, sa stal zástupcom Česko-Slovenskej republiky vo Vladivostoku, podnikateľ, národný a politický činiteľ
• Matej Kocak (1882 – 1918) – seržant, slovenský príslušník Námornej pechoty USA počas prvej svetovej vojny, ako jeden z 19 vojakov v histórii USA bol dvakrát ocenený Kongresovou Medailou cti, pričom získal námornú aj armádnu verziu tejto medaily
• Rudolf Michal Viest (1890 – 1945) zúčastnil na organizovaní československých légií v Rusku. Bol jedným zo signatárov letáku s výzvou na vstup do československých vojenských jednotiek. Velil jednotke legionárov v Irkutsku. Neskôr absolvoval anabázu légií cez Ďaleký východ, Japonsko, Kanadu a USA, slovenský divízny generál, veliteľ povstaleckej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania a slovenský generál počas predvojnovej ČSR
• Augustín Malár (1894 – 1946) – generál v druhej svetovej vojne
• Michal Širica (1894 - 1970) - príslušník česko-slovenských légií v slovenskom streleckom pluku, slovenský generál zboru, väznený a rehabilitovaný
• Ferdinand Čatloš (1895 – 1972) - veliteľ bataliónu česko-slovenských légií v Rusku, slovenský generál, minister národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky, po skončení druhej svetovej vojny krátko väznený, neskôr pôsobil ako úradník
• Mikuláš Gacek (1895 - 1971) – príslušník česko - slovenských légií 7. tatranského pluku, spisovateľ a prekladateľ, jeden zo Slovákov, ktorého životopis sa priam núka na literárne či filmové spracovanie
• Pavol Kuna (1895 – 1982) - slovenský dôstojník česko – slovenských légií, brigádny generál, účastník SNP, prepustený, zbavený hodnosti a rehabilitovaný
• Jozef Honza-Dubnický (1884 – 1965), npor. legionár vo Francúzsku
• Rudolf Gábriš (1889 – 1969), legionár v Taliansku
• Ivan Daxner (1890 – 1938), legionár práporčík v Rusku
• Dušan Hatala (1893 – 1918), legionár, npor. In memoriam v Rusku
• Mikuláš Gacek (1895 – 1971), legionár v Rusku, 7. Tatranský pluk
• Jozef Martin Kristín (1897 – 1970) - brigádny generál, príslušník česko-slovenských légií vo Francúzsku a účastník prvého aj druhého odboja, po komunistickom prevrate postavený mimo službu a väznený
Známy a menej známi legionári :
Ferdinand Alexy (1898 – 1954), Jozef Barica (1888 – 1965), Ladislav Bodický (1895 – 1973), Ferdinand Čatloš (1895 – 1972), Ján Černek (1896 – 1977), Ján Jaromír Chorvát (1897 – 1978), Ján Gustáv Čipka (1881 – 1918), Ivan Daxner (1890 – 1938), Vladimír Daxner (1888 – 1971), Pavel Dohnanský (1894 – 1918), Ján Drang (1885 – 1918), Štefan Fajnor (1888 – 1918), Emil Ľudovít Geryk (1890 – 1953), Anton Granatier (1894 – 1954), Jozef Gregor-Tajovský (1874 – 1940), Milan Hatala (1895 – 1967), Jozef Horváth (1897 – 1937), Vladimír Svetozár Hurban (1883 – 1949), Ján Imro (1897 – 1990), Ján Janček (1881 – 1933), Ján Jesenský (1874 – 1945), Dušan Jaroslav Kardoš (1897 – 1916), Rudolf Klačko (1892 – 1975), Ferdinand Klátik (1895 – 1944), Gustáv Koštial (1895 – 1964), Ján Križan (1888 – 1919), Pavol Ján Kuna (1895 – 1982), Július Kustra (1884 – 1943), Ján Kvačala (1862 – 1934), Ján Lichner (1897 – 1979), Augustín Malár (1894 – 1945), Branislav Vladimír Manica (1894 – 1980), Ivan Markovič (1888 – 1944), Štefan Mihál (1895 – 1974), Matej Miškóci (1886 – 1952), Michal Ondič (1894 – 1918), Jozef Miloslav Országh (1882 – 1939), Martin Oríšek (1887 – 1966), Ján Papánek (1897 – 1991), Bohdan Pavlů (1883 – 1938), Michal Širica (1894 – 1970), Rudolf Slabej (1891 – 1920), Ľudovít Šimko (1883 – 1948), Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919), Filip Tretiník (1896 – 1945), Ján Tvarožek (1889 – 1972), Juraj Tvarožek (1887 – 1966), Pavel Varsik (1891 – 1939), Jozef Vaško (1895 – 1962), Rudolf Viest (1890 – 1945), Ondrej Voskár (1897 – 1976), Peter Zachar (1888 – 1920) a mnohí ďalší už zabudnutí Slováci ... viď zoznam na pamätnej tabuli :
https://www.vets.cz/vpm/42867-pamatna-tabula-vyznamnych-legionarov-zo-slovenska/
Zrod Slovenského štátu v kronikách slovenskej armády
https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zrod-slovenskeho-statu-v-kronikach-slovenskej-armady.pdf
ďalej v pokračovaní SNP a ďaľšie :
• Ján Ambruš (1899 - 1994 ) slovenský generálplukovník, pilot-stíhač britskej RAF, veliteľ 312 leteckej perute, letecký akrobat so zaujímavým životným príbehom, politik
• Karol Pekník (1900 – 1944) slovenský generál, protifašistický bojovník.Podieľal sa na vývoji stratégie a taktiky boja armády v SNP, v roku 1944 bol neďaleko Svätého Ondreja nad Hronom (dnes časť obce Pohronský Bukovec) zajatý príslušníkmi Einsatzkommanda 14 a ešte v ten istý deň bol pri pokuse o útek zastrelený.
• Mirko Vesel (1903 – 1976) generál, vojenský veliteľ, protifašistický bojovník, organizátor a účastník SNP. Bol iniciátor a hlavný aktér dobytia budovy Veliteľstva pozemného vojska, ktoré prebehlo 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici.
• Snopko Ján (1903 - 1994)
• Emil Perko (1905 – 1984) slovenský dôstojník, generálmajor, účastník SNP. Ako veliteľ delostreleckého pluku 1 sa zapojil do ťaženia proti Poľsku. Ako veliteľ tejto jednotky sa v roku 1941 zúčastnil i bojov v ZSSR
• Vojtech Gejza Danielovič (1904 – 1955 ) slovenský dôstojník, príslušník partizánskeho hnutia, nespravodlivo obvinený, generálmajor in memoriam
• Jozef Zadžora (1905 – 1960) slovenský dôstojník, generál, vojenský veliteľ, protifašistický bojovník, Poverený prípravou SNP v Trenčíne a na dolnom Považí. Po F. Čatlošovom rozhlasovom prejave (29. augusta 1944) zanechal posádku bez veliteľa a odcestoval do Banskej Bystrice-pre tento čin kritizovaný, zatknutý v Banskej Bystrici a vyslaný na povstalecký front. Veliteľ delostrelectva IV. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku, ktorá operovala v priestore Handlová-Banská Bystrica.
• Ján Golian (1906 – 1945?) – brigádny generál, slovenský štábny dôstojník, organizátor a významný predstaviteľ Slovenského národného povstania na strednom Slovensku
• Július Nosko (1907 – 1986) dôstojník československej a slovenskej armády podieľajúci sa podstatnou mierou na príprave Slovenského národného povstania, náčelník štábu povstaleckej armády
• Koloman Skalina (1908-2009) brigádny generál, veliteľ pešieho práporu, pluku, 3. čs.brigáda
• Ján Juraj Stanek známy aj ako Železný kapitán (1909 – 1996), dôstojník česko-slovenskej a slovenskej armády. Veliteľ časti vojsk 2. taktickej skupiny počas Slovenského národného povstania.
• Anton Rašla (1911 – 2007) slovenský generálmajor, slovenský právnik, vojenský prokurátor a vysokoškolský pedagóg, poľný prokurátor počas SNP a po skončení vojny jedným z troch prokurátorov pri procese s Jozefom Tisom
• Ján Nálepka (1912 – 1943) slovenskýdôstojník, krycie meno kpt. Repkin, partizánsky veliteľ.
• Viliam Žingor (1912 – 1950) počas Slovenského národného povstania významným organizátorom partizánskeho hnutia. Po vojne prenasledovaný za kritiku komunistickej strany, krivo obvinený z protištátnej činnosti a popravený obesením v roku 1950. Rehabilitovaný v roku 1968
• Peter Emílius Vlčko (1912 - 2004) genmjr. náčelník štábu 4. taktickej skupiny Muráň
• Jozef Gabčík (1912 - 1942) Genmjr. in memoriam, slovenský vojak pôsobiaci v exilovej česko-slovenskej armáde, ktorý bol účastníkom operácie Antropoid – atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v Prahe
• Ivan Institoris (1914 - 2011) brig. generál, veliteľ telegrafného práporu, I. ćs armáda na Slovensku
• Ľudovít Kukorelli (1914 – 1944) slovenský dôstojník letectva, významný organizátor a veliteľ partizánskych jednotiek na východnom Slovensku počas druhej svetovej vojny.
• Teodor Šlajchart (1916-2011) veliteľ práporu "Šlajchart"
• Mikuláš Grofčík (1917 - 2009) slovenský genmjr.,ako presvedčenému antifašistovi sa podarilo odísť za dramatických okolností cez Maďarsko a Juhosláviu na Blízky Východ, kde sa stal súčasťou čs. zahraničných vojenských jednotiek. Zúčastnil sa ústupových bojov vo Francúzsku. Po príchode do Veľkej Británie sa stal príslušníkom 312. čs. leteckej perute RAF . Aj preto, že sa rýchlo naučil angličtinu, dobre ovládal matematiku a bol absolútne lojálny protifašistickému odboju, vyslali ho na ročné štúdium do Londýna. Britskí špecialisti ho zasvätili do vtedy najmodernejšieho a prísne utajovaného systému elektronického riadenia letovej prevádzky a ochrany vzdušného priestoru. Zúčastnil sa aj na pátracích a evakuačných letoch.
• Július Drozd (1917 - 2007) slovenský genmjr. náčelník štábu 2. stíhacej bombardovacej leteckej divízie
• Michal Strank (1919-1945) – slovenský príslušník americkej námornej pechoty, slávnym sa stal vďaka záberu reportéra Associated Press, Joea Rosenthala, ktorý zachytáva druhé vztyčovanie americkej vlajky na vrchu Suribači sopečného ostrova Iwo Jima (prvá vlajka vztýčená dve hodiny predtým a pred príchodom veliteľa bola príliš malá). Dobytia ostrova, na ktorom vztyčoval túto vlajku sa nedožil.
• Alexander Mucha (1919 - 1971) slovenský generál in. memoriam., zástupca ministra národnej obrany ČSR, generálporučík
• Karol Schwarz (1920 - 2014) slovenský gen. in memoriam, velil rote, čate
• Otto Smik, (1922 – 1944) generál in memoriam, slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Smik sa stal jedným z približne 250 Slovákov, ktorí po roku 1939 vstúpili do služieb RAF a najúspešnejším slovenským pilotom, veliteľom 127 stíhacej perute v službách britskej RAF, v poradí tretím československým dôstojníkom na takomto významnom poste v britskom letectve. Oficiálne mu bolo priznaných 11 zostrelov nepriateľských lietadiel a 263 bojových letov. Ako veliteľ letky podnikol v rokoch 1942 až 1944 desiatky letov nad fašistami okupovanou Európou a pomáhal likvidovať nemecké riadené strely V-1 najskôr zo základní vo Veľkej Británii a potom z Holandska....
• Andrej Babjak (1924 - 1944 ) osud ho zavial až na bojisko na pobreží Francúzska, ktoré malo rozhodujúci vplyv na porážku nacistov. Bol príslušníkom americkej výsadkovej divízie, ktorá sa zúčastnila na Dni D. V rámci vzdušného výsadku zamierili do Normandie medzi prvými, uprostred noci, celé štyri hodiny skôr, než k plážam dorazili prvé vyloďovacie člny Spojencov,
https://domov.sme.sk/c/23336645/zo-zbiniec-emigroval-do-ameriky-andrej-babjak-bol-jedinym-slovakom-ktory-bojoval-v-normandii.html?_gl=1*9dpmd2*_ga*MTk3Nzg2NzIwLjE3MTA3NTk4MTM.*_ga_G700V8QCTX*MTcxNzk0OTc5NC44Ni4wLjE3MTc5NDk3OTQuMC4wLjA.
Ženy v SNP
Počet slovenských žien, ktoré sa zúčastnili v SNP, nie je dodnes presne zdokumentovaný. Na základe schválených žiadostí o priznanie štatútu československého partizána (podľa zákona č. 34/1946 Zb., ktorým sa vymedzoval pojem „československého partizána“) sa v SNP zúčastnilo 163 žien.
Známe sú len neúplné počty príslušníčok jednotlivých partizánskych oddielov. V partizánskej brigáde Za slobodu Slovanov bojovalo 150 žien, v partizánskom zväzku Stalin 20, v partizánskej brigáde Jánošík 29, v partizánskom zväzku Čapajev 39 žien. V poľnej nemocnici v Tisovci slúžilo takmer 100 dobrovoľných sestier Červeného kríža a ďalšie desiatky slúžili na ošetrovniach a v nemocniciach naprieč celým povstaleckým územím. V Povstaní boli okrem žien zo Slovenska aktívne aj ich spolubojovníčky z Poľska, Maďarska, Česka, Francúzska, Juhoslávie a najmä zo Sovietskeho zväzu ...
Väčšinou pracovali ako zdravotníčky alebo spojárky na štábe armády. Našli by sme však medzi nimi aj ostreľovačky, obsluhovačky protitankových a protilietadlových zbraní (Eva Markovičová slúžila pri protilietadlovom delostrelectve). Časť z nich podstúpila parašutistický výcvik a ako príslušníčky 2. československej paradesantnej brigády boli nasadené v bojoch na území dnešného Slovenska počas SNP (napr. Anna Ľachová, Anna Hricová, Helena Sotáková, Lýdia Studničková, Terézia Čerepaňová-Bieliková) ...
Pohybovali sa aj priamo v oblasti bojov a poskytovali raneným bezprostredne prvú pomoc. Zabezpečovali prevoz ranených v sanitných vozidlách a vlakoch do jednotlivých nemocničných zariadení na povstaleckom území. Tie najťažšie prípady boli prevážané leteckým mostom do Sovietskeho zväzu. V Tisovci bola zriadená takáto vojenská ošetrovňa, v ktorej pôsobila ako vrchná sestra Mária Hrvoľová a štyri ďalšie ošetrovateľky - Mária Plichtová, Anna Cimbalistová s dcérou a Karolína Klincová ...
Ženy sa počas Povstania uplatnili veľmi dobre ako informátorky, spojky (pri partizánskej skupine Čapajev pôsobila ako spojka Anna Bergerová) a radistky. Vykonávali spravodajské, kuriérske a informačné služby. Ich hlavnou úlohou bolo udržiavať spojenie medzi jednotlivými partizánskymi skupinami, štábmi a vojenskými jednotkami...
V slovenskej spoločnosti nebola ukotvená predstava ženy-vojačky, ktorá by bola schopná zabíjať. Ženy sa však aktívne zapojili do vojnového úsilia. Riskovali svoju slobodu a život v odbojovej činnosti. Pomáhali a podporovali prenasledovaných, poskytovali úkryt, jedlo, šatstvo. Mnohé boli aktívne pri politickej práci, distribuovali tlač alebo letáky. Po vypuknutí Povstania v auguste 1944 sa rozhodli využiť svoje schopnosti a možnosti ...
Nemali by sme preto zabúdať, že aj ich drobná a prehliadaná práca a obetavá pomoc povstaleckým vojakom, partizánom a partizánkam významným spôsobom prispela k porážke nacizmu a oslobodeniu Slovenska.
https://historickarevue.sme.sk/c/23376491/snp-ma-aj-svoje-nezname-hrdinky.html
a ďalší ...
https://www.upn.gov.sk/data/pdf/zoznam-protisovietske-tazenie-jun-1941-august-1944.pd[/b]
Medzi najstaršími aristokratickými slovenskými rodmi po páde VM sa spomínajú (Hodál) predovšetkým Poznanovci, Hontovci, Forgáčovci, Miškovci, Diviakovci, Palúdzski, Zátureckí a ich línie napr. priamymi potomkami boli šľachtické a zemianské rodiny Baštinsých (Bacskády), Beňovských, Besnákovcov, Bošanskovcov (Bossányi), Čermanských, Drgoňovcov zo Somorovej Vsi, Diviackovcov (Divéky) z Diviak nad Nitricou, Majténiovcov (Mathényi), Motešickovcov, Novoveskovcov (Ujfalussi) z Diviackej Novej Vsi, Novoveskovcov z Klatovej Novej Vsi, Rudňanskovcov (Rudnay), Urbanovských,Turčanskovcov (Turcsányi) z Turčianok a Volkovcov z Ješkovej Vsi, Janovičovci z Čirču, Očkajovci z Očkova, ktoré v minulosti zastávali významné posty nielen v stoličnej samospráve Nitrianskej župy. Na vyššie priečky spoločenského rebríčka sa vyšvihli až v období novoveku, keď dosiahli dokonca barónsky titul. ....
Diviaky nad Nitricou boli najstarším sídelným majetkom rodu Diviackovcov. Patria medzi najstaršie písomne doložené sídla tejto oblasti. Doložené sú v roku 1210 vo forme predikátu ,,Blasii de Diweg".O starobylosti tohto sídla svedčí okrem iného aj skutočnosť, že počas celého ranofeudálneho obdobia boli v tejto oblasti jediným sídlom fary sa starobylým kostolom Všetkých svätých. Boli tiež blízko dôležitej križovatky cesty z Viedne do Krakova. Bogat-Radvanovci ... pre zaujímavosť ... k tomu poslednému rodu Bogat-Radvan (Radvan bol synom Bogata), Maďari tvrdia niečo iné, boli to Slovania - Česi,... na základe toho poznatku, ako aj údajov zo slovenskej obce Rakovec na Ondavou maďarský rod Rákoci má teda slovanské - české korene ... mimochodom, po nástupe Maďarov bola existencia slovenskej nobility a Cyrilo-Metodejskej tradície, postupne zakazovaná. Napriek tomu, že tradícia bola zakázaná, slovenská nobilita existovala, aj s poukazom na slovenský pôvod. Písomné pramene z obdobia 15. a začiatku 16. storočia už jednoznačne svedčia aj o existencii zemianstva slovenského pôvodu, napr. Plachý, Ostrolúcky, Podmanický, Hrabovský, Revický, Benický, Škriatko, Straka atď... Zaujímavý je aj fakt, že v mnohonárodnostnom Uhorsku vďaka vládnej moci prevládali Maďari, v snahe odlíšiť sa od iných národov... Niektorí slovenskí autori (napr. Encyklopédia Slovenska) používajú inú terminológiu: Pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o Gejzovom kniežatstve. Uhorsko bolo značne mnohonárodné (napr. v roku 1787 tvoril maďarský element len 29% obyvateľstva, teda nemali ani polovicu. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala latinčina, v rokoch 1784 - 1790 a 1849 - 1860 nemčina a v rokoch 1836/1844 - 1849 a 1860 - 1918 maďarčina. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že "maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska"...Rok 1498 je zaujímavý dekrétom Vladislava II., ktorý menuje desať najdôležitejších miest Uhorska, z ktorých šesť sa nachádzalo na Slovensku (Bratislava, Košice, Bardejov, Prešov, Trnava, Levoča), čo dokazuje relatívnu vyspelosť Slovenska v rámci Uhorska. Bratislava sa stala hlavným (1536 - 1784/1848) a korunovačným (1563 - 1830) mestom a sídlom snemu (1542 - 1848) Kráľovského Uhorska, neskôr obnoveného Uhorska. Trnava sa stala cirkevným sídlom. Slovensko tvorilo jadro Uhorska, kde sa odohrávali všetky významné udalosti. Tu sa tiež odohrávali hlavne pohraničné boje napr. aj s husitmi, Turkami, protihabsburské povstania (1604 - 1711) vedené spravidla (protestantskými) vládcami Sedmohradska so všetkým čo s tým súviselo, teda hlavne rabovačky majetkov, dokumentov, artefaktov, vypaľovanie aj iné hrôzy počas dvoch svetových vojen, ktoré tvorili tiež samostatné kapitoly dejín Slovenov, dnes už Slovákov a Slovenska ... lepšie : Sloveni, Slovenky, Slovensko, slovenčina, slovenský, slovenské, slovenská ... pre zaujímavosť, Slovinci do dnešnej doby nazývajú svoju reč, slovenčina ...
Významné slovenské osobnosti :
Králi slovanského národa, ktorí od čias Krista vládli Slovákom
podľa slovenského historika Juraja Papánka v 1780 roku, z knihy Prvé dejiny Slovenského národa str.405, ktorá čakala na svoj prvý preklad z latinčiny do slovenčiny 238 rokov
Marobud - za vlády cisára Augusta a Tibéria, Kovald, Vannius, Vangius, Cimber, Thudus, Verabert, Gunterich, Arderik, Ferimund, Osinuch, Gabin, Percha, Fridegild, Rosemund I. Kunimund, Maroth-Marovod, Babak - za jeho vlády Slováci zanechali meno Markomani, Samo, Maroth, Svates, Samomir, Samoslav, Lech, Hormidor, Mojmír I. Pribina- Privina resp. Brynno alebo Brennius, Mojmír II., Rastislav, Svatoplug-Svätopluk, Svatobog-Svätoboj-Svätoboh ... Po smrti Svätoboha, posledného slovenského kráľa, bolo Uhorské kráľovstvo spojené s Dáciou pred a za Tisou, zo strany Slovenského kráľovstva od rieky Morava až po Hron, z Panónie prvej a druhej, alebo moderne hornej a dolnej so zadunajským Uhorskom
Kniežatá, náboženstvo, národní buditelia
• Pribina (800 - 861) - historicky známe knieža (kráľ) priamych predkov dnešných Slovákov, samostatného Nitrianského a Blatenského kniežatstva (kráľovstva) - inak: Panónske kniežatstvo, Zadunajské kniežatstvo, Pribinovo kniežatstvo - , ktoré sa v polovici 9. storočia rozprestieralo medzi Drávou na juhu, Dunajom na východe, Štajerským Hradcom (Graz) na západe Rakúska a približne Vesprémom na severe Maďarska. Podľa novších názorov sem patrilo aj územie medzi Rábom(Györom) v Maďarsku a Klosterneuburgom (za Viedňou) v Rakúsku.
• Rastislav ( cca 820 – po 870 vo väzení v Bavorsku) v rokoch 846 – 870 bol veľkomoravským kniežaťom-kráľom Za jeho vlády prišli na územie Veľkej Moravy Konštantín a Metod ako byzantská misia, ktorá u nás vytvorila základy slovanského písomníctva. V textoch je Rastislav titulovaný ako rex [kráľ], regulus [doslova "malý kráľ", králik] alebo kňaz [knieža]. Rastislavovo meno je zaznamenané v staroslovenskych prameňoch v podobe Radislaus-Rasticen-Rastic. Zaujímavý je aj tým, že vo svojej žiadosti o učeníkov koncom roku 862 cisárovi Michalovi III píše : Rastislav,kňazj slovensk s Svetoplukom poslašťa ... a my, Sloveni (teda aj Sloven Rastislav so Svätoplukom so Slovenmi čiže v súčasnosti zvaní Slováci), prostá čaď ... viď. Pogorielov, V 1933 Ruský letopis Nestorov a Slovensko, Kultúra 7-8 s.539, Veteška 1987, Veľkoslovenská ríša,2.ed. Trenčín : Vydavateľstvo Ivan Stelcer, str.15
• Koceľ (* – 876) inak Kocelj, Gozil, Chozil, Chezilo, Chezul - syn nitrianskeho kniežaťa Pribinu a jeho bavorskej manželky, v rokoch 861 – 876 kniežaťom Blatenského kniežatstva, za vlády Pribinovho syna Koceľa bolo kniežatstvo strediskom slovenskej vzdelanosti. Príčina smrti kniežaťa Koceľa je zahalená tajomstvom. Po jeho smrti zdedili jeho kniežatstvo synovia Viliama a Engelšaka, v rokoch 882 – 884 vykonal kráľ Svätopluk niekoľko politických čistiek na bývalom Koceľovom panstve a následne i toto jeho územie pripojil k Veľkomoravskej ríši.
• Sv. Gorazd (9. - 10. stor.) - bol slovenský biskup a literát. Informácie o ňom máme zo Života Klimenta, ktorý napísal svätý Teofylakt Ochridský na konci 11. alebo začiatku 12. storočia na základe starších slovanských predlôh. Gorazdovo meno sa nachádza aj v Zozname bulharských arcibiskupov v tzv. Borilovom synodiku (1211) a ďalších prameňoch. Spolu so sv. Cyrilom a Metodom sa zúčastnil r. 867 cesty do Ríma. O jeho prítomnosti v Ríme svedčí aj správa z literárnej správy Uspenije Kirilla, Spolu so svätým Metodom bol pri návrate z Ríma zajatý a väznený franskými biskupmi. Sv. Gorazda si za svojho nástupcu v biskupskom úrade pred svojou smrťou zvolil sv. Metod v roku 885
• Hont (cca 997 – 1037) podľa Hodála slovenský veľmož, osobný strážca kráľa Štefana I.
• Poznan (997 – 1030) podľa Hodála slovenský veľmož, osobný strážca kráľa Štefana I.
• Ján z Lefantoviec - 1432 Horné Lefantovce, slovenský mních z benediktínskeho opátstva dokončil kalendár, ktorý je najstarším slovenským dochovaným farebným kalendárom s medicínsko - osvetovými textami od 12. stor. v latinčine, modlitby v slovenčine, ikonografiou, vyobrazením terajšieho štátneho znaku a návody pracovných činností v Uhorsku, prosbou pre kráľov Uhorska o pomoc pre lekárov, zároveň aj s najstarším rýmovaným slovenským veršíkom " Amen, zabil babu kameň ". Kalendár je do dnešnej doby uložený v Mníchove.
http://matica.sk/wp-content/uploads/2015/03/SP-10_2017_J%C3%A1n-%C4%8Comaj_str_72-80.pdf
• Mikuláš Telegdy (1535 – 1586) slovenský kňaz, zakladateľ prvej kníhtlačiarne na Slovensku
• Juraj Pohronec Slepčiansky (1595 – 1685) – slovenský arcibiskup,uhorský primas,povýšil mnohých Slovákov do zemianskeho stavu, župan Tekovskej stolice, filozof, právnik,diplomat
• Ján Burius (1636 – 1689) - slovenský evanjelický kňaz, historik a spisovateľ - napísal rozsiahlu prácu o prenasledovaní evanjelikov v Uhorsku.
