Veľká Morava – erudovaní profesionáli versus amatérski diletanti.

Takzvanú Veľkú Moravu historici umiestňujú na územie českej Moravy a Slovenska. Námietky nepripúšťajú. Všetci čo o tradičnom umiestnení centra zmienenej ríše na českú Moravu pochybujú sú podľa nich nedostatočne erudovaní rojkovia, či dokonca nacionalisti. Je síce pravda že prvú námietku proti centru takzvanej Veľkej Moravy na českej Morave či Slovensku vzniesol v roku 1784 Slovák Ján Sklenár, ale ďalšie vážne námietky vzniesli cudzí, neslovenskí historici.  V dvadsiatom  storočí prišiel s podobným tvrdením Američan maďarského pôvodu Imre Boba. Na základe štúdia písomných zdrojov dospel k záveru, že takzvaná Veľká Morava mala centrum oveľa južnejšie ako predpokladá tradičná teória. A po ňom prišli s rovnakým tvrdením Američan Cherles Bowlus a Nemec Martin Eggers. Obaja profesionálni historici, Bowlus dokonca profesor Arkansaskej univerzity. Po nich dospel k rovnakému názoru po preštudovaní písomných zdrojov aj Japonec Toru Senga. (Študoval ich aj v Bratislave.) Názor, že lokalizácia takzvanej Veľkej Moravy na českú Moravu je neistá vyslovil aj profesor Edinburskej univerzity Roger Colins. Vyjadril sa, že archeologické nálezy by nemali byť nadradené písomným. A aj Nora Berend z fakulty histórie Cambridgeskej univerzity si myslí, že diskusia o interpretácii franských písomných zdrojov by mala pokračovať.
Teda pokiaľ ide o odporcov tradičnej teórie, vonkoncom nie sú to len nedostatočne erudovaní amatéri či nebodaj slovenskí nacionalisti.
Podľa anglickej Wikipedie historici ktorí prijímajú tradičný názor o „severnej Morave“ nevedia stále vysvetliť niektoré rozpory medzi písomnými zdrojmi a archeologickými nálezmi. Napríklad, písomné zdroje naznačujú južný smer pochodu armád, keď sa zmieňujú a invázii na Moravu z bavorského vojvodstva.
Podľa Bobu, zemepisné údaje z Fuldských análov tiež svedčia o tom, že Morava bola na juh od Dunaja. Napríklad, anály zaznamenali že armáda Ľudovíta Nemca pochodovala ultra Danuvium („cez Dunaj“ alebo „za Dunaj“) keď vtrhla na Moravu v roku 864, čo poukazuje na pochod južným smerom cez Dunaj smerom na Moravu; z pohľadu Fuldského opátstva (ktoré bolo severne od tejto rieky). Ten istý zdroj sa tiež zmieňuje o tom, ako zálohy Arna, biskupa z Würzburgu, napadli skupinu moravských Slovanov na ich ceste späť na Moravu z Čiech, čo znamená že Moravania šli na juh, alebo na juhovýchod (namiesto pochodu smerom k severnej rieke Morava) keď sa vracali z Čiech. (Samozrejme že tieto dôvody boli napadnuté s tým, že Fuldské anály, napísané vo vzdialenom kláštore, môžu byť ťažko považované za spoľahlivý zdroj informácií o zemepise v centrálnej Európe.)
Boba tiež hovorí, že porovnanie rozličných záznamov tých istých historických udalostí viažucich sa k Morave tiež naznačuje, že Morava bola v Panónii. Napríklad, Maďari zničili Panóniu (podľa Fuldských análov) alebo Moravu (podľa Regina z Prümu) v roku 894, čo znamená že Panónia a Morava boli jedno a to isté územie.
Cisár Konštantin VII sa zmieňuje o „veľkej Morave“ vo svojom De administrando imperio štyrikrát. Konštantín vyhlásil že „veľká Morava, nepokrstená ... nad ktorou v predošlých dňoch vládol Sphendoplokus“ leží za Trajánovým mostom, Sirmiom a Belehradom. Podľa Bobu všetky popisy dokazujú, že Konštantín bol presvedčený, že Morava bola situovaná na rozľahlom území kde je Trajánov most (dnes Drobeta-Turnu Severin v Rumunsku), Belehrad a Sirmium.
Podľa Curta, Život svätého Klementa z Orchidu, životopis svätca pripisovaný Theophylaktovi z Orchidu, ktorý zomrel v roku 1126, naznačuje že traja Metodovi žiaci, Klement, Naum a Angelár, sa pred prekonaním rieky pri Belehrade priblížili k Dunaju zo severu, pri ich úteku z Moravy do Byzantského cisárstva٭ po Metodovej smrti. (٭Tu ide zrejme o chybu, zmienení žiaci neutekali do Byzancie ale do Bulharska.)
List pápeža Jána VIII. stotožňuje Metodovu cirkevnú provinciu s Panónskou diecézou. Život Metoda tiež tvrdí, že Metod bol „vysvätený za biskupa Panónie, na stolec svätého Andronika, apoštola zo sedemdesiatich.“ Keď bol Metod vysvätený za biskupa v súlade s kánonom, prijatým na predchádzajúcich synodách, musel byť vysvätený pre katedrálu v meste a podľa Bobu sa nemohol odsťahovať zo svojho biskupského sídla

