Na počiatku bolo More - Slovenské more a Morava

Málokto vie, že Slovensko, presnejšie povedané časť územia dnešného Slovenska, konkrétne oblasť Tatier s celým karpatským oblúkom, bolo v dávnych časoch ostrovom pri okraji veľkého mora, zálivu Atlantického oceánu, ktorého hĺbka miestami dosahovala až tristo metrov. Podľa dnes všeobecne uznávanej chronológie tomu tak bolo pred cca 20 – 30 miliónmi rokov. To je tak dávne obdobie, že po ňom by nemala byť ani stopa v našich dejinách, či mýtoch, je to preto obdobie, ktoré je predmetom záujmu geológov, paleontológov, nie historikov. Napriek tomu stopy po existencii mora na Slovensku nájdeme nielen v prírode, ale aj v duchovnej kultúre, v našom jazyku, v najstarších písomných prameňoch.

Povrch Zeme, pevnina a oceány neustrnuli vo svojej dávnej podobe, neustále menili svoju podobu, hladina oceánu stúpala aj klesala, až sa z nej vynorilo nové pobrežie a kontinenty v podobe akú poznáme dnes. Voda ustúpila postupne aj z územia budúceho Slovenska, z ostrova sa stala pevnina a zo zálivu Atlantického oceánu vzniklo nielen Stredozemné a Čierne more, ale aj zabudnuté vnútrozemské stredoeurópske More. Spočiatku, keď sa oddelilo od vôd Atlantického oceánu, bolo ešte skutočným morom so slanou morskou vodou a s morskými živočíchmi. Postupom času sa však zmenilo na obrovskú sladkovodnú nádrž napájanú Dunajom, Tisou a okolitými riekami, ktoré doň tiekli zo všetkých strán. Hrádzou, ktorá ho delila od Čierneho Mora, bol karpatský oblúk so Železnými vrátami. More sa premenilo na obrovské jazero s množstvom veľkých ostrovov.

Toto jazero, široké stovky kilometrov, nazývané často aj Panónskym jazerom, zaplavovalo Záhorskú nížinu, severnejšie Pomoravie, Podunajskú nížinu, veľkú časť Potisia a celú budúcu rímsku Panóniu až po Dinárske pohorie a Alpy. Znižovanie jeho hladiny záviselo na výške Železných vrát, cez ktoré sa postupne predieral Dunaj na ceste do Čierneho mora. K prevaleniu Železných vrát neprišlo naraz, aj keď nemožno vylúčiť, že klesanie vodnej hladiny mohlo mať v istých etapách dramatický priebeh. Geológovia odhadujú, že k definitívnemu prerazeniu Železných vrát Dunajom prišlo najneskôr pred 600.000 rokmi, ale časť odborníkov je toho názoru, že sa tak stalo oveľa neskôr, a to možno len pred 20.000 rokmi. Vyše pol milióna rokov je skutočne obrovské rozpätie, priveľké pre tých, ktorí očakávajú od „vedcov“ jasné a presné údaje. Lenže teórie sú len teórie, pravda je vec neustáleho poznávania a s ním spojeného opravovania alebo aj zavrhovania donedávna absolútne uznávaných, niekedy len autoritou autora podložených hypotéz. Často citovaný názor sa tak od skutočnosti, alebo iných odborných názorov môže podstatne líšiť, tak ako je tomu aj v tomto prípade.

20.000 rokov je však ešte stále priveľa rokov aj pre historika, je tam však už priestor pre archeológa, ktorý má šancu hľadať pozostatky po ľudskej kultúre pod zemským povrchom, ale je tam priestor aj pre odborníkov z iných vedných disciplín. Prekvapujúco, aj z oblasti duchovnej kultúry, mytológie a jazyka.

V súvislosti s existenciou nášho vnútrozemského „Mora“ sa už pred generáciami objavili hypotézy, že toto more, obrovské sladkovodné jazero, nezaniklo pred 600.000 rokmi, ani pred 20.000 rokmi, ale pretrvalo až kdesi do počiatku európskych dejín, do čias, o ktorých nám podávajú správu hrdinské eposy starých Grékov – Iliada a Odysea. Zaujímavá je hypotéza, ktorá kladie legendárnu Tróju do povodia rieky Maroš (Morava) v dnešnom Rumunsku a Odyseove dvanásťročné blúdenie po skončení Trójskej vojny popisuje ako púť nie po Egejskom mori, ale po našom slovenskom „Mori“ a odtiaľ cez územie Poľska a Baltské more, popri pobreží Atlantického oceánu a cez Gibraltár do rodného Grécka. Na prvý pohľad zavrhnutia hodná hypotéza v sebe ukrýva viacero logických argumentov a vysvetľuje ako mohla cesta od pobrežia Turecka do Grécka trvať neuveriteľných dvanásť rokov. Tí, pre ktorých je táto hypotéza neprijateľná, by si mali uvedomiť, že archeológovia a historici pri rekonštrukcii dávnych dejín celkom zabudli, alebo to ani nikdy nevedeli, že dnešné geografické reálie v mnohom nezodpovedajú tým pravekým a dokonca ani tým starovekým a niekde ani tým stredovekým. Tí, ktorí upozorňujú na to, že ešte v staroveku bolo pobrežie Stredozemného mora oveľa nižšie, že dávne a významné sídla sú dnes zaplavené pobrežnými vodami v hĺbke desiatok metrov, sú stále prehliadaní alebo vysmievaní. Celkom je ignorovaný argument, že z oblasti tohto slovenského Mora celkom chýbajú staršie ako neolitické nálezy z polohy nižšej ako cca 160 metrov n.m., čo dokladá jeho rozsah ešte pred približne desať tisíc rokmi. Pritom z poklesu morskej hladiny a z prípadného prežívania veľkých plôch slovenského Mora, resp. Panónskeho jazera, prípadne len močiara na veľkej časti jeho plochy, vyplýva podstatne iný obraz o dôvodoch a smeroch šírenia sa ľudských kultúr, aj ľudských spoločností v staroveku a v praveku. Zatiaľ čo stred Európy bol suchou nohou nepriechodný, vyplnený vodnou hladinou, ktorá sa postupne menila na rozsiahly a nepreniknuteľný močiar, cez Stredozemné more sa dalo prejsť po dnes už zaniknutom pevninskom moste medzi pobrežím Afriky a Apeninským polostrovom.



