Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka

pre Jas So január 07, 2017 2:35 pm

First topic message reminder :

V dávnych dobách, keď mali národy k sebe bližšie, ako si myslíme, pretože vychádzali zo spoločného prajazyku a územia, vzišiel národ, ktorý sa usadil na našom území a priniesol si so sebou vieru vo vlastné mýty a ideológiu - kult Slnka. Staval na základoch staršej spoločnosti, matriarchátu Veľkej Matky Zeme, rovnako ako kresťanstvo stavalo na pohanskej viere, ich kultových svätých miestach a viere v pohanských bohov. Do spoločnosti materského princípu začali prenikať prvky princípu mužského, až nastala ideová rovnováha a postupom času sa stal nadradeným patriarchát. Boli to naši predkovia, ktorí si tento kult osvojili a sami sa podľa neho neskôr nazvali „Slnečným národom“ - Slovenmi. Spoloční predkovia s Egypťanmi, Lukostrelci zo Severnej Afriky (kultúra zvoncovitých pohárov), ktorí sem priši cez maltsko-sicílsku šiju, rozšírili tento kult cca pred 5000 rokmi. Hlavným posvätným zvieraťom sa stáva Sokol.
Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 30vk8ig

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 30vk8ig

Božstvo Sokar so sokolou hlavou a mumifikovaným telom

Sokol od egyptského božstva Sokara naozaj nemá ďaleko (pozn.: Egyptské hieroglyfické písmo má rovnaký znak pre spoluhlásky r/l, v skutočnosti sa s istotou nevie, či sa boh vyslovoval Sokar, alebo Sokal, pre nich sa to prirodzene spodobuje). Sokol je arabsky saqr, egyptsky saqqar. Pre vyznávačov kultu boha Slnka, Sokar predstavoval posmrtného sprievodcu, ktorý dušu odprevádzal zo Zeme do ríše podsvetia - Raja. Podľa egyptskej mytológie predstavoval oddelenie duše – ba, od tela – ka, pri obrade otvárania úst. Princípom tohto obradu bola viera, že duša sídli v duchu. Telo je prejavom ducha. Duch súvisí s dychom, ktorý vychádza z úst, pretože je nehmotnou súčasťou tela, je to vzduch. Všetky slová majú spoločný základ, jedno slovo, z ktorého vznikli všetky ďalšie, ktoré súvisia s duchom, jeho činnosťou a vlastnosťami.
V kultúrnej tradícii je výzor ducha opisovaný ako lietajúci biely plášť, čo je následkom degradácie a zabudnutia jeho skutočnej povahy. Pomocou mágie sa vyvolával duch za použitia ohňa a dymu, čo dalo vznik jeho neskoršej podobe. Duch sa často opisuje ako silný vietor: trieska, plieska, výska alebo zavýja, čo svedčí o viere, že vo vetre (hýbajúcom sa vzduchu) sídlia duchovia. Slovo vzduch je tvorené z predpony vz-, bežne používanej napr. v slovách VZlykať, VZlietnuť, VZdialenosť a prípony duch.
DUCH – VZDUCH – DUŠA – DYCH
Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 33nj4o6

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 33nj4o6

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 2rfwjk0

Sokol chrániaci mŕtveho faraóna, Chrám boha Hora

Tak to bolo aj u našich predkov. Cez ústa, kadiaľ dýchame, vychádzala po smrti duša, zatiaľ čo telo, ako naša hmotná časť podstaty, vracalo sa požičanej Zemi. Ak chceli zaistiť zosnulej duši bezpečný odchod na druhý svet, tam, odkiaľ prišla, čiže zo Slnka, museli jej samozrejme zabezpečiť aj sprievodcu. Mal to byť sokol, boží posol a posvätné zviera Slnka, najrýchlejší vták, ktorý sa u nás vyskytuje a lieta v najvyšších výškach. Plní funkciu rýchleho posla boha, ku ktorému je najbližšie. Preto si nevybrali oveľa majestátnejšieho vtáka, ako napr. orla. Duša je však nehmotná, a preto aj sprievodca – sokol, musel byť nehmotnej podstaty, čo zabezpečili jeho symbolickým nakreslením, vyrytím, alebo vymodelovaním do posvätných skál a stromov, a následným oživením prostredníctvom magického rituálu. Na území Slovenska sa objavuje do kameňov vytesaný motív siluety vtákov, pijúci z obetnej misky, aby sa posilnili na túto náročnú cestu a dopravili tak dušu zomrelého k svojmu otcovi - Slnku. Verili, že duša sa dostane do jednoty a odtiaľ sa znovu vráti na túto Zem. Predstava, že deti prinášajú bociany hovorí o príchode duše do tela, no v rôznych krajinách túto funkciu prisudzujú iným vtákom. Môžeme to chápať, že vtáci nielen odnášajú dušu k Jednote, ale pri spiatočnej ceste prinesú tú ďalšiu pre začiatok nového života. Preto sú v krajinách, kde sa kedysi uctievalo Slnko, posvätnými zvieratami vtáci.
Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 5ydflj

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 5ydflj

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 34o93iu

Plastika sokola sediaca sokoliarovi na pleci - výška 8m, Východné Slovensko

Staroegyptské vyobrazenie duše (ba), v podobe vtáka s ľudskou hlavou, obsahuje vtáčí prvok - symbol oslobodenia sa od gravitačnej energie a nepodliehania fyzikálnym (prírodným) zákonom. Rovnako je tomu aj pri vyobrazení Sokara, ako mumifikovaného ľudského tela s hlavou sokola. Od Sokara dokonca vzniklo Memphiské pohrebisko, staroveká Sakkára, stal sa jeho ochrancom a prievozníkom pochovaných mŕtvych. Rovnakú funkciu zastával Jastrab, slnečný vták boha Hora, ktorý môže letieť proti ostrým slnečným lúčom, k Slnku, bez toho, aby oslepol. Slovotvorný základ - JAS, znamená jednu vývinovú etapu Slnka, počas jeho púte oblohou. Mytologický výjav, každodenný opakujúci sa nekonečný dej jeho vývinu po oblohe stotožnili so životom živej bytosti. Rastie, učí sa, pracuje, starne, zomiera a má mnoho ďalších ľudských vlastností. Ľudia dodnes zobrazujú Slnko s antropomorfnými črtami, napr. kreslia Slnko ako ľudskú tvár, niekedy aj s končatinami.

Mytologický obraz:
I. Vychádzajúce Slnko nad obzorom sa doslova rodí z Veľkej Matky, Zeme, stáva sa jej Synom (angl. son = syn, Sun = Slnko)
II. Postupne narastá na sile, až je na vrchole, juhu, nazývané Junák alebo Janko (angl. young a nem. jung = mladý, mládenec)
III. V tretej fáze starne, no vďaka prežitému životu a nabratých skúseností sa stáva múdrym starcom a radcom, zvaným Jas. Starý a múdry kráľ, ktorý sa prirovnával k múdrosti Jasa, si právom vyslúžil úctivé oslovenie Jasnosť.
Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 2cfzh4p

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 2cfzh4p

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 2emzxqt

Zostava skalných plastík so sokolom napravo - výška 1,5m, Západné Slovensko

Na Slovensku a nie len u nás, bolo objavených mnoho sôch sokolov, či jastrabov. Nenájdeme kultové miesto, ktoré by sa zaobišlo bez vyobrazenia jedného z týchto vtákov. Mnohé z nich popisuje vo svojej knihe Rudolf Irša: Svätyne našich predkov. Vďaka tomuto častému motívu Sokara, či sokola (ide o to isté božstvo), najmä na skalách, sa nám darí objasniť pôvod slova sochár a socha. Pre spoločnosť boli veľmi dôležitými a posvätnými obradnými zvieratami, postupne sa posvätnými stávali takmer všetky druhy vtákov. Používali sa pri veštení budúcnosti, prijímali posolstvá od bohov. Stali sa tak ochrancami posmrtného života a strážcami Brány Raja, prechodu na druhý svet. Pri väčších svätyniach sa ich skulptúry umiestňovali po okrajoch a dôležité obrady, súvisiace s prechodom cez Bránu, sa vykonávali uprostred. Pri svätyniach a pohrebiskách menších rozmerov si vystačili aj s jedným idolom a pri ešte menších rozmeroch, s vtáčími siluetami. V latinskom slove sacr, čo znamená posvätný, sa nám zachovala dôležitosť tohto symbolického zvieraťa a v slove sacra, obrady, aj dôležitosť vykonávania pohrebných rituálov odkazujúcich na sokola.
Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 2a5dd0h

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 2a5dd0h

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 Ivlloj

Sokolík pri kultových kameňoch - výška 0,4m, Západné Slovensko

Aj keď tento pradávny kult upadol do zabudnutia a dnes nám už nič nehovorí, dávne stopy po ňom sa zachovali v našom jazyku, kultúre, tradíciách, rozprávkach a iných mýtoch, ktoré čakajú na svoje znovuobjavenie, ktoré by mohlo priniesť trochu svetla do našich zabudnutých, ale v tradícii stále živých dejín.

Text a foto: Jozef Petrík, 22.08.2016
E-mail: jozefpetrik242@gmail.com

pre Anonym Št február 16, 2017 7:31 pm

V staroveku a v predhistorickej dobe bolo naše územie zrejme oveľa hustejšie osídlené, ako v stredoveku. Ak budeme brať do úvahy bohaté náleziská nerastných surovín na našom území, v bronzovej dobe to muselo podnietiť populačný rast, obchodovali s nimi, čo im zabezpečilo silné ekonomické a obchodné zázemie a boli zároveň aj dobrými poľnohospodármi. Čo sa týka staroveku, správy o Slovanoch a počtoch poukazujú na husté osídlenie a veľkú produkciu obilnín, čo bolo v tomto období ich hlavným zdrojom obchodu a mohli si aj dovoliť uživiť väčšiu populáciu.

pre walibuk Pi február 24, 2017 11:41 pm

Lekalo napísal:Áno, už som to spomínal v jednom z mojich predchádzajúcich príspevkov, územie Slovenska bolo hlavne v mladšej dobe bronzovej do cca 1100-1000 p.n.l. podľa všetkého osídlené celkom husto (na tú dobu). Bol to práve okruh kultúr popolnicových polí, ktorých spoločnosť bola založená na ťažbe rúd a rudné revíry na dnešnom Slovensku ich sem priťahovali, tak ako ropný boom v 50. 60. a 70. rokoch 20. storočia spôsobil populačnú explóziu napr. v Saudskej Arábii, Katare a Emirátoch. Na našom území to bol kultúrny vrchol praveku. Okolo roku 1000 p.n.l. sa však toto územie začalo veľmi rýchlo vyprázdňovať a približne rovnaké počty obyvateľstva ako v mladšej dobe bronzovej sa na našom území znovu dosiahli až kdesi v stredoveku.