• Ján Baltazár Magin (1681 – 1735) slovenský farár, básnik a historik.
• Matej Markovič ( 1707 – 1762 ) slovenský evanjelický kňaz, filozof, básnik, jeden z priekopníkov nášho osvietenstva, autor náboženských aj náučných spisov písaných vo veršoch i v próze. Veršovanými učebnicami zemepisu a dejepisu Uhorska a knižkou modlitieb sa usiloval šíriť slovenskú národnosť a vychovávať k národnému povedomiu
• Juraj Klimo (1710 - 1777 ) slovenský rímskokatolícky biskup, s právami arcibiskupa, zakladateľ prvej verejnej knižnice v Uhorsku, župan Barnianskej a Tolnianskej župy, obnoviteľ Pécskej diecézy po tureckej okupácii a šľachtic.
• Jozef Otrokóci ( asi 1730 – 1801) slovenský rímskokatolícky kňaz, teológ a náboženský spisovateľ.
• Ladislav Bartholomeides ( 1754 - 1825 ) teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, učiteľ a prírodovedný bádateľ - zoológ a entomológ.
• Alexander Štefan Rudnay de Rudnó et Divékujfalu (1760 – 1831 ) - slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup
• Bohuslav Tablic (1769 – 1832) - evanielický kňaz, slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik, básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu.O historickom Jurajovi Jánošíkovi odsúdenom r. 1713 v L. Mikuláši bolo od jeho popravy a popráv jeho druhov úplne ticho, nikde sa nespomínal. Až r. 1809 vydal slovenský spisovateľ Bohuslav Tablic zároveň s poloľudovou Piesňou o zbojníkovi Jánošíkovi (bez krstného mena, v pôvodnom zápise spred r. 1781: Pisen o Janosikowi Zbognikowy) aj sprievodný životopis historického Juraja Jánošíka. Vyplýva z neho, že Tablic poznal dovtedy nikým nepovšimnuté súdne protokoly o Jurajovi Jánošíkovi.
• Matúš Blaho ( 1772 - 1837) - národný buditeľ, prispel k založeniu verejnej knižnice a prvého národného divadla - Divadla slovenského svätomikulášskeho, propagoval slovenskú literatúru, založil základinu na jej vydávanie, podporoval slovenské evanjelické školstvo. Autor homiletickej literatúry.
• Ján Krstiteľ Scitovský, krstený Ján ( 1785 – 1866 ) slovenský rímskokatolícky duchovný, biskup v Rožňave a Pécsi, od roku 1849 ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas.
• Samuel Rožnay (1787 - 1815) evanjelický kňaz, slovenský básnik, prekladateľ, pedagóg. Priekopník umeleckého prekladu v slovenskej literatúre. Venoval sa aj publicistike a slavistickému bádaniu, vlastnil bohatú knižnicu slovanskej literatúry.
• Štefan Moyses (1797 – 1869) – Moyses, Moyzsis - rímskokatolícky biskup, pedagóg, verejný činiteľ, národovec, Snažil sa aj o založenie strednej školy, vychovávateľského ústavu, po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. Pod vplyvom Jána Kollára sa stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykovo samostatného slovenského národa. Na čele slovenskej delegácie predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa, Memorandum slovenského národa požadovalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby Hornouhorského slovenského okolia. Nič však z týchto žiadostí ani len nenaznačovalo odtrhnutie sa Slovenska od Uhorska. Išlo skôr o prvý náznak o nejakú podobu školskej a kultúrnej autonómie. Napriek tomu Uhorský snem Memorandum slovenského národa zamietol. Teda sľub panovníka o národnom rozvoji bol porušený, pretože Maďari nič nepripustili. Zakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej
• Jozef Emanuel, pseudonym J. E. Montevideo (1803 - 1890) - kňaz, slovenský básnik a národovec, zakladajúci člen Matice slovenskej a gymnázia v Kláštore pod Znievom
• Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870 ) slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik, jazykovedec, reprezentant slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia (člen „trojice“ Štúr – Hurban – Hodža); o.i. vypracoval spis Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, na obranu slovenčiny, brat Ondreja Hodžu, strýko Jána Miloslava Hodžu, politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu.
• Andrej Caban (1813 –1860) slovenský národný buditeľ, osvetár, katolícky kňaz, národnokultúrny pracovník, mecén. Autor príspevkov, kázní, úvah, prózy, prekladov a učebníc. Bol prezývaný ako aj "Komjatický národný buditeľ", hovoril v ôsmich jazykoch: latinsky, maďarsky, nemecky, slovensky, rusky, slovinsky, francúzsky a poľsky. Ako jediný Slovák sa stal členom spolku sv. Jána Nepomúckeho v Prahe, prijal štúrovskú slovenčinu, teda stredoslovenské nárečie a ako vyslanec spolku Tatrín, bojoval za práva slovenského národa v kráľovskej rade v Budíne.
• Jozef Ľudovít Miloslav Hurban ( 1817 – 1888 ) prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť Slovenského povstania 1848 – 1849. Pôvodne bol stúpenec Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra.
• Martin Hattala (1821 – 1903 ) slovenský stredoškolskýa univerzitný pedagóg, rímskokatolícky teológ a lingvista, ktorý sa do histórie zapísal ako reformátor štúrovskej slovenčiny, s Michalom Miloslavom Hodžom zaviedol takzvanú hodžovsko-hattalovskú reformu.
• Jozef Karol Viktorin (1822 – 1874) slovenský kňaz, národný buditeľ, vydavateľ slovenskej literatúry, organizátor kultúrneho života a publicista. Ako vydavatel a publicita dokázal vzkriesiť slovenskú literatúru, jeden z najhorlivejších stúpencov Ľudovíta Štúra a blízkeho priateľa Jozefa Miloslava Hurbana.
• Andrej Kmeť ( 1841 - 1908) - kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, historik, botanik, etnograf a folklorista
• Elena Šoltésová (1855 – 1939) prozaička, redaktorka a publicistka. Svojou všestrannou činnosťou sa často stala priekopníčkou v rôznych smeroch, no hlavne sa stala uznávanou vedúcou osobnosťou slovenského ženského hnutia.
• Štefan Furdek (1855 - 1915) - slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ a národný buditeľ, pseudonym Blahoslav Tatranský,Trstenský, vedúci činiteľ slovenských organizácií v USA, založil fond na podporu národného života na Slovensku a organizoval protestné zhromaždenia amerických Slovákov a ostatných Američanov proti národnostnému útlaku Slovákov v Uhorsku. Autor aktuálnych národno-politických a náboženských článkov, krátkych próz a básní s tematikou života amerických Slovákov. Zaslúžil sa o rozvoj slovenských škôl v USA a napísal pre ne niekoľko učebníc a čítaniek. Pre žiakov 1. tr. ľudovej školy zostavil stroj na vyučovanie čítania a rátanie, 1900 si ho dal patentovať, spoluzakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty v USA, Matice slovenskej v Amerike a prvým predsedom Slovenskej ligy v Amerike. Vydával a redigoval týždenník a kalendár Jednota, zábavný týždenník Šíp a náboženský mesačník Viera .
• Andrej Hlinka (1864 - 1938 ) slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Vedúci predstaviteľ česko-slovenskej vzájomnosti . V snahe udržať slovenský svojráz presadzoval myšlienku samosprávy – autonómie Slovenska. Staval sa proti komunizmu aj proti nástupu nacizmu. Po smrti bol jeho symbol v čase vojnového štátu zneužitý na budovanie Hlinkových gárd.
• Ferdinand Juriga, Ferdiš Juriga (1874 – 1950 ) slovenský katolícky kňaz, národný buditeľ, politik, publicista, svojrázny predstaviteľ slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia.V uhorskom sneme 19. októbra 1918 v mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska. Jeho reč vyvolala pobúrenie na oboch stranách, keďže konal na vlastnú päsť a dekonšpiroval organizovanie Slovenskej národnej rady, ktorá mala oficiálne vzniknúť až na zhromaždení v Martine. Bol účastníkom zasadnutia výboru Slovenskej národnej strany v Turčianskom Sv. Martine dňa 30. októbra 1918, na ktorom bola prijatá Deklarácia slovenského národa.
• Ján Vojtaššák (1877 – 1965) - slovenský diecézny spišský biskup, signatár Martinskej deklarácie z 1918, mučený, väznený, zakázaný pobyt na Slovensku, amnestovaný, blahorečenie začalo 1996
• Fedor Fridrich Ruppeldt (1886 – 1979) - publicista, kultúrny historik, prekladateľ, hudobník, politik a evanjelický biskup, aktívne sa staval proti politike Slovenského štátu, bol perzekvovaný, obvinený zo spolupráce s fašistickým režimom Slovenského štátu, k čomu pravdepodobne viedla aj skutočnosť, že bol proti trestu smrti pre Jozefa Tisa.
Šľachta
• Hontovci, Poznanovci, Forgáčovci, Miškovci, Diviakovci a ich línie
• Hont (cca 997 – 1037) veľmož, osobný strážca kráľa Štefana I., dynastia Hontovcov v začiatku Uhorska
• Poznan (997 – 1030) veľmož, osobný strážca kráľa Štefana I., dynastia Poznanovcov
• Kozma (1113 - 1123) - komes, zakladateľ prvej línie poznanovskej vetvy – prominentný šľachtic v začiatkoch Uhorska
• Forgáčovci 12. storočie - Ich pôvod sa odvodzuje od veľkomoravského rodu Poznanovcov, resp. Hont-Poznanovcov. V období prvej polovice 13. storočia došlo k definitívnemu konštituovaniu samostatných vetiev rodu Hont-Poznanovcov, medzi ktorými boli aj Forgáchovci. Prvým listinne doloženým členom bol Ivanch v polovici 12. storočia. Jeho syn Ivanka dostal v roku 1226 od kráľa Ondreja II. donáciu na majetok Gýmeš, na ktorom Ivankov syn Andrej v polovici 13. storočia vybudoval hrad. Odtiaľto pochádza prvý predikát rodu de Gymes (z Gýmeša). Forgáchovci získali v priebehu storočí tituly barónov a grófov, boli stoličnými a krajinskými hodnostármi, od 16. storočia uhorskými kancelármi, krajinskými sudcami, diplomatmi, palatínmi, generálmi, biskupmi a županmi niekoľkých uhorských stolíc.
• Thurzovci 13. storočie - Predkovia šľachtického rodu pochádzali z Betlanoviec zo Spiša a patrili
k príslušníkom drobnej šľachty z výsadnej oblasti spišských kopijníkov. Kopijníci boli
pôvodne strážcovia hraníc vznikajúceho uhorského štátu. V priebehu prvej polovice 13.
storočia sa včlenili do radov nižšej šľachty. Ich staré výsady potvrdil Bela IV. privilégiom zo 7. júna 1243
• Donč inak Donch (1278 - 1345) – na základe menného kritéria rodu možno predpokladať slovenský pôvod, po smrti M. Čáka (1321) do roku 1327 nadobudol obrovský majetok a tituly a stal sa dôverným poradcom, vojvodca kráľa Karola Róberta, krajinský hodnostár, magister, magnát, diplomat, administrátor, známy majiteľ hradov a panstiev, staviteľ hradov, podporovateľ gotickej architektúry, účastnik bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa, Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola I. Róberta hrady Čakovec a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa Karola I. Róberta.
• Palóci (Lords of Pavlovce) – prominentná slovenská šľachtická rodina stredoveku z Pavloviec nad Uhom
• Mikuláš Tót zvaný Kont (1340 – 1367) syn Vavrinca Tóta nazývaného Sclavus a najstarší z bratov ( Mikuláš, Leukuš a Bartolomej), vyniesol rod na úplný vrchol, okrem iného „zdedil“ po svojom otcovi hodnosť kastelána Šintavy (pravdepodobne ako bratislavský župan spolu s ďalšími kráľovskými hradmi v tejto župe), bol županom asi desiatky ďalších žúp a od roku 1352 aj Uhorským palatínom. Stal sa zakladateľom rodu Újlakiovcov.
• Leustach z Jelšavy (14. storočie) – palatín, šľachtic a bojovník, z rodu Ratoldovcov
• Ján, syn Mikuláša zo Šarišských Sokoloviec (1320 – 1326) – kronikár kráľa Ľudovíta Veľkého
• Podmanický – prominentná šľachtická rodina od 15. storočia v Uhorsku
• Ján z Podmanína (14. Stor.) – hlavný kráľovský komorník - Articuli Podmanických 1506 – pečať Považskej Bystrice
•-Pongrácz, Pongrác II. z Liptovského Mikuláša (1400 ? - ? ) slovenský šľactic, magnát, bojovník, diplomat a stratég, bojovník proti Turkom, husitom, podporovateľ kráľa Mateja Korvína, mal vlastného notára a pečatidlá, jeden z najvplyvnejších a najmocnejších mužov v Uhorsku v 15. storočí
• Bubek (Bebek) – prominentná slovenská šľachtická rodina 15. storočia
• Ján Sambucus (1531 – 1584) - slovenský lekár, prírodovedec, historik, humanista, v 1567 získal titul comes palatinus udelený cisárom Maximillianom, ktorý mu priniesol isté výhody. Titul dával Sambucovi významné právomoci v kultúrnej sfére a to odmeňovať a vyznamenávať ľudí. Keďže sa neuspokojil len s týmto, žiadal od cisára, aby mu udelil tzv. malý palatinát, v čom cisár vyhovel. Malý palatinát zahŕňal výsadu vymenovávať notárov a sudcov, legitimovať nemanželské deti a udeľovať meštianske armálesy. Taktiež zahrňoval aj akademickú právomoc, ktorá sa vzťahovala na všetky stupne akademických hodností, ktoré mohol udeliť (doctores, licentiatios, magistros, poetas, baccalaureos). Spolu s touto výsadou dostal Sambucus ešte diplom, ktorý mu umožňoval vyučovať jazyky na Viedenskej univerzite.
• Anton I.Grasalkovič (1694 - 1771) - slovenský šľachtic a politik v Uhorsku. Podľa neho je pomenovaný Grasalkovičov palác v Bratislave. Zastával funkcie vysokého uhorského hodnostára, kráľovského personalis, strážcu uhorskej kráľovskej koruny, predsedu uhorskej kráľovskej komory, kráľovského hlavného koniara a bol aj županom Novohradskej a Aradskej stolice. Reformoval činnosť uhorskej komory.
• Ján Perlici (1705 – 1778) - inak Perlicius, Perliczy,Pelitzi - lekár a prírodovedec, organizátor zdravotníctva na Slovensku, priekopník súdneho lekárstva, hlavný lekár Novohradskej stolice. Povýšený do zemianskeho stavu
• Juraj Klimo (1710 - 1777 ) slovenský rímskokatolícky biskup, s právami arcibiskupa, zakladateľ prvej verejnej knižnice v Uhorsku, župan Barnianskej a Tolnianskej župy, obnoviteľ Pécskej diecézy po tureckej okupácii. Mária Terézia ho povýšila do šľachtického stavu v roku 1752..
• Andrej Hadík (1711 - 1790) - turčiansky rod, uhorský gróf slovenského pôvodu, rakúsky poľný maršal vyznamený rádom veľkokríža Márie Terézie a povýšený na generála kavalérie, neskôr hlavný veliteľ císarských armád bojujúcich v Sliezku, potom poľným maršálom a povýšený do grófskeho stavu.
• Adam František Kollár (1718 – 1783) - slovenský spisovateľ, právny historik, knihovník, slovenský "Sokrates" . V roku 1775 povýšený Máriou Teréziou do šľachtického stavu, poradca kráľovnej
• rodina Janovičovcov, šľachtický titul im udelil Karol IV. r. 1722. S rodom Janovičovcov sa spája ešte tzv. „dedičné kňazstvo“ – prechod kňazstva z generácie na generáciu. Takto v Čirči pôsobil tento rod nepretržite 166 rokov od roku 1640 do roku 1806.
• Juraj Papánek de Nyitra (1738 – 1802) učenec šľachtického pôvodu, slovenský historik, napísal v latinčine Prvé dejiny Slovenského národa v 1780 roku, preklad do slovenčiny a rok vydania 2018 t. j. po 238 rokoch
• Samuel Tešedík (1742 - 1820) - slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor, filantrop. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár František II. dňa 17. februára 1809 spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.
• Móric Beňovský (1746 - 1786) - rodák z Vrbového, slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, gróf, plukovník francúzskej armády
• Mikuláš Zmeškal ako Nikolaus Zmeskall von Domanovecz und Lestine(1759 - 1833) - rodák od Dolného Kubína, z malej dedinky Leštiny, bol jedným z najstarších a najbližších priateľov Ludwiga van Beethovena, ktorého Deviatu symfóniu mali v Dolnom Kubíne 7. mája 1824 prvý raz uviesť. Podľa 150 listov, bolo medzi nimi úzke priateľstvo. V 16. storočí rod pomohol vrátiť Oravský hrad späť do kráľovských rúk, kráľ im za zásluhy udelil tri dediny pri Dolnom Kubíne: Leštiny, Osádku a Srňacie.
• Alexander Štefan Rudnay de Rudnó et Divékujfalu (1760 – 1831 ) - slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup.
• Anton Bernolák (1762 – 1813)– slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec
• Michal Ignác von Lenhošek (1773 – 1840) inak Michael Ignac von Lenhossék – slovenský profesor vyššej anatómie v Pešti
• Jonáš Bohumil Guoth (Gvoth) (1811 – 1888) - lekár a osvetový pracovník, príslušníkom liptovského šľachtického rodu Gôt (Guoth) s predikátom z Gôtovian.V roku 1833 založil v Pešti prvú Společnost lekársku-slovanskú v Uhorsku
• Štefan Marko Daxner (1822 – 1891) - slovenský šľachtic, politik, právnik,ekonóm, publicista, národný buditeľ a spisovateľ
• Ján Baltazár Jesenský-Gašparé (1825 - 889) - slovenský šľachtic, notár, právnik, politik, národný buditeľ, cirkevný činiteľ, spoluzakladateľ Slovenskej národnej strany, Mestskej sporiteľne, Tatra banky v Martine
• Ignác Kolisch (1837 -1889) – nem. Ignatz von Kolisch - bratislavský rodák, rakúsko-uhorský bankár a jeden z najvýznamnejších šachistov 19. storočia. V Paríži v roku 1867 vyhral jeden z najsilnejších turnajov 19. storočia. Po tomto turnaji nehral viac súťažne šach, bol však známy ako šachový mecén. Cez kráľovskú hru spoznal právnika Julesa Grévyho, neskoršieho prezidenta Francúzska a multimilionára Alberta Rothschilda. Špekuláciami na burze zbohatol, saský kráľ Juraja II. ho povýšil do šľachtického stavu - titul barón
Bojovníci, vojaci, Slováci v légiách, celonárodné povstanie, cestovatelia
• Abrahám Červený (1278 - 1325) - inak: Abrahám Ryšavý, Abrahám Rúfus, Abrahám Rufus - veľmož, pochádzajúci pravdepodobne z rodu hradných jobagiónov. syn Menolda, familiár svätojurskej vetvy rodu Hunt - Poznanovcov, od roku 1292 Matúša Čáka Trenčianskeho (od roku 1297 jeho taverník).V tom istom roku bránil Bratislavský hrad proti útoku Köszegiovcov (t. j. pánov z Kysaku) a podarilo sa mu dobyť Plavecký hrad. V rokoch 1292 – 1296 pôsobil ako bratislavský podžupan. Od uhorského kráľa Ondreja II. dostal hrad Holíč, neskôr aj hrad Branč s prislúchajúcimi panstvami. Keď mu Matúš Čák Trenčiansky siahol na majetky, prestal ho podporovať a prešiel na stranu Karola I.Róberta.
• Vavrinec Tót (1325 - 1382) - zvaný Sclavus - otec Mikuláša zvaného Kont(Konth), palatína Uhorska, sa vyznamenal za vlády Ľudovíta I. v rokoch 1348-50 vo vojne o neapolské dedičstvo
•-Pongrácz, Pongrác II. z Liptovského Mikuláša (1400 ? - ? ) slovenský magnát, bojovník, diplomat a stratég, bojovník proti Turkom, husitom, podporovateľ kráľa Mateja Korvína, mal vlastného notára a pečatidlá, jeden z najvplyvnejších a najmocnejších mužov v Uhorsku v 15. storočí
• Juraj Šucha (1500 – 1552) – zemianská slovenská rodina z Turčianskej stolice, slovenský turkobijec, vojak a kapitán hradu Drégeľ. Jeho odvážny boj proti Turkom vzbudil v očiach nepriateľa hlboké uznanie, preto ho budínsky paša Hádim Ali dal pochovať so všetkými poctami, na pád hradu sa dívali cisárske vojská pod velením Erasmusa Teuffela.
• Pavol Rubigal ( ? - 1577 ) bojovník, slovenský cestovateľ, básnik píšuci latinsky, majiteľ baní, neskôr kráľovským radcom a kapitánom hradu Slovenská Ľupča a napokon aj jeho majiteľom, jeho básne sú, poznačené "tiesnivou politickou situáciou v čase tureckých vpádov na naše územie, ako člen uhorskej delegácie zúčastnil diplomatickej cesty za tureckým sultánom Sulimanom. Zážitky z tejto cesty, ktorá viedla cez Uhorsko, Srbsko, Bulharsko a Turecko, opísal v roku 1544 v básnickom diele Hodoeporicon itineris Constantinopolitani (Opis cesty do Konštantínopolu). Počas tejto výpravy sa Pavol Rubigall stal svedkom mnohých zverstiev, ktoré páchali Turci a ich pomocníci:
• Juraj Thurzo (1567 - 1616) - gróf, hlavný župan Oravy,palatín Uhorska,bojovník proti Turkom, zastával sa Slovákov v národnostných sporoch
• Ladislav Očkaj (1680 - 1710) veliteľ Rákocziho kuruckých vojsk,hovoril slovensky, niesol v sebe všetky črty rozporuplnej a krutej doby, keď neuplynul možno ani mesiac bez menších či väčších bojových šarvátok a bitiek. Rákocziho blesk. Okrem svojho rodového majetku v Očkove rodina nadobudla neskôr viaceré akvizície, ktoré ju dostali aj na iné miesta Uhorského kráľovstva, mimo Slovenska.
• Juraj Jánošík (1688 - 1713) - slovenský legendárny zbojník, vyrástol v Terchovej na samote "u Jánošov" v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony, pokrstený vo Varíne, Rozsudok nad Jánošíkom je napísaný v existujúcej hovorovej slovenčine, aby obvinený vedel, za čo ho vlastne odsúdili. Je známy v Česku, Poliaci ho vnímajú ako svojho legendárneho tatranského hrdinu.O historickom Jurajovi Jánošíkovi odsúdenom r. 1713 v L. Mikuláši bolo od jeho popravy a popráv jeho druhov úplne ticho, nikde sa nespomínal. Až r. 1809 vydal evanielický faraár, slovenský spisovateľ Bohuslav Tablic zároveň s poloľudovou Piesňou o zbojníkovi Jánošíkovi (bez krstného mena, v pôvodnom zápise spred r. 1781: Pisen o Janosikowi Zbognikowy) aj sprievodný životopis historického Juraja Jánošíka. Vyplýva z neho, že Tablic poznal dovtedy nikým nepovšimnuté súdne protokoly o Jurajovi Jánošíkovi.
• Móric Beňovský (1746 - 1786) - rodák z Vrbového, slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, gróf, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak, prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (sedem rokov pred Jamesom Cookom a de La Pérousom), prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku, prvý Slovák, ktorý navštívil štyri kontinenty (Európa, Ázia, Afrika, Amerika), prvý človek, ktorý preskúmal Ostrov svätého Vavrinca, významný výskumník Madagaskaru a prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru[2] prvý slovenský autor celosvetového bestselleru Pamäti a cesty, prvý Slovák, ktorý zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín (minimálne Poľska, USA, Francúzska, Rakúska a Madagaskaru)
• Andrej Hadík (1711 - 1790) - uhorský gróf slovenského pôvodu, rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu, turčiansky rod, Vyznamenal sa v sedemročnej vojne, najmä nečakaným útokom na Berlín 16. októbra 1757, ktorý obsadil s minimálnymi stratami. Z tohto činu sa vyvinul frazeologizmus „husársky kúsok“ (franc. tour d’hussard, nem.Hussarenstück) pre pomenovanie riskantne odvážneho činu.
• Pavol Kray (1735 – 1804) – rodák z Kežmarku, poľný podmaršal, účastník Sedemročnej vojny. Pavol Kray patril medzi najvýznamnejších vojenských veliteľov Habsburskej monarchie konca XVIII. storočia, barón Krajovský a Topoľský
• Ladislav Škultéty-Gábriš (1738 – 1832) – najdlhšie slúžiaci slovenský seržant rakúskej armády
• Ján Andrej Beňovský(1740 – 1822) – bratranec Mórica Beňovského, major a podmaršál, majiteľ 31. pešieho pluku habsburskej armády cisára Františka II, vyznamenal sa v bojoch proti Osmanskej ríši a francúzskym vojskám, barón, nebol ženatý, bez potomkov
• Ján Lipský, (1766 - 1826) slovenský kartograf, dôstojník cisárskej armády. Jeho predok Daniel Lipský zo Sedličnej, zástupca richtára Trenčína dostal šľachtický titul od cisára Ferdinanda III. v roku 1649. Ján Lipský vstúpil do armády v roku 1784, major, plukovník v husárskom regimente č. 2. V služobnom styku používal latinčinu a nemčinu v privátnej korešpondencii používal dobový slovenský jazyk, ktorý použil aj vo svojich spomienkach a testamente. Po ukončení svojej kariéry sa usadil v rodnej obci, kde je po ňom pomenovaná základná škola. Od roku 1799 pôsobil ako kartograf a spolu s Emmerichom Danielom Bogdaničom zmerali polohu asi 500 uhorských miest. Jeho mapy boli prvé spoľahlivé mapy Uhorska a Sedmohradska, vytvoril aj obsiahly zoznam uhorských obcí (39 500 hesiel)
• Michal Pavúk (1778 - 1831) slovenský richtár Nižný Žipov, vodca Východoslovenského roľníckeho protifeudálneho povstania, ktoré vzbudilo ohlas aj v okolitých slovenských, zakarpatsko-ukrajinských, maďarských a sedmohradských stoliciach. Preukázalo pevnú vôľu ľudu skoncovať s feudálnym útlakom. Patrilo medzi najväčšie v Uhorsku od čias Juraja Dóžu, vo viac ako 150 obciach s celkovým počtom povstalcov okolo 45 000 osôb.
• Daniel Šustek (1846 – 1927) cestovateľ, podnikateľ, krajanský činiteľ, autor cestopisných čŕt s výpoveďou o hospodárskych a sociálnych pomeroch. Jeho dielo obohatilo cestopisný žáner v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Všímavý samouk bez náležitého vzdelania, bol prvým známym slovenským reportérom z exotických končín.
