Sloveni, Slovenky, Slovensko, Slovenija, slovenčina, slovenský, slovenská, slovenské

First topic message reminder :

Príchod Avarov do Karpatskej kotliny sa datuje niekedy v rokoch 567/568 po Kr. Hneď po príchode Avarov, naše územie samozrejme ešte nebolo súčasťou kaganátu. Slovensko sa dostalo do jeho područia až niekedy v pol 7. stor. Podľa posledných tohoročných archeologických výskumov v Podunajských Biskupiciach a následne získaných aj slovanských artefaktov z uvedenej lokality Avarského kaganátu je možné vyvodiť autochtónnosť Slovenov, ešte pred príchodom Avarov.






a nie ako sa do nekonečna omieľa príchod Slovanov na naše územie


Zároveň by som chcel dať do pozornosti článok p. Škvarnu :
http://www.impulzrevue.sk/article.php?842

Teraz trošku kacírstva. Čo, kto sú to Sloveni ? Zadajte heslo Sloveni do Wiki a ... nič - 0. Jedine ak ku heslu Sloveni pridáte wikipédia. Horeuvedený názor p. Škvarnu, z webu Impulz revue zároveň vysvetľuje, prečo Sloveni po páde Veľkej Moravy a následnom obsadení Maďarmi, neorganizujú žiadny odpor, nežiadajú autonómiu a po tisíc rokov sú ticho, sú ahistorický, vlastne plebs - čo nemá v Európe obdobu. Milovanú staroslovenčinu Sloveni veľmi rýchlo opúšťajú  na všetkých úrovniach, úradne, literárne a liturgicky vrátane katolíckej liturgie a používajú češtinu. Nemali sme žiadnu hrdosť, alebo sme považovali češtinu za svoj jazyk ? Stredoslovenský preklad sme nahradili rýchlo českým. Češi mali od Václava IV ako jedny z prvých Europánov, vlastný preklad Biblie do češtiny z Vulgáty a od 16. Storočia Bibliu Kralickú, ako preklad z pôvodných biblických jazykov tiež medzi prvými a navyše ... aj slovenského tvorcu po latinsky napísanej prvej systematickej gramatiky českého jazyka v roku 1612 v Prahe menom Varinec Benedikt z Nedožier( okr. Prievidza). Naopak preklad Biblie do slovenčiny je až z 19. storočia. Boli sme zrejme posledným európskym národom s prekladom Biblie do materinského jazyka. Fakt je, že sme mali staroslovenský preklad, ale potom prečo sme ho nepoužívali (ale český áno). Ďalšia srandička, ak sa opierame o kult Cyrila a Metoda, prečo sme na nich zabudli ? Veď ten kult sa na Slovensku rozširuje až v 17. storočí z Čiech. To isté platí aj o staroslovenčine, ktorá sa v Čechách po páde VM 500 rokov pestuje, na Slovensku nič.  Príčinou zrejme bola uhorská legislatíva a zrejme snaha Maďarov ( Čechov ) vybrať Nitru a Slovensko z centra VM ?
Ďalej, aká bola pravdepodobná  realita v Uhorsku s využívaním materinského jazyka Slovákov ?  Napr. na začiatku 10. storočia sa Nitrania dohodli s Maďarmi (napr. Hont-Poznan), že stačí výmenou za zachovanie majetku a životov prispieť k vyhnaniu Moravanov z Nitrianska a bude všetko OK.... ? Nasledujúcich 1000 rokov  okrem pomoci nastolenia vlády Arpádovcov, potom nebolo ich ani vidieť ani počuť  ... no až v 16. st. či časoch Napoleonských vojen tj. 18. storočie  a začiatok 19. stor. sa ukazuje, že na území Horného Uhorska žijú iba rôzne folklórne skupinky Slovanov, ktoré hovoria divnou češtinou, vďaka ktorej si zachovali slovenskú reč.  Je slovenčina variantou češtiny alebo čeština je variantou slovenčiny ? V dvadsiatich rokoch učia českí učitelia týchto Slovanov štúrovej slovenčine a následne Češi budujú fyzickú a duševnú infraštruktúru ( cesty, železnice, školstvo, úrady ap.) . Toho vývoja sa boja Maďari, ktorí majú strach, že Slovensko definitívne stratia a pošlú Tuku a Hlinku na rozštvanie národa Českého a Slovenského ... a podarí sa im to, Slováci získavajú koncom 30. rokov samostatný štát. No Slováci potrebujú  príbeh. Poniektorí si všimnú, že medzi slovom Slovák, Slovenka, Sloviensky je nápadný rozdiel - ale všetko to znamená Slovan, tak sa vymyslí, že Samova ríša a VM bola vlastne ríša Slovákov ... Ešteže existoval nejaký Čech  Polívka, uznávaný český slavista, istý čas vedúci funkcionár Československej akadémie vied. Tento človek navrhol v štúdii " Kterým jazykem psány jsou nejstarší památky jazyka slovanského – starobulharsky či staroslovensky? " ( v roku 1883, ročník II, číslo 10 ), aby sa namiesto dovtedy všeobecne používaného pojmu „staroslovenský jazyk“ začal používať termín „staroslověnský jazyk“. Aj keď Polívkov pokus odmietali najmä poľskí slavisti, jeho českí kolegovia návrh prijali, lebo vedeli, o čo ide. A ich učenliví slovenskí žiaci, nevediac o čo ide, spoločne s koncepciou „československej jazykovej jednoty“ tiež prevzali grafému „ě“ a neskôr „ie“ a začali používať tvary Slovieni, sloviensky, staroslovienčina, hoci to nemá žiadne historické ani filologické opodstatnenie.

Bánovce s bobrom nemajú určite nič spoločné, skôr s tým bánom, pánom.
Na druhej strane rieka Bebrava má zaujímavý názov. Ava vraj znamená keltsky voda/rieka a keď sa pozrieme do kelštiny, bobor po írsky je bébhar, čiže by jej názov mohol vzniknúť BÉBHARAVA - BEBRAVA s vypadnutím premlčanej slabiky HA. Potom by skutočne išlo o Bobriu rieku.
Je zaujímavé koľko známych a starých riek by malo mať podľa teórie -ava, keltský pôvod: Bebrava, Nitrava, Ondava, Vltava, Morava, Žitava, Orava, Rudava, Olšava, (možno aj Bodva)...

Pre zaujímavosť citujem jeden zdroj, ktorý však tvrdí, že -ava je slovanská koncovka. http://snaturou2000.sk/spravodajca/bola-bebrava-bobria-rieka
1296 fluuiumBebre, 1388 fluv. Bebre, neskôr sa opäť v listinách začal zapisovať so sufixom -ava (1649 vedlepotoka Bebravy, 1862 Bebrava.
https://illovsky.blog.sme.sk/c/217531/Povod-nazvoslovia-slovenskych-riek-II.html

Neviem teraz narýchlo nájsť odkiaľ vyvodzujem -ava ako keltské slovo, ale našiel som zaujímavú vetu o Vandaloch.
Prokonzul v Pannonii Dio Cassius před rokem 229 však již zapsal: „Labe pramení ve Vandalských horách“http://www.bylotojinak.cz/nove-poznatky/puvod-nazvu-vltava-a-malse

Takže Svätopluk si najal do služby Chorvátskeho bána a za odmenu mu dal malú osadu pri Ozorovciach a z tej osady vznikli Bánovce. Bebrava asi bola pred tým Brblavá.
Logiku to má len vtedy, ak situujeme VM aj so Svätoplukom niekam na juh. Kráľ Svätopluk poveril svojho muža správou odlahlého územia na periférií svojej ríše a vymenoval ho za bána. bán - pán, jak sa to šumne podobá. A vznikli Bánovce. Potom sa natláča otázka prečo sa my Slováci Veľkou Moravou vôbec zaoberáme??? Tak čo do frasa robí tá socha na Bratislavskom Hrade?

Bánovce neboli na periférii Svätplukovej ríše, skôr boli už akousi oblasťou predmestia hlavného mesta - Nitry.

Ak mal Svätopluk sidlo v Semohradsku, tak vtedy boli na perférii.

Vyzerá to tak, že Mojmírovci najprv sídlili v Sedmohradsku, potom čo získali nové územia vrátanie Slovenska a Moravy, hlavným mestom sa stala Nitra v centre Svätoplukovej ríše. Určite však boli mestá/hradiská, ktoré spravovali menšie územné celky ríše, ako to neskôr fungovalo so župami.

Jas napísal:Vyzerá to tak, že Mojmírovci najprv sídlili v Sedmohradsku, potom čo získali nové územia vrátanie Slovenska a Moravy, hlavným mestom sa stala Nitra v centre Svätoplukovej ríše. Určite však boli mestá/hradiská, ktoré spravovali menšie územné celky ríše, ako to neskôr fungovalo so župami.

Podla čoho vyzerá, že Mojmírovci najprv sídlili v Sedmohradsku? A z čoho vyplýva, že Nitra bola hlavným mestom Svätoplukovho panstva?

Neviem ako Jas, ja by som to zdôvodnil tým, že všetci panovníci VM sídlili buď v Nitre alebo neskôr či predtým nevieme kde (asi tiež v Nitre) a ich prví následníci, Arpádovci tiež. V našom priestore sa dejiny točia ešte okolo Bratislavy a Ostrihomu, trocha ďalej sa spomína Vesprém. Podľa môjho názoru tu sa vytvorilo jedno centrum moci a východne (nie západne!) druhé centrum moci, ktoré bolo pôvodne prvým centrom moci. V priebehu jedného storočia to východné stratilo na význame po tom, čo obsadilo západné a to na význame získalo. Maďarský vpád a nemecké vpády (a tiež Bulhari) zničili najprv východné centrum a západné s Nitrou sa nakoniec spojilo s arpádovským štátom, ktorého prví panovníci sa viažu tiež k Nitre, Ostrihomu a k Bratislave.

Vyzerá to tak, že len podla pocitu predpokladáte že najprv sídlili v Sedmohradsku a potom v Nitre. Ja osobne Nitru nijako nespochybňujem, ale myslím že nie je jediný odkaz, že Svätopluk sídlil v Nitre. O Sedmohradsku ani nevravím. Ale to sme hodne ďaleko od Bánoviec. Takže zostaňme pri tej skvelej teórii, že Svätopluk nemal Županov, ani Vojvodov, ale Bánov. Jeden z nich bol v Bánovciach a tí to od tých čias banujú.

Oj, oj, od buka do buka. Prečo by nemal nejakých bánov? Azda všetci králi zamestnávali cudzích žoldnierov. Svätopluk má byť výnimkou len aby si sa smial do rukáva?