Nejako sa mi to nezdá, odkial pochádzajú tieto informácie a na základe čoho?
Ak bolo husto osídlené, na tú dobu, tak aké sú odhady? Kolo ludí žilo na Slovensku?

pre Administrator A Po marec 20, 2017 12:17 am

Píše sa to v encyklopédiách archeológie....

pre Marian So apríl 15, 2017 12:26 pm

Myslím si, že podobnosť medzi mytológiou a kultúrou Slovenov je možná, že to nie je len hypotéza. Mám na to logické vysvetlenie. pred tísíckami rokov bola v celom "našom svete" rozšírená rovnaká kultúra a hlavne mytológia. Tak ako sa kedysi neskôr rozšírili indoeurópski bohovia, tak predtým bol kult Zeme a Slnka. Podobnosť nemusí byť tak následkom priameho kontaktu. Kto sa z takejto podobnosti vysmieva, prezentuje tým len svoju obmedzenosť a nevzdelanosť. Zdá sa, že tých obmedzencov je veľa. Hlavne medzi ľuďmi s titulmi, ktorí sa nabiflili rôzne hypotézy a nechápu, že všetko môže byť aj inak. Článok oceňujem aj pre odvahu jeho autora.

pre Manta33 So apríl 15, 2017 12:55 pm

Nerobme si ilúzie. Ľudia sú ochotní veriť hocičomu, hocijakej sprostosti, bez ohľadu na vzdelanie. Stačí sa ísť práve v tieto dni ísť pozrieť na isté miesta. To nie je o vzdelaní a tituloch, ale je to hlavne o rozume. Rozumní ľudia vždy pochybujú, hľadajú, bádajú, ostatní len veria....

pre Anonymný So apríl 15, 2017 7:11 pm

Manta 33 súhlasím a mnohokrát som prekvapený, koľkí akože rozumní ľudia tam chodia. A tak sa posúvajú medzi ovce.

pre Administrator A Ne apríl 16, 2017 12:37 am

I Horus, egyptský bůh oblohy a království, se zrodil z panny, byl pokřtěn ve věku 30 let a měl 12 učedníků. I on byl ukřižován a znovu vzkříšen podobně jako Ježíš o tisíce let později.

pre Administrator A Ne apríl 16, 2017 10:13 pm

To je podľa filmu Zeitgeist. Autori scenára ponúkli vlastnú interpretáciu príbehu, čo vzbudilo silnú odmietavú reakciu kresťanských cirkví. Nepochybné je, že obidva mýty majú k sebe blízko, takže inšpiráciu starším mýtom možno odmietať len z ideologických dôvodov. Je to podobný prípad, ako keď z ideologických dôvodov je odmietaná starobylosť slovanských mýtov a každá podobnosť s dávnou minulosťou je považovaná za čisto náhodnú.

Hor - Horus je v egyptskej mytológii slnečným bohom, popri inom slnečnom bohovi Reovi. Ich vtákom je sokol. Horus je zároveň bohom Slnka aj Mesiaca - jedno jeho oko je Slnko - druhé Mesiac. Pozoruhodné je, že ruský Chors je tiež považovaný za boha Slnka, alebo Mesiaca (na základe indícií zo skromne zachovaných údajov). Ako vidíme na egyptskom prípade, nemusí ísť o "alebo", môže byť bohom jedného aj druhého zároveň (teda Slnka aj Mesiaca).

Spojením Hora a Rea vznikol Raharachtej. Egyptsky to síce znamená "Ra, ktorý je bohom dvoch obzorov Hora", ale nám to veľmi pripomína naše slovo Rarach. Rarach je druh sokola (sokol rároh) a tiež mytologická bytosť vtáčo-dračej podoby. Podobnosť zjavne nenáhodná. Najmä v súvislosti s ďalšími "náhodami". V tejto súvislosti je najzaujímavejšie spojenie sokola so slnečným božstvom, resp. so Slnkom a jeho vyobrazenie na našich Sokolích skalách v podobe sokola meniaceho sa v priebehu dňa na muža, ktorý sa otáča za slnkom putujúcim po oblohe. S touto dávnou mytológiou nás dnes síce spájajú najmä zachované názvy kultových skál, ale sú dôkazom o tom, že aj u nás bol sokol spájaný so slnkom, rovnako ako v egyptskej mytológii.

pre Jas Po apríl 17, 2017 1:03 am

Myslím si, že egyptskí bohovia Ra a Hor sú stelesnením Slnka. Rozdiel je iba v tom, že každé božstvo znamená istú fázu Slnka počas dňa, podobne, ako sa to zachovalo na našom území, kde poznáme 3 vývinové fázy Slnka: 1. Syn (sun) 2. Janko (young), 3. Jas.

V Egypte došlo k tomu, že jeho 2 fázy (zrejme nemali 3) sa spojili v jedno božstvo, asi aj preto, lebo ich mali už veľa a potrebovali si ich trochu zjednodušiť a keďže Re aj Hor symbolizovali to isté nebeské teleso, nemali problém ich spojiť v jedno. Preto Raharachtej znamená "Ra, ktorý je bohom dvoch obzorov Hora". Aj Slnko má 2 obzory, pri východe a pri západe. Takže podľa prekladu by mal byť Horus vychádzajúcim a zapadajúcim Slnkom, čiže ten, ktorý vychádza a vchádza cez bránu do podsvetia (tam bolo miesto kam išli všetci mŕtvi, až potom mohli niektorí podplatiť strážcov a sudcov, aby im otvorili bránu do "raja", v podstate túto časť viery prevzali židia a preto sa ich zosnulí taktiež dostanú pred bránu raja s tým rozdielom, že oni čakajú na mesiáša, ktorý im ju otvorí). Horus je zjavne ovplyvnený materským princípom, zatiaľ čo Ra je bohom patriarchálnejším. Patrí mu obedňajšia najsilnejšia a najväčšia fáza Slnka, preto je najsilnejším egyptským bohom.
Ak porovnáme egyptský mytologický systém Slnka so slovanským, zistíme, že prvá fáza sa viac menej zhoduje - SYN Veľkej matky, tzn. že vychádza tiež, nazvime to, z podsvetia, z útrob Veľkej Matky. Druhá fáza hovorí o Jankovi (mládencovi v najlepšej sile) a Reovi, najsilnejšiemu bohovi. Rozdiel je však v tretej fáze, Jas (staré, múdre, no zomierajúce Slnko) a Horus, ktorý sa opäť vracia do podsvetia. Aj keď by sme si mohli vyvodiť, že Jas po smrti odchádza tiež do podsvetia, predsa rozdiel v celom vnímaní existuje. Z informácii, aké poznáme a aké sme si vyvodili vyplýva, že Sloveni vnímali KOLObeh Slnka, ako kolobeh života jednej bytosti, tzn. narodí sa, dospeje, zostarne a zomrie (pretože každý život sa raz musí skončiť), Egypťania vnímali Slnko ako bytosť, ktorá sa nerodí, ale vstupuje z podsvetia na oblohu, silnie a opäť sa vracia späť, čiže nezomiera.

Egyptské náboženstvo je však veľmi zložité, vyvíjalo sa, deformovalo a ohýbalo. Naše telo a duša sa skladajú z 9 častí, kde má každá časť svoju úlohu, takže sa nevylučuje ani tvrdenie, že duša/duch/telo išli po smrti aj do podsvetia aj k Slnku, ako tomu verili.

"Chors (iné názvy: Chers, Chrs, Churs, Chros) bol staroslovanský boh nejasného pôvodu. Niekedy je spájaný s Mesiacom, inokedy so Slnkom, prípadne je úplne stotožnený s Dažbogom."
Chors, Horus, všetko sa to točí okolo spoluhlások H-R-S. Obaja sú slneční bohovia. V niektorých mytológiách (napr. gréckej) ťahajú slnečný voz kone. Po anglicky kôň = horse (čítaj hors). Blízka mi je aj hodina = hours, ale tu si už nie som istý. Je zaujímavé sledovať, ako je mytológia previazaná s jazykmi.

pre slavoslav Po apríl 17, 2017 12:12 pm

Horus je dávaný do súvislosti aj s bohyňou Isis. Bola manželkou Osira a matkou Hora a preto bola aj symbolickou matkou faraona. V neskoršom období jej popularita dramaticky vzrástla. Skoro stále je znázorňovaná v antropomorfnej forme sediaca alebo stojaca na tróne. Je zobrazená ako oddaná matka dojčiaca svojho syna. Nosí korunu s rohmi, ktorú v neskoršej dobe prevzala od bohyni Hathor a pokrývku hlavy v tvare supa, ktorá zdvôrazňuje jej úlohu kráľovnej matky medzi bohyňami.

Je stotožňovaná s babylonskou bohyňou Ištar a sumerskou Inana, Afroditou, Juno. Taktiež s rannou a večernou hviezdou - planétou Venušou.

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 Venus_10

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 Venus_10

V kresťanstve má podobnosť s Pannou Máriou ale symbol panenstva je spájaný aj s gréckou bohyňou Aténa.

pre igor1235 St jún 28, 2017 4:20 pm

Oskár Cvengroš : Pôvod Slovenov - Slovákov XI, podľa knihy Tajné dejiny Slovenska-Slovenov-Sloveniek :
http://www.tajnedejiny.sgo.sk/?p=1609 :
" ... Tvrdenie, že Sclavi boli Skýti, má svoje reálne opodstatnenie. Tvar „Skýt“ používali Gréci v súvislosti so skalpovaním. Podľa nich Skýti skalpovali porazeného nepriateľa, brali mu kožu z hlavy práve kvôli jeho vlasom, t.j. v podstate si brali jeho silu, ktorá podľa ich viery spočívala vo vlasoch. Bezmocného nepriateľa, bez vlasov, teda i bez sily nechávali ležať v poli. Pre tento strašný obyčaj ich Gréci nazývali Skýtmi. Potvrdzuje to Herodot (5. stor. pred n.l.) vo svojej Histórii, kde doslova uvádza, že Skýtov takto (Skýtami) nazvali Gréci , a to isté tvrdí i historik Jozef Flavius (1. st. po Christovi) . Aj preto názov Skýti (gr. Σκύθαι) má súvis s gréckym σκύτος [skítos], čo prekladáme ako ”spracovaná koža”.

V slovanských jazykoch takejto stiahnutej kože z hlavy hovoríme „skalp“, čo je už na prvý pohľad identické s arabským Sakáliba, teda Sklav. Podľa tohto poznávaceho znamenia by sme mohli naozaj stotožniť Skýtov so Sclavmi. No je tu ešte niečo. Skýti sami sebe hovorili Skoloci, či Skoloti (Σκολοτοι) [Skolotoi], Skýtmi ich nazvali len Gréci, pričom Peržania ich nazývali Sakmi, Sakami (Σάκαι) [Sákai]7. Pomenovanie Skoloti či Skoloci je tvorené opäť spoluhláskami SKL, čo je identické s pomenovaním slovanov: Sklavi, Sklavoi.