• Samuel Šikeť (1863 - 1902 ) slovenský svetobežník - cestovateľ telom aj dušou, prebrázdil na zemeguli toľko kilometrov, žeby ju šesťkrát obišiel. Existuje Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie, Slovenský Marco-polo
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe. Z trosiek a krvi Rakúsko-Uhorska v tom čase druhého najväčšieho a tretieho najľudnatejšieho štátu Európy, sa zrodila Československá republika. Do rakúsko-uhorskej armády, ktorá bojovala po boku Nemecka, Osmanskej ríše atď proti Francúzsku, Spojenému kráľovstvu, Rusku, Taliansku, USA a ďaľšími, bolo zmobilizovaných 400 až 450 000 Slovákov. Z nich 69 700 zahynulo a 61660 bolo zmrzačených. Veľa ich vstúpilo do československých légií vo Francúzsku, Rusku, Taliansku, tvorených slovenským generálom vo francúzskych službách Milanom Rastislavom Štefánikom a postavili sa tak na opačnú stranu barikády, Slováci slúžili vo všetkých druhoch vojsk, v pechote, jazdectve, delostrelectve, ženijnom vojsku, špeciálnych a tylových jednotkách, vo vojnovom námorníctve a nestratilo sa ani niekoľko príslušníkov pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska pri najprogresívnejšom druhu vojska – vojnovom letectve. Aj keď im v prípade dolapenia hrozil hrdelný trest, bojovali aj za svoju novovznikajúcu vlasť Česko-Slovensko, Československo...
• Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat, politik a štátnik. V prospech čs. odboja a vytvorenia čs. zahraničného vojska – čs. légií sa výrazne angažoval v Taliansku, Rumunsku, Rusku, Veľkej Británii a USA. Zohral dôležitú úlohu pri tvorbe a organizovaní česko-slovenských légií, sprostredkovaní kontaktov na zahraničných a francúzskych štátnych funkcionárov. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní légií, česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny, tvorbu hraníc a vznik dočasnej prvej Česko - Slovenskej republiky, bez ktorého by nevznikla. Všetky poznámky písal s rozdeľovníkom. Tvorca štátnosti Slovákov v Česko - Slovensku, nebol čechoslovakistom. TVORCA ČESKO-SLOVENSKÝCH LÉGIÍ,, úspešný pri spoločnej práci zahraničia s Masarykom a Benešom, účastník spoločných jednaní so zahraničnými a domácimi funkcionármi. Po zásahu Masaryka do zmeny názvu republiky skončením dočasnej ústavy štátu, bol Štefánik podpredsedom už Československej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej vláde česko-slovenskej a následne aj v novovzniknutej ČSR. Vyšetrovanie jeho smrti oficiálnymi čs. orgánmi sa uskutočnilo až po 8. rokoch.
https://www.vhu.sk/data/att/8757.pdf
https://www.klubvtn.info/info_15.2.htm
SLOVENSKÍ LEGIONÁRI v RUSKU, FRANCÚZSKU, TALIANSKU a ďalší, v SNP
... Legionársky odznak a Česko-slovenské légie v Rusku,1918 rok
https://matica.sk/navrat-slovenskych-legionarov/
napr. :
• Jozef Miloslav Országh (1882 – 1939) major československých légií, organizátor náboru do Českej družiny, politický poradca veliteľa. V Československých légiách v Rusku pôsobil celé obdobie. V závere sibírskej anabázy, začiatkom roku 1920, sa stal zástupcom Česko-Slovenskej republiky vo Vladivostoku, podnikateľ, národný a politický činiteľ
• Matej Kocak (1882 – 1918) – seržant, slovenský príslušník Námornej pechoty USA počas prvej svetovej vojny, ako jeden z 19 vojakov v histórii USA bol dvakrát ocenený Kongresovou Medailou cti, pričom získal námornú aj armádnu verziu tejto medaily
• Rudolf Michal Viest (1890 – 1945) zúčastnil na organizovaní československých légií v Rusku. Bol jedným zo signatárov letáku s výzvou na vstup do československých vojenských jednotiek. Velil jednotke legionárov v Irkutsku. Neskôr absolvoval anabázu légií cez Ďaleký východ, Japonsko, Kanadu a USA, slovenský divízny generál, veliteľ povstaleckej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania a slovenský generál počas predvojnovej ČSR
• Augustín Malár (1894 – 1946) – generál v druhej svetovej vojne
• Michal Širica (1894 - 1970) - príslušník česko-slovenských légií v slovenskom streleckom pluku, slovenský generál zboru, väznený a rehabilitovaný
• Ferdinand Čatloš (1895 – 1972) - veliteľ bataliónu česko-slovenských légií v Rusku, slovenský generál, minister národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky, po skončení druhej svetovej vojny krátko väznený, neskôr pôsobil ako úradník
• Mikuláš Gacek (1895 - 1971) – príslušník česko - slovenských légií 7. tatranského pluku, spisovateľ a prekladateľ, jeden zo Slovákov, ktorého životopis sa priam núka na literárne či filmové spracovanie
• Pavol Kuna (1895 – 1982) - slovenský dôstojník česko – slovenských légií, brigádny generál, účastník SNP, prepustený, zbavený hodnosti a rehabilitovaný
• Jozef Honza-Dubnický (1884 – 1965), npor. legionár vo Francúzsku
• Rudolf Gábriš (1889 – 1969), legionár v Taliansku
• Ivan Daxner (1890 – 1938), legionár práporčík v Rusku
• Dušan Hatala (1893 – 1918), legionár, npor. In memoriam v Rusku
• Mikuláš Gacek (1895 – 1971), legionár v Rusku, 7. Tatranský pluk
• Jozef Martin Kristín (1897 – 1970) - brigádny generál, príslušník česko-slovenských légií vo Francúzsku a účastník prvého aj druhého odboja, po komunistickom prevrate postavený mimo službu a väznený
Známy a menej známi legionári :
Ferdinand Alexy (1898 – 1954), Jozef Barica (1888 – 1965), Ladislav Bodický (1895 – 1973), Ferdinand Čatloš (1895 – 1972), Ján Černek (1896 – 1977), Ján Jaromír Chorvát (1897 – 1978), Ján Gustáv Čipka (1881 – 1918), Ivan Daxner (1890 – 1938), Vladimír Daxner (1888 – 1971), Pavel Dohnanský (1894 – 1918), Ján Drang (1885 – 1918), Štefan Fajnor (1888 – 1918), Emil Ľudovít Geryk (1890 – 1953), Anton Granatier (1894 – 1954), Jozef Gregor-Tajovský (1874 – 1940), Milan Hatala (1895 – 1967), Jozef Horváth (1897 – 1937), Vladimír Svetozár Hurban (1883 – 1949), Ján Imro (1897 – 1990), Ján Janček (1881 – 1933), Ján Jesenský (1874 – 1945), Dušan Jaroslav Kardoš (1897 – 1916), Rudolf Klačko (1892 – 1975), Ferdinand Klátik (1895 – 1944), Gustáv Koštial (1895 – 1964), Ján Križan (1888 – 1919), Pavol Ján Kuna (1895 – 1982), Július Kustra (1884 – 1943), Ján Kvačala (1862 – 1934), Ján Lichner (1897 – 1979), Augustín Malár (1894 – 1945), Branislav Vladimír Manica (1894 – 1980), Ivan Markovič (1888 – 1944), Štefan Mihál (1895 – 1974), Matej Miškóci (1886 – 1952), Michal Ondič (1894 – 1918), Jozef Miloslav Országh (1882 – 1939), Martin Oríšek (1887 – 1966), Ján Papánek (1897 – 1991), Bohdan Pavlů (1883 – 1938), Michal Širica (1894 – 1970), Rudolf Slabej (1891 – 1920), Ľudovít Šimko (1883 – 1948), Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919), Filip Tretiník (1896 – 1945), Ján Tvarožek (1889 – 1972), Juraj Tvarožek (1887 – 1966), Pavel Varsik (1891 – 1939), Jozef Vaško (1895 – 1962), Rudolf Viest (1890 – 1945), Ondrej Voskár (1897 – 1976), Peter Zachar (1888 – 1920) a mnohí ďalší už zabudnutí Slováci ... viď zoznam na pamätnej tabuli :
https://www.vets.cz/vpm/42867-pamatna-tabula-vyznamnych-legionarov-zo-slovenska/
Zrod Slovenského štátu v kronikách slovenskej armády
https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zrod-slovenskeho-statu-v-kronikach-slovenskej-armady.pdf
ďalej v pokračovaní SNP a ďaľšie :
• Ján Ambruš (1899 - 1994 ) slovenský generálplukovník, pilot-stíhač britskej RAF, veliteľ 312 leteckej perute, letecký akrobat so zaujímavým životným príbehom, politik
• Karol Pekník (1900 – 1944) slovenský generál, protifašistický bojovník.Podieľal sa na vývoji stratégie a taktiky boja armády v SNP, v roku 1944 bol neďaleko Svätého Ondreja nad Hronom (dnes časť obce Pohronský Bukovec) zajatý príslušníkmi Einsatzkommanda 14 a ešte v ten istý deň bol pri pokuse o útek zastrelený.
• Mirko Vesel (1903 – 1976) generál, vojenský veliteľ, protifašistický bojovník, organizátor a účastník SNP. Bol iniciátor a hlavný aktér dobytia budovy Veliteľstva pozemného vojska, ktoré prebehlo 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici.
• Snopko Ján (1903 - 1994)
• Emil Perko (1905 – 1984) slovenský dôstojník, generálmajor, účastník SNP. Ako veliteľ delostreleckého pluku 1 sa zapojil do ťaženia proti Poľsku. Ako veliteľ tejto jednotky sa v roku 1941 zúčastnil i bojov v ZSSR
• Vojtech Gejza Danielovič (1904 – 1955 ) slovenský dôstojník, príslušník partizánskeho hnutia, nespravodlivo obvinený, generálmajor in memoriam
• Jozef Zadžora (1905 – 1960) slovenský dôstojník, generál, vojenský veliteľ, protifašistický bojovník, Poverený prípravou SNP v Trenčíne a na dolnom Považí. Po F. Čatlošovom rozhlasovom prejave (29. augusta 1944) zanechal posádku bez veliteľa a odcestoval do Banskej Bystrice-pre tento čin kritizovaný, zatknutý v Banskej Bystrici a vyslaný na povstalecký front. Veliteľ delostrelectva IV. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku, ktorá operovala v priestore Handlová-Banská Bystrica.
• Ján Golian (1906 – 1945?) – brigádny generál, slovenský štábny dôstojník, organizátor a významný predstaviteľ Slovenského národného povstania na strednom Slovensku
• Július Nosko (1907 – 1986) dôstojník československej a slovenskej armády podieľajúci sa podstatnou mierou na príprave Slovenského národného povstania, náčelník štábu povstaleckej armády
• Koloman Skalina (1908-2009) brigádny generál, veliteľ pešieho práporu, pluku, 3. čs.brigáda
• Ján Juraj Stanek známy aj ako Železný kapitán (1909 – 1996), dôstojník česko-slovenskej a slovenskej armády. Veliteľ časti vojsk 2. taktickej skupiny počas Slovenského národného povstania.
• Anton Rašla (1911 – 2007) slovenský generálmajor, slovenský právnik, vojenský prokurátor a vysokoškolský pedagóg, poľný prokurátor počas SNP a po skončení vojny jedným z troch prokurátorov pri procese s Jozefom Tisom
• Ján Nálepka (1912 – 1943) slovenskýdôstojník, krycie meno kpt. Repkin, partizánsky veliteľ.
• Viliam Žingor (1912 – 1950) počas Slovenského národného povstania významným organizátorom partizánskeho hnutia. Po vojne prenasledovaný za kritiku komunistickej strany, krivo obvinený z protištátnej činnosti a popravený obesením v roku 1950. Rehabilitovaný v roku 1968
• Peter Emílius Vlčko (1912 - 2004) genmjr. náčelník štábu 4. taktickej skupiny Muráň
• Jozef Gabčík (1912 - 1942) Genmjr. in memoriam, slovenský vojak pôsobiaci v exilovej česko-slovenskej armáde, ktorý bol účastníkom operácie Antropoid – atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v Prahe
• Ivan Institoris (1914 - 2011) brig. generál, veliteľ telegrafného práporu, I. ćs armáda na Slovensku
• Ľudovít Kukorelli (1914 – 1944) slovenský dôstojník letectva, významný organizátor a veliteľ partizánskych jednotiek na východnom Slovensku počas druhej svetovej vojny.
• Teodor Šlajchart (1916-2011) veliteľ práporu "Šlajchart"
• Mikuláš Grofčík (1917 - 2009) slovenský genmjr.,ako presvedčenému antifašistovi sa podarilo odísť za dramatických okolností cez Maďarsko a Juhosláviu na Blízky Východ, kde sa stal súčasťou čs. zahraničných vojenských jednotiek. Zúčastnil sa ústupových bojov vo Francúzsku. Po príchode do Veľkej Británie sa stal príslušníkom 312. čs. leteckej perute RAF . Aj preto, že sa rýchlo naučil angličtinu, dobre ovládal matematiku a bol absolútne lojálny protifašistickému odboju, vyslali ho na ročné štúdium do Londýna. Britskí špecialisti ho zasvätili do vtedy najmodernejšieho a prísne utajovaného systému elektronického riadenia letovej prevádzky a ochrany vzdušného priestoru. Zúčastnil sa aj na pátracích a evakuačných letoch.
• Július Drozd (1917 - 2007) slovenský genmjr. náčelník štábu 2. stíhacej bombardovacej leteckej divízie
• Michal Strank (1919-1945) – slovenský príslušník americkej námornej pechoty, slávnym sa stal vďaka záberu reportéra Associated Press, Joea Rosenthala, ktorý zachytáva druhé vztyčovanie americkej vlajky na vrchu Suribači sopečného ostrova Iwo Jima (prvá vlajka vztýčená dve hodiny predtým a pred príchodom veliteľa bola príliš malá). Dobytia ostrova, na ktorom vztyčoval túto vlajku sa nedožil.
• Alexander Mucha (1919 - 1971) slovenský generál in. memoriam., zástupca ministra národnej obrany ČSR, generálporučík
• Karol Schwarz (1920 - 2014) slovenský gen. in memoriam, velil rote, čate
• Otto Smik, (1922 – 1944) generál in memoriam, slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Smik sa stal jedným z približne 250 Slovákov, ktorí po roku 1939 vstúpili do služieb RAF a najúspešnejším slovenským pilotom, veliteľom 127 stíhacej perute v službách britskej RAF, v poradí tretím československým dôstojníkom na takomto významnom poste v britskom letectve. Oficiálne mu bolo priznaných 11 zostrelov nepriateľských lietadiel a 263 bojových letov. Ako veliteľ letky podnikol v rokoch 1942 až 1944 desiatky letov nad fašistami okupovanou Európou a pomáhal likvidovať nemecké riadené strely V-1 najskôr zo základní vo Veľkej Británii a potom z Holandska....
• Andrej Babjak (1924 - 1944 ) osud ho zavial až na bojisko na pobreží Francúzska, ktoré malo rozhodujúci vplyv na porážku nacistov. Bol príslušníkom americkej výsadkovej divízie, ktorá sa zúčastnila na Dni D. V rámci vzdušného výsadku zamierili do Normandie medzi prvými, uprostred noci, celé štyri hodiny skôr, než k plážam dorazili prvé vyloďovacie člny Spojencov,
https://domov.sme.sk/c/23336645/zo-zbiniec-emigroval-do-ameriky-andrej-babjak-bol-jedinym-slovakom-ktory-bojoval-v-normandii.html?_gl=1*9dpmd2*_ga*MTk3Nzg2NzIwLjE3MTA3NTk4MTM.*_ga_G700V8QCTX*MTcxNzk0OTc5NC44Ni4wLjE3MTc5NDk3OTQuMC4wLjA.
Ženy v SNP
Počet slovenských žien, ktoré sa zúčastnili v SNP, nie je dodnes presne zdokumentovaný. Na základe schválených žiadostí o priznanie štatútu československého partizána (podľa zákona č. 34/1946 Zb., ktorým sa vymedzoval pojem „československého partizána“) sa v SNP zúčastnilo 163 žien.
Známe sú len neúplné počty príslušníčok jednotlivých partizánskych oddielov. V partizánskej brigáde Za slobodu Slovanov bojovalo 150 žien, v partizánskom zväzku Stalin 20, v partizánskej brigáde Jánošík 29, v partizánskom zväzku Čapajev 39 žien. V poľnej nemocnici v Tisovci slúžilo takmer 100 dobrovoľných sestier Červeného kríža a ďalšie desiatky slúžili na ošetrovniach a v nemocniciach naprieč celým povstaleckým územím. V Povstaní boli okrem žien zo Slovenska aktívne aj ich spolubojovníčky z Poľska, Maďarska, Česka, Francúzska, Juhoslávie a najmä zo Sovietskeho zväzu ...
Väčšinou pracovali ako zdravotníčky alebo spojárky na štábe armády. Našli by sme však medzi nimi aj ostreľovačky, obsluhovačky protitankových a protilietadlových zbraní (Eva Markovičová slúžila pri protilietadlovom delostrelectve). Časť z nich podstúpila parašutistický výcvik a ako príslušníčky 2. československej paradesantnej brigády boli nasadené v bojoch na území dnešného Slovenska počas SNP (napr. Anna Ľachová, Anna Hricová, Helena Sotáková, Lýdia Studničková, Terézia Čerepaňová-Bieliková) ...
Pohybovali sa aj priamo v oblasti bojov a poskytovali raneným bezprostredne prvú pomoc. Zabezpečovali prevoz ranených v sanitných vozidlách a vlakoch do jednotlivých nemocničných zariadení na povstaleckom území. Tie najťažšie prípady boli prevážané leteckým mostom do Sovietskeho zväzu. V Tisovci bola zriadená takáto vojenská ošetrovňa, v ktorej pôsobila ako vrchná sestra Mária Hrvoľová a štyri ďalšie ošetrovateľky - Mária Plichtová, Anna Cimbalistová s dcérou a Karolína Klincová ...
Ženy sa počas Povstania uplatnili veľmi dobre ako informátorky, spojky (pri partizánskej skupine Čapajev pôsobila ako spojka Anna Bergerová) a radistky. Vykonávali spravodajské, kuriérske a informačné služby. Ich hlavnou úlohou bolo udržiavať spojenie medzi jednotlivými partizánskymi skupinami, štábmi a vojenskými jednotkami...
V slovenskej spoločnosti nebola ukotvená predstava ženy-vojačky, ktorá by bola schopná zabíjať. Ženy sa však aktívne zapojili do vojnového úsilia. Riskovali svoju slobodu a život v odbojovej činnosti. Pomáhali a podporovali prenasledovaných, poskytovali úkryt, jedlo, šatstvo. Mnohé boli aktívne pri politickej práci, distribuovali tlač alebo letáky. Po vypuknutí Povstania v auguste 1944 sa rozhodli využiť svoje schopnosti a možnosti ...
Nemali by sme preto zabúdať, že aj ich drobná a prehliadaná práca a obetavá pomoc povstaleckým vojakom, partizánom a partizánkam významným spôsobom prispela k porážke nacizmu a oslobodeniu Slovenska.
https://historickarevue.sme.sk/c/23376491/snp-ma-aj-svoje-nezname-hrdinky.html
a ďalší ...
https://www.upn.gov.sk/data/pdf/zoznam-protisovietske-tazenie-jun-1941-august-1944.pd[/b]
Naposledy upravil igor1235 dňa St november 13, 2024 1:07 pm, celkom upravené 146 krát.
igor1235- Majster
- Počet príspevkov : 532
Členom fóra od : 09.05.2015
Re : Zoznam osobností Slovenov
pre igor1235 Po november 05, 2018 9:07 am
Filozofi, polyhistori, učitelia
• Ján, syn Mikuláša zo Šarišských Sokoloviec (1320 – 1326) – kronikár kráľa Ľudovíta Veľkého
• Vavrinec Koch (1442 - 1475) - slovenský humanistický vzdelanec, profesor Académie Istropolitana a viedenskej univerzite, filozof, teológ, zakladateľ knižnice Bibliotéka Corvinianum
• Leonard z Uničova slovenský notár (1447 – 1465)? pisár, výberca daní a básnik. Pôsobil v Bardejove, Ako zaujímavosť : jeho štvorveršie Ó, milá panna, čo ty máš, quod mi dáš, nevieš raz, napísané hovorovou slovenčinou, v daňovom registri v roku 1457, sa pokladá za najstarší príklad slovenskej ľúbostnej poézie.
• Mikuláš Bakalár Štetina (1450?-1520) kníhtlačiar - slovenský Guttenberg, slovenský pôvod dokumentuje mnoho slovakizmov v jeho spisoch (napr. Tiráž spravidla začínal slovom „Tlacženo“ namiesto českého tvaru „Tištěno“). Dôkazom jeho slovenského pôvodu – podľa najnovších výskumov z okolia Piešťan alebo Trenčína - je aj veta v úvode latinsko-českého slovníka Vokabulař lactifer (1511): „...aby Čechové i tudijež Slováci latinské učitele k vzdělání … čísti mohli“. V kalendári na rok 1507 vytlačil svoj kníhtlačiarsky znak: štít s troma listami nad troma vrchmi. Tento takzvaný signet, podobne ako označovanie strán v knihách (nie číslicami, ale písmenami), zaviedol u nás prvý.
• Ján Silván (1493 – 1573) najvýznamnejší slovenský renesančný básnik, hudobník, kazateľ, konšel,
• Vavrinec Benedikt z Nedožier, okres Prievidza (1555 - 1615) - inak Vavrinec Benedikt Nedožerský, Laurenc Benedikt Nudožerský, M. Laurentius Benedictus Nudozierinus - slovenský humanista,básnik pedagóg, klasický filológ, jazykovedec, matematik a hudobník, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia humanizmu a renesancie, dekan Filozofickej fakulty a prorektor Karlovej univerzity v Prahe, pedagogický reformátor, autor diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu školstva, jazykovedec a tvorca po latinsky napísanej prvej systematickej gramatiky českého jazyka v roku 1612 Praha, V latinskom úvode vysvetľuje, že jeho slovenský pôvod mu nebráni napísať gramatiku češtiny. humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ metra. Vavrinec Benedikt už rozlišoval Bohemus-Čech, Ungarus-Maďar, Moravus- Moravan a Slavus- Slovák. Otázka : ale ako rozlišoval-označoval Slovanov ? Ak rozlišovanie-označenie Slovanov neexistovalo, nebude to potvrdením, že názvy Slovan - Slovania sú novotvary ? Čo potom Pannonius ... bol Sloven, Slovák či Uhor-dnešného Maďarska, Čech- z osady Sidonie, Slovinec, Chorvát, z časti Ukrajiny, Poľska teda časť Oravy-Spiša, Srbska-Vojvodiny, Rakúska časť Burgenlandu, Rumunska, Bosny-Hercegoviny časť Brčko ?
• Peter Fradelius ( 1580 – 1621 ) Banská Štiavnica, slovenský doktor filozofie, profesor rétoriky na pražskej univerzite od roku 1610 a 1620 prorektor univerzity v Prahe, autor mnohých latinských básní. Jeho životná púť a dielo (19 samostatných zbierok básní a traktátov, ako aj príspevky do 86 zborníkov) mu zaručujú osobitné miesto medzi slovenskými humanistami pôsobiacimi mimo nášho teritória, avšak je zhodnotená českými a slovenskými bádateľmi zatiaľ len čiastkovo. Viď. Hejnic – Martínek (eds.), Rukověť humanistického básnictví a
Polišenský Josef. Politická a literární činnost slovenského humanisty Petra Fradelia ze Štiavnice, čiže https str.84 ...
https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KH/Verbum_Historiae/VH2-2016_final_PDF.pdf
• Daniel Basilius (1585 - 1628 ) Nemecká Ľupča, slovenský matematik, fyzik, astronóm a pedagóg, rektor školy na Malej Strane v Prahe, minister, doktor práv, prognostik, prírodovedec, tvorca prírodovedných spisov a učebnicu hebrejčiny
• Martin Palkovič (1606 – 1662) – chtelnický rodák, vedec, rektor univerzity v Trnave, profesor vo Viedni, rektor univerzity v Košiciach. Zavraždený najatým vrahom 15. septembra 1662, pochovaný v Košiciach
• Tobiáš Masník (1640 – 1697) inak Masnicius, Masnicenus - slovenský spisovateľ, učiteľ, kňaz. V období po odhalení Vesselényiho protihabsburského povstania bol väznený v Leopoldove a odsúdený na španielske galeje v Neapole, no cestou tam ušiel spolu s Jánom Simonidesom - slovenským spisovateľom memoárovej a cestopisnej prózy. Svojou tvorbou sa radí do obdobia barokovej literatúry. Písal cestopisné a memoárové diela vo forme denníkov, básne, jazykovedné a náboženské texty. Pri písaní používa nemecký a latinský jazyk, no i slovakizovanú češtinu.
• Melchior Smrtník (1646 – 18. storočie) inak: Melichar Szmrtnik - učiteľ, podnikateľ a richtár Banskej Bystrice, jedna z vedúcich osobností slovenského meštianstva, prívrženec reformácie
• Matej Bel (1684 – 1749) - inak ako aj Matej Bel z Očovej alebo Matej Bel Funtík, v maďarčine písaný Bél Mátyás, v nemčine Matthias Bel, v latinčine Matthias Belius. pseudonymá : Bujdosó Magyarfi, Meliboeus, Mit Beter, Milovník Bedlivý, Manželúv Bedlivý Ctitel, Milovník Božích Prikázaní a Milovník Božího slova. Po smrti ho nazývali Magnum decus Hungariae (doslova Veľká ozdoba Uhorska), Hungarus-Maďar, Uhor – slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Denisa Diderota. Životné dielo Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica),obsahuje zemepisné, národopisné, historické a prírodovedecké poznatky z niektorých uhorských stolíc Zvýraznil tu osobitosť Slovákov, ktorých považoval za potomkov kniežaťa Pribinu, kniežaťa Svätopluka atď., zdôrazňuje, že Slováci sú pôvodnými obyvateľmi svojej krajiny, Toto odvolávanie sa na minulosť Slovákov je dôkazom, že slovenské národné povedomie hľadalo a nachádzalo pevnú oporu i v slovenskej histórii, ktorá sa stala prameňom slovenského národného obrodenia.
• Juraj Buchholtz (1688 - 1737) - slovenský polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v Kežmarku, zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier, zakreslil prvý panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo Vratislave a Lipsku.