O tom, že bol v Arade predsa píše arabský kupec - popis sedí na Arad. Rovnako vyhnanie učeníkov sedí...ale píš, bez Teba by bola nuda :-)
toto vymažem, je to osobné

walibuk napísal:Vyzerá to tak, že len podla pocitu predpokladáte že najprv sídlili v Sedmohradsku a potom v Nitre. Ja osobne Nitru nijako nespochybňujem, ale myslím že nie je jediný odkaz, že Svätopluk sídlil v Nitre. O Sedmohradsku ani nevravím. Ale to sme hodne ďaleko od Bánoviec. Takže zostaňme pri tej skvelej teórii, že Svätopluk nemal Županov, ani Vojvodov, ale Bánov. Jeden z nich bol v Bánovciach a tí to od tých čias banujú.

ALE VERUŽE JE!!!

Napr., že v Nitre sídlil Wiching. A že ten sídlil tam, kde Svätopluk.

Čiže 1 + 1 = X
X = ?

A tam kde sídlil Wiching, sídlil koncom svojej éry aj Metod.
A to bolo vtedy, keď už Svätopluk mal pod palcom aj Rastislavovu časť.

Čiže stále NITRA.

Kde sídlil Svätopluk predtým, o tom môžeme debatovať.
Vyzerá to, že dovtedy sídlil v Nitre Rastislav.
Takže kde bol dovtedy Svätopluk?
O pocitoch to nieje.

prečítajte, čo ste napísal. Predsa v Nitre bol Viching a Metod bol kde? Na konci svojej éry?

Svetomír napísal:prečítajte, čo ste napísal. Predsa v Nitre bol Viching a Metod bol kde? Na konci svojej éry?

Metod bol tam, kde Wiching

Metod: z wikipédie, tej je všetko už jasné:

Dátum narodenia: 815 po Kr., Solún, Grécko
Úmrtie: 6. apríla 885 po Kr., Velehrad, Česko

Wiching:
v rokoch 880 – 881 a 885 – 891/892/893 nitriansky biskup, poradca Svätopluka I., jediný známy sufragán arcibiskupa Metoda

Ten Velehrad v Česku je samozrejme blud.

V roku 885 boli Wiching, Metod a teda aj Svätopluk doma v NITRE.

Došli slová?

Veď Vy tu históriu VM tvoríte, neinterpretujete to aké sú vedomosti a neoddelujete ich od svojich domnienok.
Rastislav bol v Nitre, tak Svätopluk bol potom v Sedmohradsku je čistá špekulácia. Pravda je taká, že Rastislav bol v Nitre a Svätopluk potom musel byť niekde inde a istotne nebol v Blatenskom Kocelovom kniežatstve, takže mohol byť niekde v priestore medzi Bulharskou ríšou, Kijevským kniežatstvom, Franskou ríšou a spomínanými kniežatstvami Slovenov. Vy si myslíte že bol v Sedmohradsku, v tesnom susedstve Bulharov, ja si myslím že mal kniežatstvo na území dnešného Maďarska so sídlom v Stoličnom Belehrade, alebo pochádzal z Jazygov z medziriečia Dunaj - Tisa.

A ešte jedno slovíčko, Pusta. S tým sa často operuje že pusta je od slova pustatina, takže  Svätopluk nemohol byť predsa z pustatiny, keď tam nikoho nebolo. Pusta - pustatina je zasa len také infantilné vysvetlenie, ja sa domnievam že slovo pusta je od slova pastva, čo znamená že v tých oblastiach sa neoralo, ale len pásol dobytok a tým samozrejme nebola krajina tak osídlená ako rolnícke oblasti, a mohla sa javiť pozorovatelovi ako neobývaná.

walibuk napísal:Veď Vy tu históriu VM tvoríte, neinterpretujete to aké sú vedomosti a neoddelujete ich od svojich domnienok.
Rastislav bol v Nitre, tak Svätopluk bol potom v Sedmohradsku je čistá špekulácia. Pravda je taká, že Rastislav bol v Nitre a Svätopluk potom musel byť niekde inde a istotne nebol v Blatenskom Kocelovom kniežatstve, takže mohol byť niekde v priestore medzi Bulharskou ríšou, Kijevským kniežatstvom, Franskou ríšou a spomínanými kniežatstvami Slovenov. Vy si myslíte že bol v Sedmohradsku, v tesnom susedstve Bulharov, ja si myslím že mal kniežatstvo na území dnešného Maďarska so sídlom v Stoličnom Belehrade, alebo pochádzal z Jazygov z medziriečia Dunaj - Tisa.

A ešte jedno slovíčko, Pusta. S tým sa často operuje že pusta je od slova pustatina, takže  Svätopluk nemohol byť predsa z pustatiny, keď tam nikoho nebolo. Pusta - pustatina je zasa len také infantilné vysvetlenie, ja sa domnievam že slovo pusta je od slova pastva, čo znamená že v tých oblastiach sa neoralo, ale len pásol dobytok a tým samozrejme nebola krajina tak osídlená ako rolnícke oblasti, a mohla sa javiť pozorovatelovi ako neobývaná.

ALE WALIBUK - tomu sa hovorí trpieť na FIXNÚ IDEU!!!!
Kde je v tejto diskusii moje tvrdenie, že Svätopluk sídlil v Sedmohradsku?

Kde sídlil Svätopluk predtým, o tom môžeme debatovať.
Vyzerá to, že dovtedy sídlil v Nitre Rastislav.
Takže kde bol dovtedy Svätopluk?

Rastislav bol v Nitre, tak Svätopluk bol potom v Sedmohradsku je čistá špekulácia. Pravda je taká, že Rastislav bol v Nitre a Svätopluk potom musel byť niekde inde a istotne nebol v Blatenskom Kocelovom kniežatstve, takže mohol byť niekde v priestore medzi Bulharskou ríšou, Kijevským kniežatstvom, Franskou ríšou a spomínanými kniežatstvami Slovenov. ..., ja si myslím že mal kniežatstvo na území dnešného Maďarska so sídlom v Stoličnom Belehrade, alebo pochádzal z Jazygov z medziriečia Dunaj - Tisa

Vo Vami vymedzenom priestore je aj Sedmohradsko. Podľa Vás uvádzať predchádzajúce sídlo Svätopluka do tohto Vami vymedzeného priestoru je

Walibuk napísal:čistá špekulácia

. Čiže váš názor, že sídlil v Stoličnom Belehrade je podľa Vás čistá špekulácia. Beriem to, vy najlepšie musíte vedieť o čo opierate svoj názor.

Pusta  nebola púšť, ale bol to močiar. Nehodný na nič. O tom sme tu už písali a je tu o tom aj TÉMA.

Prepáčte, že som taký jasný a stručný. Ale chápem, že večer sme už všetci unavení, tak sa chápme.

Svätopluk mohol kľudne mať aj bánov aj vojvodov. Bán bola, podľa mňa, vysoká hospodársko-štátna funkcia. Vojvoda bola vojenská funkcia. Prípadne mohla byť funkcia aj združená, ak bol nedostatok dobrých veliteľov alebo dobrých hospodárov. Pôvod termínu bán v oblasti Karpát a Balkánu sa podľa mňa viaže k nejakej vysokej banskej funkcii, niečo ako správca banského revíru, alebo vymeriavač banských diel a pre panovníka to musel byť v banských oblastiach najdôležitejší muž. Pôvodne (možno ešte v dobe lužickej/púchovskej kultúry) sa mohol vyslovoval ako špán. Dodnes máme Španiu dolinu či Hispaniu a jediné čo ich spája sú veľké náleziská mede a praveké kultúry založené na jej ťažbe a spracovaní. S nárastom komplexnosti štátnej správy potom slovo bán nadobúdalo širší význam v zmysle nejakej hospodárskej funkcie.

Amin, umiestniť Svätoplukovo panstvo do mnou vymedzeného priestoru je logická dedukcia.
Súhlasím s Vami, že ďalšie spresnenie jeho panstva v tomto priestore je " čistá špekulácia".

Pôvod mena Špania dolina je dostatočne známy a neviaže sa k slovu špán. Pochybujem že Bán má niečo spoločné s baníctvom, skôr sa mi zdá pôvod mena v taliančine. Bandiera je zástava, takže bán by mohol byť vlajkonosič, čo bola vo vojsku dôležitá funkcia. Vlajkonosič stál po boku panovníka, prvý šiel do útoku v mene vladára. Bandiera je asi všeobecne pruh látky, od toho vzniklo slovo bandáž a myslím že české bandero bude pochádzať zo slávnostnej omotávky pása pruhom látky.

Titul Bán ako správca krajiny bol používaný v Chorvatsku a ako je známe, tak Benátky ovládali značnú časť východného pobrežia Jadranského mora, talianske názvoslovie preniklo do chorvátskej kultúry.

Bán je titul rôznych regionálnych správcov či vládcov v okolí južnej Karpatskej kotliny v minulosti. Územie pod jeho vládou sa nazývalo v Uhorsku a Valašsku banát, na slovanských územiach a v 20. storočí v Juhoslávii bánovina. Slovo pochádza buď zo slovanského „pán“ alebo je pôvodne avarským výrazom. Názov bán je známy už od zhruba 9. storočia chorvátskeho kráľovstva a vzťahoval sa na hlavných predstaviteľov kráľovskej moci v jednotlivých oblastiach štátu. Po začlenení Chorvátska pod uhorskú korunu roku 1102 pripadol titul bán miestodržiteľovi uhorského kráľa, čím sa vyjadrovalo osobitné postavenie krajiny v rámci Uhorska. Roku 1225 vznikli formálne dva banáty - Chorvátsko-Dalmácia a Slavónsko-, ale v 14./15. storočí boli znova spojené. Po dobytí veľkých území Osmanskou ríšou začiatkom 16. storočia sa právomoci bána zmenšili.
https://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%A1n

A BANDITA ?

Amin napísal:A BANDITA  ?  

Nielen bandita, ale aj kontrabandieros, teda pašerák bez bandiera a z toho vyplývajúce slovo kontraband, teda tovar ktorý viezli kontrabandieros..
Bolo obvyklé, že vojaci lúpili, brali si svoj nevyplatený žold od toho koho chytili a jedlo brali tam kde bolo. Pre mešťanov a sedliakov bolo jedno kto ich okradol, banditi boli bandieros, teda ozbrojení chlapi označený nejakým pruhom látky, aby sa poznali, lebo uniformy neexistovali. Odtial pochádza aj kravata, croata, šatka s bieločervenou šachovnicou ktorú si chorvátsky kirisníci viazali  nezvykle okolo krku. Prvý zaviedli uniformu v Prusku a vojak si ju nesmel vyzliecť ani po službe, ak lúpil, bol lahko identifikovatelný.