Že Skýti boli Sloveni (Slovania), potvrdzuje i Mavro Orbini :

…Johan Aventinus v I. knihe o Bavoroch píše: „Prišli k Alexandrovi Veľkému, poslovia východných Germánov, ktorých historici toho času nazývali Sarmatmi a Skýtmi, my im hovoríme Venedi, a oni sami seba označujú Sloveni (Slavjanami).“…

Orbini zároveň uvádza, často sa opakujúcu, dokonca obvyklú chybu ostatných talianskych historikov, ktorí neznalí mien toho – ktorého národa, zjednodušene používajú k jeho označeniu meno Skýt.

Títo Skýti – Sclavi okrem kultu dlhých vlasov a skalpovania nepriateľa mali ešte jednu charakteristickú črtu – uctievali sokola. Sokol ako mytologická bytosť bol do takej miery previazaný s ich vnímaním sveta, že od neho odvodzovali i svoje meno Skolot – Sokolo(t), teda Skláv (Sokoláv).

Sokol ako symbol Sclavov ponúka krásne prepojenie a zároveň potvrdenie doposiaľ spomínaných tvrdení. Sokol má v latinčine tvar falco (čítame „falko“). Fonetické ako i písané „f“ spodobuje a je často zamieňané za písmeno „v“, takže „falko“ je možné čítať i ako „valko“, čo je identické s „valch“, „valach“, „volcae“, vulgus (lat. pospolitý ľud) ako i so slovom „veľký“ (veľko). Z uvedeného je možné vyvodiť, že Sclavi ako „sokolci“, boli identickí s „keltskými“ Volcae, čo bolo možno len skomolené latinské „Falcae“, pochádzajúce od tvaru „falco“.

Sokol symbolizoval najvyššie božstvo Skýtov-Slovenov (Sclavov), sokol bol „kráľ – koroľ“, preto aj najväčší spomedzi sokolov – orol, dostal pomenovanie „koroľ“, z ktorého sa stratou počiatočného „k“ stalo naše dnešné „orol“. Slovanské „sokol“ sa prenieslo do latinčiny tiež bez počiatočného „s“ ako „okol“, teda aquila. Tento sokol/orol je dodnes výrazným prvkom v heraldike Európanov, zvlášť krajín a území, ktoré boli, alebo dodnes sú považované za Slovanské.

Ak sa pozrieme na použitie symbolu orla/sokola z hľadiska územného, dospejeme k záveru, že sokol/orol sa v hrubých rysoch prekrýva s rozšírením haploskupiny R1a, od severnej Indie, cez Anatóliu a stredný východ, až po východnú a strednú Európu, kde hranicu tvorí rieka Rýn. Je to územie, ktoré v minulosti a aj v súčasnosti obývali vlasatí Skýto-Sloveni, ktorým sa dnes hovorí „Slovania“...... "

hm, ten prerod je ohromný, takže potomkovia Egypťanov, Sarmatov, Skýtov, Venedov, Vandalov, Germánov, Markomanov, Quadov, Sclavov, Slovenov sú vlastne teraz Slováci, Slovinci sťa široké pole Slovanov Very Happy

pre Jano St jún 28, 2017 7:21 pm

Cvengroš sa inšpiroval v tomto úryvku asi piatimi autormi. Akurát nepochopil o čom píšu a riadne to domotal. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že p. Cvengrošovi jednoducho pri montovaní jeho knihy švihlo. Asi to bolo naňho veľa. Autorov od ktorých čerpal uvádzať nejdem. Istotne sú mu vďační, že ich nespomenul, tak to nebudem kaziť.

Preto o tom ani nemá zmysel diskutovať. Cvengrošovi chýba prehľad, jeho rýchloštúdium na internete je veľmi poznať. Hneď na začiatku tohto úryvku mu jednoducho nedopne, že Gréci odvodili vysvetlenie mena Skýt zo svojho jazyka. Našli slovo najpodobnejšie v gréčtine slovu Skýt a podľa toho si ho vysvetlili. Nie naopak! Takže žiadne indiánske skalpy - aj keď "vlasatí Slovania" istotne by sa dobre skalpovali. A na tomto podstatnom omyle, nevedomosti, stavia celú konštrukciu zlepenú z toho, čo sa mu hodí od iných autorov aby dosiahol popísanie strany. Lebo o nič iné zrejme ani nejde.
Pri takejto metóde práce a takomto uvažovaní sa dá odvodiť hocičo od hocičoho. Nejdem uvádzať príklady, aby som z toho nezrobil tu zábavnú rubriku.

pre Peter Per. St september 06, 2017 10:46 pm

Zaujímavá informácia: http://internetweek.cz/dna/tutanchamon-faraon-z-kavkazu
....Když oznámil ředitel centra iGENEA Roman Scholz, že Tutanchamonův "společný předek žil na Kavkaze před 9 500 lety," byla asi většina lidí překvapena. Nicméně když se člověk podívá na tváře starých Egypťanů, jsou to vesměs tváře Evropanů. Naskýtá se otázka, jak se předek Tutanchamona dostal do Egypta....

pre walibuk Po september 11, 2017 8:27 am

Myslím že táto informácia nie je pre nikoho prekvapením, akurát určití ludia tieto informácie ignorujú. Vo svojom prvom príspevku k úvodnému článku tejto témy som napísal: Podla mojich pocitov a telesných vnemov kult slnka nevznikol v Afrike, kult slnka vznikol v mrazoch na severe , v kolíske vzniku ludí, mužov nesúcich v sebe haploskupinu R , R1, R1a a R1b. Nositelia haploskupiny R1b ho priniesli na svojej púti do Egypta. Nie som si istý, ale myslím že to boli oni čo založili prvú dynastiu faraónov a zotročili miestne obyvatelstvo, ktorému vnútili svoje predstavy o živote na zemi aj v záhrobí. R1b potom putovali severnou Afrikou popri pobreží smerom na západ, prešli Gibraltarskou úžinou a postupne osídlili pobrežie atlantického oceánu od úžiny až po Britské ostrovy. Dodnes je to badatelné na zložení haploskupín miestnych mužov, suverénne prevláda R1b, s najvyššou koncetráciou v Baskicku, vyše 70%.
Tento článok len potvrdzuje to čo som napísal. Biely kočovníci zo severu ovládli Egypt a je prirodzené že ako vládnuca vrstva vnútili svoje predstavy o božstvách miestnemu obyvatelstvu, aj keď tí asi moc nechápali prečo by mali uctievať slnko, keď to ich spaluje a vyciciava im silu. Vyznavači slnka, skupina R vznikla na severe v nehostinnom, chladnom podnebí, pre nich bolo prirodzené považovať slnko za boha.

pre igor1235 Po september 18, 2017 9:16 am

Sokol ešte aj v ľudových piesňach ... Zaleť sokol biely vták, alebo posledná z modernej tvorby Hej Sokoly ! od I.M.T Smile Very Happy

pre walibuk So september 23, 2017 12:14 am

Hej sokoly je tiež ludovka, Ukrajinská.

pre Jas Po október 02, 2017 11:19 pm

Dovolím si spraviť krátky výťah zaujímavých informácii o mytologických vtákoch, obzvlášť sokola (jastraba).

ČÁP - novorozeňata a děti. O čápech se tradovalo, že přinášejí nenarozené děti ze solných bažin, kde žijí pro rodiče čekající na děti.
JESTŘÁB - osvícení. Zasvěcen Horovi, bohu učení. V mytologií starověkého Egypta se říká, že jestřáb je pták slunce, jenž může letět k jeho ostrému světlu, aniž by oslepl.
VLAŠTOVKA - útěcha a obnova. Vlaštovka zasvěcená Eset, egyptské bohyni mateřství, je symbolem probuzení a obnovy života po zimě.
Zdroj: http://www.starovekyegypt.net/egyptane-a-magie/egyptska-magie-a-ptaci.php

Sfinx neboli sfinga je mýtický tvor, který má tělo lva s hlavou berana, sokola nebo člověka.
Ve starověkém Egyptě sfinx představovala sochu krále či boha, přičemž lví tělo symbolizovalo sílu. Podle toho, co sfinx představovala, lze egyptské sfingy rozdělit na tři základní typy:
Androsphinx, sfinga s lidskou hlavou, zpravidla s portrétními rysy. V Egyptě se vždy jednalo o panovníka a vyskytují se pouze mužské sfinx.
Criosphinx, sfinga s beraní hlavou, jedná se o sochy boha.
Hierocosphinx, sfinx s hlavou sokola nebo jestřába.
Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Sfinx

Turul je maďarský mytologický tvor a státní symbol. „Důvod“ vpádu staromaďarských bojovníků na koních do Panonské kotliny, v čele s knížetem Arpádem (890–907), byl údajně motivován sledováním zbloudilého „turula“, altajského loveckého sokola neboli raroha velkého (altajského).[1] Do střední Evropy se dostalo sokolnictví vpádem Hunů. Traduje se, že vůdce Attila (445–453) měl na svém štítu vyobrazeného právě sokola.[2] Do Podunajské nížiny sokolnictví přinesly zrovna maďarské kmeny, které hledaly zalétlého raroha velkého. Není bez zajímavosti, že maďarští bojovníci měli na přilbách „rarotol“, pero z křídla raroha. Pověst říká, že před velmi velmi dlouhou dobou, když maďarské kmeny sídlily ještě daleko na východě, měla jejich princezna Emese sen, ve kterém se k ní do lože snesl ohromný dravec Turul a zmocnil se jí jako ženy. Ráno se Emese probudila a vyprávěla tento sen svému otci. O devět měsíců později se jí narodil syn, kterému dala jméno Álmos (z maď. álom - sen, álmos - chlapec pocházející ze sna). Bylo předpovězeno, že Álmos přivede svůj lid do nové vlasti, ale on sám ji prý nikdy nespatří. Jednoho dne Álmos uviděl na obloze svého otce Turula, letícího na západ. Zburcoval svůj lid a společně Turula následovali, až došli na úpatí Karpat, za kterými se rozkládala předpovězená nová vlast Maďarů. Na svazích Karpat Álmos umírá a vedení přebírá jeho syn Arpád, který své bojovníky i jejich ženy bezpečně převede na druhou stranu hor.
Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Turul

Nejstarším uváděným Fénixem je egyptský pták Bennu, který je zobrazován jako volavka nebo sokol s volavčí hlavou. Fénix je univerzální symbol znovuzrození, jedná se patrně o jeden z kulturních archetypů lidstva.
Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/F%C3%A9nix

Netreba zabúdať, že sokol, jastrab, bocian, kohút atď. sú mytologické vtáky mužského princípu zatiaľ čo vrana, havran, lastovička, sliepka atď. ženského princípu. Mužský princíp je spojený s mužskou silou - Slnkom a ženský so starším kultom Matky Zeme.
Egyptský boh Hor a uctievanie sokola patria k najstarším náboženským kultom starého Egypta. Sfinga, resp. lev je tiež symbolickým zvieraťom Slnka, rovnako ako kobra na korune egyptských faraónov, ktorá svojím zatočením predstavuje slnečný kotúč. To, že v starovekom Egypte prevládol kult Slnka a zvierat s ním spojeným je nepopierateľné. Otázkou stále zostáva, odkiaľ sa tam tento kult, starší ako 5000 rokov, ktorý stál na samom počiatku vzniku egyptskej civilizácie, dostal a odkiaľ sa dostal ku Slovanom. Tam treba hľadať spoločného menovateľa. Stopy vedú na Blízky Východ - Göbekli Tepe...