Keď si spomenieme na koniec doby ľadovej pred cca 12.000 rokmi, po ktorom sa v súvislosti s roztopením obrovskej masy ľadovca podstatne zvýšila hladina oceánu, a to spojíme s najnovšími významnými objavmi napr. megalitických svätýň na území dnešného Turecka (Göbekli Tepe), pred dvadsať rokmi ešte neprípustne datovaných práve do toho obdobia, učebnicový obraz našich najstarších dejín sa sype ako domček z karát. Z doterajších vedeckých datovaní a konečne správnych teórií sa stávajú len omyly vybudované na predstavách učencov spred dvoch storočí, ktorí mali k dispozícii v tom čase len veľmi malé množstvo informácií a pre ktorých najposvätnejším prameňom k chronologizácii našich dejín boli údaje z Biblie. Aj keď Bibliou sa dnes už vedecká obec neriadi, tejto chronologizácie a o ňu sa opierajúcu predstavu o vývoji dejín od staroveku sa vzdáva len veľmi nerada a ťažkopádne. Rovnako ťažkopádne pristupuje k myšlienke, že slovenské „More“, alebo prinajmenšom spomienka na ne, siahalo až po okraj najstarších stredovekých slovenských dejín.

Pozoruhodná je pritom spojitosť Slovenska, Slovenov a Moravy.

Spor o „Veľkú Moravu“, či išlo o štátny útvar Moravanov alebo Slovenov, je pritom zrejmým výsledkom nepoznania vtedajších geografických reálií, neuvedomenia si skutočnosti, že Sloveni po vyschnutí veľkej časti slovenského „Mora“, čiže Panónskeho jazera, ako ho geológovia nazývajú dnes, obývali veľkú časť jeho dna. Krajinu preto nazývali Moravou (Maravou), lebo bola v časoch, do ktorých siahala ešte ich historická pamäť presiaknutá močiarom ako zvyškom nie tak dávneho veľkého mora. Navyše, nielenže túto krajinu nazývali Moravou, ale Moravami nazývali aj rieky, ktoré do tohto mora tiekli zo všetkých svetových strán – z územia dnešného Srbska, Rumunska, Slovenska, Rakúska. Aj samotný Dunaj ešte v deviatom storočí, ako nám dokladá arabský prameň, nazývali Moravou. Moravskí Sloveni sú tak Sloveni obývajúci krajinu zvanú podľa nedávneho mora Moravou, žijúci v povodí mnohých riek Moráv (srbskej, rumunskej, slovenskej, česko-slovenskej, rakúskej...), ktoré sa vynorili z ustupujúcej hladiny mora, meniaceho sa na močiar a v ňom sa vynárajúce ostrovy úrodnej pôdy. Tí, ktorí tvrdia, že Slovania sa so svojou poľnohospodárskou kultúrou zrodili práve kdesi uprostred močiarov môžu mať tak celkom paradoxne pravdu, akurát ten močiar bol oveľa väčší ako malé pripjaťské – ukrajinské močiare učencov z devätnásteho storočia a ležal práve tam, kam kladú kolísku Slovanov, Slovenskú zem, počínajúc Nestorom z 12. storočia, stredovekí kronikári, teda ležal v povodí stredného toku Dunaja, v strede bývalého veľkého mora, na ktorého okraji ležalo aj územie Slovenska. To nám aj vysvetľuje, prečo sa slovenská zem nazývala spočiatku Moravou, napriek tomu, že ju neobývali Moravania ale ju obývali Sloveni a prečo sa títo Sloveni občas nazývali, podľa bývalej morskej krajiny, moravskými. A naopak, tento fakt je dokladom o prežití spomienky na veľké more až do dnešných čias, aj keď pamiatka naň sa zachovala len v historických menách a v zemepisných názvoch. Zdanlivý paradox z toho vyplývajúci sa dá vyriešiť len posunutím našich dejín na brehy zanikajúceho mora, čiže do obdobia pred 600.000 až 20.000 rokmi podľa geológov, alebo posunutím existencie tohto mora, resp. jeho významných zvyškov až na koniec staroveku. Je zrejmé, že druhá možnosť je pravdepodobnejšia, aj keď prvá možnosť by pre nás, pre naše dejiny bola oveľa vítanejšia.

Slovenské more, našimi predkami nazývané celkom logicky „Morom“, bolo pre nich obrovským a nevyčerpateľným zdrojom obživy, bolo spolu s vynárajúcou sa úrodnou pôdou zo sladkovodnej plochy v diaľave splývajúcej s nebeskou oblohou ich Veľkou matkou živiteľkou, ktorá zrodila v krátkom čase tú pre nás dnes nepredstaviteľnú masu obyvateľstva, ktoré nečakane vstúpilo do dejín antickej Európy. Dnes len nostalgicky môžeme banovať, že toto naše veľké slovenské more nie je stále realitou. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že existujeme práve vďaka tomu, že toto More svojim zánikom poskytlo aspoň na čas priestor a nový, výdatnejší zdroj obživy našim predkom. Vďaka nemu vyrástol z malého starovekého prímorského národa Slovenov, ktorí žili medzi Karpatami –Tatrami a jeho brehom, tucet európskych národov. Aspoň tak to vyplýva z našich najstarších stredovekých prameňov a odkazov na naše dávne More.

( Prevzaté z http://irsa.szm.com/irsa.blgz.cz/Slovenske-more-a-Morava.html )

Pravdepodobne po vytečení Veľkého mora ostalo Malé more, ktoré uzavierala hrádza Veroce pod Ostrihomom. Toto more vytrvalo ešte mnoho storočí, kým Dunaj prerazil tieto tzv. malé vráta. Dovtedy bolo územie celej juhoslovenskej a Panónskej panvy zaplavené týmto sladkovodným jazerom. Touto záležitosťou sa zaoberám už dlho a mienim tiež pridať jeden článok, ktorý bude doplnením vášho článku.

Zaujímala by ma možná súvislosť Slovenského mora s Obrým valom /Val obrov, Spečený val, Dlhé valy.../.
Keď pozerám na mape na náčrt zachovaných častí tohoto valu - zo Slovenska cez Maďarsko do Rumunska -
zdá sa mi, že nápadne kopíruje tvar bývalého sladkovodného mora. Táto sústava valov je zatial - ako som sa
dozvedel - nedostatočne prebádanou záhadou pre historikov, archeológov a ani báje sa o nej nezachovali
zdá sa.
        Jedna z hypotéz hovorí, že tento európsky ,,Čínsky múr” bol vybudovaný Rimanmi na obranu pred
horskými národmi, teda asi Slovanmi-Slovenmi, iná, že naopak títo sa tým bránili pred nájazdmi rôznych
nomádov a stepných národov. Keby sa aspon zistilo kedy, v akom časovom horizonte tento kolos vznikol,
hneď by bolo veselšie. Ale aj tam je hmla a málo istoty.
        Keď som si prečítal príspevok o Slovenskom mori, velmi ma zaujal a zarozprával som sa so sebou:
to sladkovodné more bolo napájané spústou riek z Karpát a z Alp cez Dunaj, potom je tu posledná doba
ľadová s topením ladovcov - to znamená, že tá voda asi stúpala a klesala pomerne často /jarné a jesenné
dažde/ a za dlhé časové obdobie /stáročia..?/ sa to opakovávalo. More vzhľadom na terén asi nebolo
príliš hlboké a voda sa teda rozťahovala do šírky až po úbočiach karpatských kopcov. Keď voda načas
klesla ostala premočená pôda, močiar /močenok...?/ :-)))
        Vtedajších obyvatelov hôr MOŽNO prestalo baviť to neustále zaplavovanie políčok a pasienkov na
okraji mora a chytili sa činu...MOŽNO začali vŕšiť hrádze proti jarným záplavám...MOŽNO aj tam niekde sa
skrýva tajomstvo valov... Tých ,,možno” je tam určite veľa - ja som sa len tak zarozprával, lebo teórie o obrane
z východu na západ alebo opačne sa mi voláko nepáčia. Možno...