Zaujímavé je slovo BAN v latinčine, čo znamená ZÁKAZ. Slovo sa dostalo do angličtiny, ale aj slovanských jazykov. Dalo by sa to chápať:
1. z pohľadu rimanov, že na určité územia je ban, čiže zákaz vstupu, za porušenie zákazu je trest
2. že zákaz (ban) odkazuje na právnu moc, podľa mňa tam môže byť nejaká spojitosť aj s titulom ban. Alebo sa slovo do latinčiny dostalo sekundárne z cudzieho jazyka alebo prevzalo zmysel súvisiaci s funkciou slova ban? ... vstup do Pannonie zakázaný kvôli nebezpečenstvu? Hľadal by som súvislosť titulu bán s rímskou provinciou Pannoniou, je tu až príliš veľa "zhod náhod".

banda je z latinčiny, prenesene označuje skupinu ľudí, napr. hudobné teleso, alebo u nás banditov. Pôvod má zrejme v slove band - pruh napr. látky. Ako píše Walibuk, pruhom látky označená skupina vojakov, napr. My dnes pre bandu zločincov skôr používame výraz GANG.  Ako čo prišlo a odišlo z latinčiny dajme bokom, ale ponúka sa vysvetlenie, že BAN je ktosi označený povedzme pruhom látky. Pri jednotlivcovi by mohlo ísť o hlavu BANDY ako skupiny ľudí - čiže pána. Niekoho ako BOSS. Tak či inak, to je zrejme význam slova BAN a PÁN. Či už mal alebo nemal na hlave TUR-BAN :-).

Starobylosť slova Bán by sa dala pomerne lahko dosledovať v Chorvátskych dejinách. Teda ak sa v Chorvátsku nevyskytoval v časoch Svätopluka, tak Bánovce nebudú od Bána.

a teraz trošku pokroku v starobylosti :
Pchin-jin Lǔ Bān,  tradičný znak 魯班, zjednodušene 鲁班 alebo Lu-Pan (nar. 507– 444 BC), bol čínsky tesár vynálezca, filozof a štátnik. Pochádzal zo štátu Lu, jeho pôvodné meno bolo Kung-šu I-č’ (čínsky: pchin-jin Gōng-shū Yī-zhì, v znakoch 公輸依智 ...

Jozef Ľudovít Miloslav Hurban * 19. marec 1817, Beckov – † 21. február 1888, Hlboké bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik

Viktor Orbán (* 31. máj 1963, Stoličný Belehrad) je maďarský pravicový politik, predseda strany Fidesz. Po víťazstve strany Fidesz v parlamentných voľbách v roku 2010 je premiér Maďarska, rovnaký post zastával aj v rokoch 1998 – 2002.

No, akosi sa nám to zamotáva :-).

Orbán je z dvoch slov: Őr znamená maďarsky strážny. Čiže ten bán, ktorý má stráž, ktorý má kontrolu. K nemu sa to hodí - nomen omen :-)

Žeby aj Ur-ban - izácia?

Ak niekto napíše "vyzerá to tak"...raz je akceptovaný, inokedy nie. Mohol by som odvážne napísať: podľa toho, čo som videl na vlastné oči v Sedmohradsku, to vyzerá tak, že Mojmír jednoznačne sídlil tam. Moigrad, Zlatna...min 500 mien toponýmie, ostatky slovanskej reči v rumunčine, veľkomoravské artefakty v múzeu v Alba Iulii, genotypy ľudí v oblasti, svargy, slovanské svargy po celej Transylvánii...opis Svätoplukovho sídla od Gardízího a iných arabov už spomenutých...to sú nevyvrátiteľné smerové tabule, ktoré môžete ignorovať ešte 50 rokov, ale raz to prepukne. Vaši vnukovia vám povedia, že ste boli slepí a hluchí. Rovnako, ako vedci v R, SR, MR, ČR, D, A a pod. Nikto nie je taký slepý, ako ten, čo vidieť nechce.
Treba tam konečne ísť a pripraviť si dopredu každý krok, každú hodinu, aby sa nepremrhal čas.  A fotiť, všímať si, objavovať. Je čo. A nie ostávať v koľajách od voza, čo blúdil.

To vážne by ste niektorí urobili, že ak to pre vás "vyzerá tak", dokázali by ste ignorovať veci, ktoré som tu prezentoval a ešte prezentovať azda budem? Jedna práca ešte nie je napísaná a ešte by mala byť min jedna cesta dohľadať niečo...a samozrejme, pri každej ceste nájdem niečo nové, ešte horšie, keď na niečo prídem, čo som obišiel a znova je tu vábenie: vráť sa...ako posledne nádhernú a nádherne starú rotundu pri Deve...

Pomyselná jednota Slovenov, teda Slovákov, Slovencov, Slavóncov, rôznych Moravanov môže byť velmi starého dáta, omnoho staršieho ako obdobie VM. Možno sa tá jednota skončila stovky, možno tisíce rokov pred našim letopočtom. Často túto našu jednotu vyzdvihujeme pri Slovincoch, ktorí svoju krajinu volajú Slovenska, muž je Slovenac a žena Slovenka.  Ale ak sa pozrieme na ich reč, tak tam nájdeme  zásadné rozdiely v slovách. Najznámejšie je asi pomenovanie dieťaťa, oni povedia otrok. Rolník, profesia väčšiny národa v staro a stredoveku sa povie po Slovinsky kmeť a príkladov nájdeme mnoho. Pri čítaní Slovinčiny mám dojem, že je to najsevernejší výbežok, minimálne jazykový, južných Slovanov a nie že sú príbuzný nám, Dunajským Slovenom. Chcelo by to samozrejme širší rozbor, vrátanie porovnania topografických názvov v Rumunsku a zbytkov slovanských slov v Rumunčine. Ak si len letmo pozrieme niektoré takéto slová v Rumunčine, lahko zistíme že sú gakavské, teda g nahrádza h, také slovo je napríklad granica - hranica, gnuoj - špina /hnoj/. Netrúfam si povedať kedy mohol nastať jazykový rozchod Slovenov v úvode vymenovaných, ale tvrdiť že v období VM sme boli jedno a to isté je príliš odvážne a myslím že ani nezodpovedá realite.

Bavorský geograf, keď mal čas, napísal: Merehani majú 11 hradov, Marhari 30. Neboli podla neho celkom zajedno. Ale napr. bitky s Ostrogótmi sa bili Kvádi, Markomani, Suevi s Rutenmi a Skirmi, Gepidmi spolu. Rovnako spolu útočili a porazili Hunov. Atd.

Vnukovia mi povedia: Dedo, mal si pravdu

Urbanizácia :-)

Nie všetko, čo sa blyští, je zlato

Walibuk, hej, vnukovia Ťa majú radi a povedia to, čo chceš počuť :-)

surfovaním po slovinskom internete :
a Slovinský pohľad na starobylú krajinu Slovenov pred osídlením Venetmi :

www.google.sk/search?q=proto+names+of+Slovenes&tbm=isch&source=iu&pf=m&ictx=1&fir=9tVne25_jz1x7M%253A%252CEHi-Kyn_qscsaM%252C_&usg=__dZKUbV6c_rIYlWCBymEA_o2e-ZQ%3D&sa=X&ved=0ahUKEwjwgaGM3ITXAhWGK1AKHZjpAo0Q9QEIVDAG#imgrc=VFKZFmeCngs1zM:








https://ipfs.io/ipfs/QmXoypizjW3WknFiJnKLwHCnL72vedxjQkDDP1mXWo6uco/wiki/Slovaks.html
Pohľad Slovincov na Slovákov :
Názov Slováci je odvodený od * Slověninъ, plural  * Slověně, staré meno Slovanov. V slovenskom jazyku; iba slovenské mená Slověninъ, Slověn sa zmenili na Slovän, Slovan a nakoniec (pod českým a poľským vplyvom) na Slováka okolo roku 1400. Staršia podoba Slov sa zachováva vo všetkých podobných slovách v slovenskom jazyku - adjektum "Slovak" je stále slovenský , ženský výraz "Slovak" je stále Slovenka a krajina je Slovensko.                                                                                                        Prvá písomná zmienka o používaní novej formy Slovak na území dnešného Slovenska je z Bardejova (1444) - "Nicoulaus Cossibor hauptman, Nicolaus Czech et Slowak, stipendiarii supremi". Zmienky o českých zdrojoch sú staršie - 1375 a 1385. Táto zmena nesúvisí s etnogenézou Slovákov, ale výlučne s jazykovými zmenami v západoslovanských jazykoch. Slovo Slovak bolo neskôr použité ako spoločný názov pre všetkých Slovanov v českom, poľskom aj slovenskom jazyku paralelne s inými formami. Slováci a Sloveni(Slovinci) sú jedinými súčasnými slovanskými národmi, ktoré si zachovali pôvodné meno. Pre Slovincov je prídavné meno stále slovenské a ženské podstatné slovo "slovinčina" je stále aj Slovenka, ale mužské podstatné meno sa odvtedy zmenilo na slovenské. Slovenský názov pre ich jazyk je slovenčina a ich slovinské meno je slovenščina. Slovenský výraz slovinského jazyka je slovinčina; a Slovinci hovoria slovenské slovščina. Názov je odvodený z protoslovanskej formy slova "slovo, hovor" (pozri slovenské sluch, ktorý pochádza z koreňa ḱlew. Tak Slováci aj Slovinci by znamenali "ľudí, ktorí hovoria (rovnakým jazykom)", t. j. ľudí, ktorí si navzájom rozumejú.
Etymológia :
Slovania prichádzali na územie Slovenska vo viacerých vlnách z 5. a 6. storočia a boli usporiadaní na kmeňovej úrovni. Pôvodné kmeňové mená nie sú známe kvôli nedostatku písomných zdrojov pred ich integráciou do vyšších politických jednotiek. Oslabenie kmeňového vedomia pravdepodobne urýchlili Avari, ktorí nerešpektovali  kmeňové rozdiely na kontrolovanom území a motivovali zostávajúcich Slovanov, aby sa spojili a spolupracovali na ich obrane. V 7. storočí Slovania (pravdepodobne aj niektorí slovenskí predkovia) založili väčšiu kmeňovú jednotu: Samovo impérium. Bez ohľadu na Samovo impérium pokračoval proces integrácie na iných územiach s rôznou intenzitou.                                                                                                                                                                                                     Konečný pád Avarského  kaganátu umožnil vznik nových politických subjektov. Prvou takouto politickou jednotkou zdokumentovanou písomnými prameňmi je Nitrianske kniežatstvo, ktoré je jedným zo základov neskoršieho spoločného etnického vedomia . V tomto štádiu dejín ešte nie je možné predpokladať spoločnú identitu všetkých slovenských predkov na území východného Slovenska, aj keď by bola obývaná blízkymi Slovanmi. Nitrianské kniežatstvo sa stalo súčasťou Veľkej Moravy, spoločného štátu (neskôr) Moravanov a Slovákov (českí predkovia sa pripojili len na niekoľko rokov). Relatívne krátka existencia Veľkej Moravy jej zabraňovala potlačiť rozdiely, ktoré vyplynuli z jej vytvorenia z dvoch samostatných subjektov, a preto sa nevyvinula spoločná "slovensko-moravská" etnická identita. Včasná politická integrácia na území dnešného Slovenska sa však odrazila v jazykovej integrácii. Zatiaľ čo dialekty raných slovenských predkov boli rozdelené na západo slovanské (západné a východné Slovensko) a nie západo slovanské (stredné Slovensko), medzi 8. a 9. storočím sa oba dialekty zlúčili a položili základy neskoršieho slovenského jazyka. ...

Moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z najzvýznamnejšách slavistov Vatroslav Jagič (1838 – 1923) dokonca tvrdil, že Moravania ešte koncom 19. storočia v podstate hovorili takým istým jazykom ako Slováci. Do polovice 20. storočia bolo aj v Česku a na Slovensku bežné považovať v odborných textoch prinajmenšom obyvateľov Moravy na juhovýchodnej Morave za Slovákov, ich jazyk za nárečie slovenčiny - „moravskoslovenské nárečia“ a ich územia aj označovať ako Slovensko či Moravské Slovensko - dnes Slovácko (pozri napríklad Ottuv slovník naučný heslo Slovensko či podrobne Slovenský náučný slovník heslo Slovenský jazyk, časť Slovenské nárečia). Dodnes toto stanovisko zastáva menšina českých jazykovedcov (pozri napríklad Václav Machek: "Etymologický slovník jazyka českého", 1997, ISBN 80-7106-242-1, str. .
Na druhej strane Moravy sa však v 21. storočí obyvatelia rozhodli pre češtinu, pomaly aj u Slovácka v spoločnom štátnom zväzku s Českom, už ako Češi. .

Prvá zmienka o slovanskom kmeni na území dnešného Slovenska pochádza z pera Prokopia a datovať ju môžeme medzi  roky 539-548. Istý Hildigis hľadal dvakrát u Slovanov azyl a oni mu dokonca poskytli šesťtisícové vojsko do Talianska (Havlík 1987, str.41-42). Väčšinou sa títo Slovania považujú za obyvateľov územia dnešného Slovenska ( Pleterski 1990 str.49, alebo Pavel Dvořák, Stopy dávnej minulosti str.16). V tomto období sa tu teda už musel nachádzať organizovaný kmeň, dostatočne silý, keď dokázal poskytnúť 6 tisícové vojsko jazdcov na koňoch. Nehovoriac o tom, že k tomu bolo potrebné mať dlhodobý aj nejaký priestor, výcvik či logistickú základňu. Ako sa volal, odkiaľ prišiel, jeho osud, či bol autochtónny nevieme. No vieme, že už exitoval nejaký vodca, slovanský kráľ Daurentios podľa historika Menandera Protectora.... Alebo boli to Sloveni ? Zrejme ide o približný počet a to bol aj dôvod prečo Longobardi, ktorí porazili Herulov nikdy Slovenov nenapadli aj napriek pomoci Hildigisovi - Ildigisovi ...Vieme však, že začiatkom 7. Storočia povstali Slovania, ktorí žili na území dnešného juhozápadného Slovenska proti avarskej nadvláde a v roku 623 Avarov spolu so Samom porazili.

V realite to bolo a dodnes ešte trocha aj je, zložitejšie. Pozeráme na vec ako na čiernobielu, ona je však farebná.  V prvom rade v tých dávnejších časoch, povedzme okolo 6. storočia n. l. žiadni Česi ešte neboli. Bolo niekoľko kmeňov na území dnešných Čiech (nie dnešnej ČR). To, že nemali spoločné označenie Čech, je zrejme obecne akceptované. Tieto kmene už v tom čase hovorili rôznymi nárečiami. Ešte o tisíc rokov nazývali svoj jazyk slovenčinou. Pritom tam boli kmene východoslovanské (ktoré prišli z Ukrajiny - napr. Dudlebi), srbské, chorvátske  a iné (Chorváti svoj jazyk tiež nazývali slovenčinou). Slovensky pomaly nadobúdalo význam "slovansky".
Na strednom Slovensku, nevieme presne odkedy, žili kmene "slovenské", t.j. tie, ktoré hovorili "stredoslovenčinou", ktorá je iným nárečím ako západoslovenské alebo východoslovenské nárečie. Aj oni zrejme svoj jazyk nazývali "slovenským".  Nakoniec, tak nazývali svoj jazyk aj Bulhari. Vidíme z toho, že "slovenčina" bola široko rozšíreným jazykom a mala veľa nárečí.  
Dnešná slovenčina je spisovným jazykom na základe stredoslovenského nárečia.
Medzi oblasťou slovenských nárečí v Čechách a stredoslovenskými nárečiami sú až dve nárečové oblasti - jedna moravskoslovenská (Slovácko, Záhorie a iná časť západného Slovenska) a západne od nich hanácke nárečia. Ešte je tam Valašsko, ale to je už novodobá kapitola.
To Hanácko nárečím inklinuje ku Korutánsku. Dnes zahŕňa podstatnú časť Moravy, Moraváci to však v tom pôvodnom slova zmysle nie sú. Odkedy sú na tomto území, nevieme. Možno prišli až po tom, čo ich vytesnili Avari alebo Bavori od Dunaja z dnešného Rakúska.
Moravskí Slováci sú k Hanákom nárečím na tom podobne ako Záhoráci ku Stredoslovákom
Nárečie západného Slovenska - to záhorácke a moravsko Slovenské kedysi siahalo až po Hron. Hovorilo sa ním aj v Nitre.  Zas Hronom bolo riedke osídlenie, de facto územie nikoho. Podľa môjho názoru toto územie bolo osídlené masívnejšie až Valašskou kolonizáciou Slovákov, ktorí odchádzali z Rumunska, vrátane Sedmohradska. Ten proces začal niekedy v 9. storočí, ale časť obyvateľstva sem prišla aj skôr, zrejme ušli už pred Hunmi. Na toto narážali maďarskí historici, ktorí tvrdili, že Slováci prišli na územie dnešného Slovenska až po nich  - to je po Maďaroch. Lenže Stredné Slovensko stálo v v druhej polovici  1. tisícročia bokom od vtedajších historických udalostí - tie sa odohrávali medzi Moravou, Hronom a Dunajom.
Koncom stredoveku sa obyvateľstvo stredného Slovenska rozmnožilo v dôsledku ekonomického vzrastu tejto časti krajiny a postredoslovenčilo rozsiahle územie smerom na západ, takmer celé západné Slovensko okrem Záhoria, najmä však územie medzi Hronom a Váhom. V menšej miere ovplyvnilo aj územie medzi Váhom a Malými Karpatami.
Čiže nitrianski Sloveni boli tí, ktorí hovorili nárečím dnešného Záhoria a Moravského Slovácka, ktoré tvorí len malý kúsok územia dnešnej Moravy. 20 km na západ od rieky Moravy, na najbližších kopcoch už nebola Morava. Centrum tohto územia bolo v Nitre. Dnes paradoxne, sa vtedajšia Morava nachádzala na Slovensku. Len jej veľmi malá časť, Slovácko, sa nachádzala na území dnešnej Českej republiky. Obyvatelia tejto slovenskej Moravy sa nazývali Slovenmi, Slovákmi, čo dokazuje aj názov tej zvyšnej časti na území dnešnej ČR, ktorá sa nazýva Slovácko. Na západ od nej nežili Moraváci, ale Hanáci.Dnes sa nazývajú Moravákmi. Bavorský geograf ich nazýval možno Merehanmi - Moravskými Hanákmi (pokiaľ si prehodil názov Merehani a Marhari). Česi boli zasa Bohemari. Z toho by sme mohli usudzovať, že v tom čase sa aj Čechy nazývali Moravou. Pokiaľ to Mar a Mere vôbec znamená Morava. Možno to malo význam "krajina" a v tom prípade by išlo o krajiny Hanov,  Harov a Bojov. Chýba nám záznam  Maroslavi, ktorý by bol v tomto rozhodujúci, avšak záznam o Moravských Slovenoch máme. Ten naznačuje, že Slavi moravskí sú obyvatelia krajiny, ktorá sa nazýva Morava. Podľa toho potom aj Čechy, Západné Slovensko, Haná a časť Rumunska sa nazývali Moravou. Z toho aj vyplýva, že označenie moravský a označenie slovenský nepostačovalo na odlíšenie jednotlivých častí krajín, lebo všetky časti boli slovenské aj moravské zároveň.  Preto sa pridávalo kmeňové označenie. Tak tomu však nebolo v prípade západného Slovenska s centrom - stolicou, čiže panovníckym sídlom v Nitre. Nebolo tomu tak preto, že toto bolo v tom čase jadro krajiny, preto ho nebolo potrebné odlišovať iným názvom.  Ani názvom Nitriansko. Bolo to jadro Slovenska v krajine, ktorá sa nazývala Moravou a bola obývaná Slovenmi. Preto sa preňho ustálilo pomenovanie Slovensko a pre jeho obyvateľstvo Sloveni - Slováci. Zmiešanímveľkej časti obyvateľstva stredného Slovenska (podľa môjho názoru najmä Sedmohraďanov) so Západoslovákmi (pôvodnými obyvateľmi Svätoplukovej ríše) a časťou obyvateľstva, ktoré ustúpilo do hôr pred Maďarmi vznikol novoveký slovenský národ, pričom okrajové nárečové oblasti si ponechali archaickejšiu podobu jazyka, ktorý podlieha naďalej tlakom spisovného jazyka, slovenského a českého. Do toho koncom stredoveku a v 17. storočí prispela migrácia českého a hanácko-morasvského obyvateľstva na Slovensko  naopak zasa, Slováci dodnes ovplyvňujú aj obecnú češtinu.



Heruli sú, ako všetci, považovaní za germánsky kmeň.  Myslím si, že Heruli sú Bavorským geografom spomínaní Marhari - títo a nie Germáni osídlili aj územie Jadranu, čo je toho dôkazom. Čiže Heruli boli zrejme obyvatelia podstatnej časti dnešnej Moravy, ktorá ležala medzi moravským Slovenskom (s centrom v Nitre) a českými kmeňmi.
V západných, germánskych prameňoch sa o nich dočítame, že už v treťom storočí obsadili územie bývalej Juhoslávie a v 6. storočí záhadne zmizli z dejín. Oni však nijako záhadne z dejín nezmizli, žijú tam dodnes ako Chorváti a Srbi, v stredoveku mali napr. aj Korutánske kniežatstvo, ktoré bolo slovanskou a nie germánskou krajinou a ich potomkovia sú, aj keď premiešaní, aj moravskí Hanáci. V čase najväčšieho rozmachu Svätoplukovej ríše sa stali súčasťou jeho ríše, preto na túto časť krajiny české a západné pramene preniesli názov Morava.
Minulosť mala svoju dynamiku, nemožno sa na ňu pozerať ako na kus kameňa.