Boh Re so sokolou hlavou, slnečným kotúčom s kobrou

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 Hathor-holy-cow

Bohyňa Hathor so slnečným kotúčom s kobrou

pre walibuk Ne október 08, 2017 12:52 pm

Takmer úsmevné o tom turulovi. Almoš umiera, podla povesti, na svahoch karpát, pred vstupom do novej vlasti, historici však tvrdia, že to bolo rituálne zabitie, poprava a rovnako vieme že ich neviedol turul, ale prchali pred šablami Pečenehov. Pre nás je zaujímavé zhmotnenie turula do vyrezávaného dreveného kolu a nepublikovaná časť tej "povesti" , že kde sadne turul, tam je vlasť Maďarov, čiže vztyčovanie vyrezávaných stĺpov je o symbolike.
Ak priniesli Húni, či Maďari do týchto priestorov sokolníctvo, tak potom o čom boli tie kamene ktoré spomínate, pripomínajúcich vtákov , sokolov. Z čoho usudzujete že sokolníctvo tu nebolo už pred napríklad 3000 rokmi?
Tiež by ma zaujímala odkial pochádza informácia, že staromaďarský bojovníci mali na prilbici pero zo sokola.

pre Jas Ut október 10, 2017 11:15 pm

Určite prchali aj pred šabľami, ale je to iba povesť, na otočenie si príbehu. Netvrdím, že Maďari sem priniesli sokolníctvo, ani Huni, iba som poukázal na fakt, že kmeňovým zvieraťom Maďarov bol turul, čiže sokol a je teda vysoko pravdepodobné, že ním bol ešte v ich starej zemi.
Na sokola sa však dá pozerať z dvoch uhlov pohľadu:
- ako na dravca, čiže symbolickým zvieraťom lovcov-zberačov (neskorší bojovníci), starší kult Veľkej Matky
- ako na vtáka spriazneného so slnkom (poľnohospodári), kult Slnka

Maďari ho zrejme brali ako tú prvú možnosť, aj keď sa nevylučuje, že boli kmene, ktoré mohli sokola vnímať ako obe možnosti naraz. Vieme, že aj Sarmati, ktorí žili na obrovskom území nad Čiernym a Kaspickým morom až po Európu si uctievali Slnko a od neho si odvodili aj svoj názov.

pre igor1235 St október 11, 2017 1:50 pm

Jas napísal:,... že kmeňovým zvieraťom Maďarov bol turul, čiže sokol a je teda vysoko pravdepodobné, že ním bol ešte v ich starej zemi.
Na sokola sa však dá pozerať z dvoch uhlov pohľadu:
- ako na dravca, čiže symbolickým zvieraťom lovcov-zberačov (neskorší bojovníci), starší kult Veľkej Matky
- ako na vtáka spriazneného so slnkom (poľnohospodári), kult Slnka .

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 Stiahn10

... v každom prípade Turul je maďarský mytologický tvor vytvorený povesťou. Podobá sa na nejakého dravého vtáka, no k orlovi či sokolovi má aj veľkosťou veľmi ďaleko. Maďari vidia v ňom obrovského alebo podľa možnosti čo najstaršieho masívneho vtáka, ktorý keby aj symbolicky sadol bojovníkovi, lovcovi-zberačovi na hlavu či ruku zlomil by mu ju. Tak mytológiu pre efekt, radšej vždy vytiahnu na vysoký kamenný podstavec Smile

pre Anonymný St október 11, 2017 2:07 pm

Tak, tak, Maďari majú najväčšieho vtáka na svete. Laughing

Rozpätie krídel 15 m nad Tatou. Tata = Otčina. Práve tam chrabrý Arpád preťal kopiju Svätoplukovi, zabil ho a potom povedal: It a Tata :-). Namaľoval maliar Festy (asi pseudonym, znamená to "maliar". Narodil sa (ako slovák?) v malej puste pri Komárne.

pre Jas St október 11, 2017 8:28 pm

Necyklopedia má na turula tiež mýticky pohľad Smile

) http://necyklopedia.wikia.com/wiki/Turul

Zaujímavé aký kult si okolo turula vytvárajú Maďari v posledných rokoch.
Maďarsko práve zažíva obrodu kultu turula, akému sa naposledy tešil za vlády regenta Miklósa Horthyho. Mytologický vták, ktorý vo sne oplodnil princeznú Emešu a jej synovi Álmosovi ukázal cestu z ázijských stepí až na prah novej domoviny, odkiaľ už kočovné kmene do Karpatskej kotliny doviedol Álmosov syn Árpád, je oficiálnou propagandou znova oslavovaný ako symbol súdržnosti Maďarov.

Turulie sochy rastú po celej krajine ako huby po daždi. Jednu z nich, nazvanú Pamätník národnej spolupatričnosti, začiatkom jesene s veľkou pompou odhalil sám premiér Viktor Orbán.
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/254742-madari-nesmu-chovat-turula-v-zajati/

pre Administrator A Ne február 25, 2018 11:02 am

walibuk napísal:Zabudli ste na telovýchovu SOKOL.

Pre úplnosť pozrel som izobaty v Stredozemnom mori oblasť Sicília - Afrika a Gibraltarská úžina. Použil som elektronickú mapu Navionics. Izobata v Sicílskej úžine je 500, teda hĺbka mora je tam 500 m, izobaty s hodnotou 500 sú od seba vzdialené asi 20 km, to znamená že aj pri poklese hladiny tam bol kanál široký asi 20 - 30 km. Gibraltarský prieliv má hodnotu izobaty 850 m, pobrežie na oboch stranách prielivu sa extrémne prudko zvažuje až na úroveň 500 m, oba brehy, Európsky aj Africký je skalný masív.

Proti tomu, že dnes je tam skalný masív v hĺbke 500 metrov, nemám námietky. Otázne je však, čo bolo na tom skalnom masíve povedzme predtým. Čo sa stalo, keď sa vody Východného mora preliali cez maltskú šiju. To totiž vôbec nemusela byť skalná priehrada, ale zrejme to bola naplavenina hornín, ktorú masy vody prerazili a očistili až na skalné dno. Čiže predtým tam vôbec nemusel byť kanál široký 20-30 km. Zdanlivo nemožné je tak celkom reálne. Nejde teda len o pokles hladiny v porovnaní s dneškom. Prerazenie šije mohol spôsobiť výbuch sopky Santorini, alebo pretrhnutie Bosporskej šije v dôsledku preliatia sa Vnútrozemného mora, resp. jedno mohlo byť následkom druhého, resp. to spustil výbuch Santorini pred vraj 3600 rokmi (cca).

pre Jas Pi marec 02, 2018 10:13 pm

Maltská šija aj s inými mohli byť pretrhnuté a zahrazdené nánosmi počas histórie niekoľkokrát. Také nánosny samozrejme voda oveľa ľahšie vymyje, ako skalný masív. Aj tak sťahovanie etník v Strednej Európe môže súvisieť so Santoríni a Vnútrozemným morom. To by aj vysvetľovalo, prečo boli Veneti dobrými námorníkmi a vyhľadávali more (Vandali...)

pre walibuk Pi marec 02, 2018 10:41 pm

500 -600 m malo byť vymleté vodou po výbuchu sopky??? Veď to je ako pohorie Malé Karpaty. Nenapísal som že v hĺbke 500 m je skalný masív.
Treba si pozrieť Doverskú úžinu, bola o tom spracovaná vedecká štúdia, Tá bola z časti vymletá prerazením vnútrozemského ladovcového jazera cez hrádzu z ladu. Izobaty, teda podvodné vrstevnice krásne vykreslujú rieku, je to podobné ako úžina Bospor a Dardanely spolu s Marmarským morom. Možno je to niekde na youtube. Maltská úžina má plynulý priebeh izobát, postupne klesajú, pár kilometrov rovinka a potom postupné stúpanie.

Mne sa zdá preplavba ďaleko pravdepodobnejšia, otázka je kto sa preplavil a kedy. Jediný Afričania v Európe sú Albánci. R1b sa preplavili cez Gibraltar. Každý si môže zvoliť vlastnú predstavu, chleba lacnejší nebude a nevolíme pápeža, takže súhlas všetkých sa nevyžaduje.

pre Jas Pi marec 02, 2018 11:59 pm

Geológ Vám povie, že na Slovensku máme neuveriteľný problém so zosuvmi pôd. Prečo? Lebo podložie je tvorené flyšovým pásmom. Prečo? Lebo tu bolo more a to sú nestabilné usadeniny, ktoré sa pri premočení, alebo miernom záchveve zemskej kôry môžu ľahko zosunúť (viď zosuv pôdy v Handlovej). Keby teraz na Slovensku vybuchlo niečo ako Santoríni, verte mi, pôdy by sa zosunulo-posunulo ďaleko viac, ako len objem Malých Karpát.

K tomu Bosporu citujem z wiki: "Silné proudy jsou hlavní příčinou dopravních nehod. Při proplouvání musí každá loď 12krát prudce změnit kurz. Bosporský průliv je pro námořní dopravu považován za jeden z nejnebezpečnějších na světě."
Najmladšie uznávané datovanie vzniku úžiny sa kladie do roku 5600 p.n.l., kedy sa preliala voda zo Stredozemného a Marmarského mora do Čierneho.

Gibraltár počas prelievania morí, nikto by tam vtedy nechcel byť.

Nejde o afričanov, ale etnikum, ktoré tadiaľ prešlo z Ázie.

pre walibuk So marec 03, 2018 12:43 am

Bohužial som sa cez Bospor neplavil, nemal som dosť volna, ale kamarát to išiel na doma postavenom 10 m katamaráne a nič také ako píše wiki nespomínal. S Gibraltarom je to podobne, plávu tam aj malé lode, ale vzhladom k prúdom čakajú na optimálny čas. Prúdy sú však na mori a v oceánoch úplne bežné, dokonca sme od ich prúdenia dosť závislý.