• Romuald Hadbavný (1714 – 1780) slovenský prekladateľ, mních, člen kamaldulského rádu. Pripisuje sa mu autorstvo prvý preklad Biblie do kultúrnej slovenčiny (1756) a v roku 1763 latinsko-slovenský slovník Syllabus dictionarij latino-slavonicus tzv. Hadbavného slovník alebo Kamaldulský slovník
• Ján Severini (1716 - 1789 ) slovenský učiteľ, autor prác z dejín Uhorska, autor prvej zoologickej učebnice v Uhorsku, v ktorej uviedol aj slovenské názvy živočíchov
• Adam František Kollár (1718 - 1783) - radca uhorskej a českej kráľovny Márie Terézie
• Samuel Augustini ab Hortis (1729 – 1792) – teoretik, evanjelický kňaz z Levoče pôsobiaci v Kežmarku rozpracoval teóriu o pôvode Rómov. Najznámejšia je jeho monografia Cigáni v Uhorsku
• Samuel Tešedík (1742 - 1820) - Tessedik Sámuel, nem.Thessedik, Teschedik - slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor, filantrop. Jeho pôsobnosť významne prekročila hranice slovenskej komunity a v Maďarsku je vnímaný ako významná osobnosť dejín. Svojou pedagogickou a ľudovýchovnou činnosťou nadväzoval na Komenského a nemeckých filantropistov. Rozvíjal novátorskú výchovno-vzdelávaciu činnosť v duchu požiadaviek jozefínskeho osvietenstva. Cisár Jozef II. Tešedíka a jeho manželku dňa 2. septembra 1789 odmenil zlatou medailou a zlatým prsteňom. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil aj cisár Leopold II.. Jeho škola bola obdivovaná cárskym Ruskom, kam ho cárovná Katarína II. dvakrát pozvala na návštevu do Petrohradu, aby sa osobne zúčastnil na reforme ruského školstva. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár František II. dňa 17. februára 1809 spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.
• Štefan Leška (1757 – 1818 ) slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár, redaktor a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny. Osobnosť Štefana Lešku sa stala obľúbenou a často spomínanou. Ján Kollár vo svojej Slávy dcére (zv. IV, znelka 55), stavia ho medzi zaslúžilých Slovanov. Pavol Jozef Šafárik a František Palacký v spoločnom diele Počátkové českého básníctví, obzvláště prosodie (Bratislava 1818, str. 115), dávajú mu celkom oprávnene epiteton „znamenitý“, ktoré mu patrí za jeho literárnu, vedeckú i novinársku prácu.
• Juraj Palkovič (1763 - 1835) – inak Jur Palkovič alebo Jur Palkovics - slovenský rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár a prekladateľ z nemčiny, latinčiny a gréčtiny, najmä biblické drámy, filozofické texty, preklad Biblie do bernolákovskej slovenčiny, vydal šesť-zväzkový slovník „Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“ Antona Bernoláka, ktorý zredigoval, upravil a doplnil. zakladajúci člen bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva, k šíreniu a rozvoju bernolákovského spisovného jazyka napomáhal predovšetkým vydavateľskou a prekladateľskou prácou. Bol najväčším mecénom literatúry vydávanej v bernolákovčine, na čo obetoval väčšinu svojich príjmov.
• Gabriel Kovats-Martini ( 1782 - 1845 ) slovenský profesor ma evanjelickom lýceu v Modre, Blave. Napísal modernú učebnicu matematiky,fyziky, poľnohospodárstva, pri písaní čerpal z vlastných pokusov, bol učiteľom slovenských národných dejateľov napr. Štúr, Hurban, Hodža, Paulin-Tótha, Chalúpku ap.
• Pavol Jozef Šafárik (1795 - 1861 ) – inak Safáry/Schaffáry/Schafary/Saf(f)arik/Šafarík/Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik - slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor. Založil vedeckú slavistiku. Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky. Pôsobil na Slovensku, Nemecku, Srbsku a v Čechách.
• Samo Chalupka (1812 – 1883) slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz, mladší brat Jána Chalupku. spoluzakladateľ Spoločnosti českoslovanskej, najstarší zo štúrovských slovenských básnikov.
• Ľudovít Štúr (1815 –1856 ) slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. Organizátor Slovenského povstania s Hurbanom, Národnou radou 18.9.1848, ktoré trvalo 10 dn ína Myjave a samostatne do 21.11.1849
• Janko Kráľ (1822 – 1876) slovenský národný buditeľ, často označovaný ako básnik-búrlivák, predstaviteľ romantizmu, jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie
• Ivan Branislav Zoch (1843 – 1921) slovenský polyhistor, fyzik, encyklopedista, zaoberal sa matematikou, chémiou, meteorológiou, geológiou, botanikou, zoológiou a ďalšími vednými disciplínami, autor vyše 270 vedeckých prác a štúdií. Najnáročnejším Zochovym dielom je Prva hrvatska enciklopedija,
• Štefan Osuský (1889 – 1973) slovenský univerzitný pedagóg, právnik, diplomat, politik. Po tom, čo v USA vyštudoval a pracoval v advokátskej kancelárii v Chicagu, pôsobil aj ako funkcionár slovenských krajanských spolkov. V máji 1916 bol vyslaný ako zástupca Slovenskej ligy v Amerike za Masarykom do Londýna a z jeho poverenia potom do Paríža, kde nadviazal spoluprácu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom.
Vynálezcovia a inžinieri
• Samuel Mikovíni (1686 - 1750) - prvý slovenský inžinier, autor prvých podrobných máp župných miest, budovateľ a projektant vodných systémov, tajchov
• Ján Andrej Segner (1704 - 1777) - bratislavský rodák, nemecký fyzik, praotec turbíny, prispel k rozvoju raketovej techniky a reaktívnych motorov
• Jozef Karol Hell (1713 - 1789) - slovenský strojmajster, vynálezca, významný konštruktér hydrauliky a banských čerpacích strojov
• Ján Vagač (1759 – 1835) slovenský zakladateľ prvej bryndziarne na Slovensku, v meste Detva. Bryndza dnes spolu s parenicou patrí medzi tradičné slovenské syrárske výrobky a má štatút chráneného výrobku.
• Jozef Dekret-Matejovie (1774 – 1841 ) slovenský horár, priekopník v obnove lesov.Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. .
• Štefan Anián Jedlík (1800 – 1895) - slovenský pôvod, zostrojil štyri roky pred anglickým Faradayom - objaviteľom magnetickej indukcie, prvé funkčné dynamo
• Jozef Murgaš (1864 – 1929) – slovenský rímskokatolícky kňaz, maliar, vynálezca bezdrôtového telegrafu, prvý vynálezca rádia, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie. Počas prvej svetovej vojny sa angažoval pri vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov v Česko-slovenskej republike. Pomocou svojich kontaktov pripravil pôdu pre rokovania na podporu vzniku ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z 30. mája 1918 v Pittsburghu. Murgaš bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody. Zorganizoval medzi americkými Slovákmi zbierku s výťažkom 1 milión dolárov na základný valutový fond ČSR, ktorý v ČSR zmizol a nikdy sa nič nevyšetrilo.. Na Slovensko sa vrátil v roku 1920. Chcel sa tu usadiť natrvalo, vyučovať elektrotechniku na niektorej škole, čo mu ale úrady neumožnili, lebo na to údajne nemal kvalifikáciu, preto sa vrátil naspäť do USA
• Samuel Petrikovich ( 1855 - 1919 ) - slovenský pôvod, architekt, archeológ, hydrológ a vynálezca. Vytvoril patent na samočinné zapájanie a odpájanie železničných vozňov.
• Aurel Stodola (1859 – 1942) – slovenský zakladateľ teórie parných a plynových turbín, konštruktér plynovej turbíny a prvého tepelného čerpadla na svete
• Ján Bahýľ (1865 – 1916) – slovenský stavebný a strojný inžinier, konštruktér strojov pre armádu, vynálezca helikoptéry s ľudským pohonom v roku 1895 dostal cisárom Františkom Jozefom I. podpísanú patentnú listinu č. 3392. Neskôr nadväzuje kontakt s výrobcom kočov Antonom Marschallom. V rokoch 1901 – 1903 vzniká v Marschallovej dielni zlepšený model Bahýľovej helikoptéry nazvaný AVION – v máji 1905 prihlásený na uhorskú ohlasovňu v Budapešti. Uhorská ohlasovňa im vydala v januári 1906 tzv. popis patentu, ale ďalší osud helikoptéry nie je známy. Rovnako nie je známa skutočnosť, že spolu s A. Marschallom skonštruoval v rokoch 1895 – 1897 prvý automobil s benzínovým motorom a akumulátorom na Slovensku. Mal 17 vojenských a iných technických patentov, napr.. helikoptéra poháňaná benzínovým motorom, balón so vzdušnou turbínou, tank na parný pohon, zariadenie na spájanie vagónov, vynález výťahu na Bratislavskom hrade, spolu s Antonom Marschallom zostrojili prvý automobil s benzínovým pohonom na Slovensku, vložku do kachlí na lepšie využitie paliva, patent na využitie spádu kanalizačnej siete na výrobu elektrickej energie.
• Michal Majer (1881 - 1956) - v roku 1913 Psiare pri Hranskom Beňadiku[/b], slovenský konštruktér prvého kabrioletu s názvom Drndička, s gumená ochrana kolies, vyklápacou strechou, vidlicovým motorom, trojrýchlostná prevodovka, spádový karburátor, spotreba 6l/100km, jazdil až do 50. rokov minulého storočia.
Československá republika vznikla až koncom roku 1918. teda rozvoj aviatiky a automobilizmu mal na Slovensku potenciál.
https://www.google.sk/search?q=drndicka+michal+majer&tbm=isch&source=iu&ictx=1&fir=JQgGXeia3G4WoM%253A%252CeI_b8wWzAsqlBM%252C_&usg=AI4_-kSIKLpzPnX9EyNkCO40h-EsUZcWtw&sa=X&ved=2ahUKEwjbk_Ke2ZLfAhVNJFAKHX4aCmcQ9QEwB3oECAYQDA#imgrc=U1tp6TM7mu6SZM:
• Ján Dopjera (1893 – 1988) – slovenský vynálezca hudobných nástrojov, rezonančnej gitary pod názvom dobro a dôležitý podiel má v ranom vývoji elektrickej gitary.
• Ľudovít Kneppo (1903 – 1986) - nestor slovenskej elektrotechniky, pedagóg, zakladateľ vedeckej školy teoretickej elektrotechniky na Slovensku, jeden zo zakladateľov slovenského školstva a vedy, SVŠT a SAV, priekopník magnetických zosilňovačov na Slovensku
• Bohumil Vančo (1907 - 1990 ) - psychológ, umelec, vynálezca, fotograf a filmový pracovník. Výrazne sa zaslúžil o začiatky slovenského filmu. Zostrojil kameru na stereoskopické snímanie a projektor na stereoskopické premietanie, Ako aj štúdie o orto-stereoskopii. Medzi jeho záujmy boli astrofyzika a Kozmogónia a napísal niekoľko štúdií k týmto témam
• Peter Danišovič (1907 - * – profesor, inžinier a konštruktér hrádzí, spoluautor projektu sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na Dunaji.
• Jozef Čabelka (1910 – 1987) - slovenský inžinier, mikrometalurg a expert na zváračstvo. V roku 1949 založil Výskumný ústav zváračský v Bratislave. Zváranie pod vodou – objav tzv. „krehkého lomu“ Nominovaný na Nobelovu cenu za fyziku.
• Ivan Alexander Getting (1912 – 2003) – slovenský pôvod, fyzik, elektrotechnik, počas druhej svetovej vojny bol zvláštnym poradcom ministra vojny Henryho L. Stimsona vo veciach vojenského použitia radaru, zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily Spojených štátov, viceprezident pre inžinierstvo a výskum, výbore pre podmorský boj pri Národnej rade pre výskum. zakladajúci prezident Aerospace Corporation / Spoločnosť pre letectvo a kozmonautiku, zakladajúci člen vedeckej poradenskej skupiny vzdušných síl, predsedal výboru pre elektroniku, predseda vedenia dozornej komisie pri vývoji strategického bombardéra triedy Stealth, B-2 Spirit, vývoj prvého vysokorýchlostného klopného obvodu na Harvarde, vývoj námorného GFCS MK-56 protilietadlového systému riadenia paľby, vývoja a budovanie 350 MeV synchrotronu v laboratóriu radiácie, vývoj rakiet Sparrow III a Hawk, výrobe tranzistorov, V spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku(The Aerospace Corporation) plánoval nové balistické raketové systémy, dohliadal nad systémom odpaľovania rakiet, vývojom vysoko výkonných chemických laserov, prispel do Mercury a Gemini raketových systémov, vynálezca GPS. Jeho otcom bol Milan Alexander Getting, slovenský novinár a politik z Bytče. Zo Slovenska emigroval do Pittsburghu v roku 1902 a v rokoch 1905-1919 vydával noviny Slovenský Sokol a bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918
Letectvo
Hneď na začiatok zaujímavosť :
https://books.google.sk/books?id=dbJ2k7pogqoC&pg=PA81&dq=johannes+muller+regiomontanus+his+flying+machine&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjW_NnqzKzjAhUKy6YKHVasCpMQ6AEIPzAD#v=onepage&q=johannes%20muller%20regiomontanus%20his%20flying%20machine&f=false
Jan Muller alias Regiomontanus (1436-1476) nemecký konštruktér žijúci v Bratislave zostrojil lietajúci ministroj prezývany ako lietajúca mucha . Po odskúšaní, obletení stola kde sedel vtedajší kráľ Matej Korvín, mu železná lietajúca mucha pristála na ruku. Muller lietajúci strojček kráľovi daroval. Osud stroja nepoznáme.
• Ján Bahýľ (1865 – 1916) – slovenský stavebný a strojný inžinier, konštruktér strojov pre armádu, vynálezca helikoptéry s pohonom ľudskej sily,v dnešnom Chorvátsku viedol projekciu a stavbu vojenských opevnení, pôsobil aj v Charkove a Petrohrade, kde ruskej vojenskej komisii predstavil svoj patent na parný tank.V roku 1895 po odchode do civilu sa presťahoval do Bratislavy. Sám si vyprojektoval a aj postavil dom na dnešnej Holubyho ulici a zamestnal sa v Marschallovej továrni.Venoval sa letectvu a vynašiel horizontálnu vrtuľu. V roku 1895 sa pokúsil o vzlet a o dva roky sa jeho stroj pred vojenskou komisiou vzniesol do výšky troch metrov (30. mája).Je považovaný za vynálezcu vrtuľníka, na ktorom podľa záznamov z roku 1902 urobil let dlhší ako kilometer.Lenže vojenská komisia vynálezy nepodporila, upadli do zabudnutia a svetové prvenstvo v aviatike všetci pripisujú bratom zo Severnej Karolíny.
https://bratislava.sme.sk/c/20169275/prvykrat-na-svete-letel-bratislavcan-a-nie-american.html?ref=av-left
• Štefan Banič (1870 – 1941) – konštruktér padáka s patentovým číslom US 1108484 A v USA
• Andrej Kvas (1883 – 1974) - prvý slovenský pilot, zostrojil s bratom lietadlo Kvas I a II
https://www.google.sk/search?q=lietadlo+kvas+i&tbm=isch&source=iu&ictx=1&fir=LOf69-hqGi8lVM%253A%252C8mUzZH9uRK77wM%252C_&usg=AI4_-kTeEF9K0e_s7-NPRGNaOPcUXG85AA&sa=X&ved=2ahUKEwiqzrTl2pLfAhVEiCwKHTOtBtoQ9QEwBnoECAYQCg#imgrc=CsubT5zF5jXqdM:
a o 5 rokov neskôr už v ČSR :
https://technet.idnes.cz/foto.aspx?c=A181204_192225_tec_technika_erp
Čiže zaujímavý fakt : slovenské lietadlo Kvas podľa prešovských novín vzlietlo v roku 1913 .... a prvé československé lietadlo v Letňanoch pri Prahe iba v roku 1918 alebo Avia v Holešoviciach až v roku 1926 ...
https://www.idnes.cz/technet/technika/avia-bh-25-vyroba-letadla.A190612_115308_tec_technika_erp
Otázka teda znie : prečo po všetkých možných vyjadreniach o zaostalosti Slovenska, vláda nového štátneho útvaru dvoch národov, nepodporila rozvoj letectva a automobilizmu aj na Slovensku ? ...
• Ján, syn Mikuláša zo Šarišských Sokoloviec (1320 – 1326) – kronikár kráľa Ľudovíta Veľkého
• Vavrinec Koch (1442 - 1475) - slovenský humanistický vzdelanec, profesor Académie Istropolitana a viedenskej univerzite, filozof, teológ, zakladateľ knižnice Bibliotéka Corvinianum
• Leonard z Uničova slovenský notár (1447 – 1465)? pisár, výberca daní a básnik. Pôsobil v Bardejove, Ako zaujímavosť : jeho štvorveršie Ó, milá panna, čo ty máš, quod mi dáš, nevieš raz, napísané hovorovou slovenčinou, v daňovom registri v roku 1457, sa pokladá za najstarší príklad slovenskej ľúbostnej poézie.
• Mikuláš Bakalár Štetina (1450?-1520) kníhtlačiar - slovenský Guttenberg, slovenský pôvod dokumentuje mnoho slovakizmov v jeho spisoch (napr. Tiráž spravidla začínal slovom „Tlacženo“ namiesto českého tvaru „Tištěno“). Dôkazom jeho slovenského pôvodu – podľa najnovších výskumov z okolia Piešťan alebo Trenčína - je aj veta v úvode latinsko-českého slovníka Vokabulař lactifer (1511): „...aby Čechové i tudijež Slováci latinské učitele k vzdělání … čísti mohli“. V kalendári na rok 1507 vytlačil svoj kníhtlačiarsky znak: štít s troma listami nad troma vrchmi. Tento takzvaný signet, podobne ako označovanie strán v knihách (nie číslicami, ale písmenami), zaviedol u nás prvý.
• Ján Silván (1493 – 1573) najvýznamnejší slovenský renesančný básnik, hudobník, kazateľ, konšel,
• Vavrinec Benedikt z Nedožier, okres Prievidza (1555 - 1615) - inak Vavrinec Benedikt Nedožerský, Laurenc Benedikt Nudožerský, M. Laurentius Benedictus Nudozierinus - slovenský humanista,básnik pedagóg, klasický filológ, jazykovedec, matematik a hudobník, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia humanizmu a renesancie, dekan Filozofickej fakulty a prorektor Karlovej univerzity v Prahe, pedagogický reformátor, autor diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu školstva, jazykovedec a tvorca po latinsky napísanej prvej systematickej gramatiky českého jazyka v roku 1612 Praha, V latinskom úvode vysvetľuje, že jeho slovenský pôvod mu nebráni napísať gramatiku češtiny. humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ metra. Vavrinec Benedikt už rozlišoval Bohemus-Čech, Ungarus-Maďar, Moravus- Moravan a Slavus- Slovák. Otázka : ale ako rozlišoval-označoval Slovanov ? Ak rozlišovanie-označenie Slovanov neexistovalo, nebude to potvrdením, že názvy Slovan - Slovania sú novotvary ? Čo potom Pannonius ... bol Sloven, Slovák či Uhor-dnešného Maďarska, Čech- z osady Sidonie, Slovinec, Chorvát, z časti Ukrajiny, Poľska teda časť Oravy-Spiša, Srbska-Vojvodiny, Rakúska časť Burgenlandu, Rumunska, Bosny-Hercegoviny časť Brčko ?
• Peter Fradelius ( 1580 – 1621 ) Banská Štiavnica, slovenský doktor filozofie, profesor rétoriky na pražskej univerzite od roku 1610 a 1620 prorektor univerzity v Prahe, autor mnohých latinských básní. Jeho životná púť a dielo (19 samostatných zbierok básní a traktátov, ako aj príspevky do 86 zborníkov) mu zaručujú osobitné miesto medzi slovenskými humanistami pôsobiacimi mimo nášho teritória, avšak je zhodnotená českými a slovenskými bádateľmi zatiaľ len čiastkovo. Viď. Hejnic – Martínek (eds.), Rukověť humanistického básnictví a
Polišenský Josef. Politická a literární činnost slovenského humanisty Petra Fradelia ze Štiavnice, čiže https str.84 ...
https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KH/Verbum_Historiae/VH2-2016_final_PDF.pdf
• Daniel Basilius (1585 - 1628 ) Nemecká Ľupča, slovenský matematik, fyzik, astronóm a pedagóg, rektor školy na Malej Strane v Prahe, minister, doktor práv, prognostik, prírodovedec, tvorca prírodovedných spisov a učebnicu hebrejčiny
• Martin Palkovič (1606 – 1662) – chtelnický rodák, vedec, rektor univerzity v Trnave, profesor vo Viedni, rektor univerzity v Košiciach. Zavraždený najatým vrahom 15. septembra 1662, pochovaný v Košiciach
• Tobiáš Masník (1640 – 1697) inak Masnicius, Masnicenus - slovenský spisovateľ, učiteľ, kňaz. V období po odhalení Vesselényiho protihabsburského povstania bol väznený v Leopoldove a odsúdený na španielske galeje v Neapole, no cestou tam ušiel spolu s Jánom Simonidesom - slovenským spisovateľom memoárovej a cestopisnej prózy. Svojou tvorbou sa radí do obdobia barokovej literatúry. Písal cestopisné a memoárové diela vo forme denníkov, básne, jazykovedné a náboženské texty. Pri písaní používa nemecký a latinský jazyk, no i slovakizovanú češtinu.
• Melchior Smrtník (1646 – 18. storočie) inak: Melichar Szmrtnik - učiteľ, podnikateľ a richtár Banskej Bystrice, jedna z vedúcich osobností slovenského meštianstva, prívrženec reformácie
• Matej Bel (1684 – 1749) - inak ako aj Matej Bel z Očovej alebo Matej Bel Funtík, v maďarčine písaný Bél Mátyás, v nemčine Matthias Bel, v latinčine Matthias Belius. pseudonymá : Bujdosó Magyarfi, Meliboeus, Mit Beter, Milovník Bedlivý, Manželúv Bedlivý Ctitel, Milovník Božích Prikázaní a Milovník Božího slova. Po smrti ho nazývali Magnum decus Hungariae (doslova Veľká ozdoba Uhorska), Hungarus-Maďar, Uhor – slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Denisa Diderota. Životné dielo Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica),obsahuje zemepisné, národopisné, historické a prírodovedecké poznatky z niektorých uhorských stolíc Zvýraznil tu osobitosť Slovákov, ktorých považoval za potomkov kniežaťa Pribinu, kniežaťa Svätopluka atď., zdôrazňuje, že Slováci sú pôvodnými obyvateľmi svojej krajiny, Toto odvolávanie sa na minulosť Slovákov je dôkazom, že slovenské národné povedomie hľadalo a nachádzalo pevnú oporu i v slovenskej histórii, ktorá sa stala prameňom slovenského národného obrodenia.
• Juraj Buchholtz (1688 - 1737) - slovenský polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v Kežmarku, zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier, zakreslil prvý panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo Vratislave a Lipsku.
• Romuald Hadbavný (1714 – 1780) slovenský prekladateľ, mních, člen kamaldulského rádu. Pripisuje sa mu autorstvo prvý preklad Biblie do kultúrnej slovenčiny (1756) a v roku 1763 latinsko-slovenský slovník Syllabus dictionarij latino-slavonicus tzv. Hadbavného slovník alebo Kamaldulský slovník
• Ján Severini (1716 - 1789 ) slovenský učiteľ, autor prác z dejín Uhorska, autor prvej zoologickej učebnice v Uhorsku, v ktorej uviedol aj slovenské názvy živočíchov
• Adam František Kollár (1718 - 1783) - radca uhorskej a českej kráľovny Márie Terézie
• Samuel Augustini ab Hortis (1729 – 1792) – teoretik, evanjelický kňaz z Levoče pôsobiaci v Kežmarku rozpracoval teóriu o pôvode Rómov. Najznámejšia je jeho monografia Cigáni v Uhorsku
• Samuel Tešedík (1742 - 1820) - Tessedik Sámuel, nem.Thessedik, Teschedik - slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor, filantrop. Jeho pôsobnosť významne prekročila hranice slovenskej komunity a v Maďarsku je vnímaný ako významná osobnosť dejín. Svojou pedagogickou a ľudovýchovnou činnosťou nadväzoval na Komenského a nemeckých filantropistov. Rozvíjal novátorskú výchovno-vzdelávaciu činnosť v duchu požiadaviek jozefínskeho osvietenstva. Cisár Jozef II. Tešedíka a jeho manželku dňa 2. septembra 1789 odmenil zlatou medailou a zlatým prsteňom. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil aj cisár Leopold II.. Jeho škola bola obdivovaná cárskym Ruskom, kam ho cárovná Katarína II. dvakrát pozvala na návštevu do Petrohradu, aby sa osobne zúčastnil na reforme ruského školstva. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár František II. dňa 17. februára 1809 spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.
• Štefan Leška (1757 – 1818 ) slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár, redaktor a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny. Osobnosť Štefana Lešku sa stala obľúbenou a často spomínanou. Ján Kollár vo svojej Slávy dcére (zv. IV, znelka 55), stavia ho medzi zaslúžilých Slovanov. Pavol Jozef Šafárik a František Palacký v spoločnom diele Počátkové českého básníctví, obzvláště prosodie (Bratislava 1818, str. 115), dávajú mu celkom oprávnene epiteton „znamenitý“, ktoré mu patrí za jeho literárnu, vedeckú i novinársku prácu.
• Juraj Palkovič (1763 - 1835) – inak Jur Palkovič alebo Jur Palkovics - slovenský rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár a prekladateľ z nemčiny, latinčiny a gréčtiny, najmä biblické drámy, filozofické texty, preklad Biblie do bernolákovskej slovenčiny, vydal šesť-zväzkový slovník „Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“ Antona Bernoláka, ktorý zredigoval, upravil a doplnil. zakladajúci člen bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva, k šíreniu a rozvoju bernolákovského spisovného jazyka napomáhal predovšetkým vydavateľskou a prekladateľskou prácou. Bol najväčším mecénom literatúry vydávanej v bernolákovčine, na čo obetoval väčšinu svojich príjmov.
• Gabriel Kovats-Martini ( 1782 - 1845 ) slovenský profesor ma evanjelickom lýceu v Modre, Blave. Napísal modernú učebnicu matematiky,fyziky, poľnohospodárstva, pri písaní čerpal z vlastných pokusov, bol učiteľom slovenských národných dejateľov napr. Štúr, Hurban, Hodža, Paulin-Tótha, Chalúpku ap.
• Pavol Jozef Šafárik (1795 - 1861 ) – inak Safáry/Schaffáry/Schafary/Saf(f)arik/Šafarík/Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik - slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor. Založil vedeckú slavistiku. Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky. Pôsobil na Slovensku, Nemecku, Srbsku a v Čechách.
• Samo Chalupka (1812 – 1883) slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz, mladší brat Jána Chalupku. spoluzakladateľ Spoločnosti českoslovanskej, najstarší zo štúrovských slovenských básnikov.