A ešte doplním k tej mapke. Heruli sú na nej nakreslení ako prichádzajúci z dnešného Slovenska. Priam sa ponúka ich vysvetlenie mena ako HORALI. Horské kmene neraz v dejinách vtrhli do nížin a obsadili rozsiahle územia. Je celkom zrejmé, že o žiadnych Germánov ísť nemohlo. Pokiaľ, samozrejme, pod Germánmi nemyslíme Slovanov.

Amin napísal:
Heruli sú, ako všetci, považovaní za germánsky kmeň.  Myslím si, že Heruli sú Bavorským geografom spomínaní Marhari - títo a nie Germáni osídlili aj územie Jadranu, čo je toho dôkazom. Čiže Heruli boli zrejme obyvatelia podstatnej časti dnešnej Moravy, ktorá ležala medzi moravským Slovenskom (s centrom v Nitre) a českými kmeňmi.
.

https://en.wikipedia.org/wiki/Kingdom_of_the_Suebi
https://en.wikipedia.org/wiki/Quadi
https://en.wikipedia.org/wiki/Herules
Úvaha . Je celkom možné, že náš priestor po prehratej bitke s Gótmi opustili Suvebi aj Quadi, možno nie všetci. Na druhej strane v 6. storočí časť Herulov z Rugilandu po prehre s Longobardami sa presídlila na sever cez  územie Slovenov a keďže Longobardi ovládali územie od malých Karpát na západ, prechádzali Heruli cez naše územie čím vlastne dokladujú našu prítomnosť v tom, že vyhnaný nástupca trónu Longobard Ildigis v roku 540 žiadal pomoc od Slovenov. Sloveni poskytli 6 tisícové vojsko Ildigisovi proti Longobardom na pomoc Gepidom. Teda mocní šéfovia Longobardov a Gepidov žiadali Slovenov o pomoc ... no a v 568 prichádzajú k nám Avari preto aby o pár storočí zanikli

O slovenskej reči a iných zaujímavostiach vtedajšej doby a teraz :
druhy slovenskej reči - ukážky str. 17 ...  druh rasy a plemená na území Európy,  Predvety o slavianskom jazyku ... popis vzniku slovenčiny a následne slovenčina základ iných slovanských jazykov napr. čeština, polština ap...a ďalej prečo staroslovenčina je slovenčinou ...
Slovák si odjakživa i českú reč slovenskou menoval ... str. 78
Každý kmeň širokého Slovanstva sa volal Sloven ... Sloven Čech, Sloven Rus , Sloven Poliak atd ... str.85
... Lebo Sloven ten, ktorý sa za starodávnych časov volal menom cudzích národov a síce hneď Panón, Sarmat, hneď Jás, Hun, Avar, Bulhar, Uhor bez pochyby nebol inakší ako najstarší rodák a tuzemec Slovenskí, ktorí za vtedajších časov od Tatier dolu rovinami dolnozemskými cez Dunaj cez horu Balkán, až do Grécka ležiace krajiny obsadil. V návale národov cudzích tento Sloven vyhynul. Ale jeho najbližší brat z dvojčat takrečeno Sloven, ktorý sa teraz menuje Slovák ... str. 87
https://books.google.sk/books?id=xO1GAQAAMAAJ&pg=RA1-PA47&lpg=RA1-PA47&dq=staroslov%C4%9Bn%C4%8Dina&source=bl&ots=oNLULZ4RC-&sig=hkKSxqxwAdAh_qT8vI_xhd0Y1mQ&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjJtoyE0KXZAhXFfFAKHaBpCnkQ6AEIZTAI#v=onepage&q=staroslov%C4%9Bn%C4%8Dina&f=false
Dobrô slovo Slovákom súcim na slovo
Michal Miloslav Hodža
Tatrín číslo II
v Levoči 1847
a pohľad súčasnosti :
https://regionkosice.com/wiki/slovaks

Slougenzinmarcha (iné názvy: Slougenzin marcha; Slougenzin Marcha; Slougenzin, Marchan; alebo hypoteticky Slougenzia marcha) je názov geografického objektu (asi územia alebo hranice) so spornou bližšou identifikáciou, ktorý sa spomína v jednej listine Ľudovíta Nemca z roku 860. Prvá časť názvu sa pravdepodobne vzťahuje na Slovenov (t.j. Slovákov a/alebo Slovanov a/alebo Slovincov). Jeho význam spočíva v tom, že dátum výskytu tohto názvu (860) je značne starý ... a má rôzne interpretácie. Názov sa spomína v listine Ľudovíta Nemca z februára 860, ktorou Ľudovít potvrdzuje darovanie majetkov kláštoru v Niederaltaichu zo strany Pribinu. Listina územne vymedzuje predmet daru ...
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slougenzinmarcha

Je to jednoznačne názov územia.
Slougenzin marcha,
Slovjenčin(a) Marcha,
Slovienčena Marcha,
Slovienska Morava.
Toto bol zrejme oficiálny domáci názov krajiny, ktorú Frankovia nazývali krajina Moravanských Slovanov, Konštantín Porfyrogenet Veľká Morava, Nestor a Arabi Slovienska Zem.
Podrobnejšie o tom píšem tu.

ifuri napísal:Je to jednoznačne názov územia.
Slougenzin marcha,
Slovjenčin(a) Marcha,
Slovienčena Marcha,
Slovienska Morava.
Toto bol zrejme oficiálny domáci názov krajiny, ktorú Frankovia nazývali krajina Moravanských Slovanov, Konštantín Porfyrogenet Veľká Morava, Nestor a Arabi Slovienska Zem.

Vitaj ifuri ... ak Rastislav požiadal cisára o vierozvestcov (C+M) ... My SlovЬeni prostá čaď ...  s mäkkým znakom Ь v strede znamená to iba mäkký dôraz na slabiku nie jej zmenu, teda ak dovolíš zopakujem :
Slougenzin Marcha
Slovenčin(a) Marcha,
Slovenčena Marcha,
Slovenska Morava.
Toto bol zrejme oficiálny domáci názov krajiny, ktorú Frankovia nazývali krajina Moravanských Slovenov, Konštantín Porfyrogenet Veľká Morava, Nestor a Arabi Slovenska Zem.
Nehovoríme predsa Slovanobulhari, Slovanočesi, Slovanosrbi, Slovanopoliaci, Slovanosloveni apod. Myslím si, že práve Česká akadémia vied v podani Polívku má práve zásluhu na zmene grafém (uviedol som to na str.1 v tejto téme v príspevku niekedy v auguste minulého roku) v slovách o čom zrejme naši českí priatelia nechcú ani počuť, možno ani p. Steinhubel. Zaujímavý názor je aj od Jána Kollára z roku 1895 v diele:
Sláva bohyne a pôvod mena Slávov čiže Slovanov
https://books.google.sk/books?id=uDUEAAAAYAAJ&pg=PA145&lpg=PA145&dq=slougenzin&source=bl&ots=ruB-fShtgs&sig=--TKdY5mpSPO_6o1G73dLV82P4E&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYlOzZmfTcAhUCGuwKHd-LBIQQ6AEwBnoECAQQAQ#v=onepage&q=slougenzin&f=false

Pri čítaní starých zápisov "nelatinských" (prípadne "negréckych") mien, názvov v pôvodných latinských (gréckych) textoch treba vychádzať z dnešnej reality zapisovania mien, názvov v jazykoch, ktoré dnes používajú latinku na zapisovanie svojich slov, pretože zapisovanie slov v týchto jazykoch vychádza z tradície započatej minimálne v časoch Rímskej ríše (nuž, lebo géniov schopných vymyslieť dačo nové bolo v histórii veľmi málo, a to hlavne z dôvodu ich "krátkej životnosti" v "pretlaku" masy "krvilačných všehoschopných neschopných negéniov" ).

Napríklad v poľštine sa zachovalo používanie "z" ako "mäkčeňa", v nej "české" "ř" je zapisované ako "rz". Alebo ešte v 19. st. sa u nás na zápis hlásky "j" používalo "g".

Preto najpravdepodobnejšie treba čítať zápis "slougenzin" ako SLOVJEŇIN !!! !!! !!!

P. S.: A každý študent latinčiny by mal vedieť, že "rh" sa v latinčine používalo na zápis "aspirovaného r" vyskytujúceho sa v latinských prepisoch gréckych slov.
Preto si dovoľujem tvrdiť, že meno

Marhari = Mařari/Mažari/Mačari = Bahnónci/Mokravania/Moravania

Metod J. Sláv napísal:
Preto najpravdepodobnejšie treba čítať zápis "slougenzin" ako SLOVJEŇIN !!! !!! !!!

Vitaj Metod J.Slav ... dovolím si nesúhlasiť, je viac stotožnených výkladov slova "slougenzin"od Šafárika,Slovinca Kelemina či Kollára až Stanislava a ďaľších, no nie tak ako ste to hore uviedli...
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slougenzinmarcha
Okrem toho archaické latinské písmo (presnejšie archaická kapitála) obsahovalo 21 písmen: A B C D E F Z H I K L M N O P Q R S T V X. Chýbalo teda G, J, U, W a Y, písmená U a V, I a J sa začali dôsledne rozlišovať až v 17. storočí. Od 1. stor. pred Kr. do stredoveku písmo obsahovalo 23 písmen (pribudlo G a Y). Od stredoveku bolo písmen 26 (pribudlo J, W a U).
Osobne si teda myslím že, tento zápis treba čítať ako SLOVENIN !!! !!! !!!  nie Slov j enin...            zvlášť po zásahu (z rôznych dôvodov) do grafém významným titulovaným slavistom tejto doby ˇˇČechom Jiřím Polívkom v roku 1883 ", ako som už  uviedol 30.8.2017 v odkaze prvej stránky tejto témy....