O názve Močenok píšem na tomto fóre v článku "Ako Veľká Morava a Močenok k názvu prišiel ?"

Val obrov minimálne siaha od Sitna po Dunaj, ale vyzerá to tak, že by mohol siahať od severu Slovenska až hlboko do Maďarska. Ak prejdete tú líniu a budete si všímať nadmorskú výšku, dáte si odpoveď na vašu otázku, či nejako súvisí s oným jazerom, sám. Google Earth je na toto sledovanie postačujúci.

S tým "Sarmatským valom" to vyzerá na originálny nápad, ale chcelo by to zrejme pozrieť sa na vec priamo v teréne, hlavne v Maďarsku. Pokiaľ ide o Val Obrov na Slovensku, tam funkcia tohto valu ako hrádze proti moru neprichádza do úvahy. Ide totiž po hrebeni kopcov a jeho vrchol nie je vodorovný. Zo situácie v teréne jednoznačne vyplýva, že v priestore od Sitna po Ipeľ by Val obrov funkciu hrádze proti moru plniť nemohol (ani nerieši prienik vody z roviny, to by musel viesť inde). Otázne je tiež, pokiaľ ide o jeho obrannú funkciu, či by Rímska ríša budovala Val až po Nízke Tatry, či by jej nestačil po Dunaj. Ale to je už debata na inú tému.

Samozrejme , že som Váš článok pred mojim príspevkom čítal a moja poznámka ,,/močenok...?/ :-)))” bola mienená ako priatelský odkaz naň. Sympatizujem s ním ako aj s podobnosťami: Panónia - bahónia, močarina - márava - Morava, Ostrý... Zaujali ma aj Rybany, keďže som sám rybárom a rozmýšľam ako to bolo s tými velkými jesetermi-vyzami, ktoré ešťe toť nedávno rada baštila Mariška z Viedne a ktoré sa k nám už cez tú nešťastnú priehradu v Železných vrátach nedoplavia na výter.
Čo sa týka Valu obrov, Sarmatského valu versus vodováha a terén, tak ako architekt som celý život s nimi v styku / s vodováhou a terénom :-)))/ a mám k tomu zopár poznámok a teórií, ale nestihol som zatiaľ zohnať podklady, ktoré som chcel. Stihol som len zhliadnuť dokument o smutnom osude Aralského jazera a delty Colorado River... Prakticky za jednu generáciu zánik a púšť!
Kto neverí v Slovenské more nech tam beží!

To Aralské more je dobrý príklad, ako rýchlo môže veľká vodná plocha zaniknúť. Nakoniec by niečo mohlo byť aj pravdy na tom, že starí Gréci sa po Slovenskom mori plavili. Veď to ako sa rekonštruuje cesta Odysea a iných po Stredozemnom mori vychádza dosť nelogicky. Keby tak niekto mal chuť a čas sa pustiť. Teda do tej možnosti, že sa plavili po našom mori.

Predstava slovenského Mora je fascinujúca - pozrel som si mapy Rakúsko-Uhorska z 18 a 19 storočia /prvé, druhé a tretie jozefínske mapovanie-
http://mapire.eu/en/ , čo je asi /?/ prvé presnejšie mapovanie Panónie a Potisia, z pomerne ,,nedávnej” doby: vidno tam hojný výskyt vodných plôch,
močiarov, sihotí, bohaté meandre riek, ako aj zvláštne rovnobežné tvarovanie terénu na západe smerom k Blatenskému jazeru a tiež vpravo na
východ od Tisy, ako keby nie až tak ,,dávno” voda striedavo klesala a stúpala, tvarovala terén, až nakoniec zmizla, ale zanechala stopy...
Toto všetko, ako aj - ako je v článku admin. uvedené - absencia archeologických nálezov spred neolitu, myslím si že velmi nahráva velkej vodnej ploche
ešte okolo cca 12 000-10 000 rokov,  teda ,,tesne” po dobe ľadovej /stihol to? ...Odyseus??/.

Rozloha.
Keby sa podarilo vyznačiť onú kótu-vrstevnicu 160 metrov nad morom v karpatskej kotline, bolo by to zaujímavé aj v súvislosti s polohou Dlhých valov
a Sarmatského valu v karpatskej kotline. A to by aj vylučovalo alebo potvrdzovalo úvahy o funkciách valov /obranné, vodné hrádze..../ Myslím si stále, že
to nejako súvisí - tá voda a valy, ktoré mohli mať aj kombinovanú funkciu... Narazil som na článok v Pravde z r. 2013 že letecky skúmali okrem iného aj
časť valov na Slovensku /60 km -  http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/277801-archeologovia-skumaju-letecky-aj-val-obrov/ s odkazom na chystaný
ďalší, medzinárodný letecký aj pozemný prieskum /už vykonaný/. Okrem krátkeho videa v Pravde sa to valov zdá sa netýkalo - viď:
http://www.arcland.eu/case-studies/aerial-imagery/1663-input-to-the-project-from-the-slovak-academy-of-sciences

Datovanie.
Nechcem unavovať tému Mora témou Valy, ale napadá ma ešte možná súvislosť s témou Tartária viď napr.:
http://myslenkyocemkoli.blogspot.sk/2015/01/zkaza-velke-tartarie-1.html
Tá bola skoro za našimi terajšími humnami, jej rozloha sa menila, a zrazu sa z máp a oficialít v 18 stor. vytratila. Vynaložilo sa enormné úsilie aj na fyzické
likvidovanie jej pevností a valov za éry Romanovcov /aj Habzburgovci búrali navlas podobné turecké/?/ a protiturecké/?/ pevnosti a asi aj valy aj na
slovenskom území/. Tým som sa chcel dostať k nevyriešenej otázke kedy jedno a kedy druhé...
Viem, že nič neviem...

Zabudol som sa pod čiarou opýtať - bude tá kniha? a kedy?...
Ďakujem.

Nápad už je, to je základ každého diela. Téma je zatiaľ voľná pre každého.

Pri čistení som narazil v smetiach na tento článok: http://kocicky.blog.sme.sk/c/191417/More-pre-Slovensko.html  
Ironizujúci príspevok je z roku 2009.