• Ľudovít Štúr (1815 –1856 ) slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. Organizátor Slovenského povstania s Hurbanom, Národnou radou 18.9.1848, ktoré trvalo 10 dn ína Myjave a samostatne do 21.11.1849
• Janko Kráľ (1822 – 1876) slovenský národný buditeľ, často označovaný ako básnik-búrlivák, predstaviteľ romantizmu, jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie
• Ivan Branislav Zoch (1843 – 1921) slovenský polyhistor, fyzik, encyklopedista, zaoberal sa matematikou, chémiou, meteorológiou, geológiou, botanikou, zoológiou a ďalšími vednými disciplínami, autor vyše 270 vedeckých prác a štúdií. Najnáročnejším Zochovym dielom je Prva hrvatska enciklopedija,
• Štefan Osuský (1889 – 1973) slovenský univerzitný pedagóg, právnik, diplomat, politik. Po tom, čo v USA vyštudoval a pracoval v advokátskej kancelárii v Chicagu, pôsobil aj ako funkcionár slovenských krajanských spolkov. V máji 1916 bol vyslaný ako zástupca Slovenskej ligy v Amerike za Masarykom do Londýna a z jeho poverenia potom do Paríža, kde nadviazal spoluprácu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom.
Vynálezcovia a inžinieri
• Samuel Mikovíni (1686 - 1750) - prvý slovenský inžinier, autor prvých podrobných máp župných miest, budovateľ a projektant vodných systémov, tajchov
• Ján Andrej Segner (1704 - 1777) - bratislavský rodák, nemecký fyzik, praotec turbíny, prispel k rozvoju raketovej techniky a reaktívnych motorov
• Jozef Karol Hell (1713 - 1789) - slovenský strojmajster, vynálezca, významný konštruktér hydrauliky a banských čerpacích strojov
• Ján Vagač (1759 – 1835) slovenský zakladateľ prvej bryndziarne na Slovensku, v meste Detva. Bryndza dnes spolu s parenicou patrí medzi tradičné slovenské syrárske výrobky a má štatút chráneného výrobku.
• Jozef Dekret-Matejovie (1774 – 1841 ) slovenský horár, priekopník v obnove lesov.Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. .
• Štefan Anián Jedlík (1800 – 1895) - slovenský pôvod, zostrojil štyri roky pred anglickým Faradayom - objaviteľom magnetickej indukcie, prvé funkčné dynamo
• Jozef Murgaš (1864 – 1929) – slovenský rímskokatolícky kňaz, maliar, vynálezca bezdrôtového telegrafu, prvý vynálezca rádia, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie. Počas prvej svetovej vojny sa angažoval pri vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov v Česko-slovenskej republike. Pomocou svojich kontaktov pripravil pôdu pre rokovania na podporu vzniku ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z 30. mája 1918 v Pittsburghu. Murgaš bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody. Zorganizoval medzi americkými Slovákmi zbierku s výťažkom 1 milión dolárov na základný valutový fond ČSR, ktorý v ČSR zmizol a nikdy sa nič nevyšetrilo.. Na Slovensko sa vrátil v roku 1920. Chcel sa tu usadiť natrvalo, vyučovať elektrotechniku na niektorej škole, čo mu ale úrady neumožnili, lebo na to údajne nemal kvalifikáciu, preto sa vrátil naspäť do USA
• Samuel Petrikovich ( 1855 - 1919 ) - slovenský pôvod, architekt, archeológ, hydrológ a vynálezca. Vytvoril patent na samočinné zapájanie a odpájanie železničných vozňov.
• Aurel Stodola (1859 – 1942) – slovenský zakladateľ teórie parných a plynových turbín, konštruktér plynovej turbíny a prvého tepelného čerpadla na svete
• Ján Bahýľ (1865 – 1916) – slovenský stavebný a strojný inžinier, konštruktér strojov pre armádu, vynálezca helikoptéry s ľudským pohonom v roku 1895 dostal cisárom Františkom Jozefom I. podpísanú patentnú listinu č. 3392. Neskôr nadväzuje kontakt s výrobcom kočov Antonom Marschallom. V rokoch 1901 – 1903 vzniká v Marschallovej dielni zlepšený model Bahýľovej helikoptéry nazvaný AVION – v máji 1905 prihlásený na uhorskú ohlasovňu v Budapešti. Uhorská ohlasovňa im vydala v januári 1906 tzv. popis patentu, ale ďalší osud helikoptéry nie je známy. Rovnako nie je známa skutočnosť, že spolu s A. Marschallom skonštruoval v rokoch 1895 – 1897 prvý automobil s benzínovým motorom a akumulátorom na Slovensku. Mal 17 vojenských a iných technických patentov, napr.. helikoptéra poháňaná benzínovým motorom, balón so vzdušnou turbínou, tank na parný pohon, zariadenie na spájanie vagónov, vynález výťahu na Bratislavskom hrade, spolu s Antonom Marschallom zostrojili prvý automobil s benzínovým pohonom na Slovensku, vložku do kachlí na lepšie využitie paliva, patent na využitie spádu kanalizačnej siete na výrobu elektrickej energie.
• Michal Majer (1881 - 1956) - v roku 1913 Psiare pri Hranskom Beňadiku[/b], slovenský konštruktér prvého kabrioletu s názvom Drndička, s gumená ochrana kolies, vyklápacou strechou, vidlicovým motorom, trojrýchlostná prevodovka, spádový karburátor, spotreba 6l/100km, jazdil až do 50. rokov minulého storočia.
Československá republika vznikla až koncom roku 1918. teda rozvoj aviatiky a automobilizmu mal na Slovensku potenciál.
https://www.google.sk/search?q=drndicka+michal+majer&tbm=isch&source=iu&ictx=1&fir=JQgGXeia3G4WoM%253A%252CeI_b8wWzAsqlBM%252C_&usg=AI4_-kSIKLpzPnX9EyNkCO40h-EsUZcWtw&sa=X&ved=2ahUKEwjbk_Ke2ZLfAhVNJFAKHX4aCmcQ9QEwB3oECAYQDA#imgrc=U1tp6TM7mu6SZM:
• Ján Dopjera (1893 – 1988) – slovenský vynálezca hudobných nástrojov, rezonančnej gitary pod názvom dobro a dôležitý podiel má v ranom vývoji elektrickej gitary.
• Ľudovít Kneppo (1903 – 1986) - nestor slovenskej elektrotechniky, pedagóg, zakladateľ vedeckej školy teoretickej elektrotechniky na Slovensku, jeden zo zakladateľov slovenského školstva a vedy, SVŠT a SAV, priekopník magnetických zosilňovačov na Slovensku
• Bohumil Vančo (1907 - 1990 ) - psychológ, umelec, vynálezca, fotograf a filmový pracovník. Výrazne sa zaslúžil o začiatky slovenského filmu. Zostrojil kameru na stereoskopické snímanie a projektor na stereoskopické premietanie, Ako aj štúdie o orto-stereoskopii. Medzi jeho záujmy boli astrofyzika a Kozmogónia a napísal niekoľko štúdií k týmto témam
• Peter Danišovič (1907 - * – profesor, inžinier a konštruktér hrádzí, spoluautor projektu sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na Dunaji.
• Jozef Čabelka (1910 – 1987) - slovenský inžinier, mikrometalurg a expert na zváračstvo. V roku 1949 založil Výskumný ústav zváračský v Bratislave. Zváranie pod vodou – objav tzv. „krehkého lomu“ Nominovaný na Nobelovu cenu za fyziku.
• Ivan Alexander Getting (1912 – 2003) – slovenský pôvod, fyzik, elektrotechnik, počas druhej svetovej vojny bol zvláštnym poradcom ministra vojny Henryho L. Stimsona vo veciach vojenského použitia radaru, zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily Spojených štátov, viceprezident pre inžinierstvo a výskum, výbore pre podmorský boj pri Národnej rade pre výskum. zakladajúci prezident Aerospace Corporation / Spoločnosť pre letectvo a kozmonautiku, zakladajúci člen vedeckej poradenskej skupiny vzdušných síl, predsedal výboru pre elektroniku, predseda vedenia dozornej komisie pri vývoji strategického bombardéra triedy Stealth, B-2 Spirit, vývoj prvého vysokorýchlostného klopného obvodu na Harvarde, vývoj námorného GFCS MK-56 protilietadlového systému riadenia paľby, vývoja a budovanie 350 MeV synchrotronu v laboratóriu radiácie, vývoj rakiet Sparrow III a Hawk, výrobe tranzistorov, V spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku(The Aerospace Corporation) plánoval nové balistické raketové systémy, dohliadal nad systémom odpaľovania rakiet, vývojom vysoko výkonných chemických laserov, prispel do Mercury a Gemini raketových systémov, vynálezca GPS. Jeho otcom bol Milan Alexander Getting, slovenský novinár a politik z Bytče. Zo Slovenska emigroval do Pittsburghu v roku 1902 a v rokoch 1905-1919 vydával noviny Slovenský Sokol a bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918
Letectvo
Hneď na začiatok zaujímavosť :
https://books.google.sk/books?id=dbJ2k7pogqoC&pg=PA81&dq=johannes+muller+regiomontanus+his+flying+machine&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjW_NnqzKzjAhUKy6YKHVasCpMQ6AEIPzAD#v=onepage&q=johannes%20muller%20regiomontanus%20his%20flying%20machine&f=false
Jan Muller alias Regiomontanus (1436-1476) nemecký konštruktér žijúci v Bratislave zostrojil lietajúci ministroj prezývany ako lietajúca mucha . Po odskúšaní, obletení stola kde sedel vtedajší kráľ Matej Korvín, mu železná lietajúca mucha pristála na ruku. Muller lietajúci strojček kráľovi daroval. Osud stroja nepoznáme.
• Ján Bahýľ (1865 – 1916) – slovenský stavebný a strojný inžinier, konštruktér strojov pre armádu, vynálezca helikoptéry s pohonom ľudskej sily,v dnešnom Chorvátsku viedol projekciu a stavbu vojenských opevnení, pôsobil aj v Charkove a Petrohrade, kde ruskej vojenskej komisii predstavil svoj patent na parný tank.V roku 1895 po odchode do civilu sa presťahoval do Bratislavy. Sám si vyprojektoval a aj postavil dom na dnešnej Holubyho ulici a zamestnal sa v Marschallovej továrni.Venoval sa letectvu a vynašiel horizontálnu vrtuľu. V roku 1895 sa pokúsil o vzlet a o dva roky sa jeho stroj pred vojenskou komisiou vzniesol do výšky troch metrov (30. mája).Je považovaný za vynálezcu vrtuľníka, na ktorom podľa záznamov z roku 1902 urobil let dlhší ako kilometer.Lenže vojenská komisia vynálezy nepodporila, upadli do zabudnutia a svetové prvenstvo v aviatike všetci pripisujú bratom zo Severnej Karolíny.
https://bratislava.sme.sk/c/20169275/prvykrat-na-svete-letel-bratislavcan-a-nie-american.html?ref=av-left
• Štefan Banič (1870 – 1941) – konštruktér padáka s patentovým číslom US 1108484 A v USA
• Andrej Kvas (1883 – 1974) - prvý slovenský pilot, zostrojil s bratom lietadlo Kvas I a II
https://www.google.sk/search?q=lietadlo+kvas+i&tbm=isch&source=iu&ictx=1&fir=LOf69-hqGi8lVM%253A%252C8mUzZH9uRK77wM%252C_&usg=AI4_-kTeEF9K0e_s7-NPRGNaOPcUXG85AA&sa=X&ved=2ahUKEwiqzrTl2pLfAhVEiCwKHTOtBtoQ9QEwBnoECAYQCg#imgrc=CsubT5zF5jXqdM:
a o 5 rokov neskôr už v ČSR :
https://technet.idnes.cz/foto.aspx?c=A181204_192225_tec_technika_erp
Čiže zaujímavý fakt : slovenské lietadlo Kvas podľa prešovských novín vzlietlo v roku 1913 .... a prvé československé lietadlo v Letňanoch pri Prahe iba v roku 1918 alebo Avia v Holešoviciach až v roku 1926 ...
https://www.idnes.cz/technet/technika/avia-bh-25-vyroba-letadla.A190612_115308_tec_technika_erp
Otázka teda znie : prečo po všetkých možných vyjadreniach o zaostalosti Slovenska, vláda nového štátneho útvaru dvoch národov, nepodporila rozvoj letectva a automobilizmu aj na Slovensku ? ...
Naposledy upravil igor1235 dňa Ut november 05, 2024 10:14 pm, celkom upravené 15 krát.
igor1235- Majster
- Počet príspevkov : 532
Členom fóra od : 09.05.2015
Re : Zoznam osobností Slovenov
pre igor1235 Ut február 28, 2023 8:03 am
Prírodné vedy a medicína
• Ján Sambucus - Baza (1531 – 1584) – slovenský lekár, prírodovedec, historik, humanista, ovládal jedenásť jazykov, vydavateľ antických rukopisov, cisársky knihovník, magister slobodných umení, magister filozofie doktora medicíny v Uhorsku. Jeho meno bolo v 16. storočí známe v celej Európe, „Jeho poetické básne z diela Emblemata sa dostali aj k dramatikovi Williamovi Shakespearovi, ktorý citáty z nich použil v jedenástich svojich významných dramatických dielach ako Rómeo a Júlia, Richard III. či Antonius a Kleopatra,“ V diele Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov vydaných roku 1574 udáva svoju príslušnosť k slovenskému etniku
• Juraj Henisch (1549 – 1618) - nemecký lekár, humanistický vzdelanec a polyhistor, slovenského pôvodu, vedecká štúdia Sexta Platónia bola jednou z najpopulárnejších lekárskych prác tej doby. Je po ňom pomenovaná Spojená škola Juraja Henischa v Bardejove,
• Ján Jesenský - Jessenius (Ján z Jessenu, Johann Jessenius) (1566 – 1621)- slovenský lekár, chirurg, anatóm, fyzik, autor vedeckých prác, rektor Karlovej univerzity, narodený v Poľsku,otec pochádzal z Turca. Vykonal prvá verejnú pitvu v českých krajoch, za účasť na protihabsburskom povstaní - popravený katom Mydlárom na Staročeskom námestí.v Prahe, spolu s 27 českými pánmi v roku 1621. Do dnešných dní nie je známe, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú.
• Ján Weber (1622 - 1686) - uznávaný slovenský lekárnik, v roku 1645 založil v Prešove prvú školu pre lekárov a lekárnikov v Uhorsku
• Michal Ascanius, (* – 1700) tiež Panonus, Pannonius, Haskonius - slovenský lekár v Uhorsku, filozof, humanistický spisovateľ, dvorný lekár Juraja Rákocziho, neskôr lekár v Trenčíne a v Skalici. Autor latinských veršov. Okrem dizertačnej práce sa nezachovalo ani jedno jeho medicínske dielo
• Karol Rayger (1641 - 1707) - málo známy slovenský lekár, prírodovedec a amatérsky entomológ, člen vedeckej spoločnosti Academia Leopoldina, cisár Leopold I. ho menoval dvorným lekárom a protomedikom v Uhorsku. Zriadil botanickú záhradu, kde pestoval hlavne liečivé rastliny.
• Karol Otto Moller (1670 – 1747 ) lekár, prírodné vedy, chémia, od roku 1703 bol dvorným lekárom Františka II. Rákocziho v Banskej Bystrici , hlavný mestský lekár a riadnym lekárom Zvolenskej a Turčianskej stolice, spolupracoval s Matejom Belom, v uhorskej miestodržiteľskej rade podal návrh na zriadenie lekárskej fakulty v Uhorsku. Začiatkom 18.storočia založil súkromnú lekársku školu, kde pripravoval adeptov na štúdium lekárstva v zahraničí. Bol priekopníkom verejného zdravotníctva na Slovensku. Autor práce o ochrane pre morovou nákazou a jej liečení. Pre svoju popularitu ako lekár dostal prímenie uhorský Hippokrates a bol povýšený do šľachtického stavu.
• Ján Hambacher (Hambach) (1682 - 1759) - lekár, domáci lekár poľského kniežaťa Wiszniowieckeho, praktický, stoličný lekár v Prešove. Spolupracoval s východoslovenskými vzdelancami, najmä kežmarskými. Roku 1739-1740 sa zúčastnil na boji proti morovej epidémii. Ako popredného odborníka ho často pozývali do Poľska, osobný lekár poľského kráľa Augusta II. Autor medicínskej dizertácie a dišputy, jeho ďalšie práce zostali v rukopisoch.
• Ján Adam Rayman (1690 - 1770) - lekár, infekcionista, imunológ, farmaceut a polyhistor, mestský lekár mesta Prešova a župný lekár Šarišskej župy, meteorológ. Po prvýkrát v Rakúsko-Uhorsku vykonal v roku 1721 očkovanie proti kiaňam, pravidelne meral a zaznamenával dennú teplotu vzduchu, v chémii vykonával chemický rozbor minerálnych vôd podľa vlastných postupov uznaných aj v zahraničí, venoval sa aj ďalším prírodným vedám.
• Daniel Fischer (1695 – 1746) - slovenský prírodovedec a komitátny lekár Liptovskej a Spišskej stolice, mestský lekár v Kežmarku, kde založil súkromnú lekársku školu. Istý čas bol aj osobným lekárom ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákiho, zaoberal prípravou liečiv, pripravil tzv. karpatský olej z limby a kosodreviny. Na liečbu kiahní používal mliečnu kúru založenú na ľudovej liečbe tejto choroby kyslým mliekom. Napísal správu o epidémii kiahní na Slovensku, v mestskej knižnici v Kežmarku sa zachoval Fischerov obšírny rukopis Princípy fyziky z roku 1730. Svet je podľa Fischera poznateľný a pôsobia v ňom sily, ktorých podstatu nepoznáme.
• Ján Justus Torkoš (1699 – 1770 ) slovenský lekár, chemik a balneológ. Župný lekár Komárňanskej, Ostrihomskej stolice, rodinný lekár v Bratislave. Zaoberal sa výrobou liekov z alkalických minerálnych solí. Autor prvého uhorského liekopisu a prác o dobovom zdravotníctve a verejnej hygiene. Pokúsil sa v Bratislave založiť prvý lekársky spolok. Člen Kráľovskej zdravotníckej rady ap.
• Ján Perlici (1705 – 1778) - inak Perlicius, Perliczy,Pelitzi - lekár a prírodovedec, organizátor zdravotníctva na Slovensku, priekopník súdneho lekárstva, hlavný lekár Novohradskej stolice. Povýšený do zemianskeho stavu. Autor prác s lekárskou, prírodovednou, jazykovednou a pedagogickou tematikou.
• Ján Severíni (1716 – 1789) – učiteľ, autor prác z dejín Uhorska, autor prvej zoologickej učebnice v Uhorsku, v ktorej uviedol aj slovenské názvy živočíchov
• Cyprián z Červeného Kláštora (Frater Cyprianus, Jaschke) (1724 – 1775) – mních a vedec, zozbieral zaujímavú farmaceutickú expozíciu, umiestnenú v interiéri stredovekej lekárne ako pamiatka na kamadulského frátra Cypriána, najzaujímavejšími exponátmi tejto časti zbierok sú originálne lekárenské vitríny zo začiatku 18. storočia, lekárenské váhy zo 17. storočia vyrobené v Amsterdame a vzácna prvá slovenská liekopisná literatúra – Bratislavská Torkošova lekárenská taxa z roku 1745, písaná v štyroch rečiach, autor najstaršieho herbára na Slovensku
• Kristián Paecken (1728 – 1779) - matka pochádzala zo známeho slovenského protestantského rodu Lániovcov, jeho otec bol župným lekárom v Gemeri,syn Kristián sa stal osobným lekárom Kataríny II. Roku 1765 zostavil ruskú farmakopeu a vydal dielo Domáceho lekára pre pospolitý ľud. Pecken zaviedol v Rusku opatrenia proti kiahňam a bol prvým tajomníkom lekárskeho kolégia. Na Lekárskej akadémii prednášal anatómiu, chirurgiu a organizáciu zdravotníctva.
• Peter Madáč (1729 - 1805) - slovenský lekár, chemik, odborný spisovateľ a publicista
• Pavol Adámi (1739 – 1814) – slovenský lekár v Uhorsku, veterinár a zoológ. Pôsobil ako profesor na Viedenskej univerzite a na Lekárskej fakulte Jagelovskej univerzity v Krakove. Bol odborník európskeho významu na nákazlivé choroby dobytka, najmä dobytčí mor.
• František Eckstein (1749 –1834) – lekár, chirurg, syn župného lekára Ignáca, matku mal Slovensku, peštiansky univerzitný profesor, prednášal pre medikov aj po slovensky,vydal Tabule zobrazujúce najpoužívanejšie chirurgické nástroje. Vo Viedni ako prednosta chirurgickej kliniky pôsobil Juraj Mojţišovič, rodák z Turca. vydal v nemčine odbornú publikáciu Znázornenie vyrovnávajúcej metódy zlomeniny krčka stehennej kosti proti skráteniu. Známym sa stal aj liečením syfilisu jódovými preparátmi.
• Zachariáš Teofil Husty (1754 - 1803) – narodil sa v Ruste (Rakúsko), absolvent trnavskej univerzity, prírodovedec, bratislavský mestský lekár, zakladateľ novej disciplíny (zdravotnej polície), predchodca dnešnej sociálnej hygieny v Uhorsku a spoluzakladateľ v európskom rámci, priekopník zavedenia očkovania detí proti kiahňam.
• Michal Ignác Lenhošek (1773 – 1840) inak Michael Ignac von Lenhossék – slovenský profesor vyššej anatómie, tvorenej v spojení anatómie a fyziológie, biológom, vymenovaný za profesora v 1808 v Pešti na Lekárskej fakulte, prezident lekárskej fakulty (dekan), profesor histológie a vyššej anatómie na viedenskej lekárskej fakulte, verejne činný dosiahol hodnosť promedika – hlavného lekára Uhorska, vymenovaný za kráľovského radcu. Z jeho odborných prác, okrem množstva vedeckých publikácií je najviac cenená trojzväzková Physiologiae medicianalis – Lekárska fyziológia, vydaná v rokoch 1816 – 1818. Pričinením profesora M.I. Lenhošeka sa dostali viacerí nadaní medici Slováci na štúdium medicíny a získali aj jeho podporu po skončení štúdia.
• Ján Teofil Šimko (1785 - 1868 ) slovenský lekár, zástanca homeopatie, preslávil sa propagáciou racionálneho stravovania, Napísal viaceré odborné publikácie, najvýznamnejšia je Učebnica Dietiky, či rady praktického liečenia
• Žigmund Schordann (1794 –1862), lekár, ktorý prispel nemalou mierou k rozvoju vysokého školstva a medicíny, zvlášť vyššej anatómie a fyziológie na peštianskej lekárskej fakulte, podporovateľ medikov zo Slovenska, o jeho vzťahu k rodnému kraju hovorí aj založenie nadácie nesúce jeho priezvisko, táto zabezpečovala finančné zabezpečenie chudobných študentov na stážových pobytoch na univerzitách v Prahe, Viedni, Berlíne a Paríži. Tieto možnosti využili viacerí nadaní poslucháči medicíny zo Slovenska. Významná je jeho publikácia Správa o šírení cholery v Maďarsku
• Jonáš Bohumil Guoth (Gvoth) (1811 – 1888) - slovenský lekár a osvetový pracovník, príslušník liptovského šľachtického rodu Gôt (Guoth) s predikátom z Gôtovian.V roku 1833 založil v Pešti prvú Společnost lekársku-slovanskú v Uhorsku, zástanca slovanskej myšlienky Jána Kollára, do ktorého Spievaniek prispieval liptovskými i nitrianskymi piesňami. Neskôr blízko spolupracoval s Ľudovítom Štúrom. V roku 1848 sa zúčastnil slovenského pohybu, od júna 1848 bol väznený v Segedíne. Potom sa ako dobrovoľník participoval v slovenských výpravách v rokoch 1848 – 1849
• Janka Hrebendová (1812 – 1882) - zdravotníčka, vlastenka, rozvedená s manželom, lekárom – odrodilcom žijúcim v Pešti Jánom Hrebendom. Pre manželské nezhody, hlavne vo vzťahu k národu, sa utiahla do myjavských Vrboviec. V tomto mestečku rozvinula úspešnú zdravotnú výchovu a naučila zvlášť ženy poskytovať prvú pomoc. To sa čoskoro zišlo pri zrážke slovenských dobrovoľníkov, nastupujúcich od Moravy s kossútovskými gardistami na jeseň roku 1848. Takmer neznámy je jej cenný príspevok do histórie Červeného kríža, ako jednej z priekopníčok u nás i v Európe. Nehovoriac o podiele J. Hrebendovej v prvom slovenskom povstaní, o jej väznení a prekrývaní zástavy hurbanovcov.
• František Xaver Schillinger (1812 – 1892) - banský lekár, vydal v slovenčine Príručku o prvej pomoci, o niečo mladší Imrich Toth (l844 – 1929) z maďarského Sagváru vydal po slovensky Pomocné ratovanie, zakladateľ Červeného kríža na Slovensku, obaja sa venovali výskumu parazitov u baníkov, ako špecificky banskej choroby.
• Ľudovít Markušovský (1815 - 1893) - významný slovenský lekár v Uhorsku, hygienik, jeden z prvých organizátorov moderného zdravotníctva v strednej Európe,vládny radca pre zdravotníctvo v Uhorsku a publicista, priekopník rinológie, ako prvý používal nosové nosné zrkadielko pri vyšetrovaní nosovej dutiny, vyhotovené podľa vlastného návrhu. Zaslúžil sa o založenie Lekárskej fakulty v Kluži (Rumunsko), na peštianskej Lekárskej fakulte založil odbor vojenská chirurgia a aj katedru hygieny (bol jej prvým prednostom). Za mimoriadne zásluhy o rozvoj lekárskej vedy v Uhorsku bol vymenovaný za čestného profesora peštianskej a klužskej lekárskej fakulty.
• Ján Ambro (1827 – 1890) - lekár, propagátor a jedným z šíriteľov novátorských názorov I. Semmelsweisa. v Bratislave 1872 zriadil Kráľovskú babskú školu vtedy jediné školské zariadenie u nás. Vydal originálnu učebnicu Knihu o pôrodníctve pre baby, vydané dielo ako prvé v tejto oblasti v slovenčine, Ako vojenský lekár Holandskej východoindickej spoločnosti dostal sa na Indonézsky ostrov Ambon, začal rozvíjať bohatý entomologický výskum, odborné práce z Indonézie vyšli v nemeckom a holandskom jazyku.
• Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923) – botanik, najlepší znalec kveteny Slovenska, najvýznamnejšia slovenská vedecká a kultúrna osobnosť, národne uvedomelý človek a kňaz, prírodovedec, historik, archeológ, spisovateľ a národopisec. Miloval ľud a jeho zvyky a, i keď pomerne veľa času strávil na cestách, takmer celý svoj život prežil na dedine.