Igor, ďakujem za upozornenie. Nemyslel som žiadnych Slovanoľudí. Upresním svoj výklad. Budem používať "Nemec, nemecký" miesto "Frank alebo Bavor, starohornonemecký" kvôli stručnosti a "Slovák, slovenský", lebo terminológia slovenského stredoveku je absolútne nevyhovujúca a zmätená. Výrazmi "germánsky" a "slovanský" myslím príslušnosť dialektu k najširšej príbuznej jazykovej skupine. Rozdiel medzi dialektom a jazykom v 9. storočí úmyselne zanedbávam, pretože národné jazyky vtedy ešte len vznikali. Viď nemčina, ktorá vtedy nebola kodifikovaná a veselo sa písalo starohornonemecky, starosasky, starofrízsky aj fransky. Na slovanskej strane to vďaka Cyrilovi a Metodovi vyzeralo oveľa lepšie, prvá písomná forma slovenčiny prežila ako cirkevná slovančina dodnes.
Podobne pojem "národnosť" v 9. storočí by bol lepšie vyjadrený výrazom kmeňová a štátna príslušnosť. Veď ani vo Franskej ríši neboli všetci Frankovia.
Zdôrazňujem, že tu ide o pokus prečítať dokument z 9. storočia pomocou vtedajších dostupných zdrojov a odhadu vývoja. Pustime preto z hlavy všetky o tisíc rokov mladšie šovinistické dezinterpretácie a venujme sa výhradne zachovanému textu.
Slovenský výraz "slougenzin marcha" uprostred latinského textu je poctou nemeckého kráľa dôležitému slovenskému spojencovi. Latinský zápis by totiž príliš pripomínal dehonestujúce "krajina moravských Slávov" z iných, tendenčných nemeckých listín. Slovenský výraz bol nemeckým pisateľom zapísaný foneticky nemeckým pravopisom. Latinskú barličku pritom vôbec nepotreboval. Zápis -> čítanie:

u -> v, nemecké V znelo už vtedy ako F, napr. vrouwe (Frau). Slovenské V naopak vždy inklinovalo k U.

ge -> je -> ie, slovenské IE znelo pisateľovi ako JE. V nemčine málo frekventované J zapísal ako G, citujem bratov Grimmovcov:
"Während das gothische alphabet für den halbvocal j an 15. stelle ein eigenes zeichen geschaffen hatte, drückten noch die viel späteren ober- und niederdeutschen, sowie nordischen handschriften, die das lateinische alphabet angenommen, nach dessen brauche j durch i mit aus, soweit sie nicht auch g dafür verwendeten. erst seit dem 15. jahrhundert läszt sich der gebrauch eines eigenen buchstabs für den halbvocal in den anfängen nachweisen, und zwar zunächst nur für die minuskelschrift."

zi -> ci -> cj -> č, Z tu označuje nemecké dlhé T, ktoré sa na začiatku slabiky vyslovovalo ako TS = C. Nemecké I a J sú na tomto mieste zameniteľné, viď citát Grimmovcov. Kombo CJ označuje zmenu výslovnosti hlásky C, pravdepodobne na Č, podobne ako D -> DJ -> Ď, DŽ.

Medzivýsledok:
slougenzin marcha -> slovienč'n' marcha
Prvou chýbajúcou samohláskou je buď nemé alebo obyčajné E. Pisateľ sa rozhodol pre nemé, aby to neskomplikoval: slougenzien by Nemci chybne čítali ako sloujencien.
Druhou je A, ktoré by gramaticky dotvorilo koncovku "-čena". To môže byť spôsobené chybou prepisu, nejasnou výslovnosťou alebo spojením dvoch slov do jedného, ako je v nemčine zvykom. Táto koncovka je dnes už vzácna, ale pripomínam tatarčene pirohy.
Ján Kollár má samozrejme pravdu, slovenčina je reč, nie kraj, ale to je iné slovo. Jeho čítanie slova "slougenzin" je však chybné.
Slovo marcha je slovanského pôvodu, nie germánskeho, pozri môj príspevok na Hradiskách.
Výsledným fonetickým tvarom je teda "Slovienčena Marcha". Adjektívum "Slovienčena" vyjadruje, že ide o Marchu obývanú všetkými Slovienmi, nielen o tú (česko-)moravskú. Prekladať "Slovienčena, Slovienska" ako "Slovanská" je hlúposť, žiadna neslovanská Morava predsa neexistovala. Okrem toho, len v západoslovanských jazykoch a v srbčine sa používa O v slove Slovan. Zvyšok sveta používa takmer výlučne A.
Jedinou možnou transkripciou výrazu "slougenzin marcha" do modernej slovenčiny preto je "Slovenská Morava".
Ani Rastislavov pozývací list podľa Života sv. Metoda nevyvracia tento výklad. Fonetická hodnota písmena Ѣ je totiž výrazne závislá od obdobia a dialektu, v ktorom sa používalo. V 9. storočí na území Veľkej Moravy preto kľudne mohlo byť použité podobne, ako nemecký pisateľ použil GE na zápis dvojhlásky IE. Dokonca sa to zdá byť pravdepodobné, veď obaja pisatelia, nemecký i slovenský, riešili ten istý problém za podobných okolností. Je tiež jasné, že ani Rastislav nemyslel na nejakých teoretických pan-pra-vše-staroslovanov, ale na ľud svojej krajiny.
Môžeme pokojne konštatovať, že oba dokumenty spomínajú slovienske etnikum v oblasti Veľkej Moravy. Toto etnikum v modernej slovenčine nazývame slovenské.
Ďalšie zaujímavé informácie poskytuje použitie slova Marcha vo význame Morava. Ak si chcel totiž nemecký kráľ uctiť Pribinu použitím jeho reči, ktorý jej dialekt použil? Zrejme jeho rodný, kde sa Morava ešte stále nazývala Marcha. Tento názov zostal dodnes zakonzervovaný v nemeckých názvoch March, Marchfeld (rieka Morava, kraj Moravské pole).
Hydronymum March je jedinečné pre všetky germánske dialekty. Muselo byť teda prevzaté veľmi zavčasu od dostatočne veľkého kmeňa (etnika), ktorý ho vymyslel. Tým boli Marhari, ktorých spomína Bavorský geograf začiatkom 9. storočia.
Jadro ich rozšírenia v 9. st. by som tipoval od Dunaja (Marchfeld) po Sliezsko po oboch brehoch Moravy. Rozptýlene však žili pozdĺž celého stredného Dunaja od juhozápadného Slovenska až po srbské Pomoravlje. Dialekty oboch častí sa už začínali odlišovať, hoci Bavorský geograf ešte nebol schopný nájsť nejaký výraznejší rozdiel. Išlo by teda o marharský (marchársky) dialekt slovenčiny a Pribina by pochádzal z kmeňa Marharov.
Ďalšou indíciou je, že nemecký kráľ sa k Pribinovi správal ako ku kniežaťu, aj keď ho vyhnali z jeho krajiny. Nasledujúci odstavec je  špekulácia a neviem, ako by sa dal nejako rukolapne potvrdiť.
Kniežaťom mohol byť Pribina najskôr medzi svojimi, teda u Marharov. Ako knieža nemal problém vlastniť majetky aj v Nitre, u susedného kniežaťa, možno nejakým príbuzenským zväzkom. Vysvätením kostola na svojom nitrianskom majetku nemeckými kňazmi r. 828 však pichol do osieho hniezda. Miestne nitrianske elity sa za posledné desaťročia po oslabení tlaku Avarov (porazení r. 796) a Frankov (Karol Veľký zomrel r. 814) už dostatočne skonsolidovali, zorientovali a pochopili, že cez franskú cirkev cesta k vlastnému štátu nevedie, hoci to zatiaľ verejne nedeklarovali. U Pribinu však už nemohli ďalej mlčať a Mojmír I. r. 833 rýchlo odohnal muchu, ktorá si dovolila zabzučať priamo v jeho sídelnom meste. Nezabil Pribinu, to by mal okamžite na krku nemeckú odvetu, na ktorú bol ešte prislabý. Zbavil sa ho ho zrejme nejakou intrigou tak, že Pribina radšej bez boja utiekol z krajiny. Potom však už z bezpečnostných dôvodov muselo dôjsť k preorientovaniu politiky na Konštantinopol. Súčasťou týchto snáh bolo aj postupné nahradzovanie staršieho, geograficky ohraničeného pojmu "Moravania" modernejším "Slovieni" na základe dialektovej podobnosti. Kým však cudzinci prestali zotrvačne používať zastaralé "Moravania", boli aj "Slovieni" vytesnení všeobjímajúcim "Uhri".
A my tu dnes sedíme a frfleme na jedných i na druhých miesto toho, aby sme ešte raz vecne posúdili originálne zdroje a pozreli sa sami na to, čo to vlastne hovoria. A hlavne, dohodli sa aspoň na jednotnej terminológii.

ifuri napísal:
Slovenský výraz "slougenzin marcha" ...  bol nemeckým pisateľom zapísaný foneticky nemeckým pravopisom. Latinskú barličku pritom vôbec nepotreboval. Zápis -> čítanie: ....
ge -> je -> ie, slovenské IE znelo pisateľovi ako JE. <a href="https://de.wikipedia.org/wiki/J">V nemčine málo frekventované J zapísal ako G</a>, citujem bratov Grimmovcov: ....
Medzivýsledok: ....
Môžeme pokojne konštatovať, že oba dokumenty spomínajú slovienske etnikum v oblasti Veľkej Moravy. Toto etnikum v modernej slovenčine nazývame slovenské.
Súčasťou týchto snáh bolo aj postupné nahradzovanie staršieho, geograficky ohraničeného pojmu "Moravania" modernejším "Slovieni" na základe dialektovej podobnosti. Kým však cudzinci prestali zotrvačne používať zastaralé "Moravania", boli aj "Slovieni" vytesnení všeobjímajúcim "Uhri".  

Ifuri ďakujem za odpoveď. Všetko závisí od pohľadu na vývoj písma. Mimochodom, citácia z Wiki o používaní zlúčených slabík  ge sa dotýka výslovnosti na začiatku slova, nie v jeho strede V 3 stor. pred Kr. už existovalo nové písmeno G pre hlásku (g). Stopy po tejto premene sa zachovali v skratkách rímskych mien (C = Gaius, Cn = Gnaeus). List s názvom Slougenzin marcha existoval v roku 860 . No približne v období v roku 862 už existovala hlaholika so svojou vlastnou výslovnosťou pre komparáciu názvu Slougenzin ... čo si aj okomentoval snahou o vyjadrenie významu aj v súčasnom čase.
Btw. hlaholika mala v závislosti od verzie okolo 40 znakov (pôvodná veľkomoravská mala 38 znakov). Vzniklo z 24 grafém minuskulnej gréckej abecedy a 14 znakov neznámeho písma (pravdepodobne orientálneho pôvodu t. j. hebrejskej a samaritánskej abecedy). Neskôr mala hlaholika dve verzie: okrúhlu (pôvodnú) a hranatú (neskoršiu). Zaujímavé je, že ku každému písmenu bolo priradené číslo, čiže išlo aj o prvú teraz už slovanskú číselnú sústavu či písmeno pre zvuk „dz“ Až po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy v roku 885/886 hlaholiku na území dnešného Slovenska nahradilo latinské písmo ... ako príklad znenia uvediem výslovnosť pôvodného názvu pre словѣньскъь ѩзъıкъ - slověnьskъjь językъ (vyslov: slovänɪskʊjɪ jẽzykʊ; výslovnosť ě,ь,ъ nie je istá). V Česku je však viac rozšírený názov staroslověnština, na Slovensku prv z toho odvodené „staroslovienčina“, dnes niekedy aj „slovienčina“, hoci správny názov je jedine (staro)slovänčina či (staro)slovenčina, pretože pomocný transliteračný znak ě neznamená -ie- ale -ä- alebo -e-. Názov staroslověnština bol špeciálne vytvorený v Prahe preto, aby sa v češtine nepoužíval jedine správny fonetický názov staroslovenština (staroslovenčina) .... teda aj podľa tvojho načrtnutého postupu Moravania - Sloveni .... Slovenskí Moravania ... ďalej otázka, prečo v začiatkoch len Moravania, tuším už bola kdesi rozoberaná ...