Ako som napísal, každý kto pátra po tom ako to asi mohlo byť, si vytvorí na základe informácií ktoré zoženie nejakú predstavu a tej sa potom drží, nepopustí. Afričania, teda Albánci sa preplavili z Afriky do Európy. R1a R1b - beloši, prišli z pôvodnej domoviny v južnej Sibíri. Cromagňonci prišli z oblasti východnej Afriky cez Malú Áziu. Samozrejme potom sa to všetko čiastočne premixovalo navzájom, časť ovplyvnili ženy, hlavne výzor, ale napriek všetkému mixovaniu vidíme rozdiel medzi Holanďanom a Talianom, medzi Írom a Albáncom a podobne. Niekde sú rozdiely väčšie, niekde menšie. My Slováci sme tak isto zmeska ako okolité národy, ako večšina Európanov. Bol to fascinujúci pohyb rôznych kmeňov, skupín a rovnako fascinujúca je snaha dnešných ludí vypátrať ako to bolo.

pre Administrator A So marec 03, 2018 1:05 am

Maltská šija v geológii nie je môj objav. Objav je to v inom obore, v histórii, lebo historici si ju nepovšimli. Nepovšimli si ju preto ani historické atlasy. Výbuch Santorini je zrejme tou poslednou možnosťou, kedy mohla byť pretrhnutá. Keď sa pri Bospore uvádza o dvetisíc rokov skorší dátum, neznamená to, že obidve udalosti nenastali naraz, znamená to len to, že sa rôzni autori rozchádzajú vo svojich "odborných odhadoch".

"Nedávna geologická história
Malta je spojená so Sicíliou podvodnou plošinou s hĺbkou menej ako 100 m. Počas rôznych morských regresií Stredozemia bola Malta spojená so Sicíliou a Afrikou povrchovou šijou , po ktorej mohli prechádzať zvieratá , ako to dokazuje prítomnosť ostrovného dwarfizmu ( maltský trpaslík hroch a fosílie trpasličích slonov ) ako ostrovný gigantismus (fosílie Leithia melitensis )."

pre walibuk So marec 03, 2018 7:34 am

Veď ja viem, že Maltská šija nie je Váš výmysel. Niekedy tam mohla byť, prečo nie, tak ako sme mali pri Devíne morské pobrežie. Maltský trpazličí hroch a trpazličí slon však hovoria o niečom inom, ako o šiji, skôr hovoria o tom že ta šija zmizla velmi dávno, zrejme pred koncom doby ladovej. Megafauna uveznená na ostrove s obmedzenými potravinovými zdrojmi proste zakrpatela, zatial čo na sever od nich sa preháňali stáda obrovských mamutov, nosorožcov, šablozubých tigrov a obrovských jeleňov.
Vzásade je však úplne jedno ako ludia prekonali túto úžinu. Ja osobne viac dôverujem teórii, ktorú som ja nevymyslel, že pravekí ludia boli mimoriadne schopní, že vedeli postaviť plavidlá s že vedeli na nich prekonávať prekvapujúco dlhé úseky. V 90. rokoch to dokázala partia nadšencov z Česko - Slovenska, postavili u nás monoxil, dopravili ho do Talianska a tam sa na ňom plavili. Ich pokus zapadol dávno prachom, tak ako iné skvelé pokusy a teórie, ale možno by sa dal ešte niekde vypátrať, zasa tak dávno to nebolo.

pre Administrator A So marec 03, 2018 10:23 am

Zem nebola stvorená naraz v dnešnej podobe, ale prebehlo na nej veľa geologických, či geomorfných procesov a ďalšie veľké prebehnú aj v budúcnosti z rôznych príčin. Čiže ani Stredozemné more a tým ani prechod z Afriky do Európy cez Sicíliu a Maltu nebol len jednorazová záležitosť. Trpasličie druhy pochádzajú z iných čias.Šírenie sa lukostrelcov pred cca 5.000 rokmi do Európy práve tadiaľto a nie cez Gibraltar napovedá tomu, že išli suchou cestou a v strednej Európe obišli oblúkom jej stred, čiže pozostatok vnútrozemného mora. Nakoniec, aj pri Gibraltare sa predpokladá, že tam bol pevninský most, tvorený nánosmi hornín. Ten, zrejme, zanikol ešte skôr v súvislosti so zmenami, ktoré prinášala doba ľadová. Pritom pevninská šija nebola v dnešnej výške hladiny, tam sa predpokladá, že bola o aj 200 metrov nižšie.To by však vyžadovalo súčasnú existenciu pevninského mosta na Gibraltare alebo aj nižšiu hladinu svetového oceánu. A s týmto modelom sa tiež narába.
Ak sa na problém pozrieme ako na proces, ten pravdepodobne súvisel s koncom doby ľadovej, nahromadením vody v strednej Európe, jej preliatim sa do Čierneho mora, pretrhnutím Bosporu, výbuchom Santoriny, pretrhnutím maltskej šije a v dôsledku zániku Vnútrozemného mora v strednej Európe vyschnutím Sahary. To spustilo presun obyvateľstva odtiaľ do Európy a Ázie a obyvateľstva zo strednej Európy zasa k pobrežiu vyľudneného Stredozemného mora. Celý ten proces prebiehal v dlhodobom horizonte v súvislosti so skončením doby ľadovej a bol urýchľovaný katastrofickými následkami, ktoré zasa mali rýchly priebeh. Dosah mal na obyvateľstvo nielen strednej Európy a severnej Afriky ale aj na východnú Európu,Áziu. Čo všetko mohli spôsobiť, resp.spôsobili presuny vodnej hladiny, zánik mora a vznik púšte, to by bola dobrá téma pre niekoho iného, myslím, že je to zaujímavé už len z čiste hypotetického hľadiska. V súčasnosti sa hovorí, že hrozí zánik golfského prúdu v súvislosti s oteplovaním sa Arktídy. Modely hovoria o tom, že zánik nebude trvať tisícročia, ale môže nastať v priebehu jediného roka - ide o fyzikálny jav, ktorý môže narušiť aj malá rovnováha, resp. nerovnováha vzhľadom k súčasnému stavu. Málokto asi vie, čo by to znamenalo, ale v podstate by sem sa to dozvedeli v priebehu jedinej tuhej zimy. Niekoľko ďalších tuhých zím by bolo katastrofou. V Bratislave by bolo podnebie ako v Osle, čo by sa dalo prežiť, za predpokladu veľkých ekonomických nákladov. Horšie by to bolo už v tom Osle. Čiže, príbeh ešte neskončil

pre Anonymný So marec 03, 2018 10:46 am

Hm, to, čo ste naznačil má svoju logiku. Niečo zohralo aj vytečenie pannónskeho jazera, ktoré mohlo a nemuselo byť postupné. Ak bolo náhle, potom to bolo tiež zaujímavé. Výbuch Santoriny mohol spôsobiť vyšší hydrostatický tlak na oblasť okolo sopky (?) prechodným stúpnutím hladiny a s výbuchom došlo k poklesu pevniny, ostrovov. Na Kréte v oblasti Platanias je pod vodou podobné mesto, ako bol palác Knósos s okolím.
Kým Zem existuje, bude to stále príbeh. Tak, ako sú príbehom dejiny.

pre walibuk So marec 03, 2018 1:39 pm

Predpokladať je možné všeličo, s potvrdením to už tak lahké nie. Ak by sa zastavil Golfský prúd, tak dosah na podnebie by bol dramatický a rýchly. To ovšem nebol prípad Sahary. Veď ešte za Rimanov to bola obilnica Rímskej ríše. Ludia z Afriky neutekali pred hladom, ale hladali nové loviská. Samozrejme je možných aj zopár iných dôvodov. Ťažko povedať čo ludí viedlo k takým neustálym posunom. To je ovšem aj problém dneška, čo vedie ludí k tomu aby cestovali v tak masovom merítku?

pre Administrator A So marec 03, 2018 2:57 pm

Sahara nebola za Rimanov obilnicou Rímskej ríše, to skôr severná Afrika bez Sahary. Samotná Sahara ako púšť má (vraj) cca 5.000 rokov. Je však pravdou, že od rímskych čias sa púšť rozšírila. Hory piesku nevznikli naraz. Najprv pôda vyschla, zmizli stromy, potom tráva a vietor odvial úrodnú pôdu a odhalil piesok.A to sa ko nákaza začalo šíriť obrovskou, nedávno úrodnou krajinou. Deje sa to tam aj dnes. Aj u nás na nížinách je pod vrstvou úrodnej pôdy najčastejšie piesok. Stačí, aby prestalo pršať, prestanú tiecť rieky a onedlho na úrodnej nížine bude púšť.
V prípade Sahary stačilo len aby klesli zrážky pod priemer a obyvateľstvo muselo húfne odísť, lebo polia prestali dávať výnosy, ubudlo dobytka... na dramatický útek obyvateľstva stačilo niekoľko takýchto rokov po sebe. Kto neušiel, nemal šancu prežiť, až na jednotlivcov. Dnes je dôvod posunov opäť ekonomický.
Ak sa vrátime k sokolovi, je celkom zrejmé, že ľudia odchádzali aj so svojou kultúrou. Preto by nás podobnosti na rôznych miestach sveta nemali absolútne udivovať. Udivujúce by bolo, keby kultúry severnej Afriky a Európy a priľahlej časti Ázie nevyskytovali žiadne styčné body. Mnohí "odborníci" namiesto hľadania týchto stôp sa dokážu z nich len posmievať, lebo vedomostne sú stále kdesi v 19. storočí a žijú so vtedajšími predstavami o izolovanosti sveta a primitívnosti našich predchodcov. Pritom nepochybne časť našej európskej kultúry nesie v sebe aj dedičstvo obyvateľov Sahary a severnej Afriky. Preto aj sokol. To sú dôkazy o kontaktoch a kontinuite. Na druhej strane je, aby predložila dôkazy o izolovanosti a nekontinuite.

pre walibuk So marec 03, 2018 4:29 pm

Severná Afrika bola obilnicou, nie Sahara, máte pravdu, to mi ušlo.
Isté je že priebeh vysychania Sahary trval stáročia, resp. tisícročia a otázka je aká bola hustota obyvatelstva. Migrácia mohla prebiehať úplne bezdôvodne. Mnohé národy neodišli keď sa podmienky pre život zhoršili, ale zostali, napr. africkí Sánovia, alebo Berbery.
Kultúra sa šírila naprieč národmi /etnikami/, myslím že dnes je to dokázané spolahlivo, preto nejakú kultúru , napr. zvoncových pohárov nemôžme stotožňovať s jedným etnikom a jazykom. Kult slnka rovnako, ten šiel naprieč kontinentami.

pre Administrator A So marec 03, 2018 4:57 pm

S tými stáročiami až tisícročiami sa dá len súhlasiť. Sahara sa rozširuje aj dnes. Ale pokiaľ ide premenu úrodnej krajiny na krajinu, ktorá nemohla uživiť dovtedajšie obyvateľstvo v dôsledku straty vlahy, ten proces bol veľmi rýchly. Na to netreba stáročia. Stačí keď prestane pršať, o pár rokov sa krajina zmení na nepoznanie.
Zostať tam mohlo len minimum pôvodného obyvateľstva a to muselo zmeniť spôsob obživy. Hustota dnešného osídlenia je mizivá, prispôsbená novým podmienkam.