Napríklad, Koncil z Chalcedonu v roku 451 nariadil, že  „Nikto ... kto podlieha cirkevnému právu namá byť vysvätený bez titulu, pokiaľ nie je špeciálne pridelený do mestského alebo dedinského kostola, alebo do mučeníckej svätyne alebo kláštora.“  
Falzá (podvrhy) z Lorchu (súbor pápežských dokumentov sfalšovaných Pilgrimom, ktorý bol biskup v Passau medzi 971 a 991) tiež obsahuje odvolania na Moravu. Dokumenty ukazujú, že klerici z konca 10. storočia v Passau si mysleli, že Morava bola o storočie prv lokalizovaná v Hornej Panónii a Moesii.
Eggersovej práci sa dostala podpora od Horace Lunta, ktorý nebol historikom ale lingviatom a filológom. Napísal že „Podrobné a nezaujaté skúmanie pozoruhodne obmedzených primárnych zdrojov nevyhnutne ukazuje, že kľúčové prvky zložitej tradičnej konštrukcie sú čisté dohady. To čo ich všetky drží pospolu je dogmatická autorita generácií vedcov; lebo prijať dogmu znamená dokázať „správne“ myslenie.“ Podobne John B. Freed povedal, že je náchylný prijať Eggersove (a Bowlusove) argumenty pre južnú Moravu, pretože taká lokalizácia poskytuje lepšie vysvetlenie pre Východofranskú vojenskú štruktúru a Cyrilo-Metodejskú misiu.“ Ale pripustil tiež, že nie je špecialistom na históriu neskorého karolínskeho obdobia.
Horace Lunt bol profesor lingvistiky slovanských jazykov na Harvardskej univerzite, John B. Freed je profesor histórie Princetonskej univerzity v Ilinois.
Takže nie jeden nezaujatý zahraničný historik či lingvista má pochybnosti o lokalizácii centra takzvanej Veľkej Moravy na českej Morave a Slovensku. Určite ich k tomu nevedie slovenský nacionalizmus a ťažko ich môžeme obviniť aj z nedostatočnej erudovanosti. A to si ešte žiaden z nich nepreložil názov rumunskej župy Maramureš, vysvetlilo by to niektoré nejasnosti ktoré ich mätú. To že je v Rumunsku dodnes Veľká Morava by totiž pre nich značne zmenilo situáciu.
O Sedmohradsku ako možnej oblasti kde bolo centrum celej Moravy nechcú naši historici ani počuť, nehodí sa im to, o Sedmohradsko ako pravdepodobné centrum ríše nazývanej dnes Veľká Morava nemajú samozrejme záujem ani Rumuni, takže všetky pokusy o prehodnotenie oficiálnej teórie sú odmietané. Niekedy s tým, že východné Maďarsko bolo takmer ľudoprázdne, inokedy s tým že za Tisou bolo už Bulharsko. Lenže ak bolo východné Maďarsko takmer ľudoprázdne, prečo tam bolo už v 3. storočí (v Egri) biskupstvo, ktoré zaniklo až v 6. storočí, keď túto oblasť obsadili Avari? A pokiaľ ide o západnú či severozápadnú hranicu Bulharskej ríše, ide o čistý voluntarizmus, severná hranica býva zakreslená na jednotlivých mapách od dolného Dunaja (teda južnej hranice dnešného Rumunska) až po Tatry a západná niekedy až po Dunaj v Maďarsku (do Bulharskej ríše by tak patrila aj dnešná Budapešť), zatiaľ čo na iných mapách vôbec nezasahuje do Sedmohradska. Závisí to od toho, kto mapu vytvoril.

Obrovský rozsah v ktorom sa severozápadná hranica Bulharska pohybuje vzbudzuje oprávnené pochybnosti o spoľahlivosti hociktorej z týchto máp. Archeologické dôkazy o Slovanoch na ich území Rumuni skôr ukrývajú ako zverejňujú, hrdia sa tým že sú potomkami Dákov a Rimanov. Isté ale je, že žiadne zdroje nehovoria o tom, že by boli Maďari niekedy vyhnali Bulharov z východného Maďarska a obsadili ho. Ani o tom, že by ich boli niekedy vyhnali zo Sedmohradska. Naopak, písomné zdroje tvrdia, že na konci 9. storočia Bulhari Maďarov porazili a nedovolili im usadiť sa na svojom území. Úvahy o centre takzvanej Veľkej Moravy v Sedmohradsku nie sú teda len rojčením nevzdelaných pseudohistorikov, prípadne zarytých slovenských nacionalistov, ale veľmi pravdepodobnou možnosťou. Určite oveľa pravdepodobnejšou, ako predstava Frankom zdatne vzdorujúcej miniríše na juhu českej Moravy a západného Slovenska, s centrom v maličkých Mikulčiciach. Keď profesionálni historici hovoria s pohŕdaním o amatérskych diletantoch, ktorí blúznia o centre takzvanej Veľkej Moravy južne, alebo juhovýchodne od českej Moravy, mali by si uvedomiť že podobný názor majú aj profesori histórie z popredných európskych a amerických univerzít.