igor1235 napísal:
Mimochodom, citácia z Wiki o používaní zlúčených slabík  ge sa dotýka výslovnosti na začiatku slova, nie v jeho strede

Myslím, že stopercentne správnej výslovnosti sa po 1200 rokoch jazykových zmien už nedopátrame. Preto treba brať všetky tvrdenia typu "bolo to výhradne takto" veľmi opatrne a chápať ich radšej ako "nedá sa vylúčiť, že to bolo aj takto". Písmeno G používali v germánskych dialektoch okrem iného pri zápise zvláštnych zhlukov hlások, ktoré nešlo zapísať jedným latinským znakom. Príklad:
Starosasky: Gang ut, nesso, mid nigun nessiklinon
Moderná nemčina: Geh hinaus, Nesso, mit neun Nesslein
Dnešné neun (deväť) vtedy zapísali ako nigun. Výslovnosť je v oboch prípadoch noin alebo najn. Žiadne G ani U tam nepočuť, ale niečo medzi I a J tam je vždy. Výklad GE -> JE -> IE teda nie je vylúčený.
V slovanských dialektoch bola situácia ešte zložitejšia. Ani výborne prepracovaná hlaholika nestačíla na všetky dialektové odtiene. V našom prípade germánsky i slovanský zápis nespochybniteľne konvergujú. Viac sa tvrdiť nedá, ale pre konfrontáciu s aktuálnym stavom profesionálneho bádania je aj to viac než dosť.
Ani môj výklad "slovienska, Slovieni" neznamená "a nič iné nebolo, amen". Pokojne to mohol byť rodný dialekt elity, ktorá bola západoslovenského pôvodu. Na východe a juhu zrejme koexistoval tvar "slovenská, Sloveni". Niečo podobné tvrdí Ján Stanislav, citujem "Na väčšine starého Slovenska sa hovorilo stredoslovenským nárečím." Tento tvar neskôr prebrali Maďari ako Szlovén (Slovinec).
Rovnako sa tvar Sloven mohol vyvinúť zjednodušením z pôvodného Slovien. Zatiaľ nevieme. Vidíme len začiatok a koniec nite.
Mnohé české, prípadne maďarské názory na slovenskú tematiku sú dnes pre nás sekundárne, tendenčné, zastaralé, jedným slovom irelevantné. Netreba sa nám tu s nimi viac zaoberať, je to strata času, okrem apologetiky proti novým dejepisným prešľapom. Ukazujú nám však, ako to nerobiť. Za posledných 25 rokov sa nazbieralo toľko nových poznatkov, že je už načase začať s ich syntézou. Prečo nie na tomto portále.
Nakoniec, otázka či Marhari, Moravania, Slovieni, Sloveni alebo Slováci už po tisíci raz dokazuje zúfalú potrebu zjednotenia terminológie. Neboli žiadni Neslovenskí Moravania, takže "Slovenskí Moravania" je nový zmätočný pojem. Zatiaľ čo pôvodní "českomoravskí" Marhari v 9. st. ešte stále používali pôvodné pomenovanie, ktoré od nich prevzali aj Nemci, východne od Malých Karpát už prevládlo Morava, Moravania z iného dialektu. Výskyt Merehanov (Marchanov) v Banáte a Pomoravlji podľa Bavorského geografa potvrdzuje, že moravanské osídlenie stredného Podunajska siahalo ďaleko pred 9. st. Na druhej strane, Moravania tu nenašli žiadne pusté stepi ani Hotentotov, ale pôvodné slovenské obyvateľstvo, ktoré v predošlých storočiach už stihlo asimilovať takmer všetko, čo sa tam mihlo. Preto mohli aj Moravania prevziať miestny dialekt a Bavorský geograf nedokázal jasne popísať ten rozdiel: vyzerá to ako Moravan, nehovorí si to Moravan, čo je to? Takí obyčajní ľudia, latinsky vulgari. Keď potom slov(i)enské kniežatá začali s budovaním vlastného štátu, cudzinci to bagatelizovali tvrdením, že to iba vtedy už notoricky známi Moravania zase vystrkujú rožky. Nepomohlo, že tí svoj ľud nazývali slov(i)enskym, včítane Marharov a Moravanov a krajinu Slov(i)enska zem(lja). V cudzine sa korektne zachovali akurát Arabi a Nestor.
Nestrácajme preto čas opakovaním starých výčitiek, ale skúsme radšej poskladať čo najpravdivejšiu mozaiku z nazbieraných kamienkov. Je to krvopotná práca, ale vzorov máme dosť.

Vieme, že rekonštruovaný jazyk veľkomoravského etnika - kmeňa - celku, členeného na isté nárečia, no reprezentovaného aj istou kultúrnou podobou, možno považovať za základ slovenčiny.( uvedeného napr. vo Frizinských rukopisoch 9. stor. ?) a  ku gramatike českého jazyka vieme to, že práve Slovák,  Vavrinec Benedikt z Nedožier ( 1555 - 1615 ) bol okem iného, tvorcom v latinčine, prvej systematickej gramatiky českého jazyka. Dokonca poznáme aký mala zhubný vplyv na historické povedomie  a slovenčinu práca linguistu Čecha Polívku v súvislosti používania zmeny grafém v slove Sloven, slovenský, slovenská, slovenské na Slovien, Slověn, slovienský, slovienská, slovienské atď, uvedené na str. 1 tohoto článku z roku 1883....chcel by som sa však ukázať aj pohľad Slováka - Slovena, Tobiáša Masníka - Tobiasa Masniciusa, ev. kaplána, odsúdeného na galeje, píšuceho slovakizovanou češtinou z článku :
https://kebisek.blog.sme.sk/c/498483/tobias-masnicius-17-stor-prvy-teoretik-spolocneho-jazyka-cechov-a-slovakov.html?ref=tit
V danom období na území t.č. Slovenska sa totiž používala čeština v dvoch podobách a to oficiálna (biblická) a neoficálna teda slovakizovaná čeština, ktorú Masnik podporoval

predná stránka z rukopisného pamätníčka Tobiáša Masnicia z r. 1675, ktorý sa nachádza v budapeštianskom archíve.
http://reformacio.mnl.gov.hu

Predná strana knihy Vyvolená Boží vinice obnovená od Tobiáša Masnicia z r. 1682. V jej predhovore píše, že pre Slovákov nezrozumiteľné české slová nahrádzal zrozumiteľnými.
Z toho teda reálne vyplýva, že slovenský jazyk existoval t.č. na Slovensku predtým samostatne, bez českého jazyka.

igor1235 napísal:
Z toho teda reálne vyplýva, že slovenský jazyk existoval t.č. na Slovensku predtým samostatne, bez českého jazyka.

Tobiáš Masník patrí k priekopníkom unifikácie slovenčiny a jeho život by stál za román alebo sfilmovanie. Škoda, že školské osnovy sa mu venujú len okrajovo. V jeho časoch čeština nutne musela byť vzorom pre slovenských pisateľov, pretože je slovenčine najpodobnejšia a už v nej existovala kopa literatúry. Česká literatúra sa vyvíjala kontinuálne od zániku Veľkej Moravy, kým na Slovensku sa v písomníctve plošne používala latinčina. Hovorová reč fungovala pochopiteľne ďalej.
Ani za Veľkej Moravy a predtým nemohlo ísť o tú istú reč. Na to boli geopolitické vplyvy príliš rozdielne. Politickým rozdelením na České kráľovstvo a Uhorsko sa však rozdiely medzi obomi jazykmi začali rapídne prehlbovať.
Zaujímavý názor prezentuje L. Novák na http://slovane.cz/?p=166. Všimol si, že písomná staroslovenčina Cyrila a Metoda vznikla na báze juhoslovanských dialektov, kým hovorová reč musela mať západoslovanský charakter. Túto hypotetickú reč pre účely článku a s vedomím veľkého zjednodušenia nazval veľkomoravčinou. Proti príkladom, ktoré uvádza, sa ťažko dá niečo namietať.
Upresnil by som ho len v tom, že pre hypotetickú veľkomoravčinu by bol potrebný nejaký jednotný zemepisný, politický a časový rámec, v ktorom by sa aspoň načas ustálila. Takýto existoval na území Čiech a Slovenska naposledy koncom hallštattu pred 5. st. pnl. Expanziou Keltov dolu Dunajom začiatkom laténu sa jazykové pomery výrazne zmenili. Keltčina rôzne ovplyvnila pôvodné jazyky a izolovala ich jednotlivé dialekty. Nasledujúce rímske výboje (anexia Norika, Panónie a Dácie), príchod Germánov, Hunov a Avarov ďalej skomplikovali situáciu. Výsledkom bolo, že počas Veľkej Moravy už neexistovala ani viacmenej jednotná západoslovančina, ani žiadny hlavný dialekt platný pre celú krajinu. Novákov článok by som teda interpretoval tak, že čeština i slovenčina sa vyvíjali súbežne zo (západnej) slovančiny. Vzhľadom na pomerne malé rozdiely museli mať do nedávnej doby spoločného menovateľa alebo nejaký priesečník. Tým mohol byť moravanský (marharský) dialekt ako jeden zo zdrojov oboch jazykov priamo udržujúci praslovanskú tradíciu, ako ho popisuje autor. Dopredu odpovedám: nie, moravančina sa nerozdelila na češtinu a slovenčinu. Stala sa ich dialektami.
Veľkomoravčina ako nový pojem je teda nepotrebná.
Úplne súhlasím s myšlienkou Piotra Gąsiorowského na 19. fólii tohto odkazu.

ifuri napísal: ... Výsledkom bolo, že počas Veľkej Moravy už neexistovala ani viacmenej jednotná západoslovančina, ani žiadny hlavný dialekt platný pre celú krajinu. Novákov článok by som teda interpretoval tak, že čeština i slovenčina sa vyvíjali súbežne zo (západnej) slovančiny. Vzhľadom na pomerne malé rozdiely museli mať do nedávnej doby spoločného menovateľa alebo nejaký priesečník. Tým mohol byť moravanský (marharský) dialekt ako jeden zo zdrojov oboch jazykov priamo udržujúci praslovanskú tradíciu, ako ho popisuje autor. Dopredu odpovedám: nie, moravančina sa nerozdelila na češtinu a slovenčinu. Stala sa ich dialektami.
Veľkomoravčina ako nový pojem je teda nepotrebná ...