• Kornel Chyzer (1836 - 1909) - lekár, botanik, zoológ, arachnológ, entomológ, apidológ a ichtyológ, poradca ministra, kúpeľný lekár – balneológ, nositeľ rádu Železnej koruny a Leopoldovho rádu, člen Uhorskej akadémie vied
• Karol Jozef Brančík (1842 - 1915) - slovenský lekár, odborný spisovateľ, múzejník a prírodovedec európskeho formátu, zakladateľ Prírodovedeckého spolku župy Trenčianskej v Uhorsku, ktorý sa venoval prírodným vedám, zoológii, botanike, entomológii, archeológii, ale aj zberateľskej a výskumnej práci,vydával ročenky, dostal titul kráľovského radcu
• Karol Antolík (1843 – 1905) bol slovenský lekár a fyzik.Venoval sa experimentálnemu skúmaniu elektrického iskrového výboja, spočiatku najmä metódou Lichtenbergových obrazcov, neskôr vlastnou originálnou metodikou, ktorú využíval aj Ernst Mach - prostredníctvom skúmania rázových vĺn doviedli Macha k viacerým dôležitým objavom modernej aerodynamiky.
• Miroslav Francisci (1853 – 1926) – lekár, národný buditeľ, syn štúrovca a buditeľa Janka Francisciho–Rimavského, žil medzi našimi krajanmi v Amerike. Okrem lekárskej praxe má zásluhu na rozvinutí spolkového života našich krajanov, a šírení slovenských piesní a zborového spevu, ku ktorému prispel aj ako skladateľ, autor prvej slovenskej operety Bohatier veselej družiny, zložil aj operu Rea Sylvia a rapsódiu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho účinkovanie ako lekára, ale aj jeho hudobná a spoločenská angažovanosť pomáhala udržať národné povedomie v ťažkých časoch medzi našimi Slovákmi žijúcimi v Amerike.
• Vojtech Ignác Alexander (1857 – 1916) – slovenský lekár,profesor, fyzik, revolučný rádiológ v Rakúsko - Uhorsku. Špecializoval sa na röntgenológiu, v roku 1896 prvý v Uhorsku robil röntgenologické pokusy. Jeho prvá snímka bola zhotovená už v roku 1898. Jeho prístroj je uložený v Múzeu v Kežmarku. Vypracoval metodiku tzv. plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie. Zhotovil sériu snímok embryonálneho vývinu človeka a podrobne rozobral vývoj pľúcnej tuberkulózy.Po prvej správe o lúčoch X odcestoval do Würzburgu, kde bol v kontakte s nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu, alebo medicínu W. C. Röntgenom a ako prvý spolu s A. Phillippom von Lenardom, bratislavským rodákom, nositeľom Nobelovej ceny za fyziku (1905) robili pokusy súvisiace s objavom röntgenových lúčov, prvý prednosta novozriadeného klinického röntgenologického laboratória a katedry na Lekárskej fakulte v Budapešti. Za zásluhy o založenie a rozvoj tohto medicínskeho odboru je busta s jeho podobizňou vystavená v Mníchove v Panteóne najvýznamnejších svetových osobností, priekopníkov v odbore röntgenológie a rádiológie.
• Martin Abrahám Pattankyus (1857 – 1931) - ilavský väzenský lekár, zaslúžil sa v boji s tuberkulózou, podieľal sa na budovaní turistických chát, jeden z prvých v Uhorsku a zaoberal sa fotografovaním slovenskej prírody. Jeho syn Ondrej sa podieľal v Košiciach a neskôr v Budapešti na vývoji zdravotníckej techniky prakticky aj publikačne. Zaslúžil sa o rozvoj turistiky na Slovensku, nikdy nezaprel slovenský pôvod po svojej matke.
• Dušan Makovický (1866 – 1921) – fyzik, spisovateľ, prekladateľ, osobný lekár ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane
• Izabela Textorisová (1866 – 1949) – prvá slovenská botanička
• Alfonz Zhorský (1868 - ) alias Július Carmen - výnimočná slovenská osobnosť, tajomný ľudomil, ľudový liečiteľ Slovákov, šíriteľ lekárskej osvety a kultúry medzi chudobnými krajanmi, ktorého mnohovrstevné aktivity sa viažu k pobytu v Amerike. Okolo roku 1910 vydal skoro 1000 stranovú prvú po slovensky písanú zdravovedu Domáci lekár, ktorá sa stala po biblii pre našich slovenských vysťahovalcov najčítanejšou knihou. Sám autor nakreslil do nej 1116 obrázkov, ktoré vhodne doplnili textovú časť publikácie. Kniha na to obdobie svojim rozsahom 40 kapitol, a aktuálnymi témami splnila náročné kritéria kladené pre takéto populárno–náučné publikácie. Preklad knihy sa dostal na Slovensko až 1996 roku
• Mária Bellová (1885 – 1973) – lekársky diplom prebrala do svojich rúk v 1910 ako prvá a jediná slovenská študentka na budapeštianskej univerzite. Významnou mierou prispela k rozvoju lekárskej vedy na Slovensku v oblasti detskej tuberkulózy, zaoberala sa výskumom liečivých bylín pri liečení tuberkulózy kože, priekopníčka v oblasti zdravotnej výchovy na Slovensku.
• Anna Trnovská - Šáchová (1897 - 1957) - prvá slovenská očná lekárka
• Koloman Novacký (1897 – 1969) - slovenský právnik, prírodovedec a entomológ – včelár
• Alla Mezencevová (1907 - 1999) - prvá slovenská poľnohospodárska inžinierka, ktorá zasvätila celý svoj život rozvoju slovenskej praktickej fytopatológie,
Geológia, mineralógia
• Kristián Andrej Zipser (1783 - 1864) - mineralóg, entomológ, pedagóg a prírodovedec, autor 1. podrobnej topografickej mineralógie Uhorska (najmä Slovensko), člen viac ako 80 vedeckých spoločností a múzeí, ocenený napr. aj cisárskym zlatým krížom s korunou; najvýznamnejší slovenský mineralóg 19. storočia
• Dionýz Štúr (1827 – 1893) – Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.na vrchole jeho vedeckej slávy a získaných ocenení za výsledky výskumov v oblasti geológie, botaniky a fytopaleontológie ho napriek výhradám neprajníkov na zásah panovníka vymenovali za riaditeľa prestížneho Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Položil základy nielen slovenskej, ale aj európskej geológie, autor viac ako tristo vedeckých prác a štúdií a statí, čestný člen v prírodovedných spoločnostiach v Moskve, Paríži, Benátkach, Londýne, Drážďanoch a v Bruseli. získal zlatú medailu za vzorové vyhotovenie geografických máp. Bratranec Ľudovíta Štúra.
• Rudolf Lukáč (1909 - 1985) - mineralóg, zakladateľ univerzitného štúdia mineralógie na filozofickej fakulte ešte pred vznikom Prírodovedeckej fakulty
Geografia
• Juraj Bohus (Georg Bohus) (1687 – 1722) – kňaz, geograf, historik. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, na univerzite vo Wittenbergu. Konrektor v Banskej Štiavnici, rektor gymnázia a slov. kňaz v Kežmarku. Venoval sa prírodovednému a historickému výskumu Kežmarku a jeho tatranského okolia. Výborne ovládal latinčinu, ktorú uplatnil vo svojich príležitostných básňach, dobrý rečník. V rukopise zanechal Dejiny Kežmarku.
• Samuel Mikovíni (1686 - 1750) - kartograf
• Ján Lipský (1766 – 1826) – plukovník cisárskych husárov, vynálezca, priekopník uhorskej kartografie slovenského pôvodu, na určovanie polohy miest používal astronomické hodnoty, i keď v tom období bola rozšírená triangulačná metóda. Presné mapy spracoval pomocou astronómie. Do histórie sa zapísal Všeobecnou mapou Uhorska, známy zbierkou máp, ktorej podstatná časť ostala v Maďarsku
• František Kele ml. PhD. (1936 – 2014 ) geograf, slovenský horolezec, cestovateľ, pedagóg, publicista. Angažoval sa v hľadaní stôp vo svete po pôsobení Mórica Beňovského, Martina Kukučína a Milana R. Štefánika.
Archeológia
• Andrej Kmeť (1841 – 1908) – botanik, archeológ
• Štefan Janšák (1886 – 1972) - slovenský archeológ, diplomat a spisovateľ, zakladateľ slovenskej archeológie, zanechal množstvo archeologických nálezov (o.i. je objaviteľom keltského opevneného sídliska na vrchu Pohanská v roku 1928) z vykopávok zo Slovenska, jeho zbierka obsidiánov patrí k najväčšej v strednej Európe a je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine.
• Vojtech Budinský-Krička (1903 – 1994) – archeológ
• Ján Kollár – pastor, spisovateľ, archeológ, akademik
• Gabriel Povala( 1917 - 1988 ) – cirkevný historik, archeológ, jazykovedec, trpiteľ za vieru, Mal veľmi široké vedecké a odborné záujmy. Spolupracoval s archeologickým ústavom v Nitre, najmä pri vykopávkach keltských usadlostí pri Divinke. Zaoberal sa aj archeologickým výskumom niektorých lokalít na Orave, najmä rodnej obce Pucov. V súčasnosti archeológovia spracúvavajú archeologické nálezy z pozostalosti Gabriela Povalu, ktoré našiel v obciach Pucov a Pokryváč. kde sa na jej území nachádzalo šesť osád,“ píše sa v monografii Pucova. Najstaršie praveké osady ležali v lokalitách Vyšná záhrada a Roveň. Ďalšie, z obdobia rímskej ríše ... Archeologické poznatky dlhé roky ležali v depozitári bez povšimnutia, Územie Oravy osídľovali okolo 7. – 4. storočia pred Kristom,
https://myorava.sme.sk/c/23396257/nad-malou-dedinou-s-unikatnym-prirodnym-utvarom-urobili-archeologovia-vyznamny-objav.html#storm_gallery_231547
Fyzika, Chémia
• Štefan Anián Jedlík (1800 - 1895) - fyzik slovenského pôvodu
•Jozef Maximilián Pecval alebo staršie Jozef Maximilián Petzval (1807 - 1891) slovenský fyzik, matematik a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky
• Ivan Branislav Zoch (1843, Jasenová – 1921) slovenský polyhistor, fyzik, zaoberal sa exaktnými vedami. Autor vyše 270 vedeckých prác a štúdií. Okrem učebníc fyziky, napísal Zoch vyše 80 kratších prác z najrôznejších vedných a životných odborov. Výsledky svojich vedeckých výskumov uverejňoval vo svetových časopisoch a na výstavách v Paríži a Viedni - meranie zvuku v plynoch a model kachiel.
• Filip Lenard (1862 – 1947) plným menom Philipp Eduard Anton von Lenard, rodák z Bratislavy - vedec, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, razil cestu k experimentálnemu výskumu atómu. Jeho priekopnícke práce významne prispeli k rozvoju rádiotechniky, televízie a ultramikroskopie. Svojimi objavmi položil základy kvantovej teórie, stúpenec národného socializmu a A. Hitlera.
• Dušan Makovický (1866 – 1921) – fyzik, spisovateľ, prekladateľ, osobný lekár ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane
• Ján Fischer (1905 – 1980) slovenský fyzik.
• Dionýz Ilkovič (1907 – 1980) – známy slovenský fyzik
• Rudolf Vrba, pôvodným menom Walter Rosenberg (1924 – 2006 ) slovensko-židovský biochemik, ktorému sa úspešne podarilo utiecť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Zapojil sa do SNP, kde prijal meno Vrba, ktoré potom používal po celý zvyšok života. Po vojne študoval chémiu a biochémiu v Prahe. V roku 1949 získal inžiniersky titul, v roku 1951 doktorát a nakoniec v roku 1956 postgraduálny titul Kandidát vied. Pracoval v Československej akadémii vied a na Karlovej univerzite v Prahe. Vo svojich knihách hovorí, že Česko pokladal za svoj domov.
Matematika
• Jur Hronec (1881 - 1959) - významný slovenský matematik v troch oblastiach: vedecká, pedagogická, verejná. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Venoval sa štúdiu problémov Fuchsovej teórie lineárnych diferenciálnych rovníc a zovšeobecnil ich, mal významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku
Astronómia
• Jakub Pribicer (1539 – 1582) – alias Pribicerus, Jacobus; Pribitzer, Priwitzer; prímeno Neosoliensis, astronóm, pedagóg. Autor prvej knihy s astronomickou tématikou na Slovensku, Traktát o kométe (lat.Tractatus de cometa), ktorá 10. novembra 1577 zažiarila v súhvezdí Kozorožca a opísal aj výskyt astronomických, meteorologických a seizmických javov v Banskej Bystrici a okolí v 16. storočí
• Daniel Fröhlich (1595 – 1648) - slovenský matematik, astronóm a geograf, Fröhlichove kalendáre vychádzali v r. 1623 – 1650 každoročne v latinčine a maďarčine, občas aj v nemčine a slovenčine. Okrem praktických poznatkov, ako boli dátumy trhov, obsahovali fundované state o praktickej matematike a astronómii, za čo si Fröhlich vyslúžil od panovníka Ferdinanda III. titul cisársky a kráľovský matematik.
• Peter Krištof Akai (1706 – 1766) - slovenský astronóm, od roku 1745 pôsobil na Trnavskej univerzite ako profesor logiky, potom odišiel do Košíc prednášať filozofiu. V roku 1737 vyšlo v Košiciach jeho prírodno-filozofické dielo Cosmographia seu philosophica mundi descriptio (po slovensky Kozmografia alebo filozofický opis sveta)
• Juraj Buchholtz (1688 – 1737) - slovenský astronóm
• František Weiss (1717 – 1785) - slovenský matematik a astronóm, ako prvý rozvíjal na Slovensku a v Budíne astronómiu na vedeckej úrovni. Konal pravidelné pozorovania a výsledky uverejňoval v zahraničí i v ročenke, ktorú sám vydával. Bol to vlastne prvý odborný prírodovedecký časopis v Uhorsku.
• Karol Dierenberger (1731- ?) - slovenský astronóm
• Daniel Matej Kmeť (1783 – 1825) - slovenský astronóm, vysokoškolský pedagóg, zaslúžil sa o výstavbu budínskej hvezdárne Uránia
• Karol Leška (1792 – 1857) – slovenský prírodovedec, pedagóg, vynálezca, astronóm. Skonštruoval astronomický prístroj v roku 1845, ktorý bol zvláštnou pohyblivou miniatúrou vesmíru a obsahoval kalendár i hodiny, osud prístroja je neznámy
• Maximilián (Rudolf) Hell (1720 - 1792) - slovenský astronóm, matematik, fyzik, Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády (rad Kráľovskej spoločnosti). Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Na počesť M. Hella je pomenovaná planétka (3727) Maxhell
• Mikuláš Konkoly-Thege (1842 – 1916) - slovenský fyzik a astronóm
Literatúra
• Pavol Dobšinský (1828 - 1885) - autor 150 slovenských povestí a rozprávok
Žurnalistika
• Daniel Gabriel Lichard (1812 – 1882) – publicista a prvý slovenský profesionálny žurnalista
• Ján Pankuch (1869 – 1952) redaktor a vydavateľ slovenských periodík v USA.
V roku 1885 emigroval do USA kde sa zapojil do práce krajanských spolkov Slovenská evanjelická jednota a Slovenská liga v Amerike. Od roku 1894 vlastnil v Clevelande tlačiareň, kde vydával noviny a publikácie. Sám založil noviny Hlas, bol krajanský pracovník, kníhtlačiar, vydavateľ, novinár, zakladateľ prvého evanjelického cirkevného zboru v americkom Clevelande, signatár Clevelandskej (október 1915) a Pittsburskej dohody (máj 1918)
Hudba
Skladatelia
• Alexander Albrecht (1885 – 1958) – skladateľ, dirigent, učiteľ
• Ján Levoslav Bella (1843 – 1936) – skladateľ, autor prvej slovenskej opery „Kováč Wieland“
• Ján Cikker (1911 – 1989) – skladateľ, učiteľ
• Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937) – skladateľ, učiteľ
• Frico Kafenda (1883 – 1963) – skladateľ, učiteľ, klavirista, dirigent
• Dezider Kardoš (1914 – 1991) – významný slovenský hudobný skladateľ a vysokoškolský pedagóg.
• Rudolf Macudzinski (1907 – 1986) – klavirista, učiteľ, skladateľ
• Adalbert Keler (1820 – 1882) – skladateľ, dirigent
• Ján Móry (Johann Mory) (1892 – 1978) – skladateľ
• Alexander Moyzes (1906 – 1984) – skladateľ
• Mikuláš Moyzes (1872 – 1944) – skladateľ
• Andrej Očenáš (1911 – 1995) – skladateľ, učiteľ
• Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 – 1958) – skladateľ
• Eugen Suchoň (1908 – 1993) – slovenský skladateľ, učiteľ
Umenie
Maliari, grafici
• Janko Alexy (1894 – 1970) – maliar
• Miloš Alexander Bazovský (1899 – 1968) – maliar, grafik
• Peter Michal Slavomil Bohúň (1822 – 1879) – maliar, grafik, prvý sa zaoberal problémom ľudovosti a vytvoril portréty slovenských dejateľov vtedajšej doby
• Martin Benka (1888 – 1971) – zakladateľ slovenského výtvarného umenia, maliar, ilustrátor
• Josef Czauczik (1781 – 1857) – maliar
• Lajos Csordák (1864 – 1937) – maliar
• Ladislav Čemický (1909 – 1968) - maliar
• Ľudovít Fulla (1902 – 1980) – maliar, grafik, ilustrátor
• Edmund Gwerk (1859 – 1956) – maliar
• Mikuláš Galanda (1895 – 1938) – maliar, grafik, ilustrátor
• Elemír Halász-Hradil (1873 – 1948) – maliar
• Jozef Hanula (1863 – 1944) – maliar
• Vincent Hložník (1919 – 1997) – maliar, grafik, ilustrátor
• Július Jakoby (1903 – 1985) – maliar
• Anton Jasusch (1882 – 1965) - maliar
• Jozef Božetech Klemens (1817 – 1883) – maliar, sochár, polyhistor
• Ján Kupecký (Johann Kupecky) (1667 – 1740) – maliar
• Karol Miloslav Lehotský (1846 – 1915) - maliar
• Karol Ľudovít Libay (Karl Ludwig Libay) (1816 – 1888) – maliar
• Cyprián Majerník (1909 – 1945) – maliar
• Ladislav Medňanský (1852 – 1919) – maliar
• Ján Mudroch (1909 – 1968) – maliar
• Gustáv Mallý (1879 – 1952) - maliar
• Master of the Altar of Košice (Majster košického oltára) (15. storočie) – najvýznamnejší slovenský maliar 15. storočia
• Master of the Altar of Smrečany (Majster smrečianskeho hlavného oltára) (15. storočie) – maliar
• Master of the Hlohovec Nativity (15. – 16. storočie) – maliar
• Master of Lúčky (Master of Honneshau, Majster z Lúčok) (15. storočie) – maliar
• Master of Okoličné (Majster okoličiansky) (15. – 16. storočie) – maliar
• Theodor Jozef Mousson (1887 – 1946) – maliar
• Endre Nemes (1909 – 1985) – maliar
• Karol Ondreička (1898 – 1961) - maliar, grafik, ilustrátor
• Zolo Palugay (1898 – 1935) – maliar
• Ján Rombauer (Johann Rombauer) (1782 – 1849) – maliar
• Maximilián Schurmann (1863 – 1944) - maliar
• Ester Šimerová-Martinčeková (1909) – maliar
• Dominik Skutecký (1849 – 1921) – maliar
• Koloman Sokol (1902 – 2003) – maliar
• Karl Sovanka (1883 – 1961) – maliar, sochár
• Teodor Jozef Tekel (1902 – 1975) – maliar
• Imrich Weiner-Kráľ (1901 – 1978) – maliar
• Ľudovít Feld (1904 – 1991) - maliar.
• Ernest Zmeták (1919 – 2004) – maliar
Sochári
• Július Bártfay (1888 – 1979) sochár
• Jozef Damko (1872 – 1955) – sochár
• Vavrinec Dunajský (1784 – 1833) - sochár
• Ján Fadrusz (1858 – 1903) - sochár
• Ján Anton Kraus (Johann Anton Kraus) (1728 – 1795) – sochár
• Robert Kühmayer (1883 – 1972) – sochár narodený v Bratislave
• Ján Koniarek (1878 – 1952) – sochár, zakladateľská osobnosť slovenského moderného sochárstva
• Ľudovít Mack (Ludwig Mack) (1876 – 1963) – sochár
• Alojz Rigele (1879 – 1940) - sochár
• Alojz Stróbl (1856 – 1926) - uhorský sochár slovenského pôvodu
• Fraňo Štefunko (1903 – 1974) – sochár
Fotografi
• Pavol Socháň (1862 – 1941) – etnograf, fotograf, spisovateľ
• Jozef Maximilián Petzval (1807 - 1891) - priekopník fotografie
• Paľo Bielik (1910 - 1983) - zakladateľ slovenského filmu
• Mária Holoubková (1903) – fotograf
• Dežo (Dezider) Hoffmann (1912 – 1986) – fotoreportér a fotograf
• Martin Martinček (1913 – 2004) – fotograf, právnik
Architekti
• Emil Belluš (1899 – 1980) – architekt
• Emery Roth (1871 - 1948) - americký architekt slovenského pôvodu,projektoval prvé mrakodrapy - Ritz Hotel Towers
• Eduard Hudec (1893 – 1958 ) slovenský architekt, ktorý pôsobil v Číne a v Spojených štátoch, v Šanghai zrealizoval viaceré významné stavby, kde postavil prvý mrakodrap, jeho dvadsaťdva poschodový Park Hotel spojený s bankou, ktorý dokončil v roku 1934, bol desaťročia najvyššou budovou postavenou mimo územia Severnej Ameriky. Na Slovensku existuje jeho prvotina v obci Vyhne, pod názvom kaplnka Panny Márie Královny anjelov, (Kúpeľná kaplnka), bola postavená pred prvou svetovou vojnou.
• Bohuslav Fuchs (1895 – 1972) – architekt
• Milan Michal Harminc (1869 – 1964) – architekt
• Dušan Samuel Jurkovič (1868 – 1947) – impozantné diela tohto geniálneho slovenského architekta nájdeme na Slovensku, napr. Spolkový dom v Skalici alebo Mohylu na mieste pádu lietadla gen. Dr. M. R. Štefánika na Bradle - Ivánka pri Dunaji, ale aj v Česku či Británii, od roku 1964 sa udeľuje Cena Dušana Jurkoviča, zakladateľ modernej slovenskej architektúry
• Alfred Piffl (1907) – architekt, umelec, archeologický historik a zodpovedný za zachovanie Bratislavského hradu
Tanec, choreografia, folkloristika
• Ján Hlovik (1804 – 1862) - učiteľ a evanjelický kňaz sa venoval národno buditeľskej práci, bol členom Tatrína a mal široké kultúrne záujmy a aktivity. Známym sa stal najmä ako zberateľ ľudovej slovesnosti a piesní.
• Jozef Cupra (1810 - 1880) - zberateľ ľudových piesní, učiteľ
• Samo Bohdan Hroboň (1820 – 1894) - slovenský folklorista, prekladateľ, jazykovedec a básnik – predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu.Fascinovaný kollárovskou ideou zjednotenia všetkých slovanských kmeňov videl Hroboň paralelu utrpenia Krista v osude Slovanov a po tisícročnej kliatbe hlásal nástup večnej christoslavianskej ríše.
• Anton Pavel Bulla (Anton Pavlovič) (1843 - 1873) - folklorista, hudobník, hudobný kritik, úradník.Publikoval kritické príspevky o tvorbe, činnosti a organizácii speváckych súborov. Zbieral a upravoval ľudové piesne, založil a viedol miešaný spevokol Lýra. Autor veršov a dramatických pokusov.
• Štefan Fajnor (1844 - 1909) - právnik, hudobný skladateľ, folklorista, usporiadal Výstavu všetkých výrobkov slovenského ľudu.
• Drahotína Kardossová-Križková (1867 - 1944) - slovenská folkloristka a národno kultúrna pracovníčka. Zozbierala asi 300 slov. ľudových prísloví a porekadiel, kt. poskytla A.P. Záthureckému, asi 150 ľudových piesní, zapisovala aj zvyky, obyčaje, detské hry a zbierala predmety ľudovej kultúry pre múzeá, zamerala sa najmä na zbieranie ľudových výšiviek. Podieľala sa na založení priemyselno-kupeckého spolku, kt. by organizoval výrobu a odbyt ľudových výšiviek a čipiek. Za národnú činnosť bola roku 1914 pod zámienkou špionáže odsúdená. Zážitky z väzenia spracovala v autobiografickej črte, písala aj cestopisné črty, krátke prózy a odborne zamerané knižné publikácie a viaceré národopisné štúdie v Slov. pohľadoch, Nár. Novinách, Živene a i. Členka Muzeálnej slov. spoločnosti, Lipy, MS, Živeny, roku 1917 zakladateľa jej odboru v Banskej Bystrici, tajomníčka Čs. jednoty v Kroměříži.
• Karol Plicka (pôvodným menom Karel Plicka) (1894 – 1987) - významný slovenský a český výtvarník, fotograf, filmový režisér, kameraman, folklorista a hudobný vedec, patril medzi zakladateľov Akadémie múzických umení v Prahe.Jeho fotografie dokumentujú život dvoch národov - českého a slovenského, pochádzal z českej rodiny a časť svojho života prežil v Česku, jeho srdce patrilo aj Slovensku, kam sa často a rád vracal. Na Slovensku je aj pochovaný (na Národnom cintoríne v Martine) a má svoje múzeum, presvedčený Čechoslovák a umelec oboch krajín, autorom viacerých obrazových publikácií o Slovensku. Prechovával hlbokú lásku k slovenskému folklóru a bol jeho úprimným obdivovateľom. Jestvujú mnohé zápisy slovenských ľudových piesní, ktoré nahral a zapísal pri svojich viacerých návštevách slovenských obcí. Zaoberal sa však aj filmom (od roku 1926 využíva na svojich cestách aj kameru), Po horách, po dolách (1928) a jeho najznámejší film Zem spieva (1933). Po horách, po dolách získava zlatú medailu na výstave fotografického umenia vo Florencii. Zem spieva bol hodnotený dokonca ešte vyššie, pretože na festivale Biennale (1934) získava pohár mesta Benátok. Roku 1935 šiel dokonca nakrúcať do Prahy. Roku 1938 sa stal spoluzakladateľom filmového odboru na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, ako prvú filmovú školu v Česko-Slovensku. Zachránil vrchovské piesne. Dokázal, že „antické“ stupnice slovenských ľudových piesní sú domáceho pôvodu a pochádzajú od pastierskych píšťal. Stal sa tak vlastne zakladateľom vedeckého štúdia slovenskej ľudovej piesne.