Chyba 404 - Not Found
Ľutujeme. Stránku sa nepodarilo nájsť.

Stránka, ktorú hľadáte, už nie je k dispozícii alebo bola presunutá. Skontrolujte, či ste zadali správnu adresu, alebo si skúste prečítať niektorý z našich ďalších článkov.

aha!: asi to robia tie tri bodky na konci odkazu - treba ich vymazať

Odyseus sa po Panónskom mori plaviť nemohol.

Posledná doba ľadová (koniec Pleistocénu) dosiahla svoj vrchol v období medzi 22 000 - 14 000 rokmi. Hladina oceánov bola nižšia voči dnešku o 85 metrov, ale hladina morí, napr. Čierneho sa odhaduje až o 130 m nižšie. V ladovcoch bolo viazané obrovské, nepredstavitelné množstvo vody. Za tohoto stavu poznania predpokladať, že v strede Európy sa rozkladalo nejaké rozlahlé sladkovodné jazero velkosťou podobné moru je nemyslitelné.
Avšak. Koncom doby ladovej už boli naši predkovia Protoslovania R1a1 na svojej púti z oblasti pravdepodobne južnej Sibíri, či zo severnej strany Kaukazu, smerom na západ. Aralské more neexistovalo, Krym nebol poloostrovom a Kaspické jazero bolo ešte menšie ako je dnes. Počas ich púti sa diali dramatické klimatické zmeny, nastalo totiž spontánne oteplenie a topenie ladovcov bolo velmi rýchle. Ak aj tiekla rieka Dunaj aj počas Glacialu, možno len v letnom období, tak naraz do nej začali stekať z topiacich sa ladovcov statisíce kubíkov ladovcovej vody. Kto bol v Železných vrátach na Dunaji, tak je mu jasné, že tadial to množstvo vody nemohlo prejsť, začalo sa vytvárať megajazero. Ešte pred postavením priehrady Džerdap boli v týchto Železných vrátach tzv. Katarakty. Tieto bolo problém splaviť aj po prúde, lode si tu museli najímať lodivodov a aj tak to bolo nebezpečné a to bolo pri dnešnom stave Dunaja. Hore prúdom sa ísť nedalo. Až Rimania, či ich otroci, vysekali do kolmých stien kaňonu cestičku kadial lode proti prúdu ťahali konské záprahy. Aj tak si myslím, že hore sa plavili lode bez nákladu a dolu sa plavili najmä s obilím. Takže zabudnime na Odysea. Panónske more vytekajúce cez ten úzky kaňon tu muselo vytvoriť neuveritelný prúd vody. možno aj Duniace vodopády. Ak Odyseus priplával až ku Kataraktom, tak miestni obyvatelia mu oznámili, že tam sa plaviť nedá, voda je tam bystrá a duniaca. Panónske more samozrejme bolo a mohlo byť aj niekolko storočí, možno tisícročí. Ak Protoslovania R1a1 dorazili do Európy pred 12000 rokmi, tak je velmi pravdepodobné, že jazero-more ešte existovalo, ale nie až do čias Odysea. Totiž už dávno predtým v údolí rieky Dunaj prekvitala kultúra Vinča.

Ďakujem za informáciu, čo sa dá o tomto vyhľadať na nete. Avšak nie každá prvá informácia na ktorú tam narazíme, musí byť správna, aj keď často k prvej informácii tak ľudia majú vo zvyku pristupovať. Sú aj iné teórie, napr. o výške hladiny Čierneho mora, ktorá, naopak, je v nich zasa oveľa vyššie. Netreba spájať stav pred 14.000 rokmi so stavom napr. pred 10.000 rokmi. Nám sa to možno javí takmer rovnako dávno, ale za 4 tisíc rokov sa toho udeje veľmi veľa.
Odysseus je mýtická postava, kedy žila jeho predloha, nevieme, máme na to len rôzne, rôzne pravdepodobné hypotézy. Podľa jednej Odysseus patril k Danajcom - čiže ľudu od Dunaja, čo celkom dobre korešponduje práve s ich lokalizáciou niekam na severné pobrežie "Vnútrozemného mora", odkiaľ jeden z týchto starovekých gréckych národov prišiel na územie Grécka. Konkrétne, pre mnohých možno prekvapujúco, práve na územie Slovenska. Otázne je, či pred Oddyseom, či po ňom. Ak až po ňom, priniesol si aj mýty, ktoré nanovo lokalizoval.  Trójska vojna sa vraj! odohrala asi pred 3200 rokmi. Sopka Santorini vybuchla asi pred 3350 rokmi. Tieto roky sú len približné a pozoruhodne blízke. Ak sa pozrieme na to, čo píšu geológovia o výbuchu Santorini a jej následkoch a premietneme to do toho, čo to spôsobilo na osídlení vo východnom Stredomorí, spojíme to s prevalením šije pri Dardaneloch a Bospore, prípadne aj maltskej šije, ktorá spájala Afriku a Európu, dopracujeme sa k tomu, že je veľmi málo pravdepodobné, že by kultúra Stredomoria mohla byť pokračovaním kultúry ktorá tu bola pred výbuchom Santorini. Poznáme už aj dôvod, prečo staré grécke obyvateľstvo bolo vystriedané tým novým.
Takže skutočne zabudnime na Odyssea a spomeňme si na Argonautov, ktorí sa preplavili z Čierneho mora cez Dunaj (podľa mýtov) až takmer k Jadranskému moru. A to plávali PROTI toku Dunaja.
Za ďalšie - práve tie železné vráta sú oporným pilierom existencie Vnútrozemného mora. Na vyššie uvedenej mape je uvedený maximálny rozsah tohto mora do výšky hladiny 160 metrov. To by malo byť pred cca 10.000 rokmi. Bavíme sa však o období mladšom, keď hladina Vnútrozemného mora bola už oveľa nižšie a preto aj jeho rozsah bol menší. Kultúra Vinča neprekvitala  v údoliach na úrovni dnešného toku rieky Dunaj, ale práve vysoko v terasách nad ním, takže o kultúre Vinča je to výstrel naslepo. Ak roztriedime koše od banánov, súčet vyzerá celkom inak.

Vinča nie je výstrel na slepo, niektoré nálezy sú zaplavené vzdutím Džerdapskej priehrady a nálezisko Belo Brdu je priamo na brehu Dunaja a od jeho hladiny výškovo možno 20 m. Samozrejme nálezísk kultúry Vinča sú desiatky, aj mimo Dunaja. Ak by tam bolo v čase jej vzniku more, tak nálezy sa nachádzajú výhradne na predpokladanom pobreží tohoto mora. Ale to tak nie je.