Vidím v tom trošku rozpor. Najstaršie vývojové štádium češtiny ako samostatného jazyka je koniec 10. storočia-polovica 12. storočia. Jazykovedcom je známa iba jej rekonštruovaná podoba. Z toho obdobia neexistujú písomné doklady. Funkciu spisovného jazyka vtedy zastávala latinčina a v menšej miere tiež staroslovenčina... čiže ak platí, že sa moravančina nerozdelila na češtinu a slovenčinu ale sa stala ich dialektami tzn., že aj jedna aj druhá forma existovala nezávisle na sebe ....
Už som hore písal, moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z najzvýznamnejšách slavistov Vatroslav Jagič (1838 – 1923) dokonca tvrdil, že Moravania ešte koncom 19. storočia v podstate hovorili takým istým jazykom ako Slováci. Do polovice 20. storočia bolo aj v Česku a na Slovensku bežné považovať v odborných textoch prinajmenšom obyvateľov Moravy na juhovýchodnej Morave za Slovákov, ich jazyk za nárečie slovenčiny - „moravskoslovenské nárečia“ a ich územia aj označovať ako Slovensko či Moravské Slovensko - dnes Slovácko (pozri napríklad Ottuv slovník naučný heslo Slovensko či podrobne Slovenský náučný slovník heslo Slovenský jazyk, časť Slovenské nárečia). Dodnes toto stanovisko zastáva menšina českých jazykovedcov (pozri napríklad Václav Machek: "Etymologický slovník jazyka českého", 1997, ISBN 80-7106-242-1 ...  a čo potom Frizinské rukopisy alebo Frizinské zlomky z 9. storočia ? ... texty Frizinských rukopisov by stáli za rozbor písma, písaných a viazaných hlások, či rozbor - vznik nových slov  pomocou novej slabiky napr. ä predtým ako ue, ô ako uo ... a pod. resp. významu viazaných hlások v slove či jednotlivých slov ... či za éry C+M používanie hlásky dz vo vtedajšej hlaholike, ktorá sa vtedy nepoužívala nikde inde, len na území dnešného Slovenska....
https://sk.wikipedia.org/wiki/Cyril_a_Metod
Alebo inak ... ak Daniel Sinapius (1640-1688) - autor prvej zbierky slovenských prísloví: "Neo-forum Latino-Slavonicum" a vydavateľ Komenského diela "Orbis pictus". V diele "Perlička Dietok Božích" sa prihováral za užívanie - pestovanie slovenčiny a  ako prvý slovenský vzdelanec vystupoval proti nadmernému počešťovaniu slovenčiny, znamená to, že čeština bola v danom období používaná na počešťovanie už existujúcej slovenčiny takmer 100 rokov pred jej prvou kodifikáciou (1787) ...

igor1235 napísal:
Vidím v tom trošku rozpor. Najstaršie vývojové štádium češtiny ako samostatného jazyka je koniec 10. storočia-polovica 12. storočia.

S tým rozporom to nebude také zlé. Ak by sme zachádzali do čoraz staršej histórie hociktorého moderného jazyka, v každom momente by sme (pri znalosti zdrojov) mohli niektorý z vtedajších dialektov prehlásiť za jeho predchodcu. To by viedlo k dôsledku, že kedysi na začiatku, ktorý nepoznáme, musel existovať jednotný jazyk, ktorý tiež nepoznáme.
Chybička krásy je v tom, že v každom momente na každý jazyk v rôznej miere pôsobili rôzne vplyvy, nielen jeho predchodca. Preto ak si predstavíme rodokmene moderných európskych jazykov ako košatý strom s hrubým indoeurópskym kmeňom, ide o veľké zjednodušenie a môže slúžiť len na všeobecnú orientáciu. Musíme mať totiž na pamäti, že každá vetva zvyčajne má niekoľko vlastných koreňov zapustených do iných vetiev.
Napríklad angličtina má románske, germánske a keltské zdroje. Má význam otázka, kedy sa oddelila od germánčiny? Asi nie. Holandčina je vo Wiki uvedená ako "jazyk zo západnej skupiny germánskych jazykov". Kedy sa od germánčiny oddelila, keď v nej je dodnes výrazne badateľný vplyv keltčiny? A nebolo to náhodou tak, že holandské dialekty sú len germánčinou ovlyvnená keltčina? Potom by však staronemčina mohla vzniknúť tiež na báze keltčiny s prímesou slovančiny a škandinávsko-germánskych reliktov.
U slovanských jazykov je hlavný predchodca jasný, praslovančina, tvorená množstvom lokálnych dialektov. Keltské, germánske a iné vplyvy to nedokázali zahmliť. O to ťažšie je to pri vzájomných interakciách slovanských dialektov. Dajú sa rozdeliť do troch veľkých oblastí, východnej, južnej a západnej. Moderná slovenčina je západoslovanská, ale niektoré jej nárečové prvky sú jasne južnoslovanské. O rusínčine radšej celkom pomlčíme.
Moravančina bola asimilovaná češtinou a slovenčinou po vzniku hranice na rieke Morave a hrebeni Bielych Karpát. Odvtedy sa čeština vyvíjala rýchlejšie. To je to "najstaršie vývojové štádium češtiny ako samostatného jazyka". Bavorský geograf ešte v 9. storočí Čechov nazýva Becheimari (Bojomari, Bójski Moravania?), takže by to sedelo, keď neboli Česi, nemohla byť čeština. Ale jazyk 9. storočia v Česku nebol veľmi odlišný od 10. st., nedošlo tam ku žiadnej drastickej výmene obyvateľstva. Ako ho nazvať?
Podľa tejto logiky i slovenčina mohla byť len tam, kde boli Sloveni, teda "najstaršie vývojové štádium slovenčiny ako samostatného jazyka je koniec 4. - začiatok 6. storočia". Ale slovanské dialekty na strednom Dunaji boli aj predtým a "objavenie sa" Slovenov bolo iba vonkajším prejavom konsolidácie slovančiny v tejto oblasti, ako to vnímali cudzinci. Ako nazvať tieto dialekty?
Pri moravančine máme ešte menej oporných bodov. Vidíme len záverečné štádiá podľa L. Nováka alebo V. Jagiča, ale nie jej začiatky. Pred 10. storočím môžme predpokladať nejaké miniatúrne kontinuum (proto-)čeština - moravančina - slovenčina, kde moravančina zrejme hrala významnejšiu rolu, než by sa zdalo z ďalšieho vývoja.
Na rozdielny vývoj týchto jazykov po 10. storočí reagovali slovenskí autori každý po svojom, od Masníka cez Horčičku až po Bernoláka a Štúra. Čo mali robiť? Mali by sme im byť vďačnejší. Aj my s tým ešte máme starosti. V predošlom príspevku som mal na mysli, že územie Česka patrilo dávno pred 9. st. do západoslovanskej jazykovej oblasti s výrazným keltským a germánskym vplyvom, moderná čeština je pokračovateľom miestnych slovanských dialektov a L. Novák možno popisuje nejakú verziu moravančiny.

Dopracoval som sa k informácii z titulky českého webu : Vplyv latiny na češtinu, v časti 1Gramatika ... ... (b) ... prechodníkové väzby ...
https://www.czechency.org/slovnik/VLIV%20LATINY%20NA%20%C4%8CE%C5%A0TINU
...  že Čechové z Slovákuov a Slováci od věže Babel že jsú pošli, ... píše Hájek v Českej kronike‘ ...a ten to na císařskou žádost velice pečlivě prozkoumal a jasně píše, že Češi pocházejí ze Slováků a Slováci od babylonské věže’ ... ... ako zaujímavosť, doplňujem tému Vplyv latiny na češtinu o informáciu : Vavrinec Benedikt z Nedožier popredný slovenský humanistický vzdelanec, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia humanizmu a renesancie, a to nielen ako profesor, dekan Filozofickej fakulty a prorektor Karlovej univerzity v Prahe, ale aj ako pedagogický reformátor a autor diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu školstva či jazykovedec  atď ... bol ten, ktorý bol tvorcom po latinsky napísanej prvej systematickej gramatiky českého jazyka vydanej v roku 1612 !
vo Wikipédii o Kronike českej, Hájka z Libočan sa tieto informácie nenachádzjú, v Čechách Koroniku uznávajú tak pol na pol, no nikde inde som sa o takto formulovanom texte nedočítal ...
na Slovensku, fakt z Českej kroniky Hájka z Libočan spomína iba
https://www.milos-kosno.com/blogy/historicke/  takto :
... „ Čechové z Slovákuov a Slováci od věže Babel jsou pošlí“. Alebo: „ My Čechové máme vlast od Germánuov a rod i jazyk od Slovakuov“. Václav Hájek, katolícky kňaz, tu na základe starších, jemu dostupných kroník a spisov priznáva neobmedzenú starobytnosť Slovenov, vidiac ju až pod biblickou horou Babel, kdežto Čechov vidí ako nedávnu , po-nemeckú ( mylne uvádzané po – germánsku) odnož z prastarého tela Slovenov vo veľkej časti Európy, aj keď on používal len nedávny neologizmus Slovák.

Pre zaujímavosť v súvislosti Hájekovou Českou kronikou o " ... Slovakuoch " však uvádzam aj link  s odkazom :
https://sloveni.forumsk.com/t146-topic
a informáciou so záberom mapy s popisom, kde kedysi v starovekom Egypte existovalo staroveké mníšske miesto NITRIA, ktoré založil Amoun v roku 330 takto ...

https://coptic-wiki.org/nitria
https://en.wikipedia.org/wiki/Nitrian_Desert

Wiki : vývoj názvov dnešnej slovenskej Nitry prebiehal nasledovne .
Od roku 826 Nitraua, 1111 Nitria, Nithria, 1214 Nitra, 1223 Nitria... na dnešný názov Nitra.
Etymológia: Je nejasné, či je názov Nitra slovenský. Pôvodný názov, Nitraua, Nitrava, môže byť aj kvádsky, alebo ?
viď. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 312.
Hrad Nitra ( v súčasnosti bez mnohých starobylých cenností a dokumentov)  a dnešné mesto prežilo pravek, nielen Pribinu, Rastislava, Svätopluka, ale aj starobylé osídlenia teraz už na českej Morave, napriek všetkému mocenskému násiliu, vojnám, povstaní, niekoľkonásobných prepadov, rabovačiek či ich vypaľovaniu so všetkým čo s tým súviselo. Preto, bolo by veľmi zaujímavé prezrieť archívy ich aktérov vrátane archívu Vatikánu ... na začiatok stačí porovnať bohatstvo kostolov napr. u našich susedov.