• Jozef Kolarčík - Fintický (1899 – 1961) - slovenský učiteľ,folklorista, etnograf a zberateľ. Osobitnú pozornosť už v 20. rokoch venoval zbieraniu a zapisovaniu rusínskych piesní z okolia Makovice od Bardejova k Humennému a rómskemu folklóru, základ zberateľskej činnosti bol Malý Šariš a Fintice s ich najbližším okolím. Zapísaný folklórny materiál z týchto obcí a ich okolí predstavuje viac ako polovicu folklórnej zbierky Jozefa Kolarčíka-Fintického. Zápisy sú od začiatku jeho pôsobenia vo Fintiaciach (1918) až do smrt. Vo svojom životopise zo začiatku 30-tych rokov uvádza, že už vtedy mal z tejto oblasti zozbieraných vyše 1.200 šarišských piesní, ktoré „prezrel majster Karol Plicka a univerzitný prof.dr. Orel“, vyše 500 porekadiel, riekaniek a povier medzi ľudom, bohatý fotografický materiál, niekoľko sto metrov filmu typických tancov a pod. K tomu materiálu treba ešte prirátať vyše 300 rómskych piesní, zvykov i povier, pozoruhodnú zbierku rusínskych piesní spod Makovice a početné piesne a iný folklórny materiál zo Zemplína, zbierka východoslovenského materiálu obsahovala do 60-tych rokov neobyčajné bohatstvo ľudovej slovesnosti východného Slovenska.
• Emil Rusko (1900 - 1961) - folklorista, rozhlasový pracovník. Pseudonym: E. Ľubiet, Emil Rusko Ľubietovský, E. Rumil, Ľubietovský, Rumil, Zakladateľ SĽUK-u, jeho riaditeľ. Autor básnických zbierok, rozhlasových dramatizácií, reportáží a pásiem. Patril medzi prvých dramatizátorov rozprávok pre vysielanie pre deti.
• Irena Tonkovičová (1908 - 1996) - slovenská pedagogička, výtvarníčka, folkloristka, návrhárka ľudových krojov a spolu organizátorka SĽUK-u v Bratislave. Zakladateľka národopisnej scénografie na Slovensku. Už počas štúdia prekresľovala návrhy ľudových krojov, neskôr sa venovala zberateľsko-výskumnej činnosti, absolvovala množstvo vúskumov v teréne, ale aj v múzeách a v knižniciach, tiež juz aujal aj folklór český, moravský, maďarský,rumunský, bulharský, a srbský folklór.
• Stanislav Kmeť (1916 – 2002) - slovenský kultúrny a osvetový pracovník, spoluzaložil Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici, spoluzakladateľ spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, podieľal sa na založení Krajskej (dnes Stredoslovenskej) galérie v Banskej Bystrici a spevácko-tanečného folklórneho súboru Urpín.
• Ján Lazorík (1920 – 2015) slovenský pedagóg, etnológ, folklorista, zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ, šíriteľ používania nárečí, botanik a šľachtiteľ odrôd.
Financie a ekonomika
• Andrej Kapustáš (1757 – 1796) slovenský ekonóm, v Poľsku založil Poľskú národnú banku, naprojektoval prvé poľské peniaze a ich typografickúj realizáciu. Počas povstania proti kráľovi, mal jeho rezort za úlohu aj opravu zbraní.
• Michal Bosák (1869 - 1937) - významný slovenský a americký bankár rusínskeho pôvodu. V USA začal, ako baník, vzdelával sa. V 1915 založil vlastnú banku Bosak State Bank v Scrantone. Banka sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk. Popri bankovej a obchodnej činnosti sa angažoval v krajanskom hnutí. Bol pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny organizoval miliondolárovú zbierku "Na agitáciu za samostatnosť Slovenska". Stal sa jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z mája 1918. V 1920 vznikla v Bratislave Americko-slovenská banka, kde mala Bosak State Bank 60% podiel. Banka začala svoju činnosť s deviatim filiálkami, neskôr ich bolo 12. Budova filiálky v Prešove, postavená v secesnom štýle, je dodnes známa ako "Bosákova banka". V roku 1929 mali jeho finančné podniky hodnotu 12-15 miliónov dolárov. Po vypuknutí hospodárskej krízy však roku 1931 skrachovali. Tesne pred smrťou sa 3. februára 1937 ešte zúčastnil na prijatí delegácie amerických Slovákov prezidentom USA Franklinom D. Roosveltom. Roku 1976 bol pri príležitosti dvestoročnice USA zaradený medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.
• Imrich Karvaš (1903 - 1981) - ako guvernér Slovenskej národnej banky si uvedomoval podriadený vzťah Slovenska k Nemecku. Napriek tomu sa na všetkých rokovaniach snažil krajinu dostať do rovnocenného postavenia a voči nacistom sa nebál urobiť ani riskantné rozhodnutia len preto, aby hospodárstvo krajiny ochránil. Medzi pamätné patrí to, kedy dal všetky zásoby striebra 42 ton premeniť na mince, čím znemožnil nemcom odviesť zásoby striebra zo Slovenska. Takýmito opatreniami sa Karvašovi podarilo ekonomiku udržať, ba dokonca dosiahnuť, aby rástla. Bol otvoreným odporcom fašizmu,nesúhlasil s deportáciami a arizáciou. Do protifašistického odboja sa zapojil v auguste 1943. Jeho úlohou bolo zabezpečiť po hospodárskej stránke Slovenské národné povstanie a ako guvernér Slovenskej národnej banky, zabezpečil hospodársky Slovenské národné povstanie.
• Štefan Boleslav Roman (1921 - 1988) kanadský priemyselník slovenského pôvodu, v rokoch 1971 – 1988 prvý predseda a zakladateľ Svetového kongresu Slovákov. Z väčšej časti financoval aj výstavbu jej katedrály - Katedrály Premenenia Pána v Markhame, ktorá bola postavená podľa vzoru z jeho rodnej dedine Veľký Ruskov. Celý život podporoval boj Slovákov za slobodu a štátnu samostatnosť.
• Ján Sambucus - Baza (1531 – 1584) – slovenský lekár, prírodovedec, historik, humanista, ovládal jedenásť jazykov, vydavateľ antických rukopisov, cisársky knihovník, magister slobodných umení, magister filozofie doktora medicíny v Uhorsku. Jeho meno bolo v 16. storočí známe v celej Európe, „Jeho poetické básne z diela Emblemata sa dostali aj k dramatikovi Williamovi Shakespearovi, ktorý citáty z nich použil v jedenástich svojich významných dramatických dielach ako Rómeo a Júlia, Richard III. či Antonius a Kleopatra,“ V diele Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov vydaných roku 1574 udáva svoju príslušnosť k slovenskému etniku
• Juraj Henisch (1549 – 1618) - nemecký lekár, humanistický vzdelanec a polyhistor, slovenského pôvodu, vedecká štúdia Sexta Platónia bola jednou z najpopulárnejších lekárskych prác tej doby. Je po ňom pomenovaná Spojená škola Juraja Henischa v Bardejove,
• Ján Jesenský - Jessenius (Ján z Jessenu, Johann Jessenius) (1566 – 1621)- slovenský lekár, chirurg, anatóm, fyzik, autor vedeckých prác, rektor Karlovej univerzity, narodený v Poľsku,otec pochádzal z Turca. Vykonal prvá verejnú pitvu v českých krajoch, za účasť na protihabsburskom povstaní - popravený katom Mydlárom na Staročeskom námestí.v Prahe, spolu s 27 českými pánmi v roku 1621. Do dnešných dní nie je známe, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú.
• Ján Weber (1622 - 1686) - uznávaný slovenský lekárnik, v roku 1645 založil v Prešove prvú školu pre lekárov a lekárnikov v Uhorsku
• Michal Ascanius, (* – 1700) tiež Panonus, Pannonius, Haskonius - slovenský lekár v Uhorsku, filozof, humanistický spisovateľ, dvorný lekár Juraja Rákocziho, neskôr lekár v Trenčíne a v Skalici. Autor latinských veršov. Okrem dizertačnej práce sa nezachovalo ani jedno jeho medicínske dielo
• Karol Rayger (1641 - 1707) - málo známy slovenský lekár, prírodovedec a amatérsky entomológ, člen vedeckej spoločnosti Academia Leopoldina, cisár Leopold I. ho menoval dvorným lekárom a protomedikom v Uhorsku. Zriadil botanickú záhradu, kde pestoval hlavne liečivé rastliny.
• Karol Otto Moller (1670 – 1747 ) lekár, prírodné vedy, chémia, od roku 1703 bol dvorným lekárom Františka II. Rákocziho v Banskej Bystrici , hlavný mestský lekár a riadnym lekárom Zvolenskej a Turčianskej stolice, spolupracoval s Matejom Belom, v uhorskej miestodržiteľskej rade podal návrh na zriadenie lekárskej fakulty v Uhorsku. Začiatkom 18.storočia založil súkromnú lekársku školu, kde pripravoval adeptov na štúdium lekárstva v zahraničí. Bol priekopníkom verejného zdravotníctva na Slovensku. Autor práce o ochrane pre morovou nákazou a jej liečení. Pre svoju popularitu ako lekár dostal prímenie uhorský Hippokrates a bol povýšený do šľachtického stavu.
• Ján Hambacher (Hambach) (1682 - 1759) - lekár, domáci lekár poľského kniežaťa Wiszniowieckeho, praktický, stoličný lekár v Prešove. Spolupracoval s východoslovenskými vzdelancami, najmä kežmarskými. Roku 1739-1740 sa zúčastnil na boji proti morovej epidémii. Ako popredného odborníka ho často pozývali do Poľska, osobný lekár poľského kráľa Augusta II. Autor medicínskej dizertácie a dišputy, jeho ďalšie práce zostali v rukopisoch.
• Ján Adam Rayman (1690 - 1770) - lekár, infekcionista, imunológ, farmaceut a polyhistor, mestský lekár mesta Prešova a župný lekár Šarišskej župy, meteorológ. Po prvýkrát v Rakúsko-Uhorsku vykonal v roku 1721 očkovanie proti kiaňam, pravidelne meral a zaznamenával dennú teplotu vzduchu, v chémii vykonával chemický rozbor minerálnych vôd podľa vlastných postupov uznaných aj v zahraničí, venoval sa aj ďalším prírodným vedám.
• Daniel Fischer (1695 – 1746) - slovenský prírodovedec a komitátny lekár Liptovskej a Spišskej stolice, mestský lekár v Kežmarku, kde založil súkromnú lekársku školu. Istý čas bol aj osobným lekárom ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákiho, zaoberal prípravou liečiv, pripravil tzv. karpatský olej z limby a kosodreviny. Na liečbu kiahní používal mliečnu kúru založenú na ľudovej liečbe tejto choroby kyslým mliekom. Napísal správu o epidémii kiahní na Slovensku, v mestskej knižnici v Kežmarku sa zachoval Fischerov obšírny rukopis Princípy fyziky z roku 1730. Svet je podľa Fischera poznateľný a pôsobia v ňom sily, ktorých podstatu nepoznáme.
• Ján Justus Torkoš (1699 – 1770 ) slovenský lekár, chemik a balneológ. Župný lekár Komárňanskej, Ostrihomskej stolice, rodinný lekár v Bratislave. Zaoberal sa výrobou liekov z alkalických minerálnych solí. Autor prvého uhorského liekopisu a prác o dobovom zdravotníctve a verejnej hygiene. Pokúsil sa v Bratislave založiť prvý lekársky spolok. Člen Kráľovskej zdravotníckej rady ap.
• Ján Perlici (1705 – 1778) - inak Perlicius, Perliczy,Pelitzi - lekár a prírodovedec, organizátor zdravotníctva na Slovensku, priekopník súdneho lekárstva, hlavný lekár Novohradskej stolice. Povýšený do zemianskeho stavu. Autor prác s lekárskou, prírodovednou, jazykovednou a pedagogickou tematikou.
• Ján Severíni (1716 – 1789) – učiteľ, autor prác z dejín Uhorska, autor prvej zoologickej učebnice v Uhorsku, v ktorej uviedol aj slovenské názvy živočíchov
• Cyprián z Červeného Kláštora (Frater Cyprianus, Jaschke) (1724 – 1775) – mních a vedec, zozbieral zaujímavú farmaceutickú expozíciu, umiestnenú v interiéri stredovekej lekárne ako pamiatka na kamadulského frátra Cypriána, najzaujímavejšími exponátmi tejto časti zbierok sú originálne lekárenské vitríny zo začiatku 18. storočia, lekárenské váhy zo 17. storočia vyrobené v Amsterdame a vzácna prvá slovenská liekopisná literatúra – Bratislavská Torkošova lekárenská taxa z roku 1745, písaná v štyroch rečiach, autor najstaršieho herbára na Slovensku
• Kristián Paecken (1728 – 1779) - matka pochádzala zo známeho slovenského protestantského rodu Lániovcov, jeho otec bol župným lekárom v Gemeri,syn Kristián sa stal osobným lekárom Kataríny II. Roku 1765 zostavil ruskú farmakopeu a vydal dielo Domáceho lekára pre pospolitý ľud. Pecken zaviedol v Rusku opatrenia proti kiahňam a bol prvým tajomníkom lekárskeho kolégia. Na Lekárskej akadémii prednášal anatómiu, chirurgiu a organizáciu zdravotníctva.
• Peter Madáč (1729 - 1805) - slovenský lekár, chemik, odborný spisovateľ a publicista
• Pavol Adámi (1739 – 1814) – slovenský lekár v Uhorsku, veterinár a zoológ. Pôsobil ako profesor na Viedenskej univerzite a na Lekárskej fakulte Jagelovskej univerzity v Krakove. Bol odborník európskeho významu na nákazlivé choroby dobytka, najmä dobytčí mor.
• František Eckstein (1749 –1834) – lekár, chirurg, syn župného lekára Ignáca, matku mal Slovensku, peštiansky univerzitný profesor, prednášal pre medikov aj po slovensky,vydal Tabule zobrazujúce najpoužívanejšie chirurgické nástroje. Vo Viedni ako prednosta chirurgickej kliniky pôsobil Juraj Mojţišovič, rodák z Turca. vydal v nemčine odbornú publikáciu Znázornenie vyrovnávajúcej metódy zlomeniny krčka stehennej kosti proti skráteniu. Známym sa stal aj liečením syfilisu jódovými preparátmi.
• Zachariáš Teofil Husty (1754 - 1803) – narodil sa v Ruste (Rakúsko), absolvent trnavskej univerzity, prírodovedec, bratislavský mestský lekár, zakladateľ novej disciplíny (zdravotnej polície), predchodca dnešnej sociálnej hygieny v Uhorsku a spoluzakladateľ v európskom rámci, priekopník zavedenia očkovania detí proti kiahňam.
• Michal Ignác Lenhošek (1773 – 1840) inak Michael Ignac von Lenhossék – slovenský profesor vyššej anatómie, tvorenej v spojení anatómie a fyziológie, biológom, vymenovaný za profesora v 1808 v Pešti na Lekárskej fakulte, prezident lekárskej fakulty (dekan), profesor histológie a vyššej anatómie na viedenskej lekárskej fakulte, verejne činný dosiahol hodnosť promedika – hlavného lekára Uhorska, vymenovaný za kráľovského radcu. Z jeho odborných prác, okrem množstva vedeckých publikácií je najviac cenená trojzväzková Physiologiae medicianalis – Lekárska fyziológia, vydaná v rokoch 1816 – 1818. Pričinením profesora M.I. Lenhošeka sa dostali viacerí nadaní medici Slováci na štúdium medicíny a získali aj jeho podporu po skončení štúdia.
• Ján Teofil Šimko (1785 - 1868 ) slovenský lekár, zástanca homeopatie, preslávil sa propagáciou racionálneho stravovania, Napísal viaceré odborné publikácie, najvýznamnejšia je Učebnica Dietiky, či rady praktického liečenia
• Žigmund Schordann (1794 –1862), lekár, ktorý prispel nemalou mierou k rozvoju vysokého školstva a medicíny, zvlášť vyššej anatómie a fyziológie na peštianskej lekárskej fakulte, podporovateľ medikov zo Slovenska, o jeho vzťahu k rodnému kraju hovorí aj založenie nadácie nesúce jeho priezvisko, táto zabezpečovala finančné zabezpečenie chudobných študentov na stážových pobytoch na univerzitách v Prahe, Viedni, Berlíne a Paríži. Tieto možnosti využili viacerí nadaní poslucháči medicíny zo Slovenska. Významná je jeho publikácia Správa o šírení cholery v Maďarsku
• Jonáš Bohumil Guoth (Gvoth) (1811 – 1888) - slovenský lekár a osvetový pracovník, príslušník liptovského šľachtického rodu Gôt (Guoth) s predikátom z Gôtovian.V roku 1833 založil v Pešti prvú Společnost lekársku-slovanskú v Uhorsku, zástanca slovanskej myšlienky Jána Kollára, do ktorého Spievaniek prispieval liptovskými i nitrianskymi piesňami. Neskôr blízko spolupracoval s Ľudovítom Štúrom. V roku 1848 sa zúčastnil slovenského pohybu, od júna 1848 bol väznený v Segedíne. Potom sa ako dobrovoľník participoval v slovenských výpravách v rokoch 1848 – 1849
• Janka Hrebendová (1812 – 1882) - zdravotníčka, vlastenka, rozvedená s manželom, lekárom – odrodilcom žijúcim v Pešti Jánom Hrebendom. Pre manželské nezhody, hlavne vo vzťahu k národu, sa utiahla do myjavských Vrboviec. V tomto mestečku rozvinula úspešnú zdravotnú výchovu a naučila zvlášť ženy poskytovať prvú pomoc. To sa čoskoro zišlo pri zrážke slovenských dobrovoľníkov, nastupujúcich od Moravy s kossútovskými gardistami na jeseň roku 1848. Takmer neznámy je jej cenný príspevok do histórie Červeného kríža, ako jednej z priekopníčok u nás i v Európe. Nehovoriac o podiele J. Hrebendovej v prvom slovenskom povstaní, o jej väznení a prekrývaní zástavy hurbanovcov.
• František Xaver Schillinger (1812 – 1892) - banský lekár, vydal v slovenčine Príručku o prvej pomoci, o niečo mladší Imrich Toth (l844 – 1929) z maďarského Sagváru vydal po slovensky Pomocné ratovanie, zakladateľ Červeného kríža na Slovensku, obaja sa venovali výskumu parazitov u baníkov, ako špecificky banskej choroby.
• Ľudovít Markušovský (1815 - 1893) - významný slovenský lekár v Uhorsku, hygienik, jeden z prvých organizátorov moderného zdravotníctva v strednej Európe,vládny radca pre zdravotníctvo v Uhorsku a publicista, priekopník rinológie, ako prvý používal nosové nosné zrkadielko pri vyšetrovaní nosovej dutiny, vyhotovené podľa vlastného návrhu. Zaslúžil sa o založenie Lekárskej fakulty v Kluži (Rumunsko), na peštianskej Lekárskej fakulte založil odbor vojenská chirurgia a aj katedru hygieny (bol jej prvým prednostom). Za mimoriadne zásluhy o rozvoj lekárskej vedy v Uhorsku bol vymenovaný za čestného profesora peštianskej a klužskej lekárskej fakulty.
• Ján Ambro (1827 – 1890) - lekár, propagátor a jedným z šíriteľov novátorských názorov I. Semmelsweisa. v Bratislave 1872 zriadil Kráľovskú babskú školu vtedy jediné školské zariadenie u nás. Vydal originálnu učebnicu Knihu o pôrodníctve pre baby, vydané dielo ako prvé v tejto oblasti v slovenčine, Ako vojenský lekár Holandskej východoindickej spoločnosti dostal sa na Indonézsky ostrov Ambon, začal rozvíjať bohatý entomologický výskum, odborné práce z Indonézie vyšli v nemeckom a holandskom jazyku.
• Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923) – botanik, najlepší znalec kveteny Slovenska, najvýznamnejšia slovenská vedecká a kultúrna osobnosť, národne uvedomelý človek a kňaz, prírodovedec, historik, archeológ, spisovateľ a národopisec. Miloval ľud a jeho zvyky a, i keď pomerne veľa času strávil na cestách, takmer celý svoj život prežil na dedine.
• Kornel Chyzer (1836 - 1909) - lekár, botanik, zoológ, arachnológ, entomológ, apidológ a ichtyológ, poradca ministra, kúpeľný lekár – balneológ, nositeľ rádu Železnej koruny a Leopoldovho rádu, člen Uhorskej akadémie vied
• Karol Jozef Brančík (1842 - 1915) - slovenský lekár, odborný spisovateľ, múzejník a prírodovedec európskeho formátu, zakladateľ Prírodovedeckého spolku župy Trenčianskej v Uhorsku, ktorý sa venoval prírodným vedám, zoológii, botanike, entomológii, archeológii, ale aj zberateľskej a výskumnej práci,vydával ročenky, dostal titul kráľovského radcu
• Karol Antolík (1843 – 1905) bol slovenský lekár a fyzik.Venoval sa experimentálnemu skúmaniu elektrického iskrového výboja, spočiatku najmä metódou Lichtenbergových obrazcov, neskôr vlastnou originálnou metodikou, ktorú využíval aj Ernst Mach - prostredníctvom skúmania rázových vĺn doviedli Macha k viacerým dôležitým objavom modernej aerodynamiky.
• Miroslav Francisci (1853 – 1926) – lekár, národný buditeľ, syn štúrovca a buditeľa Janka Francisciho–Rimavského, žil medzi našimi krajanmi v Amerike. Okrem lekárskej praxe má zásluhu na rozvinutí spolkového života našich krajanov, a šírení slovenských piesní a zborového spevu, ku ktorému prispel aj ako skladateľ, autor prvej slovenskej operety Bohatier veselej družiny, zložil aj operu Rea Sylvia a rapsódiu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho účinkovanie ako lekára, ale aj jeho hudobná a spoločenská angažovanosť pomáhala udržať národné povedomie v ťažkých časoch medzi našimi Slovákmi žijúcimi v Amerike.
• Vojtech Ignác Alexander (1857 – 1916) – slovenský lekár,profesor, fyzik, revolučný rádiológ v Rakúsko - Uhorsku. Špecializoval sa na röntgenológiu, v roku 1896 prvý v Uhorsku robil röntgenologické pokusy. Jeho prvá snímka bola zhotovená už v roku 1898. Jeho prístroj je uložený v Múzeu v Kežmarku. Vypracoval metodiku tzv. plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie. Zhotovil sériu snímok embryonálneho vývinu človeka a podrobne rozobral vývoj pľúcnej tuberkulózy.Po prvej správe o lúčoch X odcestoval do Würzburgu, kde bol v kontakte s nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu, alebo medicínu W. C. Röntgenom a ako prvý spolu s A. Phillippom von Lenardom, bratislavským rodákom, nositeľom Nobelovej ceny za fyziku (1905) robili pokusy súvisiace s objavom röntgenových lúčov, prvý prednosta novozriadeného klinického röntgenologického laboratória a katedry na Lekárskej fakulte v Budapešti. Za zásluhy o založenie a rozvoj tohto medicínskeho odboru je busta s jeho podobizňou vystavená v Mníchove v Panteóne najvýznamnejších svetových osobností, priekopníkov v odbore röntgenológie a rádiológie.
• Martin Abrahám Pattankyus (1857 – 1931) - ilavský väzenský lekár, zaslúžil sa v boji s tuberkulózou, podieľal sa na budovaní turistických chát, jeden z prvých v Uhorsku a zaoberal sa fotografovaním slovenskej prírody. Jeho syn Ondrej sa podieľal v Košiciach a neskôr v Budapešti na vývoji zdravotníckej techniky prakticky aj publikačne. Zaslúžil sa o rozvoj turistiky na Slovensku, nikdy nezaprel slovenský pôvod po svojej matke.
• Dušan Makovický (1866 – 1921) – fyzik, spisovateľ, prekladateľ, osobný lekár ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane
• Izabela Textorisová (1866 – 1949) – prvá slovenská botanička
• Alfonz Zhorský (1868 - ) alias Július Carmen - výnimočná slovenská osobnosť, tajomný ľudomil, ľudový liečiteľ Slovákov, šíriteľ lekárskej osvety a kultúry medzi chudobnými krajanmi, ktorého mnohovrstevné aktivity sa viažu k pobytu v Amerike. Okolo roku 1910 vydal skoro 1000 stranovú prvú po slovensky písanú zdravovedu Domáci lekár, ktorá sa stala po biblii pre našich slovenských vysťahovalcov najčítanejšou knihou. Sám autor nakreslil do nej 1116 obrázkov, ktoré vhodne doplnili textovú časť publikácie. Kniha na to obdobie svojim rozsahom 40 kapitol, a aktuálnymi témami splnila náročné kritéria kladené pre takéto populárno–náučné publikácie. Preklad knihy sa dostal na Slovensko až 1996 roku
• Mária Bellová (1885 – 1973) – lekársky diplom prebrala do svojich rúk v 1910 ako prvá a jediná slovenská študentka na budapeštianskej univerzite. Významnou mierou prispela k rozvoju lekárskej vedy na Slovensku v oblasti detskej tuberkulózy, zaoberala sa výskumom liečivých bylín pri liečení tuberkulózy kože, priekopníčka v oblasti zdravotnej výchovy na Slovensku.
• Anna Trnovská - Šáchová (1897 - 1957) - prvá slovenská očná lekárka
• Koloman Novacký (1897 – 1969) - slovenský právnik, prírodovedec a entomológ – včelár
• Alla Mezencevová (1907 - 1999) - prvá slovenská poľnohospodárska inžinierka, ktorá zasvätila celý svoj život rozvoju slovenskej praktickej fytopatológie,
Geológia, mineralógia
• Kristián Andrej Zipser (1783 - 1864) - mineralóg, entomológ, pedagóg a prírodovedec, autor 1. podrobnej topografickej mineralógie Uhorska (najmä Slovensko), člen viac ako 80 vedeckých spoločností a múzeí, ocenený napr. aj cisárskym zlatým krížom s korunou; najvýznamnejší slovenský mineralóg 19. storočia
• Dionýz Štúr (1827 – 1893) – Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.na vrchole jeho vedeckej slávy a získaných ocenení za výsledky výskumov v oblasti geológie, botaniky a fytopaleontológie ho napriek výhradám neprajníkov na zásah panovníka vymenovali za riaditeľa prestížneho Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Položil základy nielen slovenskej, ale aj európskej geológie, autor viac ako tristo vedeckých prác a štúdií a statí, čestný člen v prírodovedných spoločnostiach v Moskve, Paríži, Benátkach, Londýne, Drážďanoch a v Bruseli. získal zlatú medailu za vzorové vyhotovenie geografických máp. Bratranec Ľudovíta Štúra.
• Rudolf Lukáč (1909 - 1985) - mineralóg, zakladateľ univerzitného štúdia mineralógie na filozofickej fakulte ešte pred vznikom Prírodovedeckej fakulty
Geografia
• Juraj Bohus (Georg Bohus) (1687 – 1722) – kňaz, geograf, historik. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, na univerzite vo Wittenbergu. Konrektor v Banskej Štiavnici, rektor gymnázia a slov. kňaz v Kežmarku. Venoval sa prírodovednému a historickému výskumu Kežmarku a jeho tatranského okolia. Výborne ovládal latinčinu, ktorú uplatnil vo svojich príležitostných básňach, dobrý rečník. V rukopise zanechal Dejiny Kežmarku.