Nič neprebieha bezdôvodne. Kultúra sa samozrejme šírila aj naprieč etnikami, hlavne duchovná. Ale niekde sa šírili aj ľudia, keď si museli nájsť novú krajinu. Na šírenie kultúry pritom nebola potrebná masa obyvateľstva. Je to to isté ako v prípade šírenia náboženskej alebo politickej ideológie. Ale ani migráciu kmeňov, rodov, alebo bojových družín nemôžeme popri tom vylúčiť, ak nechceme upadnúť do ďalšieho extrému. Nakoniec, v každom stredoeurópskom národe nájdeme skupiny obyvateľstva, ktoré majú zjavne iný genetický pôvod. Napr. na Slovensku. V prípade kultúry zvoncových pohárov sa môžeme baviť o počte nositeľov novej kultúry a počte domáceho obyvateľstva. Tiež o tom, či si vzájomne v krajine prekážali, či medzi sebou súperili, alebo či išlo o symbiózu. Napr. takú aká býva medzi roľníkmi a pastiermi. Vplyv bol nepochybne vzájomný a výsledkom toho vplyvu bolo, že jedna aj druhá kultúra časom zanikla, alebo dala vzniknúť novej. Podstatný je však smer šírenia tejto kultúry, ktorý nasvedčuje existencii pevninského mosta cez Stredozemné more v praveku.
Ale, aj keby ho prekonali na člnoch, nič to nemení na tom, že krajiny neboli izolované a teda nie je dôvod nevidieť podobnosti ako výsledkom ich kontaktu. Ak sa pozrieme na vec takto, rôzne bizarné teórie sú v skutočnosti celkom reálnym vysvetlením. Vrátane napr. podobnosti toponýmie.

pre Lekalo So marec 03, 2018 9:07 pm

Ja si myslím že kult sokola pochádza skôr z Ázie než zo Sev. Afriky. Povedal by som že až niekde od Altaja. Ak ste niekedy videli videá tradičných "veselíc" tamojších etník, radi tam predvádzajú aj ich bojovú mongolskú jazdu pri ktorej vyslovene predstierajú let sokola na korisť, vyrovnajú sa na koňoch do rojníc a so zdvihnutými rukami a šablami pozdĺž rúk plným cvalom útočia. Zdiaľky to vyzerá naozaj ako stovky sokolov útočiacich so zrazenými krídlami na korisť a je to silný pohľad keď sa na vás takto rútia. Viem si asi predstaviť ako sa cítili uhorskí vojaci pri Slanej keď sa ich tisíce a tisíce takto na nich valili.

pre Administrator A So marec 03, 2018 10:48 pm

Dobrý postreh.

pre walibuk Ne marec 04, 2018 1:00 am

Lekalo súhlasím a mám taký dojem že sme sa dostali na začiatok diskusie, vtedy som napísal : Podla mojich pocitov a telesných vnemov kult slnka nevznikol v Afrike, kult slnka vznikol v mrazoch na severe , v kolíske vzniku ludí, mužov nesúcich v sebe haploskupinu R , R1, R1a a R1b.

pre Lekalo Ne marec 04, 2018 1:44 am

Nejak tak to bude. Neviem či aj so Slnkom, ale dáva to zmysel, ale uctievanie dravých vtákov to je čistá Ázia. Prakticky každý národný tanec tých etník je určitým spôsobom napodobňovaním letu dravcov. Toto je napr. kalmycký tanec: https://www.youtube.com/watch?v=IH_jXrVBPCM

toto sú tiež kalmyci pri natáčaní seriálu zlatá horda (na ktorý sa inak moc teším, trailer vyzerá zaujímavo) https://www.youtube.com/watch?v=CCOtjj7ukf8 Všimnite si to "mávanie krídel" a pohyb v kruhu medzi mužmi a ženami, ako dravce pri tzv. zásnubných letoch po zime. To je typické pre všetky párové tance zo stepnej Ázie. Zaujímavé je že podobné napodobňovanie napodobňovanie letu dravca robia pri tanci aj naši gorali, dokonca častokrát primitívnejšie - názornejšie ako ázijské národy.

pre Administrator A Ne marec 04, 2018 11:19 am

Dobrý postreh, ale.... v Egypte je to uctievanie sokola už v inej rovine. Dôležité je aj to, kde majú rôzne spoločné alebo podobné prvky svoj pôvod, či na dvoch miestach z jedného prvotného zdroja, alebo jeden zdroj sprostredkoval informáciu z prvotného zdroja na tretie miesto. Čiže či napr. sokol priletel z Ázie do Afriky a odtiaľ k nám, alebo sa tak stalo nezávisle k nám aj tam, alebo... atď. Sokol u nás, v arabčine a slová spojené s jeho posvätnosťou nachádzame v rôznych jazykoch, napr. aj v latinčine, čo nasvedčuje, že ide o jeden kultúrny jav rozšírený vo veľkej časti Ázie, Afriky a Európy. K tomu ešte je potrebné pridať uctievanie sokola napr. v Amerike, čo môže mať pradávne spoločné kultúrne korene.

pre walibuk St september 19, 2018 9:53 pm

Adam napísal:Dobrý postreh, ale.... v Egypte je to uctievanie sokola už v inej rovine. Dôležité je aj to, kde majú rôzne spoločné alebo podobné prvky svoj pôvod, či na dvoch miestach z jedného prvotného zdroja, alebo jeden zdroj sprostredkoval informáciu z prvotného zdroja na tretie miesto. Čiže či napr. sokol priletel z Ázie do Afriky a odtiaľ k nám, alebo sa tak stalo nezávisle k nám aj tam, alebo... atď. Sokol u nás, v arabčine a slová spojené s jeho posvätnosťou nachádzame v rôznych jazykoch, napr. aj v latinčine, čo nasvedčuje, že ide o jeden kultúrny jav rozšírený vo veľkej časti Ázie, Afriky a Európy. K tomu ešte je potrebné pridať uctievanie sokola napr. v Amerike, čo môže mať pradávne spoločné kultúrne korene.

dávam do pozornosti tento tanec https://www.youtube.com/watch?v=CCOtjj7ukf8
Neviem či napodobňujú sokola, alebo niečo iné.

pre Peter Per. Pi marec 22, 2019 1:37 am

Slnečný kult Slovenov a Staroegypťanov: Sokol - posol Slnka - Stránka 3 Sokkol10

Krásny!!! Nie div, že ich fascinoval!!!

pre igor1235 Po február 20, 2023 10:47 am

Jas napísal:
V dávnych dobách, keď mali národy k sebe bližšie, ako si myslíme, pretože vychádzali zo spoločného prajazyku a územia, vzišiel národ, ktorý sa usadil na našom území a priniesol si so sebou vieru vo vlastné mýty a ideológiu - kult Slnka. Staval na základoch staršej spoločnosti, matriarchátu Veľkej Matky Zeme, rovnako ako kresťanstvo stavalo na pohanskej viere, ich kultových svätých miestach a viere v pohanských bohov. Do spoločnosti materského princípu začali prenikať prvky princípu mužského, až nastala ideová rovnováha a postupom času sa stal nadradeným patriarchát. Boli to naši predkovia, ktorí si tento kult osvojili a sami sa podľa neho neskôr nazvali „Slnečným národom“ - Slovenmi. Spoloční predkovia s Egypťanmi, Lukostrelci zo Severnej Afriky (kultúra zvoncovitých pohárov), ktorí sem priši cez maltsko-sicílsku šiju, rozšírili tento kult cca pred 5000 rokmi. Hlavným posvätným zvieraťom sa stáva Sokol.

Božstvo Sokar so sokolou hlavou a mumifikovaným telom

Sokol od egyptského božstva Sokara naozaj nemá ďaleko (pozn.: Egyptské hieroglyfické písmo má rovnaký znak pre spoluhlásky r/l, v skutočnosti sa s istotou nevie, či sa boh vyslovoval Sokar, alebo Sokal, pre nich sa to prirodzene spodobuje). Sokol je arabsky saqr, egyptsky saqqar. Pre vyznávačov kultu boha Slnka, Sokar predstavoval posmrtného sprievodcu, ktorý dušu odprevádzal zo Zeme do ríše podsvetia - Raja. Podľa egyptskej mytológie predstavoval oddelenie duše – ba, od tela – ka, pri obrade otvárania úst. Princípom tohto obradu bola viera, že duša sídli v duchu. Telo je prejavom ducha. Duch súvisí s dychom, ktorý vychádza z úst, pretože je nehmotnou súčasťou tela, je to vzduch. Všetky slová majú spoločný základ, jedno slovo, z ktorého vznikli všetky ďalšie, ktoré súvisia s duchom, jeho činnosťou a vlastnosťami.
V kultúrnej tradícii je výzor ducha opisovaný ako lietajúci biely plášť, čo je následkom degradácie a zabudnutia jeho skutočnej povahy. Pomocou mágie sa vyvolával duch za použitia ohňa a dymu, čo dalo vznik jeho neskoršej podobe. Duch sa často opisuje ako silný vietor: trieska, plieska, výska alebo zavýja, čo svedčí o viere, že vo vetre (hýbajúcom sa vzduchu) sídlia duchovia. Slovo vzduch je tvorené z predpony vz-, bežne používanej napr. v slovách VZlykať, VZlietnuť, VZdialenosť a prípony duch.
DUCH – VZDUCH – DUŠA – DYCH

Sokol chrániaci mŕtveho faraóna, Chrám boha Hora

Tak to bolo aj u našich predkov. Cez ústa, kadiaľ dýchame, vychádzala po smrti duša, zatiaľ čo telo, ako naša hmotná časť podstaty, vracalo sa požičanej Zemi. Ak chceli zaistiť zosnulej duši bezpečný odchod na druhý svet, tam, odkiaľ prišla, čiže zo Slnka, museli jej samozrejme zabezpečiť aj sprievodcu. Mal to byť sokol, boží posol a posvätné zviera Slnka, najrýchlejší vták, ktorý sa u nás vyskytuje a lieta v najvyšších výškach. Plní funkciu rýchleho posla boha, ku ktorému je najbližšie. Preto si nevybrali oveľa majestátnejšieho vtáka, ako napr. orla. Duša je však nehmotná, a preto aj sprievodca – sokol, musel byť nehmotnej podstaty, čo zabezpečili jeho symbolickým nakreslením, vyrytím, alebo vymodelovaním do posvätných skál a stromov, a následným oživením prostredníctvom magického rituálu. Na území Slovenska sa objavuje do kameňov vytesaný motív siluety vtákov, pijúci z obetnej misky, aby sa posilnili na túto náročnú cestu a dopravili tak dušu zomrelého k svojmu otcovi - Slnku. Verili, že duša sa dostane do jednoty a odtiaľ sa znovu vráti na túto Zem. Predstava, že deti prinášajú bociany hovorí o príchode duše do tela, no v rôznych krajinách túto funkciu prisudzujú iným vtákom. Môžeme to chápať, že vtáci nielen odnášajú dušu k Jednote, ale pri spiatočnej ceste prinesú tú ďalšiu pre začiatok nového života. Preto sú v krajinách, kde sa kedysi uctievalo Slnko, posvätnými zvieratami vtáci.