Problém je v tom, že vy predpokladáte kontinuitu vnútrozemného Panónskeho mora od jeho vzniku v Treťohorách. Doba ladová trvala 70000 rokov , teda bola zima, alebo ešte zimšie, teda Glacial a Interglacial, pričom periodická doba oteplenia, teda interglacial trvala relatívne krátko. Výška hladiny Čierneho mora je irelevantná, bol to len príklad, že obrovské masy vody bola viazané v ladovcoch a hladina morí neuveritelne poklesla. Prečo by sa to malo vyhnúť Panónskemu moru? To more jednoducho vymrzlo a v blízkosti ladovcov sa rozkladala chladná, nehostinná slaná púšť. Až koniec doby ladovej a topenie ladovcov tú sol vypláchol, vyčistil zem a mohlo vzniknúť sladkovodné jazero.

Panónske more vzniklo ako dôsledok topenia sa ladovcov a zaniklo prirodzene jeho odtečením. V čase vzniku Európskej civilizácie a príchodu Protoslovenov R1a1 ešte pravdepodobne bolo, alebo boli jeho zvyšky.

Proti prúdu Dunaja v Kataraktoch sa nikto nikdy plaviť nemohol, až do objavenia parných motorov. Ani Odyseus, ani Argonauti, nikto. Ak umiestnite Tróju za katarakty, smerom k vnútrozemiu, tak to je iné, ale rozprávky ako ťahali lode po súši cez rozvodia je len rozprávka. Pre bájnych Gréckych moreplavcov, ako aj pre Vikingov.

Walibuk, trochu inak. Posledná doba ľadová netrvala 7000 rokov. Pomaly prišla, pomaly odišla. Tu nikto nevypol mrazničku. Takže dole na kataraktách to mohlo byť menej, ale švédsko, tam to trvalo nepomerne dlhšie.
T more mohlo spôsobiť aj zaľadnenie samo, ale keď si pozriete plastickú mapu v mojom podobnom článku, na nej je vidno, kade Dunaj odtekal z tohoto jazera. Hoci - ešte nedávno bolo zemetrasenie, ktoré Balkán dvihlo, aspoň teda chorvátsku časť a zmazali sa čiastočne stopy kade...

Vinča bola aj pred zaľadnením. Aj Bosniacke pyramídy. Samozrejme.

Pán Walibuk, vy predpokladáte, že ja predpokladám niečo, čo som nikde nenapísal, ani nepovedal. Teda, že Vnútrozemné more ("Slovenské More") = Panónske more. Niekto to tak píše, keď hovorí (myslím tým geológov, nie historikov), že vyschlo až pred 20.000 rokmi, alebo neskôr. Ja predpokladám, že vzniklo v súvislosti so skončením poslednej doby ľadovej. Nielen ja predpokladám, že hladina Čierneho mora bola oveľa vyššie ako dnes a Čierne more nebolo spojené so Stredozemným morom, ktoré v dnešnom rozsahu ani neexistovalo, lebo ho rozdeľovala Maltská šija, ktorá spájala Afriku a Európu. Čiže hladina Čierneho mora bola v rovnakej výške ako hladina Vnútrozemného mora.



Na prekonanie železných vrát neboli potrebné parné stroje, lebo žiadne vodopády tam neboli. Ktovie akoby to vyzeralo, keby sme zrátali všetky prítoky do Čierneho a Vnútrozemného mora a odparovanie, či by sme sa nakoniec nedopátrali aj k tomu, že Čierne more vtekalo do nášho Vnútrozemného.  Hladina Vnútrozemného mora sa pritom od skončenia doby ľadovej menila - najprv sa zvyšovala, potom sa znižovala.
Belo Brdo sa nachádza na vysokej terase neďaleko Belehradu. Najstaršie osídlenie je datované pred 7.700 rokmi!, čiže 2300 rokov po maximálnej výške Vnútrozemného mora v príspevku. Keďže vieme, že hladina sa znižovala  a sídlisko bolo na vysokom kopci, ako hovorí už sám názov Belo Brdo /vysoký kopec/, tak to vôbec nevylučuje existenciu diskutovanej plochy. Väčšina nálezov kultúry Vinča leží na juh od Dunaja, mladšie aj na sever vo vyšších polohách, čo priamo podporuje existenciu vodnej plochy v čase jej vzniku a jej postupný ústup v nasledovných tisícročiach. Okrem toho, predpokladaný rozsah kultúry Vinča v podstate kopíruje na severnom okraji pobrežie diskutovaného mora, čiže to čo uvádzate nie je protiargument, ale naopak, podporný argument.



Ak neveríme mýtom, že Argonauti sa plavili do vnútra Európy po Dunaji, pokojne môžeme vyškrtnúť celý mýtus a budeme mať v hlave kľud.

Admin, ale toto je už trochu iný príbeh.
Otázky však zostávajú, aj keď trochu iné. Ak bolo to naše more sladkovodné a prepojené s Čiernym morom, ako je možné že Čierne more je slané? Vtedy nebolo slané? Sú na to dôkazy? Úžiny Bospor a Dardanely neexistovali? A kedy sa vytvorili? Výška hladiny teda nebola určená Železnými vrátami, ale pevninou na mieste dnešného Marmarského mora? Marmarské more, to nie je pár sto metrov, či pár kilometrov. Čierne more bolo tak vysoko, že ich prevalilo toto územie znútra? Sladká voda vytekala z Čierneho mora do Stredozemného a nie naopak? A kam sa dostalo topením ladovcov viac vody, do riek vo vnútrozemí ktoré napájali Panónske a Čierne more, alebo do Oceánov? Na tieto otázky netreba odpovedať. Základom celej tejto najnovšej teórie je teda výška pevniny v priestoroch dnešných úžin Bospor a Dardanely a  výška dnešných brehov nám dá výšku vodnej hladiny, aká vtedy mohla byť.
Ja sám za seba nechám bájky bájkami.
Ešte doplním k Belobrdským vykopávkam, na internete sú fotky, nálezisko je pri brehu Dunaja vo výške asi 20 m nad hladinou. Uznám aj tú možnosť, že tie fotky sú omyl. Ale ak nie, je to hraničné datovanie, kedy more už nebolo. Ja osobne si myslím, že to bolo postačujúce obdobie. Dúfam že ste si všimol, že nie som proti myšlienke toho že more existovalo. Akurát mám inú predstavu o tom ako to bolo.