• Samuel Mikovíni (1686 - 1750) - kartograf
• Ján Lipský (1766 – 1826) – plukovník cisárskych husárov, vynálezca, priekopník uhorskej kartografie slovenského pôvodu, na určovanie polohy miest používal astronomické hodnoty, i keď v tom období bola rozšírená triangulačná metóda. Presné mapy spracoval pomocou astronómie. Do histórie sa zapísal Všeobecnou mapou Uhorska, známy zbierkou máp, ktorej podstatná časť ostala v Maďarsku
• František Kele ml. PhD. (1936 – 2014 ) geograf, slovenský horolezec, cestovateľ, pedagóg, publicista. Angažoval sa v hľadaní stôp vo svete po pôsobení Mórica Beňovského, Martina Kukučína a Milana R. Štefánika.
Archeológia
• Andrej Kmeť (1841 – 1908) – botanik, archeológ
• Štefan Janšák (1886 – 1972) - slovenský archeológ, diplomat a spisovateľ, zakladateľ slovenskej archeológie, zanechal množstvo archeologických nálezov (o.i. je objaviteľom keltského opevneného sídliska na vrchu Pohanská v roku 1928) z vykopávok zo Slovenska, jeho zbierka obsidiánov patrí k najväčšej v strednej Európe a je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine.
• Vojtech Budinský-Krička (1903 – 1994) – archeológ
• Ján Kollár – pastor, spisovateľ, archeológ, akademik
• Gabriel Povala( 1917 - 1988 ) – cirkevný historik, archeológ, jazykovedec, trpiteľ za vieru, Mal veľmi široké vedecké a odborné záujmy. Spolupracoval s archeologickým ústavom v Nitre, najmä pri vykopávkach keltských usadlostí pri Divinke. Zaoberal sa aj archeologickým výskumom niektorých lokalít na Orave, najmä rodnej obce Pucov. V súčasnosti archeológovia spracúvavajú archeologické nálezy z pozostalosti Gabriela Povalu, ktoré našiel v obciach Pucov a Pokryváč. kde sa na jej území nachádzalo šesť osád,“ píše sa v monografii Pucova. Najstaršie praveké osady ležali v lokalitách Vyšná záhrada a Roveň. Ďalšie, z obdobia rímskej ríše ... Archeologické poznatky dlhé roky ležali v depozitári bez povšimnutia, Územie Oravy osídľovali okolo 7. – 4. storočia pred Kristom,
https://myorava.sme.sk/c/23396257/nad-malou-dedinou-s-unikatnym-prirodnym-utvarom-urobili-archeologovia-vyznamny-objav.html#storm_gallery_231547
Fyzika, Chémia
• Štefan Anián Jedlík (1800 - 1895) - fyzik slovenského pôvodu
•Jozef Maximilián Pecval alebo staršie Jozef Maximilián Petzval (1807 - 1891) slovenský fyzik, matematik a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky
• Ivan Branislav Zoch (1843, Jasenová – 1921) slovenský polyhistor, fyzik, zaoberal sa exaktnými vedami. Autor vyše 270 vedeckých prác a štúdií. Okrem učebníc fyziky, napísal Zoch vyše 80 kratších prác z najrôznejších vedných a životných odborov. Výsledky svojich vedeckých výskumov uverejňoval vo svetových časopisoch a na výstavách v Paríži a Viedni - meranie zvuku v plynoch a model kachiel.
• Filip Lenard (1862 – 1947) plným menom Philipp Eduard Anton von Lenard, rodák z Bratislavy - vedec, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, razil cestu k experimentálnemu výskumu atómu. Jeho priekopnícke práce významne prispeli k rozvoju rádiotechniky, televízie a ultramikroskopie. Svojimi objavmi položil základy kvantovej teórie, stúpenec národného socializmu a A. Hitlera.
• Dušan Makovický (1866 – 1921) – fyzik, spisovateľ, prekladateľ, osobný lekár ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane
• Ján Fischer (1905 – 1980) slovenský fyzik.
• Dionýz Ilkovič (1907 – 1980) – známy slovenský fyzik
• Rudolf Vrba, pôvodným menom Walter Rosenberg (1924 – 2006 ) slovensko-židovský biochemik, ktorému sa úspešne podarilo utiecť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Zapojil sa do SNP, kde prijal meno Vrba, ktoré potom používal po celý zvyšok života. Po vojne študoval chémiu a biochémiu v Prahe. V roku 1949 získal inžiniersky titul, v roku 1951 doktorát a nakoniec v roku 1956 postgraduálny titul Kandidát vied. Pracoval v Československej akadémii vied a na Karlovej univerzite v Prahe. Vo svojich knihách hovorí, že Česko pokladal za svoj domov.
Matematika
• Jur Hronec (1881 - 1959) - významný slovenský matematik v troch oblastiach: vedecká, pedagogická, verejná. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Venoval sa štúdiu problémov Fuchsovej teórie lineárnych diferenciálnych rovníc a zovšeobecnil ich, mal významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku
Astronómia
• Jakub Pribicer (1539 – 1582) – alias Pribicerus, Jacobus; Pribitzer, Priwitzer; prímeno Neosoliensis, astronóm, pedagóg. Autor prvej knihy s astronomickou tématikou na Slovensku, Traktát o kométe (lat.Tractatus de cometa), ktorá 10. novembra 1577 zažiarila v súhvezdí Kozorožca a opísal aj výskyt astronomických, meteorologických a seizmických javov v Banskej Bystrici a okolí v 16. storočí
• Daniel Fröhlich (1595 – 1648) - slovenský matematik, astronóm a geograf, Fröhlichove kalendáre vychádzali v r. 1623 – 1650 každoročne v latinčine a maďarčine, občas aj v nemčine a slovenčine. Okrem praktických poznatkov, ako boli dátumy trhov, obsahovali fundované state o praktickej matematike a astronómii, za čo si Fröhlich vyslúžil od panovníka Ferdinanda III. titul cisársky a kráľovský matematik.
• Peter Krištof Akai (1706 – 1766) - slovenský astronóm, od roku 1745 pôsobil na Trnavskej univerzite ako profesor logiky, potom odišiel do Košíc prednášať filozofiu. V roku 1737 vyšlo v Košiciach jeho prírodno-filozofické dielo Cosmographia seu philosophica mundi descriptio (po slovensky Kozmografia alebo filozofický opis sveta)
• Juraj Buchholtz (1688 – 1737) - slovenský astronóm
• František Weiss (1717 – 1785) - slovenský matematik a astronóm, ako prvý rozvíjal na Slovensku a v Budíne astronómiu na vedeckej úrovni. Konal pravidelné pozorovania a výsledky uverejňoval v zahraničí i v ročenke, ktorú sám vydával. Bol to vlastne prvý odborný prírodovedecký časopis v Uhorsku.
• Karol Dierenberger (1731- ?) - slovenský astronóm
• Daniel Matej Kmeť (1783 – 1825) - slovenský astronóm, vysokoškolský pedagóg, zaslúžil sa o výstavbu budínskej hvezdárne Uránia
• Karol Leška (1792 – 1857) – slovenský prírodovedec, pedagóg, vynálezca, astronóm. Skonštruoval astronomický prístroj v roku 1845, ktorý bol zvláštnou pohyblivou miniatúrou vesmíru a obsahoval kalendár i hodiny, osud prístroja je neznámy
• Maximilián (Rudolf) Hell (1720 - 1792) - slovenský astronóm, matematik, fyzik, Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády (rad Kráľovskej spoločnosti). Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Na počesť M. Hella je pomenovaná planétka (3727) Maxhell
• Mikuláš Konkoly-Thege (1842 – 1916) - slovenský fyzik a astronóm
Literatúra
• Pavol Dobšinský (1828 - 1885) - autor 150 slovenských povestí a rozprávok
Žurnalistika
• Daniel Gabriel Lichard (1812 – 1882) – publicista a prvý slovenský profesionálny žurnalista
• Ján Pankuch (1869 – 1952) redaktor a vydavateľ slovenských periodík v USA.
V roku 1885 emigroval do USA kde sa zapojil do práce krajanských spolkov Slovenská evanjelická jednota a Slovenská liga v Amerike. Od roku 1894 vlastnil v Clevelande tlačiareň, kde vydával noviny a publikácie. Sám založil noviny Hlas, bol krajanský pracovník, kníhtlačiar, vydavateľ, novinár, zakladateľ prvého evanjelického cirkevného zboru v americkom Clevelande, signatár Clevelandskej (október 1915) a Pittsburskej dohody (máj 1918)
Hudba
Skladatelia
• Alexander Albrecht (1885 – 1958) – skladateľ, dirigent, učiteľ
• Ján Levoslav Bella (1843 – 1936) – skladateľ, autor prvej slovenskej opery „Kováč Wieland“
• Ján Cikker (1911 – 1989) – skladateľ, učiteľ
• Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937) – skladateľ, učiteľ
• Frico Kafenda (1883 – 1963) – skladateľ, učiteľ, klavirista, dirigent
• Dezider Kardoš (1914 – 1991) – významný slovenský hudobný skladateľ a vysokoškolský pedagóg.
• Rudolf Macudzinski (1907 – 1986) – klavirista, učiteľ, skladateľ
• Adalbert Keler (1820 – 1882) – skladateľ, dirigent
• Ján Móry (Johann Mory) (1892 – 1978) – skladateľ
• Alexander Moyzes (1906 – 1984) – skladateľ
• Mikuláš Moyzes (1872 – 1944) – skladateľ
• Andrej Očenáš (1911 – 1995) – skladateľ, učiteľ
• Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 – 1958) – skladateľ
• Eugen Suchoň (1908 – 1993) – slovenský skladateľ, učiteľ
Umenie
Maliari, grafici
• Janko Alexy (1894 – 1970) – maliar
• Miloš Alexander Bazovský (1899 – 1968) – maliar, grafik
• Peter Michal Slavomil Bohúň (1822 – 1879) – maliar, grafik, prvý sa zaoberal problémom ľudovosti a vytvoril portréty slovenských dejateľov vtedajšej doby
• Martin Benka (1888 – 1971) – zakladateľ slovenského výtvarného umenia, maliar, ilustrátor
• Josef Czauczik (1781 – 1857) – maliar
• Lajos Csordák (1864 – 1937) – maliar
• Ladislav Čemický (1909 – 1968) - maliar
• Ľudovít Fulla (1902 – 1980) – maliar, grafik, ilustrátor
• Edmund Gwerk (1859 – 1956) – maliar
• Mikuláš Galanda (1895 – 1938) – maliar, grafik, ilustrátor
• Elemír Halász-Hradil (1873 – 1948) – maliar
• Jozef Hanula (1863 – 1944) – maliar
• Vincent Hložník (1919 – 1997) – maliar, grafik, ilustrátor
• Július Jakoby (1903 – 1985) – maliar
• Anton Jasusch (1882 – 1965) - maliar
• Jozef Božetech Klemens (1817 – 1883) – maliar, sochár, polyhistor
• Ján Kupecký (Johann Kupecky) (1667 – 1740) – maliar
• Karol Miloslav Lehotský (1846 – 1915) - maliar
• Karol Ľudovít Libay (Karl Ludwig Libay) (1816 – 1888) – maliar
• Cyprián Majerník (1909 – 1945) – maliar
• Ladislav Medňanský (1852 – 1919) – maliar
• Ján Mudroch (1909 – 1968) – maliar
• Gustáv Mallý (1879 – 1952) - maliar
• Master of the Altar of Košice (Majster košického oltára) (15. storočie) – najvýznamnejší slovenský maliar 15. storočia
• Master of the Altar of Smrečany (Majster smrečianskeho hlavného oltára) (15. storočie) – maliar
• Master of the Hlohovec Nativity (15. – 16. storočie) – maliar
• Master of Lúčky (Master of Honneshau, Majster z Lúčok) (15. storočie) – maliar
• Master of Okoličné (Majster okoličiansky) (15. – 16. storočie) – maliar
• Theodor Jozef Mousson (1887 – 1946) – maliar
• Endre Nemes (1909 – 1985) – maliar
• Karol Ondreička (1898 – 1961) - maliar, grafik, ilustrátor
• Zolo Palugay (1898 – 1935) – maliar
• Ján Rombauer (Johann Rombauer) (1782 – 1849) – maliar
• Maximilián Schurmann (1863 – 1944) - maliar
• Ester Šimerová-Martinčeková (1909) – maliar
• Dominik Skutecký (1849 – 1921) – maliar
• Koloman Sokol (1902 – 2003) – maliar
• Karl Sovanka (1883 – 1961) – maliar, sochár
• Teodor Jozef Tekel (1902 – 1975) – maliar
• Imrich Weiner-Kráľ (1901 – 1978) – maliar
• Ľudovít Feld (1904 – 1991) - maliar.
• Ernest Zmeták (1919 – 2004) – maliar
Sochári
• Július Bártfay (1888 – 1979) sochár
• Jozef Damko (1872 – 1955) – sochár
• Vavrinec Dunajský (1784 – 1833) - sochár
• Ján Fadrusz (1858 – 1903) - sochár
• Ján Anton Kraus (Johann Anton Kraus) (1728 – 1795) – sochár
• Robert Kühmayer (1883 – 1972) – sochár narodený v Bratislave
• Ján Koniarek (1878 – 1952) – sochár, zakladateľská osobnosť slovenského moderného sochárstva
• Ľudovít Mack (Ludwig Mack) (1876 – 1963) – sochár
• Alojz Rigele (1879 – 1940) - sochár
• Alojz Stróbl (1856 – 1926) - uhorský sochár slovenského pôvodu
• Fraňo Štefunko (1903 – 1974) – sochár
Fotografi
• Pavol Socháň (1862 – 1941) – etnograf, fotograf, spisovateľ
• Jozef Maximilián Petzval (1807 - 1891) - priekopník fotografie
• Paľo Bielik (1910 - 1983) - zakladateľ slovenského filmu
• Mária Holoubková (1903) – fotograf
• Dežo (Dezider) Hoffmann (1912 – 1986) – fotoreportér a fotograf
• Martin Martinček (1913 – 2004) – fotograf, právnik
Architekti
• Emil Belluš (1899 – 1980) – architekt
• Emery Roth (1871 - 1948) - americký architekt slovenského pôvodu,projektoval prvé mrakodrapy - Ritz Hotel Towers
• Eduard Hudec (1893 – 1958 ) slovenský architekt, ktorý pôsobil v Číne a v Spojených štátoch, v Šanghai zrealizoval viaceré významné stavby, kde postavil prvý mrakodrap, jeho dvadsaťdva poschodový Park Hotel spojený s bankou, ktorý dokončil v roku 1934, bol desaťročia najvyššou budovou postavenou mimo územia Severnej Ameriky. Na Slovensku existuje jeho prvotina v obci Vyhne, pod názvom kaplnka Panny Márie Královny anjelov, (Kúpeľná kaplnka), bola postavená pred prvou svetovou vojnou.
• Bohuslav Fuchs (1895 – 1972) – architekt
• Milan Michal Harminc (1869 – 1964) – architekt
• Dušan Samuel Jurkovič (1868 – 1947) – impozantné diela tohto geniálneho slovenského architekta nájdeme na Slovensku, napr. Spolkový dom v Skalici alebo Mohylu na mieste pádu lietadla gen. Dr. M. R. Štefánika na Bradle - Ivánka pri Dunaji, ale aj v Česku či Británii, od roku 1964 sa udeľuje Cena Dušana Jurkoviča, zakladateľ modernej slovenskej architektúry
• Alfred Piffl (1907) – architekt, umelec, archeologický historik a zodpovedný za zachovanie Bratislavského hradu
Tanec, choreografia, folkloristika
• Ján Hlovik (1804 – 1862) - učiteľ a evanjelický kňaz sa venoval národno buditeľskej práci, bol členom Tatrína a mal široké kultúrne záujmy a aktivity. Známym sa stal najmä ako zberateľ ľudovej slovesnosti a piesní.
• Jozef Cupra (1810 - 1880) - zberateľ ľudových piesní, učiteľ
• Samo Bohdan Hroboň (1820 – 1894) - slovenský folklorista, prekladateľ, jazykovedec a básnik – predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu.Fascinovaný kollárovskou ideou zjednotenia všetkých slovanských kmeňov videl Hroboň paralelu utrpenia Krista v osude Slovanov a po tisícročnej kliatbe hlásal nástup večnej christoslavianskej ríše.
• Anton Pavel Bulla (Anton Pavlovič) (1843 - 1873) - folklorista, hudobník, hudobný kritik, úradník.Publikoval kritické príspevky o tvorbe, činnosti a organizácii speváckych súborov. Zbieral a upravoval ľudové piesne, založil a viedol miešaný spevokol Lýra. Autor veršov a dramatických pokusov.
• Štefan Fajnor (1844 - 1909) - právnik, hudobný skladateľ, folklorista, usporiadal Výstavu všetkých výrobkov slovenského ľudu.
• Drahotína Kardossová-Križková (1867 - 1944) - slovenská folkloristka a národno kultúrna pracovníčka. Zozbierala asi 300 slov. ľudových prísloví a porekadiel, kt. poskytla A.P. Záthureckému, asi 150 ľudových piesní, zapisovala aj zvyky, obyčaje, detské hry a zbierala predmety ľudovej kultúry pre múzeá, zamerala sa najmä na zbieranie ľudových výšiviek. Podieľala sa na založení priemyselno-kupeckého spolku, kt. by organizoval výrobu a odbyt ľudových výšiviek a čipiek. Za národnú činnosť bola roku 1914 pod zámienkou špionáže odsúdená. Zážitky z väzenia spracovala v autobiografickej črte, písala aj cestopisné črty, krátke prózy a odborne zamerané knižné publikácie a viaceré národopisné štúdie v Slov. pohľadoch, Nár. Novinách, Živene a i. Členka Muzeálnej slov. spoločnosti, Lipy, MS, Živeny, roku 1917 zakladateľa jej odboru v Banskej Bystrici, tajomníčka Čs. jednoty v Kroměříži.
• Karol Plicka (pôvodným menom Karel Plicka) (1894 – 1987) - významný slovenský a český výtvarník, fotograf, filmový režisér, kameraman, folklorista a hudobný vedec, patril medzi zakladateľov Akadémie múzických umení v Prahe.Jeho fotografie dokumentujú život dvoch národov - českého a slovenského, pochádzal z českej rodiny a časť svojho života prežil v Česku, jeho srdce patrilo aj Slovensku, kam sa často a rád vracal. Na Slovensku je aj pochovaný (na Národnom cintoríne v Martine) a má svoje múzeum, presvedčený Čechoslovák a umelec oboch krajín, autorom viacerých obrazových publikácií o Slovensku. Prechovával hlbokú lásku k slovenskému folklóru a bol jeho úprimným obdivovateľom. Jestvujú mnohé zápisy slovenských ľudových piesní, ktoré nahral a zapísal pri svojich viacerých návštevách slovenských obcí. Zaoberal sa však aj filmom (od roku 1926 využíva na svojich cestách aj kameru), Po horách, po dolách (1928) a jeho najznámejší film Zem spieva (1933). Po horách, po dolách získava zlatú medailu na výstave fotografického umenia vo Florencii. Zem spieva bol hodnotený dokonca ešte vyššie, pretože na festivale Biennale (1934) získava pohár mesta Benátok. Roku 1935 šiel dokonca nakrúcať do Prahy. Roku 1938 sa stal spoluzakladateľom filmového odboru na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, ako prvú filmovú školu v Česko-Slovensku. Zachránil vrchovské piesne. Dokázal, že „antické“ stupnice slovenských ľudových piesní sú domáceho pôvodu a pochádzajú od pastierskych píšťal. Stal sa tak vlastne zakladateľom vedeckého štúdia slovenskej ľudovej piesne.
• Jozef Kolarčík - Fintický (1899 – 1961) - slovenský učiteľ,folklorista, etnograf a zberateľ. Osobitnú pozornosť už v 20. rokoch venoval zbieraniu a zapisovaniu rusínskych piesní z okolia Makovice od Bardejova k Humennému a rómskemu folklóru, základ zberateľskej činnosti bol Malý Šariš a Fintice s ich najbližším okolím. Zapísaný folklórny materiál z týchto obcí a ich okolí predstavuje viac ako polovicu folklórnej zbierky Jozefa Kolarčíka-Fintického. Zápisy sú od začiatku jeho pôsobenia vo Fintiaciach (1918) až do smrt. Vo svojom životopise zo začiatku 30-tych rokov uvádza, že už vtedy mal z tejto oblasti zozbieraných vyše 1.200 šarišských piesní, ktoré „prezrel majster Karol Plicka a univerzitný prof.dr. Orel“, vyše 500 porekadiel, riekaniek a povier medzi ľudom, bohatý fotografický materiál, niekoľko sto metrov filmu typických tancov a pod. K tomu materiálu treba ešte prirátať vyše 300 rómskych piesní, zvykov i povier, pozoruhodnú zbierku rusínskych piesní spod Makovice a početné piesne a iný folklórny materiál zo Zemplína, zbierka východoslovenského materiálu obsahovala do 60-tych rokov neobyčajné bohatstvo ľudovej slovesnosti východného Slovenska.
• Emil Rusko (1900 - 1961) - folklorista, rozhlasový pracovník. Pseudonym: E. Ľubiet, Emil Rusko Ľubietovský, E. Rumil, Ľubietovský, Rumil, Zakladateľ SĽUK-u, jeho riaditeľ. Autor básnických zbierok, rozhlasových dramatizácií, reportáží a pásiem. Patril medzi prvých dramatizátorov rozprávok pre vysielanie pre deti.
• Irena Tonkovičová (1908 - 1996) - slovenská pedagogička, výtvarníčka, folkloristka, návrhárka ľudových krojov a spolu organizátorka SĽUK-u v Bratislave. Zakladateľka národopisnej scénografie na Slovensku. Už počas štúdia prekresľovala návrhy ľudových krojov, neskôr sa venovala zberateľsko-výskumnej činnosti, absolvovala množstvo vúskumov v teréne, ale aj v múzeách a v knižniciach, tiež juz aujal aj folklór český, moravský, maďarský,rumunský, bulharský, a srbský folklór.
• Stanislav Kmeť (1916 – 2002) - slovenský kultúrny a osvetový pracovník, spoluzaložil Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici, spoluzakladateľ spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, podieľal sa na založení Krajskej (dnes Stredoslovenskej) galérie v Banskej Bystrici a spevácko-tanečného folklórneho súboru Urpín.
• Ján Lazorík (1920 – 2015) slovenský pedagóg, etnológ, folklorista, zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ, šíriteľ používania nárečí, botanik a šľachtiteľ odrôd.
Financie a ekonomika
• Andrej Kapustáš (1757 – 1796) slovenský ekonóm, v Poľsku založil Poľskú národnú banku, naprojektoval prvé poľské peniaze a ich typografickúj realizáciu. Počas povstania proti kráľovi, mal jeho rezort za úlohu aj opravu zbraní.
• Michal Bosák (1869 - 1937) - významný slovenský a americký bankár rusínskeho pôvodu. V USA začal, ako baník, vzdelával sa. V 1915 založil vlastnú banku Bosak State Bank v Scrantone. Banka sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk. Popri bankovej a obchodnej činnosti sa angažoval v krajanskom hnutí. Bol pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny organizoval miliondolárovú zbierku "Na agitáciu za samostatnosť Slovenska". Stal sa jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z mája 1918. V 1920 vznikla v Bratislave Americko-slovenská banka, kde mala Bosak State Bank 60% podiel. Banka začala svoju činnosť s deviatim filiálkami, neskôr ich bolo 12. Budova filiálky v Prešove, postavená v secesnom štýle, je dodnes známa ako "Bosákova banka". V roku 1929 mali jeho finančné podniky hodnotu 12-15 miliónov dolárov. Po vypuknutí hospodárskej krízy však roku 1931 skrachovali. Tesne pred smrťou sa 3. februára 1937 ešte zúčastnil na prijatí delegácie amerických Slovákov prezidentom USA Franklinom D. Roosveltom. Roku 1976 bol pri príležitosti dvestoročnice USA zaradený medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.
• Imrich Karvaš (1903 - 1981) - ako guvernér Slovenskej národnej banky si uvedomoval podriadený vzťah Slovenska k Nemecku. Napriek tomu sa na všetkých rokovaniach snažil krajinu dostať do rovnocenného postavenia a voči nacistom sa nebál urobiť ani riskantné rozhodnutia len preto, aby hospodárstvo krajiny ochránil. Medzi pamätné patrí to, kedy dal všetky zásoby striebra 42 ton premeniť na mince, čím znemožnil nemcom odviesť zásoby striebra zo Slovenska. Takýmito opatreniami sa Karvašovi podarilo ekonomiku udržať, ba dokonca dosiahnuť, aby rástla. Bol otvoreným odporcom fašizmu,nesúhlasil s deportáciami a arizáciou. Do protifašistického odboja sa zapojil v auguste 1943. Jeho úlohou bolo zabezpečiť po hospodárskej stránke Slovenské národné povstanie a ako guvernér Slovenskej národnej banky, zabezpečil hospodársky Slovenské národné povstanie.
• Štefan Boleslav Roman (1921 - 1988) kanadský priemyselník slovenského pôvodu, v rokoch 1971 – 1988 prvý predseda a zakladateľ Svetového kongresu Slovákov. Z väčšej časti financoval aj výstavbu jej katedrály - Katedrály Premenenia Pána v Markhame, ktorá bola postavená podľa vzoru z jeho rodnej dedine Veľký Ruskov. Celý život podporoval boj Slovákov za slobodu a štátnu samostatnosť.
igor1235- Majster
- Počet príspevkov : 532
Členom fóra od : 09.05.2015
Similar topics» Zoznam slovenských historikov v Uhorsku, po páde Veľkej Moravy do roku 2000
» Ako sa tvorí história
» Pôvod Slovanov
» Cesta do rannej histórii Slovákov
» Svuentiepolco Rex Sclavorum et Hungarorum, teda Kráľ Starých Slovákov a Maďarov.
» Ako sa tvorí história
» Pôvod Slovanov
» Cesta do rannej histórii Slovákov
» Svuentiepolco Rex Sclavorum et Hungarorum, teda Kráľ Starých Slovákov a Maďarov.
Strana 1 z 1
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
» Zoborské listiny
» Pôvod Slovanov
» Pôvod človeka
» Koľko rokov má Slovensko?
» Uhorský zákonník Tripartitum
» Vandali, Vindi, Veneti, Vinduli, Suebi, Suavi, Kvádi, Markomani
» Metodov hrob
» MAPY STARÉHO SLOVENSKA
» Ako sa tvorí história
» História a politika
» Slovensko, Slováci - štátnosť, štátotvorný národ