Plastika sokola sediaca sokoliarovi na pleci - výška 8m, Východné Slovensko

Staroegyptské vyobrazenie duše (ba), v podobe vtáka s ľudskou hlavou, obsahuje vtáčí prvok - symbol oslobodenia sa od gravitačnej energie a nepodliehania fyzikálnym (prírodným) zákonom. Rovnako je tomu aj pri vyobrazení Sokara, ako mumifikovaného ľudského tela s hlavou sokola. Od Sokara dokonca vzniklo Memphiské pohrebisko, staroveká Sakkára, stal sa jeho ochrancom a prievozníkom pochovaných mŕtvych. Rovnakú funkciu zastával Jastrab, slnečný vták boha Hora, ktorý môže letieť proti ostrým slnečným lúčom, k Slnku, bez toho, aby oslepol. Slovotvorný základ - JAS, znamená jednu vývinovú etapu Slnka, počas jeho púte oblohou. Mytologický výjav, každodenný opakujúci sa nekonečný dej jeho vývinu po oblohe stotožnili so životom živej bytosti. Rastie, učí sa, pracuje, starne, zomiera a má mnoho ďalších ľudských vlastností. Ľudia dodnes zobrazujú Slnko s antropomorfnými črtami, napr. kreslia Slnko ako ľudskú tvár, niekedy aj s končatinami.

Mytologický obraz:
I. Vychádzajúce Slnko nad obzorom sa doslova rodí z Veľkej Matky, Zeme, stáva sa jej Synom (angl. son = syn, Sun = Slnko)
II. Postupne narastá na sile, až je na vrchole, juhu, nazývané Junák alebo Janko (angl. young a nem. jung = mladý, mládenec)
III. V tretej fáze starne, no vďaka prežitému životu a nabratých skúseností sa stáva múdrym starcom a radcom, zvaným Jas. Starý a múdry kráľ, ktorý sa prirovnával k múdrosti Jasa, si právom vyslúžil úctivé oslovenie Jasnosť.

Zostava skalných plastík so sokolom napravo - výška 1,5m, Západné Slovensko

Na Slovensku a nie len u nás, bolo objavených mnoho sôch sokolov, či jastrabov. Nenájdeme kultové miesto, ktoré by sa zaobišlo bez vyobrazenia jedného z týchto vtákov. Mnohé z nich popisuje vo svojej knihe Rudolf Irša: Svätyne našich predkov. Vďaka tomuto častému motívu Sokara, či sokola (ide o to isté božstvo), najmä na skalách, sa nám darí objasniť pôvod slova sochár a socha. Pre spoločnosť boli veľmi dôležitými a posvätnými obradnými zvieratami, postupne sa posvätnými stávali takmer všetky druhy vtákov. Používali sa pri veštení budúcnosti, prijímali posolstvá od bohov. Stali sa tak ochrancami posmrtného života a strážcami Brány Raja, prechodu na druhý svet. Pri väčších svätyniach sa ich skulptúry umiestňovali po okrajoch a dôležité obrady, súvisiace s prechodom cez Bránu, sa vykonávali uprostred. Pri svätyniach a pohrebiskách menších rozmerov si vystačili aj s jedným idolom a pri ešte menších rozmeroch, s vtáčími siluetami. V latinskom slove sacr, čo znamená posvätný, sa nám zachovala dôležitosť tohto symbolického zvieraťa a v slove sacra, obrady, aj dôležitosť vykonávania pohrebných rituálov odkazujúcich na sokola.

Sokolík pri kultových kameňoch - výška 0,4m, Západné Slovensko

Aj keď tento pradávny kult upadol do zabudnutia a dnes nám už nič nehovorí, dávne stopy po ňom sa zachovali v našom jazyku, kultúre, tradíciách, rozprávkach a iných mýtoch, ktoré čakajú na svoje znovuobjavenie, ktoré by mohlo priniesť trochu svetla do našich zabudnutých, ale v tradícii stále živých dejín.

Text a foto: Jozef Petrík, 22.08.2016
E-mail: jozefpetrik242@gmail.com

pre igor1235 Po február 20, 2023 10:48 am

Jas napísal:
V dávnych dobách, keď mali národy k sebe bližšie, ako si myslíme, pretože vychádzali zo spoločného prajazyku a územia, vzišiel národ, ktorý sa usadil na našom území a priniesol si so sebou vieru vo vlastné mýty a ideológiu - kult Slnka. Staval na základoch staršej spoločnosti, matriarchátu Veľkej Matky Zeme, rovnako ako kresťanstvo stavalo na pohanskej viere, ich kultových svätých miestach a viere v pohanských bohov. Do spoločnosti materského princípu začali prenikať prvky princípu mužského, až nastala ideová rovnováha a postupom času sa stal nadradeným patriarchát. Boli to naši predkovia, ktorí si tento kult osvojili a sami sa podľa neho neskôr nazvali „Slnečným národom“ - Slovenmi. Spoloční predkovia s Egypťanmi, Lukostrelci zo Severnej Afriky (kultúra zvoncovitých pohárov), ktorí sem priši cez maltsko-sicílsku šiju, rozšírili tento kult cca pred 5000 rokmi. Hlavným posvätným zvieraťom sa stáva Sokol.

Božstvo Sokar so sokolou hlavou a mumifikovaným telom

Sokol od egyptského božstva Sokara naozaj nemá ďaleko (pozn.: Egyptské hieroglyfické písmo má rovnaký znak pre spoluhlásky r/l, v skutočnosti sa s istotou nevie, či sa boh vyslovoval Sokar, alebo Sokal, pre nich sa to prirodzene spodobuje). Sokol je arabsky saqr, egyptsky saqqar. Pre vyznávačov kultu boha Slnka, Sokar predstavoval posmrtného sprievodcu, ktorý dušu odprevádzal zo Zeme do ríše podsvetia - Raja. Podľa egyptskej mytológie predstavoval oddelenie duše – ba, od tela – ka, pri obrade otvárania úst. Princípom tohto obradu bola viera, že duša sídli v duchu. Telo je prejavom ducha. Duch súvisí s dychom, ktorý vychádza z úst, pretože je nehmotnou súčasťou tela, je to vzduch. Všetky slová majú spoločný základ, jedno slovo, z ktorého vznikli všetky ďalšie, ktoré súvisia s duchom, jeho činnosťou a vlastnosťami.
V kultúrnej tradícii je výzor ducha opisovaný ako lietajúci biely plášť, čo je následkom degradácie a zabudnutia jeho skutočnej povahy. Pomocou mágie sa vyvolával duch za použitia ohňa a dymu, čo dalo vznik jeho neskoršej podobe. Duch sa často opisuje ako silný vietor: trieska, plieska, výska alebo zavýja, čo svedčí o viere, že vo vetre (hýbajúcom sa vzduchu) sídlia duchovia. Slovo vzduch je tvorené z predpony vz-, bežne používanej napr. v slovách VZlykať, VZlietnuť, VZdialenosť a prípony duch.
DUCH – VZDUCH – DUŠA – DYCH

Sokol chrániaci mŕtveho faraóna, Chrám boha Hora

Tak to bolo aj u našich predkov. Cez ústa, kadiaľ dýchame, vychádzala po smrti duša, zatiaľ čo telo, ako naša hmotná časť podstaty, vracalo sa požičanej Zemi. Ak chceli zaistiť zosnulej duši bezpečný odchod na druhý svet, tam, odkiaľ prišla, čiže zo Slnka, museli jej samozrejme zabezpečiť aj sprievodcu. Mal to byť sokol, boží posol a posvätné zviera Slnka, najrýchlejší vták, ktorý sa u nás vyskytuje a lieta v najvyšších výškach. Plní funkciu rýchleho posla boha, ku ktorému je najbližšie. Preto si nevybrali oveľa majestátnejšieho vtáka, ako napr. orla. Duša je však nehmotná, a preto aj sprievodca – sokol, musel byť nehmotnej podstaty, čo zabezpečili jeho symbolickým nakreslením, vyrytím, alebo vymodelovaním do posvätných skál a stromov, a následným oživením prostredníctvom magického rituálu. Na území Slovenska sa objavuje do kameňov vytesaný motív siluety vtákov, pijúci z obetnej misky, aby sa posilnili na túto náročnú cestu a dopravili tak dušu zomrelého k svojmu otcovi - Slnku. Verili, že duša sa dostane do jednoty a odtiaľ sa znovu vráti na túto Zem. Predstava, že deti prinášajú bociany hovorí o príchode duše do tela, no v rôznych krajinách túto funkciu prisudzujú iným vtákom. Môžeme to chápať, že vtáci nielen odnášajú dušu k Jednote, ale pri spiatočnej ceste prinesú tú ďalšiu pre začiatok nového života. Preto sú v krajinách, kde sa kedysi uctievalo Slnko, posvätnými zvieratami vtáci.

Plastika sokola sediaca sokoliarovi na pleci - výška 8m, Východné Slovensko

Staroegyptské vyobrazenie duše (ba), v podobe vtáka s ľudskou hlavou, obsahuje vtáčí prvok - symbol oslobodenia sa od gravitačnej energie a nepodliehania fyzikálnym (prírodným) zákonom. Rovnako je tomu aj pri vyobrazení Sokara, ako mumifikovaného ľudského tela s hlavou sokola. Od Sokara dokonca vzniklo Memphiské pohrebisko, staroveká Sakkára, stal sa jeho ochrancom a prievozníkom pochovaných mŕtvych. Rovnakú funkciu zastával Jastrab, slnečný vták boha Hora, ktorý môže letieť proti ostrým slnečným lúčom, k Slnku, bez toho, aby oslepol. Slovotvorný základ - JAS, znamená jednu vývinovú etapu Slnka, počas jeho púte oblohou. Mytologický výjav, každodenný opakujúci sa nekonečný dej jeho vývinu po oblohe stotožnili so životom živej bytosti. Rastie, učí sa, pracuje, starne, zomiera a má mnoho ďalších ľudských vlastností. Ľudia dodnes zobrazujú Slnko s antropomorfnými črtami, napr. kreslia Slnko ako ľudskú tvár, niekedy aj s končatinami.

Mytologický obraz:
I. Vychádzajúce Slnko nad obzorom sa doslova rodí z Veľkej Matky, Zeme, stáva sa jej Synom (angl. son = syn, Sun = Slnko)
II. Postupne narastá na sile, až je na vrchole, juhu, nazývané Junák alebo Janko (angl. young a nem. jung = mladý, mládenec)
III. V tretej fáze starne, no vďaka prežitému životu a nabratých skúseností sa stáva múdrym starcom a radcom, zvaným Jas. Starý a múdry kráľ, ktorý sa prirovnával k múdrosti Jasa, si právom vyslúžil úctivé oslovenie Jasnosť.