Myslím si, že isté neporozumenie vzniká tým, že jedna strana sa vyjadrí tak, že druhá strana to pochopí inak. Stáva sa to najmä vtedy, keď každý má už nejakú predstavu nielen o tom, ako to bolo, či je, ale aj o tom, ako to myslí alebo pochopí ten druhý. Podobne je to potom aj s argumentami, ktoré sa použijú v diskusii.
Pozrime sa na to Belo Brdo. Jeho nadmorská výška je cca 80 m, čiže pred cca 8000 rokmi to mohla byť najvyššia výška hladiny Vnútrozemného mora. Aj keď v praxi to mohlo byť inak už aj preto, že nevieme, ako vplýva na nadmorskú výšku zaplavených a nezaplavených území masa vody a o koľko sa zvýšilo dno tohto mora odvtedy nánosmi, naplaveninami. To sú údaje, ktoré nepoznáme a nerátame s nimi. Výška naplavenín v iných oblastiach, tam, kde to poznám dosahuje niekoľko metrov až desiatky metrov. Na naše more pritom stačí hĺbka niekoľko metrov, aby tvorilo dojem mora a bolo aj splavné. Preto používať terajšiu nadmorskú výšku krajiny na území, ktoré bolo zaplavené, je v podstate základnou chybou. Pri tečúcej vode, napr. pri pomaly tečúcej vode je zasa situácia iná ako pri hladine otvoreného mora. Naša rekonštrukcia rozsahu vodnej hladiny, ak sa má aspoň trocha priblížiť dávnej realite, musí toto všetko zohľadniť. Vrátane napr. dnes už neexistujúcich prekážok v zúžených miestach na južnom toku Dunaja. Pritom rozsah a výška hladiny mora boli dynamickým, meniacim sa procesom. Voda v podobe močiarov po dlhé obdobie, po stáročia, vlastne až donedávna, zostávala v oveľa vyšších polohách aj po tom, čo sa more stiahlo a čo poklesla hladina Čierneho mora. Napr. Pusta ešte na mapách zo zač. 20. storočia je posiata množstvom jazier, či skôr močiarov.
Čiže Belo Brdo svojou výškou nedokazuje neexistenciu mora, ale len výšku vodnej hladiny v jeho blízkosti. Na veľkú vodnú plochu, doplnenú množstvom rozsiahlym močiarov tak zostáva stále obrovský priestor. Dobrým dôkazom je mapa Maďarska z roku 1964 v čase veľkej povodne, ktorá zasiahla aj Slovensko. Voda je vzhľadom k hladine Čierneho mora vo výške, kde by podľa zjednodušenej predstavy vlastne ani byť nemala a to na obrovskej ploche, možno štvrtine územia Maďarska.
Bospor a Dardanely treba pozrieť osobitne napr. na fotografiách. vyzerá to zaujímavo.
Teóriou o Vnútrozemnom mori sa zaoberá viacero ľudí v rôznych krajinách, len u nás to pôsobí prekvapujúco, ako všetko, zrejme aj vďaka už po generácie unifikovanému školstvu, ktoré predkladalo a predkladá vždy len jeden správny pohľad na vec a hypotézy ako povinné pravdy.

Dunaj pri Belehrade má nadmorskú výšku cca 60 metrov, pri Bratislave 128 metrov. Výška sa, samozrejme, mení podľa stavu vody v rieke. Najnižší bod Slovenska je 94 m.n.m, najnižší bod Maďarska je podľa internetových zdrojov 78 až 96 metrov nad morom, podľa Gogle earth je veľká časť nížin v Maďarsku vo výške okolo 80 metrov nad morom. Presnosť tohto merania je diskutabilná, ale napr. na Gabčíkove ukazuje GE 125 m.n.m, čo je, zrejme, správny údaj. V čase výbuchu Santorini, pred cca 3500 rokmi bola pravdepodobne, situácia iná ako pred 8.000 rokmi, ale aj to je relatívne, lebo ak sa aj "more" stiahlo na juh, zostali v krajine ešte veľké močiare, ktoré z rôznych hľadísk sa správali ako skutočné veľké more. Napr. pokiaľ ide o odparovanie vody, zrážky, podnebie a vplyv na aj vzdialené oblasti. Vrátane nap. africkej Sahary. Z tohto hľadiska by bolo zaujímavé pozrieť sa aj na všetky neskoršie archeologické náleziská z hľadiska ich nadmorskej výšky. Pri serióznom spracovaní tejto témy, samozrejme, len na základe spoľahlivých údajov, by sme dostali vierohodný obraz o charaktere krajiny v uplynulých tisícročiach.

Podla Wikipedie je Bospor zatopené riečne koryto a s toho vychádza moja predstava ako to vyzeralo, mohlo vyzerať. Čierne more bolo sladkovodné a odtial voda vytekala do Stredozemného počas celého glacialu. Viem si predstaviť búrlivý tok počas teplejších medziobdobí, ale aj vyschnuté koryto pri teplotných minimách, kedy zrážok ubudlo a kraj pri ladovcov sa menil na sprašovú púšť. Po skončení doby ladovej stúpala hladina v oceánoch a moriach rýchlejšie ako v Čiernom mori a v Bospore prišlo k opačnému prúdeniu a Čierne more bolo zaplavené slanou vodou, plus prišlo k vypláchnutiu solí z Panónskej nížiny po bývalom treťohornom slanom mori. Bospor aj Železné vráta sú skalné zárezy, to nevymodeluje voda za krátke obdobie, mám za to, že tadial voda prúdila desaťtisíce, možno sto tisíce rokov. Ako to bolo v skutočnosti sú len naše dohady. To že sa hovorí idem "na Slovensko" a idem "na Moravu" , ale idem DO Čiech, Maďarska, Rakúska, Polska, jeden považuje za dôkaz, iný za úsmevnú zaujímavosť.

Nálezisko Vinča bol pahorok, kde sa vrstvili nové generácie stále na seba, staré stavby boli zasypané a na nich sa stavali nové. Je na to nejaký špecialny výraz, ale ten si nepamätám. Tak vznikol pahorok, vrstvením stoviek generácií na tom jednom a samom mieste. Prvý horizont bol teda velmi nízko. Ale ak aj Panónske more skončilo v roku 6 -8 tisíc pr.n.l. stále je to dostatočné, aby pamiatka po ňom zostala v historickej pamäti ludstva. Túto pamäť oživovali záplavy, ktoré sa tu vlastne dejú dodnes a k vytvoreniu plytkého vnútrozemského mora bránia až 15 m vysoké protipovodňové hrádze. Asi aj preto sa sídlisko Vinča držalo na tom istom mieste, na ostrove, tisíce rokov. Na ostrove ktorý bol síce súšou, ale ostrovom sa stal pri záplavách.

Tá mapa pred reguláciou riek je impozantná a vyjadruje moje predstavy. Predpokladám, že modrou sú vyznačené povodňové maximá.

Zrejme sú to povodňové maximá, je to z maďarských stránok, dá sa o tom podrobnejšie dočítať. Posledná taká povodeň bola v roku 1964. Tie mapy sú však z predminulého storočia - teda zväčša z konca 19. storočia. Záplavy, pred reguláciou boli takmer pravidelné.

Čierne more je unikátny ekosystém a kedysi naozaj bolo sladkovodným jazerom a dokonca to jazero tam stále je, len je prekryté 150-200 metrov hrubou vrstvou slanej vody. Sladká voda pod touto vrstvou je toxická, obsahuje velké koncentrácie sírovodíku produkovaného riasami a baktériami žijúcimi v na minerály bohatom bahne splavovanom do ČM Dunajom, Dneprom a Donom. Až na pár endemitov v sladkovodnej vrstve ČM neexistuje iný ako bakteriálny život. Má to ale aj svetlé stránky, pretože sírovodík výborne viaže kyslík a preto v tejto vode prebieha rozklad organických materiálov neobvykle pomaly. Zrovna nedávno vďaka tomu našla expedícia Black Sea maritime archeology project nádherne zachované vraky stroskotaných lodí v hĺbke 1800 m. Pre ilustráciu pár fotiek vrakov ktoré nafotili. Malo by sa jednať o lode z obdobia Byzancie.

Ďakujem za čriepok do mozaiky. Tá správa sa v médiách objavila pred pár dňami.
http://www.southampton.ac.uk/news/2016/10/black-sea.page#

V roce 1997 byla publikována teorie amerických geologů Waltera Pitmana a Williama Ryana z Columbia University, že průliv vznikl asi 5600 let př. n. l., kdy se vysoká hladina Středozemního moře dostala přes Bospor do níže položeného velkého sladkovodního jezera, kde je dnes Černé moře. Rozdíl mezi hladinami byl 140–160 metrů a jejich vyrovnání trvalo asi 40 let. V té souvislosti poklesla i hladina světových moří o 30 cm.[1]

S čím síce súhlasiť môžeme ale aj nemusíme, z citátu z wikipedie je však vidieť, že myšlienka o oddelenom Čiernom mori nie je nová. Neviem z čoho vychádzali autori pri datovaní a výške mora, sú však aj presne opačné teórie, pokiaľ sa týka ČM - a to, že jeho hladina bola až o 130 metrov vyššia ako je tomu dnes, pričom hladina Stredozemného mora bola zasa o desiatky metrov nižšia oproti dnešnému stavu.
V každom prípade aj táto teória podporuje myšlienku, že súčasné geografické reálie Európy a Stredomoria sú vzdialené od tých starovekých a pravekých.

Na maďarských stránkach sa dá dočítať aj o tom, aké následky mala regulácia Dunaja a Tisy v 20. storočí. Ubudli zrážky, lebo sa zmenšili plochy z ktorých sa odparuje voda.Tiež voda rýchlejšie odteká z krajiny. Tento proces premeny krajiny stále prebieha. Možno aj preto máme väčšinou miernejšie zimy a suché letá. Proces "kultivácie" krajiny tak podľa nich dlhodobo speje k jej zničeniu. Ak sa na to pozrieme spätne, čím boli väčšie vodné plochy, tým bolo väčšie odparovanie a väčšie zrážky.

Dostal sa mi do rúk odkaz na krymské pyramídy, ktorý by mohol súvisieť s diskutovaným morom. Upozorňujem, že zdroj nie je dôveryhodný, dávam to len ako tip na ďalšie pátranie a overenie.

Krymské pyramidy se nacházejí v hloubce 5 – 10 metrů pod zemí, pod vrstvou sedimentárních hornin, štěrku a bahna. Podle výzkumníků byla tato vrstva výsledkem rozsáhlých povodní, které spláchly zeminu z velké oblasti, takže pyramidy byly pokryty vrstvou naplavenin. Takové katastrofy v těchto místech proběhly dávno před naším letopočtem

...tento pohľad sa mi páči, lebo dáva plastickú predstavu - škoda že nízke rozlíšenie...

Krása

...a Transylvánia bola jedným obrovským hradom, kde chcel byť každý, kto ju poznal. Bohatá, úrodná, bezpečná, s množstvom aj veľkých riek s množstvom rýb. Bola naša. Bola. Mohla byť. Keby...

Aha! Tu je to lepšie...   no je to ,,umelecky" dotvorené - zvýraznené, ale prehladné, pomôcka predstavivosti... nadhľad čo nám často chýba ...
zdroj: https://imgur.com/a/3kDqX

Paráda. Vďaka. Zíde sa. Pekne vidno najmä dve prírodné pevnosti - Italia a Transylvania. Pritom Transylvania bola jednoznačne na tom lepšie zdrojmi k životu. Myslím kovy a jedlo. Naši predkovia mali vkus :-).

...no a Pribina s Kocelom mali vlastne akýsi ostrov medzi bažinami - škoda ho...  

ej bisťu, pekný priestor pre more. V štvrtohorách v Medziľadovej dobe bolo more vyššie o 5 m https://sk.wikipedia.org/wiki/Hladina_mora , http://www.klimaskeptik.cz/co-rika-veda/hladiny-mori/

SUPER! :o
Všimnite si, ako Dunaj spolu s jeho prítokmi, oveľa viac erodoval povrch až za Železnými vrátami ako v Panónii, z čoho vyplýva, že Čierne more siahalo "po Železné vráta" v skoršom období a Panónske more ho ešte dlho prežilo.

Ďalej ma veľmi dlho trápi táto geologická záhada, čo sú tajomné a rovné kanály smerujúce od Balatonu na juh. Nechce sa mi veriť, že by išlo o korytá "klasických" riek, ktoré ako vieme, radi meandrujú. Zatiaľ najpravdepodobnejšou teóriou sa mi zdá pomerne rýchly prechod veľkej masy vody týmto územím. Presne takýmto spôsobom vznikli aj veľké kaňony v USA. Pretrhla sa hrádza na jednom nepredstaviteľne obrovskom sladkovodnom jazere (dnes sú jeho pozostatkom Veľké kanadské jazerá) a masa rútiacej sa masívnej vlny v priebehu okamihu vyvŕtala tieto kaňóny, eliptické diery v zemi, preniesla obrovské kusy skál. Celé podložie bolo skalnaté. Teraz si predstavme, že taká vlna by sa prehnala aj týmto územím, vypustením Horného panónskeho jazera, kde podložie tvoria kilometre mäkkých sedimentov. Kanály vedú cca rovnakým smerom, z rovnakej oblasti a o smere toku sa nemusíme ani baviť.
Viete niekto niečo o tvorbe podobných kanálov a čo si myslíte o mojej teórii?