Zostava skalných plastík so sokolom napravo - výška 1,5m, Západné Slovensko

Na Slovensku a nie len u nás, bolo objavených mnoho sôch sokolov, či jastrabov. Nenájdeme kultové miesto, ktoré by sa zaobišlo bez vyobrazenia jedného z týchto vtákov. Mnohé z nich popisuje vo svojej knihe Rudolf Irša: Svätyne našich predkov. Vďaka tomuto častému motívu Sokara, či sokola (ide o to isté božstvo), najmä na skalách, sa nám darí objasniť pôvod slova sochár a socha. Pre spoločnosť boli veľmi dôležitými a posvätnými obradnými zvieratami, postupne sa posvätnými stávali takmer všetky druhy vtákov. Používali sa pri veštení budúcnosti, prijímali posolstvá od bohov. Stali sa tak ochrancami posmrtného života a strážcami Brány Raja, prechodu na druhý svet. Pri väčších svätyniach sa ich skulptúry umiestňovali po okrajoch a dôležité obrady, súvisiace s prechodom cez Bránu, sa vykonávali uprostred. Pri svätyniach a pohrebiskách menších rozmerov si vystačili aj s jedným idolom a pri ešte menších rozmeroch, s vtáčími siluetami. V latinskom slove sacr, čo znamená posvätný, sa nám zachovala dôležitosť tohto symbolického zvieraťa a v slove sacra, obrady, aj dôležitosť vykonávania pohrebných rituálov odkazujúcich na sokola.

Sokolík pri kultových kameňoch - výška 0,4m, Západné Slovensko

Aj keď tento pradávny kult upadol do zabudnutia a dnes nám už nič nehovorí, dávne stopy po ňom sa zachovali v našom jazyku, kultúre, tradíciách, rozprávkach a iných mýtoch, ktoré čakajú na svoje znovuobjavenie, ktoré by mohlo priniesť trochu svetla do našich zabudnutých, ale v tradícii stále živých dejín.

Text a foto: Jozef Petrík, 22.08.2016
E-mail: jozefpetrik242@gmail.com

pre igor1235 Po február 20, 2023 10:50 am

Jas napísal:
V dávnych dobách, keď mali národy k sebe bližšie, ako si myslíme, pretože vychádzali zo spoločného prajazyku a územia, vzišiel národ, ktorý sa usadil na našom území a priniesol si so sebou vieru vo vlastné mýty a ideológiu - kult Slnka. Staval na základoch staršej spoločnosti, matriarchátu Veľkej Matky Zeme, rovnako ako kresťanstvo stavalo na pohanskej viere, ich kultových svätých miestach a viere v pohanských bohov. Do spoločnosti materského princípu začali prenikať prvky princípu mužského, až nastala ideová rovnováha a postupom času sa stal nadradeným patriarchát. Boli to naši predkovia, ktorí si tento kult osvojili a sami sa podľa neho neskôr nazvali „Slnečným národom“ - Slovenmi. Spoloční predkovia s Egypťanmi, Lukostrelci zo Severnej Afriky (kultúra zvoncovitých pohárov), ktorí sem priši cez maltsko-sicílsku šiju, rozšírili tento kult cca pred 5000 rokmi. Hlavným posvätným zvieraťom sa stáva Sokol.

Božstvo Sokar so sokolou hlavou a mumifikovaným telom

Sokol od egyptského božstva Sokara naozaj nemá ďaleko (pozn.: Egyptské hieroglyfické písmo má rovnaký znak pre spoluhlásky r/l, v skutočnosti sa s istotou nevie, či sa boh vyslovoval Sokar, alebo Sokal, pre nich sa to prirodzene spodobuje). Sokol je arabsky saqr, egyptsky saqqar. Pre vyznávačov kultu boha Slnka, Sokar predstavoval posmrtného sprievodcu, ktorý dušu odprevádzal zo Zeme do ríše podsvetia - Raja. Podľa egyptskej mytológie predstavoval oddelenie duše – ba, od tela – ka, pri obrade otvárania úst. Princípom tohto obradu bola viera, že duša sídli v duchu. Telo je prejavom ducha. Duch súvisí s dychom, ktorý vychádza z úst, pretože je nehmotnou súčasťou tela, je to vzduch. Všetky slová majú spoločný základ, jedno slovo, z ktorého vznikli všetky ďalšie, ktoré súvisia s duchom, jeho činnosťou a vlastnosťami.
V kultúrnej tradícii je výzor ducha opisovaný ako lietajúci biely plášť, čo je následkom degradácie a zabudnutia jeho skutočnej povahy. Pomocou mágie sa vyvolával duch za použitia ohňa a dymu, čo dalo vznik jeho neskoršej podobe. Duch sa často opisuje ako silný vietor: trieska, plieska, výska alebo zavýja, čo svedčí o viere, že vo vetre (hýbajúcom sa vzduchu) sídlia duchovia. Slovo vzduch je tvorené z predpony vz-, bežne používanej napr. v slovách VZlykať, VZlietnuť, VZdialenosť a prípony duch.
DUCH – VZDUCH – DUŠA – DYCH

Sokol chrániaci mŕtveho faraóna, Chrám boha Hora

Tak to bolo aj u našich predkov. Cez ústa, kadiaľ dýchame, vychádzala po smrti duša, zatiaľ čo telo, ako naša hmotná časť podstaty, vracalo sa požičanej Zemi. Ak chceli zaistiť zosnulej duši bezpečný odchod na druhý svet, tam, odkiaľ prišla, čiže zo Slnka, museli jej samozrejme zabezpečiť aj sprievodcu. Mal to byť sokol, boží posol a posvätné zviera Slnka, najrýchlejší vták, ktorý sa u nás vyskytuje a lieta v najvyšších výškach. Plní funkciu rýchleho posla boha, ku ktorému je najbližšie. Preto si nevybrali oveľa majestátnejšieho vtáka, ako napr. orla. Duša je však nehmotná, a preto aj sprievodca – sokol, musel byť nehmotnej podstaty, čo zabezpečili jeho symbolickým nakreslením, vyrytím, alebo vymodelovaním do posvätných skál a stromov, a následným oživením prostredníctvom magického rituálu. Na území Slovenska sa objavuje do kameňov vytesaný motív siluety vtákov, pijúci z obetnej misky, aby sa posilnili na túto náročnú cestu a dopravili tak dušu zomrelého k svojmu otcovi - Slnku. Verili, že duša sa dostane do jednoty a odtiaľ sa znovu vráti na túto Zem. Predstava, že deti prinášajú bociany hovorí o príchode duše do tela, no v rôznych krajinách túto funkciu prisudzujú iným vtákom. Môžeme to chápať, že vtáci nielen odnášajú dušu k Jednote, ale pri spiatočnej ceste prinesú tú ďalšiu pre začiatok nového života. Preto sú v krajinách, kde sa kedysi uctievalo Slnko, posvätnými zvieratami vtáci.

Plastika sokola sediaca sokoliarovi na pleci - výška 8m, Východné Slovensko

Staroegyptské vyobrazenie duše (ba), v podobe vtáka s ľudskou hlavou, obsahuje vtáčí prvok - symbol oslobodenia sa od gravitačnej energie a nepodliehania fyzikálnym (prírodným) zákonom. Rovnako je tomu aj pri vyobrazení Sokara, ako mumifikovaného ľudského tela s hlavou sokola. Od Sokara dokonca vzniklo Memphiské pohrebisko, staroveká Sakkára, stal sa jeho ochrancom a prievozníkom pochovaných mŕtvych. Rovnakú funkciu zastával Jastrab, slnečný vták boha Hora, ktorý môže letieť proti ostrým slnečným lúčom, k Slnku, bez toho, aby oslepol. Slovotvorný základ - JAS, znamená jednu vývinovú etapu Slnka, počas jeho púte oblohou. Mytologický výjav, každodenný opakujúci sa nekonečný dej jeho vývinu po oblohe stotožnili so životom živej bytosti. Rastie, učí sa, pracuje, starne, zomiera a má mnoho ďalších ľudských vlastností. Ľudia dodnes zobrazujú Slnko s antropomorfnými črtami, napr. kreslia Slnko ako ľudskú tvár, niekedy aj s končatinami.

Mytologický obraz:
I. Vychádzajúce Slnko nad obzorom sa doslova rodí z Veľkej Matky, Zeme, stáva sa jej Synom (angl. son = syn, Sun = Slnko)
II. Postupne narastá na sile, až je na vrchole, juhu, nazývané Junák alebo Janko (angl. young a nem. jung = mladý, mládenec)
III. V tretej fáze starne, no vďaka prežitému životu a nabratých skúseností sa stáva múdrym starcom a radcom, zvaným Jas. Starý a múdry kráľ, ktorý sa prirovnával k múdrosti Jasa, si právom vyslúžil úctivé oslovenie Jasnosť.

Zostava skalných plastík so sokolom napravo - výška 1,5m, Západné Slovensko

Na Slovensku a nie len u nás, bolo objavených mnoho sôch sokolov, či jastrabov. Nenájdeme kultové miesto, ktoré by sa zaobišlo bez vyobrazenia jedného z týchto vtákov. Mnohé z nich popisuje vo svojej knihe Rudolf Irša: Svätyne našich predkov. Vďaka tomuto častému motívu Sokara, či sokola (ide o to isté božstvo), najmä na skalách, sa nám darí objasniť pôvod slova sochár a socha. Pre spoločnosť boli veľmi dôležitými a posvätnými obradnými zvieratami, postupne sa posvätnými stávali takmer všetky druhy vtákov. Používali sa pri veštení budúcnosti, prijímali posolstvá od bohov. Stali sa tak ochrancami posmrtného života a strážcami Brány Raja, prechodu na druhý svet. Pri väčších svätyniach sa ich skulptúry umiestňovali po okrajoch a dôležité obrady, súvisiace s prechodom cez Bránu, sa vykonávali uprostred. Pri svätyniach a pohrebiskách menších rozmerov si vystačili aj s jedným idolom a pri ešte menších rozmeroch, s vtáčími siluetami. V latinskom slove sacr, čo znamená posvätný, sa nám zachovala dôležitosť tohto symbolického zvieraťa a v slove sacra, obrady, aj dôležitosť vykonávania pohrebných rituálov odkazujúcich na sokola.

Sokolík pri kultových kameňoch - výška 0,4m, Západné Slovensko

Aj keď tento pradávny kult upadol do zabudnutia a dnes nám už nič nehovorí, dávne stopy po ňom sa zachovali v našom jazyku, kultúre, tradíciách, rozprávkach a iných mýtoch, ktoré čakajú na svoje znovuobjavenie, ktoré by mohlo priniesť trochu svetla do našich zabudnutých, ale v tradícii stále živých dejín.

Text a foto: Jozef Petrík, 22.08.2016
E-mail: jozefpetrik242@gmail.com

pre Sponsored content

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
				1	2	3
4	5	6	7	8	9	10
11	12	13	14	15	16	17
18	19	20	21	22	23	24
25	26	27	28	29	30