Originál mapy


+ prikladám ešte kvalitnejšiu mapu bez popisu pre lepšie pochopenie

čítajte toto Ako Veľká Morava a Močenok k názvu prišiel ? Opäť o Slovenskom mori. https://sloveni.forumsk.com/t18-topic

a potom toto Rotundy a iné slovenské pamiatky v Maďarsku ? Cestopis https://sloveni.forumsk.com/t37-topic

Oba články som čítal ešte dávnejšie, odtiaľ viem o existencii Horného panónskeho mora, viem aj o Vašom vysvetlení kanálov.
V podstate máte pravdu aj Vy. Domnievam sa, že tieto kanále vznikli rýchlo a náhle, a nie pomalým dlhodobým procesom, pretože inak by kanále meandrovali, ako to máme možnosť vidieť aj na priložených mapách pri zahľadení sa na čisto riečne kanály. Samozrejme, že jazero potom vytekalo vyrytými kanálmi (nadviazanie na Váš článok). Taká prívalová ničivá vlna musela byť veľká katastrofa, ale na sile začala strácať už po 65km (miestami aj menej), ako píšete v článku o Močenku a nakoniec ju spomalilo a "zastavilo" Veľké panónske more, ktoré v jeho menšej forme sa ešte len rozprestieralo iba v povodí riek, ktoré by som nazval Malé panónske more. Takto mohlo dôjsť k vzniku Veľkého panónskeho mora. Ak však už v tom čase nebolo Malé panónske more iba pozostatkom po predchádzajúcom Veľkom panónskom mori.
Geologické procesy nie sú pomaly prebiehajúce interakcie ako sa domnievali svetoví vedci, ale postupne tieto tézy vyvracajú a potvrdzujú náhle premeny geografie krajiny. Aj naše Panónske more vzniklo rýchlo a náhle, niekoľkokrát za sebou, rapídne kolísala jeho veľkosť v závislosti od topenia ľadovcov a pretrhnutí ľadovcovo-nánosových lokálnych hrádz.
Datovanie týchto procesov je však veľmi náročné. Isté je len to, že v močaristých nepriechodných bažinách, ktoré zostali po mori, sa len ťažko dala vytvoriť nejaká infraštruktúra a preto bolo vhodné miesto na budovanie cetralizovaného štátneho útvaru práve Sedmohradsko.
Ale ešte pred zánikom mora, naši predkovia využívali túto veľkú vodnú hladinu na svoje uživenie. Západní a južní Sloveni boli morským národom a more bolo ich priateľom, živiteľom a rýchlou komunikačnou cestou medzi sebou. Zaujímavé je poznamenať, že Sloveni žili po celom okraji Panónskeho mora. Jeho vysychanie bolo príčinou nejedného sťahovania Slovenov (a národov). Sťahovali sa pri iné moria, pretože to bolo jednoduchšie, ako od základov meniť svoj spôsob života a obživy, ale mnohí túto premenu podstúpili a zostali žiť vo svojej pradávnej vlasti.

Akoby som to ja napísal . Výborne. Ale toto ste mal napísať skôr k diskusii k môjmu článku -)Svetomír

Zrejme na tom bude asi kusisko pravdy, ak sme sa k podobnému záveru dopracovali nezávisle na sebe. Teraz mám na mysli konkrétne územie obývané Slovenmi kol Panónskeho mora a sťahovania, ako dôsledku jeho vysychania.
Ak sa zaujímate o dejiny, divili by ste sa, koľko ľudí si všimlo isté súvislosti okrem Vás a nezávisle. Sú to skrátka logické výstupy nezaťažene mysliacich ľudí, akého zaťažení profesionálni archeológovia a historici nie sú schopní.

Moja diskusia je vhodná k obom príspevkom, reagoval som ale sem, bolo by zbytočné to prenášať. Večer pridám link o vzniku kaňónov v Sev. Amerike.

Celú záležitosť som kedysi konzultoval s vynikajúcim geológom. Potvrdil mi moje úvahy s úsmevom, že o tom sa v geológii vie. Na existenciu tohoto mora, morí sme prišli s adminom nezávisle. Neprekvapuje ma, že to napadne mnoho nezaťažených, logicky mysliacich ľudí, keď sa pozrú na mapu Europy. Ale nie každý je obdarený takou logikou. A tí menej obdarení potom oponujú, zosmoešňujú a pod. Mysliaci človek to má ťažké :-), ak nevie byť ticho

Je mnoho udalostí, ktoré historici nie sú schopní akceptovať a geológovia sa smejú prví. Napr. Vznik severného mora za obrovského úniku zemného plynu. Pozostatkom je nálezisko ropy a zvyškového plynu v oblasti. No a dopad osídlenia na postupné potápanie pevniny do šelfu. Veľmi zajímavá udalosť pre Keltov :-). Ale o tom niekedy inokedy :-).

Akú informáciu Vám konkrétne potvrdil? A nezabúdajte na to, že aj on sa to kedysi učil v škole a ak to nebol predmet jeho výskumu, informáciu skrátka iba prevzal. Aj geológia je veda omylov. Najnovšie sa niektorí českí odtrhnutí geológovia presadiť teóriu, že Česká republika leží na obrovskom kráteri po meteorite. Samozrejme, že sú na výsmech a kolegovia ich neberú vážne. Tým som chcel povedať, že geológia, podobne ako história a archeológia, je veda, kde je potrebné zboriť ešte veľmi veľa mýtov.

Po dlhých vyčerpávajúcich hodinách a špekulovania, ako stiahnuť, alebo zohnať online spomínaný dokumentárny seriál o rýchlom vyhĺbení kaňónov v USA, sa mi podarilo nájsť link na stiahnutie, ale s dabingom v ruštine. Pre niekoho lepšie, pre niekoho nie, žiaľ, lepšie nemám, jedine, že by som zajtra nahral zvuk (čeština) a uploadoval na internet. Nahrávku mám v TV, ale nedá sa získať kvôli autorským právam.
http://kolibka.com/movies.php?page=4&orderby=moviedate&cat=nature

Je to 9. film v poradí

Pre zaujímavosť, kde bolo Slovensko pred 600 mio rokmi - ružová bodka

https://www.zive.sk/clanok/132948/unikatna-mapa-pozrite-sa-kde-by-ste-byvali-pred-600-milionmi-rokov/?utm_source=cas.sk&utm_medium=zona-hp&utm_content=box-muzske-magaziny-hp&utm_campaign=cross

9.9.2019
Vkladám najnovší fungujúci link k téme :
https://tech.sme.sk/c/22207826/kde-bolo-vase-mesto-pred-milionmi-rokov-pozrite-si-interaktivnu-mapu.html?ref=trz
kde na webe :
http://dinosaurpictures.org/ancient-earth#240
môžeme doložiť pravdepodobnú polohu aj súčasných slovenských miest  Technika uvedenia dát je vložením mesta do ľavého okna hore a vpravo hore (strede) do okna vložením počtu rokov najmenej 20 mil rokov, najviac 600 mil. ev. posunom lišty. Ukazuje sa, že na území dnešného Maďarska bolo pred 20 mil rokmi jazero - more - postupom času, Slovenské more. Ďalej zaujímavé je, že českí experti vložili Malú Moravu ako českú, do obdobia 600 mil. rokov. Slováci o tento fakt ani nezavadili, sú ticho.  
V súčasnosti hovoríme o mori zvanom ako Paratethys nebolo to však žiadne jazero
https://en.wikipedia.org/wiki/Paratethys